Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5S-313-2012.pdf
PDF · 97.14 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/313/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: SD - spoločnosť, s.r.o., Bardošova 20, Bratislava, IČO: 31 390 927, zastúpený: Řehák & Tisoň spol. s r.o., Komenského 437/62, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1020501/1/1075186/2012 zo dňa 11.07.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.1020501/1/1075186/2012 zo dňa 11.07.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške XXX,XX eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2012 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.07.2012 a rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900403/1/578575/2012 zo dňa 22.03.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca uvádza, že upovedomením zo dňa 27.10.2009 začal žalovaný dňa 01.11.2009 u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009. Po skončení daňovej kontroly, ktorá trvala od 01.11.2009 do 13.03.2012, t.j. vyše 28 mesiacov, vydal dňa 22.03.2012 správca dane prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer, v ktorom nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 vo výške XXX.XXX,XX eur, ale naopak určil vlastnú daňovú povinnosť za toto obdobie v sume XXX.XXX,XX eur. Po doručení protokolu z daňovej kontroly ani v nadväzujúcom vyrubovacom konaní začatom v zmysle § 15 ods. 14, § 44 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmene v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 511/1992 Zb.) nevykonal správca dane žiadny z dôkazov navrhnutých žalobcom, ktoré uviedol vo vyjadrení k protokolu. Podobne žalovaný nevykonal žiadny z dôkazov navrhnutých žalobcom v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru a v doplnení tohto odvolania.
Žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.07.2012 v celom rozsahu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
V zdaňovacom období august 2009 bol žalobca účastníkom obchodov, ktoré podľa zistení správnych orgánov zahŕňali odoslanie tovaru medzi tromi i štyrmi členskými štátmi Európskej únie, pričom s tovarom obchodovalo postupne za sebou niekoľko subjektov pochádzajúcich z rôznych štátov únie a mimo únie.
Napriek tomu, že tieto obchodné prípady obsahovalo množstvo medzinárodných prvkov a obchodné transakcie mali výrazný intrakomunitárny charakter, žalovaný celkom ignoroval usmernenie, ktoré pre interpretáciu Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnosť systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a teda i interpretáciu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý túto smernicu inplementuje, vo veciach miesta dodania z ohľadom na intrakomunitárny obchod vytýčil vo svojich rozsudkoch Európsky súdny dvor. Žalovaný taktiež nezohľadňoval tie skutočnosti, aké mal zohľadňovať aj napr. podľa rozsudkov Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 5Sžf/12/2010). Žalobca poukázal tiež poukazuje na rozsudok ESD vo veci C-245/04 EMAG Handler Eder.
Žalovaný v rozhodnutí poukazuje na skutočnosť, že z kontrolných zistení správcu dane vyplýva, že žiaden z dodávateľov tovaru v jednotlivých na seba nadväzujúcich transakciách nevykonal dopravu tovaru, t.j. nepremiestňoval tovar vlastnými dopravnými prostriedkami. Správca dane sa oboznámil s medzinárodnými nákladnými lístkami (CMR) (ktoré sú v zmysle v čl. 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) č. 11/1975 Zb.) dokladmi o uzavretí prepravnej zmluvy a podľa všetkého ich s objednávkami prepravy zasielateľa skutočným dopravcom. Nakoľko tovar bol prepravovaný z územia Holandska/Belgicka/Poľska do Českej republiky a z Českej republiky do Slovenskej republiky a následne do Maďarska či Českej republiky, je teda zrejmý záver, že muselo ísť o odoslanie tovaru.
Žalobca poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding BV. Z okolností je teda zrejmé, že odoslanie tovaru na území Slovenskej republiky obstaral niektorí z ďalších účastníkov na seba nadväzujúcich transakcií (kúp tovaru), ktorý však v časovej postupnosti nadobúdal tovar ešte pred bezprostredným dodávateľom platiteľa dane, odoslanie tovaru sa tak musí pripísať dodaniu, ktoré predchádza dodaniu tovaru od bezprostredného dodávateľa platiteľovi dane v dôsledku čoho sa dodanie platiteľovi uskutočňuje v štáte určenia zásielky, t.j. v Slovenskej republike a je teda s prihliadnutím na ostatné okolnosti predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty.
Žalobca uvádza, že žalovaný sa okrem iného stotožnil so skutkovými zisteniami správcu dane, podľa ktorých tovar, ktorý bol predmetom zdaniteľného obchodu nebol primárny kovový materiál - medené katódy - ale kovový šrot. Žalovaný k týmto zisteniam dospel bez vykonania navrhovaných dôkazov.
Žalovaný a správca dane sú povinné pre nedostatok odborných znalostí na ustálenie skutkového stavu ustanoviť znalca. Daňové správne orgány nie sú spôsobilé posúdiť fyzikálne (vrátane mechanických) a chemické vlastnosti kovových výrobkov, aby mohli rozhodnúť, či sú alebo nie sú vhodné na dané použitie a či teda sú alebo nie sú v danej situácii odpadom. Napriek tomu správne orgány neustanovili na posúdenie veci znalca. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 22.03.2012, ktorým za zdaňovacie obdobie august 2009 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX.XXX,XX eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.07.2012 potvrdil odvolaním napadnutý dodatočný platobný výmer správcu dane.
Žalovaný uvádza, k námietkam žalobcu uvedeným v žalobe, že daňovú kontrolu vykonával správca dane v zmysle § 15 zák. č. 511/1992 Z.z., ktorý ňou preveroval nárok uplatnený žalobcom. Z dôvodu, že správca dane vykonal dôkladné preverovanie dodania tovaru v celom jeho reťazci, za účelom preverenia správnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty o dani z pridanej hodnoty správca dane v zmysle § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. požiadal v tom čase žalovaného o predĺženie lehoty na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 žiadosťou zo dňa 31.03.2010. Žalovaný v zmysle § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. vyhovel žiadosti správcu dane o predĺženie lehoty na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 a lehotu na vykonanie predmetnej kontroly predĺžil do 29.10.2011. Správca dane o uvedenej skutočnosti písomne upovedomil žalobcu listom zo dňa 14.04.2010, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 15.04.2010. Z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane dňa 11.08.2010 vydal Rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 16.08.2010. Po prijatí odpovedí
k žiadostiam o medzinárodnú výmenu informácií pominuli prekážky, pre ktoré sa kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 u žalobcu prerušila a správca dane pokračoval vo výkone predmetnej kontroly. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil žalobcu listom zo dňa 09.05.2011, ktorý žalobcovi bol doručený dňa 12.05.2011. Postup správcu dane pri kontrole napadol žalobca podaním žaloby na Krajský súd v Bratislave na nečinnosť správcu dane pri výkone kontroly. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 1S 302/10 zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú.
Žalovaný uvádza, že správca dane ako vyplýva z dodatočného platobného výmeru a žalobou napadnutého rozhodnutia preveroval do uskutočnenia dodávok tovaru ako ich predložil žalobca. Pri preverovaní kvality materiálu nebolo potrebné ustanoviť znalca a ani správca dane, resp. žalovaný sa nestavali do polohy znalca, len pri prijatí záveru vychádzali z vykonaného dokazovania a z vyjadrení žalobcu. V predmetnom dožiadaní správca dane žiadal preveriť skutočnosti v súvislosti s reálnosťou dodávok tovaru a prepravy tovaru nakupovaného žalobcom od dodávateľov. V tejto časti vyjadrenia žalovaný sa podrobne zaoberal s uskutočnenými dodávkami tovaru a s prebiehajúcimi obchodmi, ktorý uskutočnil žalobca so subjektmi KOVOHUTY a.s.. Ako aj s obchodmi a nákupmi tovaru od spoločnosti COLMET Slovakia a.s. v konkurze. Taktiež správca dane vykonal kontrolné zistenia za zdaňovacie obdobie august 2009, ktoré si žalobca uplatnil ako platiteľ, z obchodov so spoločnosťou AJCOR RECYCLING spol. s r.o..
Žiaden z preverovaných účastníkov predmetného obchodu nepredložil žiaden certifikát, resp. iný dokument, ktorý by potvrdil, že sa nejedná o „Cu - odpad“, resp. „Cu - šrot“. Taktiež v dokladoch zadržaných Prezídiom policajného zboru, Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Východ, Rastislavova 69, Košice sa žiadne certifikáty týkajúce sa dodávok tovaru od spoločnosti AJCOR RECYCLING spol. s.r.o. pre žalobcu nenachádzali. Tvrdenie žalobcu, že správne orgány neumožnili preukázať svoje tvrdenie je zavádzajúce, pretože počas trvania celej kontroly mal na to žalobca dostatočný časový priestor. Zo všetkých vyjadrení žalobcu vyplýva len slovné opísanie skutočností, v ktorých správne orgány pochybili a prečo by mali uznať jeho odpočítanie dane, ale v nich svoje nároky nijako dôkazne nepredložil.
Žalovaný uvádza, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a zaobstaranie spisového materiálu správcom dane boli vydané rozhodnutia správcom dane a žalovaným v súlade so zákonom, vykonané dôkazy hodnotili podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nebolo možné uznať odpočítanie dane zo sporných faktúr je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovanie. Vzhľadom na uvedené žiada žalovaný žalobu žalobcu zamietnuť.
Dňa 15.07.2013 obdržal súd vyjadrenie žalobcu, z ktorého vyplýva, že po nahliadnutí do predloženého administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný súdu, zistil, že žalovaný nepredložil ani úplný ani originálny, žurnalizovaný spisový materiál. Poukázal na čl. 9 ods. 3 Registratúrneho poriadku č. 7/2007/500 v znení neskorších zmien na to, že: „daňový spis tvoria záznamy o daňovom subjekte členené podľa agendy, typu daní, chronologicky podľa jednotlivých rokov so zoznamom záznamov na konci roka“. Vzor spisového obalu je ustanovený v prílohe č. 12 citovaného poriadku. V ľavej časti spisového obalu sa evidujú čísla a označenia druhu jednotlivých registratúrnych záznamov (t.j. jednotlivých dokladov), ktoré daňový spis tvoria. Žalobca poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.1997, sp. zn. 4Sž 40/97 zverejnený ako R 66/1998; sp. zn. 5Sžf/27/2010 z 24.02.2011 a rozsudok 6Sžf/24/2010 z 30.03.2011, ktoré poukazujú na to čo ustálená judikatúra najvyššieho súdu čo sa akceptuje ako úplný administratívny spis.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia uverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuly súdu a na jeho internetovej stránke, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) dňa 26.11.2013. Súd žalobu žalobcu uznal dôvodnou a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupov a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane, ktorý dodatočným platobným výmerom zo dňa 22.03.2012 č. 9900403/1/578575/2012 žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume XXX.XXX,XX eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume XXX.XXX,XX eur ako aj rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 11.07.2012 č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX a odvolanie žalobcu zamietol.
Súd výzvou zo dňa 27.11.2012, doručenou žalobcovi dňa 06.12.2012, vyzval žalobcu na predloženie spisu žalovaného a prvostupňového spisu. Pod spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Žalovaný bol poučený podľa ust. § 250d ods. 1 O.s.p.. Súdu doručil žalovaný spisový materiál spolu s vyjadrením k žalobe dňa 19.12.2011.
Z úplného znenia Registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu daňových orgánov č. 7/2007/2005 vyplýva čím je pri vyhotovovaní daňového spisu prvostupňový správny orgán viazaný. Podľa čl. 9 písm. B Daňový spis odsek 3,daňový spis sa vybavuje v AS vo forme záznamov. Daňový spis tvoria záznamy o daňovom subjekte, členené podľa agendy, typu daní, chronologicky podľa jednotlivých rokov so zoznamom záznamov na konci roka.
Vzor spisového obalu je upravený v prílohe č. 12 tohto poriadku. V ľavej časti spisového obalu sa evidujú čísla a označenia druhu jednotlivých registratúrnych záznamov (t.j. jednotlivých dokladov), ktoré daňový spis tvoria.
Súd konštatuje, že žalovaný predložil súdu administratívny spis, ktorý tvoria iba fotokópie z jednotlivých dokladov, predložené listiny nie sú žurnalizované a spisový materiál nie je úplný. Chýbajú prílohy č. 37 a č. 38 ako aj vyjadrenie žalovaného z 13.12.2012. V dokladoch, ktoré predložil žalovaný ako prílohy svojho vyjadrenia sa nenachádzajú zoznamy registratúrnych záznamov, ktoré majú tvoriť spis predmetnej daňovej kontroly, nadväzujúceho vyrubovacieho a odvolacieho konania a spisový obal obsahujúci položkovitý zoznam čísiel a druhov týchto záznamov.
Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolnosti aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Súd sa oboznámil s predloženým administratívnym spisom, ktorý súdu doručil žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe dňa 19.12.2012 a dospel k záveru, že spis nie je vyhotovený v súlade s
Registratúrnym poriadkom a registratúrnym plánom daňových orgánov č. 7/2007/500 ako aj, že v spise sa nenachádzajú doklady a to prílohy č. 37 a 38 ako aj vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.12.2012. Tiež je potrebné skonštatovať, že spis žalovaného nie je žurnalizovaný.
Správne orgány svoje rozhodnutia odôvodnili preskúmaním listinných dôkazov, ktoré pre vydanie rozhodnutia a to dodatočného platobného výmeru, ktorým nepriznali nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2009, a ktorým sa v konaní pri rozhodovaní zaoberali, avšak z obsahu pripojeného spisu správnych orgánov súd zistil, že listinné dôkazy predložené prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným, a ktoré mali byť podkladom pri vydaní rozhodnutia sa v administratívnom spise nenachádzajú (prílohy č. 37 a č. 38).
Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúci sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutia. Zákonnou povinnosťou žalovaného je bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa je upravená v ustanovení § 250d ods. 1 O.s.p. a pri predkladaní administratívneho spisu je potrebné uvedené rešpektovať, pretože úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál vo veci zlepšuje procesné podmienky pre efektívne vedenie súdneho preskúmavacieho konania.
Vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil administratívny spis v zmysle uvedenej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj v zmysle Registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu daňových orgánov číslo 7/2007/500 toto procesné pochybenie, ktoré malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia sa súd vecou meritórne nemohol zaoberať. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré boli uplatnené podľa § 11 ods. 4, 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Trovy konania uplatnil žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu v členení: zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- eur a náhradu trov poskytnutých právnych služieb za 2 úkony á 127,16 eur ( príprava a prevzatie zastúpenia dňa 16.08.2012;podanie žaloby dňa 16.08.2012); 2 x paušál á 7,63 eur; 20% DPH vo výške 53,91 eur, čo spolu predstavuje čiastku 389,49 eur.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.