Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoE/65/2013

Uznesenie

P. súd v H. v exekučnej veci oprávneného H., s.r.o., so sídlom v T., H. XX, O.: XXXXXXXX, právne zastúpeného spoločnosťou M. H., s.r.o. so sídlom v T., Grösslingova 4, proti povinnému D. T., bytom v Bardejove, A. Svianteka XXXX/XX, o vymoženie sumy 111,70 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného a vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. - 13 zo dňa 17. októbra 2012, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku, ktorým sa nepripúšťa vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenia“) do konania na strane povinného, rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania. Výrok o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania odôvodnil , Exekučného poriadku, (ďalej len ) s tým, že inštitút vedľajšieho účastníctva je v exekučnom konaní už pojmovo vylúčený. Výrok o zastavení konania odôvodil , Exekučného poriadku, o rozhodcovskom konaní, , o spotrebiteľských úveroch, a nasl. , ustanovení smernice Rady č. 93/13/EHS. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo je v rozpore s a smernicou Rady č. 93/13/EHS. Exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej. Ak predložený titul tieto náležitosti nespĺňa, súd je oprávnený exekúciu v ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu zastaviť.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a tým, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a následne vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú

správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Oprávnený nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Je toho názoru, že súd porušil procesné práva oprávneného, keď mu nebola daná možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii exekučného titulu a následnému zastaveniu konania, čím mu bola odňatá možnosť konať, vyjadriť sa vo veci a predkladať dôkazy. Súd podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný, resp. bez toho, aby súd sám vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Oprávnený trvá na tom, že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby daná. Nakoľko vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho súlad so zákonom v zmysle postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

Zároveň s podaným odvolaním oprávnený podal návrh na prerušenie konania podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie tiež vedľajší účastník, v časti výroku, ktorým súd nepripustil do konania vstup Združenia. Žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia, keďže o prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len vtedy, ak niekto z účastníkov namieta prípustnosť jeho vstupu do konania, pričom tomu tak nebolo. Pri aplikácii s ohľadom na účel zavedenia novej skupiny vedľajších účastníkov, ktorí vystupujú v súdnom konaní podľa ustanovení o ochrane spotrebiteľa je ich postavenie za účelom poskytnutia vyššej ochrany nielen spotrebiteľa, ale aj všeobecne vyšších sociálnych princípov nepochybné. Nesprávnou interpretáciou právnych predpisov súdmi a obdobným postupom súdov dochádza takto k odňatiu práv účastníka na prístup k súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, odvolanie vedľajšieho účastníka dôvodné je.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia resp. zastavenie konania.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný ().

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17., ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 23.3.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej

zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.

Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky; typová zmluva s rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými netransparentne splynula a jej predloženie povinnému v pozícii spotrebiteľa bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore tiež s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, keďže o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere stanovuje, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Použitie príslušných ustanovení teda nie je vylúčené.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-40/08 Asturcom).

Rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (, ). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č.

, v zmysle generálnej klauzuly , pre rozpor s , v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Taktiež je namieste posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky podľa ustanovení o rozhodcovskom konaní, , 4 ods. 1-3 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“).

Podľa rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa <. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so , nakoľko nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa, ak je rozhodcovská doložka zahrnutá iba vo všeobecných obchodných podmienkach, s ktorými netransparentne splynula, na osobitnom dokumente, a ten nie je osobitne podpísaný zmluvnými stranami. Písomná forma je zachovaná len v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Z formy zmluvy o úvere je nesporné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania. Nedošlo k podpisu všeobecných obchodných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu v zmluve o tom, že sa dlžník oboznámil a súhlasí so všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne v súlade s postupom podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania ako vecne právne potvrdil.

K otázke prípustnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní odvolací súd uvádza:

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Zo znenia je zrejmé, že prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Súd preto pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania nepostupoval správne, keď o vedľajšom účastníkovi rozhodoval bez návrhu, resp. námietky jedného z účastníkov.

Z obsahu spisu bolo zistené, že podaním zo dňa 24.8.2011 oznámilo Združenie vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane povinného a zároveň podalo návrh na zastavenie exekúcie.

Ustanovenie zaviedlo novú skupinu subjektov, ktorí môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je o.i. ochrana spotrebiteľa. Zákonodarca v rámci novelizácie predmetného ustanovenia počítal práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov, či napr. občianskymi združeniami, ktoré sa venujú ochrane pred rôznymi formami diskriminácie. Práve pri týchto subjektoch zameraných na ochranu práv spotrebiteľa je problematické preukazovať právny záujem na výsledku sporu ako dôvod na vstup do konania. Cieľom tejto právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu nielen vo vzťahu ku konkrétnym osobám, u ktorých došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, ale aj vo vzťahu k ochrane vyššieho verejného záujmu.

Združenie je takýmto subjektom poskytujúcim ochranu práv spotrebiteľovi, a preto jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na základe je možný. Niet preto rozumného dôvodu vylučovať z aplikácie v rámci exekučného konania práve ustanovenie v spojení s

Odvolací súd dáva do pozornosti záver písomných pripomienok Európskej komisie k prejudiciálnej otázke položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, POHOTOVOSŤ c/a Vašuta: „Smernica č. 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle je ďalším z nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady č. 93/13/EHS nie je, avšak členským štátom EÚ nič nebránilo nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré považujú za efektívne. Takáto možnosť vyplýva z článku 8 citovanej smernice, podľa ktorého „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 vníma vedľajšiu intervenciu ( ) ako úpravu založenú na článku 8 citovanej smernice.

„Smernica č. 93/13/EHS nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľa musia mať právo vstupovať do sporov o individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 uvedenej smernice priznáva takýmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica teda mlčí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľa v individuálnych sporoch. Toto mlčanie sa však v žiadnom prípade nemá chápať ako zákaz takejto účasti: z článku /EHS jasne vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktorú sú priaznivejšie pre spotrebiteľov ako tie, ktorú sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní.“

Odvolací súd s odkazom na vyššie uvedené závery má za to, že nesprávnym postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom a zároveň súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne interpretoval zákonné ustanovenie ,

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie v súvislosti s nárokom vedľajšieho účastníka exekučný súd prihliadne na kvalifikovanosť a vecnosť jeho podaní vo vzťahu k priebehu konania.

Odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení združenia ako vedľajšieho účastníka do konania na strane povinného podľa

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa a podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a jeho zamietnutiu odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým na to, že je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka. V tomto prípade má súd za to, že nie je namieste podávať prejudiciálne otázky, nakoľko oprávneným nastolená problematika už bola opakovane niekoľkokrát riešená ako vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi inštitúciami.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s postupom podľa v spojení s

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.