Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cb-82-2020.pdf
PDF · 187.07 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: LEBECO s.r.o., Remeselnícka 4, 946 03 Kolárovo, IČO: 47 544 783, právne zastúpeného advokátkou: JUDr. Ivana Zmeková, Zámocká 18, 811 01 Bratislava, IČO: 42 254 396, proti žalovanému: Lidl Slovenská republika, v.o.s., Ružinovská 1E, 821 02 Bratislava, IČO: 35 793 783, o zrušenie alternatívne o obmedzenie vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Súd vecné bremeno in rem v prospech vlastníka pozemkov evidovaných Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXXX, kat. územie Nové Zámky ako parcela č. XXXX/X, č. XXXX/X, a č. XXXX/XX spočívajúce v práve neobmedzeného prechodu a prejazdu pešo aj motorovými vozidlami, ako aj ich pracovníkov, návštevníkov, klientov a iných tretích osôb, tak, aby bol umožnený voľný pohyb osôb a motorových vozidiel, cez pozemok - parcelu č. XXXX/XX - nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č.XXXXX v kat. území Nové Zámky, z r u š u j e bez náhrady.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2020, v náväznosti na pripustenie zmeny žaloby, domáhal voči žalovanému zrušenia vecného bremena alternatívne jeho zrušenia a následného zriadenia v rozsahu zameranom geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. U. F..
1.1/ Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku pozemku parcela registra „C" spare, č. XXXX/XX, o výmere 1.198 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: Nové Zámky, obec: Nové Zámky, k. ú.: Nové Zámky (ďalej ako „pozemok žalobcu").
1.2/ Žalovaný je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku pozemku parcela registra „C" s pare. č. XXXX/ X o výmere 1.795 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 2.910 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX o výmere 458 m2 - ostatná plocha, č. XXXX/X o výmere 119 m2 - ostatná plocha, všetky zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: Nové Zámky, obec: Nové Zámky, k. ú.: Nové Zámky (ďalej ako „pozemky žalovaného").
1.3/ Na uvedenom pozemku žalobcu parc. č. XXXX/XX je zriadené o. i. aj vecné bremeno in rem v prospech vlastníka pozemkov s prac. č. XXXX/X, č. XXXX/X, a č. XXXX/XX (to zn. pozemkov žalovaného) spočívajúce v práve neobmedzeného prechodu a prejazdu pešo aj motorovými vozidlami cez pozemok pare. č. XXXX/XX, ako aj ich pracovníkov, návštevníkov, klientov a iných tretích osôb tak, aby bol umožnený voľný pohyb osôb a motorových vozidiel (ďalej ako „vecné bremeno cez pare.
č. XXXX/XX"). Predmetné vecné bremeno cez pare. č. XXXX/XX bolo zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 05.03.2009 v prospech predchádzajúceho vlastníka (obchodnej spoločnosti BSG development, s.r.o.) pozemkov s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, ktoré pozemky v súčasnosti vlastní žalovaný. Po zriadení vecného bremena (zmluvou zo dňa 05.03.2009) na pozemku s parc. č. XXXX/XX bolo zriadené (zmluvou zo dňa 12.11.2009) vecné bremeno spočívajúce v práve výstavby komunikácie a v práve prechodu a prejazdu cez pozemky pare, registra „C" sparc. č. XXXX/XX, č. XXXX/ XX a č. XXXX/XX vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ANTUS, s.r.o., IČO: 46 790 314, so sídlom G. Bethlena 10391/2E, 940 02 Nové Zámky, v prospech vlastníka pozemkov s pare. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX, teda v prospech vlastníka pozemkov, ktoré v súčasnosti vlastní žalovaný, a to za účelom nerušeného prístupu k nim. Zriadením vecného bremena tak došlo k vybudovaniu prístupovej cesty priamo z hlavnej komunikácie (z ul. G. Bethlena) v oboch smeroch k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného (t.j. k pozemkom parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX a nehnuteľnostiam na nich stojacich).
1.4/ Žalobca ďalej uviedol, že po zriadení vecného bremena cez jeho pozemok v prospech žalovaného došlo k vybudovaniu prístupovej cesty priamo z hlavnej komunikácie (z ul. G. Bethlena) v oboch smeroch k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, a to cez pozemky pare, registra „C" spare, č. XXXX/ XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vo vlastníctve obchodnej spoločnosti E., s.r.o. Po zriadení vecného bremena (približne v roku 2010) cez pozemok žalobcu v prospech žalovaného tiež došlo k vybudovaniu parkoviska na pozemku vo vlastníctve žalovaného s parc. č. XXXX/X, cez ktorý pozemok je vybudovaná prístupová cesta k predajni (vo vlastníctve žalovaného) na parc. č. XXXX/X priamo z hlavnej komunikácie na ul. G. Bethlena. Žalovaný má nepochybne zabezpečený prístup cez iné parcely k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve priamo z verejnej komunikácie. Žalovaný vecné bremeno zriadené na pozemku vo vlastníctve žalobcu v celom rozsahu nevyužíva, využíva len jeho časť - jednosmernú cestu, ktorá začína na vjazde z ul. G. Bethlena na pozemok žalobcu, prejdením ktorej sa dostane žalovaný a jeho zákazníci na parkovisko vo vlastníctve žalovaného. Z uvedeného dôvodu sa stalo takto zriadené vecné bremeno v časti nadbytočným. Zriadené vecné bremeno, ktoré žalovaný neužíva v plnom rozsahu, neprimerane, ale najmä neodôvodnene, obmedzuje žalobcu v užívaní pozemku v jeho vlastníctve (aj v súvislosti s plánovanými aktivitami v rámci jeho podnikateľskej činnosti). Vecné bremeno cez parc. č. XXXX/XX v dôsledku zmeny pomerov (vzniku iného vecného bremena a obojsmernej prístupovej cesty, vybudovania parkoviska, nevyužívania vecného bremena v celom rozsahu, straty prospešnejšieho užívania, zmeny podnikateľských aktivít a pod.) stratilo svoje opodstatnenie, čím navyše došlo k vzniku hrubého nepomeru medzi právami žalovaného a povinnosťami žalobcu z vecného bremena.
1.5/ Z uvedeného dôvodu sa žalobca obrátil osobne, ako aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, na žalovaného za účelom uzavretia dohody o zmene rozsahu (obmedzení) vecného bremena. Žalobca tak urobil za účelom mimosúdneho riešenia celej veci. Žalobca , aj napriek tomu, že sú splnené podmienky pre zrušenie zriadeného vecného bremena (na pozemku žalobcu pare. č. XXXX/XX), navrhol žalovanému (iba) obmedzenie takto zriadeného vecného bremena s tým, že nový rozsah vecného bremena vymedzil geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX K.. U. F., ktorý žalovanému predložil. Uvedený geometrický plán vymedzuje rozsah vecného bremena v takom rozsahu, aký reálne žalovaný pre svoje účely potrebuje a reálne využíva. Na návrh žalobcu žalovaný nereagoval kladne, avšak bez relevantného dôvodu
1.6/ Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že od uzavretia zmluvy (zo dňa 05.03.2009), na základe ktorej je žalobca povinným z vecného bremena, sa zmenili pomery, keď:
- na základe zmluvy zo dňa 12.11.2009 došlo k zriadeniu ďalšieho vecného bremena spočívajúceho v práve výstavby komunikácie a v práve prechodu a prejazdu cez pozemky pare, registra „C" s pare. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ANTUS, s.r.o. v prospech žalovaného, a tým k vybudovaniu prístupovej cesty priamo z hlavnej komunikácie z ul. G. Bethlena v oboch smeroch až k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného (t j. k pozemkomparc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX a nehnuteľnostiam na nich stojacich),
- došlo k vybudovaniu parkoviska na pozemku vo vlastníctve žalovaného pare, č. XXXX/X, cez ktorý pozemok je vybudovaná prístupová cesta k predajni (na pare. č. XXXX/X) priamo z hlavnej komunikácie na ul. G. Bethlena,
- žalovaný nevyužíva vecné bremeno v plnom rozsahu tak, ako bolo zriadené v roku XXXX, z dôvodu ktorého stratilo vecné bremeno v pôvodnom rozsahu opodstatnenie, a tak takto zriadené vecné bremeno je nadbytočné, neprimerané a neodôvodnene obmedzuje žalobcu v užívaní jeho pozemku, žalobca
nemôže využívať pozemok vo svojom vlastníctve na nové účely, ktoré si stanovil v rámci svojho podnikateľského zámeru (a to aj napriek tomu, že žalovaný nepotrebuje a nevyužíva pozemok žalobcu v plnom rozsahu určenom vecným bremenom zriadeným v roku 2009),
- vecné bremeno v pôvodnom rozsahu už neslúži prospešnejšiemu využívaniu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, keďže žalovaný má prístup na svoje nehnuteľnosti (pozemky a predajňu) priamo z ul. G. Bethlena cez svoj pozemok s pare. č. XXXX/X, resp. cez pozemky obchodnej spoločnosti ANTUS, s.r.o. s pare. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX (na základe zriadeného vecného bremena, ktoré žalovaný využíva v plnom rozsahu, ktoré má preto v plnom rozsahu svoje opodstatnenie, a ktoré slúži prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného). V uvedenej zmeny pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného, nakoľko:
- vecné bremeno nie je (v súlade so zákonom) zriadené v nevyhnutnej miere, práve naopak, spôsobuje hrubý nepomer medzi povinnosťami žalobcu (ako povinného z vecného bremena) a právami žalovaného (ako oprávneného z vecného bremena), ktorý nepomer vznikol v dôsledku zmeny pomerov popísanej podrobne vyššie, -nepomer je znásobený aj tou skutočnosťou, že žalovaný vecné bremeno v plnom rozsahu ani nevyužíva a nepotrebuje (čo bolo tiež popísané vyššie), -vecné bremeno cez pare. č. XXXX/XX neprimerane obmedzuje žalobcu ako vlastníka uvedenej parcely, v dôsledku čoho žalobca nemôže uvedený pozemok (a ani jeho časť) užívať žiadnym spôsobom. Žalobca je v dôsledku zriadeného vecného bremena nespravodlivo obmedzovaný, nakoľko vecné bremeno presahuje únosnú mieru. Navyše, žalobca je povinný strpieť vecné bremeno bezodplatne.
1.7/ Podľa žalobcu má žalovaný zabezpečený ničím nerušený a bezproblémový prístup na všetky svoje nehnuteľnosti (pozemky a stavby na nich stojace - predajňa potravín vrátane jej skladových priestorov a parkoviska) a to tak pešo, motorovými vozidlami, ako aj nákladnými vozidlami, a rovnako tak je zabezpečený takýto prístup aj pracovníkom, návštevníkom, klientom a iným tretím osobám žalovaného, cez pozemky s pare. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Zrušením vecného bremena žalovanému nevznikne žiadna ujma, pretože prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve má dostatočne a nerušene zabezpečený. Neexistuje zákonný dôvod na to, aby zostalo vecné bremeno cez pare. č. XXXX/XX zachované, práve naopak, sú tu dané dôvody, pre ktoré je potrebné toto vecné bremeno obmedziť (aj keď má žalobca za to, že sú dané podmienky aj na zrušenie vecného bremena). Prístup k nehnuteľnostiam žalovaného cez pozemok žalobcu predstavuje pre žalovaného iba „väčší komfort" (ako to sám uviedol vo svojom liste zo dňa 18.09.2020). Tento „väčší komfort" však neprimerane obmedzuje žalobcu a to až v takom rozsahu, že nemôže uvedený pozemok (a ani len jeho časť) užívať žiadnym spôsobom, čo nepochybne spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených subjektov - strán sporu. Výkon práva vecného bremena musí povinného (žalobcu) zaťažovať a obmedzovať čo najmenej, ale žalobca je v danom prípade absolútne obmedzovaný vo výkone svojho vlastníckeho práva. Žalobca je síce vlastníkom uvedeného pozemku, no tento využíva jedine žalovaný (aj to nie celý), a to dokonca ešte aj bezodplatne. Žalobca svoj pozemok nemôže využívať žiadnym spôsobom. Takéto vecné bremeno je nespravodlivé a presahuje únosnú mieru. Žalobca tiež uviedol, že v danom prípade nie je daný dôvod na priznanie náhrady za obmedzenie vecného bremena a to z dôvodov, že:
- pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady za obmedzenie vecného bremena je potrebné vychádzať z rozsahu majetkového prospechu, ktorý zrušením vecného bremena dostane vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, ako aj z majetkových dôsledkov zániku vecného bremena pre oprávneného,
- v danom prípade žalobca ako povinný z vecného bremena získa jedine to, že môže opätovne užívať svoju nehnuteľnosť tak, ako každý iný vlastník (čo mu je v súčasnosti úplne upierané tak, ako to bolo uvedené vyššie). Na strane žalovaného ako oprávneného z vecného bremena, nedôjde k vzniku žiadnej škody (ujmy), nakoľko žalovaný právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevyužíva v plnom rozsahu (ktorý rozsah zostane zachovaný v súlade s predloženým geometrickým plánom a potrebami žalovaného), pričom navyše má zabezpečený ničím nerušený prístup k svojím nehnuteľnostiam prostredníctvom iného vecného bremena, ktoré reálne aj využíva v plnom rozsahu (čo bolo uvedené vyššie). Priznanie náhrady za obmedzenie vecného bremena by bolo podľa názoru žalobcu dokonca v takomto prípade v rozpore s dobrými mravmi, keďže nie je čo medzi stranami sporu kompenzovať, nakoľko na to nie je daný žiadny dôvod. Nemožno opomenúť skutočnosť, že samotné vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne.
2/ Súdny poplatok vo výške 49,50 EUR žalobca zložil dňa 23.11.2020 na účet Slovenskej pošty, a.s..
3/ Tunajší súd uznesením sp. zn. 15Cb/82/2020-95 zo dňa 30.11.2020 vyzval žalovaného (§ 273 písm. a) CSP), aby sa písomne vyjadril k žalobe, doručenej súdu dňa 06.11.2020, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, uviedol ďalšie skutočnosti a značil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3.1/ Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Uviedol, že cez pozemok žalobcu je v prospech vlastníkov pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX, t. č. vo vlastníctve žalovaného (ďalej len „oprávnené nehnuteľnosti“) zriadené vecné bremeno „in rem“ spočívajúce v práve neobmedzeného prechodu a prejazdu pešo aj motorovými vozidlami, ako aj ich pracovníkov, návštevníkov, klientov a iných tretích osôb, tak aby bol umožnený voľný pohyb osôb a motorových vozidiel (ďalej len „vecné bremeno“). S tvrdením žalobcu, že vybudovaním prístupovej cesty a vjazdu z hlavnej komunikácie vecné bremeno zriadené na ťarchu pozemku vo vlastníctve žalobcu stratilo opodstatnenie žalovaný nesúhlasil, pretože žalovaný a aj jeho zákazníci využívajú tak prístupovú komunikáciu vybudovanú z hlavnej komunikácie ale aj prístupovú komunikáciu z pozemku žalobcu, pričom existencia viac než jednej prístupovej komunikácie na parkovisko pri predajni potravín a spotrebného tovaru žalovaného, tak ako je tomu v danom prípade, predstavuje zabezpečenie plynulosti a tým aj bezpečnosti cestnej premávky v okolí predajne potravín a spotrebného tovaru žalovaného, zároveň zabezpečenie obslužnosti a bezpečného prístupu k predajni potravín a spotrebného tovaru žalovaného a neposlednom rade aj väčší komfort pre zákazníkov predajne potravín a spotrebného tovaru žalovaného.
3.2/ Skutočnosť, že vecné bremeno nestratilo opodstatnenie predstavuje aj nevyvrátiteľný fakt, že žalovaný vecné bremeno stále aktívne využíva a s aktívnym využívaním ráta žalovaný aj v budúcnosti, nakoľko má v súčasnosti spracovaný zámer rozšírenia predajne potravín a spotrebného tovaru žalovaného a v prípade jeho realizácie by mu bol obmedzením vecného bremena na pozemku žalobcu znemožnený prístup k pozemkom v jeho vlastníctve. Pó realizácii rozšírenia predajne potravín a spotrebného tovaru žalovaného bude zásobovanie predajne potravín a spotrebného tovaru žalovaného zabezpečené na pozemku registra „C“ pare. č. XXXX/X, ktorý je aktuálne vo vlastníctve mesta Nové Zámky. Žalovaný má t.č. podanú opätovnú žiadosť o odkúpenie pozemku vo vlastníctve mesta Nové Zámky za účelom zrealizovania predmetného rozšírenia predajne potravín a spotrebného tovaru žalovaného. Na základe uvedeného ma preto zachovanie vecného bremena v aktuálnom rozsahu význam z hľadiska plánovaných stavebných zámerov žalovaného.
3.3/ Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že v prípade, ak by súd vyhovel žalobnému návrhu, nemal by žalovaný po realizácii rozšírenia predajne potravín a spotrebného tovaru v zmysle situačného plánu zabezpečený prístup k pozemkom v jeho vlastníctve a zásobovanie predajne potravín a spotrebného tovaru žalovaného. Zároveň by v prípade obmedzenia rozsahu vecného bremena v zmysle žalobného návrhu žalobcu došlo k zúženiu šírky vozovky/komunikácie pod 6,5m, pričom v zmysle slovenskej technickej normy STN 73 6110 „Projektovanie miestnych komunikácií“ ide o funkčnú triedu C3 a minimálna kategória pre ft. C3 je MO7.5/30 teda šírka vozovky 6,5m. Šírka existujúcej vozovky/komunikácie je 5,8m - 6,5m. Po takomto obmedzení rozsahu vecného bremena nebude zabezpečený prejazd vozidiel po komunikácii umiestnenej na pozemku žalobcu a ani výjazd z parkoviska predajne potravín a spotrebného tovaru žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sú dané podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka na obmedzenie zriadeného vecného bremena rozhodnutím súdu. Zmenou pomerov tak, ako ich popisuje žalobca vo svojom návrhu v žiadnom prípade nedošlo k hrubému nepomeru medzi povinnosťami žalobcu a právami žalovaného. Žalobca sa zmohol iba na strohé konštatovanie existencie hrubého nepomeru medzi povinnosťami žalobcu a právami žalovaného, spôsobeného zemnou pomerov, bez akéhokoľvek preukázania žalobcom tvrdených skutočností.
3.4/ Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalobca v návrhu nepreukázal a neuviedol, v čom spočíva ním uvádzaný hrubý nepomer a najmä aký neprospech pre žalobcu znamenala zmena pomerov, na ktoré sa vo svojom žalobnom návrhu odvoláva. Žalovaný má za to, že zmena pomerov, na základe ktorej malo dôjsť k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného má nastať v neprospech vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti teda žalobcu. Žalobca nadobúdal pozemok s ťarchou, s už zriadeným a na liste vlastníctva zapísaným vecným bremenom. Žalobca sa mohol a mal so stavom nadobúdanej nehnuteľnosti oboznámiť. Keďže pozemok žalobca
nadobudol na základe slobodnej vôle, je fakt, že s uvedeným vecným bremenom na pozemku žalobcu a s jeho rozsahom súhlasil a nemôže zmenu pomerov a hrubý nepomer v súčasnosti odôvodňovať, že žalovaný nepotrebuje a nevyužíva pozemok žalobcu v plnom rozsahu určeným vecným bremenom. Žalobca pred nadobudnutím vlastníckeho práva k zaťaženej nehnuteľnosti prinajmenšom musel mať vedomosť o vecnom bremene a o podmienkach za akých zaťaženú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva nadobúda. Obmedzením vecného bremena v rozsahu ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom dňa 12.11.2016 Ing. U. F. (ďalej len „geometrický plán“), nebude zabezpečený prejazd vozidiel po komunikácii nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu. Obmedzenie vecného bremena v rozsahu ako požaduje žalobca podľa geometrického plánu spôsobí neprejazdnosť komunikácie umiestnenej na pozemku žalobcu v oboch smeroch tak, ako bola vybudovaná v zmysle práv vyplývajúcich z vecného bremena. Obmedzením vecného bremena by šírka komunikácie nespĺňala technické podmienky stanovené slovenskou technickou normou STN 73 6110. Žalovaný navrhol vykonanie dôkazu - zadováženie odborného posudku, ktorý by preveril technické podmienky komunikácie po obmedzení vecného bremena. Žalobu žiadal ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
4/ Tunajší súd uznesením sp. zn. 15Cb/82/2020-115 zo dňa 21.12.2020 vyzval žalobcu, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného, doručenému tunajšiemu súdu dňa 18.12.2020, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
4.1/ K vyjadreniu žalovaného sa replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2021 vyjadril žalobca a uviedol, že trvá na tom, že žalovaný vecné bremeno nepotrebuje, z dôvodu ktorého zriadené vecné bremeno stratilo svoje opodstatnenie. Je pravdou, že pôvodne malo vecné bremeno zriadené na pozemok žalobcu svoje opodstatnenie, keďže žalovaný nemal inú možnosť sa dostať k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Od jeho zriadenia (v roku 2009) však došlo k zmene pomerov a žalovaný má v súčasnosti zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam priamo z hlavnej komunikácie na ul. G. Bethelena, cez pozemky vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ANTUS, s. r. o. (a to bez použitia prechodu/prejazdu cez pozemok žalobcu). Tiež došlo aj k vybudovaniu parkoviska na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Je preto zrejmé, že zriadené vecné bremeno už neslúži prospešnejšiemu využívaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Rovnako tak je zrejmé, že žalovaný má zabezpečený prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaný ďalej argumentuje tým, že zriadené vecné bremeno nestratilo opodstatnenie ani vzhľadom na aktívne využívanie tohto bremena žalovaným v budúcnosti, pričom žalovaný v tomto smere popisuje zámer rozšírenia jeho predajne potravín a spotrebného tovaru. Tak, ako samotný žalovaný opakovane uviedol, tento svoj zámer iba plánuje. Podľa vedomostí žalobcu tak tomu bolo aj pred 5 rokmi, kedy mal žalovaný taký istý zámer, ktorý do dnešného dňa vôbec nerealizoval. Je zarážajúce konanie žalovaného, ktorý sa opätovne údajne „vrátil" k svojho zámeru (z pred 5 rokov) rozšíriť predajňu potravín, a to práve v čase, keď sa žalobca obrátil na žalovaného s návrhom dohody na obmedzenie zriadeného vecného bremena. Žalobca v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že na jeseň 2020 telefonicky komunikoval s pánom T. (za žalovaného), s ktorým prejednával možnosť uzavretia dohody. Pravdepodobne po tejto komunikácii podal žalovaný ním spomínanú žiadosť. K dohode nedošlo, nakoľko žalobca nepristúpil na podmienky žalovaného na uzavretie dohody (keďže jednou z hlavných podmienok žalovaného bolo, aby žalobca navrhol žalovanému konkrétnu sumu, za ktorú je ochotný zaplatiť za to, že dôjde k zúženiu rozsahu vecného bremena). Následne pravdepodobne žalovaný podal spomínanú žiadosť. Nie je možné ochraňovať eventuálne zámery žalovaného a tieto povyšovať a uprednostňovať nad ochranu záujmov a práv žalobcu. Žalobca má za to, že pre posúdenie danej veci je pre súd relevantný súčasný stav (resp. stav v čase jeho rozhodovania), nie stav, ktorý má nastať v budúcnosti, aj to len možno. Keby sa prijal záver žalovaného o uprednostnení prípadných budúcich aktivít žalovaného pred právami žalobcu ako povinného z vecného bremena, znamenalo by to o. i. aj narušenie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov, čo nemožno v žiadnom prípade akceptovať. K prípadným, žalovaným prezentovaným plánom, žalobca uviedol, že žalovaný prezentuje úmysel rozšíriť svoju predajňu potravín a spotrebného tovaru a za týmto účelom mal podať (keďže to nepreukázal) žiadosť o odkup pozemku parcela registra C s pare. č. XXXX/X, ktorý pozemok je aktuálne vo vlastníctve mesta Nové Zámky. Žalovaný svoj zámer prezentuje tak, ako keby malo byť jeho žiadosti automaticky vyhovené, opak je však pravdou. O kúpu tohto pozemku sa bude uchádzať aj žalobca (a možno prípadne aj iné subjekty), ktorý má tiež v rámci svojej podnikateľskej činnosti a rozvoja v rámci mesta Nové Zámky o tento pozemok záujem. Je zrejmé, že pred samotným predajom predmetného pozemku z vlastníctva mesta Nové Zámky je v súlade so zákonom potrebné urobiť verejnú
ponuku na jeho predaj, do ktorého (ponukového konania) sa môžu prihlásiť viaceré subjekty, vrátane žalobcu a žalovaného, pričom nie je (v súčasnosti) známe, ktorému z nich bude nakoniec pozemok predaný a či tento predaný vôbec bude. Žalobca v tejto súvislosti dodáva, že žalovaný na tento pozemok nemá predkupné právo, a rovnako tak dodáva, že tak, ako žalovaný, tak aj žalobca je vlastníkom susediaceho pozemku k pozemku pare. č. XXXX/X (vo vlastníctve mesta Nové Zámky). Zásadnou je skutočnosť, že žalovaný by v prípade, že by realizoval ním prezentovaný podnikateľský zámer, mal zabezpečené zásobovanie v súlade so stavom, aký je dnes, a to: zásobovanie „rozšírenej" predajne by bolo zabezpečené cez rampu, ktorú má zriadenú žalovaný už dnes, v súlade s predpismi. Žalovaný by tak naďalej aj pre rozšírenú predajňu využíval súčasný spôsob zásobovania bez väčších zmien. Zohľadňujúc uvedené, ak by teda žalovaný aj realizoval ním prezentovaný podnikateľský zámer, na tento nepotrebuje a ani potrebovať nebude pozemok vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný opätovne uviedol, že prechod a prejazd cez pozemok žalobcu je pre neho a jeho zákazníkov väčším komfortom. Žalobca už uviedol, že nie je možné, aby zriadené vecné bremeno bolo v rozpore s dobrými mravmi tak, ako je tomu v danom prípade, a aby absolútne obmedzovalo žalobcu v užívaní jeho pozemku (čím na jeho strane vzniká škoda), no na strane druhej žalovanému slúžilo ako „väčší komfort". Takto zriadené vecné bremeno za súčasnej situácie (a zmeny pomerov) neprimerane zaťažuje žalobcu, nie je zriadené v nevyhnutnej miere, práve naopak, neodôvodnene spôsobuje hrubý nepomer v neprospech žalobcu a v (neopodstatnený a neprimeraný) prospech žalovaného. Žalobca nemôže využívať svoj pozemok na nové aktivity v rámci svojej podnikateľskej činnosti, hoci jeho pozemok nie je pre žalovaného potrebný. V danom prípade po zriadení vecného bremena došlo k zmene pomerov (čo žalobca už špecifikoval) a tým došlo k naplneniu zákonných podmienok na obmedzenie a dokonca na zrušenie zriadeného vecného bremena. Žalobca podanou žalobou žiadal obmedziť zriadené vecné bremeno v súlade s predloženým geometrickým plánom. Žalobca je však toho názoru, že vzhľadom na vyššie uvedené sú dané podmienky pre úplné zrušenie vecného bremena. Žalobca má za to, že došlo k zmene pomerov po zriadení vecného bremena, v dôsledku ktorej zmeny došlo k hrubému nepomeru v právach strán sporu ako povinného a oprávneného z vecného bremena. Žalobca riadne a úplne opísal ako došlo k zmene pomerov a aké následky táto zmena pomerov mala (má) V prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že sú dané podmienky pre zrušenie zriadeného vecného bremena žiadal o obmedzenie zriadeného vecného bremena. Uvedené odôvodnil tým, že špecifikoval a preukázal, že došlo k zmene pomerov po zriadení vecného bremena, v dôsledku ktorých došlo k vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, a to v príčinnej súvislosti. Aj v prípade obmedzenia vecného bremena platí to, čo žalobca uviedol. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné a v súlade so zákonom ponechať v platnosti vecné bremeno v pôvodnom rozsahu (z roku 2009) z dôvodu zmeny pomerov (i keď žalobca trvá na tom, že by malo byť vecné bremeno zrušené úplne). Platí tiež, že nemožno ponechať v platnosti pôvodný rozsah vecného bremena len z dôvodu väčšieho komfortu pre žalovaného, či jeho zákazníkov, a to na úkor práv a oprávnených záujmov žalobcu. Rovnako neobstojí ani tvrdenie žalovaného ohľadne jeho (údajne) plánovaného podnikateľského zámeru - rozšírenia predajne potravín a spotrebného tovaru. V tomto smere sa žalobca pridržiava svojich tvrdení uvedených vyššie. K tvrdeniu žalovaného, že obmedzenie vecného bremena podľa predloženého geometrického plánu by znamenalo vytvorenie stavu v rozpore s normami, sa nateraz žalobca nevie s presnosťou vyjadriť. Žalobca sa obrátil na Mestský úrad Nové Zámky, odbor komunálnych služieb, so svojou žiadosť o poskytnutie informácie, od akého času je osadené dopravné značenie na pozemku žalobcu v takom stave, v akom sa nachádza dnes. Práve uvedená klasifikácia komunikácie je v danom prípade (pre posúdenie súladu geometrického plánu so žalovaným uvedenou technickou normou a skutočným stavom) rozhodujúca. Žalobca do odoslania tohto svojho podania nedostal zo strany mestského úradu žiadnu odpoveď. Žalobca súdu predložil svoju žiadosť, spolu s dokladom o jej doručení. Až po doručení tejto odpovede, z ktorej bude zrejmé najmä to, o akú komunikáciu (či miestnu alebo účelovú) sa jedná, bude možné zo strany žalobcu zaujať stanovisko k tvrdeniu žalovaného ohľadne prípadného rozporu navrhovaného rozsahu vecného bremena (po zúžení) s technickou normou. Žalobca doplnil svoju vyššie uvedenú žiadosť o dopyt ohľadne toho, kto a kedy vybudoval predmetnú komunikáciu nachádzajúcu sa na pozemku žalobcu, a tiež, či sa v danom prípade jedná o miestnu komunikáciu alebo o účelovú komunikáciu. Vyššie uvedené skutočnosti a informácie, ktoré si žalobca vyžiadal z mestského úradu, sú zásadné pre posúdenie prípadného rozsahu obmedzenie vecného bremena (ak nebude podľa návrhu žalobcu toto zrušené úplne), ak aj s tým súvisiacich skutočností. Žalobca dodal, že v súlade s predloženým geometrickým plánom je zriadené aj vecné bremeno v prospech mesta Nové Zámky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca zmenil svoj žalobný návrh.
5/ Tunajší súd uznesením sp. zn. 15Cb/82/2020-178 zo dňa 11.02.2021 vyzval žalovaného (§ 167 ods. 4 CSP), aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručenému súdu dňa 28.01.2021, aby uviedol vo svojom vyjadrení ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5.1/ K replike žalobcu sa duplikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.02.2021 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení ako aj na ním uvedenom spôsobe rozhodnutia vo veci samej.
6/ Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.02.2021 žalobca ešte doplnil svoju repliku a uviedol, že dňa 18.02.2021 mu boli doručené dôkazy predložené žalovaným (situačný plán rozšírenia predajne potravín a spotrebného tovaru s vyznačením zásobovania, kópia žiadosti o odpredaj pozemkov), ku ktorým uviedol nasledovné: Žalovaný predložil svoju žiadosť zo dňa 03.11.2020 ~ Žiadosť o odpredaj pozemkov, Bratislava, lokalita ulíc Rožňavská/Turbínová. Vychádzajúc z tohto označenia žiadosti žalovaného žalobca predpokladá, že žalovaný nezmenil názov žiadosti, ktorá bola použitá zrejme v inom prípade. Z obsahu tejto žiadosti však vyplýva, že žalovaný žiada odkup časti pozemku s pare. č. XXXX/X, k. ú. Nové Zámky. Žalovaný k tejto žiadosti nepredložil žiadny dôkaz o tom, kedy a či vôbec predmetnú žiadosť skutočne aj podal. Túto skutočnosť - podanie žiadosti žalovaným, preto žalobca (zatiaľ) považuje za nepreukázanú. Žiadosť je datovaná na deň 03.11.2020. Je zrejmé, že žalovaný sa (účelovo) vrátil (na čo žalobca upozornil aj vo svojom predchádzajúcom stanovisku) k svojmu (údajnému) podnikateľskému zámeru spred 5 rokov, a to práve v čase, keď prebiehali mimosúdne rokovania žalobcu a žalovaného o usporiadaní ich vzájomných vzťahov týkajúcich sa vecného bremena. O tejto skutočnosti svedčia žalobcom spolu so žalobou predložené listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že žalobca oslovil žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte v auguste 2020 , od kedy prebiehali spomínané rokovania. Žalovaný až v novembri 2020 (údajne - keďže túto skutočnosť zatiaľ nepreukázal) podal svoju žiadosť o odkup časti pozemku s pare. č. XXXX/X, k. ú. Nové Zámky. Žalobca má za to, že aj uvedené svedčí o účelovom konaní žalovaného, ktorý nemá záujem zrušiť (a ani len obmedziť) vecné bremeno zriadené na pozemok žalobcu, hoci toto (tak, ako už bolo žalobcom opakovane uvedené) stratilo svoje opodstatnenie, význam, a takéto je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zákonom. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.12.2020 uviedol, že obmedzenie vecného bremena na rozsah, ktorý navrhol žalobca (pričom následne žalobca zmenil dňa 27.01.2021 petit žaloby: žiada zrušenie vecného bremena a alternatívne jeho obmedzenie), by znamenalo vytvorenie stavu v rozpore s normami. Na toto tvrdenie žalovaného žalobca reagoval, tak, že nateraz (v čase podania svojho stanoviska) sa nevie k tomu s presnosťou vyjadriť, a že sa obrátil na Mestský úrad Nové Zámky, odbor komunálnych služieb, so svojou žiadosťou zo dňa 21.01.2021 o poskytnutie informácie. Túto žiadosť žalobca ešte doplnil žiadosťou zo dňa 27.01.2021, pričom obe žiadosti súdu predložil. Dňa 11.02.2021 a následne dňa 15.02.2021 boli právnemu zástupcovi žalobcu doručené odpovede, ktoré žalobca týmto predkladá. Z týchto je zrejmé, že komunikácia vybudovaná na pozemku vo vlastníctve žalobcu (t. j. parc. č. XXXX/XX, k. ú. Nové Zámky) bola vybudovaná v minulosti ako súčasť pôvodného objektu „Ruských kasární", po sanácii tohto objektu sa stala prístupovou komunikáciou a v súčasnosti daná komunikácia naďalej slúži ako prístupová (bod 1. odpovede zo dňa 10.02.2021). Jedná sa o miestnu komunikáciu kategórie MO 6,5 zaradenú do funkčnej triedy C3, čo znamená, že sa jedná o obslužnú prístupovú komunikáciu (bod 2. odpovede zo dňa 10.02.2021).Zohľadňujúc vyššie uvedené nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že v prípade predmetnej miestnej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku vo vlastníctve žalobcu (ktorý pozemok je zaťažený vecným bremenom) „u zmysle slovenskej technickej normy S TN 73 6110 „Projektovanie miestnych komunikácií" ide o funkčnú triedu C3 a minimálna kategória pre ft. C3je MO 7,5/30, teda šírka vozovky 6,5m."Je preukázané, že sa jedná o prístupovú komunikáciu kategórie MO 6,5 funkčnej triedy C3. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný zo spomínanej technickej normy vyvodil, že minimálna kategória pre funkčnú triedu C3 je MO 7,5. Uvedené tvrdenie žalovaného nie je správne. Žalovaný si prispôsobuje výklad ním spomínanej normy podľa svojich potrieb. Podľa názoru žalobcu žalovaný účelovo „naddimenzoval" kategóriu miestnej komunikácie až na kategóriu MO 7,5/30, keďže (vychádzajúc z normy) je minimálna kategória pre funkčnú triedu C3 MO6,5/30. Argumenty žalovaného, na základe ktorých (podľa jeho názoru) nie je možné vecné bremeno obmedziť (a tým pádom ani zrušiť), sú: -žalovaný, a rovnako jeho zákazníci, aktívne využívajú vecné bremeno, zriadené vecné bremeno je pre žalovaného a jeho zákazníkov väčším komfortom, -žalovaný bude potrebovať vecné bremeno aj v budúcnosti vzhľadom na jeho (údajne) plánované rozšírenie predajne potravín, -po obmedzený/ zrušení vecného bremena nebudú mať zákazníci žalovaného a ani žalovaný zabezpečený výjazd z parkoviska predajne žalovaného. K uvedeným argumentom žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný aktívne využíval predmetný pozemok žalobcu v čase, kedy nemal zabezpečený iný prístup
k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve, čo sa však zmenilo, keďže žalovaný má zabezpečený prístup priamo z hlavnej miestnej komunikácie na ul. G. Bethlena. V súčasnosti tento pozemok (a tým vecné bremeno) žalovaný využíva iba ako doplnok, resp. ako väčší komfort (tak, ako to sám žalovaný uviedol). Uvedené je potvrdené aj vyjadrením mestského úradu, z ktorého je zrejmé, že v rámci stavby predajne vo vlastníctve žalovaného sa hlavné dopravné napojenie stavby zrealizovalo novým obojsmerným pripojením z miestnej komunikácie G. Bethlena, a zároveň pre odbočenie na parkovisko predajne sa vytvorili odbočovacie pruhy, pričom parkovisko vo vlastníctve žalovaného bolo dopravne napojené aj na jestvujúcu prístupovú komunikáciu na pozemku vo vlastníctve žalobcu (pare. č. XXXX/XX). Nepochybne už v čase stavebného konania (iniciovaného žalovaným) bolo určené, že pozemok žalobcu a na ňom nachádzajúca sa komunikácia je len komunikáciou obslužnou, prístupovou, doplnkovou (nie hlavnou). Je zrejmé, že zrušením vecného bremena na pozemku žalobcu by teda nedošlo k zásahu do práv žalovaného, ktorý by naďalej mal zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Po zrušení vecného bremena bude naďalej zabezpečené zásobovanie predajne vo vlastníctve žalovaného, nakoľko toto sa aj teraz realizuje aj priamo z ul. G. Bethlena (zobrazené na simulačnom nákrese) a toto bude žalovaný môcť naďalej využívať. Po zrušení vecného bremena bude zabezpečený prístup zákazníkov žalovaného k predajni žalovaného priamo z ul. G. Bethlena tak, ako je tomu aj v súčasnosti. Prípadné podnikateľské aktivity žalovaného v budúcnosti (rozšírenie predajne žalovaného) nebude ohrozené, nakoľko zásobovanie prípadnej budúcej rozšírenej predajne žalovaného bude možné cez súčasnú rampu (k čomu sa žalobca vyjadril bližšie vyššie, ako aj v predchádzajúcom stanovisku, k čomu bol tiež priložený vyššie spomenutý simulačný nákres). Žalovaný ďalej argumentuje tým, že po zrušení (resp. obmedzení) vecného bremena nebude zabezpečený výjazd z parkoviska jeho predajne. Tento však nie je zabezpečený ani dnes. Toto tvrdenie žalovaného je v rozpore so súčasným stavom a dopravným riešením na dotknutých pozemkoch, nakoľko ani v súčasnosti nie je možné z parkoviska na pozemku žalovaného vyjsť na pozemok žalobcu, nakoľko na hranici pozemku žalovaného (kde je parkovisko, t. j. parc. č. XXXX/X) a pozemku žalobcu (parc. č. XXXX/XX) je osadené zvislé dopravné značenie „Zákaz vjazdu". Je teda zrejmé, že zrušenie vecného bremena nebude mať za následok znemožnenie výjazdu z parkoviska žalovaného na pozemok žalobcu (tak, ako to účelovo tvrdí žalovaný), keďže tento nie je možný ani za súčasného stavu. Na základe informácií získaných z mestského úradu je preukázaná kategória a funkčná trieda komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu (ktorý je zaťažený vecným bremenom).
7/ Listom zo dňa 01.03.2021 Okresný súd Nové Zámky zaslal žalovanému rovnopis doplňujúceho stanoviska žalobcu (z čl. 196 - 215) a vyzval ho , aby sa v lehote 15 dní od doručenia k nemu vyjadril.
7.1/ Žalovaný sa vyjadril elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.03.2021 a uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení a skutočností uvedených v jeho vyjadrení zo dňa 16.12.2020. Trvá na tom, že vecné bremeno stále aj v súčasnosti aktívne využíva v plnom rozsahu, t.j. tak ako bolo zriadené a nevidí dôvod na jeho zrušenie, resp. na obmedzenie jeho rozsahu. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa žalobca opätovne „vrátil“ k svojmu zámeru rozšíriť predajňu potravín a spotrebného tovaru. Projekt rozšírenia predajne a spotrebného tovaru je pre žalovaného stále aktívnym projektom, ku ktorého ukončeniu /nerealizácii nikdy nedošlo. Tvrdenia žalobcu o zabezpečenom zásobovaní pri rozšírení predajne potravín a spotrebného tovaru tak, ako je zabezpečené v súčasnosti, je v kontexte zo strany žalovaného zaslanej situačnej koordinácie plánovaného rozšírenia irelevantné. Finálnou realizáciou projektu dôjde k zmene dispozície osadenia predajne potravín a spotrebného tovaru tak, že zásobovanie už nebude realizované tak, ako je realizované v súčasnosti. Zásobovanie bude zabezpečené spôsobom, ako je zakreslené v situačnej koordinácii plánovaného rozšírenia predajne potravín a spotrebného tovaru žalovaného. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
7.2/ Žalovaný sa ešte vyjadril elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.03.2021 a doplnil, že okrem už uvedených skutočností trvá na tom, že vecné bremeno stále aj v súčasnosti aktívne využíva v plnom rozsahu, t.j. tak ako bolo zriadené a nevidí dôvod na jeho zrušenie,resp. na obmedzenie jeho rozsahu, nakoľko k žiadnej zmene pomerov, tak ako uvádza žalobca, nedošlo. Žalobca nadobudol pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 1198 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: Nové Zámky, obec: Nové Zámky, k.ú. Nové Zámky v roku 2017, teda po vybudovaní prístupovej cesty priamo z hlavnej komunikácie (z ul. G. Bethlena) v oboch smeroch k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného (t.j. k pozemkom registra „C“ parc. č. XXXX/X,XXXX/X a XXXX/XX v k.ú. Nové Zámky).
Žalobca nadobudol pozemok žalobcu v roku, v ktorom boli pomery týkajúce sa pozemku žalobcu a ostatných pozemkov vo vlastníctve žalovaného nezmenené, rovnaké ako sú k dnešnému dňu. Žalobca pozemok žalobcu nadobudol s vedomím si týchto pomerov a existujúcich tiarch zapísaných na liste vlastníctva k pozemku žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu ako kupujúceho oboznámiť sa so všetkými ťarchami viaznucimi na pozemku žalobcu pred samotným nadobudnutím pozemku žalobcu do jeho vlastníctva. Podpisom kúpnej zmluvy žalobca súhlasil s prevodom vlastníckeho práva k pozemku žalobcu aj s existujúcimi ťarchami zapísanými na príslušnom liste vlastníctva. Na základe uvedeného tvrdenie žalobcu o zmene pomerov neobstojí, nakoľko od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku žalobcu žalobcom do dnešného dňa k zmene pomerov nedošlo. K tvrdeniam žalobcu o označení žiadosti žalovaného na odkúpenie časti pozemkov, žalovaný uviedol, že sa jedná o zjavnú chybu v písaní, ktorá je irelevantná pre toto súdne konanie, nakoľko relevantný je samotný obsah žiadosti. Vzhľadom na tvrdenia žalobcu, ktorými spochybňuje podanie žiadosti žalovaného na odkúpenie časti pozemku s parc. č. XXXX/X, k.ú. Nové Zámky, žalovaný predložil súdu doklad o doručení predmetnej žiadosti na Mestský úrad Nové Zámky. Žalovaný vyslovene odmietol tvrdenia žalobcu o údajnom účelovom vrátení sa k svojmu podnikateľskému zámeru. Ide len o strohé ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalobcu. Práve naopak konanie žalobcu, t.j. podanie žiadosti na odkúpenie pozemku zo strany žalobcu zo dňa 02.02.2021 je účelovým konaním žalobcu, keďže k jej podaniu došlo po začatí súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky. K tvrdeniam žalobcu o kategórii prístupovej komunikácia, ktoré spochybňujú tvrdenia žalovaného, žalovaný uviedol, že nakoľko žalovaný nikde z verejne dostupných informácii nezistil presný typ komunikácie umiestnenej na pozemku žalobcu, vychádzal z dostupnej slovenskej technickej normy STN 73 6110 podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
8/ Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.05.2021 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že práve v tomto čase žalovaný kontaktoval žalobcu za účelom mimosúdneho riešenia veci k spokojnosti obidvoch strán, ale žalovaný tak neurobil. Z uvedeného dôvodu sa žalobca rozhodol reagovať na vyjadrenie žalovaného zo dňa 29.03.2021 a uviedol, že žalovaný tvrdí, že tvrdenia žalobcu o účelovom konaní žalovaného ohľadne obnovenia jeho podnikateľského zámeru sú ničím nepodložené a nepreukázané. Žalobca s názorom žalovaného nesúhlasil, nakoľko je pravdivé tvrdenie (ktoré žalobca uviedol), že žalovaný žalobcu kontaktoval ešte v auguste 2020, pričom žalovaný podal spomínanú žiadosť o odkúpenie pozemku až v novembri 2020. O termíne podania žiadosti žalovaným svedčí samotná žiadosť žalovaného. Žalobca sa ohradil voči tvrdeniu žalovaného v súvislosti s podaním žiadosti žalobcu o odkúpenie pozemku, o ktorý prejavil záujem aj žalovaný. Žalobca nevidí nič účelové na tom, že sa v rámci svojich podnikateľských aktivít zapojil do verejnej ponuky na tento pozemok. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a uviedol, že žalovaný v súčasnosti (oproti stavu predtým) pozemok žalobcu (a tým vecné bremeno) využíva iba ako doplnok, resp. ako väčší komfort, pričom o tejto skutočnosti svedčí aj vyjadrenie mestského úradu. Je (simuláciou) preukázané možné zásobovanie súčasnej predajne žalovaného (aj) bez využitia pozemku žalobcu, na čom žalobca zotrváva. Zrušením vecného bremena na pozemku žalobcu nedôjde k zásahu do práv žalovaného, ktorý by naďalej mal zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve. Po zrušení vecného bremena tak bude naďalej zabezpečené zásobovanie predajne vo vlastníctve žalovaného, nakoľko toto sa aj teraz realizuje aj priamo z ul. G. Bethlena, o čom žalobca predložil aj dôkaz - simulačný nákres č. 1. Po zrušení vecného bremena bude zabezpečený prístup zákazníkov žalovaného k predajni žalovaného priamo z ul. G. Bethlena tak, ako je tomu aj v súčasnosti. Prípadné podnikateľské aktivity žalovaného v budúcnosti (rozšírenie predajne žalovaného) nebudú ohrozené; pričom vychádzajúc z predloženého situačného plánu (simulácia č. 2), rozšírenia predajne spolu s vyznačením zásobovania je potvrdené aj samotným žalovaným, že pozemok žalobcu žalovaný nepotrebuje v celom rozsahu, a to ani v budúcnosti. Zásobovanie prípadnej budúcej rozšírenej predajne žalovaného bude možné cez súčasnú rampu (čo bolo podrobne žalobcom popísané a tiež preukázané - simulačný nákres č. 1). Zrušenie vecného bremena nebude mať za následok znemožnenie výjazdu z parkoviska žalovaného na pozemok žalobcu (tak, ako to účelovo tvrdí žalovaný), keďže tento nie je možný ani za súčasného stavu, o čom žalobca predložil aj dôkaz - fotografiu na hranici pozemkov žalobcu (zaťaženého vecným bremenom) a žalovaného (na ktorom je umiestnené parkovisko) - kde je osadená dopravná značka „Zákaz vjazdu".Vecné bremeno zriadené na pozemku žalobcu (v prospech žalovaného) je podľa žalobcu aj v rozpore s dobrými mravmi. Zarážajúcim je pre žalobcu vyjadrenie žalovaného: „...nakoľko žalovaný nikde z verejne dostupných informácií nezistil presný typ komunikácie umiestnenej na pozemku žalobcu, vychádzal z dostupnej slovenskej technickej normy STN 73 6110 podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia." Uvedené tvrdenia žalovaného neobstoja, nakoľko žalovaný, rovnako ako žalobca, mal
možnosť sa obrátiť na príslušné inštitúcie (tak, ako to žalobca aj urobil) za účelom získania potrebných a relevantných informácií. Žalobca má za to, že žalovaný tak neurobil účelovo a účelovo a klamlivo uvádzal svoje tvrdenia a o type komunikácie, ako aj ostatných skutočnostiach s tým súvisiacich.
9/ Tunajší súd uznesením Sp.zn.: 15Cb/82/2020-258 zo dňa 25.05.2021, v spojení s opravným uznesením Sp.zn.: 15Cb/82/2020-271 zo dňa 31.05.2021, pripustil zmenu žaloby nasledovne: „ I.Súd vecné bremeno in rem v prospech vlastníka pozemkov s parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, a č. XXXX/ XX spočívajúce v práve neobmedzeného prechodu a prejazdu pešo aj motorovými vozidlami, ako aj ich pracovníkov, návštevníkov, klientov a iných tretích osôb, tak, aby bol umožnený voľný pohyb osôb a motorových vozidiel, cez pozemok parc. č. XXXX/XX, nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na liste vlastníctva č.XXXXX v k.ú. Nové Zámky, zrušuje. II.Vecné bremeno sa zrušuje bez náhrady. Alternatívne: I.Súd vecné bremeno in rem v prospech vlastníka pozemkov s parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, a č. XXXX/ XX spočívajúce v práve neobmedzeného prechodu a prejazdu pešo aj motorovými vozidlami, ako aj ich pracovníkov, návštevníkov, klientov a iných tretích osôb, tak, aby bol umožnený voľný pohyb osôb a motorových vozidiel, cez pozemok parc. č. XXXX/XX, nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na liste vlastníctva č.XXXXX v k.ú. Nové Zámky, zrušuje. II.Súd zriaďuje vecné bremeno in rem v prospech vlastníka pozemkov s parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, a č. XXXX/XX spočívajúce v práve neobmedzeného prechodu a prejazdu pešo aj motorovými vozidlami, ako aj ich pracovníkov, návštevníkov, klientov a iných tretích osôb, tak, aby bol umožnený voľný pohyb osôb a motorových vozidiel, cez pozemok parc. č. XXXX/XX, nehnuteľnosť zapísanú Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor na liste vlastníctva č.XXXXX v k.ú. Nové Zámky, v rozsahu zameranom geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Ing. U. F. dňa 12.11.2016. III.Vecné bremeno sa obmedzuje bez náhrady. “ Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2021.
10/ Súd určil termín pojednávania na deň 13.10.2021, ktoré bolo odročené na žiadosť žalobcu na neurčito s odôvodnením, že sa na tom strany sporu dohodli, pretože medzi stranami prebiehajú mimosúdne rokovania, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou vyústia do uzavretia mimosúdnej dohody.
10.1/ Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.11.2021 žalobca oznámil, že medzi sporovými stranami stále prebiehajú mimosúdne rokovania a požiadal o ďalšie poskytnutie lehoty do 15.01.2022.
10.2/ Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2022 žalobca oznámil, že v predmetnej právnej veci medzi stranami sporu stále prebiehajú mimosúdne rokovania, ktoré sú aktuálne v štádiu spracovania príslušnej dokumentácie (geometrické plány), ktorá slúži na realizáciu záväzkov z dohody vyplývajúcich. Po jej vypracovaní a odsúhlasení, strany sporu pristúpia k podpísaniu dohody.
10.3/ Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2022 žalobca oznámil, že stále prebiehajú mimosúdne rokovania medzi stranami sporu. Aktuálne je spôsob vyriešenia veci dohodnutý. Po odsúhlasení písomného znenia dohody pristúpia strany sporu k podpisu, o čom bude súd informovať. Predpokladá, že k podpisu by mohlo dôjsť najneskôr v priebehu mesiaca máj - jún 2022.
10.4/ Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2022 žalobca oznámil, že medzi stranami sporu zatiaľ nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, aj keď rokovania stále prebiehajú. Vzhľadom na dĺžku času, požiadal súd o nariadenie termínu pojednávania v danej veci, s tým, že ak do termínu pojednávania dôjde k uzavretiu mimosúdnej dohody, bude o tom súd informovať.
11/ Súd vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 23.11.2022 a 07.06.2023 za prítomnosti sporových strán.
12/ Súd zistil skutkový stav dokazovaním, ktoré vykonal výsluchom strán sporu, oznámením obsahu súdu predložených listín (ktorých rovnopisy mali sporové strany k dispozícii, ich obsah im bol známy a nespochybnili ho), a to najmä: výpis z LV č. XXXXX pre kat. územie N. Zámky (č.l.20), výpis z LV č. XXXXX pre kat. územie N. Zámky (č.l.21-22), kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcim Novocentrum Nové Zámky, a.s. a kupujúcim BSG development, s.r.o zo dňa 05.03.2009 (č.l.23-31),
dodatok č. 1 k uvedenej kúpnej zmluve zo dňa 05.03.2009 (č.l.32-34), geometrický plán zo dňa 04.02.2009 vypracovaný K.. Y. Y. (č.l.35-36), dodatok č. 2 ku kúpnej zmluve zo dňa 18.09.2009 (č.l.37-42), kópie z katastrálnej mapy pre parcely registra Z (č.l.43-46), návrh žalobcu na uzavretie dohody zo dňa 13.08.2020 vrátane dokladu o jej doručení (č.l.47-51), vyjadrenie žalovaného k návrhu na uzavretie dohody zo dňa 18.09.2020 (č.l.52-53), stanovisko žalobcu zo dňa 01.10.2020 vrátane dokladu o jeho doručení (č.l.54-58), uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.: 15Cb/82/2020-95 zo dňa 30.11.2020, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 16.12.2020 (č.l.104-108), uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.: 15Cb/82/2020-115 zo dňa 22.12.2020, stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného a návrh na zmenu žaloby zo dňa 27.01.2021 (č.l.140-151), kópie z katastrálnej mapy (č.l.152-154), žiadosť žalobcu adresovaná mestu Nové Zámky zo dňa 21.01.2021 (č.l.155-156), žiadosť žalobcu adresovaná mestu Nové Zámky zo dňa 27.01.2021 (č.l.159), uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.: 15Cb/82/2020-178 zo dňa 11.02.2021, vyjadrenie žalovaného (č.l.181-182), žiadosť žalovaného o odpredaj pozemkov zo dňa 03.11.2020 (č.l.183), čiastočný výpis z LV č. XXXX pre kat. územie N. Zámky (č.l.184-186), geometrický plán zo dňa 21.03.2017 vypracovaný spoločnosťou Geometrix, s.r.o (č.l.187-191), doplňujúce stanovisko žalobcu zo dňa 25.02.2021 (č.l.196-206), žiadosť žalobcu o odkúpenie pozemku adresovaná mestu Nové Zámky dňa 01.02.2021 (č.l.207), odpoveď mesta Nové Zámky zo dňa 10.02.2021 (č.l.210-215), vyjadrenie žalovaného k doplňujúcemu stanovisku žalobcu (č.l.227-228,233-234), stanovisko žalobcu zo dňa 19.05.2021 (č.l.242-249), uznesenie tunajšieho súdu sp. zn.: 15Cb/82/2020-258 zo dňa 25.05.2021, opravné uznesenie tunajšieho súdu Sp. zn.: 15Cb/82/2020-271 zo dňa 31.05.2021, informácie žalobcu o realizácii mimosúdnych rokovaní po podaní žaloby, geometrický plán č. XX/XXXX vyhotovený Ing. U. F. dňa 12.11.2016 + výkaz výmer (č.l. 326), projektová dokumentácia pre stavebné povolenie (č.l. 347), dokumentácia SO 02 komunikácia a spevnené plochy (č.l. 347), vyjadrenie OR PZ Nové Zámky (č.l.347), stavebné povolenie stavby Predajňa potravín Lidl N. Zámky zo dňa 27.11.2009 (č.l. 347), koordinačná situácia- plánované rozšírenie predajne potravín (č.l.347), DVD nosič (č.l.347), výpisy z OR strán sporu ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:
12.1/ Žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku pozemku parcela registra „C" sparc, č. XXXX/ XX, o výmere 1.198 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: Nové Zámky, obec: Nové Zámky, k. ú.: Nové Zámky.
12.2/ Žalovaný je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku pozemku parcela registra „C" s parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 2.910 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX o výmere 458 m2 - ostatná plocha, č. XXXX/X o výmere 119 m2 - ostatná plocha, všetky zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: Nové Zámky, obec: Nové Zámky, k. ú.: Nové Zámky.
12.3/ Na pozemku žalobcu parc. č. XXXX/XX je zriadené aj vecné bremeno in rem v prospech vlastníka pozemkov s prac. č. XXXX/X, č. XXXX/X, a č. XXXX/XX spočívajúce v práve neobmedzeného prechodu a prejazdu pešo aj motorovými vozidlami cez pozemok pare. č. XXXX/XX, ako aj ich pracovníkov, návštevníkov, klientov a iných tretích osôb tak, aby bol umožnený voľný pohyb osôb a motorových vozidiel. Predmetné vecné bremeno cez parc. č. XXXX/XX bolo zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 05.03.2009 v prospech predchádzajúceho vlastníka (obchodnej spoločnosti BSG development, s.r.o.) pozemkov s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, ktoré pozemky v súčasnosti vlastní žalovaný. Vecné bremeno v prospech žalovaného bolo zriadené bezodplatne
12.4/ Po zriadení vecného bremena (zmluvou zo dňa 05.03.2009) na pozemku s parc. č. XXXX/XX bolo zriadené (zmluvou zo dňa 12.11.2009) vecné bremeno spočívajúce v práve výstavby komunikácie a v práve prechodu a prejazdu cez pozemky pare, registra „C" s parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ANTUS, s.r.o., IČO: 46 790 314, so sídlom G. Bethlena 10391/2E, 940 02 Nové Zámky, v prospech vlastníka pozemkov s parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX, teda v prospech vlastníka pozemkov, ktoré v súčasnosti vlastní žalovaný, a to za účelom nerušeného prístupu k nim. Zriadením vecného bremena došlo k vybudovaniu prístupovej cesty priamo z hlavnej komunikácie (z ul. G. Bethlena) v oboch smeroch k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného (k pozemkom parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX a nehnuteľnostiam na nich stojacich).
12.5/ Po zriadení vecného bremena cez pozemok žalobcu v prospech žalovaného došlo k vybudovaniu prístupovej cesty priamo z hlavnej komunikácie (z ul. G. Bethlena) v oboch smeroch k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve žalovaného cez pozemky parc. registra „C" s parc, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/ XX vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ANTUS, s.r.o.
12.6/ Po zriadení vecného bremena cez pozemok žalobcu v prospech žalovaného došlo k vybudovaniu parkoviska na pozemku vo vlastníctve žalovaného parc. č. XXXX/X, cez ktorý pozemok je vybudovaná prístupová cesta k predajni vo vlastníctve žalovaného na parc. č. XXXX/X a to priamo z hlavnej komunikácie na ul. G. Bethlena.
13/ Podľa Čl. 20 ods. Zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
Podľa § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
14/ Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
14.1/ Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom pozemkov na ktorých je v prospech žalovaného zriadené vecné bremeno. Uvedeným súd považoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu legitimáciu žalovaného za nespornú.
14.2/ Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Aj v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa 12.12.2017 je konštatované, že: „Ústavný súd v kontexte už uvedeného zdôrazňuje, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010),kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného článkom 46 ods.1 ústavy, ako aj obsahu práva na súdnu ochranu garantovaného článkom 46 od.1 ústavy, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl.6 ods.1 Dohovoru (m.m. III. ÚS 266/2014).“ Otázkou vecnej legitimácie sa musel súd zaoberať aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamietal.
14.3/ V konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku pozemku parcela registra „C" spare, č. XXXX/XX, o výmere 1.198 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: Nové Zámky, obec: Nové Zámky, k. ú.: Nové Zámky. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku pozemku parcela registra „C" s parc. č. XXXX/X o výmere 1.795 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X o výmere 2.910 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX o výmere 458 m2 - ostatná plocha, č. XXXX/X o výmere 119 m2 - ostatná plocha, všetky zapísané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXXX, okres: Nové Zámky, obec: Nové Zámky, k. ú.: Nové Zámky. Na pozemku žalobcu parc. č. XXXX/XX je zriadené o. i. aj vecné bremeno in rem v prospech vlastníka pozemkov s prac. č. XXXX/X, č. XXXX/X, a č. XXXX/XX spočívajúce v práve neobmedzeného prechodu a prejazdu pešo aj motorovými vozidlami cez pozemok pare. č. XXXX/XX, ako aj ich pracovníkov, návštevníkov, klientov a iných tretích osôb tak, aby bol umožnený voľný pohyb osôb a motorových vozidiel. Predmetné vecné bremeno cez parc. č. XXXX/XX bolo zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 05.03.2009 v prospech predchádzajúceho vlastníka (obchodnej spoločnosti BSG development, s.r.o.) pozemkov s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, ktoré pozemky v súčasnosti vlastní žalovaný. Po zriadení vecného bremena (zmluvou zo dňa 05.03.2009) na pozemku s parc. č. XXXX/XX bolo zriadené (zmluvou zo dňa 12.11.2009) vecné bremeno spočívajúce v práve výstavby komunikácie a v práve prechodu a prejazdu cez pozemky pare, registra „C" sparc. č. XXXX/ XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ANTUS, s.r.o., IČO: 46 790 314, so sídlom G. Bethlena 10391/2E, 940 02 Nové Zámky, v prospech vlastníka pozemkov s parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX, teda v prospech vlastníka pozemkov, ktoré v súčasnosti vlastní žalovaný, a to za účelom nerušeného prístupu k nim. Zriadením vecného bremena došlo k vybudovaniu prístupovej cesty priamo z hlavnej komunikácie (z ul. G. Bethlena) v oboch smeroch k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného (k pozemkom parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX a nehnuteľnostiam na nich stojacich).
14.4/ Vykonaným dokazovaním súd zistil, že po zriadení vecného bremena cez pozemok žalobcu v prospech žalovaného došlo k vybudovaniu prístupovej cesty priamo z hlavnej komunikácie (z ul. G. Bethlena) v oboch smeroch k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného cez pozemky parc. registra „C" spare, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ANTUS, s.r.o. Po zriadení vecného bremena cez pozemok žalobcu v prospech žalovaného došlo k vybudovaniu parkoviska na pozemku vo vlastníctve žalovaného parc. č. XXXX/X, cez ktorý pozemok je vybudovaná
prístupová cesta k predajni vo vlastníctve žalovaného na parc. č. XXXX/X a to priamo z hlavnej komunikácie na ul. G. Bethlena.
14.5/ Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zriadené vecné bremeno žalovaný neužíva v plnom rozsahu, pričom žalobcu obmedzuje v užívaní pozemku v jeho vlastníctve. Vecné bremeno cez parc. č. XXXX/XX v dôsledku zmeny pomerov (vzniku iného vecného bremena a obojsmernej prístupovej cesty, vybudovania parkoviska, nevyužívania vecného bremena v celom rozsahu, straty prospešnejšieho užívania, zmeny podnikateľských aktivít a pod.) stratilo svoje opodstatnenie, čím navyše došlo k vzniku hrubého nepomeru medzi právami žalovaného a povinnosťami žalobcu z vecného bremena. Súd má za to, že v súčasnosti, najmä po vybudovaní plnohodnotnej prístupovej komunikácie k predajni žalovaného, skutočne existuje hrubý nepomer pri chránení vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného a to na úkor žalobcu ako vlastníka predmetného pozemku. Súd poukazuje na citovaný Čl. 20 Ústavy SR zdôrazňujúc fakt, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť má súd prvej inštancie za to, že prípadné budúce podnikateľské aktivity žalovaného nemôžu byť povýšené nad ochranu vlastníckeho práva žalobcu. Od uzavretia zmluvy (dňa 05.03.2009), na základe ktorej je žalobca povinným z vecného bremena, sa zmenili pomery pretože na základe zmluvy zo dňa 12.11.2009 došlo k zriadeniu ďalšieho vecného bremena spočívajúceho v práve výstavby komunikácie a v práve prechodu a prejazdu cez pozemky pare, registra „C" s parc. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ANTUS, s.r.o. v prospech žalovaného a tým k vybudovaniu prístupovej cesty priamo z hlavnej komunikácie z ul. G. Bethlena v oboch smeroch až k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného (k pozemkom parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX a nehnuteľnostiam na nich stojacich). Tiež došlo k vybudovaniu parkoviska na pozemku vo vlastníctve žalovaného parc. č. XXXX/X, cez ktorý pozemok je vybudovaná prístupová cesta k predajni (na pare. č. XXXX/X) priamo z hlavnej komunikácie na ul. G. Bethlena. Tým, že žalovaný nevyužíva vecné bremeno v plnom rozsahu tak, ako bolo zriadené v roku 2009 je nadbytočné a neodôvodnene obmedzuje žalobcu v užívaní jeho pozemku. Bolo nesporné, že vecné bremeno v pôvodnom rozsahu už neslúži prospešnejšiemu využívaniu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, pretože žalovaný má prístup na svoje nehnuteľnosti (pozemky a predajňu) priamo z ul. G. Bethlena cez svoj pozemok s pare. č. XXXX/X, resp. cez pozemky obchodnej spoločnosti ANTUS, s.r.o. s pare. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX (na základe zriadeného vecného bremena, ktoré žalovaný využíva v plnom rozsahu a slúži prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného). Súd akceptoval tvrdenie žalobcu, že po uvedenej zmene pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného, nakoľko vecné bremeno nie je (v súlade so zákonom) zriadené v nevyhnutnej miere, práve naopak, spôsobuje hrubý nepomer medzi povinnosťami žalobcu (ako povinného z vecného bremena) a právami žalovaného (ako oprávneného z vecného bremena), ktorý nepomer vznikol v dôsledku zmeny pomerov popísanej podrobne vyššie. Ďalej, že nepomer je znásobený aj tou skutočnosťou, že žalovaný vecné bremeno v plnom rozsahu nevyužíva a nepotrebuje. Vecné bremeno cez pare. č. XXXX/XX neprimerane obmedzuje žalobcu ako vlastníka uvedenej parcely, v dôsledku čoho žalobca nemôže uvedený pozemok (ani jeho časť) užívať.
14.6/ V konaní súd rovnako považoval za zistené a preukázané, že žalovaný má zabezpečený ničím nerušený a bezproblémový prístup na všetky svoje nehnuteľnosti (pozemky a stavby na nich stojace - predajňa potravín vrátane jej skladových priestorov a parkoviska) a to tak pešo, motorovými vozidlami, ako aj nákladnými vozidlami, a rovnako tak má zabezpečený takýto prístup aj pracovníkom, návštevníkom, klientom a tretím osobám žalovaného, cez pozemky s pare. č. XXXX/XX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Súd má za to, že zrušením vecného bremena žalovanému nevznikne žiadna ujma. Neexistuje zákonný dôvod na to, aby zostalo vecné bremeno cez pare. č. XXXX/XX zachované. Prístup k nehnuteľnostiam žalovaného cez pozemok žalobcu predstavuje pre žalovaného podľa jeho vyjadrenia iba „väčší komfort", ktorý však neprimerane obmedzuje žalobcu v takom rozsahu, že nemôže predmetný pozemok (ani len jeho časť) užívať žiadnym spôsobom. Uvedená skutočnosť spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených subjektov - strán sporu. Výkon práva vecného bremena musí povinného (žalobcu) zaťažovať a obmedzovať čo najmenej, avšak žalobca je v danom prípade absolútne obmedzovaný vo výkone svojho vlastníckeho práva. Žalobca je síce vlastníkom predmetného pozemku, no tento využíva jedine žalovaný.
14.7/ V konaní ďalej nebolo sporné, že vecné bremeno v prospech žalovaného bolo zriadené bezodplatne a tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje relevantný dôvod na priznanie náhrady zrušenie vecného bremena. Pri rozhodovaní o výške primeranej náhrady
za obmedzenie vecného bremena je potrebné vychádzať z rozsahu majetkového prospechu, ktorý zrušením vecného bremena dostane vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, ako aj z majetkových dôsledkov zániku vecného bremena pre oprávneného. Žalobca, ako povinný z vecného bremena, v prípade zrušenia vecného bremena môže užívať nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve tak, ako ostatní vlastníci pričom nemožno automaticky konštatovať jeho majetkový prospech. V prípade žalovaného, ako oprávneného z vecného bremena, nedôjde na jeho strane k vzniku žiadnej škody (ujmy), pretože žalovaný právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevyužíva v plnom rozsahu, čo sám potvrdil a navyše má zabezpečený prístup k svojím nehnuteľnostiam prostredníctvom iného vecného bremena, ktoré reálne využíva v plnom rozsahu. Priznanie náhrady za zrušenie vecného bremena by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže nie je čo medzi stranami sporu kompenzovať a neopomenuteľným faktorom pri posudzovaní uvedenej skutočnosti je nesporný fakt že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne.
14.8/ Súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené v odseku I. výroku tohto rozsudku, čím došlo k zrušeniu a nie iba k obmedzeniu vecného bremena. Nad rámec a pre úplnosť súd prvej inštancie k tvrdeniu žalovaného, že obmedzenie vecného bremena by bolo v rozpore s STN 73 6110 súd prvej inštancie poukazuje na správu Mesta Nové zámky zo dňa 10.02.2021 (čl.210). Podľa uvedenej správy spevnená komunikácia vybudovaná na pozemku vo vlastníctve žalobcu (parc. č. XXXX/XX,. k. ú. Nové Zámky) bola vybudovaná v minulosti ako súčasť pôvodného objektu „Ruských kasární", po sanácii tohto objektu sa stala prístupovou komunikáciou a v súčasnosti daná komunikácia naďalej slúži ako prístupová. Jedná sa o miestnu komunikáciu kategórie MO 6,5 zaradenú do funkčnej triedy C3, čo znamená, že sa jedná o obslužnú prístupovú komunikáciu. Aj z vyjadrenia technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. súd zistil, že STN 73 6110 platí pre projektovanie miestnych komunikácií a nie pre ich užívanie.
14.9/ Súd vo veci nenariadil vykonať ďalšie dokazovanie vzhľadom na skutočnosť , že o uplatnenom nároku mohol rozhodnúť na základe už vykonaného dokazovania, bez potreby jeho ďalšieho doplňovania.
14.10/ Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
15/ Podľa § 251 Z., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15.1/ Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.