Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/27/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M.P.S.M.M., príspevkovej

organizácie so sídlom Š.M., IČO X., zastúpeného JUDr. J. S., PhD., advokátom J., proti

ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13,

Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. I/223/6101-38057/2009/992517-r

z 25. marca 2009 na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-34 z 22. apríla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. -34 z 22. apríla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na nové konanie

a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného o potvrdení dodatočného platobného výmeru

Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. /Šir z 30.12.2008, ktorým určil

podľa rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2002 v sume 3.778,79 Eur. V odôvodnení rozhodnutia

sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe pri výkone činnosti v oblasti výroby

a rozvodu tepla a teplej úţitkovej vody bolo povinnosťou ţalobcu uplatniť daň z pridanej

hodnoty nielen voči podnikateľským a iným subjektom aj pri plneniach vo vzťahu

k uţívateľom bytov – občanov M.M. Ţalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty

si v zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia – došlé

faktúry za dodávku plynu od dodávateľa Slovenský plynárenský priemysel, za došlé faktúry

za nákup tuhého paliva, faktúry za práce vykonané v kotolni a pod. v plnej výške, t. j. sám

deklaroval, ţe prijaté zdaniteľné plnenia pouţije na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení.

Keďţe ţalobca ako platiteľ dane prijal zdaniteľné plnenia na uskutočňovanie svojich

zdaniteľných plnení, pri ich dodaní mu vznikla povinnosť uplatniť daň z pridanej hodnoty.

2

Ţalobca tým, ţe dodával teplo a teplú úţitkovú vodu pre podnikateľské a iné subjekty

(napr. rozpočtové organizácie) nesporne nevykonával verejnoprospešnú činnosť, ale len

uskutočňoval podnikateľskú činnosť. Rovnako to platí aj vo vzťahu k poskytovaniu ďalších S.

(stavebné práce a stavebné úpravy, odvoz fekálií IFA a poskytnutie dopravných S.) pre

podnikateľské subjekty, iné obce, Farský úrad v M. a obyvateľov iných obcí. Ţalobca tým ani

nezabezpečoval plnenie povinností, ktoré by mu ukladali osobitné zákony (napr. na úseku

likvidácie odpadov), pretoţe takéto povinnosti sa týkali iba jeho územného obvodu. Tieto

aktivity bolo moţné hodnotiť ako verejnoprospešnú činnosť iba vo vzťahu k zabezpečovaniu

potrieb M. a obyvateľov M. (napr. oprava a údrţba M., prekládka verejného rozhlasu, odvoz

fekálií v prospech obyvateľov M. M.).

Uviedol, ţe konaniu nebránila prekáţka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 25

ods. l písm. e/ o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov(ďalej len „

Zb.“), nakoľko predmetom rozhodnutia Daňového úradu Moldava nad Bodvou zo dňa

14.03.2003 bolo priznanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2002,

kým predmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2002.

Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, ţe rozhodnutie tak odvolacieho ako aj správneho

orgánu je nepreskúmateľné alebo zmätočné, pre absenciu právnych a skutkových dôvodov,

krajský súd sa s týmto názorom nestotoţnil, pretoţe druh podnikateľských činností bol riadne

vymedzený a konkretizovaný podrobne vymenovaním dodávateľsko-odberateľských faktúr,

čím poţiadavke na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaný vyhovel v súlade s ustanovením § 30

ods. 3 v znení neskorších predpisov. Podľa názoru krajského súdu

opakovaná daňová kontrola bola vykonaná v súlade s ustanovením § 15b ods. 1 písm. c/

, pretoţe Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán bolo oprávnené

nariadiť opakovaný výkon daňovej kontroly. Jej vykonaniu nebránilo ustanovenie § 15b

ods. 3 písm. a/ cit. zákona, pretoţe nešlo o preverovanie výsledkov daňovej kontroly v rámci

konania o riadnych opravných prostriedkoch. Opakovaná kontrola bola nariadená po ukončení

odvolacieho konania.

Súd sa takisto stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, podľa ktorého nedošlo

k zániku práva správcu dane vyrubiť rozdiel dane v zmysle ,

Zb.. Daňová povinnosť vznikla ţalobcovi v roku 2002 a úkon smerujúci na vyrubenie dane

(doručenie protokolu o výsledku daňovej kontroly zo dňa 18.09.2006) bol vykonaný dňa

13.10.2006 jeho doručením. Preto nová päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň začala

plynúť od konca roku 2006.

3

Neúspešnému ţalobcovi krajský súd nepriznal právo na náhradu trov konania

(ďalej len „OSP“).

Ţalobca podal proti uvedenému rozsudku v zákonnej lehote odvolanie a navrhol,

aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajského súdu na nové konanie.

Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.

V dôvodoch odvolania namietal, ţe v ţalobe dostatočne poukázal na skutočnosť,

ţe za rok 2002 bola vykonaná daňová kontrola pod sp. zn. /Pe/Ši

a u daňovníka neboli zistené ţiadne nedostatky a bol mu priznaný nadmerný odpočet v sume

116.338,- Sk, Tento dôvod ţaloby krajský súd posúdil len čiastočne (uviedol, ţe sa nejedná

o prekáţku rozhodnutej veci). Taktieţ uviedol, ţe vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti

(verejnoprospešný a podnikateľský) bolo nevyhnutné postupovať prostredníctvom určenia

koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti, pričom tento podiel

nie je výsledkom kaţdého zdaňovacieho obdobia samostatne. S touto námietkou sa krajský

súd podľa ţalobcu vôbec nezaoberal. Preto povaţoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov ako aj pre rozpor s princípmi legitímneho očakávania a rovnakého

zaobchádzania v skutkovo rovnakých alebo porovnateľných veciach (čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

Ďalej namietal, ţe krajský súd sa opieral o odôvodnenie správcu dane zaloţené

na zosumarizovaní faktúr, pričom nie je zrejmé na základe čoho správca dane rozlíšil činnosti

verejnoprospešné a podnikateľské. Rozhodnutie povaţoval za nepreskúmateľné a zmätočné,

pričom sa súd nevysporiadal s doterajšou judikatúrou najvyššieho súdu, ktorá sa zaoberá

právnym a skutkovým posúdením charakteru a účelu činnosti príspevkovej organizácie.

Krajský súd sa tieţ nevyporiadal u kaţdého jednotlivého plnenia s cieľom a dôvodom

činnosti, t. j. či sa uskutočňuje za účelom podnikania alebo za účelom získavania príjmov

na priame krytie verejných výdavkov. Podľa ţalobcu nepostačuje všeobecné konštatovanie

bez právne relevantných dôkazov.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţiadal prvostupňový rozsudok

ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, ţe správca dane v protokole ako aj v dodatočnom platobnom výmere,

vychádzajúc pritom zo zakladacej listiny a štatútu ţalobcu, presne špecifikoval zdaniteľné

plnenia, t. j. plnenia podliehajúce dani z pridanej hodnoty a plnenia, ktoré boli vykonané

v rámci hlavnej činnosti, teda plnenia mimo reţimu dane z pridanej hodnoty. Správca dane

prácnym a dôsledným spôsobom vykonal rozlíšenie činností podľa obsahu, aj podľa toho,

4

pre koho bolo vykonané. Prioritným dôkazným prostriedkom preukazujúcim vyššie uvedené

skutočnosti je faktúra, ktorá obsahuje charakter fakturovanej S. a odberateľa, v prospech

ktorého dodávateľ túto S. vykonal. Správca dane však k účelom špecifikácie hlavnej činnosti

a podnikateľskej činnosti pouţil aj iné dôkazné prostriedky /ţivnostenský list, rozhodnutie

o udelení licencie na podnikanie v energetických odvetviach, zakladaciu listinu, Štatút M.P.S.,

zápisnice o ústnom pojednávaní/. Námietku týkajúcu sa postupu prostredníctvom určenia

koeficientu ako podielu podnikateľskej a nepodnikateľskej činnosti označil za

nezrozumiteľnú, pretoţe z jej obsahu sa nedá posúdiť na aký spôsob určenia koeficientu,

vzhľadom na zmiešaný charakter činnosti, a to verejnoprospešný a podnikateľský, chcel

ţalobca poukázať a uvedená námietka nebola predmetom odvolania proti dodatočnému

platovému výmeru správcu dane ani ţaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec prejednal

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe rozsudok krajského

súdu je zaloţený na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci potrebného pre posúdenie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného.

Podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou ţalovaného predloţiť súdu kompletný,

zaţurnalizovaný administratívny spis, na základe ktorého súd môţe posúdiť postup správneho

orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia.

Krajský súd sa však uspokojil len s výberom časti spisovej dokumentácie,

t. j. s predloţením prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, odvolania ţalobcu

v administratívnom konaní a niekoľkých faktúr bez uvedenia súvislostí, a to aj napriek tomu,

ţe z obsahu ţaloby a rozhodnutia ţalovaného vyplýva potreba porovnania viacerých

protokolov o kontrole DPH za rok 2002 a protokolov následne vyhotovených, ako

aj skúmanie splnenia podmienok opakovaných daňových kontrol a včasnosti vydania

dodatočného platobného výmeru. Odvolací súd poukazuje na to, ţe sám ţalovaný

v písomnom vyjadrení z 19.06.2009 poukazuje na protokol č. 711/320/526-21153/06

a protokol č. z 05.03.2003 s tromi prílohami ako dôkaz, ako aj na ďalšie

dôkazy, ktoré však nepredloţil k pojednávanej veci s tým, ţe tieto sú prílohou vyjadrenia

k ţalobe vedenej pod sp. zn. -10, zo dňa 17.06.2009. Odvolací súd v spise

krajského súdu v prejednávanej vecí nenašiel zmienku o dôkazoch predloţených k inému

spisu krajského súdu. Krajský súd teda rozhodol bez toho, aby sa zaoberal všetkými

podkladmi, na základe ktorých bolo vydané ţalobou napadnuté a súdom preskúmavané

5

rozhodnutie v tejto veci. Bez úplnej spisovej dokumentácie, z ktorej bude tieţ zistiteľná

aj miera a spôsob oboznámenia ţalobcu s podkladmi rozhodnutia vo veci preskúmavaného

rozhodnutia nie je moţné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú a právnu). Práve

samotný predmet sporu spočívajúci v rozlíšení verejnoprospešnej a podnikateľskej činnosti

ţalobcu vyţaduje úzku súčinnosť daňovníka a správcu dane. Skutočnosti tomu nasvedčujúce

nie je moţné na základe predloţených dôkazov zistiť. Odvolací súd sa preto v danom štádiu

konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal.

Z týchto dôvodov podľa veta druhá a

odvolací súd prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie

a rozhodnutie. Podľa v spojení s veta prvá rozhodne

prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková