Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/106/2019

Potvrdené rozhodnutím 2Co/64/2023
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: T. XXX/X, XXX XX F., v 2. rade: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. Y. XXXX/XX, XXX XX Y., obaja zast.: JUDr. Pavol Torňoš, advokát, so sídlom: Tomášikova 50/D, 831 04 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. C.X. XXX/X, XXX XX C., v 2. rade: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom č. XXX, XXX XX A., v 3. rade: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Q. XXXX/X, XXX XX F., v 4. rade: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: T. F. XXXX/XX, F., všetci zast.: JUDr. Róbert Šegeda, advokát, so sídlom Záhorácka 1899/11A, 901 01 Malacky, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu a o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, na odvolanie žalobcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. 32C/106/2019-212, zo dňa 08. júna 2023, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. 32C/106/2019-212, zo dňa 08. júna 2023 v odvolaním napadnutých výrokoch II. a IV., p o t v r d z u j e. II. Žalovaným v 1. až v 4. rade sa voči žalobcovi v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.: XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX D., 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX XXXX/XX, XXX XX B., obaja zast. E. C. F., G., F. XX/X, XXX XX D., proti žalovaným: 1. D. B., nar. XX.XX.XXXX, H. A. XXX/X, XXX XX A., 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX, XXX XX J., 3. B. E., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/X, XXX XX D., 4. B. K., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, D., všetci zast. E. A. L., G., J. XXXX/XXX, XXX XX B., o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu a o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice notárom E. M. N., C. C. I. O. XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/ XXXX zo dňa 29.05.2013 nie sú dané a listina o vydedení je neplatná a že závet vyhotovený vo forme notárskej zápisnice notárom E. M. N., C. C. I. O. XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2013 je neplatný v rozsahu, v akom opomína žalobcu v 1. rade ako neopomenuteľného dediča.

II. Súd žalobu žalobcu v 2. rade z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi v 1. rade voči žalovaným v 1. až 4. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. až 4. rade voči žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2019 sa žalobca v 1. rade domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice notárom E. M. N., C. C. I. O. XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2013 nie sú dané a listina o vydedení v časti vydedenia žalobcu v 1. rade je neplatná a závet vyhotovený vo forme notárskej zápisnice notárom E. M. N., C. C. I. O. XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2013 v časti týkajúcej sa zákonného dediča žalobcu v 1. rade je neplatný. Žalobca v 2. rade sa domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu v 2. rade uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice notárom E. M. N., C. C. I. O. XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2013 nie sú dané a listina o vydedení v časti vydedenia žalobcu v 2. rade je neplatná.

2. Na odôvodnenie žaloby žalobcovia uviedli, že žalobca v 1. rade je synom poručiteľa G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého 08.12.2018 (ďalej len „Poručiteľ“). Žalobca v 2. rade je synom žalobcu v 1. rade. Žalovaní sú závetnými dedičmi Poručiteľa. Dňa 13.11.2019 sa uskutočnilo v priestoroch súdnej komisárky E. P. B. Q. R. dedičské pojednávanie vo veci prejednania dedičstva po Poručiteľovi, na ktorom bola žalobcovi v 1. rade doručená listina o vydedení a závet spísaný vo forme notárskej zápisnice

notárom E. M. N., C. C. I. O. XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2013 (ďalej tiež len ako „Listina o vydedení“ a „Závet“). Poručiteľ Listinou o vydedení vydedil žalobcu v 1. rade z dôvodu, že o poručiteľa neprejavoval opravdivý záujem a že mu v rozpore s dobrými mravmi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a iných závažných prípadoch. Žalobcu v 2. rade vydedil Poručiteľ z rovnakých dôvodov. Obaja žalobcovia Listinu o vydedení označili pred notárkou za neplatnú. Žalovaní ju považujú za platnú. Pretože rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, t.j. či je Listina o vydedení platná, bol žalobca v 1. rade notárkou vyzvaný, aby spornú skutočnosť uplatnil žalobou do 13.12.2019. Poručiteľ v Listine o vydedení uvádza skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé a ani nezakladajú dôvod na vydedenie. Podľa žalobcu v 1. rade tvrdenie Poručiteľa, že ho vyše dvoch rokov (2011-2013) nenavštevoval, nie je pravdivé a k žiadnemu odcudzeniu medzi nimi nedošlo. Samotný dôvod odcudzenia uvádzaný Poručiteľom je hypotetický a nepravdivý. Nie je pravdou ani, že by si žalobca v 1. a 2. rade na Poručiteľa nespomenuli ani pri príležitosti sviatkov a rodinných osláv. Žalobca v 1. rade nikdy Poručiteľovi nepovedal, že ho do toho „nič nie je“, pokiaľ ide o tvrdenie, že tak mal žalobca v 1. rade urobiť, keď ho Poručiteľ žiadal o pomoc pri hospitalizácii v B. alebo v D., o čom svedčí tiež skutočnosť, že to Poručiteľ uvádza vo všeobecnosti bez konkretizovania podrobností. Žalovaní v 1. a 3. rade pred notárkou uviedli, že žalobca v 1. rade Poručiteľa nepochoval a nestaral sa oňho. Žalobca v 1. rade uviedol, že s Poručiteľom bol v rozhodnom období v kontakte, navštevovali sa, prejavil ľútosť nad jeho úmrtím a v rozhodnom období mu pomáhal v chorobe. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v je nevyhnutné, aby sa Poručiteľ ocitol v situácii, kedy pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne v dôsledku iných okolností, potrebuje pomoc, keď nie je schopný si sám bez cudzej pomoci obstarať svoje základné životné potreby. Súčasne musí ísť o situáciu, kedy o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom poskytnutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci musí pritom odporovať dobrým mravom (uznesenie NSČR ). V posudzovanom prípade Poručiteľ nebol na pomoc žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade odkázaný. Do 70 rokov nenavštevoval lekárov. Následne sa mu objavili problémy s vysokým tlakom, avšak napriek zdravotnému stavu užíval podporné látky, zdržiaval sa v dámskej spoločnosti a žil v domácnosti s priateľkou. V čase hospitalizácie Poručiteľa s ním žalobca v 1. rade telefonoval a na žiadosť Poručiteľa bol uňho doma na J. XX Q. B. skontrolovať byt, keďže Poručiteľ mal podozrenie, že zabudol doma pustený plyn a polievku na sporáku. V tom čase už bolo neskoro (21:00 hod.), preto sa žalobca v 1. rade len zastavil v nemocnici a informoval sa o zdravotnom stave Poručiteľa, ktorý bol stabilizovaný a Poručiteľa v pondelok prepustili domov. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v je potrebné, aby vydedený potomok o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Podľa žalobcov bol Poručiteľ ženatý s matkou žalobcu v 1. rade S. H., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou sa rozviedol približne v rokoch 1963-1964. Následne sa v roku 1986 opäť zosobášili, keď mal žalobca v 1. rade pätnásť rokov. Poručiteľ pracoval v AŽD Praha na montážach (Maďarsko, Čechy) a zdržoval sa mimo domova. Podľa matky žalobcu v 1. rade mal Poručiteľ pochybnosti o svojom otcovstve a žalobcu v 1. rade od narodenia opomínal. Manželka Poručiteľa bola ťažko chorá a XX.XX.XXXX zomrela. Počas choroby manželky bol Poručiteľ mimo domova, staral sa o ňu výlučne žalobca v 1. rade. Asi tri mesiace pres smrťou matky odišiel Poručiteľ zo spoločnej domácnosti do J., o manželku ani syna sa nezaujímal. Aj pohreb matky zorganizoval žalobca v 1. rade. Po jej smrti nasledovalo dedičské konanie, kde Poručiteľ požiadal žalobcu v 1. rade, aby sa v prospech Poručiteľa vzdal svojho dedičského podielu po matke a utvrdzoval ho, že aj tak to zdedí on. Napriek tomu, že Poručiteľ žalobcu v 1. rade počas života opomínal, žalobca v 1. rade súhlasil a vzdal sa svojho podielu, aby tak Poručiteľa zabezpečil, čo jednoznačne preukazuje, že sa oňho skutočne zaujímal. Po smrti matky začal Poručiteľ organizovať časté večierky a pohyboval sa často v dámskej spoločnosti, pričom žil v byte na J. T. Q. B.. Napriek tomu, že Poručiteľ mal zdravotné problémy súvisiace s vyšším krvným tlakom, užíval lieky na zvýšenie potencie. Žalobca v 1. rade býval v D. a navštevoval Poručiteľa v jeho byte v B.. V roku 2010 pozval Poručiteľa na oslavu narodenín. Od roku 2012 mal problémy s ľadvinovými kameňmi a žlčníkom a v rozhodnom období bol hospitalizovaný v A. O. G. O. B., pričom Poručiteľ ho nebol v nemocnici ani raz navštíviť napriek svojej vedomosti o hospitalizácii žalobcu v 1. rade. Poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej deťmi a intenzívne styky udržiaval s touto rodinou. Okolnosť, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je nutné posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a z aspektu dobrých mravov. Je nutné skúmať, či mal potomok reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem, teda či mal poručiteľ sám záujem sa stýkať a udržiavať bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len ak poručiteľ o blízky vzťah stojí a ak sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka a táto situácia mu vadí. Neprichádza do úvahy v situácii, keď je mu to ľahostajné, prípadne k vzniku takého

stavu sám podstatne prispel. Vzťah žalobcu v 1. rade k Poručiteľovi bol v rozhodnom období štandardný, žalobca v 1. rade o Poručiteľa prejavoval záujem, pozýval ho na oslavy, navštevoval ho a akceptoval Poručiteľove vzťahy. Žil s priateľkou, takže na pomoc žalobcu v 1. rade nebol odkázaný. Žalobca v 2. rade mal s Poručiteľom vzťah zodpovedajúci miere, akou sa Poručiteľ počas svojho života zaujímal o žalobcu v 2. rade. Sám Poručiteľ sa v závere života diskvalifikoval a izoloval.

3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že s ňou nesúhlasia a v celom rozsahu popierajú dôvody, skutočnosti a životné situácie, ako sú v žalobe uvedené žalobcami. Vyjadrenia uvedené v podanej žalobe považujú za nepravdivé a účelové v snahe poprieť prejav poručiteľa, ktorého k spísaniu Závetu a v neposlednom rade k vydedeniu žalobcu v 1. rade a jeho potomkov viedli veľmi závažné dôvody. Žalobca v 1. rade viedol život hazardného hráča, narobil si veľmi veľa dlhov, ktoré sa snažili jeho dlžníci vymáhať aj od jeho otca – Poručiteľa a už i z tohto dôvodu boli vzťahy medzi žalobcom v 1. rade a Poručiteľom vážne naštrbené. Žalobca v 1. rade ani nevyvíjal o nápravu tohto stavu žiadnu aktivitu, hoci sa o to Poručiteľ všemožne snažil a nesmierne sa trápil. Žalobca v 1. rade vôbec nespomína, že fyzicky napadol Poručiteľa a spôsobil mu zlomeninu na ľavej ruke. Dôvody uvádzané v Listine o vydedení sú pravdivé. Viac ako dva roky (a to minimálne od roku 2010) pred spísaním listiny o vydedení počuli žalovaní časté sťažnosti Poručiteľa, že žalobca v 1. rade ho nenavštevuje, nestará sa tak, ako by mal aj napriek tomu, že vedel o nepriaznivom zdravotnom stave Poručiteľa. Dôvody uvádzané v Listine o vydedení plne korešpondujú so stavom, ktorý predchádzal jej spísaniu. Vzhľadom na to, že Listina o vydedení bola spísaná osobou znalou práva – notárom E. N., žalovaní majú za to, že spochybňovať zákonné dôvody pre vydedenie nie sú namieste. Ak by po právnom posúdení informácií, ktoré poskytol notárovi Poručiteľ, neboli v súlade so zákonom, notár by nemohol napísať pre absenciu zákonných dôvodov Listinu o vydedení. Žalovaní majú za to, že dôvody na vydedenie existovali a spĺňali zákonný predpoklad vymedzený v . K odcudzeniu Poručiteľa a žalobcu v 1. rade došlo z dôvodov na strane žalobcu v 1. rade, pričom ako Poručiteľ uvádza v Listine o vydedení, nevedel dôvod tohto odcudzenia, iba sa domnieval aké dôvody k tomu mohli žalobcu v 1. rade viesť. Dôvod odcudzenia bol na strane žalobcu v 1. rade, nie na strane Poručiteľa. Je pravdivé tvrdenie Poručiteľa, že ho žalobca v 1. rade nenavštevoval vôbec, neprejavoval opravdivý záujem tak, ako syn by prejavovať mal. Tvrdenia žalobcu v 1. rade, že Poručiteľovi pomáhal v rozhodnom období sú nepravdivé a výlučne účelové. V rozhodnom období žalobca v 1. rade ani nevedel, že Poručiteľ existuje. V stretávaní sa s otcom neexistovali žiadne prekážky, sám Poručiteľ sa viackrát snažil o stretnutie so žalobcom v 1. rade, avšak bezvýsledne. Žalovaný v 3. rade bol osobne svedkom telefonátu medzi Poručiteľom a žalobcom v 1. rade, kedy ho Poručiteľ žiadal, aby mu poskytol pomoc, dožadoval sa, že je hospitalizovaný v nemocnici, aby sa o neho postaral a jediná odpoveď žalobcu v 1. rade bola, že jeho do toho nič. Pokus o kontakt so žalobcom v 1. rade počas hospitalizácie Poručiteľa vykonal aj žalovaný v 3. rade, avšak odpoveď žalobcu v 1. rade bola rovnaká. Hoci vedel, že Poručiteľ je odkázaný na pomoc inej osoby, takúto pomoc mu odmietol. Tvrdenia uvádzané žalobcom v 1. rade, že po smrti matky prebehlo dedičské konanie, na ktorom mal Poručiteľ požiadať žalobcu v 1. rade, aby sa v prospech Poručiteľa vzdal svojho dedičského podielu po matke a že ho mal Poručiteľ utvrdzovať o tom, že aj tak to zdedí on, nie je pravdivé. Žalobca v 1. rade pravdepodobne zabudol, že Poručiteľ ho za vzdanie sa jeho nároku vyplatil, a to nie preto, ako uvádza žalobca v 1. rade, ale preto, aby Poručiteľ ochránil svoje obydlie pred prípadnými nárokmi tretích osôb na podiel žalobcu v 1. rade, ktorý mal dedením získať. Poručiteľ sa veľmi trápil pre správanie žalobcu v 1. rade aj napriek tomu, že mal záujem o stretávanie sa. Žalobca v 1. rade mal reálnu možnosť kedykoľvek prejaviť záujem, o tento záujem sa sám Poručiteľ aj snažil, no bezvýsledne. V žiadnom prípade nie je možné tvrdiť, že vzťah pred, počas aj po rozhodnom období bol štandardný, ako tvrdí žalobca v 1. rade. Ak by bol vzťah štandardný, Poručiteľ by nemal dôvod vydediť žalobcu v 1. rade a jeho syna. Pravdou je, že Poručiteľ bol v roku 2011 hospitalizovaný a tiež, že sa žalobca v 1. rade s Poručiteľom stretol, avšak nie z vlastnej iniciatívy. Na intenzívne telefonické naliehanie žalovaného v 3. rade s tým, že Poručiteľ sa nemusí dožiť budúceho dňa, prišiel nakoniec žalobca v 1. rade na návštevu do nemocnice, pričom sa s otcom iba pozdravil a ďalej sa hral s mobilným telefónom. S Poručiteľom vôbec nekomunikoval, postoj žalobcu v 1. rade bol chladný a odmietavý, dokonca aj na výzvu žalovaného v 3. rade, ktorý bol v tom čase prítomný v nemocnici, aby s otcom komunikoval, uviedol, že si s otcom nemá čo povedať. Z tohto správania bol Poručiteľ smutný a rozrušený. Žalobca v 1. rade sa ani len neunúval informovať u zdravotného personálu o zdravotnom stave poručiteľa. V čase, keď bol Poručiteľ hospitalizovaný v Bratislave v NÚSCCH, žalobca v 1. rade vôbec nejavil o Poručiteľa záujem, nekomunikoval s ním, neposkytol mu potrebnú pomoc a starostlivosť a túto mu museli na naliehanie Poručiteľa poskytnúť iní ľudia. K tvrdeniu, že po smrti manželky Poručiteľa mal Poručiteľ organizovať večierky a pohybovať sa v dámskej spoločnosti uviedli, že manželka Poručiteľa zomrela v

roku 2000 a nikto nemôže očakávať, že pozostalý manžel bude žiť ako mních. Vzhľadom na orientáciu Poručiteľa je pochopiteľné, že žil spoločenským životom a že sa pohyboval v dámskej spoločnosti – je to prirodzené a nie je to ničím výnimočné. Po smrti Poručiteľa žalobca v 1. rade a ani jeho syn neprejavili žiadny záujem o dôstojnú rozlúčku s Poručiteľom. Všetky záležitosti týkajúce sa pohrebu zabezpečili žalovaní v 1. až 4. rade. Treba uviesť, že na základe zákazu žalobcu v 1. rade Poručiteľ nebol pochovaný k svojej zosnulej manželke, hoc si to sám Poručiteľ výslovne želal a preto musel byť pochovaný do hrobu k svojím rodičom. Tvrdenie, že Poručiteľ sa sám v závere svojho života diskvalifikoval a izoloval od žalobcu v 1. rade je absurdné, takéto tvrdenie môže uviesť iba človek, ktorý sa absolútne nezaujímal o Poručiteľa, nepoznal jeho city, pocity a potreby, na druhej strane to absolútne vykresľuje žalobcu v 1. rade a jeho celkový „záujem a vzťah“ k Poručiteľovi. K žalobcovi v 2. rade uviedli žalovaní, že tento z dôvodov na strane žalobcu v 1. rade Poručiteľa vôbec nekontaktoval, neudržiaval rodinné vzťahy s Poručiteľom ani jeho rodinnými príslušníkmi a prvýkrát žalovaní v 1. až 4. rade videli žalobcu v 2. rade až po smrti Poručiteľa.

4. Žalobcovia v replike uviedli, že v celom rozsahu sporujú skutkové tvrdenia žalovaných v 1. až 4. rade v ich vyjadrení k žalobe, tieto nie sú pravdivé, sú účelové. Žalovaní podľa názoru žalobcov vyslovujú domnienky a úvahy bez toho, aby ich potvrdili priamymi dôkazmi. Poručiteľ k osobe žalobcu v 2. rade neuviedol v Listine o vydedení žiadne dôvody. V tomto kontexte sa javia tvrdenia žalovaných, ktorí chcú prejudikovať dôvody vydedenia žalobcu v 2. rade (ktoré Poručiteľ žiadne neuviedol) ako snaha o nahradenie dôvodov vydedenia, ktoré poručiteľ neuviedol v Listine o vydedení a ktoré majú podľa žalovaných spočívať v tom, že po smrti Poručiteľa žalobca v 2. rade neprejavil žiadny záujem o dôstojnú rozlúčku s Poručiteľom a že žalovaní ho videli prvýkrát až po smrti Poručiteľa, a sú irelevantné. Žalobca v 2. rade Poručiteľa počas svojho života kontaktoval, aj ho navštevoval. K skutkovým tvrdeniam žalovaných uviedol žalobca v 1. rade, že žiadne dlhy počas života nemal tak voči fyzickým osobám, ako ani právnickým osobám, nikdy nemal voči sebe vedenú exekúciu. Taktiež nikdy neviedol život hazardného hráča. Poručiteľovi nespôsobil žiadne fyzické ani psychické ujmy vzhľadom na to, že bol slušne vychovaný. Nemá vedomosť o tom, že by bol svojho otca napadol a spôsobil mu fyzickú ujmu, nebol v tejto veci nikdy predvedený na políciu a ani nedostal žiadne predvolanie. Od roku 2011 do roku 2013 žalobca v 1. rade svojho otca navštevoval pravidelne každých cca 10 dní. Vedel o všetkom, čo sa deje, v tom čase Poručiteľ brigádoval ako nočný vrátnik v psychiatrickom zariadení vo Q. N.. Bol vo výbornej fyzickej kondícii. Žalobca v 1. rade svojho otca viezol mnohokrát na pracovisko, kde pracoval. Pokiaľ Poručiteľ uvádza odcudzenie, tak to ak nastalo, tak nastalo zo strany otca, pre jeho časté krátkodobé známosti, ktoré sa snažil pred žalobcom v 1. rade zatajiť a preto nechcel, aby ho navštevoval, aj keď sa žalobca v 1. rade domáhal stretnutia. Keď žalobca v 1. rade prišiel na návštevu nečakane, poslal ho Poručiteľ preč. Z tohto dôvodu Poručiteľ zrejme začal žalobcu v 1. rade odmietať. Poručiteľ neprejavoval v tomto období o pomoc zo strany žalobcu v 1. rade záujem a keď sa ho žalobca v 1. rade spýtal, či niečo nepotrebuje, odpovedal mu, že aby sa nestaral, že je dospelý a má priateľku. Žalobca v 1. rade v čase 2011-2013 Poručiteľa pravidelne navštevoval trikrát do mesiaca, na čo sú aj svedkovia. Poručiteľ zobral žalobcovi v 1. rade kľúče od bytu (Poručiteľ si vodil dámske návštevy) a sám vytváral z týchto dôvodov prekážky ich stretnutiam. Keď žalobca v 1. rade trval na stretnutí s poručiteľom, musel mu dať vedieť minimálne 5 – 7 dní vopred, čo považoval žalobca v 1. rade za ponižujúce. Tvrdenie žalovaných, že boli priamymi svedkami toho, ako sa Poručiteľ domáhal pomoci od žalobcu v 1. rade sa javí ako pokus o diskreditáciu žalobcu v 1. rade, nakoľko ak bol Poručiteľ hospitalizovaný a mal sa domáhať za prítomnosti žalovaných pomoci, je otázne akú pomoc potreboval od žalobcu v 1. rade, s ktorým nežil v spoločnej domácnosti, neudržiaval časté kontakty, pričom mal už v tom čase založenú novú rodinu, ktorej súčasťou mali byť práve žalovaní (ktorí úplne náhodou boli prítomní pri telefonáte). Žalobca v 1. rade tvrdí, že v inkriminovaný čas hospitalizácie, čo bolo večer o 20:00 hod. išiel do Malaciek a bol sa informovať o zdravotnom stave Poručiteľa, zabezpečil pobalenie hygienických vecí, ktoré mu do nemocnice niesla svedkyňa. Po hospitalizovaní bol Poručiteľ prepustený do domácej starostlivosti, kde mu pomoc poskytovala priateľka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o otca bola teda zabezpečená, nebol na pomoc od žalobcu v 1. rade odkázaný. Tvrdenie, že žalobca v 1. rade bol z podielu matky vyplatený, nie je pravdivé a žalovaní ho nepreukázali. Poručiteľ sľúbil žalobcovi, že celý majetok bude žalobcov, pretože je jediný dedič. Túto dohodu bral žalobca v 1. rade ako záväznú. Tvrdenie, že ak by bol vzťah medzi Poručiteľom a žalobcom v 1. rade štandardný, nebol by ho Poručiteľ vydedil, je hypotéza. Ak by malo platiť toto tvrdenie, tak by akákoľvek žaloba na určenie neplatnosti vydedenia bola irelevantná a zákon by možnosť podania žaloby vôbec nepripúšťal. Poručiteľ bol ovplyvňovaný zo strany žalovaných počas celého svojho života. Dôkazom jeho manipulácie žalovanými bol odchod Poručiteľa od matky žalobcu v 1. rade a minimálny záujem o

svoju pôvodnú rodinu (matku žalobcu v 1. rade a jeho samotného). Nie je v súlade s dobrými mravmi, ak otec opustí svoje dieťa, ktoré ho potrebuje, žiada ho o pomoc a otec sa nezaujíma, kde jeho syn býva, ako žije a čo robí. Aj zákon o rodine uvádza reciprocitu vzájomnej pomoci napr. vyživovacej. Poručiteľ nikdy neplatil za žalobcu v 1. rade nič, nezaujímalo ako sa mu darí, či bol maloletý alebo plnoletý. Účelovosť tvrdení žalovaných potvrdzuje aj ich tvrdenie, že žalobca v 1. rade Poručiteľa počas hospitalizácie nenavštevoval, nasledované ďalším tvrdením, že žalobca v 1. rade sa pri návšteve Poručiteľa v nemocnici hral s mobilným telefónom. Žalobca v 1. rade tvrdí, že žalovaní vo svojom vyjadrení manipulujú a skresľujú tvrdenia. Na návšteve v nemocnici za Poručiteľom bol žalobca v 1. rade spoločne s pánom C. H.. Jeho správanie bolo plne v súlade so slušným správaním a etikou. Žalobca v 1. rade si nie je vedomý toho, že by sa choval neprístojne alebo že by svojmu otcovi spôsoboval psychickú ujmu jeho návštevou. Žalovaní vo vyjadrení na jednej strane tvrdia, že Poručiteľ sa domáhal stretnutí so žalobcom v 1. rade a potom tvrdia, že Poručiteľ mal zo stretnutí so žalobcom v 1. rade traumy. Žalobca v 1. rade si nie je vedomý, že by boli zainteresovaní do pomoci Poručiteľovi iní ľudia, iba ak jeho vtedajšia priateľka, s ktorou mal pomer. V tom čase žalobca v 1. rade s Poručiteľom niekoľkokrát telefonoval a spytoval sa na jeho zdravotný stav a bol ho osobne navštíviť. Žalovaní nepopreli časté večierky a dámsku spoločnosť, čo zdôvodňujú Poručiteľovou orientáciou, že žil spoločensky a pohyboval sa v dámskej spoločnosti. Avšak opomenuli reagovať na to, že vyhadzovať vlastného syna na ulicu a vymykať mu dvere, vymieňať zámky práve z týchto dôvodov zrejme nebude v súlade s dobrými mravmi. Žalobca v 1. rade sa zo všetkých síl snažil o to, aby sa Poručiteľ od neho neodcudzoval a v žiadnom prípade nebránil v jeho pohrebe. Žalobca v 1. rade zabezpečoval pohreb matky S. B., ktorá s nim žila v spoločnej domácnosti. Poručiteľ v čase smrti nežil v spoločnej domácnosti so žalobcami, mal už novú vlastnú rodinu. Žalobca v 1. rade nie majiteľom hrobu v obci J., aby mohol riešiť potrebné záležitosti spojené s pohrebom. Od roku 2014 Poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s priateľkou v byte na J. XX Q. B. a tá žalobcovi v 1. rade tvrdila, že ho chce po smrti spopolniť. Tvrdenie o zákaze pochovať otca pri svojej manželke je nepravdivé. Je zaujímavé tvrdenie, že Poručiteľ, ktorý opustil svoju manželku a žil spoločenským životom v dámskej spoločnosti, má už novú rodinu, chce byť pri manželke pochovaný. Žalobca v 1. rade neustále vyvíjal záujem o kontakt s Poručiteľom, aj keď s negatívnym výsledkom, pretože Poručiteľ tvrdil, že on má svoju rodinu už inde. Zabudol, že má syna a vnúčatá a je legitímna otázka, koľkokrát ich navštívil, kedy a kde, ako reagoval na ich žiadosti o stretnutia, o návštevu. Nakoniec bez uvedenia dôvodu vydedil aj vnúčatá.

5. Žalovaní v duplike vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade uviedli, že dôvody vydedenia sa musia vždy týkať priameho potomka poručiteľa a netýkajú sa priamo osôb, na ktoré má poručiteľ právo dôsledky vydedenia rozšíriť. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade je teda irelevantné, či by voči nemu bolo možné uplatniť dôvody vydedenia, ktoré sú v Listine o vydedení uvedené. Skutkové tvrdenia žalobcov uvedené vo vyjadrení a v podanej žalobe považujú žalovaní za nepravdivé a účelové. Žalovaní majú za to, že dôvody vydedenia tak, ako sú uvedené v Listine o vydedení existovali, a to aj napriek snahe žalobcov ich poprieť. V minulosti navrhovaný dôkaz – zdravotná dokumentácia Poručiteľa objasní príčiny zranenia, ktoré boli Poručiteľovi spôsobené. Je pravda, že záznam z polície o tomto incidente neexistuje, a to z jednoduchého dôvodu, že Poručiteľ nechcel riešiť túto vec cestou oznámenia na svojho syna a je teda pochopiteľné, nakoľko Poručiteľ sa už vyjadrovať nemôže, že žalobca v 1. rade skutočnosti zapiera. Žalobca vo vyjadrení opisuje životnú situáciu, kde na jednej strane sú tvrdenia a domnienky žalobcu v 1. rade a na druhej strane stoja dôvody vydedenia uvedené v písomnej forme v Listine o vydedení. Žalobca v 1. rade popisuje situácie, ktoré sa mohli ale nemuseli udiať, pričom aktérom týchto situácii mohli (mali) byť iba Poručiteľ a žalobca v 1. rade. Tvrdenia žalobcu bez všetkého popiera Listina o vydedení, kde je uvedené že žalobca v 1. rade Poručiteľa už vyše dvoch rokov nenavštevuje. Je úplne legitímne, že dospelí potomkovia nemajú kľúče od bytu svojich rodičov. Takáto skutočnosť nemôže vo všeobecnosti predstavovať prekážku stretnutia dospelého potomka so svojim rodičom. Každý rodič má predsa právo na súkromie po tom, čo vychová deti a tieto odídu z rodného domu, ako aj právo vedieť, kedy (ak vôbec) ho chce potomok navštíviť. Žalovaní nemajú žiadny záujem sa pokúšať akokoľvek diskreditovať žalobcu v 1. rade. Ďalej uviedli, že ak by aj v relevantnom čase mal Poručiteľ priateľku, to automaticky neznamená že žalovaný v 3. rade mu pomoc neposkytoval. Žalobcovia nemôžu vedieť, čo všetko sa pre Poručiteľa v danom čase vykonávalo, práve pre absenciu pomoci žalobcu v 1. rade. Ak žalobcovia považujú tvrdenie žalovaných, že ak by bol vzťah medzi poručiteľom a žalobcom v 1. rade štandardný, nebol by ho Poručiteľ vydedil, za hypotézu, k tomu žalovaní vzniesli otázku, aký iný dôvod by viedol rodiča, ktorý miluje svojho potomka, k tomu, aby urobil tak závažný krok a spísal pred notárom listinu o vydedení. Tvrdenie, že Poručiteľ bol ovplyvňovaný za života zo strany žalovaných je absolútne nepravdivé. Je pravda, že Poručiteľ žil spoločenským životom, pravda však nie je tvrdenie žalobcu v 1.

rade o tom, že bol vyhadzovaný na ulicu a že mu Poručiteľ vymykal dvere. Ak by aj Poručiteľ vymenil na byte v jeho vlastníctve zámky, takéto konanie nie je možné prezentovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Recipročne sa možno opýtať, či mal Poručiteľ kľúče od nehnuteľnosti, v ktorej býva/býval žalobca v 1. rade, a ak nie, či bolo také konanie žalobcu v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa údajných žiadostí o stretnutie a o návštevu sú v súčasnej dobe iba v rovine tvrdení, a to z dôvodu smrti Poručiteľa, ktorý ako jediný by mohol k nim uviesť rozhodné skutočnosti. Napokon žalovaní poukázali na skutočnosť, že Listina o vydedení bola spísaná dňa 29.05.2013 a Poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX. Aj napriek skutočnosti, že medzi týmito dvoma udalosťami uplynulo viac ako 5 rokov, Poručiteľ závet nezrušil a žalovaní majú za to, že dôvody, pre ktoré tak Poručiteľ urobil, pretrvávali aj po spísaní Listiny o vydedení. Nespadá to síce pod rozhodné obdobie, avšak aj správanie žalobcu voči Poručiteľovi po spísaní Listiny o vydedení má v celom kontexte podstatný význam. Ak by skutočnosti prezentované žalobcom v 1. rade boli pravdivé, neexistoval by legitímny dôvod, aby Poručiteľ zotrval na svojom prejave zo dňa 29.05.2013.

6. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, kde žalobcovia nad rámec už uvedeného doplnili, že notárska zápisnica o vydedení obsahuje dva dôvody vydedenia: neprejavovanie opravdivého záujmu a neposkytnutie pomoci v chorobe. Relevantné pre rozhodnutie vo veci súd len skutočnosti do momentu spísania Listiny o vydedení. Čo sa stalo následne (napr. pohreb a podobne) je pre platnosť vydedenia irelevantné. Zistené skutočnosti je nutné vyhodnotiť prihliadnutím na princíp reciprocity a na vzájomný vzťah, ktorý mal žalobca v 1. rade so svojím otcom. Vzťah žalobcu v 1. rade voči Poručiteľovi bol determinovaný tým, ako sa k nemu Poručiteľ po celý život správal. Žalobca v 1. rade však žiadne odcudzenie voči otcovi nepociťoval.

7. Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom strán (pokiaľ strany pri svojich výsluchoch uvádzali pre vec nerelevantné tvrdenia, tieto nie sú ďalej v odôvodnení uvedené), navrhnutých svedkov a listinnými dôkazmi: Zápisnica o pojednávaní z 13.11.2019 v konaní , Notárska zápisnica N 432/2013, Nz 17956/2013 z 29.05.2013, Fotografia náhrobku manželov B. a rodiny B., Čestné vyhlásenie H. K. z 08.04.2022. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil tiež s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Malacky sp.zn. a .

8. Žalobca v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že po jeho narodení sa rodičia presťahovali do J. k rodičom jeho mamy, kde bývali dva roky, následne sa presťahovali do K., kde bývali do jeho 13 rokov. Počas tohto obdobia bol žalobca v 1. rade s Poručiteľom málo, lebo tento pracoval ako elektromontér pre AŽD Praha a chodil na 10-dňové turnusy. Vždy mal potom 4 dni voľno, z tohto však trávil s ním a jeho mamou asi jeden deň. Zvyšok bol v J. u svojej rodiny, ktorej pomáhal na stavbách a podobne. V roku 1984 sa rodina presťahovala do B.. Počas detstva teda vídaval otca zhruba jeden- až dvakrát do mesiaca. Keď po škole a vojne začal pracovať, brával otca k nim do firmy na brigádu v zimných mesiacoch, kedy on nemohol pracovať vo svojom zamestnaní. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu v 1. rade s jeho otcom, tento bol s ním málo a nikdy sa o žalobcu v 1. rade nezaujímal, a to ani keď bol dieťa, ani keď bol dospelý. Žiadny iný problém s ním žalobca v 1. rade nemal. Pred smrťou matky bola táto na tom veľmi zdravotne zle. Poručiteľ ju štyri mesiace pred smrťou opustil a odišiel do J. k jeho mame. Mama žalobcu v 1. rade mala len minimálny príjem a celá starostlivosť o ňu vrátane financií ostala na žalobcovi v 1. rade. Po troch mesiacoch od odchodu Poručiteľa išiel za ním s prosbou, aby sa vrátil k svojej manželke, čo on po prehováraní skutočne urobil. Zdravotný stav mamy však bol taký zlý, že do mesiaca zomrela. Žalobca v 1. rade si myslel, že potom sa ich vzťahy vykryštalizujú, že budú mať na seba dosť času, keďže boli spolu aj v jednej domácnosti. Ich vzťah bol skutočne dobrý, a to až do dedičského konania po mame, kedy sa žalobca v 1. rade jeho podielu po matke vzdal v prospech otca a všetko sa následne zmenilo. Otec si začal vodiť dámske návštevy, čo žalobcovi prišlo neetické. Keď ho na to upozornil, povedal mu, aby vypadol. V roku 2001 preto žalobca v 1. rade odišiel z rodičovského bytu do D., kde býval po podnájmoch a ubytovniach. Vzťah s Poručiteľom v období 2001 až 2013 fungoval tak, že za ním vždy prišiel, keď Poručiteľ niečo potreboval, odviezol ho tam, kam bolo treba. Bolo to tak jedenkrát za jeden až dva týždne, keďže popritom žalobca v 1. rade veľa pracoval. V roku 2013 začal mať Poručiteľ vážnejšiu známosť, ktorá prerástla do toho, že od roku 2014 do roku 2018 žil v domácnosti s ňou a s jej deťmi. Poručiteľ mu vtedy zobral kľúče a povedal mu, aby sa o neho nestaral. Žalobca v 1. rade vždy jeho vôľu rešpektoval, preto aj v roku 2001 odišiel z domu. Ako otca ho však vždy mal rád. Keď bol Poručiteľ hospitalizovaný, prišiel za ním, priniesol mu, čo potreboval, porozprával sa s ním a išiel preč. Takto konal aj napriek tomu, že Poručiteľ ho pri žalobcovej hospitalizácii vôbec nebol navštíviť, aj keď ho o to výslovne žiadal. Počas rokov 2014 – 2018 žil Poručiteľ v spoločnej domácnosti s partnerkou

a jej deťmi, o čom sa dozvedel pri identifikácii po jeho smrti, a to priamo od jeho priateľky a následne aj od pani N., ktorá tiež mala kľúče od otcovho bytu. V žalobcovom detstve bol Poručiteľ doma veľmi málo, keďže bol živiteľom rodiny. Raz za mesiac ho zobral niekde na hríby a podobne, ale staral sa oňho veľmi málo. Vždy raz za dva týždne prišiel domov vo štvrtok ráno a ostal do nedele, z toho však väčšinu času trávil so svojou rodinou v J. a žalobca v 1. rade s mamou naňho buď čakali, alebo išli za ním. Nevie, prečo sa jeho rodičia rozišli, vie však, že pre otca nebol prioritou a bol z toho frustrovaný. Vyrastal prakticky bez otca a jeho pomoc a podpora mu určite chýbala. Poručiteľ po smrti manželky žil bohémsky, bývali uňho dámske návštevy. Zdravotne bol v poriadku, až do 62 rokov vykonával fyzicky náročnú prácu. Po tom, čo žalobca v 1. rade opustil spoločnú domácnosť s Poručiteľom, ho niekoľkokrát volal na návštevu, aby prišiel na kávu, na obed, ale vždy mu Poručiteľ povedal, aby radšej prišiel on k nemu. Raz bol na oslave žalobcových narodenín, inak nikdy. V rámci dedičského konania po matke žalobcu v 1. rade sa otec vyjadril, že by bol rád, keby sa to celé previedlo naňho, lebo tak je to zvykom u nich v rodine. Žalobca súhlasil, lebo mu veril. Dohodli sa, že tam budú spolu bývať a že potom ten byt sa časom predá. Finančné vysporiadanie medzi nimi neprebehlo žiadne. Pokiaľ ide o hospitalizácie Poručiteľa, tento bol väčšinou v nemocnici len na víkend na pozorovanie, keď mu v piatok prišlo zle a podobne. Raz tam bol asi 5 dní. Poručiteľ mu vždy zavolal, že je v nemocnici a žalobca v 1. rade ho prišiel pozrieť, ako sa mu dalo, raz s kamarátom, raz sám. Pracoval v tej dobe v D.. Nikdy mu nepovedal, že by mu do toho nič nebolo. Nebolo však vždy jednoduché sa tam za ním dostať, lebo mu napríklad dal vedieť až večer o siedmej. Dôvody uvedené v Listine o vydedení nie sú pravdivé. Žalobca v 1. rade za Poručiteľom chodil aj ho navštevoval. Raz do týždňa, maximálne raz za 10 dní chodil do B. k mame na hrob a pozrieť otca. Bol za ním aj keď bol hospitalizovaný, a to v B.. Napríklad raz ho zobrali do nemocnice v piatok a v pondelok ho pustili a medzitým bol za ním. Pokiaľ ide o nejaké oslavy, otec oslavoval vždy v kruhu svojich kamarátov a kamarátok a žalobca v 1. rade mu vždy prišiel podať ruku. On žalobcovi v 1. rade gratulovať nechodil, ani nevedel, kde býva. Keď bol otec v nemocnici, tak žalobca v 1. rade chodil kontrolovať byt. Otec ho nikdy nežiadal o pomoc ani finančnú ani inú. Žalobca v 1. rade si pamätal, že v rokoch 2011-2013 bol Poručiteľ hospitalizovaný na internom s problémami so srdcom a zvýšeným krvným tlakom. Raz mu ohľadom hospitalizácie volal bratranec B. E., ktorý hovoril, že otec je v nemocnici a inak sa zaujímal, ako sa má. Uviedol mu, že o otcovej hospitalizácii vie, a že za ním príde. Žalobcove vzťahy s otcom boli také, aké boli, neboli nijako vrelé. Žalobca v 1. rade mal k nemu úctu a rešpekt ako k rodičovi. Nikdy s ním nemal žiaden konflikt, ale inak si každý žili vlastným životom. Otec mu viackrát vynadal, ale nikdy to neprerástlo do fyzického konfliktu. Myslí si, že vydedenie mohlo mať súvis s tým,, že žil so svojou priateľkou a že si myslel, že to tak bude lepšie pre nich. So žalobcom ale takéto veci nerozoberal. Na pohrebe Poručiteľa sa nezúčastnil. S manželkou nie je pochovaný, pretože po jej smrti nechcel nič riešiť a všetko nechal na žalobcu. Vždy inklinoval k rodine v J..

9. Žalobca v 2. rade pri svojom výsluchu uviedol, že je vnukom Poručiteľa. Má naňho len také letmé spomienky. Chodieval k nim do bytu, keď ešte babka žila. Tá mu vždy pripravila obed, sadla si k oknu a tam sa rozprávali. Potom babka zomrela. Keď mal 7- 8 rokov, začal hrať futbal. Hrával aj ligu a vie, že mama tam Poručiteľa volala, lebo bol tiež bývalý futbalista. Potom si pamätá, ako ich Poručiteľ s mamou oslovil, že sa chce porozprávať. Vtedy hovoril žalobca v 2. rade mame, že z úcty k tomu, že je to jeho starý otec, tam pôjde a pomôžu mu, ale Poručiteľ ho inak nikdy nekontaktoval, ani keď mal narodeniny či meniny a nezmenilo sa to ani po tej návšteve. Ani žalobca v 2. rade Poručiteľa nekontaktoval. Poručiteľ mu vtedy pri stretnutí hovoril, že sa niekedy necíti dobre, ale zatiaľ to zvláda, len sa bojí do budúcna čo bude, a že mu chce nechať byt. Žalobca v 2. rade mu hovoril, že to nech teraz nerieši, ale že ak niečo potrebuje, že mu pomôžu. On vtedy nepracoval, tak povedal, že keby potreboval nejaké financie, treba povedať mame. Nevedel presne, v ktorom mesiaci sa toto stretnutie odohralo, ale vie, že to bolo v roku 2013, pretože mal vtedy 18 rokov a s mamou ich zaujalo, že mu ani dedko negratuloval. Následne v roku 2018 dostala mama oznam, že dedko zomrel. Tak išli na pohreb aj s babkou z druhej strany. Žalobca v 2. rade má za to, že ho Poručiteľ vydedil preto, že mal strach, čo s ním bude, tak si možno chcel poistiť, že tu niekto s ním bude aj na konci života a poskytne mu pomoc. Nevedel, aký bol zdravotný stav Poručiteľa v rokoch 2010-2013, až v roku 2013 mu Poručiteľ hovoril, že cíti, že môže prísť aj stav, kedy nebude sebestačný. S vlastným otcom sa žalobca v 2. rade nestretával. Na pohrebe Poručiteľa ho nevidel. Nevie o tom, že by Poručiteľ kontaktoval žalobcu v 1. rade so žiadosťou o pomoc.

10. Žalovaný v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že to, čo hovoril žalobca v 1. rade a jeho svedok H., sú klamstvá. Oni sa s jeho bratom od malička mali veľmi radi a práve žalobca v 1. rade môže za to, že jeho brat G. umrel. Psychicky aj fyzicky ho týral. Poručiteľ, keď sa zoznámil so svojou budúcou ženou, chodieval aj za jej rodičmi do J., kam žalovaného v 1. rade tiež brával. Určitý čas po svadbe tam nastali

nejaké problémy, po ktorých sa odsťahovali do K., kam žalovaný v 1. rade chodieval na prázdniny. Ako sa narodil žalobca v 1. rade, vznikali tam hádky. Poručiteľ mal však syna veľmi rád a nie je pravda, že by sa oňho nestaral. Chodieval pracovne do Prahy a keď v piatok prišiel domov, vždy tam bol jeho švagor (B. brat). On ich všetkých živil – matku žalobcu v 1. rade B., ktorá nepracovala, ich syna, ako aj brata svojej manželky. Práve B. bola tá, ktorá neznášala, keď bol jej muž v sobotu a v nedeľu doma, preto ho stále posielala do J. po zemiaky, po vajcia, po peniaze a podobne. Keď žalobca v 1. rade vyrástol a vyučil sa, začal piatky a soboty tráviť na diskotékach, hracích automatoch a podobne. Víkendy prespal, takže so svojím otcom nebol. Keď B. umrela, Poručiteľ taktiež vybavoval pohreb, žalobca v 1. rade by na to nemal peniaze. Nikdy nemal a naháňali ho mafiáni. Po smrti B. ostal Poručiteľ sám v dome. Žalobca v 1. rade sa odsťahoval a Poručiteľ ani nevedel kam, lebo sa mu vôbec neozýval. Nebolo to vôbec tak, ako žalobca hovoril, že by ho chodil navštevovať. Nestaral sa oňho, aj keď potreboval pomoc. Práve žalovaný v 1. rade za Poručiteľom koľkokrát musel v noci ísť, keď mu nebolo dobre. Aj sa ho pýtal, prečo nezavolá synovi, ale povedal mu, že volal a že žalobca v 1. rade mu povedal, že má veľa práce a nemôže prísť. Aj keď bol Poručiteľ v nemocnici, žalobca v 1. rade tam za ním nechodil. Ešte primárka na geriatrii sa čudovala, či nemá deti. Žalovaný v 1. rade za ním chodil každý deň a navštevovali ho aj ďalší príbuzní. Ako žalobca hovoril, že Poručiteľ ležal na internom, tak to nie je pravda, ležal na geriatrii. V D., keď bol hospitalizovaný, prišiel za ním raz a v B. nebol ani raz. Raz sa stalo, že za Poručiteľom prišli nejakí pochybní ľudia a pýtali sa na žalobcu v 1. rade s tým, že im dlží peniaze. Keď sa ho na to Poručiteľ pýtal, tak ho žalobca v 1. rade napadol, zlámal mu prsty na ľavej ruke a ležiaceho na zemi ho dokopal. O tomto nikto nevedel, iba žalovaný v 1. rade. Poručiteľ nechcel volať políciu s tým, že je to stále jeho syn. Žalobca v 1. rade naňho ešte kričal, že ty hajzle skapeš, ale vedľa mojej matky pochovaný nebudeš. Na toto potom Poručiteľ spravil ten závet. Tiež nechal vymeniť zámky a nové kľúče dal iba žalovanému v 1. rade. Následne, keď sa stalo, že pri súde v B. spadol z bicykla, prestal pracovať a žil iba z dôchodku. Po zaplatení výdavkov mu skutočne veľa nezostalo. Tak, aby nehladoval, brával ho žalovaný v 1. rade na nákupy. Žalobca v 1. rade sa nikdy nezaujímal, či Poručiteľ má čo jesť alebo či potrebuje peniaze. Keď Poručiteľ umrel a policajti zavolali žalobcu, nechal tam otca ležať s tým, že si s ním majú robiť, čo chcú. Zaujímalo ho len, aby si zobral kľúče od domu. Uviedol, že aj pohreb majú urobiť oni. Žalovaný v 1. rade mu potom asi štyrikrát volal, či ho môžu pochovať k jeho manželke, ale žalobca v 1. rade mu nezdvíhal. Potom ho pochovali k rodičom. Ani na pohreb žalobca v 1. rade neprišiel. Poručiteľ so žalovaným v 1. rade chodieval na hrob jeho manželky do týždňa aj dvakrát. Prestal tam chodiť potom, čo ho žalobca dokopal. Keď sa za prítomnosti žalovaného v 1. rade Poručiteľ žalobcu v 1. rade pýtal, prečo za ním nechodí, povedal mu, že nemá čas. K svedkovi C. H. žalovaný v 1. rade uviedol, že myslí, že sa s ním Poručiteľ nikdy nerozprával. Ďalej žalovaný v 1. rade odpovedal na otázky a uviedol, že Poručiteľ žalobcu v 1. rade vychovával ako mohol. Niekedy bol v Prahe 14 dní, niekedy týždeň. Staral sa, aby jeho manželka a syn mali všetko. Bol doma len na víkend, čo je málo, ale aj to málo akoby jeho žene vadilo. Ona si zvykla byť sama, a tak Poručiteľa vždy hneď v sobotu sama poslala do J.. V nedeľu bol doobeda doma, ale poobede už bol zas v J., kde mu mama pripravila jedlo do Prahy. Poručiteľ s manželkou boli chvíľu od seba, ale potom Poručiteľ kúpil pre nich troch dom v B.. Všetko robil pre nich. Pokiaľ ide o tvrdenia, že žalobca v 2. rade s matkou Poručiteľa navštevovali, to nie je pravda. Na otázku, či žalovaný v 1. rade bol informovaný o žalobcovom živote, uviedol, že nevie o ňom, len čo sa dopočul. Žalovaný v 1. rade sa so žalobcom v 1. rade raz stretol u Poručiteľa, pred pohrebom, keď im umrela mamka. Žalovaný v 1. rade bol dohodnutý s Poručiteľom, že pôjde preňho a že pôjdu spolu a bol prekvapený, že bol uňho žalobca v 1. rade. Práve vtedy sa ho Poručiteľ pýtal, prečo za ním nechodí a žalobca v 1. rade mu povedal, že nemá čas, lebo má fušky od pondelka do nedele. To bol rok 2012. V tom čase mal Poručiteľ slabé srdce a vysoký tlak. Žalovaný v 1. rade časovo nevedel uviesť, kedy sa začal o Poručiteľa starať. Uviedol, že mu volával, keď mu bolo zle. Nechcel si ani sám volať sanitku. Bolo to v čase, keď už chodieval do nemocnice. Tam ho hospitalizovali hoci aj na týždeň, porobili mu vyšetrenia a pustili ho domov. Poručiteľ ako padol pri súde z bicykla, prestal robiť a žil len z dôchodku. Vtedy mu začal žalovaný v 1. rade finančne vypomáhať. Po tom odpadnutí mu nastali aj zdravotné komplikácie a začalo ho viac trápiť, že sa žalobca oňho nestará. Žalovaný v 1. rade bol osobne prítomný pri tom, ako Poručiteľ žalobcovi v 1. rade volal z nemocnice, ale žalobca mu nebral telefón. Na otázku, či bol žalovaný v 1. rade osobne prítomný pri tom, ako žalobca v 1. rade napadol Poručiteľa, uviedol, že pri tom nebol. Poručiteľ mu volal, čo sa stalo. Trestné oznámenie nepodal, lebo to Poručiteľ nechcel. Zranenie si Poručiteľ ošetril sám, dal si to do dlahy a obviazal. Obdobie vôbec špecifikovať nevedel. Žalovaný na otázky PZ žalobcov, či Poručiteľ býval s nejakou pani uviedol, že tam niekto býval v prenájme v období rokov 2010-2013 asi dva mesiace. Potom pred smrťou Poručiteľa tam nejaká žena bývala asi mesiac, nevedel odkedy. Poručiteľ podľa žalovaného v 1. rade neležal v nemocnici na internom, ale na geriatrii, a to práve v období 2011-2012. Pri identifikácii Poručiteľa nebol, bola tam S. P. a žalobca v 1. rade, ktorého podľa pani P.

zaujímali len kľúče. Žalovaný v 1. rade bol v byte Poručiteľa naposledy, keď bral šaty pre Poručiteľa, potom až pri dedičskom konaní. Vtedy sa zistilo, že bol zanechaný závet a žalovaný v 1. rade bol jediný, čo o ňom vtedy vedel, a to už od samého začiatku, lebo mu o tom Poručiteľ povedal. Žalovaný v 1. rade ho nijako neovplyvňoval. Keby chcel, tak to Poručiteľ na žalovaného v 1. rade aj prepíše.

11. Žalovaná v 2. rade pri výsluchu uviedla, že bola švagrinou Poručiteľa. Vždy jej pomohol, keď to potrebovala a naopak mu pomáhala ona, keď potreboval. Po jeho ovdovení mu chodila pomáhať aj v domácnosti. Nevie, aký mali vzťah so synom, ale vždy prišiel bez neho, ani o ňom nerozprával, že by sa chcel ním pochváliť a podobne. Pracoval aj keď bol v dôchodku, vždy finančne vychádzal. Bola s ním v banke preto, že mu povedali, že by bolo dobré, aby mal kto vybrať peniaze, keby sa niečo stalo. Toto právo ale nikdy žalovaná v 2. rade nevyužila. Na otázku súdu, či vie, prečo Poručiteľ spísal Listinu o vydedení, uviedla, že nevie, že sama bola z toho prekvapená. S ňou o tom, nekomunikoval, ale občas rozprával v takých narážkach, ako to všetko rozdelí. Žalovaná v 2. rade nemá vedomosť o tom, že by sa žalobca v 1. alebo 2. rade nejako zaujímali o Poručiteľa, poskytovali mu pomoc a podobne, ani o tom, že by mu zasielali gratulácie k sviatkom. Poručiteľ pred ňou nikdy neprejavil, že by už nechcel žalobcov vidieť, kontaktovať a podobne. Na otázku, ako vnímal Poručiteľ, že sa s ním žalobcovia nestretávali, uviedla, že mu to bolo ľúto. Na otázku PZ žalobcov, či niekedy Poručiteľ gratuloval žalobcovi v 1. alebo 2. rade k narodeninám, k Vianociam, že by ich niekde pozval na oslavu a podobne, uviedla, že jej o tom nehovoril. Na otázku, či vie o tom, že by Poručiteľ žil s niekým v spoločnej domácnosti uviedla, že keď tam prišla ona, tak tam nikto nebol. Keď bola žalovaná v 2. rade v B., tak sa mu ozvala, či je doma a ak áno, tak prišla na kávu. Takto chodila za ním, až kým neumrel.

12. Žalovaný v 3. rade pri svojom výsluchu uviedol, že je prvorodený synovec Poručiteľa. Voči žalobcovi v 1. rade necítia žiadnu nenávisť ani zášť, stále je to ich rodina, ale žalobu, ktorú podal, považuje za morálne a etické bahno. Rieši sa tu, kto je vinný za to, že žalobca v 1. rade neposkytoval svojmu otcovi riadnu starostlivosť. On sa vôbec oňho nestaral, nerešpektoval ho ani počas života a ani po jeho smrti. Žalobca v 1. rade po smrti Poručiteľa povedal, že si majú zobrať jeho telo a pochovať ho, kam chcú. Povedal to za prítomnosti S. P. a povedal to aj žalovanému v 1. rade, od ktorého to vie žalovaný v 3. rade. Povedal to niekoľko hodín po smrti Poručiteľa ešte v jeho prítomnosti. Žalobca v 1. rade dodnes nedal vyhotoviť úpravu náhrobného kameňa z hrobu, kde je Poručiteľ pochovaný. Z fotografie hrobu manželky Poručiteľa je zjavné, že tam bolo miesto aj pre Poručiteľa. Žalovaný v 3. rade ohľadom Poručiteľa uviedol, že tento vyrastal v obyčajných pomeroch ako najstarší zo štyroch súrodencov. Po ňom bola matka žalovaného v 3. rade, strýko D. a strýko L.. Po svadbe s S. žili s Poručiteľom u rodičov, následne si kúpili byt v K., s vybavením čoho im pomáhali príbuzní. Poručiteľ nerád vybavoval administratívu, preto mu so všetkými takýmito vecami pomáhala rodina. On pracoval v zahraničí a o rodinu sa staral po finančnej stránke. Výchova žalobcu bola väčšinou na pleciach jeho manželky. Na syna však bol veľmi hrdý. Neskôr vymenili byt v K. za byt v B., aby boli bližšie k bratovi Poručiteľa. Žalobcovi v 1. rade bolo dopriate množstvo slobody, keď vyrastal. Našiel si partiu, s ktorou sa zabával, začal holdovať hazardu a míňať peniaze jeho otca. Ďalším medzníkom bol rozvod Poručiteľa s jeho manželkou, po ktorom sa Poručiteľ vrátil do rodičovského domu. Týmto vyschol žalobcovi a jeho mame zdroj financií a prišli za Poručiteľom, nech sa vráti. On sa aj vrátil a opätovne sa s S. zobrali. Žalovaný v 1. rade sa so žalobcom v 1. rade stretával len veľmi málo, videli sa na svadbe a pohrebe. Komunikoval s ním v roku 2010, kedy strýko po menšej mozgovej príhode spadol z bicykla. Žalovaný v 3. rade volal žalobcovi, či vie o tom, že je jeho otec hospitalizovaný, na čo mu on povedal, že vie, ale že pracuje 7 dní v týždni, lebo má toho veľa a nemá čas ísť za otcom. Boli preto všetci prekvapení, keď za ním do nemocnice prišiel, avšak vôbec s ním nekomunikoval. Oni sedeli na chodbe geriatrie vedľa seba a žalobca krížom od nich, kde sa celú dobu hral s mobilom. So sestrou sa snažili Poručiteľa rozptýliť, ale žalobca s ním nekomunikoval. Napriek tomu, že na Poručiteľovi bolo vidieť, že na to čaká. Následne na to povedal žalovanému v 3. rade, že on má svoj život a Poručiteľ svoj. V roku 2011 žalovaný v 3. rade viezol strýka do NÚSCH na vyšetrenia, kde bol hospitalizovaný 4 dni. Žalobca v 1. rade ho ani raz nenavštívil. Poručiteľ žalovanému v 3. rade povedal, že žalobca vie, že je tam, ale že sa mu ani neozval. Žalovaný v 3. rade musel dať svoje telefónne číslo lekárovi pre prípad potreby. V ten týždeň sa žalovaný v 3. rade dozvedel od žalovaného v 1. rade, že žalobca v 1. rade Poručiteľa fyzicky napadol a pri ceste z nemocnice sa strýka na to pýtal, že prečo nič neurobil. Povedal mu, aby to nechal tak, že je to jeho syn a nechce, aby mal problémy so zákonom. O Poručiteľa sa starala celá rodina. Žalovaný v 3. rade osobne mu volával dva- až trikrát za týždeň, pravidelne ho brali do J., kde prespával. On tam mal aj svoju mamu, ktorú navštevoval a pomáhal so starostlivosťou. So strýkom riešili aj administratívne záležitosti ako napr. zmluvy s dodávateľmi energií, či dedičstvo po babke. Žalovaná v 2. rade mu pomáhala v domácnosti. Strýko bol veľmi družnej a veselej

povahy. Užíval si život, ale keď prišla reč na jeho syna, vždy zosmutnel a nechcel s nimi o tom rozprávať. Poručiteľ mal rád ľudí, bol čestný a zásadový. Keď sa o niečom rozhodol a myslel, že je to správne, tak si za tým stál. Pre žalovaného v 3. rade bola Listina o vydedení prekvapením. Žalovaný v 3. rade nemá vedomosť o tom, že by žalobca v 1. rade Poručiteľovi niekedy bol zagratulovať a že by ho zavolal na svoju oslavu. Poručiteľ pritom nemal dôvod si vymýšľať. Nejaké návštevy či stretnutia zo strany žalobcu v 1. rade mu nie sú známe. K dôvodom vydedenia na otázku PZ žalobcov, ktoré z nich boli dané do roku 2013 uviedol žalovaný v 3. rade, že keby neboli dané, tak by Poručiteľ žalobcu v 1. rade nevydedil. Nevie, ako starý bol žalobca v 2. rade v čase spísania Listiny o vydedení, len od Poručiteľa mal informácie, že sa s ním žalobcovia nestretávali, nenavštevovali a nekontaktovali ho. Na otázku, ako sa Poručiteľ staral o žalobcov, uviedol, že tým, že mu nebola poskytovaná starostlivosť, tak ako sa on mal starať o nich. Nemá vedomosť o tom, že by Poručiteľ kontaktoval žalobcov iniciatívne. O tom, či Poručiteľ s niekým býval alebo či s niekým žil v spoločnej domácnosti, nevedel, ale niekedy medzi rokmi 2010 a 2018 u Poručiteľa na balkóne videl nejakú ženu. Vyjadril sa, že nevie, či niektorý z príbuzných bude vedieť povedať, či s niekým Poručiteľ žil.

13. K výsluchu žalovaného v 3. rade uviedol žalobca v 1. rade, že hrobové miesto jeho matky vlastní a platí on. Po jej úmrtí to Poručiteľ vôbec nechcel riešiť a nechal to na žalobcu v 1. rade. Poručiteľ je pochovaný v J., lebo tak sa dohodli, žalobca v 1. rade tam nechodí, lebo nechce riskovať konfrontáciu so žalovanými, kde jeden zo žalovaných mu povedal, aby sa tam neukazoval. Pri návšteve v nemocnici nie je pravdou, že by s Poručiteľom nekomunikoval, ale on sa radšej vždy bavil so svojou rodinou ako so synom. Poručiteľ žalobcu v 1. rade ani pri jednej hospitalizácii naopak neprišiel navštíviť.

14. Žalovaná v 4. rade uviedla, že je prvá neter Poručiteľa. Strýko pracoval v zahraničí a domov nosil peniaze, o rodinu sa tak staral po finančnej stránke. Keď bol starší a ovdovel, začali sa oňho starať oni. Žalovaná v 4. rade ho brala na nákupy, s bratom ho chodili tiež vyzdvihnúť a odviezť do J.. Aj jej deti ho navštevovali. Vzťah Poručiteľa s jeho synom bol komplikovaný. Strýko o ňom často rozprával, ale myslí, že to nefungovalo zo žalobcovej strany. Strýko vždy chcel rodinu, tá bola preňho všetko. Aj preto chodil do J., že sa tam dobre cítil. Pokiaľ ide o pohreb, nebola tam dohoda, že bude pochovaný v J.. Oni si mysleli, že ho pochová žalobca a boli prekvapení, že nie. Nakoniec ho pochoval D.. O tom, či žalobca v 1. rade o Poručiteľa prejavoval skutočný záujem sa vyjadrila tak, že ona žalobcu v 1. rade videla len niekoľkokrát v živote. S Poručiteľom pravidelne telefonovala. Aj sa ho pýtala na jeho syna, či ho bol navštíviť, či sa mu ozval a podobne a nikdy jej nič také nepovedal. Žalobca oňho nejavil žiadny záujem, ani keď boli spolu za Poručiteľom v nemocnici. Keď sa dozvedela, že mal žalobca v 1. rade strýka fyzicky napadnúť, volala strýkovi, ale on sa rozplakal do telefónu a nechcel o tom hovoriť. Na otázku PZ žalovaných, či jej je známy akýkoľvek dôvod na strane Poručiteľa, ktorým by bol daný žalobcom dôvod pre odmietnutie potrebnej pomoci Poručiteľovi, uviedla, že jej nič známe nie je. Poručiteľ bol veľký dobrák a všetkým pomáhal. Na otázku, či niekedy spomínal Poručiteľ, že by sa mu žalobcovia ozvali k narodeninám, k sviatkom a podobne, uviedla, že o tom nevie. Nevie o tom, že by mu niekedy poslali správu alebo pohľadnicu, nič také Poručiteľ nespomínal. Keď bol Poručiteľ v nemocnici, záležalo mu na tom, aby žalobca v 1. rade vedel, že je tam, tak mu volal jej brat. Na otázku, či vie o tom, že žalobca v 1. rade platil náhrobok svojej matke uviedla, že určite nie, že nemal peniaze a stále pýtal od strýka. Následne sa súd žalovanej vo 4. rade opýtal, akým spôsobom si mal žalobca v 1. rade pýtať peniaze od Poručiteľa, keď uviedla, že Poručiteľa nekontaktoval. Žalovaná v 4. rade následne uviedla, že žalobca v 1. rade Poručiteľa navštevoval iba kvôli peniazom. Myslí, že aj to fyzické napadnutie prebehlo kvôli peniazom. Poručiteľ jej hovoril, že ho žalobca navštívil a že chcel peniaze. Nepamätá si už, koľkokrát jej to hovoril. Na otázku súdu, prečo najprv povedala, že žalobca v 1. rade Poručiteľa nenavštevoval a následne uvádzala, že ho navštevoval kvôli peniazom, sa vyjadrila, že keď sa strýka pýtala na žalobcu v 1. rade, tak jej hovoril, že ho nenavštevuje, ale že si od neho pýta peniaze. Nevie, či to bolo pri návšteve alebo nejakom stretnutí. Návšteva je podľa nej, keď niekto za niekým príde spýtať ako sa má. Na otázku, či vie, že by Poručiteľ nejako gratuloval, dal darček alebo sa zúčastnil oslavy niektorého zo žalobcov uviedla, že nie. Ani Poručiteľ žalobcu v 1. a 2. rade nepozýval na svoju oslavu.

15. Svedkyňa B. B., bývalá manželka žalobcu v 1. rade a matka žalobcu v 2. rade pri svojom výsluchu uviedla, že pokiaľ ide o vzťah žalobcu v 2. rade s Poručiteľom, tento zo začiatku, kým ešte žila babka, fungoval bezproblémovo, a to aj po rozvode jej manželstva so žalobcom v 1. rade. Svedkyňa pravidelne vodila syna na návštevu za babkou a dedkom. Po babkinej smrti ešte chvíľu Poručiteľ vzťah udržiaval, prišiel aj na návštevu k jej rodičom. Ona mu občas zavolala, aj ho pozývala na synove zápasy vo futbale. On sa však prestal postupne ývať, na zápasy odmietal chodiť s výhovorkami, že nemá čas, potom

jej aj prestal zdvíhať telefón. Toto bolo v čase, keď mal žalobca v 2. rade asi 7 - 8 rokov, teda sa jedná o roky 2001-2002. Asi v roku 2013 ich zavolal so synom k nemu. Rozprával vtedy skôr o sebe, žalobcovi v 2. rade hovoril, že všetko bude jeho. Ten mu na to povedal, že nič také nemusí robiť, že sa oňho postarajú. Oni aj Poručiteľovi hovorili, nech hocikedy, keď bude potrebovať, zavolá. Svedkyňa mu aj párkrát volala, že či niečo nepotrebuje, ale nič neuvádzal. Raz sa s ním stretli vonku, vtedy jej dával kľúče, aby k nemu išla aj so žalobcom v 2. rade bývať, čo odmietla. On potreboval vysťahovať zo svojho bytu nejakú pani s dvoma deťmi, čo tam bývala. Pokiaľ ide o vzťah žalobcu v 1. rade s jeho otcom uviedla, že oni sa rozviedli ešte pred rokom 2000. Vzťah medzi žalobcom v 1. rade a jeho otcom veľmi nefungoval. Poručiteľ chodieval na dlhšie pracovné cesty do zahraničia a v tej domácnosti skôr vždy fungovala babka. Babka kontaktovala aj svedkyňu a práve za ňou chodieval aj žalobca v 2. rade. Na otázku, či Poručiteľ žalobcovi v 1. rade volával, zaujímal sa oňho, o jeho sviatky, či s ním chcel tráviť čas, uviedla svedkyňa, že nie, otec tam bol skôr neprítomný. Silnejšie puto mal žalobca v 1. rade určite s matkou. O spôsobe života Poručiteľa po smrti manželky uviedla svedkyňa, že bol vitálny, mal ďalšiu manželku, o čom vie z počutia. Na otázku, či v čase stretnutia s Poručiteľom na jeho byte, ktoré opisovala svedkyňa, mala z neho pocit, že by bol chorý alebo odkázaný na pomoc iného, uviedla svedkyňa, že sedeli vtedy v kuchyni, Poručiteľ im urobil kávu, sťažoval sa, ako je normálne u starších ľudí, ale určite neležal, ani nemala pocit, že by potreboval ich pomoc či asistenciu. Nebol zanedbaný. S Poručiteľom jeho vzťah so synom nerozoberala. K vzťahu Poručiteľa a žalobcu v 1. rade v období rokov 2010-2013 sa vyjadriť nevedela, vedela popísať len vzťah Poručiteľa k jeho vnukovi. Celkovo k ich vzťahu uviedla, že ho vie opísať iba obmedzene, oni totiž boli spolu dosť krátko a v tom období u rodičov žalobcu v 1. rade nebývali. Keď tam boli na návšteve, Poručiteľ tam často nebol prítomný a keď bol, tak s nimi skôr komunikovala babka. Mala pocit, ako keby tam ten vzťah nebol, ale nebola so žalobcom tak dlho, aby to vedela posúdiť. Nevie o tom, že by medzi Poručiteľom a jeho synom prišlo k nejakej fyzickej potýčke.

16. K veci bol vypočutý svedok C. H., ktorý je dlhoročným kolegom žalobcu v 1. rade. Vedel, čo je predmetom sporu a uviedol, že nerozumie, prečo to otec žalobcu v 1. rade urobil. Keď mu to žalobca hovoril, bol prekvapený. Žalobca ho požiadal, aby sa na súde vyjadril, aký mal vzťah so svojím otcom. So žalobcom síce už štyri roky spolu nerobia, ale predtým po dobu 16 rokov (cca od roku 2002, pozn. súdu) spolu podnikali a do značnej miery zdieľali spoločný život. Žalobca tým, že nemal auto, tak bol veľakrát odkázaný na to, aby ho do B. odviezol. Chodieval na hrob matky, kde chodil svedok s ním a vždy volal aj otcovi, či sa môžu stretnúť. Žalobca v 1. rade sa vždy zaujímal, ako sa otec má a či niečo nepotrebuje. Svedok však nemal vždy pocit, že by otec bol nadšený z jeho návštevy. Žalobca v 1. rade volával otcovi, aj keď boli v okolí pracovne. Celú dobu mal pocit, že sa snaží o vzťah s otcom, ale že otec o vzťah nemá záujem. Aj keď boli na pohrebe jeho babky asi 2012-2013, tak nemal pocit, že by bol rád, že jeho syn na pohreb prišiel. Raz keď bol žalobca hospitalizovaný v D., tak svedok volal jeho otcovi a povedal mu, že by bolo dobré, aby žalobcu v 1. rade pred operáciou prišiel pozrieť a povzbudiť. Nakoniec prišiel, ale len na 10 minút s tým, že ešte niečo má. Toto časové obdobie, o ktorom hovorí, je zhruba od roku 2002 do roku 2017, kedy prestali so žalobcom v 1. rade podnikať. Žalobca v 1. rade auto nevlastnil asi prvých osem rokov (2002-2010, pozn. súdu), tak vtedy sa logicky svedok na tomto ich vzťahu s otcom zúčastnil viac. Keď mal auto, už s ním svedok chodieval len občas pozrieť kamarátov alebo na hroby. Skoro vždy, keď tam boli, sa zastavili aj u Poručiteľa. Svedok mu v tej dobe ponúkal aj pomoc s prerábkou bytového jadra a vie, že aj žalobca mu chcel takto pomôcť. Svedok uviedol, že Poručiteľ býval v trojizbovom byte, ktorý sa nachádzal na J. ulici asi na druhom poschodí, ale to si nepamätal presne. Byt bol v pôvodnom stave a vie, že si otec žalobcu v 1. rade dal urobiť nové okná, s čím sa žalobcovi v 1. rade chválil, keď bol práve uňho na návšteve aj svedok. Žalobca mu na to ponúkol prerobiť aj tú kúpeľňu, ale to už svedok nevedel, či spravil. Posledný rok, čo spolu podnikali (2016), sa žalobca v 1. rade trápil a bol nahnevaný, pretože otec mal priateľku a vždy keď sa s ním chcel stretnúť, tak mu uviedol, že nemá čas, lebo že má návštevu. K Poručiteľovej povahe uviedol svedok, že to bol podľa neho zložitý človek. Svedkovi sa javil tak, ako keby sa mu vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade niečo prihodilo alebo ho niečo naštvalo. Bol chladný, nič ho nezaujímalo, nedalo sa s ním rozprávať, na všetko ako keby bol naštvaný. Raz asi v roku 2015 alebo 2016 ho so žalobcom chceli zobrať na hríby a jeden deň to odsúhlasil, ale na druhý deň to zrušil. Žalobca v 1. rade sa na adresu otca hanlivo nevyjadroval, skôr hľadal odpoveď, prečo sa k nemu otec správa tak chladne.

17. K veci bola napokon vypočutá svedkyňa S. P., ktorá uviedla, že mama B. bola jej krstná mama. Na otázku súdu, či vie svedkyňa opísať vzťah medzi žalobcom v 1. rade a jeho otcom, uviedla, že jej o tom hovoril Poručiteľ, že to bol zlý vzťah otca a syna. Konkrétne jej k tomu viac neuvádzal a ona to do podrobností opísať nevie. Na otázku, či jej Poručiteľ niekedy hovoril, či je so synom v kontakte, či sa

oňho syn zaujíma a či ho kontaktuje, uviedla, že jej o tom vzťahu občas hovoril, keď sa stretávali na káve. Stretávali sa v reštaurácii, uňho na byte bola len raz. Nevie povedať už teraz konkrétne, ale stále dokola to bolo, že sa oňho žalobca v 1. rade nezaujíma a byt mu nedá. Svedkyňa dvakrát viezla Poručiteľa do nemocnice, tam s ním už nebola. Nevie, aké mal zdravotné problémy, ani či ho tam navštívil žalobca v 1. rade. Na otázku, či má vedomosť o tom, či a ako sa Poručiteľ zaujímal o žalobcu v 1. rade a ako sa vo vzťahu k nemu prejavoval, uviedla, že o tom vedomosť nemá. Nikdy jej Poručiteľ nerozprával, ako jeho syn býva, žije. Nerozprával jej ani o tom, že by bol syna pozrieť v D., alebo o synových zdravotných problémoch. Svedkyňa nevie, s kým Poručiteľ žil, on jej toto nehovoril. Keď bola uňho na byte, nikto iný tam nebol. Nevie už, kedy tam bola, ale bolo to zhruba v období, kedy potreboval občasne požičať peniaze. Nevie, načo ich potreboval, ale ona mu požičala. Jednalo sa vždy o sumu okolo 100 Eur. Bolo to v čase, kedy už bol Poručiteľ na dôchodku. Svedkyňa mala prístup aj na účet Poručiteľa, ale nikdy ho nepoužila. Uviedla, že tento prístup mala preto, aby si mohla vybrať peniaze, ktoré jej dlhoval v prípade, že by sa mu niečo stalo. Nikdy to ale neurobila. Ona peniaze nepotrebovala. Poručiteľ jej dokonca aj sľúbil, že jej prevedie byt, že A. ho nedá, ale to on nasľuboval aj iným. Napríklad to sľúbil F. B., a ďalej už nevie komu.

18. K vykonaným výsluchom sa vyjadril žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že nie je pravda, že by sa s Poručiteľom nestýkal, chodil za ním aj domov aj do nemocnice a bol s ním v kontakte. Nevie, prečo sa ho rozhodol vydediť. Z jeho strany vzťah vždy k nemu bol, o čom svedčí aj to, že mu v dedičskom konaní po mame nechal jeho podiel. Čo sa týka identifikácie Poručiteľa, to sa odohralo v sobotu. Volala mu polícia, pričom on bol vtedy v práci v Devínskej Novej Vsi a zavolali ho, aby prišiel identifikovať jeho telo. Žalobca v 1. rade v práci povedal, že sa už nevráti a išiel. V byte sa nachádzali dvaja policajti a Poručiteľova priateľka s deťmi a nejakými ďalšími ľuďmi, ktorých nepoznal. Jemu otvorili dvere policajti, načo vošiel do bytu a išiel rovno do spálne, kde Poručiteľ ležal na zemi. On ho mal jednak identifikovať, ale aj sa s ním takto chcel rozlúčiť. Asi po dvoch minútach vyšiel von a z bytu odišiel. Necítil sa tam dobre. Pokiaľ ide o kľúče od bytu otca, on ich mal až do roku 2014. Vtedy sa k otcovi nasťahovala priateľka a on mu tie kľúče odobral. Keď k nemu išiel, tak normálne zvonil.

19. V záverečnej reči žalobcovia uviedli, že predmetom konania je otázka vydedenia žalobcov na základe notárskej zápisnice, kde Poručiteľ uviedol dôvody, pre ktoré mali byť žalobcovia vydedení. Súd musí riešiť a skúmať existenciu dôvodov pre vydedenie žalobcov výlučne do momentu spísania tejto notárskej zápisnice a v žiadnom prípade sa nemôžu skúmať okolnosti nasledujúce po vydedení. Z tohto pohľadu sú irelevantné akékoľvek skutočnosti týkajúce sa napríklad pohrebu Poručiteľa. Pri hodnotení dôkazov je dôležité, aby súd dôsledne skúmal, ktoré z vypočúvaných osôb majú záujem na výsledku konania. Z dokazovania vyplynulo, že viacerým účastníkom Poručiteľ sľúbil svoj byt, a teda majú záujem na výsledku sporu. Je dôležité tiež skúmať, či skutočnosti uvádzané pri jednotlivých výsluchoch dokladajú aj iné dôkazy. Z dokazovania vyplynulo, že dôvody vydedenia ani u jedného žalobcu nie sú dané. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade žiadny dôvod vydedenia ani len nebol preukazovaný. Ohľadom žalobcu v 1. rade bolo zistené, že sa o otca zaujímal, mal kľúče od jeho bytu a Poručiteľ nebol odkázaný ani na jeho opateru ani na jeho pomoc. Kontakt medzi nimi jednoznačne existoval. Poručiteľ v Listine o vydedení uviedol všeobecné dôvody vydedenia, a tieto následne konkretizoval skutkovými tvrdeniami. Súd pri hodnotení musí skúmať a prihliadať tiež na princíp reciprocity, teda či aj Poručiteľ prejavoval záujem o potomka, a či vydedený neprejavovanie záujmu zavinil. V Listine o vydedení sú Poručiteľom uvedené všeobecné dôvody vyvrátené ním samým uvedenými ďalšími dôvodmi. Najmä ak Poručiteľ uviedol, že ho syn dva roky nenavštevuje, jednoznačne to preukazuje, že pred dvoma rokmi ho navštevoval. Poručiteľ nielenže pomoc a starostlivosť mal o seba zabezpečenú inak, ale ani žalobcu v 1. rade nikdy so žiadosťou o pomoc nekontaktoval. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný skutkový stav uvedený v notárskej zápisnici. Z dokazovania napr. vyplynulo jednoznačne, že žalobca Poručiteľa v nemocnici navštevoval. Samotný Poručiteľ o syna neprejavoval taký záujem, aký prejavovať mal. Žalobca naopak s otcom nemal žiaden problém. Dokonca ho po finančnej stránke zabezpečil tým, že mu nechal podiel na byte po matke, a teda Poručiteľ ani nemohol mať finančné ťažkosti. Aj v čase smrti vykazoval jeho účet kladný zostatok, ktorý je súdu známy. Žiaden útok voči Poručiteľovi nebol preukázaný. Žalobca nebol nikdy odsúdený a žiadny zo svedkov nič priamo nevidel. Žalobcovia poukázali na súvisiacu judikatúru NS, a to rozsudky NS ČR , , , ako aj NS SR . Z tejto judikatúry vyplýva, že na to, aby bolo možné potomka vydediť pre neposkytnutie pomoci musí byť poručiteľ v takej situácii, že si bez cudzej pomoci nevie svoje potreby zabezpečiť, čo tu nebolo splnené. Ďalej je treba skúmať, či potomok zavinil, že neprejavuje záujem o Poručiteľa a či sa oňho Poručiteľ zaujímal, či sa s ním chcel stýkať a udržiavať plnohodnotný vzťah.

20. Žalovaní v záverečnej reči uviedli, že podľa nich žalobcovia v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno, pričom ich tvrdenia sú subjektívne, účelové a nepreukázané. Žalobcovia v rozhodnom období v rozpore s dobrými mravmi o Poručiteľa neprejavovali skutočný záujem. Súd by mal prihliadať aj na obdobie po spísaní listiny o vydedení, keďže ani následne žalobcovia záujem o Poručiteľa nejavili. Neobstojí pritom tvrdenie, že Poručiteľ zapríčinil odcudzenie a narušenie vzájomného vzťahu. Z dokazovania vyplynulo, že naopak ťažko citovo znášal nezáujem syna o jeho život a potreby, a to napriek tomu, že žalobcu v 1. rade informoval o svojich zdravotných ťažkostiach a o tom, že potrebuje pomôcť. Žalobca v 1. rade prišiel za Poručiteľom do nemocnice až na naliehanie rodiny Poručiteľa, od ktorej sa o jeho hospitalizácii dozvedel a ani tu sa s Poručiteľom nebavil. Žalobca v 1. rade z neznámych dôvodov prerušil kontakt s otcom, a tým znemožnil aj kontakt žalobcu v 2. rade s jeho dedom. O záujme žalobcu o Poručiteľa svedčí aj skutočnosť, že nemal záujem prísť na jeho pohreb, čím mu odoprel dôstojnú rozlúčku. Žalobcovia sa o vydedení dozvedeli až pri prejednaní dedičstva, pričom je zaujímavé, že o tom nevedeli ak sa s Poručiteľom stýkali, ako uvádzajú. Spôsob života žalobcov im pritom umožňoval starať sa o Poručiteľa a zaujímať sa oňho. Neprebránili im v tom žiadne prekážky. Nemožno konštatovať, že by Poručiteľ zavinil odcudzenie so synom tým, že sa oňho nestaral, keď bol malý. Poručiteľ bol živiteľom rodiny, ako aj množstvo iných mužov a jedná sa tak len o subjektívne pocity žalobcu. V tomto konaní to nie sú žalovaní, ktorí by mali povinnosť preukazovať existenciu dôvodov vydedenia, ale naopak žalobcovia musia preukázať, že dôvody dané neboli. Je potrebné rešpektovať poslednú vôľu Poručiteľa. V rozhodnom období mal nielen zdravotné problémy, ale aj finančné a bol bezprostredne odkázaný na pomoc iných, ktorí sa mu ju snažili poskytovať, keďže žalobca sa o toto nezaujímal. Je teda pravdou, čo sa uvádza v Listine o vydedení, že žalobcovia Poručiteľovi neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a starobe.

21. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, ktoré právne posúdil ako nasleduje.

22. Z notárskej zápisnice sp.zn. N 432/2013, Nz 17956/2013 zo dňa 29.05.2013, ktorú spísal E. M. N., C. O. O. U. R. R. Q. B. O. J. T. I. XX (v kópii predložená žalobcom, v osvedčenej kópií je súčasťou dedičského spisu , č.l. 52), súd zistil, že obsahuje jednak listinu o vydedení a jednak závet, a to účastníka právneho úkonu: poručiteľa G. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, B.. Časť Listina o vydedení uvádza: „Ja, G. B., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo 41.10.25/711, bytom J. XXXX/XX, B., vydeďujem svojho syna A. B. narodeného X.XX.XXXX a to z dôvodu, že o mňa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako môj potomok mal prejavovať a tiež z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, starobe a iných závažných prípadoch. Syn A. ma už vyše dvoch rokov nenavštevuje a úplne sa mi odcudzil. Dôvod jeho odcudzenia nepoznám, ale predpokladám, že je ním jeho obava, že by som ho žiadal o pomoc počas mojich častých hospitalizácií a následnej potreby starostlivosti. Toto jeho správanie, kedy si na mňa vôbec nespomenie ani pri príležitostí sviatkov alebo rodinných osláv ma, ako jeho otca veľmi trápi a bolí, no nemám možnosť zmeniť jeho správanie voči mojej osobe. Osobne sa ma bolestne dotkol jeho postoj a vyjadrenia, keď som ho počas mojej hospitalizácie či už v nemocnici v D. alebo v B. telefonicky žiadal o pomoc a návštevu, kedy mi povedal, že jeho do toho nič. Určujem, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na všetkých potomkov môjho syna A. B..“. V notárskej zápisnici bol ďalej obsiahnutý závet, ktorým Poručiteľ pre prípad svojej smrti odkázal všetok svoj majetok kdekoľvek sa nachádzajúci a to i ten, o ktorom nemal vedomosť, svojmu bratovi D. B., nar. XX.XX.XXXX, jeho manželke F. B., nar. XX.XX.XXXX a deťom jeho nebohej sestry F. E.: B. E., nar. XX.XX.XXXX, a B. K., nar. XX.XX.XXXX, a to všetkým štyrom rovným dielom. Závet uvádzal aj dôvod pre také usporiadanie, a to že mu uvedení nezištne podľa svojich možností pomáhajú, a tiež že mu nahrádzajú chýbajúcu rodinu a chce sa im aj týmto spôsobom odvďačiť.

23. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.11.2019 súd zistil, že dňa 13.11.2019 sa v dedičskej veci po Poručiteľovi, ktorá je vedená Okresným súdom Malacky, poverenou notárkou E. P. B. ako súdnou komisárkou pod sp.zn. , , uskutočnilo dedičské pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili osobne žalobca v 1. rade a žalovaní v 1., 3. a 4. rade a žalovaná v 2. rade v zastúpení K. A.. Súdna komisárka na pojednávaní oboznámila prítomných, že na základe lustrácie v Notárskom centrálnom registri závetov, výsledkov predbežného vyšetrenia, vyhlásení účastníkov a obsahu dedičského spisu možno konštatovať, že poručiteľ zomrel ako vdovec, zanechal listinu o vydedení a závet spísaný vo forme notárskej zápisnice notárom E. M. N., C.. C. I. O. XXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2013, ktorým poručiteľ ustanovil na dedičov všetkého

svojho majetku kdekoľvek sa nachádzajúceho, a to i toho, o ktorom poručiteľ nemal pri spisovaní závetu vedomosť, svojho brata D. B., F. B., B. E. a B. K., a to všetkým štyrom rovným dielom. Ako jediný dedič zo zákona v prvej dedičskej skupine by prichádzal do úvahy syn poručiteľa A. B., ktorého však poručiteľ vyššie uvedenou listinou o vydedení vydedil, pretože v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytoval potrebnú pomoc v chorobe, starobe a trvalo neprejavoval o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Nepomohol mu ani keď bol poručiteľ hospitalizovaný v nemocnici a žiadal ho o pomoc a návštevu. Určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na všetkých potomkov jeho syna A.. Syn poručiteľa A. B. na pojednávaní dňa 13.11.2019 k závetu poručiteľa a listine o vydedení uviedol, že listinu o vydedení neuznáva za platnú, dôvody sa nezakladajú na pravde. Závetní dedičia B. E. a D. B. vyhlásili, že syn poručiteľa ani svojho otca nepochoval a nestaral sa o neho, s čím ostatní závetní dedičia súhlasili. Pretože rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, t.j. o tom, čo je listina o vydedení platná, bol súdnou komisárkou odkázaný zákonný dedič A. B., aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, pričom na podanie žaloby mu súdna komisárka určila lehotu jedného mesiaca do 13.12.2019.

24. Z čestného vyhlásenia H. K., bytom J. XX, B., r.č. XXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2022 vyplýva, že uvedená osoba vyhlásila, že suseda G. B. poznala ako aktívneho muža. Pomáhal žene, ktorá u neho žila s maličkou dcérou. Dievčatko ho oslovovalo „dedo“. Chodil s ňou na ihrisko. Na dievčatko dával pozor i vo večerných hodinách, kedy jeho matka išla mimo domu.

25. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Malacky , súd zistil, že dedičské konanie po poručiteľke S. B. sa začalo uznesením Okresného súdu Malacky č.k. -3 zo dňa 15.11.2000, a to na základe doručenia úmrtného listu poručiteľky dňa 10.11.2000. V úmrtnom liste je uvedený ako vybavovateľ pohrebu A. B., B., J. XX, syn poručiteľky. Na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke a na vydanie osvedčenia o dedičstve bola poverená ako súdna komisárka notárka E. B. C.. Dňa 29.01.2001 bola spísaná Zápisnica o predbežnom vyšetrení, ktorého sa zúčastnil žalobca v 1. rade, pričom bolo do zápisnice uvedené, že poručiteľka ako svoj majetok zanechala len členský podiel k družstevnému 3-izbovému bytu v B.. Na vyžiadanie notárky jej oznámilo Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku, Na bielenisku 4, 902 01 Pezinok, že zostatková hodnota členského podielu družstevného bytu po poručiteľke činí 26.884,00 Sk + splatená anuita 42.432,00 Sk. Dňa 26.02.2001 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve za prítomnosti Poručiteľa a žalobcu v 1. rade, z ktorého vyplýva, že členský podiel v SBDO k – izbovému družstevnému bytu bol v BSM poručiteľky a jej manžela (Poručiteľa), pričom po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM náležala 1 členského podielu do aktív dedičstva po poručiteľke. Dedičia uzavreli ohľadom vyporiadania dedičstva dohodu, v zmysle ktorej 1 členský podiel nadobudol Poručiteľ G. B. bez povinnosti výplaty voči ustupujúcemu dedičovi žalobcovi v 1. rade. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2001.

26. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Malacky sp.zn. , súd zistil nasledovné:

a) dňa 07.01.2019 bol na Okresný súd Malacky doručený úmrtný list Poručiteľa, v ktorom je ako žiadateľ o pohrebné uvedený žalovaný v 1. rade;

b) dedičské konanie sa začalo vydaním uznesenia Okresného súdu Malacky č.k. -3 zo dňa 24.01.2019 s tým, že na vykonanie a rozhodovanie vo veci prejednania dedičstva po Poručiteľovi bola poverená ako súdna komisárka notárka E. P. B.;

c) dňa 18.03.2019 bola na súd doručená žiadosť Českej správy sociálního zabezpečení, z ktorej vyplýva, že Poručiteľovi bol vyplácaný dôchodok z Českej republiky a úmrtie Poručiteľa jej nebolo včas oznámené. Vzhľadom na uvedené došlo k poukázaniu výplaty dôchodku na účet Poručiteľa aj po zániku nároku na dôchodok. Celkovo bola poukázaná na účet Poručiteľa čiastka 6.078,00 Kč za mesiace január a február 2019. Tento preplatok žiada Česká správa sociálního zabezpečení zaradiť medzi pasíva dedičstva ako vykonateľnú pohľadávku proti podstate;

d) Z Protokolu o výsledkoch lustrácie v elektronickom systéme bánk vyplýva, že ku dňu smrti mal Poručiteľ vedený účet v V. D. R., a.s. s kladným zostatkom vo výške 3.247,00 Eur;

e) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie B. vyplýva, že Poručiteľ je vedený ako výlučný vlastník bytu č. XX na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku s parc.č. XXXX/XX (N. XXXX) G. XXXX/X (N. XXXX), Q. I. XX. Ako titul nadobudnutia je uvedený prevod bytu Q./XX – XXXX/XX;

f) uznesením č.k. -79 zo dňa 20.12.2019 bolo dedičské konanie prerušené do právoplatného skončenia konania sp.zn. vedeného na Okresnom súde Malacky.

27. Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

28. Podľa a , dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

29. Podľa , poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

30. Podľa a , pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v . O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

31. Podľa a , v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

32. Podľa a , poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

33. Podľa , poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

34. Podľa , maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

35. Podľa , účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi.

36. Podľa , ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

37. Podľa až 3 , ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.

38. Podľa , nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo

žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane. Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.

39. Podľa a , nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

40. Súd v prvom rade skúmal procesnú prípustnosť podanej žaloby. V zmysle ust. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo ... o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie upravuje žalobu odkázaného dediča, ktorú na základe uznesenia vydaného súdom podáva na súde ten z dedičov, ktorého dedičské právo sa dedičskému súdu javilo ako menej pravdepodobné. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že v dedičskom konaní po Poručiteľovi, ktoré je Okresným súdom Malacky vedené pod sp.zn. , súdom poverená notárka ako súdna komisárka E. P. B. zistila okruh dedičov nasledovne: ako dedič po Poručiteľovi zo zákona prichádza do úvahy žalobca v 1. rade v I. dedičskej skupine ako jeho syn, ako dedičia zo závetu prichádzajú do úvahy všetci štyria žalovaní. Keďže v dedičskom konaní vznikol medzi uvedenými účastníkmi spor o tom, či Poručiteľ platne vydedil žalobcu v 1. rade a či je platný ním zriadený Závet v časti, ktorá opomína žalobcu v 1. rade ako neopomenuteľného dediča, a účastníci o tejto spornej skutočnosti neuzavreli zmier, notárka ako súdna komisárka odkázala dediča zo zákona – žalobcu v 1. rade, aby v lehote jedného mesiaca podal žalobu na Okresný súd Malacky o určenie spornej skutočnosti, pričom na podanie žaloby mu súdna komisárka určila lehotu jedného mesiaca do 13.12.2019. Žaloba o určenie neplatnosti Listiny o vydedení a čiastočnej neplatnosti Závetu bola podaná dňa 12.12.2019, t.j. v súdnym komisárom určenej lehote. Ust. nepochybne predstavuje osobitný predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu v 1. rade podať žalobu na určenie spornej skutočnosti, t.j. v tomto prípade určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a Listina o vydedení v časti týkajúcej sa žalobcu v 1. rade je neplatná, ako aj že Závet Poručiteľa je v časti opomínajúcej zákonného dediča neplatný. Žaloba ním bola tiež podaná v notárkou stanovenej zákonnej lehote. Žalobu žalobcu v 1. rade preto súd vyhodnotil ako procesne prípustnú, nevyžadujúcu skúmať naliehavý právny záujem a tiež ako včas podanú.

41. Pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade, tento sa podanou žalobou taktiež domáhal určenia, že dôvody vydedenia vo vzťahu k nemu nie sú dané a Listina o vydedení je vo vzťahu k nemu neplatná, t.j. určenia právnych skutočností. Žalobca v 2. rade však nie je účastníkom konania o dedičstve, pretože sa o ňom nemožno dôvodne domnievať, že je zákonným dedičom Poručiteľa. Zákonným dedičom Poručiteľa by mohol byť výhradne v prípade, že by nededil jeho otec ( ), a to buď z dôvodu predúmrtia alebo z dôvodu platného vydedenia. Pri vydedení potomka však má poručiteľ možnosť podľa určiť, že dôsledky vydedenia jeho potomka sa budú vzťahovať aj na potomkov vydedeného, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. Vtedy platí, že dieťa vydedeného potomka nemôže nastúpiť na jeho miesto a stať sa tak dedičom, pretože to poručiteľ výslovne vylúčil. Ak je b takom prípade vydedenie platné, dieťa vydedeného nededí a ak platné nie je, tak dedí neoprávnene vydedený. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v 2. rade nemôže byť považovaný za dediča Poručiteľa a účastníka dedičského konania po ňom a už vôbec nie za „odkázaného“ dediča v zmysle ust. . Jeho žaloba o určenie právnych skutočností tak nie je prípustnou, pretože možnosť jej podania neplynie zo žiadneho osobitného predpisu. Súd žalobu žalobcu v 2. rade pre jej procesnú neprípustnosť zamietol bez jej meritórneho skúmania. Súd pre úplnosť dodáva a zdôrazňuje, že vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nedošlo k jeho osobitnému vydedeniu, ako žalobca v 2. rade naznačoval, z ktorého dôvodu Listina o vydedení vo vzťahu k nemu nemusí uvádzať a reálne ani neuvádza žiadne skutkové okolnosti ani dôvody vydedenia. Poručiteľ len vztiahol účinky vydedenia žalobcu v 1. rade aj na jeho potomkov v súlade s ust. .

42. Súd vzhľadom na uvedené ďalej skúmal len žalobu žalobcu v 1. rade v intenciách ním navrhovaného petitu. Pokiaľ ide o povahu uplatneného určovacieho nároku, jedná sa o žalobu o určenie dedičského práva podľa , ktorá sa podáva v prípade spornosti skutkových okolností, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie súdu o dedičskom práve. Keďže súd v nesporovom dedičskom konaní z procesného hľadiska nemá možnosť objasňovať sporné skutočnosti, je povinný (po márnom pokuse o dosiahnutie zmieru medzi účastníkmi o spornej otázke) vydať uznesenie, ktorým odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou v stanovenej

lehote na súde. Pre sporové konanie, začaté na základe žaloby podanej odkázanými dedičmi ( ), treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia , a to ako na strane žalobcov, tak i na strane žalovaných (R 65/2003). Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide aj o nútené spoločenstvo podľa (porov. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 25. novembra 2008). Podľa judikátu R 109/2000, pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi treba považovať všetkých účastníkov konania o dedičstve za nerozlučných spoločníkov, a to tak na strane navrhovateľov, ako aj na strane odporcov. Postavenie navrhovateľa je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom konaní, takže ostatní dedičia musia v súdnom konaní vystupovať ako odporcovia, aj keď v dedičskom konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či ešte vôbec nevystupovali. Ak sa takého konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Keďže účastníkmi dedičského konania sú všetci štyria závetní dedičia a zákonný dedič – žalobca v 1. rade, ktorí sú všetci žalobcami alebo žalovanými aj v tomto konaní, súd konštatuje, že na konaní o určenie sporného dedičského práva sa zúčastňujú všetci potenciálni dedičia a teda je splnená zákonná procesná podmienka účasti všetkých nerozlučných nútených spoločníkov podľa .

43. V horeuvedenom dedičskom konaní vznikol medzi účastníkmi spor o tom, či Poručiteľ platne vydedil žalobcu v 1. rade a či je platný ním zriadený Závet v časti, ktorá opomína žalobcu v 1. rade ako neopomenuteľného dediča, a účastníci o tejto spornej skutočnosti neuzavreli zmier. Žalobca v 1. rade sa podanou žalobou domáha určenia troch skutočností: že dôvody vydedenia nie sú dané, že Listina o vydedení je neplatná a napokon že zriadený Závet je neplatný v časti týkajúcej sa (opomínajúcej) žalobcu v 1. rade. Odpoveď na vznesenú otázku platnosti Závetu Poručiteľa je závislá na vyriešení otázky danosti dôvodov vydedenia a platnosti Listiny o vydedení, preto súd skúmal tieto otázky v takto určenom poradí.

44. Podľa ods. l písm. a) a b) poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch; b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať (pozn.: súd uvádza len pre tento spor relevantné dôvody). Zákonodarca dovoľuje, a aj v roku 2013 v čase zriadenia Závetu a Listiny o vydedení dovoľoval, fyzickým osobám urobiť poriadok pre prípad svojej smrti so svojím majetkom, a to vrátane urobenia poriadku vo vzťahu k svojim potomkom, ktorí budú prichádzať do úvahy ako ich zákonní dedičia. Tieto úkony (závet, vydedenie) však musia obsahovať prísne zákonné materiálne a formálne náležitosti práve z dôvodu, že v čase ich aplikácie už poručiteľ žiť nebude. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje zákonom ustanovená forma, pričom jednou z prípustných možností je zriadenie listiny o vydedení vo forme notárskej zápisnice. Nie je vylúčené, aby poručiteľ urobil v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnul aj ustanovenie o tom, že svojho potomka vylučuje z dedenia. Pri vydedení, ak boli splnené zákonné podmienky, nastáva taká situácia, akoby poručiteľov potomok bol v prípade závetu opomenutý a pritom súčasne zbavený práva na dedičstvo aj v rozsahu jeho povinného podielu (). Preto nie je rozhodujúce, či dochádza k dedeniu zo závetu alebo zo zákona alebo z oboch týchto dôvodov. Vydedený dedič nededí; hľadí sa naňho, akoby sa smrti poručiteľa nedožil. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek platnosti právnych úkonov existencia konkrétneho dôvodu vydedenia taxatívne uvedeného v ustanovení ods. l majúceho trvalý charakter. Pre všetky tam uvedené dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi (v rozpore s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie). Dôvody vydedenia musia byť uvedené v listine o vydedení konkrétnym skutkovým opisom. Iba odkaz na niektoré ustanovenie zákona spôsobuje dôkaznú núdzu. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti, tvrdenia poručiteľa, zakladajúce niektorý dôvod vydedenia, musia existovať už pred urobením tohto právneho úkonu. Vydedenie na základe niektorého zákonného dôvodu poručiteľom, ku ktorému dôjde v budúcnosti, je absolútne neplatné.

45. Vydedenie sa môže týkať ktoréhokoľvek potomka poručiteľa. Ustanovenie súčasne poručiteľovi umožňuje, aby výslovne spolu s prejavom o vylúčení svojho najbližšieho potomka z dedičstva, vyjadril svoju vôľu, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na potomkov vydedeného, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto. V tomto prípade nezáleží na tom,

či by proti nim samým bolo možné uplatniť niektorý z dôvodov vydedenia alebo nie. Poručiteľ je tiež oprávnený samostatne vydediť aj konkrétnych potomkov jeho vydedeného potomka, pokiaľ sa na nich vzťahuje niektorý zo zákonných dôvodov vydedenia a pokiaľ taký dôvod poručiteľ v listine o vydedení uvedie. Záver, či poručiteľ v konkrétnom prípade vydedil svojho potomka aj potomkov vydedeného každého samostatne alebo či vydedil len svojho najbližšieho potomka a vyjadril svoju vôľu, aby dôsledky vydedenia boli vtiahnuté aj na potomkov vydedeného, ktorí by inak nastúpili na jeho miesto, je potom otázkou skutkového posúdenia súdu.

46. V posudzovanom prípade z obsahu Listiny o vydedení celkom evidentne vyplýva, že Poručiteľ vyjadril svoju vôľu vydediť žalobcu v 1. rade ako svojho najbližšieho potomka (syna) a dôsledky jeho vydedenia vztiahnuť aj na žalobcu v 2. rade. Žalobcu v 2. rade samostatne nevydedil, teda voči nemu nepostupoval v súlade s ust. a v Listine o vydedení nie je uvedený vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade ani žiaden zákonný dôvod vydedenia. Dôvody pre vydedenie žalobcu v 1. rade Poručiteľ v Listine o vydedení uviedol dva: neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe a iných závažných prípadoch, ako aj trvalé neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Tieto zákonné dôvody Poručiteľ v Listine o vydedení ďalej rozviedol a bližšie špecifikoval tak, že ho syn A. už vyše dvoch rokov nenavštevuje a úplne sa mu odcudzil. Dôvod jeho odcudzenia nepozná, ale predpokladá, že je ním jeho obava, že by ho žiadal o pomoc počas jeho častých hospitalizácií a následnej potreby starostlivosti. Toto jeho správanie, kedy si na Poručiteľa vôbec nespomenie ani pri príležitostí sviatkov alebo rodinných osláv ho, ako jeho otca veľmi trápi a bolí, no nemá možnosť zmeniť jeho správanie voči jeho osobe. Osobne sa ho bolestne dotkol jeho postoj a vyjadrenia, keď ho počas jeho hospitalizácie či už v nemocnici v D. alebo v B. telefonicky žiadal o pomoc a návštevu, kedy mu povedal, že jeho do toho nič.

47. Neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch v rozpore s dobrými mravmi sa musí posudzovať so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktoré sa vydedenie týka. Ak sa aj zistí odkázanosť poručiteľa na pomoc, je nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda je potrebné zistiť, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. Obdobne Najvyšší súd Českej republiky v uznesení zo dňa 16.7.2008 sp. zn. uviedol, že pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy nastalé v dôsledku choroby či veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami potrebuje pomoc; keď nie je si schopný sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a pod.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak; keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka pritom musí odporovať dobrým mravom. Treba prihliadnuť aj na to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka.

48. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme potomka o poručiteľa, v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, ale spôsobom neodpovedajúcom náležitému správaniu potomka k rodičovi (napr. spôsobom trvale prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti). Za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa nemožno považovať prípad, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr. alkoholizmus rodiča, bezdôvodné napádanie dieťaťa, bezdôvodné vyháňanie dieťaťa zo spoločnej domácnosti a pod.) a z tohto dôvodu sám potomok nemal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal, teda či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať, udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Zákonný

dôvod vydedenia podľa ustanovenia vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.

49. Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. uverejnené v časopise Zo súdnej praxe v roku 1997 pod č. 61, m.m. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , , , ).

50. V predmetnej právnej veci Poručiteľ vydedil svojho potomka (žalobcu v l. rade) a jeho potomkov dňa 29.05.2013. Poručiteľ v Listine o vydedení neuvádzal a ani v súdnom konaní však nebolo preukázané, že by sa dovtedy žalobca v l. rade k Poručiteľovi trvalo choval v rozpore s dobrými mravmi a že by jeho chovanie bolo možné nepochybne podriadiť pod ustanovenie ods. l písm. a) a b) .

51. Z dokazovania v posudzovanej veci vyplynulo, že v čase vyhotovenia Listiny o vydedení bol Poručiteľ relatívne sebestačný a nebol odkázaný na pomoc iných. Z Listiny o vydedení vôbec nevyplýva, aký bol zdravotný stav Poručiteľa, prípadne aké sú tu dané iné závažné okolnosti, pre ktoré mal Poručiteľ potrebovať pomoc, ani akú konkrétnu pomoc mal Poručiteľ potrebovať a požadovať a akú mu mal žalobca v 1. rade odmietnuť poskytnúť. Ani žalovaní v konaní neuvádzali, že by bol Poručiteľ na pomoc iných odkázaný (že by si bez nich nevedel zabezpečovať základné potreby). Uvádzali, že ho brali na nákupy, vozili k lekárovi, pomáhali mu v domácnosti, čo súd oceňuje ako prejav žiaducej pomoci starším členom širšej rodiny, avšak z ich tvrdení nevyplýva, že by si Poručiteľ bez takej ich pomoci nebol poradil aj sám. V konaní nebol uvedený ani jediný prípad, keby by Poručiteľ požiadal žalobcu v 1. rade o poskytnutie konkrétnej pomoci a žalobca v 1. rade by mu ju odmietol poskytnúť. Listina o vydedení a rovnako aj žalovaní tvrdia, že sa Poručiteľ dožadoval poskytnutia pomoci od žalobcu v 1. rade, keď bol hospitalizovaný v nemocnici, avšak nekonkretizovali, v čom mala taká pomoc žalobcu v 1. rade spočívať. V čase pobytu v nemocnici bolo práve o potreby Poručiteľa jednoznačne postarané, keď mu tam bola poskytovaná zdravotná starostlivosť, ubytovanie a strava, ako aj prípadná starostlivosť hygienická. Žalovaní a ani Poručiteľ v Listine o vydedení neuviedli, že by sa Poručiteľ od žalobcu v 1. rade dožadoval akejkoľvek inej starostlivosti a pomoci napríklad po prepustení z nemocnice a z akého dôvodu. Pokiaľ ide o navštevovanie Poručiteľa v nemocnici, z dokazovania (výsluch svedka H.), ale i zo samotných tvrdení strán vyplýva, že žalobca v 1. rade sa opakovane do nemocnice za Poručiteľom dostavil a nie je na mieste, aby súd hodnotil, či s ním viedol dostatočne angažovaný rozhovor. Prípadné nedostavenie sa do nemocnice bez ďalšieho ani nemožno kvalifikovať ako neposkytnutie pomoci v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní nepopreli účinne ani tvrdenie, že Poručiteľ žil ku koncu života s priateľkou, keď ich odpovede na otázky boli vyslovene vyhýbavé, pričom pôsobí veľmi nedôveryhodne, ak ani jeden zo žalovaných pri nimi udávanej intenzite stykov s Poručiteľom nevie jednoznačne uviesť, či Poručiteľ s niekým žil v spoločnej domácnosti. Je tak aj vzhľadom na túto okolnosť otázne, aká mohla byť jeho potreba poskytovania starostlivosti zo strany jeho syna, keď žil v domácnosti s inou osobou a prítomnosť syna v takej spoločnej domácnosti by mohla byť aj vnímaná ako nežiaduca. Z výsluchu svedka H. ďalej vyplynulo, že žalobca v 1. rade ponúkal Poručiteľovi pomoc aj s renováciou bytu, z dedičského spisu zas vyplýva, že mu prenechal bez nároku na náhradu celý dedičský podiel na dedičstve po matke žalobcu v 1. rade a manželke Poručiteľa. Z výsluchu žalobcu v 2. rade, ktorý je podporený výsluchom B. B., matky žalobcu v 2. rade a bývalej manželky žalobcu v 1. rade vyplýva, že ešte v roku 2013 (teda v čase okolo spísania Listiny o vydedení) im Poručiteľ hovoril, že sa niekedy necíti dobre, ale že to zatiaľ zvláda, avšak cíti, že môže prísť deň, kedy sa o seba nebude vedieť postarať. Chcel vtedy vedieť, či sa môže obrátiť na žalobcu v 2. rade a jeho matku. Žalovaná v 2. rade vypovedala, že Poručiteľ vždy finančne vychádzal, aj na dôchodku pracoval. Z výsluchov žalovaných vyplynulo, že v prípade potreby poskytovali Poručiteľovi pomoc – vozili ho na lekárske vyšetrenia, brali ho na nákupy, prišli k nemu v prípade potreby, poskytovali pomoc v domácnosti a podobne. Žalovaný v 3. rade uviedol, že o Poručiteľa sa starala celá rodina, brali ho do Závodu, 2-3krát za týždeň mu žalovaný v 3. rade telefonoval, pomáhali mu aj s riešením administratívnych záležitostí. Žalovaná v 2. rade Poručiteľovi podľa žalovaného v 3. rade pomáhala v domácnosti. Žalovaná v 4. rade taktiež uviedla, že o Poručiteľa sa starali oni, brali ho na nákupy, na návštevy. Aj túto okolnosť je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či žalobca v 1. rade neposkytol Poručiteľovi pomoc, ktorú potreboval. Je totiž otázna potreba pomoci a poskytovania starostlivosti zo strany žalobcu v 1. rade, pokiaľ Poručiteľovi v živote nesporne poskytovalo asistenciu množstvo členov

jeho širšej rodiny. Ako plynie z vyššie uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či tu nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktoré sa vydedenie týka. V konaní súd z výpovedí strán zistil, že Poručiteľ mal s rodinou v Závode (do ktorej patria žalovaní) lepšie vzťahy ako so žalobcom v 1. rade a jeho matkou, manželkou Poručiteľa. Ak preto radšej prijímal pomoc (tu bez ohľadu na to, či na ňu bol odkázaný) od tejto časti svojej rodiny namiesto kontaktovania žalobcu v 1. rade a táto mu ju nezištne poskytovala, nemožno to pripisovať na ťarchu žalobcu v 1. rade, ktorý, ako sám uvádzal a ako potvrdzoval aj svedok p. H., sa Poručiteľa opakovane pýtal, či niečo nepotrebuje. V tomto kontexte súd poukazuje aj na výpoveď žalobcu v 2. rade a svedkyne p. B., ktorí taktiež v relevantnom období Poručiteľovi pomoc ponúkali a neuvádzali, že by takú ich pomoc prijal alebo sa jej následne dožadoval. Aj toto svedčí v prospech záveru, že Poručiteľ v skutočnosti v čase pred spísaním Listiny o vydedení pomoc žalobcu v 1. rade nepotreboval, nedožadoval sa jej a ak s niečím potreboval vypomôcť, obrátil sa na členov jeho širšej rodiny, vrátane žalovaných.

52. Tvrdenia žalovaných o tom, že žalobca v 1. rade bol hazardným hráčom, že dlhoval viacerým ľuďom peniaze a mal na svoj majetok vedené exekúcie, nijako z dokazovania nevyplynuli a žalobca v 1. rade ich od začiatku popieral. Ťažko možno uveriť, že by hazardný hráč s množstvom dlhov prenechal po smrti svojej matky všetko dedičstvo po nej bez akejkoľvek náhrady druhému dedičovi. Ani tvrdenia žalovaných o fyzickom napadnutí Poručiteľa zo strany žalobcu v 1. rade a o jeho psychickom týraní z dokazovania vôbec neplynú a súdu príde nelogické a vysoko nepravdepodobné, že by Poručiteľ tieto skutočnosti neuviedol do Listiny o vydedení, ktorú odôvodňoval prakticky len nezáujmom o jeho osobu zo strany žalobcu v 1. rade. Je na mieste dôvodne predpokladať, že ak by žalovanými tvrdené skutočnosti boli aspoň sčasti pravdivé, objavila by sa v Listine o vydedení aspoň minimálna zmienka o nich.

53. Pokiaľ ide o tvrdenia v súvislosti s identifikáciou tela a pohrebom Poručiteľa, tieto boli pre rozhodnutie vo veci irelevantné, keďže súdu neprináleží hodnotiť v konaní o určenie neplatnosti vydedenia a závetu skutočnosti, ktoré nastali po spísaní napadnutých listín.

54. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že dôvod vydedenia spočívajúci v tom, že žalobca v 1. rade v rozpore s dobrými mravmi neposkytol Poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, nebol v konaní preukázaný a teda nie je daný.

55. Ďalším dôvodom, pre ktorý poručiteľ môže potomka vydediť a ktorý aj Listina o vydedení obsahovala, je skutočnosť, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal [ ]. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Ak je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa skutočný záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dovodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Do úvahy prichádza tiež prípad, kedy v dôsledku správania poručiteľa voči potomkovi nie je v rozpore s dobrými mravy skutočnosť, že potomok neprejavuje o poručiteľa záujem. Samotná existencia stavu, keď potomok neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa, totiž vyžaduje zavinenie potomka na tomto stave. Je potrebné mať na pamäti to, či sa sám poručiteľ pričinil o to, aby boli medzi ním a jeho potomkom dobré vzťahy, či potomok mal vôbec reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal. Ak napríklad poručiteľ k tomuto stavu sám prispel, potom bez ďalšieho nemožno vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomka malo byť dôvodom na vydedenie. Skutočnosť, že dôvod vydedenia upravený v je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti prípadu, je zrejmá i z dikcie zákona. Skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať ako v pasivite (nezáujme) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak tiež v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu potomka k rodičovi (prarodičovi atď.), t.j. napríklad spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti.

56. Medzi stranami nebolo sporné, že Poručiteľ počas života s matkou žalobcu v 1. rade s ním bol len veľmi málo, pretože z pracovných dôvodov mohol doma tráviť len každý druhý víkend, aj z toho doma väčšinu času nebol (žalobcovia tvrdia, že z vlastného rozhodnutia, keďže preferoval rodinu v J., žalovaný v 1. rade tvrdil, že to bolo na pokyn jeho manželky, ktorá ho nemala rada doma). Sám

Poručiteľ tak podľa názoru súdu podstatnou mierou prispel k tomu, že jeho vzťah so synom bol chladný, rezervovaný, nijako vrúcny. Aj svedkyňa B. vypovedala, že žalobca v 1. rade (ale i ona a jej syn) mali lepšie vzťahy s manželkou Poručiteľa, matkou žalobcu v 1. rade než s Poručiteľom. Ani jeden zo žalovaných neuvádzal, že by Poručiteľ iniciatívne žalobcu v 1. rade kontaktoval, že by sa s ním chcel stretávať a zaujímal sa oňho, čo popieral aj žalobca v 1. rade a čo potvrdzuje aj výpoveď svedka H., ktorý uvádzal, že napriek snahe žalobcu v 1. rade mal pocit, že Poručiteľ o vzťah s ním nemal záujem. Žalovaná v 2. rade uviedla, že Poručiteľ o synovi nerozprával, vždy bol bez neho. Nemala vedomosť o tom, že by si vzájomne gratulovali či inak prejavovali záujem o seba. Žalovaný v 3. rade vypovedal, že o synovi Poručiteľ nechcel rozprávať, pri zmienke o ňom posmutnel. O syna sa nestaral, podľa žalovaného v 3. rade k tomu vzhľadom na neposkytovanie pomoci žalobcom v 1. rade nebol ani povinný. Nemal vedomosť o tom, že by Poručiteľ žalobcu v 1. rade kontaktoval z vlastnej iniciatívy. Žalovaná v 4. rade uviedla, že Poručiteľ o synovi často rozprával, ale podľa nej to nefungovalo zo žalobcovej strany. Poručiteľ jej nepovedal, že by ho žalobca v 1. rade navštívil alebo sa mu ozval. Výpoveď žalovanej v 4. rade však súd vyhodnotil ako málo dôveryhodnú, lebo si v podstatných častiach odporovala – žalovaná v 4. rade najmä uvádzala, že podľa nej žalobca Poručiteľa nenavštevoval, ale následne uviedla (zrejme za účelom zníženia kredibility žalobcu v 1. rade v očiach súdu), že Poručiteľa žalobca v 1. rade navštevoval, avšak len kvôli peniazom. Všeobecne súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi Poručiteľom a žalobcom v 1. rade nebol vrúcny, intenzívny vzťah otca a syna, ale skôr vzťah, ktorý by bolo možné opísať ako formálny, zdvorilostný. Z výpovedí i vyjadrení žalobcu v 1. rade, ako aj z popisu jeho skutkov po smrti jeho matky a otca je citeľný pocit krivdy voči Poručiteľovi, zapríčinený ako Poručiteľovým opustením matky žalobcu v 1. rade v ťažkej životnej situácii (ťažkej chorobe) krátko pred smrťou a návratom do spoločnej domácnosti až na naliehanie žalobcu v 1. rade, ako aj prenechaním starostlivosti o chorú matku len na pleciach žalobcu v 1. rade, ktorý sa následne musel postarať aj o jej pohreb (čo je preukázané úmrtným listom matky žalobcu v 1. rade). Poručiteľ následne po tomto svojom zo strany syna negatívne vnímanom počínaní voči matke žalobcu v 1. rade a za situácie, kedy medzi nimi aj tak nebol vrúcny vzťah pre neprítomnosť Poručiteľa v rodine z dôvodu práce v zahraničí, po smrti manželky začal vyhľadávať ženskú spoločnosť a našiel si i priateľku, s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Za týchto okolností nemožno mať žalobcovi v 1. rade za zlé, ak by aj spoločnosť otca vyhľadával len v obmedzenej miere. Napriek tomu sa žalobca v 1. rade (ako vyplýva z jeho výpovedí i výsluchu svedka H.) o vzťah s Poručiteľom snažil, tohto pravidelne kontaktoval a navštevoval. Bol za ním v nemocnici, bol na pohrebe matky Poručiteľa a viackrát za rok ho navštevoval v domácom prostredí.

57. Za vyššie uvedených okolností súd dospel k záveru, že ani dôvod vydedenia žalobcu v 1. rade uvedený v Listine o vydedení v zmysle nie je daný, pretože z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca v 1. rade o Poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, pričom také neprejavovanie záujmu zavinil. Vzhľadom na to, že v čase spísania Listiny o vydedení nebol daný ani jeden z ňou špecifikovaných dôvodov vydedenia, je vydedenie žalobcu v 1. rade absolútne neplatné podľa . So zreteľom na to súd v súlade s navrhovaným žalobným petitom určil, že dôvody vydedenia žalobcu v 1. rade nie sú dané a že Listina o vydedení je neplatná.

58. Žalobca v 1. rade v žalobe s poukazom na uvádza, že Závet je neplatný, pretože ho opomína, hoci je neopomenuteľným dedičom, zjavne sa teda dovoláva relatívnej neplatnosti závetu. Žalobca je plnoletým synom Poručiteľa, ktorý, ako vyplýva z odôvodnenia vyššie, nebol platne vydedený, a v konaní sa voči žalovaným dovolal relatívnej neplatnosti Závetu. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na domáhanie sa neplatnosti Závetu žalobcom v 1. rade, za situácie, keď súd určil, že dôvod vydedenia nie je daný a Listina o vydedení je neplatná, a keď v zmysle plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona, považuje súd Závet za čiastočne neplatný z dôvodu, že všetok majetok, ktorý ku dňu smrti vlastnil Poručiteľ zanechal iba žalovaným (bratovi, jeho žene a deťom ďalšieho súrodenca) a opomenul tak svojho plnoletého potomka – žalobcu v 1. rade. Súd preto vyhovel žalobe žalobcu v 1. rade aj v tejto časti a určil, že Závet Poručiteľa je neplatný v rozsahu opomenutia žalobcu v 1. rade ako zákonného dediča.

59. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa . Žalobca v 1. rade bol v konaní o svojej žalobe plne úspešný, preto mu súd priznal voči žalovaným v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže základom pre povinnosť žalovaných je dedičské konanie po Poručiteľovi, a keďže do skončenia dedičského konania sú všetci dedičia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, potom aj ich povinnosť na náhradu trov konania je povinnosťou solidárnou. Žalobu žalobcu v 2. rade súd zamietol pre procesnú neprípustnosť, preto súd priznal žalovaným v 1. až 4. rade voči nemu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).