Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/170/2012

Potvrdené rozhodnutím 4Sžf/16/2014
„Identifikačné číslo spisu: 7012200706 Dátum vydania rozhodnutia: 02.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7012200706.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: Jozef Domby, Vojtecha Gondu č. 201/15, Viničky, právne zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou - Homzovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 46, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/498408-843869/2012/4897 zo dňa 12. apríla 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/170/2012-52 zo dňa 21. novembra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/170/2012-52 zo dňa 21. novembra 2013 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: V. X., O. Q. Č.. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou - Homzovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 46, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/498408-843869/2012/4897 z 12.4.2012, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa prostredníctvom právnej zástupkyne žalobou podanou v lehote podľa §

250b ods. 1 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020503/1/498408-843869/2012/4897 z 12.4.2012, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na ustanovenie o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Var zo dňa 22.12.2011, ktorým správca dane podľa , nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 152,00 Eur a žalobcovi bola zároveň určená vlastná daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 38.171,00 Eur.

2. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Daňového úradu Kráľovský

Chlmec bolo odôvodnené výsledkami daňovej kontroly oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 obsiahnutými v protokole č. I/332/116726/2011/Piku zo dňa 8.11.2011. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal okrem iného aj na ustanovenie , z obsahu ktorého vyplýva, že daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať

v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo vedených záznamov. Poukázal na dôkaznú povinnosť daňového subjektu (žalobcu) na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH, pre ktoré nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie. Poukazujúc na výsledky daňovej kontroly správca dane konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) v kontrolovanom zdaňovacom období september 2010 uviedol dodanie tovaru a služieb podľa a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V podanom daňovom priznaní dodanie tovaru v sume 200.900 Eur a daň z pridanej hodnoty vo výške 38.171 Eur z vystavených faktúr na dodanie tovaru, jablčného vína a tokajského vína samorodného suchého pre spoločnosť GALAFRUIT & Co s.r.o. Malá Tŕňa č. 202, IČO: 36171999 z 24.9.2010, 6.9.2010, 5.9.2010 a 4.9.2010, u ktorých správca dane konštatoval „umelú situáciu ekonomickej činnosti za účelom vzniku uplatnenia si práva na odpočítanie dane a zároveň, že daňový subjekt nepreukázal, že uskutočnil reálne plnenie.“ Podľa správcu dane daňový subjekt nepreukázal, že vyrobil, resp. nakúpil tokajské víno samorodné suché, nakoľko by musel byť evidovaný v tzv. vinárskom registri, čo nie je. Zároveň žalobca podľa správcu dane nepreukázal, že vyrobil, resp. nakúpil jablčné víno. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí z 22.12.2011 ďalej okrem iného uviedol, že právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uviedol, že v konkrétnom prípade platiteľovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru, pretože žiadny tovar nebol dodaný.

Súčasťou kontrolných zistení a záverov správcu dane boli aj výsledky daňovej kontroly týkajúce sa faktúry č. FP 0800014 z 29.9.2010 od dodávateľa W. O. - O., W. G. XXX za predaj sudov v objeme 220 litrov/172 ks po 1.000 Eur bez DPH, v objeme 16 litrov/40 ks po 555 Eur bez DPH, 500 litrov/5 ks po 1.500 Eur bez DPH, základ dane v sume 201.700 Eur, daň v sadzbe dane 19 % v sume 38.323 Eur, t.j. celkom na sumu 240.023 Eur. V súvislosti s uvedenou faktúrou správca dane v odôvodnení dodatočného platobného výmeru z 22.12.2011 poukázal na ustanovenia , a v súvislosti s uvedeným deklarovaným obchodom uviedol, že podľa zistení uvedených vo výzve I/332/19459-89194/2011/FarM z 5.9.2011 W. O. - O. nakúpil od maďarských dodávateľov v septembri 2010 sudy v celkovom počte 395 ks, z ktorých celkovo 217 ks sudov mal odpredať žalobcovi, u ktorého pri miestnom zisťovaní bolo zistených len 177 ks sudov v značne opotrebovanom stave, čím správca dane vylúčil možnosť, že by išlo o sudy dodané v septembri 2010 maďarským dodávateľom W. O. - O.. Na základe uvedených zistení správa dane konštatoval nepreukázanie plnenia deklarovaného žalobcom v uvedenej faktúre č. FP 0800014 z 29.9.2010 od dodávateľa W. O. - O.. Z kontrolných zistení správca dane vyvodil záver, že „na základe zistených skutočností možno zaujať stanovisko, že v uvedenom prípade nejde o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi. Predmetné plnenia nepredstavujú hospodársku činnosť, nakoľko nespĺňajú objektívne kritéria, na ktorých je tento pojem založený. Samotné predloženie daňových dokladov - faktúr, účtovníctva, nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je to napr. deklarované faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Na deklarovanú obchodnú operáciu možno nahliadať ako na simuláciu, pretože použité dokumenty a uskutočnené úkony v skutočnosti nespôsobili právne následky (práva a povinnosti), len sa voči tretím osobám snažili vyvolať dojem, že takéto právne následky vyvolávajú. Vykonávané dokazovanie preukázalo, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu. Deklarované dodania tovarov sa ukázali len ako formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo. Nárokované právo bolo odvodené z hospodárskych činností, pre ktoré objektívne neexistuje žiadne iné vysvetlenie ako vytvorenie nárokového práva. Kontrolou bolo preukázané, že kontrolovaná činnosť nemá žiaden autonómny základ, ktorý by bol spôsobilý prepožičať jej za okolností v danej veci nejaké hospodárske opodstatnenie.“

3. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo 4.1.2012 proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec z 22.12.2011 uviedol odvolacie námietky obsahovo zhodné s žalobnými námietkami uvedenými v žalobe z 20.6.2012 v časti týkajúcej sa dodávky uvedenej vo faktúre č. FP 0800014 z 29.9.2010 od dodávateľa W.F. O. - O. k skutkovej a právnej argumentácii správcu dane uvedenej v dodatočnom platobnom výmere z 22.12.2011 týkajúcej sa faktúr č. FV 0800005-8 z 24.9., 6.9., 5.9. a 4.9.2010 vystavených žalobcom pre odberateľa GALAFRUIT & Co. s.r.o. Malá Tŕňa žalobca v riadnom opravnom prostriedku zo 4.1.2012 neuviedol žiadne konkrétne skutkové a právne výhrady. Vo

všeobecnosti iba konštatoval, že podľa jeho názoru správca dane nepostupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania uvedenými v ,

4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 12.4.2012 uviedol skutkové zistenia

vyplývajúce z obsahu protokolu správcu dane č. I/332/116726/2011/Piku zo dňa 8.11.2011 v znení jeho dodatku z 23.11.2011, osvojil si skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia správcu dane z 22.12.2011, a vo vzťahu k námietkam uvedeným v riadnom opravnom prostriedku žalobcu uviedol:

„Ustanovenie v znení neskorších predpisov vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť ( v znení neskorších predpisov). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle v znení neskorších predpisov. Ustanovenie citovaného zákona vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa ust. citovaného zákona. Podľa ust. v znení neskorších predpisov platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne svojim charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže v znení neskorších predpisov určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno v zmysle v znení neskorších predpisov použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi.

Z ust. v znení neskorších predpisov vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane spočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Dôkazná povinnosť je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt V. X. nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúre od W. O. - O., nepredložil požadované dôkazy, ktoré by preukázali reálne dodanie tovaru od W. O. - O. v zmysle zaslaných výziev a opakovaných výziev. Dôkaznej povinnosti sa daňový subjekt nemôže zbaviť iba predložením faktúry a účtovaných dokladov a tvrdením, že obchodovaný tovar fyzicky existoval a bol aj predmetom uskutočnených zdaniteľných

obchodov. Daňový subjekt ani na opakované výzvy nepredložil požadované doklady (napr. skladové karty a skladovú evidenciu, zmluvy a objednávky, dodací list, doklady k preprave, inventúra obalov - sudov k 31.12.2010), ani neposkytol dostatok konkrétnych informácií a vysvetlení, ktoré by správca dane mohol ďalej preveriť a ktoré by preukázali vecnú stránku faktúry, na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2010. Daňový subjekt svojim konaním a postojom nevyužil svoje práva vyplývajúce zo v znení neskorších predpisov, nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane a nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt nepreukázal vierohodnosť a správnosť povinných evidencií a záznamov ním vedených a svojím konaním (nepredložil požadované dôkazy, nevysvetlil požadované skutočnosti, nereagoval na výzvy) neumožnil preveriť ním tvrdené skutočnosti týkajúce sa predmetného zdaniteľného obchodu. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu tak, ako je uvedený na faktúre číslo 290910/V zo dňa 29.09.2010 od W. O. - O. a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu.

Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že v danom prípade správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane mal pochybnosti o pravdivosti, úplnosti a vierohodnosti faktúry číslo 290910/V zo dňa 29.09.2010 od W. O. - O., preto vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra odráža skutočnosť a či jej nechýba materiálový podklad. Správca dane preveroval, či daňový subjekt V. X. prijal fakturovaný tovar - sudy od W. O. - O. tak, ako je to uvedené na predloženej faktúre číslo 290910/V zo dňa 29.09.2010 a k tomuto účelu vykonal dňa 18.08.2011 miestne zisťovanie v pivnici viničného domčeka vo Viničkách, kde sa mali nachádzať sudy, ktoré mali byť v septembri 2010 nakúpené od W. O. -O.. Vykonané dokazovanie preukázalo, e vecné plnenie z predmetnej faktúry nenastalo a faktúra bola vystavená bez reálneho podkladu. Daňový subjekt ani počas daňovej kontroly, ani v odvolaní neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o uskutočnení zdaniteľného obchodu spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov, ktoré hodnotil v súlade s ust. v znení neskorších predpisov jednotlivo a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou pritom bola ich pravdivosť a preukázaná hodnota. Finančné riaditeľstvo SR z vyššie uvedených skutočností, ako aj z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania zistilo, že správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok predloženou faktúrou od W. O. - O., ktorej vierohodnosť a pravdivosť daňový subjekt nepreukázal. Správca dane obchodné vzťahy medzi daňovým subjektom V. X. a W. O. - O. vyhodnotil tak, že zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou faktúrou nebol reálne uskutočnený, čím W. O. - O. nevznikla daňová povinnosť a V. X. nevzniklo právo na odpočítanie dane tak, ako to predpokladá v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov, Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky odvolávajúceho sa daňového subjektu, ktoré sa týkajú nezákonnosti a nesprávnosti odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru, za neopodstatnené.

Finančné riaditeľstvo SR k námietkam daňového subjektu, ktoré sa týkajú fyzickej existencie sudov zistilo, že záver v danej veci nebol vyvodený len na základe výsledkov miestneho zisťovania, ktoré bolo vykonané dňa 18.08.2011 vo vínnom domčeku vo Viničkách, pri ktorom V. X. preukázal existenciu 177 kusov sudov, ale aj na základe skutočnosti, že daňový subjekt napriek opakovaným výzvam nepreukázal uskutočnenie dodania sudov deklarované faktúrou číslo 290910/V zo dňa 29.09.2010 od W. O. -O.. V. X. síce dňa 18.08.2011 preukázal 177 sudov, ale nepreukázal, že sa jedná o sudy, ktoré mali byť dodané na základe faktúry číslo 290910/V zo dňa 29.09.2010 od W. O. - O.. Podľa uvedenej faktúry malo byť v septembri 2010 dodaných 217 sudov, ale vo vínnom domčeku vo Viničkách sa nachádzalo 177 kusov sudov a V. X. neuviedol, kde sa nachádza 40 chýbajúcich sudov. Vzhľadom na to, že niektoré zo 177 sudov nachádzajúcich sa vo vínnom domčeku vo Viničkách mali hrdzavé obruče a plesnivé fľaky, správca dane spochybnil, že by to mohli byť nové sudy, ktoré boli vyrobené maďarským výrobcom a

dodané na Slovensko v septembri 2010. Napriek tomu, že daňový subjekt v odvolaní namietal závery správcu dane o opotrebovanosti sudov a kvalifikovanosti pracovníka kontrolnej skupiny správcu dane na posúdenie opotrebovanosti sudov, sám nepredložil žiadne dôkazy o tom, že sudy, ktoré správca dane vizuálne posúdil ako sudy so zhrdzavenými obručami a plesnivými fľakmi, sú sudy, ktoré daňový subjekt nakúpil od W. O. - O. na základe faktúry číslo 290910/V zo dňa 29.09.2010. Správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru uviedol skutkový stav tak, ako ho zistil pri miestnom zisťovaní dňa 18.08.2011 vo vínnom domčeku vo Viničkách. Správca dane nepovažoval za potrebné realizovať odborné posúdenie sudov nachádzajúcich sa vo vínnom domčeku vo Viničkách, pretože daňový subjekt síce preukázal existenciu sudov, ale nepreukázal, že sa jedná o sudy, ktoré mu dodal W. O. - O. na základe faktúry číslo 290910/V zo dňa 29.09.2010. Práve zistenia o rôznej opotrebovanosti a vonkajších znakoch niektorých zo 177 sudov spochybnili skutočnosť, že by sudy, ktoré sa nachádzali vo vínnom domčeku vo Viničkách, boli vyrobené maďarským výrobcom v septembri 2010, a ktoré mal W. O. - O. nakúpiť a následne predať V. X. na základe faktúry číslo 290910/V zo dňa 20.09.2010, z ktorej daňový subjekt odpočítal daň v zdaňovacom období september 2010. Z uvedených dôvodov, Finančné riaditeľstvo SR námietky týkajúce sa vyvodených záverov o obchodovanom tovare, nepovažuje za odôvodnené.“

II.

Obsahom žaloby z 20.6.2012 boli nasledovné tvrdenia a žalobné námietky žalobcu:

„Ak 1. stupňový orgán (správca dane) dospel k názoru, že žalobca ako daňový subjekt nepredložil v daňovom konaní požadované dôkazné prostriedky, vyjadrenia a vysvetlenia, nebolo by možné nič namietať voči takémuto postupu, za predpokladu, že správca dane, resp. následne aj žalovaný by postupoval v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami zákona o správe daní, najmä pokiaľ ide o dodržanie zásad na hodnotenie dôkazov vykonaných v daňovom konaní.

Ujmu na svojich právach spôsobenú rozhodnutím žalovaného vidí žalobca, nielen v porušení vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale i v tom, že v dôsledku tohto rozhodnutia dochádza k nezákonnému zásahu do majetkových práv žalobcu ako podnikateľského subjektu, v konečnom aj do jeho práv garantovaných SR.

Napadnuté rozhodnutie je teda v rozpore so zákonom, a to najmä preto, že:

- rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, - zistenie

skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci, - zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

Porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady presného a úplného zistenia skutkového stavu

Podľa ust. z. č.. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.

Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má podľa ust. právo, ale i povinnosť prikloniť sa jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia.

Žalobca je toho názoru, že žalovaný neodôvodnil svoj záver presvedčivo, nereagoval na všetky jeho námietky, ktoré majú pre vec zásadný význam a hodnotenie dôkazov vykazuje závažné znaky svojvôle.

Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len zopakoval argumentáciu správcu dane, bez toho, aby sa nestranne zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní zo dňa 04.01.2012. Žalobca je toho názoru, že žalovaný sa nekriticky a bez pádnych dôvodov stotožňuje so závermi správcu dane.

Žalobca namieta, že všeobecné zistenia správcu dane v daňovom konaní spočívajúce v neodborných poznatkoch alebo podozreniach - o tom, že sudy vykazujú znaky opotrebovanosti, - vizuálne ide o sudy so skorodovanými obručmi, - sudy majú znaky väčšej opotrebovanosti ako jednoročné sudy, vyhodnotil správca dane a následne žalovaný jednostranne v nadväznosti na jednotlivé zdaniteľné plnenia tak, že v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu uzavrel, že daňovým subjektom nebola vykonaná ekonomická činnosť, neprebehli vecné plnenia z predložených faktúr, ktoré boli vystavené bez reálneho podkladu. Takéto zhodnotenie skutkového stavu je v rozpore s princípom legality v tom, že záujem štátu na maximalizovaní výnosu daní a poplatkov sa nemôže dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť v priamom rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu v tom, že správca dane a žalovaný upriami pozornosť a dôvodí rozhodnutie len dôkazmi svedčiacimi v neprospech daňového subjektu a neberie do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Žalobca zdôrazňuje, že z niekoľkých chýbajúcich sudov, prípadne niekoľkých opotrebovaných sudov nemožno vyvodiť záver, že nemôže ísť o nové sudy dodané žalobcovi daňovým subjektom W. O. - O., vyrobené v Maďarsku.

Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie aj pochybnosťami o vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti dokladov predložených žalobcom a mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je to uvedené na faktúrach od spoločnosti W. O.

- O. s odôvodnením, že predložené doklady nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení zdaniteľných obchodov. Záver o tom, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, správca dane vyvodil aj z toho, že žalobca v rozhodnom zdaňovacom období obchodoval s tovarom len v prostredí prepojenom osobou W. O. M..

Žalobca poukazuje na to, že správca dane ako aj žalovaný záver o tom, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, správca dane vyvodil aj z toho, že žalobca v rozhodnom zdaňovacom období obchodoval s tovarom len v prostredí prepojenom osobou W. O.. Správca dane svoje zistenia oprel výlučne o dôkazy a úvahy svedčiace v neprospech daňového subjektu a v neprospech daňového subjektu vyhodnotil aj dôkazy, ktoré nasvedčovali uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Ide najmä o spochybnenie hodnovernosti dodávateľa - daňového subjektu W. O. - O..

Žalobca je toho názoru, že výsledky miestneho zisťovania realizovaného dňa 18.8.2011 správca dane vyhodnotil výlučne v jeho neprospech. Závery správcu dane ako prvostupňového orgánu ako aj žalovaného o opotrebovaných sudoch, dobe ich používania považuje za špekulatívne a je toho názoru, že pracovník kontrolnej skupiny správcu dane nie je spôsobilý kvalifikovane posúdiť opotrebovanosť sudov, dobu ich používania a pod. Žalobca poukazoval na to, že stav sudov, najmä ich vizuálny vzhľad je ovplyvnený klimatickými podmienkami, najmä vlhkosťou pivnice, v ktorej sa sudy nachádzajú, teplotou pivnice a preto posúdenie ich stavu, doby ich používania, resp. uskladnenia v pivnici si vyžaduje odborné posúdenie, ktoré nebolo správcom dane realizované. Žalobca dôrazne namietal, aby bol záver o neexistencii obchodovaného tovaru správcom dane vyvodený len na základe obhliadnutia obchodovaného tovaru pracovníkom kontrolnej skupiny správcu dane, navyše keď len 16 ks sudcov z celkového počtu 177 ks sudov vykazovalo podľa správcu dane znaky opotrebovania. Napriek týmto námietkam žalobcu nebolo správcom dane ani žalovaným doplnené dokazovanie odborným posúdením stavu sudov, ktoré boli predmetom zdaniteľného plnenia.

Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný ako správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nesprávne a nezrozumiteľne vyhodnotil. Žalobca predložil správcovi dane daňové doklady a doklady o zaplatení, cez existenciu ktorých sa v daňovom konaní zvyčajne posudzuje splnenie podmienky na uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom k tomu, že podľa správcu dane existujú dôvodné pochybnosti o tom, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, správca dane vyzval žalobcu na predloženie

dôkazných prostriedkov na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov, a z dôvodu ich nepredloženia, resp. neunesenia dôkazného bremena prijal vyššie uvedený záver.

Žalobca však poukazuje na to, že pod dôkaznú činnosť daňovníka nemožno zaradiť aj samotnú činnosť, ktorou sa pre potreby rozhodnutia majú nestranne objasniť doklady a listiny predkladané daňovníkom, ktorými preukazuje uplatnený nárok na odpočet DPH (rozsudok NS SR č.k. zo dňa 28.11.2000).

Ak teda žalovaný touto žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie 1. stupňového orgánu, porušil tým ust. článku 2 ods. 2, 3 SR a zákon číslo v platnom znení v jeho ust. ,, a , , , a , , až 5 a , , a .

Všetky doklady a rozhodnutia, na ktoré bolo v tejto žalobe poukázané sa nachádzajú v spisových materiáloch žalovaného a správcu dane.

V súlade s ust. sú splnené zákonné podmienky, aby konajúci súd zrušil okrem rozhodnutia žalovaného aj 1. Stupňové rozhodnutie a súčasne zaujal vo veci právny názor, ktorý bude v súlade s ust. , právne záväzný pre konajúce správne orgány.“

Žalobca v žalobe zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia podľa , pričom v súvislosti s obsahom žalobných námietok citoval ustanovenia článku 2 ods. 2, a dotknuté ustanovenia Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III.

V písomnom vyjadrení z 9.8.2012 (č.l.35 - 41 spisu) žalovaný poukázal na výsledky daňovej kontroly vykonanej Odborom výkonu daňových kontrol Banská Bystrica, obsiahnuté v protokole z 8.11.2011 a dodatku k protokolu z 23.11.2011 a ďalej uviedol:

„Analýzou postavenia žalobcu ako fyzickej osoby, v reťazci prepojeného osobou W. O., ako aj dane z pridanej hodnoty, bolo zistené, že žalobca obchoduje výlučne so spoločnosťami ekonomicky a personálne prepojenými osobou W.F. O.. Daňové priznania daňového subjektu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia rokov 2005 až 2010 preukazujú, že žalobca nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za každé zdaňovacie obdobie bol výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet. Za roky 2008 až 2010 daňový subjekt uplatnil nadmerné odpočty v celkovej sume 371 133,33 Eur

- z daňových priznaní podaných daňovým subjektom na dani z príjmov fyzických osôb

za roky 2005 až 2009 vznikla daňovému subjektu V. X. daňová strata, čo nasvedčuje tomu, že daňový subjekt v roku 2009 dosiahol stratu 268 090,00 Eur, v roku 2008 dosiahol stratu 13 764 428, - Sk, v roku 2007 dosiahol stratu 6 879 288, - Sk, v roku 2006 dosiahol stratu 12 726 960, - Sk a v roku 2005 dosiahol stratu 4 439 15,- Sk.

Vyššie uvedené skutočnosti preukazujú, že v prípade takéhoto konania žalobcu, v reťazci vzájomne prepojených firiem, nebol vytvorený predpoklad ekonomickej činnosti v rozsahu ako to deklaroval v daňovom priznaní a dokladoch predložených pri kontrole. Obchodné operácie sa javia ako účelové a

neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania dane z pridanej hodnoty. O správnosti uvedených záverov svedčí aj skutočnosť, že jediným pohybom na účte žalobcu, ktorý bol vedený v ČSOB, a.s. Bratislava - od založenia účtu do 05.01.2011 boli príjmy z vrátených nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktoré žalobca vybral v ten istý deň, ako boli pripísané na účet.

Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na Rozsudok NSS Českej republiky č. Afs 61/2008 z 27.11.2008, podľa ktorého za dodanie tovaru v zmysle nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočet dane v zmysle a Právo nárokované platiteľom dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než práve získanie nároku na odpočet dane. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, absentujú akýchkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového práva.

Žalobca namieta v žalobe porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady úplného zistenia skutkového stavu upravenej v ustanovení , , žalobca má za to, že žalovaný pri vyhodnotení jednotlivých zistení správcu dane uvedených v dodatočnom platobnom výmere nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením zákona. Žalovaný neodôvodnil svoj záver presvedčivo a nereagoval na všetky námietky žalobcu, ktoré majú pre vec zásadný význam a hodnotenie dôkazov vykazuje závažné znaky svojvôle.

Ďalej žalobca namieta, že všeobecné zistenia správcu dane v daňovom konaní spočívajúce v poznatkoch alebo podozreniach - o tom, že sudy vykazujú znaky opotrebovanosti, - vizuálne ide o sudy so skorodovanými obručami, - sudy majú znaky väčšej opotrebovanosti ako jednoročné sudy, vyhodnotil správca dane a následne žalovaný jednostranne v nadväznosti na jednotlivé zdaniteľné plnenia tak, že v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu uzavrel, že daňovým subjektom nebola vykonávaná ekonomická činnosť, neprebehli vecné plnenia z predložených faktúr, ktoré boli vystavené bez reálneho podkladu. Takéto zhodnotenie skutkového stavu je v rozpore s princípom legality v tom, že záujem štátu na maximalizovaní výnosu daní a poplatkov sa nemôže dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť v priamom rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu v tom, že žalovaný upriami pozornosť a dôvodí rozhodnutie len dôkazmi svedčiacimi v neprospech daňového subjektu a neberie do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch W. O. -O.. Žalobca zdôrazňuje, že z niekoľkých chýbajúcich sudov, prípadne niekoľkých opotrebovaných sudov nemožno vyvodiť záver, že nemôže ísť o nové sudy dodané žalobcovi daňovým subjektom W. O. - O., vyrobené v Maďarsku. Ďalej namieta nespôsobilosť pracovníkov kontrolnej skupiny správcu dane kvalifikovane posúdiť opotrebovanosť sudov, dobu ich používania a pod., a preto ich závery v predmetnej veci považuje za špekulatívne. Žalobca dôrazne namietal, aby bol záver o neexistencii obchodného tovaru správcom dane vyvodený len na základe obhliadky tovaru pracovníkmi kontrolnej skupiny. Napriek týmto námietkam žalobcu nebolo správcom dane ani žalovaný doplnené dokazovanie odborným posúdením stavu sudov, ktoré boli predmetom zdaniteľného plnenia.

Prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s konajú na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

Jednou z foriem realizácie tejto úlohy je aj výkon daňovej kontroly upravenej v ustanovení , ktorou správca dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného

predpisu. Správca dane na dosiahnutie tohto účelu vykonáva dokazovanie, ktoré je upravené v ustanovení citovaného zákona, a to v zmysle základných zásad daňového konania upravených v

Podľa ods. 3 citovaného paragrafu správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. To znamená, že povinnosťou správcu dane je predovšetkým hodnotiť dôkazy predložené daňovým subjektom, ale dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Táto povinnosť mu vyplýva z ustanovení , Neopodstatnené sú námietky žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný dôvodia rozhodnutia len dôkazmi svedčiacimi v jeho neprospech a nebrali do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch a že odôvodnenia rozhodnutí sú postavené len na výsledkoch obhliadky tovaru, konkrétne posúdení stavu sudov, najmä ich vizuálnom vzhľade.

Z obsahu odôvodnenia dodatočného platobného výmeru, ako aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kontrolná skupina v rámci kontroly vykonala dokazovanie zamerané na preverenie dodania sudov, ktoré bolo predmetom sporne faktúry, vykonala miestne zisťovanie v prenajatých skladových priestoroch a opakovane vyzývala žalobcu o predloženie dokladov a vyjadrení v súvislosti s dodávkou sudov (množstvo sudov, ich objem, manipulácie, prepravné podmienky, dodacie listy). V tomto prípade to bol žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno, a nepredložil všetky požadované doklady v zmysle výziev na predloženie dôkazných prostriedkov. Kontrolná skupina dôkazné prostriedky zabezpečila aj v rámci medzinárodnej výmeny informácií a požiadala o súčinnosť Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky Bratislava.

Kontrolná skupina, vzhľadom ku kontrolným zisteniam, nepovažovala za potrebné realizovať odborné posúdenie sudov nachádzajúcich sa v prenajatých skladových priestoroch, pretože žalobca hodnovernými dôkazmi prostriedkami nepreukázal, že uložené súdy sú tie, ktorých dodanie bolo predmetom sporne faktúry. Žalobca mal v rámci kontroly dostatok časového priestoru oboznámiť sa so zisteniami kontrolnej skupiny a vyjadrovať sa k nim. Bolo predovšetkým v jeho záujme zabezpečiť odborné posúdenie stavu sudov na absenciu, ktorého poukazuje v žalobe.

Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že došlo k dodávke tovaru, ktorý bol jej predmetom. Dôkazné prostriedky predložené žalobcom neboli spôsobilé preukázať, že k deklarovanému plneniu fakticky došlo, resp. neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií v prípade takto personálne spojených spoločností. Doklady o prijatí deklarovaného plnenia vyhotovené so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, pokiaľ nie je preukázané, že k uskutočneniu deklarovaného plnenia skutočne došlo.

Takéto zhodnotenie skutkového stavu nie je v rozpore s princípom legality. Kontrolná skupina v tomto prípade len plnila účel kontroly a preverovala u žalobcu splnenie podmienok pre odpočítanie dane upravených v hmotnoprávnom predpise, Postupovala pritom v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránila záujmy štátu a obcí a dbala sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ( ). Žalobca mal možnosť v priebehu kontroly kedykoľvek uplatniť svoje práva, v zmysle ustanovenia až g) , tieto práva nevyužil.

Napadnuté rozhodnutia žalovaného vydané v daňovom konaní má všetky náležitosti v zmysle a Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Preto žalovaný považuje námietky žalobcu ohľadom porušenia vyššie citovaných ustanovení za neopodstatnenú.“

Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti ( a nasl. ) preskúmal rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správcu dane, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predseda senátu zároveň nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením

Súd na základe splnených procesnoprávnych podmienok podľa rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Súdne preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy, piatej časti ( a nasl. ) je prísne ovládané dispozičnou právnou zásadou vyplývajúcou predovšetkým z citovaného ustanovenia , z ktorej vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom vymedzených žalobných námietok uvedených v žalobe (iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny súd je povinný prísne rešpektovať danú procesnú zásadu vo všetkých právnych veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Procesnoprávne výnimky oproti danému procesnému postupu súdu sú upravené v ustanovení reprezentujúcom zásadu oficiality v správnom súdnictve. Z uvedených dôvodov, ako to opakovane judikuje Najvyšší súd Slovenskej republiky, žalobné námietky tvoria právny rámec súdneho preskúmavacieho konania, pričom zároveň predovšetkým pokiaľ ide o námietky hmotnoprávnej povahy smerujúce proti preskúmavanému rozhodnutiu, súd sa nimi môže zaoberať iba v prípade, ak dané námietky vzniesol účastník administratívneho konania (žalobca) už v priebehu samotného administratívneho konania, predovšetkým v riadnom opravnom prostriedku.

Z obsahu žaloby v preskúmavanej právnej veci, ako aj z obsahu odvolania žalobcu zo 4.1.2012 proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec z 22.12.2011 (prvostupňové rozhodnutie) vyplýva, že žalobca svoje výhrady voči rozhodnutiam daňových orgánov oboch stupňov koncentroval vo vzťahu k faktúre č. FP 0800014 z 29.9.2010 od dodávateľa W. O. - O., ktorou uvedený dodávateľ fakturoval žalobcovi dodávku sudov v celkovej sume 240.023,00 Eur (daň z pridanej hodnoty v sume 38.323,00 Eur).

Preskúmaním obsahu administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov súd konštatoval dôvodnosť tvrdení správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí - dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Kráľovský Chlmec z 22.12.2011 o nesplnení si dôkaznej povinnosti žalobcu viažucej sa na dané zdaniteľné plnenie a nevyvrátenie podľa názoru súdu dôvodných pochybností správcu dane ohľadom predmetného deklarovaného obchodu žalobcu, a to vo všetkých konkrétnostiach uvedených v prvostupňovom rozhodnutí týkajúcich sa samotného fakturovaného tovaru, jeho množstva a druhu (nové sudy) v počte 217 ks, ktoré sa u žalobcu nenachádzali a žalobca nevedel žiadnym iným spôsobom dokladovať dané zdaniteľné plnenie (prepravy uvedeného tovaru) a podobne.

Súd v súvislosti s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu vyplývajúcou z ustanovení , , , až o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dáva do pozornosti účastníkov konania zistenia správcu dane vyplývajúce z dokazovania - šetrenia u Maďarskej daňovej správy, z výsledkov ktorého vyplýva, že maďarský subjekt, od ktorého mal dodávateľ W. O. - O. nakúpiť predmetné sudy - STAVES & BARRELS Kft. nemá zamestnancov a daný tovar mal zakúpiť od podnikateľa Kerchera Róberta. Miestne šetrenie správcu dane vykonané u žalobcu nepotvrdilo realizáciu danej dodávky nových sudov v zdaňovacom období september 2010 od dodávateľa W. O. - O., pričom z ohliadky priestorov u žalobcu z 18.8.2011 vykonanej správcom dane, ani z obsahu ďalšieho dokazovania pred vydaním dodatočného platobného výmeru z 22.12.2011 nebolo možné vyvodiť daňovými orgánmi záver o reálnom uskutočnení plnenia deklarovaného v predmetnej faktúre č. FP 0800014 z 29.9.2010 od dodávateľa W. O. - O.. Súd pritom považuje za nadbytočné opakovať podrobné zistenia správcu dane obsiahnuté v odôvodnení dodatočného platobného výmeru z 22.12.2011, ako aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 12.4.2012, ktoré sú evidentne v súlade s obsahom administratívneho spisu. K obsahu žalobných námietok uvedených v žalobe z 20.6.2012 vo vzťahu k obsahu a záverom administratívneho konania v preskúmavanej právnej veci a opierajúc sa o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na rozhodovaciu činnosť daňových orgánov v administratívnoprávnych veciach týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty uvádza:

Podľa daňového poriadku (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) daňové konanie začaté podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Konanie v preskúmavanej právnej veci vykonané správcom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov a daňového poriadku sa procesnoprávne riadilo príslušnými ustanoveniami o správe daní v znení neskorších predpisov.

Poukazujúc na danú procesnoprávnu úpravu a dotknuté ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (, uvedeného zákona) súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k preskúmavanej právnej problematike vzťahujúcej sa na dôkaznú povinnosť daňového subjektu, vyplývajúcu okrem iného z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. z 15.3.2011, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR konštatoval:

„Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o správe daní)“ zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle zásady súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti ( ), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov ( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

S poukazom na je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v , , sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva.

Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú finančné orgány samostatne. V rámci tejto kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú a môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne a to predovšetkým aj splniť svoju dôkaznú povinnosť.

V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu o vykonaní v tomto konaní kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia ( ). Pre daný prípad toto predstavovalo, že žalobca ako daňovník nemohol od správcu dane právom očakávať, že správca dane bude a musí čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech. Žalobca ani nemohol očakávať, že súd bude suplovať činnosti finančných orgánov, a že v správnom súdnictve bude vykonávať dôkazy a hodnotiť tie, ktoré daňovník mal a mohol predložiť v daňovom konaní, ale tak neurobil.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy“.

Takýto záver nie je v rozpore s požiadavkou plnej jurisdikcie stanovenej v , nakoľko postupne by súd dospel k názoru o vecnej správnosti rozhodnutia správnych orgánov, ktoré v správnom konaní vykonali všetky dostupné dôkazy na odstránenie rozporov.“ (Aj rozsudok NS č.k. z 23.11.2011, rozsudok NS SR č.k. z 27.10.2011, rozsudok NS SR č.k. z 13.9.2011, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. -89 z 1.3.2012 a iné).

K obsahu žaloby súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, prísne pravidlá požadované o DPH pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa . Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry súdov SR pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňové doklady odrážali skutočnosť, pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt, a nie správca dane, ktorému však na druhej strane nemožno uprieť právo vykonania takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. z 10.3.2011, č.k. z 21.9.2011, č.k. z 28.4.2011, č.k. z 15.6.2011 a ďalšie.

Žalobcom zvýrazňované procesnoprávne a ústavnoprávne rozmery preskúmavanej právnej veci súd hodnotil aj v intenciách judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s ňou dáva do pozornosti účastníkov konania, že „zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení článku 47 ods. 3, z článku 48 ods. 2 a z článku 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledky konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktorého nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Procesný postup orgánu verejnej moci by predstavoval protiústavný zásah do označených základných práv (resp. práv zaručených dohovorom), ak by účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní, alebo uplatniť opravné prostriedky, a z hľadiska konania ako celku by tým postavil niektorého z účastníkov do podstatne nevýhodnejšej pozície. Pokiaľ však procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu) nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. “(nález Ústavného súdu SR č.k. -35 z 18.10.2007).

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky k prerokovanej právnej problematike možno jednoznačne vyvodiť záver o nedôvodnosti vznesených žalobných námietok v preskúmavanej právnej veci, pretože žalobca v súvislosti s faktúrou č. FP 0800014 z 29.9.2010 od dodávateľa W. O. -O., ktorou v danej právnej veci deklaroval zdaniteľné plnenie a splnenie podmienok podľa o DPH v platnom znení nepreukázal správcovi dane reálne uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného plnenia. Nedôvodnou je podľa názoru súdu aj námietka žalobcu požadujúca vykonanie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia veku, resp. stavu drevených sudov, prítomnosť ktorých bola zistená u žalobcu v rámci miestneho šetrenia. Z obsahu úradného záznamu z 19.8.2011 a jeho príloh, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu (fotodokumentácia) totiž jednoznačne vyplýva, že za žiadnych okolností nemôže ísť o tovar, ktorý mal byť dodaný žalobcovi podľa obsahu faktúry neuznanej správcom dane za kontrolované zdaňovacie obdobie septembra 2010. Nie je podľa názoru súdu potrebné znaleckým dokazovaním preukazovať skutočnosti, ktoré sú úplne zrejmé bežným pozorovaním, t.j. vizuálnou kontrolou stavu hnuteľných vecí - sudov, ktorých vek podľa stavu opotrebenia, korózie a iných známok súvisiacich s období používania tovaru jednoznačne vylučuje možnosť, že by išlo o tovar deklarovaný vo faktúre z 29.9.2010 s dátumom jeho výroby a dodávky z uvedeného obdobia.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd v súlade s ustanovením žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.