Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-100-2023.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/100/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská 19B, IČO: 36062235, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. E. XXXX/ X, zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 8, o zaplatenie 33.828,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1. februára 2023 čk, 8C/20/2020-421
rozhodol:
P o t v r d z u j e napadnutý výrok rozsudku o náhrade trov konania sporových strán.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.115,20 eur s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 13.10.2019 do zaplatenia (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.), vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (III.) a štátu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,46 eur.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 33.828,81 eur s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 13.10.2019 do zaplatenia, ktorú pohľadávku voči žalovanému uplatňoval titulom náhrady poistného plnenia poskytnutého za žalovaného ako škodcu, ktorý zodpovedal za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 22.06.2018 prevádzkou motorového vozidla zn. AUDI A4, EČV: F., keď v čase škodovej udalosti k predmetnému motorovému vozidlu nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z.. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu, keď riadil svoje osobné motorové vozidlo zn. AUDI neprispôsobiac rýchlosť jazdy stavu vozovky a svojím schopnostiam a nesprávne predchádzal vozidlo, v dôsledku čoho narazil do nákladného vozidla zn. Piaggio Porter Maxi, EČV: C., prerazil zábradlie a prednou pravou časťou skončil na moste pre peších, čím spôsobil poškodenému Mestu Levoča škodu na zábradlí vo výške 685,20 eur a na motorovom vozidle zn. F. F. vo výške 9.430 eur. Rozsah škody na zábradlí určený na základe predložených faktúr za jeho opravu nebol sporný, vo vzťahu ku škode spôsobenej na motorovom vozidle zn. F. F. A., u ktorého plnenie žalobcu z garančného fondu zodpovedalo sume 33.143,61 eur ako náhrade totálnej škode na motorovom vozidle, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 14/2022 súdom ustanoveného znalca G. A., ktorý zohľadnil, že motorové vozidlo bolo opravené a bolo ďalej používané. Aj keď mal súd v konaní preukázané, že žalobca v súlade so svojou povinnosťou v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poukázal z garančného fondu na uspokojenie nárokov poškodeného na motorovom vozidle sumu 33.143,61 eur ako náhradu totálnej škody, konštatoval, že s poukazom na podmienky náhrady škody v zmysle § 813 OZ, § 443 OZ za skutočnú škodu treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Pretože
v konaní bolo preukázané, že vozidlo zn. F. F. A. bolo opravené a celkový rozsah majetkovej ujmy poškodeného predstavoval len sumu 9.430 eur, nad priznanú sumu žalobu zamietol.
3. Prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca v konaní skutočne uplatnil len taký rozsah peňažného plnenia, ktorý aj reálne poskytol z garančného fondu v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti, súd aplikoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania § 257 Civilného sporového poriadku, keď nepriznal náhradu v spore procesne úspešnejšiemu žalovanému. Vzal do úvahy obsah listinných dôkazov, z ktorých žalobca vychádzal, a to údaje o kúpnej cene motorového vozidla z roku 2017 43.560 eur, stanovisko spoločnosti Total Car, s.r.o. o hodnote motorového vozidla po jeho poškodení pri nehode, ku dňu 06.09.2018 vo výške 3.560 eur, správu likvidátora poisťovne, že náklady na opravu motorového vozidla, by prevyšovali jeho všeobecnú hodnotu, z ktorých dôvodov bola konštatované, že na motorovom vozidle vznikla totálna škoda, doklady preukazujúce poskytnutie poistného plnenia poškodenému celkovo v sume 33.828,81 eur prostredníctvom poisťovne poškodeného Komunálna poisťovňa, a.s. a povereného zástupcu žalobcu poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., refundáciu ktorého plnenia realizoval z garančného fondu žalobca 11.09.2019. Okolnosti sporu súd hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov žalovanému. Poukázal na predložené doklady, z ktorých žalobca pri náhrade poistného plnenia vychádzal, keď bolo nepochybné, že skutočne vynaložil na vysporiadanie nárokov poisteného poškodeného Mesta Levoča žalovanú pohľadávku a povinnosťou žalobcu bolo podľa § 24 zákona č. 381/2001 Z.z. takéto poistné plnenie z garančného fondu poskytnúť a následne vymáhať. Vzal na zreteľ, že práve žalovaný bol tým subjektom, ktorý zanedbal svoju povinnosť na úhradu poistného za povinné zmluvné poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto nastúpila povinnosť na plnenie žalobcu, ktorý ju splnil v rozsahu vyplývajúcom z listinných dôkazov, ktoré v čase podania žaloby preukazovali, že na motorovom vozidle poškodeného Mesta Levoča vznikla totálna škoda. S prihliadnutím na uvedené, mal za to, že by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak by žalobca za takýchto okolností musel nahradiť trovy konania žalovanému, ktorý vznik poistnej udalosti zavinil a poistné neuhradil.
4. Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP s návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie v tejto časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne priznal mu náhradu trov v zmysle § 255 CSP. Uviedol, že už v odpore proti platobnému rozkazu sa bránil tým, že poškodené motorové vozidlo zn. F. F. A. mesta Levoča bolo opravené, ďalej jazdí pod správou Mesta Levoča, a že je ochotný škodu uhradiť v takej sume, ktorá by predstavovala cenu, za ktorú bolo motorové vozidlo opravené, voči čomu žalobca namietal a naďalej si uplatňoval nárok na náhradu totálnej škody vozidla. Zastával názor, že ak by žalobca vynaložil náležitú opatrnosť, trovy konania by nevnikli, preto sú procesne zapríčinené postupom žalobcu, ktorý je povinný ich nahradiť procesne úspešnej sporovej strane.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval rozsudok súdu v napadnutom výroku potvrdiť považujúc ho za vecne správny, úplne a presvedčivo odôvodnený. Argumentoval, že žalovaný porušil svoju povinnosť na uzatvorenie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho motorového vozidla, a nebol ochotný sa dohodnúť na úhrade dlžnej sumy, a takýto postoj neprezentoval ani v predsúdnom konaní, kedy bol vyzývaný na plnenie.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
7. Odvolaním napadnutý výrok rozsudku o náhrade trov konania sporových strán je vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Ustanovenia § 255 CSP až § 261 CSP upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Niet sporu, že v pomere k žalovanej a priznanej pohľadávke bol žalobca menej úspešnou stranou sporu, preto by mu v súlade s § 255 ods. 2 CSP svedčila povinnosť k náhrade pomerných trov vzniknutých žalovanému. Aplikácia § 257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 M Cdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 z 31.7.2017).
13. Ustanovenie § 257 CSP je teda procesnou normou umožňujúcou vziať do úvahy také okolností prípadu, ktorých zohľadnenie je vylúčené pri aplikácii striktného pravidla o procesnej zodpovednosti sporových strán za výsledok konania. Vyžaduje si to princíp spravodlivosti, ktorého zmyslom je zohľadniť osobitosť každého jednotlivého súdneho sporu a mnohorakosť životných situácií nepostihnuteľných generálne uplatniteľnou procesnou normou. Je potrebné si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho ktorého by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu § 257 CSP existovali aj v prejednávanej veci a vyplývali z okolností sporu a vzájomného postavenia sporových strán.
14. Niet pochybností o tom, že žalovaný zodpovedá za vznik škody v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 22.06.2018 pre porušenie povinností vodiča podľa § 15 (predchádzanie) § 16 (rýchlosť jazdy) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, že si nesplnil ani povinnosť podľa § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. uzavrieť poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a hradiť poistné, a že žalobca bol povinný v zmysle § 24 zákona č. 381/2001 Z.z. poskytnúť poškodenému poistné plnenie, na náhradu ktorého má proti žalovanému nárok, ktoré poistné plnenie poukázal v rozsahu, v akom výška škody vyplývala z dokladov mu predložených. Z relevantných údajov o nadobúdacej cene vozidle, rozsahu dokladovaného poškodenia a nákladov na opravu spracovaných podľa stanoviska likvidátora poisťovne, vyhl.č. 492/2004 Z.z. o stanovení hodnoty cestných vozidiel, softwérového programu ABACUS a vyjadrenia APS Auto Pneu Servis s.r.o. vyplývala výška škody na motorovom vozidle zn. F. F. A. v sume 33.143,61 eur. Žalobca postupoval pri vysporiadaní poistnej udalosti v súlade s § 24 zákona č. 381/2001 Z.z., keď v rozsahu zdokladovanej škody refundoval poistné plnenie poistiteľovi poškodeného Komunálnej poisťovni a.s. prostredníctvom povereného člena kancelárie Allianz-Slovenská poisťovňa a.s., a následne si toto uplatnil v konaní pred súdom voči žalovanému ako zodpovednému subjektu. Žalobca v spojitosti s nárokom, ktorý je predmetom žaloby konal v súlade so zákonnou úpravou a ňou mu vymedzenými povinnosťami, pričom pri vysporiadaní nároku vychádzal z odborne podloženej dokumentácie o výške spôsobenej škody, teda nezanedbal žiadnu svoju povinnosť ani nekonal bez náležitej odbornej starostlivosti. Tvrdenia žalovaného o jeho snahe vysporiadať škodový
nárok dohodou nezodpovedajú pravde. Žalovaný popieral čo i len zodpovednosť za dopravnú nehodu, keď sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V priebehu konania nepoukázal na účely vysporiadania škodového nároku žalobcovi ani plnenie 7.488,37 eur, ktoré sám ustaľoval ako skutočne vzniknutú škodu. Práve správanie žalovaného, ktorý odmietal prevziať zodpovednosť za porušenie svojich povinností je podstatnou okolnosťou podieľajúcou sa na existencii a priebehu súdneho konania, s ktorým bol spojený vznik trov. Odvolací súd mal na zreteli, že súdne konanie má viesť k poskytnutiu účinnej a spravodlivej ochrany oprávnených záujmov strán (Článok 2 CSP), reflektujúc tiež pravidlá slušnosti pri rešpektovaní zásady dobrých mravov zahrňujúcich aj poctivosť konania. Pokiaľ aj bolo v priebehu konania zistené, že skutočná škoda na náhradu ktorej vznikol poškodenému nárok bola nižšieho rozsahu, než žiadaná žalobou, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že vyššie zmienené okolnosti sporu, postoj sporových strán v konaní, odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov žalovanému, preto výrok rozhodnutia ako vecne správny potvrdil.
15. Vzhľadom na okolnosti sporu aj o náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď žiadnej strane sporu nebola priznaná ich náhrada.
16. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).