Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/146/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu: DOMBY, s.r.o. Viničná 126, Viničky, právne zastúpeného JUDr. Alicou Petrovskou - Homzovou, advokátkou so sídlom Moyzesova 46, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/466001-675524/2012/4897 z 30.3.2012, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa prostredníctvom právnej zástupkyne žalobou podanou v lehote podľa §

250b ods. 1 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020503/1/466001-675524 z 30.3.2012, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na ustanovenie o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/19169/11-Kaš zo dňa 29.7.2011, ktorým správca dane podľa , nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 v sume 30 723,00 Eur.

2. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Daňového úradu Kráľovský

Chlmec bolo odôvodnené výsledkami daňovej kontroly oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2010 obsiahnutými v protokole č. I/332/13262-60860/2011/Mašk zo dňa 31.5.2011. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane poukázal na zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného u žalobcu v rámci daňovej kontroly týkajúcej sa faktúr č. 110510/V2 z 11.5.2010 a č. 170510/V2 zo 17.5.2010 od dodávateľa K. C. - VENIKOM, K. T. Č.. XXX na nákup 30 800 ks drevených kolíkov a 15 400 ks drevených kolíkov v sumách 128 282,00 Eur a 64 141,00 Eur, vrátane dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na odpočítanie dane podľa , až zákona o DPH ( v znení neskorších predpisov) správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k označeným faktúram konštatoval, že pri kontrole nebolo možné vychádzať len z dokladov, ktoré boli predložené daňovým subjektom, keďže samotná existencia faktúry a zaúčtovanie daňových dokladov v súlade so zásadami účtovníctva ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane. Zhrnúc vlastné dôkazné zistenia správca dane konštatoval, že právny subjekt vystupujúci vo faktúrach č. 170510/V2 a č. 110510/V2, dôvodnosť fakturácie, u ktorých bola predmetom posudzovania správcom dane - K. C. - VENIKOM nesplnil právne podmienky pre vznik daňovej povinnosti dňom dodania tovaru v zmysle o ani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ďalej správca dane konštatoval, že konateľ spoločnosti DOMBY s.r.o. (žalobcu) nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že obchod deklarovaný faktúrami sa uskutočnil, že tovar reálne nadobudol, že prišlo k fyzickému dodaniu tovaru, že spoločnosti vznikli prevádzkové náklady, ktoré by súviseli s činnosťou podnikania a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že žalobcovi nevzniklo právo odpočítať daň v sume 30 723,00 Eur z tovaru, ktorý bol predmetom hore uvedenej fakturácie, pretože pri tovare nevznikla daňová povinnosť a ani nepreukázal, že použije tovar na účely svojho podnikania. Žalobca tým podľa správcu dane porušil , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

3. Žalobca vo včas podanom odvolaní z 8.8.2011 proti dodatočnému platobnému výmeru

Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Kaš z 29.7.2011 uviedol odvolacie námietky obsahovo zhodné so žalobnými námietkami uvedenými v žalobe z 11.6.2012, pričom svoju argumentáciu sústredil predovšetkým na dôvodnosť fakturácie dodávok tovaru uvedených vo faktúrach č. 110510/V2 z 11.5.2010 a č. 170510/V2 zo 17.5.2010 (fakturácia drevených kolíkov od dodávateľa K. C. - VENIKOM).

4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 30.3.2012 uviedol skutkové zistenia

vyplývajúce z obsahu protokolu správcu dane č. I/332/13262-60860/2011-Mašk z 31.5.2011, osvojil si skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správcu dane z 29.7.2011 a vo vzťahu k námietkam uvedeným v riadnom opravnom prostriedku žalobcu uviedol:

„Ustanovenie v znení neskorších predpisov vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť ( v znení neskorších predpisov). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle v znení neskorších predpisov. Ustanovenie citovaného zákona vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa citovaného zákona. Podľa ust. v znení neskorších predpisov platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dane dodané. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy. Súčasne svojim charakterom vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Keďže v znení neskorších predpisov určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, keďže dôsledky z iného postupu dopadajú na neho. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno v zmysle ust. os. 4 v znení neskorších predpisov použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi.

Z ust. os. 8 v znení neskorších predpisov vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.

Dôkazná povinnosť je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt DOMBY s.r.o. využil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach od K. C. - VENIKOM, nepredložil žiadne z požadovaných dôkazov a nepodal žiadne vysvetlenie, ani vyjadrenie, ktoré správca dane požadoval vo výzve zo dňa 14.02.2011. Dôkaznej povinnosti sa daňový subjekt nemôže zbaviť iba predložením faktúr, pokladničných dokladov a tvrdením, že obchodovaný tovar fyzicky existoval a bol aj predmetom uskutočnených zdaniteľných obchodov. Daňový subjekt počas daňovej kontroly nepredložil požadované doklady a neposkytol požadované informácie a vysvetlenia, ktoré by preukázali vecnú stránku faktúr, na základe ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2010, nepreukázal prepravu, manipuláciu s kolíkmi, čím nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane a nepreukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt nepreukázal vierohodnosť a správnosť povinných evidencií a záznamov ním vedených a svojím konaním (nepredložil požadované dôkazy a nevysvetlil požadované skutočnosti) neumožnil preveriť všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných zdaniteľných obchodov. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach od K. C. - VENIKOM a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu tak, ako to vyplýva z ust. v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt nepreukázal realizáciu zdaniteľných obchodov medzi ním a jeho dodávateľom K. C. - VENIKOM, čím nepreukázal, že splnil podmienky vyplývajúce z ust. a v znení neskorších predpisov. Námietky daňového subjektu preto nie sú opodstatnené.

Finančné riaditeľstvo SR k námietkam daňového subjektu, že správca dane všeobecné zistenia týkajúce sa sídla spoločnosti, evidencie a účtovania nákladov, motorových vozidiel, bankového účtu, zamestnancov a nesúčinnosti daňového subjektu, vyhodnotil jednostranne a v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu a že správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil iba dôkazmi svedčiacimi v neprospech daňového subjektu a nevzal do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov uvádza:

Správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru, okrem iných skutočností, uviedol aj skutočnosti týkajúce sa sídla spoločnosti (neoznačený rodinný dom patriaci K.

A., neohlásenie žiadnych prevádzkových priestorov obecnému úradu), účtovníctva (daňovému subjektu nevznikli žiadne náklady ani na nákup tovaru, ani na nájomné, ani mzdové, ani ostatné náklady; daňový subjekt nemá v účtovníctve zaevidované žiadne režijné náklady, ani mu nevznikli žiadne režijné náklady

- čo vyplynulo aj z odpovedí dodávateľov vody, plynu, elektriny - ktoré by súviseli s podnikaním, vozidlá nevyužíval za účelom podnikania), účtu (z odpovede Československej obchodnej banky, a.s. Bratislava vyplynulo, že účet slúžil na poukazovanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktoré boli vybraté ešte v ten istý deň, ako boli pripísané na účet) a výzvy na vyjadrenie sa k otázkam správcu dane, na ktorú daňový subjekt vôbec nereagoval. Uvedené zistenia uvádzané v odôvodnení odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru majú svoj zmysel a opodstatnenie, boli vyhodnotené v súlade s ust. a ust. v znení neskorších predpisov a sú schopné utvoriť obraz o obchodných aktivitách a samotnom výkone podnikateľskej činnosti daňového subjektu a jeho obchodných partnerov.

Finančné riaditeľstvo SR zistilo, že daňový subjekt v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu svedeckú výpoveď, neuviedol dôkazy, ktoré by svedčili o uskutočnení zdaniteľných obchodov a neuviedol žiadne objektívne dôkazy svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré by správca dane nebol vzal do úvahy a ktoré by nebol uviedol do odôvodnenia odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru, alebo by sa s nimi správca dane dostatočne nevysporiadal. Námietky daňového subjektu preto nie sú opodstatnené.

Finančné riaditeľstvo SR k námietkam, ktoré sa týkali vyhodnotenia skladovej evidencie daňového subjektu K. C. - VENIKOM, ktoré daňový subjekt nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť uvádza, že daňový subjekt má v zmysle ust. , a v znení neskorších predpisov práva a povinnosti. Kontrolovaný daňový subjekt má právo vedome usmerňovať a ovplyvňovať dokazovanie vedené správcom dane počas výkonu daňovej kontroly, a to až do dátumu ukončenia kontroly. V danom prípade, daňový subjekt svoje práva nevyužil tým, že nespolupracoval so správcom dane, nereagoval na výzvy a nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na faktúrach od K. C. - VENIKOM a ktoré by deklarované dodávky drevených kolíkov od K. C. - VENIKOM zachytili čo do priebehu a výsledku, nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení o realizovaní deklarovaných obchodov. V prvom rade malo byť v záujme daňového subjektu a v nadväznosti na to aj povinnosťou, aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. Zodpovednosť za nevyužívanie svojich zákonných oprávnení nesie daňový subjekt. V danom prípade správca dane poskytol daňovému subjektu dostatok príležitostí nielen na predkladanie dôkazov, ale aj na podávanie vyjadrení a vysvetlení k zisteniam správcu dane. Správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie zamerané na preverenie dodania drevených kolíkov od K. C. - VENIKOM. Správca dane (aj bez súčinnosti daňového subjektu) zaobstaral konkrétne dôkazy týkajúce sa deklarovaných zdaniteľných obchodov v súlade s ust. v znení neskorších predpisov jednotlivo a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou pritom bola ich pravdivosť a preukázaná hodnota. Správca dane hodnotil všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov zabezpečil objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preverovanie údajov v skladovej evidencii K. C. - VENIKOM bolo jedným zo spôsobov, ktorým správca dane preveroval reálnosť nákupu drevených kolíkov od K. C. - VENIKOM. Správca dane poukázal na zistené nezrovnalosti v skladovej evidencii, ktoré však vyhodnotil v súvislosti s ďalšími zisteniami týkajúcimi sa deklarovaného obchodovania s drevenými kolíkmi (spochybnenie výroby drevených kolíkov z dôvodu nepreukázania dostatočného množstva materiálu na ich výrobu a na výrobu ostatných drevených výrobkov, spôsob obchodovania a manipulácie s drevenými kolíkmi v skladových priestoroch v Strede nad Bodrogom - bez manipulácie, iba prekladaním tabuliek, obchodovanie v personálne prepojených spoločnostiach bez toho, aby vznikli náklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou).

Finančné riaditeľstvo SR z vyššie uvedených skutočností, ako aj z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania zistilo, že správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok predloženými faktúrami od K. C. - VENIKOM, ktorých vierohodnosť a pravdivosť daňový subjekt nepreukázal. Správca dane obchodné vzťahy medzi daňovým subjektom DOMBY s.r.o. a K.V. C. - VENIKOM vyhodnotil tak, že zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené, pretože K. C. - VENIKOM nevyrobil a nedodal tovar, t.j. daňová povinnosť v zmysle ust. v znení neskorších predpisov nevznikla a spoločnosti DOMBY s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane tak, ako to predpokladá v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky odvolávajúceho sa daňového subjektu za neopodstatnené.

Finančné riaditeľstvo SR nepovažuje za odôvodnené ani námietky daňového subjektu týkajúce sa spochybnenej ceny obchodovaného tovaru, pretože všeobecné konštatovanie o tom, že nebol porušený žiadny všeobecne záväzný právny predpis, že na internetových stránkach možno nájsť aj iné údaje o cene a že daňový subjekt pri kúpe mohol mať zabezpečený odbyt nakúpených výrobkov za vyššiu cenu napr. v zahraničí, daňový subjekt nepreukázal žiadnym konkrétnym a preveriteľným dôkazom.

Finančné riaditeľstvo SR k námietke daňového subjektu, že uskutočneniu zdaniteľných obchodov v apríli 2010 (predmetom odvolania je dodatočný platobný výmer, ktorým správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2010 a nie apríl 2010) nebránili ani pochybnosti a poukazovanie správcu dane na osobné pomery a vzťahy K.Š. C. st. a na manipuláciu tovaru, z ktorých správca dane vyvodil záver, že nevznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru, uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru zhrnul všetky zistené skutočnosti, na základe ktorých konštatoval, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo, deklarované dodania tovarov sa ukázali len ako formálne, predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné a vystavené bez reálneho podkladu. Z uvedených zistení správca dane konštatoval, že daňovému subjektu K. C. - VENIKOM nevznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru v zmysle ust. zákona číslo v znení neskorších predpisov. Zápisnica z miestneho zisťovania vykonaného dňa 11.5.2011 u daňového subjektu DOMBY s.r.o. nie je v rozpore s týmto záverom správcu dane, pretože pri tomto miestnom zisťovaní daňový subjekt DOMBY s..r.o. preukázal fyzickú existenciu 202 600 kusov drevených kolíkov, (čo je dokonca viac, ako mal mať podľa skladovej karty), ale nepreukázal, že sa jedná o drevené kolíky, ktoré reálne dodal dodávateľ K. C. - VENIKOM. Daňový subjekt síce tvrdil, že drevené kolíky nachádzajúce sa vo Viničkách boli prevezené zo Stredy nad Bodrogom, ale k tomuto tvrdeniu neposkytol správcovi dane žiadne dôkazy o preprave a manipulácii. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že napriek tvrdeniu daňového subjektu o premiestnení drevených kolíkov zo Stredy nad Bodrogom do Viničiek, v skladových priestoroch v Strede nad Bodrogom nebol zaznamenaný úbytok drevených kolíkov. V Strede nad Bodrogom nedochádzalo k manipulácii s drevenými kolíkmi, dochádzalo iba k zmene názvu označenia drevených kolíkov, o čom svedčia zápisnice z miestnych zisťovaní vykonaných v dňoch 13.9.2010, 25.01.2011, 01.02.2011 a 14.06.2011.“

II.

Obsahom žaloby z 11.6.2012 boli nasledovné tvrdenia a žalobné námietky žalobcu:

Poukazujúc na ustanovenia článku 2 ods. 2,3 , , , a ,, o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov uviedol, že predmetnými ustanoveniami SR a sa žalovaný, ako aj správca dane ako prvostupňový orgán neriadili, pričom ďalej uviedol:

„ o správe daní a zmenách v sústave finančných orgánov (ďalej len „“) presne vymedzuje rozsah a spôsob, ktorým môžu konať daňové orgány, teda aj žalovaný. Ak 1. stupňový orgán (správca dane) dospel k názoru, že žalobca ako daňový subjekt nepredložil v daňovom konaní požadované dôkazné prostriedky, vyjadrenia a vysvetlenia, nebolo by možné nič namietať voči takémuto postupu, za predpokladu, že správca dane, resp. následne aj žalovaný by postupovali v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami o správe daní, najmä pokiaľ ide o dodržanie zásad na hodnotenie dôkazov vykonaných v daňovom konaní.

Ujmu na svojich právach spôsobenú rozhodnutím žalovaného vidí žalobca, nielen v porušení vyššie citovaných zákonných ustanovení, ale i v tom, že v dôsledku tohto rozhodnutia dochádza k nezákonnému zásahu do majetkových práv žalobcu ako podnikateľského subjektu, v konečnom dôsledku aj do jeho práv garantovaných SR:

Napadnuté rozhodnutie je teda v rozpore so , a to najmä preto, že: - rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, - zistenie skutkového stavu je nedostatočné a posúdenie veci, - zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

Porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady presného a úplného zistenia skutkového stavu

Podľa ust. z.č.. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.

Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má podľa ust. z.č.. právo, ale i povinnosť prikloniť sa jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitia zásad logického myslenia.

Žalobca má za to, že žalovaný pri vyhodnotení jednotlivých zistení správu dane uvedených v dodatočnom platobnom výmere za preukázané nepostupoval v súlade so základnou zásadou daňového konania uvedenou v , č. 5111/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

Žalobca je toho názoru, že žalovaný neodôvodnil svoj záver presvedčivo, nereagoval na všetky jeho námietky, ktoré majú pre vec zásadný význam a hodnotenie dôkazov vykazuje závažné znaky svojvôle. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len zopakoval argumentáciu správcu dane, bez toho aby sa nestranne zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní zo dňa 8.8.2011. Žalobca je toho názoru, že žalovaný sa nekriticky a bez pádnych dôvodov stotožňuje so závermi správu dane.

Žalobca namieta, že všeobecné zistenia správcu dane v daňovom konaní spočívajúce v poznatkoch alebo podozreniach o tom, že - v sídle žalobcu sa nachádza rodinný dom neoznačený sídlom spoločnosti, žalobca nemá ohlásené žiadne prevádzkové priestory, - žalobca neuviedol dôsledne evidenciu nákladov spoločnosti,- nevyužívanie rodinného domu na podnikateľské účely z dôvodu, že nemá v účtovníctve vedené režijné náklady spojené s podnikaním, - žalobca je vlastníkom motorových vozidiel a neúčtoval náklady na ich prevádzku, - účet v ČSOB slúžil aj na poukazovanie nadmerných odpočtov, - neexistovali zamestnanci v pracovnom pomere, - žalobca na výzvy správcu dane na podanie potrebných vysvetlení dostatočne nereagoval a neposkytol dostatočnú súčinnosť v daňovom konaní neposkytnutím vyjadrení k výzvam č. I/332/17460/2011/Mašk zo dňa 14.3.2011 a 1.3.2011 vyhodnotil správca dane a pri preskúmavaní jeho rozhodnutia aj žalovaný jednostranne v nadväznosti na jednotlivé zdaniteľné plnenia tak, že v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu uzavrel, že daňovým subjektom - žalobcom nebola vykonávaná ekonomická činnosť, neprebehli vecné plnenia z predložených faktúr, ktoré boli vystavené bez reálneho podkladu. Takéto zhodnotenie skutkového stavu je v rozpore s princípom legality v tom, že záujem štátu na maximalizovaní výnosu daní a poplatkov sa nemôže dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť v priamom rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu v tom, že správca dane a následne aj žalovaný upriami pozornosť a dôvodí rozhodnutie len dôkazmi svedčiacimi v neprospech žalobcu a neberie do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. V danom prípade, žalobca opätovne poukazuje na to, že neúčtovanie režijných výdavkov nasvedčuje porušovaniu predpisov o účtovníctve, avšak porušenie týchto predpisov vylučuje, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo.

Žalobca namieta, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nezaoberal námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vo vzťahu ku obchodovaniu s komoditou drevené kolíky. Vo vzťahu ku tejto komodite správca dane a následne žalovaný v napadnutých rozhodnutiach vyvodili záver o neuznaní uskutočnenia zdaniteľného plnenia od dodávateľa - K. C. - VENIKOM, ktoré bolo faktúrované v cene za ks 3,50 EUR, - faktúrou č. 170510/V2, interné číslo FP0800012, predmet fakturácie drevené kolíky 3 x 5 x 110 s dátumom dodania 17.5.2010 v množstve 15 400 ks, základ dane 53 900,00 Eur, daň v sadzbe 19 % 10 241,00 Eur, - faktúrou č. 110510, interné číslo FP08000013, predmet fakturácie drevené kolíky 3 x 5 x 110 s dátumom dodania 11.5.2010 v množstve 30 800 ks, základ dane 107 800,00 Eur, daň v sadzbe 19 % 20 482,00 Eur, v dôsledku čoho dospel k záveru, že daňovému subjektu K. C. - VENIKOM (ako dodávateľ) nevznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Kupujúci daňový subjekt DOMBY s.r.o. nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a daňovému subjektu DOMBY s.r.o. nevzniklo právo odpočítať daň v sume 51 205,00 Eur z tovaru, pretože pri tovare nevznikla daňová povinnosť a ani nepreukázal, že použil tovar na účely svojho podnikania. Daňový subjekt DOMBY s.r.o. porušil , , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Žalobca je toho názoru, že žalovaný ako prvostupňový orgán dospeli k spochybneniu samotnej fyzickej existencie drevených kolíkov, ktoré boli predmetom zdaniteľného plnenia ako aj uskutočnených obchodov, vyhodnotením vykonaných dôkazov výlučne v neprospech daňového subjektu a nezistením presného a úplného skutkového stavu veci. Žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní vo vzťahu k tomu, že z nedostatkov, resp. nezrovnalosti v skladovej evidencii daňového subjektu K. C. - VENIKOM vyvodil záver o tom, že zdaniteľné plnenie neprebehlo. Správca dane a žalovaný v tomto prípade svoje kontrolné zistenia opreli výlučne o dôkazy a úvahy svedčiace v neprospech žalobcu a v neprospech žalobcu vyhodnotili aj dôkazy, ktoré nasvedčovali uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Ide najmä o spochybnenie hodnovernosti dodávateľa - daňového subjektu K. C. - VENIKOM z hľadísk dostatočného množstva materiálu, ceny, skladových priestorov, prepravy, personálneho prepojenia firiem, nesúladu účtovných dokladov, nedostatkom v skladovej evidencii.

K tomu žalobca oponuje, že tieto pochybnosti o hodnovernosti dodávateľa a jeho skladovej a dokladovej evidencie nemôžu sa pripísať v neprospech žalobcu v zmysle úplného spochybnenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Argumentácia správcu dane a žalovaného pri hodnotení vierohodnosti u K. C.

- VENIKOM a vo vylúčení uskutočnenia zdaniteľného plnenia je vo viacerých bodoch nelogická a podľa názoru žalobcu nedostatky zistené v jednotlivých napádaných rozhodnutiach môžu spochybňovať preukaznosť účtovníctva, zmlúv a skladovej evidencie u dodávateľa, nevylučujú však uskutočnenie obchodov.

Žalobca je toho názoru, že žiadne zo zistení správcu dane uvádzané v rozhodnutí (spochybnenie výroby drevených kolíkov z dôvodu nepreukázania dostatočného množstva materiálu na ich výrobu, spôsob obchodovania a manipulácie s drevenými kolíkmi, obchodovanie v personálne prepojených spoločnostiach a pod.) nie sú dôkazom o tom, že tovar fyzicky neexistoval a nebol následne predmetom zdaniteľného obchodu.

Žalobca dôrazne oponuje, že tieto pochybnosti o hodnovernosti dodávateľa a jeho účtovnej a dokladovej evidencie nemôžu sa pripísať v neprospech žalobcu v zmysle úplného spochybnenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že žiaden právny predpis mu neukladá povinnosť skúmať svojich dodávateľov z vyššie uvedených hľadísk. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozsudok NS SR č. zo dňa 19.8.2010, v ktorom súd uvádza, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru.

Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný ako aj správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý nesprávne a nezrozumiteľne vyhodnotil. Žalobca predložil správcovi dane daňové doklady a doklady o zaplatení, cez existenciu ktorých sa v daňovom konaní zvyčajne posudzuje splnenie podmienky na uplatnenie nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom k tomu, že podľa správcu dane existujú dôvodné pochybnosti o tom, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazných prostriedkov na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov, a z dôvodu ich nepredloženia, resp. neunesenia dôkazného bremena prijal vyššie uvedený záver. Žalobca však poukazuje na to, že pod dôkaznú činnosť daňovníka, nemožno zaradiť aj samotnú činnosť, ktorou sa pre potreby rozhodnutia majú nestranne objasniť doklady a listiny predkladané daňovníkom, ktorými preukazuje uplatnený nárok na odpočet DPH (rozsudok NS SR č.k. zo dňa 28.11.2000).

Ak teda žalovaný touto žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie 1. stupňového orgánu, porušil tým ust. článku 2 ods. 2,3 SR a číslo v platnom znení v jeho ust. ,, a , , , a , , , až 5 a , , a .

Všetky doklady a rozhodnutia, na ktoré bolo v tejto žalobe poukázané sa nachádzajú v spisových materiáloch žalovaného a správcu dane.

V súlade s ust. sú splnené zákonné podmienky, aby konajúci súd zrušil okrem rozhodnutia žalovaného aj 1. stupňové rozhodnutie a súčasne zaujal vo veci právny názor, ktorý bude v súlade s ust. právne záväzný pre konajúce správne orgány.“

Žalobca, vzhľadom na uvedené žalobné námietky uviedol, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 30.3.2012, ako aj rozhodnutie správcu dane z 29.7.2011 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov konania.

Obsahom žaloby bol aj návrh na odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného v súlade s ustanovením , druhá veta

III.

V písomnom vyjadrení z 12.11.2012 (č.l.48-54 spisu) žalovaný poukázal na výsledky daňovej kontroly vykonanej Odborom výkonu daňových kontrol Banská Bystrica, obsiahnuté v protokole z 31.5.2011 a ďalej reagujúc na obsah žalobných námietok uviedol:

„Žalobca namieta v žalobe porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady úplného zistenia skutkového stavu upravenej v ustanovení , Žalobca v dodatočnom platobnom výmere nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením . Žalovaný neodôvodnil svoj záver presvedčivo a nereagoval na všetky námietky žalobcu, ktoré majú pre vec zásadný význam a hodnotenie dôkazov vykazuje závažné znaky svojvôle.

Ďalej žalobca namieta, že všeobecné zistenia správcu dane v daňovom konaní spočívajúce v poznatkoch alebo podozreniach o tom, že: - v sídle spoločnosti sa nachádza rodinný dom neoznačený sídlom spoločnosti, spoločnosť nemá ohlásené žiadne prevádzkové priestory, - daňový subjekt neviedol dôsledne evidenciu nákladov spoločnosti, - nevyužíval rodinný dom na podnikateľské účely z dôvodu, že nemá v účtovníctve vedené režijné náklady spojené s podnikaním, - daňový subjekt je vlastníkom motorových vozidiel a neúčtoval náklady na ich prevádzku, - neexistovali zamestnanci v pracovnom pomere, - účet v ČSOB slúžil aj na poukazovanie nadmerných odpočtov vyhodnotil správca dane a pri preskúmaní jeho rozhodnutia aj žalovaný jednostranne v nadväznosti na jednotlivé zdaniteľné plnenia tak, že v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu uzavrel, že daňovým subjektom nebola vykonávaná ekonomická činnosť, neprebehli vecné plnenia z predložených faktúr, ktoré boli vystavené bez reálneho podkladu. Takéto zhodnotenie skutkového stavu je v rozpore s princípom legality v tom, že záujem štátu na maximalizovaní výnosu daní a poplatkov sa nemôže dosiahnuť na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť v priamom rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu v tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Poukazuje na to, že neúčtovanie režijných výdavkov nasvedčuje porušovaniu predpisov o účtovníctve, avšak porušenie týchto predpisov nevylučuje, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo.

Žalobca v žalobe poukazuje na spochybnenie podnikateľskej činnosti prvovýrobcu a subdodávateľa drevených kolíkov pre žalobcu, K. C. - VENIKOM. K tomu uvádza, že tieto pochybnosti o hodnovernosti dodávateľa a jeho účtovnej a skladovej evidencie nemožno pripísať v neprospech žalobcu v zmysle úplného spochybnenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Tieto zistenia vedúce k pochybnostiam u daňového subjektu K. C. - VENIKOM boli navyše dokazované v inom daňovom konaní, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť.

Žalobca namieta v súvislosti s pochybnosťami o hodnovernosti dodávateľa a jeho účtovnej a dokladovej evidencie, že žiadny právny predpis mu neukladá skúmať svojich dodávateľov z vyššie uvedených hľadísk.

Prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s konajú na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví .

Jednou z foriem realizácie tejto úlohy je aj výkon daňovej kontroly upravenej v ustanovení , ktorou správca dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto alebo osobitného predpisu. Správca dane na dosiahnutie tohto účelu vykonáva dokazovanie, ktoré je upravené v ustanovení citovaného a to v zmysle základných zásad daňového konania upravených v

Podľa ods. 3 citovaného paragrafu správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a dôkazy vo vzájomnej súvislosti , pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. To znamená, že pri dôkaznej povinnosti žalobcu zakotvenej v ustanoveniach a , ak žalovaný na základe určitých zistení nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, nemusí tieto doklady uznať ako relevantné, ale žalobca musí preukázať ich hodnovernosť.

Z obsahu odôvodnenia dodatočného platobného výmeru, ako aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že kontrolná skupina v rámci kontroly vykonala dokazovanie zamerané na preverenie dodania drevených kolíkov daňovým subjektom K. C. - VENIKOM a výsledky dokazovania spochybnili uskutočnenie deklarovaného obchodu. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, že absencia dôkazných prostriedkov, resp. neúplnosť účtovných dokladov, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe, nevylučujú uskutočnenie obchodov. V tomto prípade ide o dôkazné prostriedky, ktorých predloženie podmieňuje uznanie nároku na odpočítanie dane u žalobcu z dôvodu dodania tovaru dodávateľom K. C. - VENIKOM.

Zo zistení kontrolnej skupiny vyplýva, že v danom prípade žalobcovi, v súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou, režijné výdavky ani nevznikli, o čom svedčia napr. aj odpovede dodávateľov vody, energie, plynu (dôkaz 16). Neopodstatnené sú námietky žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný dôvodia rozhodnutia len dôkazmi svedčiacimi v jeho neprospech a nebrali do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Kontrolná skupina v rámci kontroly uplatňovala zásadu materiálnej pravdy a jej účelom bolo úplne a presne zistiť skutkový stav vec. Dôkazné prostriedky predložené žalobcom neboli spôsobilé preukázať, že k deklarovanému plneniu fakticky došlo, resp. neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných obchodných transakcií. Doklady o prijatí deklarovaného plnenia vyhotovené so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, pokiaľ nie je preukázané, že k uskutočneniu deklarovaného plnenia skutočne došlo. V tomto prípade to bol žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil všetky požadované doklady v zmysle upovedomenia o vykonaní kontroly a výziev na predloženie dôkazných prostriedkov. Daňový subjekt nevyvrátil predložením hodnoverných dôkazných prostriedkov závery kontrolnej skupiny ohľadom nezrovnalostí v skladovej evidencii daňového subjektu K. C. - VENIKOM. Z uvedených dôvodov, ako aj k skutočnosti, že s touto komoditou obchodoval celý reťazec spoločností prepojených ekonomicky a personálne s K. C., ktorý prevzal na seba aj povinnosť predkladania dôkazných prostriedkov za tieto spoločnosti, kontrolná skupina si zabezpečila dôkazy aj formou nahliadnutia do spisov niektorých z týchto spoločností, o ktorom vyhotovila úradné záznamy. Pokiaľ ide o spochybnenie hodnovernosti podnikateľskej činnosti dodávateľa K. C. - VENIKOM kontrolná skupina vychádzala zo zistení v rámci kontroly a poukázala na to, že menovaný daňový subjekt nemal vytvorené technické, materiálne, finančné a ani personálne podmienky na výrobu a dodávku drevených kolíkov.

Takéto zhodnotenie skutkového stavu nie je v rozpore s princípom legality. Kontrolná skupina v tomto prípade len plnila účel kontroly a preverovala u žalobcu splnenie podmienok pre odpočítanie dane upravených v hmotnoprávnom predpise, Postupovala pritom v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránila záujmy štátu a obcí a dbala pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu ( ). Žalobca mal možnosť v priebehu kontroly kedykoľvek uplatniť svoje práva v zmysle ustanovenia až g) , tieto práva nevyužil.

Prepojenie medzi spoločnosťami, v ktorých figuroval ako konateľ, resp. spoločník K. C. a žalobcom preukazuje tiež vyjadrenie S. A., konateľa a žalobcu, ktoré je obsahom zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 11.5.2011 (dôkaz 9), že faktúry vystavovali zamestnanci obchodného partnera K. C., účtovné doklady sa nachádzali v jeho kancelárii, pretože mali spoločného účtovníka. Spoločnosť DOMBY, s.r.o. obchodovala so spoločnosťami K. C. preto, že sa s pánom C. pozná už 25 rokov. Tieto skutočnosti poukazujú na to, že žalobca mal vedomosti o výrobných, ako aj obstarávacích procesoch daňových subjektov pred dodaním tovaru.

Napadnuté rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného vydané v daňovom konaní majú všetky náležitosti v zmysle a Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane a žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Preto žalovaný považuje námietky žalobcu ohľadom porušenia vyššie citovaných ustanovení za neopodstatnené.

Zistenia správcu dane týkajúce sa deklarovaného obchodovania s drevenými kolíkmi (žalobcovi nevznikli prevádzkové náklady, nezamestnáva zamestnancov, spochybnenie výroby drevených kolíkov z dôvodu nepreukázania dostatočného množstva materiálu na ich výrobu, spôsob obchodovania a manipulácie s drevenými kolíkmi v skladovacích priestoroch v Strede nad Bodrogom - bez manipulácie dochádzalo len k presunu tabuliek s názvami daňových subjektov, čiže tovar sa neprekladal v rámci skladových priestorov jednotlivých spoločností, nadhodnotená cena tovaru oproti trhovej cene) preukazujú, že v prípade takéhoto konania žalobcu, v reťazci vzájomne prepojených firiem, nebol vytvorený predpoklad ekonomickej činnosti v rozsahu deklarovanom v daňovom priznaní a dokladoch predložených pri kontrole. Obchodné operácie sa javia ako účelové a neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania dane z pridanej hodnoty.

Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NSS Českej republiky č. Afs 61/2008 z 27.11.2008, podľa ktorého za dodanie tovaru v zmysle o DPH nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na odpočet dane v zmysle a Právo nárokované platiteľom dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie než práve získanie nároku na odpočet dane. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, absentujú akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených , nemožno považovať inak len za zneužitie objektívneho daňového práva.“

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti ( a nasl. ) preskúmal rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správcu dane, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predseda senátu zároveň nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Súdne preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy, piatej časti ( a nasl. ) je prísne ovládané dispozičnou právnou zásadou vyplývajúcou predovšetkým z citovaného ustanovenia , z ktorej vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom vymedzených žalobných námietok uvedených v žalobe (iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že správny súd je povinný prísne rešpektovať danú procesnú zásadu vo všetkých právnych veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Procesnoprávne výnimky oproti danému procesnému postupu súdu sú upravené v ustanovení reprezentujúcom zásadu oficiality v správnom súdnictve. Z uvedených dôvodov, ako to opakovane judikuje Najvyšší súd Slovenskej republiky, žalobné námietky tvoria právny rámec súdneho preskúmavacieho konania, pričom zároveň predovšetkým pokiaľ ide o námietky hmotnoprávnej povahy smerujúce proti preskúmavanému rozhodnutiu, súd sa nimi môže zaoberať iba v prípade, ak dané námietky vzniesol účastník administratívneho konania (žalobca) už v priebehu samotného administratívneho konania, predovšetkým v riadnom opravnom prostriedku.

Z obsahu žaloby v preskúmavanej právnej veci, ako aj z obsahu odvolania žalobcu z 8.8.2011 proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Kaš z 29.7.2011 vyplýva, že žalobca svoje výhrady voči rozhodnutiam daňových orgánov oboch stupňov oprel o vlastné tvrdenia, podľa ktorých správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili skutkový a právny stav týkajúci sa neuznaných faktúr od dodávateľa K. C. - VENIKOM č. 170510/V2, interné číslo FP 0800012 a číslo 110510, interné číslo FP 08000013 s predmetom fakturácie drevené kolíky v množstve 15 400 ks a 30 800 ks. Žalobca tvrdil, že k spochybneniu ním deklarovaných obchodov a samotnej existencie drevených kolíkov, ktoré boli predmetom zdaniteľného plnenia, ako aj uskutočnených obchodov došlo vyhodnotením vykonaných dôkazov výlučne v neprospech daňového subjektu a nezistením presného a úplného stavu veci.

Preskúmaním obsahu administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov súd konštatoval dôvodnosť tvrdení správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí - dodatočnom platobnom výmere Daňového úradu Kráľovský Chlmec z 29.7.2011 o nesplnení si dôkaznej povinnosti žalobcu viažúcej sa na dané zdaniteľné plnenia a nevyvrátenie podľa názoru súdu dôvodných pochybností správcu dane ohľadom predmetných deklarovaných obchodov žalobcu, a to vo všetkých konkrétnostiach uvedených v prvostupňovom rozhodnutí týkajúcich sa predmetných fakturácií, u ktorých dôvodnosť fakturácie a reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobca nepreukázal a nevyvrátil tým dôvodné pochybnosti správcu dane týkajúce sa označených faktúr.

Súd v súvislosti s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu vyplývajúcou z ustanovení , , , až o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dáva do pozornosti účastníkov konania zistenia správcu dane vyplývajúce z dokazovania vykonaného správcom dane v priebehu daňovej kontroly obsiahnuté v protokole z 31.5.2011, predovšetkým výsledky miestnych zisťovaní u žalobcu a dodávateľa fakturovaného tovaru K. C. - VENIKOM, pričom tak ako to vyplýva z obsahu protokolu z 31.5.2011, výsledky miestnych zisťovaní z 13.9.2010, 11.5. 2011, 14.6.2011, ako aj neohlásené miestneho zisťovania 25.1.2011, ako aj ďalšie dokazovanie zamerané na preukázanie reálnosti fakturovaných dodávok drevených kolíkov od dodávateľa K.Š. C. - VENIKOM navodili dôkazný stav zhrnutý správcom dane v protokole o daňovej kontrole z 31.5.2011 preukazujúci fiktívnosť fakturovaných dodávok a absenciu reálneho obsahu žalobcom deklarovaných zdaniteľných obchodov. Súd pritom poukazuje na podrobné zistenia správcu dane obsiahnuté v protokole č. I/332/13262-60860/2011/Mašk z 31.5.2011 korešpondujúce s obsahom administratívneho spisu správcu dane, a to predovšetkým na konštatovanie správcu dane, že daňový subjekt K. C. - VENIKOM ako dodávateľ žalobcu nepreukázal dostatočné množstvo materiálu, z ktorého by mohli byť vyrobené kolíky, existenciu potrebného stavu zamestnancov a výrobných prostriedkov atď. Výsledky daňovej kontroly pritom jasne preukázali stav, podľa ktorého drevené kolíky v Strede nad Bodrogom boli stále tie isté, ale patrili viacerým spoločnostiam, pričom sa s nimi nemanipulovalo a dochádzalo len k presunom tabuliek s názvami daňových subjektov podľa aktuálnej potreby preukázania konkrétnych obchodov nemajúcich žiadne reálne ekonomické obchodné opodstatnenie.

Súd je preto zhodne s daňovými orgánmi toho názoru, že žalobca vo vzťahu k faktúram z 11.5.2010 a 17.5.2010 od dodávateľa K.O. C. - VENIKOM jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení. K obsahu žalobných námietok vo vzťahu k obsahu a záverom administratívneho konania v preskúmavanej právnej veci súd, opierajúc sa o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa na rozhodovaciu činnosť daňových orgánov týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty uvádza:

Podľa daňového poriadku (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) daňové konanie začaté podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Konanie v preskúmavanej právnej veci vykonané správcom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov a daňového poriadku sa procesnoprávne riadilo príslušnými ustanoveniami o správe daní v znení neskorších predpisov.

Poukazujúc na danú procesnoprávnu úpravu a dotknuté ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (, uvedeného ) súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k preskúmavanej právnej problematike vzťahujúcej sa na dôkaznú povinnosť daňového subjektu, vyplývajúcu okrem iného z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. z 15.3.2011, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR konštatoval:

„Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o správe daní)“ zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle zásady súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti ( ), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov ( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

S poukazom na je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v , , o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva.

Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú finančné orgány samostatne. V rámci tejto kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú a môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im priznáva a súčasne a to predovšetkým aj splniť svoju dôkaznú povinnosť.

V daňovom konaní, v ktorom sa podľa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu o vykonaní v tomto konaní kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia ( ). Pre daný prípad toto predstavovalo, že žalobca ako daňovník nemohol od správcu dane právom očakávať, že správca dane bude a musí čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech. Žalobca ani nemohol očakávať, že súd bude suplovať činnosti finančných orgánov, a že v správnom súdnictve bude vykonávať dôkazy a hodnotiť tie, ktoré daňovník mal a mohol predložiť v daňovom konaní, ale tak neurobil.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy“.

K obsahu žaloby súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, prísne pravidlá požadované o DPH pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa o DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry súdov SR pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňové doklady odrážali skutočnosť, pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt, a nie správca dane, ktorému však na druhej strane nemožno uprieť právo vykonania takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. z 10.3.2011, č.k. z 21.9.2011, č.k. z 28.4.2011, č.k. z 15.6.2011 a ďalšie.

V priamej právnej nadväznosti na uvedenú argumentáciu súd, reagujúc na obsah žalobných námietok uvedených v žalobe z 11.6.2012, uvádza, že obsahom administratívneho spisu je okrem iného aj výzva na predloženie dokladov č. I/332/17460/2011/Mašk zo 14.2.2011, ktorá bola žalobcovi zaslaná v priebehu daňovej kontroly za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, na ktorú žalobca nereagoval. Bolo preto oprávnením správcu dane vyplývajúcim z hore citovaných v znení neskorších predpisov a v platnom znení vykonať vo veci dokazovanie týkajúce sa žalobcom deklarovaného zdaniteľného plnenia a z obsahu vykonaných dôkazov vyvodiť vlastné závery. Zistenia správcu dane tvoriace súčasť protokolu o daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie máj 2010 z 31.5.2011 a jeho dodatku z 26.7.2011 doručeného žalobcovi 26.7.2011 sú v súlade s obsahom administratívneho spisu správcu dane a vyplýva z nich podľa názoru súdu absolútne nereálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov daná neexistenciou ekonomických dôvodov a podnikateľských podmienok na strane žalobcu a jeho dodávateľa K. C. - VENIKOM pre reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok majúce skutočný ekonomický obsah a význam. V tejto súvislosti súd uvádza, že za preukázané považuje zistenia daňových orgánov, že žalobca v účtovníctve nemá zaevidované žiadne režijné a prepravné náklady súvisiace s podnikaním, teda ani s deklarovaným zdaniteľným plnením, nemá žiadnych zamestnancov, nie je vedený v registri zamestnávateľov a nevznikli mu teda ani žiadne mzdové náklady, že žalobca v mieste svojho sídla (C., C. XXX) reálne nepodniká a v obci Viničky nemá ohlásené žiadne prevádzkové priestory (správa obce Viničky z 22.9.2010), ako aj ďalšie zistenia správcu dane preukazujúce fiktívnosť fakturovaných dodávok tovaru.

Podľa názoru súdu preto nemajú žiadne reálne právne opodstatnenie žalobné námietky vytýkajúce daňovým orgánom nedostatky vo vykonanom dokazovaní, resp. právneho vyhodnotenia obsahu dokazovania. Súd pritom opakovane zvýrazňuje základné právne požiadavky vyplývajúce z hore citovaných zákonných ustanovení pre možnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty, pričom zároveň uvádza, že povinnosťou súdu v rámci správneho súdnictva je v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s preskúmavanou právnou vecou. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (rozhodnutia Ústavného súdu SR č. , a iné, rozsudok NS SR č.k. z 18. decembra 2013 a ďalšia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky reagujúca na ústavnoprávne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia).

Žalobcom zvýrazňované procesnoprávne a ústavnoprávne rozmery preskúmavanej právnej veci súd hodnotil aj v intenciách judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s ňou dáva do pozornosti účastníkov konania, že „zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení článku 47 ods. 3, z článku 48 ods. 2 a z článku 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledky konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktorého nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Procesný postup orgánu verejnej moci by predstavoval protiústavný zásah do označených základných práv (resp. práv zaručených dohovorom), ak by účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní, alebo uplatniť opravné prostriedky, a z hľadiska konania ako celku by tým postavil niektorého z účastníkov do podstatne nevýhodnejšej pozície. Pokiaľ však procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu) nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. “(nález Ústavného súdu SR č.k. -35 z 18.10.2007).

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd v súlade s ustanovením žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.