Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (38)Rozsudok_7Co-136-2013.pdf
PDF · 71.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpený ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporkyni: T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Z. - S., A. XXX/X, o zaplatenie 586,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/152/2012-56 zo dňa 14. decembra 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny 586,91 Eur z titulu neuhradenej istiny za poskytnutý úver spolu s poplatkami za výber bankomatu a za výpis z úverového účtu. Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi bola uzatvorená dňa 02.08.2005 úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru. Právny vzťah účastníkov založený na jej základe zhodnotil ako vzťah spotrebiteľský, poukazujúc na ust. § 25 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. a § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z. z. Následne vychádzajúc z ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase k uzavretiu predmetnej zmluvy, považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, lebo neobsahoval obligatórnu náležitosť zmluvy - ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej „ RPMN“). Tvrdenia navrhovateľa, že RPMN nebolo možné dobre stanoviť, nepovažoval za rozhodujúce. Právna úprava § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z. z. je kogentnou právnou normou v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane zmluvného vzťahu. Vzhľadom na postoj odporkyne považoval okresný súd za nadbytočné zdôrazňovať, že zmluva o revolvingovom úvere je súčasťou inej zmluvy, zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je obsiahnutá v záverečnej časti napísanej drobnými takmer nečitateľnými písmenami. Uzatvorenie tejto zmluvy a hlavne úverová karta boli odporkyni poskytnuté vzhľadom na jej doterajšie vzorné plnenie úverových povinnosti a iných úverových vzťahov. Sankciou neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov je zákonná domnienka podľa ktorej je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov ako domnienka nevyvrátiteľná. Ak vzhľadom na postupné čerpanie úveru nebolo možné vypočítať RPMN, na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy ju bolo možné určiť. Keďže z vykonaného dokazovania okresný súd ustálil, že v časti žalovanej istiny si odporkyňa svoju povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky splnila, nepovažoval nárok navrhovateľa za dôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporkyňa si trovy konania neuplatnila, preto jej ich náhradu nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny tak, že žalobnému návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pripustil, že ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere určuje uvedenie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, avšak v zmysle ust. § 3 ods. 6 tohto zákona sa výslovne počíta aj s možnosťou, že túto ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmluve nebude možné jednoznačne určiť a informácia o RPMN je „nahradená“ i ďalšími tam uvedenými údajmi. Rovnako v prejednávanej veci pri revolvingovom úvere nebolo možné určiť RPMN. Okrem toho je nesporné, že odporkyni boli poskytnuté všetky údaje v zmysle ust. § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré stanovuje pre takýto prípad. O spôsobe výpočtu RPMN bola informovaná prostredníctvom sadzobníka poplatkov, ktorý jej bol zaslaný spolu s úverovou kartou a k výzvou jej aktivácii. Okrem toho neuvedenie údajov vyplývajúcich z tohto ustanovenia zákon nesankcionuje neplatnosťou príslušnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ani neuvádza, že v tomto prípade sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.), napdnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V súdenej veci je nepochybné, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a jeho právnym základom je Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený záver nespochybňuje ani samotný navrhovateľ. Ku dňu uzavretia dotknutej zmluvy - 02.08.2005 - v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ Zákona č. 258/2001 Z. z. (vtedy účinného) náležitosťou tejto zmluvy bol aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zároveň v zmysle označeného zákonného ustanovenia pokiaľ zmluva dotknutý údaj neobsahovala, považoval sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Odvolateľ vytýka okresnému súdu správnosť tohto záveru, argumentuje tým, že nebolo možné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy určiť RPMN. V zmysle § 3 ods. 6 citovaného zákona mu vznikla povinnosť oznámiť odporcovi ako spotrebiteľovi informácie o úverovom limite, o nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Poukazuje na to, že tieto povinnosti si riadne splnil, a to prostredníctvom výpisov z príslušného úverového účtu, ktoré boli zasielané odporkyni vždy jeden krát mesačne, rovnako bola informovaná o spôsobe výpočtu RPMN prostredníctvom sadzobníka poplatkov. Obranu navrhovateľa považuje odvolací súd za neopodstatnenú. Hoci na jednej strane navrhovateľ tvrdí, že údaj o RPMN nebol potrebný, zároveň argumentuje tým, že spôsob jeho výpočtu bol súčasťou sadzobníka poplatkov zaslaných odporkyni. Snaha o interpretáciu sadzobníka ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v príkrom rozpore s elementárnymi zásadami princípu zmluvnej voľnosti, štandardných zmluvných vzťahov, nieto ešte vzťahov spotrebiteľských. Okrem toho odvolateľ bližšie neuviedol z akých dôvodov považuje za nemožné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy určiť túto RPMN. Správnosť záverov okresného súdu napáda, avšak neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti na základe ktorých považuje jeho závery za nesprávne.
Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, keď dôsledne aplikoval princíp úspechu sporných strán.
Rovnaká procesná situácia nastala aj v rámci odvolacieho konania, navrhovateľ nebol úspešný, právo na náhradu trov vzniklo odporkyni, ktorá si ich však v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, krajský súd jej preto ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.