Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/35/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bottova č. 7, 821 07 Bratislava, IČO: 17 324 220, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska č. 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: Q. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. (bez ulice), o vymoženie 210,58 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Kamila Líšku, Exekútorský úrad Bratislava, Ul. 29. augusta č. 2, 811 07 Bratislava pod sp. zn. EX 868/2009, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. -22 zo dňa 24.7.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom prvostupňový súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 210,58 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 24.10.2008 sp. zn. 1007247, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2008 a vykonateľnosť dňa 1.12.2008. Z exekučného titulu prvostupňový súd zistil, že tento bol vydaný na základe zmluvy o úvere zo dňa 30.6.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Zmluvu o úvere posúdil prvostupňový súd ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záver o neprijateľnej, a teda neplatnej rozhodcovskej doložke založil na hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy o úvere, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Prvostupňový súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a táto je v rozpore s ust. a nasl. účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj v rozpore s ust. Smernice 93/13/EHS. Z týchto dôvodov podľa

§ 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Proti tomuto uzneseniu voči výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení včas podal odvolanie oprávnený. Nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Zmluva, ktorú uzavrel s povinnou, bola uzavretá „10.10.2005“ a išlo o úverovú zmluvu, pričom právne vzťahy z takejto úverovej zmluvy sú upravené v a nasl. Obch. zák. a v súlade s ust. § „261 ods. 1 písm. b/“ Obch. zák. sa spravujú tieto vzťahy bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Úvahu súdu o aplikácii Obč. zák. označuje za nesprávnu aj vzhľadom na obsah dôvodovej správy k novele Obč. zák. účinnej od 1.1.2008. Predmetná rozhodcovská doložka bola uzavretá v zmysle platného zákona a neprieči sa dobrým mravom, pretože nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde. Zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje právo proti dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky. V období do 31.12.2007 sa ustanovenia až 54 Obč. zák. vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti Obč. zák., ako aj na zmluvu podľa Obč. zák.. Právna dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi v predmetnej úverovej zmluve môže byť posudzované len podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, zák. o ochrane spotrebiteľa a v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Rozpor s týmito zákonmi nebol prvostupňovým súdom z rozhodcovského rozsudku, ba ani z úverovej zmluvy zistiteľný. Poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove . Ust. Obč. zák. v čase uzavretia zmluvy za neprijateľnú podmienku neoznačovalo rozhodcovskú doložku. Dáva do pozornosti aj rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.10.2009 vo veci C-40/08. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky však súd aj v zmysle tohto rozhodnutia môže a musí posúdiť z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 1.1.2008 dovolené dojednanie rozhodcovskej doložky aj v spotrebiteľských úverových zmluvách. Podobne sa musí posudzovať aj neprimeranosť ďalších podmienok stanovených v Obč. zák. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Prípadný záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sa preto nemôže týkať časti rozhodcovského rozsudku upravujúcej predmet plnenia, či cenu plnenia uvedenej v úverovej zmluve. Podľa rozsudku Spoločenstvo neukladá vnútroštátnemu súdu, aby „nepoužil vnútroštátne procesné pravidlá spojujúce s určitým rozhodnutím prekážku rozsúdenej veci, aj keby to umožňovalo napraviť porušenie ustanovenia práv Spoločenstva akéhokoľvek druhu, vyplývajúceho z dotknutého rozhodnutia“. V prejednávanej veci sa stal rozhodcovský rozsudok právoplatný a vykonateľný aj z dôvodu, že povinný nepodal opravný prostriedok podľa ZRK. Nepodal ani žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to ani z dôvodu prípadnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy - doložky. Napokon je toho názoru, že ani neplatnosť rozhodcovskej doložky nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ale len na vznik práva povinného dlžníka podať žalobu podľa ZRK. V tomto odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave , či iné. Podľa oprávneného nenastala vo veci ani jedna skutočnosť uvedená v zák. o rozhodcovskom konaní, pre ktorú by nebolo možné vo veci vydať na základe žiadosti exekútora poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Po podaní odvolania oprávneného vec bola predložená sudcovi súdu prvého stupňa. Tento odvolaniu nevyhovel a rozhodol o predložení veci odvolaciemu súdu. Vec tak bola predložená odvolaciemu súdu zodpovedajúco ust. .

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , a ). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach úverových produktov (verzia 2/2006) bod 5.38, ktorá stanovuje, že GE a Zákazník sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik

Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v Bratislave podľa jeho základných vnútorných predpisov, nebola platne uzavretá, a aj v období od 25.11.2004 do 31.12.2007 sa mohli posudzovať spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa podľa ustanovení až v znení v tom čase platnom.

Zmluva o úvere zo dňa 30.6.2006 uzavretá medzi oprávneným a povinným, je z hľadiska svojho obsahu úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach a nasl. , ktorá sa v súlade s spravuje bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zákona číslo o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon je lex specialis vo vzťahu k . sa preto aplikuje len na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Použitie bolo však v období od 25.11.2004 do 31.12.2007 prípustné nielen podľa , t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa , ale aj podľa zákona číslo o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa , ak sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, t. j. , sa majú primerane použiť ustanovenia tohto osobitného predpisu, t. j. .

Platnosť rozhodcovskej doložky dojednanej v obchodných podmienkach - bod 5.38 sa musí posudzovať tak podľa ustanovení , 4 a 5 - ďalej len ZoRK, ako aj podľa ustanovení až v znení účinnom ku dňu 30.6.2006.

Podľa § 4 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymienených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK možno nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomocí rozhodcovského súdu.

V preskúmavanej veci úverová zmluva zo dňa 30.6.2006, podpísaná oboma účastníkmi, neobsahuje takúto rozhodcovskú zmluvu. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nie je však zistiteľné, že by obchodné podmienky tvorili so samotnou zmluvou jediný dokument, alebo že by ich uzavretiu predchádzal postup upravený v skôr citovanom ustanovení § 4 ods. 2 ZoRK. V každom prípade obchodné podmienky neboli účastníkmi osobitne podpísané. Preto rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, uvedená pod bodom 5.38 obchodných podmienok je neplatná pre jej nepodpísanie zmluvnou stranou.

Právne dôsledky nedodržania písomnej formy rozhodcovskej zmluvy obdobným spôsobom riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 30.11.2011, ako aj v uznesení sp. zn. zo dňa 13.10.2011. Podľa tohto uznesenia „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“ ... „Ak v preskúmavanej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na

to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná“.

Naviac odvolací súd považuje rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje od povinného, aby všetky spory riešil v rozhodcovskom konaní, za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa.

Ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 30.6.2006 neobsahoval ani Zákon o ochrane spotrebiteľa, ani , ale ani Zákon o spotrebiteľských úveroch, či ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné posudzovať primeranosť zmluvných dojednaní riešiacich právomoc subjektu oprávneného rozhodovať o právach a povinnostiach z tejto zmluvy. Až s účinnosťou od 1.1.2008 bolo do zapracované ustanovenie , ktoré špecifickým spôsobom prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3 ods. 3 bod 1, Smernice Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo bránenie v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Podobne od 1.1.2008 nadobudla účinnosť nová úprava , o podmienkach individuálneho dojednania zmluvnej podmienky.

Avšak vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 1.5.2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii, sú považované súdy Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie, za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.

Počnúc od 21.4.1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - ďalej len „Smernica“.

Podľa čl. 3 ods. /EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice „Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza: „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“

Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.

Pritom právo Európskej únie, a teda aj Smernicu o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj vykonávajúcu národnú úpravu treba vykladať iba v kontexte Európskej únie a nie práva národného.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu je výhradná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zakladá výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, ktorá podľa spisových údajov nebola individuálne dohodnutá, neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takéto zmluvné ustanovenie je neplatné podľa a Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorých výklad je v súlade s čl. 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Za tohoto stavu nie je právne významné, že do bola ako neprimeraná zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy uvedená až s účinnosťou od 1.1.2008 aj podmienka vyžadovať v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V súvislosti s obranou oprávneného poukazujúcou na pasivitu povinného a na nevyužitie procesných oprávnení uvedených v Zákone o rozhodcovskom konaní je možné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.3.2012. Podľa tohto uznesenia „oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona číslo o rozhodcovskom konaní, napr. alebo tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa o nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom“.

Odvolací súd dáva do pozornosti aj časť odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR spisovej značky a , podľa ktorého „...Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať s súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v jeho rozhodnom znení, vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napríklad v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným (§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo (§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napríklad, ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.)...“.

Naviac odvolací súd aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 je toho názoru, že dojednanie právomoci rozhodcovského súdu vzdialeného od miesta bydliska

povinného viac ako 400 km je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní.

Na správnosť tejto časti preskúmavaného uznesenia nemá vplyv spätná účinnosť novelizácie Exekučného poriadku uskutočnenej platného a účinného od 9.8.2012.

Ustanovenie § 243 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, treba vykladať tak, že sa jedná o čiastkové exekučné konanie, za ktoré je treba považovať aj konanie o neprípustnosti a zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku započaté bez návrhu účastníka.

Takéto konanie je možné zahájiť aj bez návrhu účastníka, pričom by súd mal postupovať podľa a v spojení s a teda by mal uznesením rozhodnúť o začatí takéhoto konania.

Nedodržanie takéhoto postupu nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia o neprípustnosti a zastavení exekúcie.

Súdy všeobecne a teda aj exekučný súd zásadne rozhodujú podľa procesného práva platného a účinného v čase ich rozhodovania. Preto skutočnosť, že prvostupňový súd nerozhodol o neprípustnosti exekúcie na nariadenom pojednávaní, nie je vadou konania, ktorá by mala mať za následok zrušenie takéhoto uznesenia. Ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa zákon neukladal súdu povinnosť rozhodovať na pojednávaní. Nemožno opomenúť ani to, ako túto otázku upravila novela Ex. por. realizovaná , ktorá povinnosť nariadiť pojednávanie upravila len vo vzťahu k aplikácii Ex. por..

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti t. j. vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení v súlade s potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.