Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/89/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobcu Vladimíra Drobného, narodeného 21.06.1976, bývajúceho v obci Hviezdoslavov, do 21.01.2022 podnikajúceho pod obchodným menom Q., s miestom podnikania 93041 Hviezdoslavov 905, IČO: 50 013 025, zastúpeného KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, IČO: 36 648 892, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 270,17 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.12.2018 a v dôsledku námietky miestnej príslušnosti vznesenej žalovanou postúpenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 270,17 eura s príslušenstvom titulom poistného plnenia z havarijného poistenia motorového vozidla. Žalobca dôvodil, že je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Q., V.: KE-XXXKF, číslo karosérie: Z ktorý ako poistník uzavrel so žalovanou ako poisťovateľom zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla č. XXXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla. Dňa 02.10.2017 došlo k poistnej udalosti , ktorej jedným z účastníkov bolo havarijne poistené vozidlo. Vznik uvedenej poistnej udalosti bol oznámený žalovanej. Likvidácia poistnej udalosti je u žalovanej vedená pod č. 8013379474. Keďže motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti značne poškodené, žalobca uzavrel so spoločnosťou G.S.Auto Lack Service, s.r.o., so sídlom Na Ortašoch 143/21, 044 13 Valaliky, IČO: 45 676 020 zmluvu o oprave veci. Po oprave motorového vozidla vystavila spoločnosť G.S.Auto Lack Service, s.r.o. žalobcovi faktúru č. 170100078 zo dňa 17.11.2017, splatnú dňa 01.12.2017 na sumu 1.343,46 eur s DPH. Žalobca predložil predmetnú faktúru č. 170100078 žalovanej za účelom jej úhrady. Žalovaná listom označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení" datovaným dňa 28.11.2017 oznámila žalobcovi, že ukončila šetrenie poistnej udalosti a že priznáva poistné plnenie za poškodené motorové vozidlo vo výške 696,48 eura. Predmetným oznámením zároveň žalovaná nepriznala žalobcovi náhradu za pracovné úkony v celkovej výške 270,17 eura. Opravu osobného motorového vozidla žalobcu po poistnej udalosti vykonal neautorizovaný servis, a to spoločnosť G.S.Auto Lack Service, s.r.o., nakoľko nebola dohoda medzi žalobcom a žalovanou o tom, že opravu má vykonať určený konkrétny autorizovaný servis, resp. žalovaná nepoužila postup uvedený v čl. 12 ods. 7 VPP KAS-4, a teda neurčila opravovňu, resp. servis, v ktorom sa má oprava osobného motorového vozidla vykonať. Žalobca z uvedeného dôvodu nechal opraviť osobné motorové vozidlo v spoločnosti, ktorá sa takouto opravou zaoberá v rámci predmetu

svojej činnosti. V zmluve o havarijnom poistení, VPP KAS-4, a tak tiež ani v osobitných poistných podmienkach pre havarijné poistenie motorových vozidiel a osobitných zmluvných dojednaniach pre súborové nebonusové havarijné poistenie motorových vozidiel, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy a tvoria neoddeliteľný právny celok nie je uvedená maximálna účtovná sadzba za 1 normohodinu (Nh) vykonanej práce, resp. oprávnenie znížiť poistné plnenie z dôvodu opravy motorového vozidla v neautorizovanom servise v prípade, ak žalovaná nevyužije možnosť určenia autorizovaného servisu v zmysle čl. 12 ods. 7 VPP KAS-4. Žalovaná nepopiera výšku spôsobenej škody, avšak v oznámení neuviedla žiadny kvalifikovaný právny dôvod, na základe ktorého pristúpila k zníženiu poistného plnenia za pracovné úkony. Žalobca predložil žalovanej hodnoverné doklady za opravu osobného motorového vozidla, a to faktúru č. 170100078, ktorú žalobca uhradil spoločnosti G.S.Auto Lack Service, s.r.o. a žiada zaplatiť len toľko, čo zaplatil za opravu motorového vozidla. V prípade, ak by žalobca využil služby autorizovaného servisu, fakturácia by bola omnoho vyššia v dôsledku čoho, by bol vyšší aj nárok žalobcu. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 31.05.2016, sp. zn.: , ako aj rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 03.08.2016 sp.zn. , ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.09.2019 sp.zn. . Žalobca bol toho názoru, že žalovaná v rozpore s ( - ďalej len „“) a čl. 12 ods. 3 a ods. 5 písm. a), b) VPP KAS-4, bezdôvodne odmietla poskytnúť žalobcovi požadované plnenie, a to náhradu za pracovné úkony vo výške určenej vo vystavenej faktúre č. 170100078 v celkovej výške 270,17 eur. Žalovanou v oznámení uvádzaná maximálna výška krytia za 1 Nh práce vo výške 25 eur s DPH, nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Zmluvy o havarijnom poistení, VPP KAS-4, OPP 276-4 ani OZD MV 245-4, a taktiež ani zo žiadnych ustanovení právnych predpisov platných a účinných na území SR. Žalobca si uplatnil v súlade s a aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

2. Žalovaná žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca odôvodnil uplatňovaný nárok skutočnosťou, že je údajne vlastníkom motorového vozidla značky XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX,, EČV:F.-XXXKF, pričom ako poistník uzavrel so žalovanou ako poisťovateľom zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla č. 6819177944/2659010989, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla. Dňa 02.10.2017 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej jedným z účastníkov bol žalobca na motorovom vozidle. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla v dôsledku poistnej udalosti mal žalobca uzavrieť so spoločnosťou G.S. Auto Lack Service s.r.o., IČO: 45 676 020 zmluvu o oprave veci. Po oprave motorového vozidla vystavil autoservis žalobcovi faktúru č. 170100078 zo dňa 17.11.2017, splatnú dňa 01.12.2017 na sumu 1.343,46 eura s DPH Prostredníctvom oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.11.2017 žalovaná oznámila žalobcovi, že ukončila šetrenie poistnej udalosti, a že priznáva poistné plnenie za poškodené motorové vozidlo po odpočítaní spoluúčasti a dlžného poistného vo výške 696,48 eura. Ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení a jeho prílohy, žalovaná nepriznala žalobcovi plnú náhradu za pracovné úkony v celkovej výške 270,17 eura. Žalovaná žalobou uplatnený nárok žalobcu neuznala v celom rozsahu a považovala ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v oznámení o poistnom plnení predložila kalkuláciu nákladov na opravu č. 8013379474 zo dňa 27.11.2017. Kalkulácia bola vypracovaná systémom AUDATEX, a to špecificky práve pre motorové vozidlo žalobcu. AUDATEX pritom predstavuje automatizovaný kontrolný systém pre kalkulácie nákladov na opravy vozidiel. Predmetná kalkulácia, ako to vyplýva aj zo žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení, bola pritom použitá pri stanovení výšky poskytnutého poistného plnenia žalobcovi. Žalovaná priznala a vyplatila poistné plnenie za poistnú udalosť vychádzajúc z kalkulácie, podľa ktorej oprávnené náklady na opravu motorového vozidla predstavovali sumu 1.073,29 eura. Žalovaná zároveň namietala aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zo žalobcom uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej nárok na úhradu nákladov na opravu motorového vozidla, pričom nepredložil žiadny dôkaz, že údajné náklady na opravu motorového vozidla aj uhradil. Žalobca predložil jedine faktúru vystavenú autoservisom, v zmysle ktorej bol však subjektom zaviazaným na plnenie žalobca. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zaplatil faktúru v časti žalobou uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu motorového vozidla. Žalobca zároveň nepravdivo uvádza, že je údajne vlastníkom motorového vozidla, pričom z oznámenia o vzniku škodovej udalosti ako i z osvedčenia o evidencii motorového vozidla vyplýva, že žalobca je leasingovým nájomcom a nie vlastníkom motorového vozidla. Žalobca nielenže nepreukázal zaplatenie faktúry, ale keďže ani nebol majiteľom motorového vozidla, kauzálne nemohlo dôjsť u žalobcu v dôsledku poistnej udalosti k zníženiu jeho majetkovej podstaty.

3. Na pojednávaní konanom 21.11.2019 žalobca uviedol, že je aktívne vecne legitimovaný, pretože právo na plnenia mu vyplýva z a čl. 22 ods. 13 VPP KAS-4.

4. Okresný súd Bratislava I v spore rozhodol rozsudkom č. k. -106 z 21.11.2019 v spojení s opravným uznesením sp. zn. z 10.08.2020, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti označenému rozsudku podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením sp. zn. z 24.02.2023 tak, že označený rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že: „Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore odvodzoval z ustanovení a a z čl. 22 ods. 13 VPP. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že žalobca nesprávne uvádzal, že je vlastníkom motorového vozidla, pričom žalovaný vychádzal z Oznámenia o vzniku škodovej udalosti vyplneného žalobcom dňa 03.10.2017 a z Osvedčenia o evidencii vozidla, z ktorých vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla EČV: KE869KF, ale iba jeho držiteľom v pozícii leasingového nájomcu. Jednou zo základných podmienok, ktoré súd skúma, je vecná aktívna legitimácia žalobcu ako účastníka konania a v tomto smere súd prvej inštancie vyslovil právny názor, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla a je iba jeho držiteľom. Sám žalobca v konaní predložil poistku č. 6819177944 zo dňa 12.05.2016, z ktorej vyplýva, že je poistníkom a nie poisteným. Odvolací súd uvádza, že poistenie majetku iného nemá vždy povahu poistenia v prospech tretej osoby ( ), pretože poistník môže dať poistiť aj majetok iného, ktorý je v jeho užívaní. Typický prípad je poistenie majetku, ktorý má niekto v užívaní na základe tzv. leasingu (napr. automobil). Avšak v prípade, ak nastane poistná udalosť, je potrebné vyriešiť, komu prináleží právo na plnenie, či užívateľovi alebo vlastníkovi tohto majetku (predmetu leasingu). Ako vyplýva z druhej vety , poistné podmienky určia, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale tretej osobe. Podľa obsahu poistnej zmluvy treba určiť, či účastníci zmluvy mali na mysli poistenie cudzieho majetku v prospech užívateľa tohto majetku, alebo v prospech vlastníka majetku, teda v prospech tretieho. Nakoľko ide v danom prípade o pohľadávku z poistnej udalosti, bolo potrebné skúmať poistnú zmluvu č. 6819177944/2659010989 a v nej dohodnuté podmienky poistenia tak, aby bolo možné správne určiť, či je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaný. Podľa odvolacieho súdu čl. 22 ods. 13 VPP určuje iba to, že ustanovenia VPP KAS-4 sa týkajú poisteného aj poistníka, avšak neurčuje, v prospech koho je potrebné plniť v prípade poistnej udalosti. Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, avšak v konaní neboli predložené a vykonané také dôkazy, ktoré by umožňovali takýto záver prijať, keďže súd prvej inštancie nemal k dispozícii poistnú zmluvu č. 6819177944/2659010989, ktorú ako dôkaz označil žalobca už v podanej žalobe, kde zároveň žiadal jej zabezpečenie súdom od žalovaného a zároveň nedisponoval ani leasingovou zmluvou, na základe ktorej žalobca motorové vozidlo EČV: KE869KF užíval. Napriek tomu, že danú leasingovú zmluvu ako dôkaz nenavrhla v konaní žiadna zo strán sporu, je potrebné uviesť, že s ohľadom na mohol súd prvej inštancie na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností, akou jednoznačne aktívna vecná legitimácia žalobcu je, strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nemal bez pochybností preukázané, v prospech koho bolo poistné plnenie dohodnuté a preto je záver súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu predčasný.“.

5. Na pojednávaní konanom 02.06.2023 žalovaná uviedla, že došlo k poisteniu cudzieho rizika. Žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla, je iba leasingovým nájomcom. Právo na plnenie má leasingová spoločnosť, a teda žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby.

6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporná predovšetkým aktívna vecná legitimácia žalobcu.

7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa (ďalej len „“), v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej zmluvy (poistná zmluva bola uzavretá 22.04.2016), zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

8. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 9. Podľa a poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

10. Podľa , a právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

11. Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

12. Podľa poistenie sa môže vzťahovať na majetok iného než toho, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel. Poistné podmienky určujú, kedy v tomto prípade nevzniká právo na plnenie z poistnej udalosti poistenému, ale inej osobe.

13. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Podľa čl. 22 ods. 13 VPP KAS-4 v prípade, ak poistený a poistník nie sú totožnou osobou, vzťahujú sa ustanovenia týchto VPP KAS-4, týkajúce sa poisteného, aj na poistníka.

17. Súd aplikoval citované právne normy a dojednania medzi stranami sporu na zistený skutkový stav. Prvotnou otázkou, ktorou sa musel pri svojom rozhodovaní zaoberať, je otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaná v spore spochybňovala. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že bola dohodnutá vinkulácia poistného plnenia v poistnej zmluve v prospech tretej osoby. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. ), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

18. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je dôvodom na zamietnutie návrhu osoby, ktorá aktívnu vecnú legitimáciu nemá.

19. Súd pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom žalobou uplatneného hmotného práva na vyplatenie poistného plnenia. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vlastníkom motorového vozidla v čase jeho poškodenia nebol žalobca, ale obchodná spoločnosť VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o. (ďalej aj „leasingová spoločnosť“). Žalobca bol len leasingovým nájomcom poisteného motorového vozidla. Škoda v dôsledku poškodenia motorového vozidla tak nevznikla žalobcovi, ale jeho vlastníkovi.

20. umožňuje uzavrieť poistnú zmluvu aj tak, že v prípade poistnej udalosti poisťovateľ nevyplatí poistné plnenie osobe, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, ale osobe, majetok ktorej bol poistený, pričom pre výplatu poistného plnenia je určujúcim obsah poistnej zmluvy. Vinkulácia predstavuje úkon, ktorým sa účastník poistenia (poistený - pozn. súdu) dobrovoľne obmedzuje v dispozícii právom na poistné plnenie, ktoré mu v budúcnosti môže vzniknúť v prípade, ak dôjde k poistnej udalosti. Na základe leasingovej zmluvy dochádza k vzniku nájomného, resp. užívateľského vzťahu leasingového nájomcu, ktorý má povinnosť na svoje náklady poistiť predmet leasingu. Vlastníkom predmetu leasingu však zostáva po celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej teda ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie (k tomu viď v podrobnostiach aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. februára 2023, č. k. -247). Vyššie uvedený právny záver pri jeho aplikácii na rozhodovaný spor znamená, že dojednaním vinkulácie sa poistený

- žalobca, dobrovoľne obmedzil v dispozícii s právom na poistné plnenie v prospech leasingovej spoločnosti počas trvania leasingového vzťahu, ktorej ako vlastníkovi poisteného motorového vozidla vzniklo v prípade vzniku poistnej udalosti právo na vyplatenie poistného plnenia od poisťovateľa (od žalovanej). Dojednaním vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti na základe žiadosti poisteného (leasingového nájomcu) vzniklo po dobu trvania leasingového vzťahu právo na vyplatenie poistného plnenia tretej osobe, leasingovej spoločnosti, ktorá nie je priamo účastníkom poistného vzťahu (podľa ustanovenia v spojení s ustanovením ). S predmetným právom leasingovej spoločnosti ako tretej osoby sú spojené obmedzenia samotných účastníkov poistného vzťahu, jednak poisteného, ktorý až na prípadné individuálne výnimky dojednané s leasingovou spoločnosťou nemôže sám požadovať od poisťovateľa vyplatenie poistného plnenia, a zároveň aj poisťovateľa, ktorý je vinkuláciou dojednanou v poistnej zmluve viazaný, čo znamená, že jediným subjektom, ktorý je oprávnený prijať poistné plnenie, je leasingová spoločnosť (t. j. subjekt, v prospech ktorého je vinkulácia poistného plnenia dojednaná). Poisťovateľ nemôže vyplatiť poistné plnenie priamo poistenému v rozpore s dohodnutou vinkuláciou, keďže vyplatením plnenia v rozpore s obsahom vinkulácie by nedošlo k zániku povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (nedošlo by k splneniu záväzku), a povinnosť vyplatiť poistné plnenie poistenému v rozpore s dohodnutou vinkuláciou nemôže uložiť poisťovateľovi ani súd svojim rozhodnutím. Súd je pri rozhodovaní o žalobe, predmetom ktorej je nárok na vyplatenie poistného plnenia, viazaný zmluvnými dojednaniami (obsahom poistnej zmluvy). Civilný proces musí rešpektovať hmotné právo, čo znamená, že súd pri meritórnom rozhodovaní nemôže ignorovať hmotné právo a zmluvné dojednania medzi poisteným a poisťovateľom, a nemôže rozhodnúť v rozpore s nimi.

21. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú z predloženého oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla z 03.10.2017, v ktorom je zaznačené, že ide o vozidlo na leasing s onačením leasingovej spoločnosti „VWFS“. V predloženom osvedčení o evidencii je žalobca vedený iba ako držiteľ motorového vozidla s výslovným uvedením, že nie je vlastníkom motorového vozidla. Podľa poistnej zmluvy z 22.04.2016 je síce žalobca označený ako poistník / poistený, ale je zároveň dohodnutá vinkulácia v prospech VOLKSWAGEN Finančné služby. Súdu bola predložená aj žiadosť žalobcu o vinkuláciu z 22.04.2016, v ktorej je žalobca označený ako klient / nájomca a nie ako vlastník motorového vozidla. Žalobca žiadal žalovanú o vinkuláciu poistného plnenia, ktorú žalovaná akceptovala a poistné plnenie vinkulovala v prospech leasingovej spoločnosti do riadneho splatenia pohľadávok zo zmluvy o finančnom leasingu / zmluvy o autokredite / zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poistné plnenie podľa spomenutého tlačiva malo byť poukázané leasingovej spoločnosti, pokiaľ táto neuvoľnila písomne poistné plnenie v prospech poisteného.

22. Na základe uvedeného má sud za to, že právo na vyplatenie poistného plnenia od žalovanej tak patrilo obchodnej spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o a nie žalobcovi.

23. Aktívna vecná legitimácia žalobcu by mohla byť daná v rozhodovanom spore v prípadoch, ak by 1/ leasingová spoločnosť súhlasila s devinkuláciou poistného plnenia v prospech žalobcu ako leasingového

nájomcu, 2/ leasingová spoločnosť postúpila na žalobcu nárok na vyplatenie poistného plnenia, alebo 3/ žalobca sa domáhal vyplatenia poistného plnenia vo vlastnom mene v prospech leasingovej spoločnosti, t. j. plnenia v prospech tretej osoby (ako to pripúšťa aj judikát č. R 30/2019).

24. V rozhodovanom spore však žiadny z týchto prípadov nenastal, keďže žalobca sa domáhal voči žalovanej vyplatenia poistného plnenia vo vlastnom mene a na účet žalobcu. Navyše súd poukazuje na to, že žalobca v spore nepreukázal ani tú skutočnosť, že by leasingovej spoločnosti celý leasing vyplatil. Žalobca súdu aj napriek tomu, že bol riadne oboznámený so zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, nepredložil leasingovú zmluvu s leasingovou spoločnosťou, a teda neuniesol dôkazné bremeno, t. j. nepreukázal, že v danom spore je aktívne vecne legitimovaným subjektom.

25. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je v rozhodovanom spore aktívne vecne legitimovaný. Predmetná skutočnosť má bez ďalšieho za následok zamietnutie podanej žaloby. S poukazom na záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore súd aj vzhľadom na hospodárnosť konania nevykonával ďalšie dokazovanie, ktoré by bolo zamerané na posúdenie dôvodnosti postupu žalovanej pri prešetrovaní poistnej udalosti, a či žalovaná opodstatnene znížila poistné plnenie. Posudzovanie predmetných otázok v spore by bolo relevantné jedine v prípade, ak by bol žalobca nositeľom subjektívneho práva uplatneného žalobou, ktorým však - ako už bolo uvedené vyššie - nie je. Na tomto závere nič nemení ani čl. 22 ods. 13 VPP KAS-4, ktorý určuje iba to, že ustanovenia VPP KAS-4 sa týkajú poisteného aj poistníka, avšak neurčuje, v prospech koho je potrebné plniť v prípade poistnej udalosti.

26. Na základe dôvodov uvedených vyššie súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že by bol oprávnený na prijatie poistného plnenia. Závery konajúceho súdu podporuje aj rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. z 01.02.2023, podľa ktorého „platí zásada, že právo na plnenie má ten, na ktorého majetok, život, alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (teda poistený ako osoba odlišná od poistníka). Táto všeobecná zásada platí však len vtedy, keď alebo poistné podmienky neustanovujú inak. Výnimky z tejto zásady ustanovuje v pri poistení majetku a v pri poistení osôb. Ustanovenie pripúšťa, aby ten, kto uzavrel poistnú zmluvu, dal poistiť nielen svoj majetok, ale aj majetok iného. umožňuje uzavrieť poistnú zmluvu aj tak, že v prípade poistnej udalosti poisťovateľ nevyplatí poistné plnenie osobe, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, ale osobe, majetok ktorej bol poistený, pričom pre výplatu poistného plnenia je určujúcim obsah poistnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplynulo, že predmet poistenia v čase vzniku poistnej udalosti nebol vo vlastníctve žalobcu, ale leasingovej spoločnosti, pričom žalobca bol leasingovým nájomcom. Osoba, ktorej malo byť v prípade vzniku poistnej udalosti poskytnuté plnenie, bola určená jednak v poistnej zmluve a to v článku I. bod 2, a v článku XIII. bod 1, bod 2, ako aj v leasingovej zmluve uzatvorenej medzi leasingovou spoločnosťou a žalobcom a Všeobecných zmluvných podmienkach leasingovej spoločnosti v bode 8 písm. h) ako poistený, resp. leasingový prenajímateľ. Odvolací súd konštatuje, že vinkulácia sa v praxi používa najmä v majetkovom poistení a spája sa hlavne s prípadmi, keď je poistený majetok určitým spôsobom spojený s iným právnym vzťahom (napr. slúži ako predmet zabezpečenia k poskytnutému úveru, predmet poistenia je zároveň predmetom leasingu a pod.). Vinkulácia predstavuje úkon, ktorým sa účastník poistenia dobrovoľne obmedzuje v dispozícii právom na poistné plnenie, ktoré mu v budúcnosti môže vzniknúť v prípade, ak dôjde k poistnej udalosti. Na základe leasingovej zmluvy dochádza k vzniku nájomného, resp. užívateľského vzťahu leasingového nájomcu, ktorý má povinnosť na svoje náklady poistiť predmet leasingu. Vlastníkom predmetu leasingu však zostáva po celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej teda ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie. Ak aj leasingová spoločnosť pri konkrétnej udalosti súhlasí s vyplatením poistného plnenia v prospech leasingového nájomcu, nezakladá to bez ďalšieho právo leasingového nájomcu na poistné plnenie, a teda ani aktívnu vecnú legitimáciu v prípadnom súdnom spore s poisťovňou. Vzhľadom na to, že z leasingovej zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok leasingovej spoločnosti bola dohodnutá vinkulácia poistného plnenia v prospech vlastníka predmetu leasingu / v prospech IMPULS -LEASING Slovakia, s.r.o./, právo na poistné plnenie z poistnej zmluvy patrí leasingovej spoločnosti ako vlastníkovi predmetu leasingu, preto žalobcovi nevzniklo právo na poistné plnenie, a teda ani na jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore s poisťovňou, t.j. so žalovaným. Odvolací súd záverom uvádza, že v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok poisteným bol výlučne vlastník stroja /leasingová spoločnosť/, teda osoba odlišná od žalobcu a žalobca mal len postavenie osoby uzatvárajúcej poistnú

zmluvu respektíve osoby, ktorá mala povinnosť platiť poistné, teda poistníka. Poistná zmluva ani súvisiace všeobecné poistné podmienky neobsahovali možnosť poskytnúť poistné plnenie inej osobe ako poistenému. V zmysle leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi leasingovou spoločnosťou a žalobcom a Všeobecných zmluvných podmienok leasingovej spoločnosti bolo dohodnuté v bode 8 písm. h) veta prvá, že akékoľvek plnenie poisťovne v prípade poškodenia, zničenia alebo odcudzenia predmetu leasingu platí poisťovňa prenajímateľovi na základe vinkulácie poistného plnenia. Žalobca ako poistník by mohol požadovať poistné plnenie od žalovaného len vtedy, pokiaľ by uvedené právo bolo na neho od poisteného (leasingovej spoločnosti ) postúpené, prípadne upravené dohodou tak, že žalobcovi vzniká v prípade poistnej udalosti nárok na poistné plnenie voči žalovanému. Uvedené však žalobca v konaní nepreukázal. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie tiež vyplýva, že žalobca v konaní neuplatňoval nárok na poistné plnenie v prospech leasingovej spoločnosti, ale vo svojom mene a na svoj účet, ako to vyplýva aj z petitu žalobného návrhu“. S týmito závermi sa konajúci súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto závery odkazuje.

27. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol súd v súlade s v spojení s , teda podľa zásady úspechu v spore. Žalovaná mala v spore plný úspech, pretože súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.