Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-287-2022.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Subarea
24Ek/287/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava- mestská časť Petržalka, proti povinnému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. L. 7, XXX XX W. L., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.053,57 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Jantárova 30, 040 01 Košice, pod sp. zn. 293EX 115/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/287/2022 zo dňa 26. júla 2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/287/2022 zo dňa 26. júla 2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.07.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 24Ek/287/2022, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.02.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.053,57 Eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov vydaných Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. - výkazu nedoplatkov č. 2143679917 zo dňa 31.8.2021 a výkazu nedoplatkov č. 2143390613 zo dňa 14.12.2021, (ďalej aj ako „exekučný titul“). Exekučným titulom v tomto konaní sú teda právoplatné a vykonateľné výkazy nedoplatkov, ktorými bola povinnému uložená povinnosť uhradiť zdravotnej poisťovni dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie od 01/2021 do 11/2021 v sume 840,84 eur + poplatok za vydanie výkazu nedoplatkov v sume 10 eur a tiež uhradiť nedoplatok, ktorý vznikol na verejnom zdravotnom poistení za ročné zúčtovanie za rok 2020 vo výške 212,73 Eur, t.j. celkovo uhradiť sumu 1.063,57 Eur. Dňa 03.02.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Cirbesovi, ktorý ju vedie pod č. 293EX 115/22. Povinný podal po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 07.03.2022 návrh na zastavenie exekúcie. V podanom návrhu povinný namietol formálnu nevykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že mu exekučný titul nebol riadne doručený, čím mu bolo odopreté právo podať voči nemu námietky. Exekúcia je podľa názoru povinného vykonávaná v rozpore s § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, nakoľko mu zásielky obsahujúce exekučný titul neboli doručené do vlastných rúk s pomocou dostupných doručovacích prostriedkov. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby súd exekúciu zastavil a zrušil.
2. Vyšší súdny úradník po preskúmaní obsahu spisu a vyžiadaní si kópií doručeniek od oprávneného zistil, že povinnému skutočne neboli exekučné tituly doručené do vlastných rúk z dôvodu ich neprevzatia na pošte v odbernej lehote, avšak boli mu doručené fikciou doručenia, ktorú umožňuje § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení. Z dôvodu doručenia fikciou sa výkazy nedoplatkov stali právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi, ktoré sú spôsobilým podkladom na prebiehajúcu exekúciu. Vo vydanom uznesení vyšší súdny úradník skonštatoval, že exekučnému súdu v exekučnom konaní
neprináleží oprávnenie posudzovať či revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní, a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Exekučný poriadok v § 61k ods. 1 taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd exekúciu zastaviť, avšak v danom prípade súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinnými nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené poštou v listinnej podobe dňa 16.08.2022, podal povinný na pošte dňa 25.08.2022 sťažnosť, v ktorej trval na svojich tvrdeniach, žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť. Povinný v sťažnosti namietal, že súd vo vydanom uznesení neprihliadal na subjektívne a objektívne skutočnosti (na stratu, resp. odcudzenie doručenky z poštovej schránky), z dôvodu čoho nemal povinný možnosť riadneho doručenia. Zároveň poukazoval na to, že nedoplatky na zdravotnom poistení vznikli v období roku 2021, pričom vznik týchto nedoplatkov spôsobila Národná rada SR vydávaním rôznych opatrení a nariadení v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu počas pandémie Covid-19. Prebiehajúca exekúcia nemala byť nikdy nariadená, preto je potrebné ju v celom rozsahu zastaviť.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril dňa 06.09.2022 v tom zmysle, že pri doručovaní exekučného titulu (výkazov nedoplatkov) dodržal ustanovenia zákona o zdravotnom poistení, nakoľko ho doručoval na jemu známu trvalého pobytu povinného. Uviedol, že na doručovanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia platiteľom, resp. dňom kedy bolo prijatie písomnosti bezdôvodne odopreté. V prípade, ak je výkaz nedoplatkov doručovaný poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ a táto zásielka bola zaslaná na všetky známe adresy, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni (dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku sa rozumie deň keď zásielku vracia pošta adresáta a nie deň, kedy sa zásielka vrátila VšZP) aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Ak bol výkaz nedoplatkov najprv bezvýsledne doručovaný na kontaktnú adresu a následne v zmysle vyššie uvedeného na adresu trvalého pobytu, správoplatnenie sa vykoná podľa posledného doručovania. V prípade, ak sa povinný zdržiava na inej adrese, ako adresa trvalého pobytu, má možnosť nahlásiť kontaktnú adresu, čo však povinný neučinil. Na základe všetkých skutočností mal oprávnený za to, že nie sú splnené podmienky na zastavenie predmetnej exekúcie.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
12. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
13. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimopracovného času.
14. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
15. Podľa § 17b ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, za preukazný spôsob doručenia výkazov nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“, do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu16m) alebo osobne do vlastných rúk adresáta po overení jeho totožnosti.
16. Podľa § 17b ods. , písm. c) zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje, fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23); fyzickej osobe aj na kontaktnú adresu, a ak sa výkaz nedoplatkov nepodarí doručiť na kontaktnú adresu, na adresu z registra fyzických osôb,51d) ak je odlišná od kontaktnej adresy.
17. Podľa § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy podľa odseku 3, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
18. Podľa § 17b ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, na doručovanie výkazov nedoplatkov sa nevzťahuje Správny poriadok.
19. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
20. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
22. V súvislosti s hlavným argumentom povinného, ktorý sa týkal doručovania exekučných titulov v základnom konaní, si už rozhodujúci vyšší súdny úradník zabezpečil fotokópie poštových doručeniek za
účelom preskúmania vznesených námietok v tomto konaní. Aj súd prvej inštancie má pritom preukázané, že exekučné tituly boli povinnému doručované na poslednú adresu trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jeho oznamovacích povinností, t.j. tou adresou bola W. L. 7, XXX XX W. L., ktorú má povinný uvedenú ako adresu v registri obyvateľov, pričom v oboch prípadoch sa zásielka odosielateľovi (oprávnenému) vrátila ako ,,neprevzatá v odbernej lehote“. V zmysle § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Povinný súdu nepreukázal, že by oprávnenému - poisťovni oznámil inú adresu na doručovanie písomností. Z tohto dôvodu oprávnený správne postupoval, keď zásielku doručoval na adresu uvedenú v registri obyvateľov SR. Súd v rámci konania o sťažnosti preveroval právnu úpravu doručovania pri výkazoch nedoplatkov podľa zákona o zdravotnom poistení a má preukázané, že zo strany oprávneného boli v prejednávanom prípade splnené podmienky pre doručovanie zásielok a podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia.
23. Zákon o zdravotnom poistení upravuje fikciu doručenia a s tým spája aj následok jej doručenia dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Zásielka pritom musela byť zasielaná na správnu adresu, ktorou bola v tomto prípade adresa uvedená v registri obyvateľov SR: W. L. 7, XXX XX W. L.. Sťažnostný súd po opätovnom preskúmaní námietky povinného dospel k záveru, že oprávneným predložené exekučné tituly sú formálne vykonateľné, a teda predstavujú exekučné tituly, na podklade ktorých je možné vykonávať exekúciu v prípade, že nedošlo k splneniu v nich uložených povinností. Pokiaľ povinný chcel riešiť otázku doručovania exekučných titulov, príp. odpustenia zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku, mal sa obrátiť na oprávneného, ktorý v danej veci vystupoval ako orgán verejnej moci, teda orgán, ktorý vydal príslušné exekučné tituly. Uvedené znamená, že tieto skutočnosti ako aj samotný nárok mal povinný riešiť v základnom konaní. Exekučný súd totiž nemá oprávnenie zasahovať do predložených exekučných titulov, a preskúmavať ich vecnú správnosť.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s poukazom na výsledky opätovného prešetrenia námietky nedoručenia exekučných titulov, súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/287/2022 zo dňa 26.07.2022 ako nedôvodnú zamietol.
25. Na záver sudca ešte uvádza, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (v danom prípade povinného) vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom pokiaľ sú uplatnené včas, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
26. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného ani povinného uplatnené.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 5. júna 2023
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa