Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sp/16/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľov 1. K. I., bytom v Z., A. XX, 2. A. S., bytom v B. K. XX, 3. S. Z., bytom v P. XXX proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, Námestie mieru 2, Prešov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 5. marca 2013, č. 2013/00196-17PM 2012/24/974-RV dňa 28. novembra 2013 rozhodol

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 5. marca 2013 č. 2013/0196-17 PM podľa v spojení s a q ods. 2 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 05.03.2013 č. 2013/00196-17PM Obvodný pozemkový úrad v Prešove o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol tak, že K. I., trvalý pobyt A. XX, Z., A. S., trvalý pobyt B. K. XX, S. Z., trvalý pobyt P. č. XXX, nenavracia vlastníctvo ani nepriznáva právo na náhradu podľa za pozemky nachádzajúce sa pôvodne v k.ú. Y. - zapísané v PKV č. 84 mpč. 422 o výmere 3394 m2 druh pozemku roľa, mp č. 436 o výmere 1845 m2 druh pozemku roľa, zapísané v PKV 221 mpč. 579 o výmere 1623 m2 roľa, mpč. 581 o výmere 15421 m2 druh pozemku lúka, každý v podiele 1/3 z dôvodu, že tieto pozemky titulom kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.1974 neprešli na štát alebo právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ani v dôsledku iného Reštitučného titulu, čím nesplnili podmienky ust. ods. l písm. j) , ani podmienky ust. ods. l písm. a-i, k-t, , .

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 05.05.2004 mu bolo doručené podanie K. I., A. S., bytom B. K. XX a S. Z., ktorým uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa ods. l v znení neskorších predpisov a označili reštitučný titul, na základe ktorého prešlo vlastníctvo z vlastníkov na Hospodársky kombinát mesta Prešov, a to . Účastníčka konania v písomnom podaní za tieseň a nápadne nevýhodné podmienky označila to, že právni predchodcovia chceli tieto nehnuteľnosti odpredať resp. dať do prenájmu za výhodnejšie ceny, ale nepredložila k tomu žiadne listinné alebo iné dôkazy alebo svedectvá. Poukázal na to, že ak by vlastníci chceli odpredať svoje nehnuteľnosti pred vykupovaním pôdy pre HK , mohli tak urobiť iba pri dodržaní platných zákonov. Kupovať a predávať nehnuteľnosti bolo možné za dodržania určitých podmienok aj počas tzv. rozhodujúceho obdobia. Prenajímať pôdu za účelom získania finančných prostriedkov v podobe aká je dnes nebolo možné, pretože prevažná väčšina poľnohospodárskych pozemkov bola v tom čase v užívaní poľnohospodárskych družstiev alebo iných štátnych organizácii na základe práva užívania na zabezpečenie výroby v zmysle zákona Ak bolo v období od 1.apríla 1964 do 31.12.1989 odňaté vlastnícke právo k pozemku bez vyvlastňovacieho alebo iného rozhodnutia orgánu štátu, alebo bez registrácie kúpnej zmluvy štátnym notárom, oprávnená osoba má právo na navrátenie vlastníckeho práva k pozemku, ak pozemok nebol odňatý, ale zostal v držbe oprávnenej osoby odo dňa zrušenia vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľností do dňa uplatnenia práva podľa , a ak k tomuto pozemku nebolo v evidencii nehnuteľností zapísané vlastnícke právo štátu, inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby ( ). Podmienkou úspešnosti uplatneného reštitučného práva ,v nadväznosti na reštitučný titul ust. v s. l písm. j) , je kumulatívne spojenie dvoch podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy a to tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Na základe vykonaného dokazovania dospel správny orgán k záveru, že účastníci konania neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k nápadne nevýhodným podmienkam a v konaní nepreukázali, že kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. V konaní nebolo preukázané ani naplnenie skutkovej podstaty iného reštitučného titulu a účastníci konania sa iného reštitučného titulu ani nedomáhali. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle uvedeného zákona do 31.12.2004 a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v , tohto zákona, ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku niektorej zo skutočností taxatívne ustanovených v ods. l, 2, 3 a že žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter poľnohospodárskej pôdy podľa ods. l a neboli vydané podľa zákona o pôde (č. ). Nakoľko zákonné podmienky pre navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo pre priznanie práva na náhradu za vykúpené pozemky účastníci konania nesplnili, bolo rozhodnuté v intenciách reštitučného nároku v súlade so zásadou medenou v Zákona o správnom konaní tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie navrhovatelia, ktoré odôvodnili tým, že sa cítia byť týmto rozhodnutím ukrátení na svojich právach a nepovažujú za správny záver Obvodného pozemkového úradu Prešov, keď vyhodnotil, že reštituentmi bola síce preukázaná tieseň v súlade s aplikovaným reštitučným titulom podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, avšak neboli preukázané nápadne nevýhodné podmienky. Vytýkali správnemu orgánu nesprávne právne posúdenie veci. Nápadne nevýhodné podmienky boli účastníkmi tvrdené, a to, že odpredajom predmetných pozemkov objektívne došlo k poklesu životnej úrovne právnych predchodcov navrhovateľov, s ktorými boli zmluvy uzavreté, že stratili možnosť vypomôcť si plodmi z pozemkov ako dovtedy, a to aj z dôvodu, že v rámci konania bolo preukázané, že budúci účel, pre ktorý sa vykupovali predmetné pozemky, a to výstavba skleníkov nebol nikdy naplnený a teda výstavba skleníkov sa nikdy nezrealizovala. Ďalej namietali, že kúpna cena za predmetné pozemky nebola ekvivalentná ich hodnote, keďže v prípade predaja týchto nehnuteľností, alebo v prípade obhospodarovania predmetných nehnuteľností a realizovania výkupu plodov, ktorý bol v čase rozhodujúcom, povolený a ktorý podstatným spôsobom ovplyvnil životnú úroveň všetkých najbližších rodinných príslušníkov. Aj keby bola cena pozemkov v predmetnom regióne pri porovnateľných zmluvách obdobná, a to podľa cenových predpisov, výkupom predmetných pozemkov objektívne došlo aj k ďalším stratám, ktoré sú u tých-ktorých vlastníkov individuálne. Správny orgán sa ich argumentmi nezaoberal. Nezohľadnil ich a nevenoval im vôbec pozornosť, čím boli ukrátení na svojich právach. Správny orgán nepristúpil k preukazovaniu nimi tvrdených skutočností. Neuviedol ich ani v zápisnici a nevysporiadal sa s nimi ani v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. -32 z 26.02.2009, v ktorom je konštatované, že požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ je potrebné posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a nielen v korelácii na kúpnu cenu, zodpovedajúcu vtedy platným cenovým predpisom (), ako sa stalo v rámci tohto prvostupňového konania a rozhodnutia. Správny orgán nápadne nevýhodné podmienky v danom prípade úplne nevyhodnotil, čím založil nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia, ale aj jeho protiústavnosť. Zdôraznili, že „za ústavne konformné v zmysle vyššie citovaného nálezu možno považovať len také rozhodnutie, ktorého výrok a odôvodnenie sú zavŕšením ústavne súladného postupu“. Správny orgán sa v rámci konania a rozhodovania v predmetnej veci nezaoberal charakterom predanej nehnuteľnosti, jej účelovým určením na využitie pre seba alebo príslušníkov rodiny v čase rozhodujúcom a rovnako neskúmal skutočnosť, či by bez tiesne bola predmetná nehnuteľnosť prevedená odplatnou zmluvou za podmienok navrhnutých štátom, trebárs aj za použitia platných cenových predpisov, v čase rozhodujúcom. V danom prípade nedošlo ku komplexnému vyhodnoteniu širšie chápaných podmienok zmluvy, a teda ani nemohlo dôjsť, ani nebolo objektívne možné dospieť k záveru, či protihodnota, ktorú predávajúci dostal je adekvátna alebo neadekvátna hodnote nehnuteľnosti a teda, či podmienky zmluvy nie sú nápadne nevýhodné. Ďalej argumentovali tým, že nie je možné posudzovať nápadne nevýhodné podmienky bez ohľadu na posúdenie tiesne a že v prípade preukázania tiesne nemožno zúžiť skúmanie preukázania nápadne nevýhodných podmienok len na matematické porovnanie ponúknutej ceny s cenou podľa tej doby platného cenového predpisu, ako sa stalo v tomto konkrétnom prípade. Namietali, že povinnosťou správneho orgánu bolo zistiť úplný stav veci, pričom správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu. Takýto postup správneho orgánu v danom prípade absentoval, čím bolo navrhovateľom odňaté jedno zo základných ústavných práv, a to právo na spravodlivý proces.

Odporca navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

V písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedol, že navrhovatelia vo svojom podaní zo dňa 28.04.2004, ktorým si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva podľa označili síce reštitučný titul, avšak k podaniu okrem čestného prehlásenia riaditeľa Hospodárskeho kombinátu Prešov žiadne listiny, dôkazy, vyjadrenia svoje alebo svedkov, ktoré by tento reštitučný titul aj preukázali doložené neboli. Správny orgán pomohol účastníkom konania odstrániť nedostatky, pre ktoré nemohol bezodkladne rozhodnúť. Ich podanie týkajúce sa preukázania tiesne a nápadne nevýhodných podmienok nebolo ani v lehote ani neskôr nijako doplnené. Za účelom zistenia úplného stavu veci správny orgán vykonal šetrenie a požiadal MV SR štátny archív v Prešove o poskytnutie dokladov súvisiacich z odpredajom nehnuteľností v k. ú. Y. pre HK mesta Prešov. Taktiež si vyžiadal zaslanie všetkých súvisiacich dokladov zo Správy katastra Prešov. Po zhromaždení listín upovedomil účastníkov konania o možnosti vyjadriť sa k podkladom zhromaždeným pred vydaním rozhodnutia a vyzval ich na prerokovanie ich reštitučných nárokov dňa 19.10.2011 na OPÚ v Prešove. Prerokovania sa zúčastnila len p. I., ktorá ani pri prerokovaní, ani následne žiadne vyjadrenia ani argumenty na podporu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok nevyslovila, a preto nie sú uvedené ani v zápisnici. Pani I. bola správnym orgánom upovedomená o tom, že pri reštitučnom nároku je potrebné splnil obidve podmienky, teda preukázať aj tieseň, aj nápadne nevýhodné podmienky a zároveň bolo vysvetlené, čo sa pod tiesňou a nápadne nevýhodnými podmienkami rozumie. Argumenty uvádzané v odvolaní neboli počas celého konania predložené, preto ich odporca považuje za nepravdivé a ničím nepodložené. Poukázal na neaktívnosť účastníkov počas celého konania. Z ich strany neboli podané žiadne návrhy na vykonanie dôkazov. Charakterom boli predmetné nehnuteľnosti v čase uzatvorenia zmluvy poľnohospodárskou pôdou, ako to vyplýva z identifikácie, aj keď na účel na aký boli by sa stali zastavanou plochou. Jednalo o združené pozemky, a tieto boli spravidla v užívaní poľnohospodárskych družstiev alebo štátnych organizácií na základe práva užívania na zabezpečenie výroby podľa zákona Je teda málo pravdepodobné, že by ich vlastníci mohli využívať s výnimkou tzv. záhumienku, na vlastné pestovanie plodín, ich následný odpredaj, a takýmto spôsobom zvyšovať si životnú úroveň Účastníci v priebehu konania takéto argumenty ani nepoužili. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu -9 v podobnej právnej veci, kde ústavný súd konštatuje „zo skutkových okolností v danej veci nevyplýva, že by kúpna zmluva holá uzavretú za nápadne nevýhodných podmienok, pretože kúpna cena za odpredávané pozemky bola určená na základe cenových predpisov platných v čase uzavretia zmluvy a to vyhlášky 47/1969 Zh. spôsobom a vzhľadom k podmienkam obvyklým v čase uzavretia zmluvy. Ústavný súd v tomto odôvodnení tiež konštatuje „nemožno predsa skutkovo a právne takmer identický reštitučný nárok, v ktorom boli použité tie isté právne predpisy( vyhl. č. 47/1969) posudzovať a rozhodovať o ňom rozdielne, protichodne."

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a zistil tento skutkový stav:

K. I., A. S. a S. Z. si podaním zo dňa 28.04.2004 uplatnili u Obvodného pozemkového úradu Prešov nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa K podaniu pripojili fotokópiu kúpnych zmlúv, fotokópiu notárskej zápisnice Nz 7/97 a fotokópiu LV XXX a XXX.

Výzvou zo dňa 30.60.2004 boli Obvodným pozemkovým úradom v Prešove vyzvaní na odstránenie nedostatkov v podaní na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa Následne rozhodnutím zo dňa 10.05.2011 č. 2011/00196-3PM boli opätovne vyzvaní na predloženie listín preukazujúcich oprávnenosť ich nároku, dôkazov na preukázanie nápadne nevýhodných podmienok alebo označenia, v čom účastníci konania vidia tieseň a nápadne nevýhodné podmienky s návrhom na označenie dôkazov, ktoré je potrebné vykonať a ktoré preukážu, že kúpa sa uskutočnila v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a pod., a to v lehote do 30.06.2011. Účastníci na túto výzvu reagovali tým, že predložili správnemu orgánu list adresovaný komisii ROEP, osvedčenie o dedičstve po nebohom O. Z., kópie listov vlastníctva XXX a XXX v k.ú. Y., čestné prehlásenia účastníkov konania, že si neuplatnili nárok podľa a kópiu notárskej zápisnice N8/97 a NZ7/97 spísanej v notárskej kancelárii notárky JUDr. Evy Lounovej zo dňa 08.01.1996 o osvedčení vlastníckeho práva O. Z.. Ďalej doložili kópie občianskych preukazov. Dňa 19.10.2011 bolo vo veci ústne pojednávanie na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove, na ktoré boli predvolaní všetci traja účastníci konania. Ústneho pojednávania sa zúčastnila pani I.. Na tomto ústnom pojednávaní bola pani I. oboznámená s dokladmi nachádzajúcimi sa v spise správneho orgánu a zároveň bola vyzvaná na predloženie dôkazov o tiesni a nápadne nevýhodných podmienkach. K. I. dňa 26.10.2011 predložila správnemu orgánu písomné vyjadrenie, kde opísala tieseň a nápadné nevýhodné podmienky.

Následne Obvodný pozemkový úrad v Prešove vydal preskúmavané rozhodnutie, voči ktorému podali účastníci konania odvolanie.

Podľa oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov sa postupuje podľa ustanovení tretej hlavy, piatej časti ( ).

Tak tomu je aj podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Preto pri aplikácii jeho ustanovení treba postupovať veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám.

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie reštitučného nároku navrhovateľov na navrátenie ich vlastníctva k žiadaným nehnuteľnostiam v intenciách ustanovení

Zákonodarca v záujme zabezpečenia princípu legality v ust. zakotvil rozhodovaciu právomoc správneho orgánu - pozemkového úradu pri rozhodovaní o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo o priznaní práva na náhradu za pozemok. Správne konanie pred pozemkovým úradom sa začína doručením návrhu oprávnenej osoby podľa Podľa zákona sa na konanie podľa ods. 2 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

To znamená, že povinnosťou pozemkového úradu pri rozhodovaní podľa je postupovať podľa jednotlivých ustanovení o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ďalej len „Správny poriadok“ a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania ( Správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti ( Správneho poriadku), v intenciách, v ktorých je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide i presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci.

Zásada materiálnej pravdy je upravená najmä v ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku a ďalej je konkretizovaná v ďalších ustanoveniach Správneho poriadku (§ 32 a § 46 Správneho poriadku). Zásadu materiálnej pravdy treba aplikovať spolu so zásadou zákonnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), ktoré sú vlastne jej základom. Táto zásada vyslovuje požiadavku, podľa ktorej správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci, teda subsumuje aj požiadavku zistiť úplný a presný stav veci. Za zistenia skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu právne významné.

Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z povinností správneho orgánu zistiť úplný stav veci tiež vyplýva, že správny orgán nie je viazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Stav veci sa musí zistiť súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Správny orgán je povinný vyhodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a 47 ods. 3 Správneho poriadku).

Predmetom rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 05.03.2013 č. 2013/00196-17PM boli nehnuteľnosti v k.ú. Y. pôvodne zapísané v PKV č. 84 mpč. 422 o výmere 3394 m2, druh pozemku roľa, mpč. 436 o výmere 1845 m2, druh pozemku roľa, zapísané v PKV 221 mpč. 579 o výmere 1623 m2 roľa, mpč. 581 o výmere 15.421 m2m druh pozemku lúka, z dôvodu, že tieto pozemky titulom kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.1974 neprešli na štát alebo právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok podľa

Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že tento vyhodnotil „tieseň“ pri uzatváraní kúpnej zmluvy za prítomnú, avšak „nápadne nevýhodné podmienky“ nevzhliadol. Pri posudzovaní nápadne nevýhodných podmienok bral zreteľ na ekvivalentnosť vzájomne dohodnutých plnení, teda, či cena za nehnuteľnosti boli ekvivalentná strate, ktorý predávajúci utrpel a či predajom pozemku nedošlo k celkovému zhoršeniu jej finančnej situácie. Mal za to, že nápadnú nevýhodnosť treba vždy preukázať voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia zmluvy vzhľadom k vtedy obvyklým podmienkam, a preto, pokiaľ išlo o cenovú ponuku, štát nemal možnosť dohody o kúpnej cene s vlastníkom pozemku, ale bol povinný riadiť sa vtedy platným cenovým predpisom a navrhnúť cenu v súlade s týmto cenovým predpisom. Takto to bolo aj v danom prípade. Je pravdou, že navrhovatelia počas správneho konania nepredložili správnemu orgánu žiaden dôkaz o uzavretí kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, teda nepreukázali nápadne nevýhodné podmienky. Počas správneho konania boli nečinní. Ústneho pojednávania vo veci sa zúčastnila len K. I., ktorá nepreukázala, ani neodôvodnila žiadnym spôsobom, že kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. Až v podaní zo dňa 26.10.2011 uviedla, že jej právni predchodcovia chceli tieto nehnuteľnosti odpredať, resp. dať do nájmu za výhodnejších podmienok, než boli stanovené v kúpnej zmluve, ktorú boli nútení uzavrieť.

Účastníci konania až v opravnom prostriedku proti preskúmavanému rozhodnutiu a na pojednávaní vo veci označili, v čom vidia nápadne nevýhodné podmienky, za ktorých bola kúpna zmluva uzavretá v tiesni, a to, že pred uzavretím kúpnej zmluvy boli ich právnym predchodcom pozemky užívané, pestovali sme tam poľnohospodárske plodiny, chovali dobytok, kravy, ošípané a po tom, čo tieto pozemky museli predať, stratili živobytie. Tieto tvrdenia vedia preukázať výpoveďami svedkov. Počas správneho konania výsluch svedkov nenavrhli, pretože na to neboli ani vyzvaní a považovali za postačujúce, ak preukážu, že zmluva bola urobená v tiesni a zároveň odôvodnia nápadne nevýhodné podmienky.

V predmetnej veci bolo predpokladom úspešnosti návrhu (opravného prostriedku) navrhovateľov preukázanie splnenia znaku nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy, keďže prítomnosť „tiesne“, ako jedného z dvoch základných predpokladov pre úspešné uplatnenie reštitučného nároku bola správnym orgánom zhliadnutá ( Z.z).

nepredpokladajú (neprezumujú) ani jednu z podmienok, stanovených v príslušných ustanoveniach jednotlivých zákonov (v danom prípade v Z.z), takže pre úspešné uplatnenie nároku musí oprávnená osoba preukázať súčasnú existenciu tiesne aj nápadne nevýhodných podmienok v čase uzavretia zmluvy. Splnenie oboch týchto podmienok pritom nemožno bez ďalšieho vyvodiť priamo ani zo zákona ako určitú fikciu a vždy prítomnú súčasť majetkových dispozícií medzi štátom a fyzickou osobou, ale ani zo všeobecnej situácie jestvujúcej, či už v štáte alebo celku (danej napr. politickým, právnym a ekonomickým systémom), alebo v niektorom z jeho regiónov, či lokalít (napr. určených na rozsiahlu investičnú akciu); vždy je preto potrebné skúmať, či táto všeobecná situácia v konkrétnom prípade toho ktorého konajúceho mala za následok uzavretie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.

V intenciách nálezov Ústavného súdu SR sp. zn. -32 z 26.02.2009, rovnako ako požiadavku „tiesne“ treba aj požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok posudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, a nie len v korelácii na kúpnu cenu zodpovedajúcu vtedy platným cenovým predpisom ( o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností).

Správny orgán v súvislosti s predpokladom „nápadne nevýhodných podmienok“ v kúpnej zmluve uviedol, že táto bola uzavretá s vtedy platnými cenovými predpismi v tej dobe najvyššou možnou cenou, a k narušeniu ekvivalentnosti medzi porovnateľnými predávajúcimi nedošlo. Pozemok bol využívaný ako poľnohospodárska pôda a boli v užívaní poľnohospodárskych družstiev alebo iných štátnych organizácií na základe práva užívania na zabezpečenie výroby podľa Žiadne listinné, ani iné dôkazy, ani svedectvá na preukázanie tvrdenia K. I., že právni predchodcovia chceli tieto nehnuteľnosti odpredať, resp. dať do prenájmu za výhodnejšie ceny, predložené neboli.

Vzhľadom na odvolacie námietky, ako aj vyjadrenia navrhovateľov A. S. a S. Z. na pojednávaní vo veci ohľadne nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých bola kúpna zmluva uzavretá v tiesni, krajský súd dospel k záveru, že v predmetnej reštitučnej veci bude potrebné opätovne posúdiť a v tomto smere aj doplniť dokazovanie, či v danom prípade nebola kúpna zmluva za nápadne nevýhodných podmienok, najmä so zreteľom na to, že dotknuté pozemky mali byť právnym predchodcom navrhovateľov využívané na obhospodarovanie, na pestovanie poľnohospodárskych plodín, chov dobytku a predajom týchto pozemkov stratil právny predchodca živobytie.

Ústavný súd v citovanom náleze uviedol, že v SR je zakotvené právo každého vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. K tomu treba brať do úvahy jednoznačnú zvláštnosť reštitučných predpisov, ktoré treba vzhľadom na historické a faktické podmienky chápať ako leges speciales, ktorým štát vracia majetok fyzickým osobám

- vlastníkom, či ich právnym nástupcom, ktorým bol majetok odňatý zásahom štátu, aj keď len ako čiastočné odčinenie krívd, ktoré utrpeli. Ustanovenia, aj koncepciu príslušných reštitučných predpisov treba ako špecifikum rešpektovať.

V ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie v rozsahu, ktorý je nad rámec súdneho konania, lebo podľa § 250q ods. 1 vety druhej správny súd môže vykonať iba dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže úlohou súdov v správnom súdnictve nie je nenahrádza činnosť správnych orgánov.

Krajský súd vzhľadom na uvedené podľa v spojení s ust. a q ods. 2 rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Prešov zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odporca viazaný právnym názorom súdu vykoná dokazovanie výsluchom navrhovateľov a nimi navrhnutých svedkov, pričom zaujme náležitého zistenia skutkového stavu veci, príp. vykoná ďalšie dôkazy, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie aj patričným spôsobom odôvodni tak, aby rozhodnutie zodpovedalo zákonu (§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku).

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa v spojení s ust. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože úspešní navrhovatelia náhradu trov konania nežiadali a odporca zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.