Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_17Co-10-2012.pdf
PDF · 85.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/10/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., M. X,zast. IURISTICO, s.r.o., Štefániková 26, Košice, IČO: 36588041, proti žalovaným 1/ O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., S. XX, zast. JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova č. 13, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovanej v 1/ rade a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/98/2010-198 zo dňa 13.10.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanú v 1/ rade zaviazal zaplatiť žalobkyni 10.000 Eur v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade zamietol. Žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade zamietol. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Prvostupňový súd tak rozhodol o návrhu žalobkyne, ktorá žiadala, aby súd zaviazal žalované v 1/ a 2/ rade zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 33.333 Eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnil tým, že na následky dopravnej nehody dňa 22.05.2007, ktorú zapríčinila žalovaná v 1/ rade pri vedení vozidla, ktoré bolo poistené u žalovanej v 2/ rade, zomrel jej syn maloletý O. G.. Maloletý O. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Prvostupňový súd zistil, že žalovaná v 1/ rade bola uznaná vinnou rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/55/2008-308, ktorý sa stal právoplatným dňa 08.05.2009, že dňa 22.05.2007 v čase o 15.25 hodine v A. viedla v ľavom jazdnom pruhu ulice V. B. Z. v smere na Z. osobné motorové vozidlo zn. Fiat Brava v čase, keď priechodom pre chodcov riadenom svetelnými signálmi stáli v pravom jazdnom pruhu vozidlá s červeným svetlom Stoj, s vozidlom nezastavila a zrazila chodca, maloletého O. G., ktorý prechádzal cez priechod pre chodcov z pravej strany v smere jazdy vozidla. Chodec utrpel vážne poškodenie zdravia, v dôsledku ktorých poranení dňa XX.XX.XXXX zomrel. Teda žalovaná v 1/ rade inému z nedbanlivosti spôsobila smrť, čin spáchala závažnejším spôsobom, čím spáchala prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, za čo jej bolo uložený trest. Bola zaviazaná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 621,64 Eur.
Súd ďalej zistil, že maloletý O. G. sa narodil ako tretie dieťa žalobkyne z manželstva žalobkyne a S. G.. S. G. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/159/03 zo dňa 19.08.2004 uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a bol mu uložený trest odňatia slobody. V trestnom konaní bolo preukázané, že bývalý manžel žalobkyne psychicky týral žalobkyňu ako aj ich tri deti, najmenej od doby roku 1999 do apríla 2003. U maloletého O. bol z toho dôvodu zistený neurotický syndróm prejavujúci sa pomočovaním a neurózou. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 25P/308/2004 bol O. G. zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne. Následne rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 31.10.2007 sp.zn. 24P/471/05 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov zo dňa 28.02.2008 sp.zn. 14CoP/1/2008 bol otcovi zakázaný styk s mladším synom O.. V priebehu tohto konania došlo k dopravnej
nehode, po ktorej ostal maloletý O. hospitalizovaný 351 dní a vo veku X,X roka zomrel. V dôsledku týchto udalostí bol úplne narušený obvyklý spôsob života žalobkyne. Zdravotný stav maloletého dieťaťa si vyžadoval jej sústavnú pozornosť a rodičovskú opateru. V tom čase sa žalobkyňa práve z toho dôvodu nezamestnala, vzhľadom na synov zdravotný stav, ktorému kládla väčšiu prioritu a vynaloženie čo možno najväčšieho úsilia na jeho zlepšenie práve v nádeji, že sa ich spoločný život zlepší. V tom čase sa jej s najmladším synom vytvorilo neobvyklé pevné puto a silné sociálne, morálne a citové väzby.
Prvostupňový súd nárok žalobkyne posúdil podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal zo skutočností, že žalovaná zavinila pri dopravnej nehode smrť syna žalobkyne a tým neoprávnene zasiahla do jej súkromia chráneného v ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Súčasťou súkromia je aj rodinný život zahrňajúci najmä právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci naplňovať vlastnú osobnosť. Tento rodinný život sa rozvíja tak v manželstve, ako aj medzi rodičmi a deťmi a z objektívneho pohľadu je strata jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje jeho ostatných členov. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ je preto primeraným prostriedkom obrany proti neoprávnenému zásahu. Citované zákonné ustanovenie nevymedzuje žiadnu hranicu pre určenie výšky finančného zadosťučinenia. To sa preto stáva predmetom voľnej úvahy súdu podľa § 136 O. s. p. Súd pri tomto rozhodovaní prihliada na závažnosť vzniknutej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Satisfakcia má mať reparačné účinky pre poškodených, nie však likvidačné pre pôvodcu zásahu. Je potrebné si uvedomiť, že v prípade úmrtia žiadne zadosťučinenie, vrátane finančného, nemôže odčiniť skutočne vzniknutú ujmu, ale jeho zmyslom je iba túto ujmu zmierniť. V prejednávanej veci je potrebné zohľadniť to, že určitá satisfakcia bola daná aj právoplatným trestným rozsudkom, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou z prečinu usmrtenia. Dôležitá je aj skutočnosť, že sa nejednalo o úmyselný, ale nedbanlivostný trestný čin, ktorého spáchanie žalovaná úprimne ľutuje a ťažko sa vyrovnávala s jeho dôsledkami. Žalovaná nemala požité alkoholické nápoje, avšak nevenovala riadeniu motorového vozidla dostatočnú pozornosť. Žalobkyňa utrpela neodčiniteľnú ujmu smrťou maloletého syna. Má však aj dcéru a staršieho syna, ktorí, aj keď jej nenahradia stratu maloletého syna, jej pomáhajú prekonať spomínanú ujmu. Pri zohľadnení týchto skutočností súd ustálil výšku nemajetkovej ujmy na sumu 10.000 Eur, považujúc ju za primeranú a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Prvostupňový súd lehotu na plnenie stanovil podľa § 160 ods. 1 O. s. p.
Vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade prvostupňový súd vychádzal z ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. a uviedol, že žalovaná v 2/ rade ako poisťovňa bola len účastníkom poistného vzťahu zo zodpovednosti za spôsobenú škodu prevádzkou motorového vozidla. Žiadnym spôsobom nezasiahla do osobnostných práv žalobkyne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ. Nie je preto nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide. Vyložiť ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. nemožno tak, že do pojmu nákladov pri usmrtení by bolo možné subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy. Prvostupňový súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009, a preto žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná v 1/ rade. Namietala výrok rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 10.000 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrok, ktorým súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade zamieta. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že nárok žalobkyne patrí do roviny vzťahov povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe platne uzatvorenej poistnej zmluvy, ktorú v tom čase mala so žalovanou v 2/ rade. Preto je neprijateľný záver súdu o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2 /rade. Poukázala pritom aj na už existujúcu súdnu prax z iných konaní. Namietala, že bola zaviazaná na úhradu sumy 10.000 Eur, čo vníma popri treste uloženom v trestnom konaní ako ďalší trest - peňažný trest. Nie je možné zistiť, prečo žalovanej v 1/ rade bol uložený nielen trest dostatočný pre spoločnosť v rámci trestného konania, avšak nie dostatočným zadosťučinením pre poškodenú, hoci si uvedomuje, že jej spôsobená ujma stratou dieťaťa je nenahraditeľná. Suma 10.000 Eur je natoľko vysoká, že túto považuje, vzhľadom na svoje majetkové a osobné pomery, za neprimerane vysokú a nedôvodnú, čo do výšky.
K odvolaniu žalovanej v 1/ rade sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá považuje napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa za správne a s dôvodmi odvolania žalovanej v 1/ rade sa nestotožňuje. Nie je možné pripisovať v trestnom konaní uloženému trestu satisfakčné prívlastky pre pozostalých obetí dopravných nehôd.
Proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 1/ rade v prevyšujúcej časti a proti výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2/ rade. Namietala aplikáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/1668/2009 prvostupňovým súdom, pričom dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, že nemajetková ujma nie je krytá povinným zmluvným poistením, prvostupňový súd žiadnym spôsobom neodôvodňuje. Pri aplikácii práva prvostupňový súd k interpretácii a neaplikácii ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení a v danej súvislosti aj v nesprávnom sa vysporiadaní s otázkou pasívnej legitimácie žalovanej v 2/ rade dopustil sa vady konania, ktorá spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav, keď prvostupňový súd nesprávne pripodobňoval náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv žalobkyne trestu. Prikladať trestu uloženému žalovanej v 1/ rade v trestnom konaní satisfakčné atribúty nie je správne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa javí ďalej ako nepreskúmateľné a nedalo odpovede na základné argumenty žalobcu z písomného podania zo dňa 10.03.2011. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnuté výroky súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnila si trovy odvolacieho konania.
K odvolaniu žalobkyne a žalovanej v 1/ rade sa písomne vyjadrila žalovaná v 2/ rade, ktorá uviedla, že prvostupňový súd na základe riadne zisteného skutkového stavu rozhodol správne a takisto za správne považuje aj právne posúdenie veci. Povinnosť poskytnúť zadosťučinenie podľa § 13 OZ je spätá výlučne s osobou, ktorá neoprávnene zasiahla do osobnostných práv fyzickej osoby, zodpovednostným subjektom môže byť výlučne pôvodca zásahu a nie poisťovateľ. Preto žalovaná v 2/ rade nemôže byť vo veci pasívne legitimovaná. Taktiež zákon v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. písm. a/ jednoznačne vymedzuje rozsah poistného krytia a nárok, ktorý je predmetom tohto konania nie je predmetom krytia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. Žiadala preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania.
Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalobkyne aj žalovanej v 1/ rade je dôvodné.
Predmetom konania v tejto veci je uplatnený nárok žalobkyne proti žalovanej v 1/ rade ako vodičke motorového vozidla a proti žalovanej v 2/ rade ako poisťovni, v ktorej bolo motorové vozidlo poistené na základe povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. na náhradu škody. Žalovaná v 1/ rade pri vedení motorového vozidla spôsobila nehodu, pri ktorej zomrel maloletý O. G., nar. XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX. K dopravnej nehode došlo dňa 22.05.2007. Na základe uvedenej skutočnosti si žalobkyňa voči žalovaným v 1/ a 2/ rade uplatňuje spoločne a nerozdielne nárok na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.333 Eur.
Od 01.01.2002 povinné zmluvné poistenie je upravené v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V ust. § 15 zakladá priamy nárok poškodeného proti poisťovni, teda podľa § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poistiteľovi a je povinný tento nárok preukázať. Poškodená, ako obeť dopravnej nehody, má neobmedzený priamy nárok na plnenie voči poistiteľovi. Poistiteľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má rovnaké právne postavenie ako priamy škodca. Poškodená teda môže priamo od neho požadovať náhradu škody. Poškodená môže uplatňovať náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj od poisteného škodcu, teda od žalovanej v 2/ rade. Môže svoj nárok uplatniť buď samostatne voči každému alebo spoločne žiadať plnenie aj proti poistiteľovi aj proti škodcovi, pričom plnenie môže dostať len raz, keďže žalobkyňa má nárok na plnenie proti dvom subjektom z iného právneho dôvodu. Pokiaľ žalobkyňa uplatňuje nárok voči obom týmto subjektom, ich vzájomný vzťah je taký, že v tom rozsahu, v akom splnil veriteľovi jeden z nich, zaniká dlh a tým aj povinnosť druhého. Majú postavenie samostatných spoločníkov, nevzniká medzi nimi pasívna solidarita a jedným rozhodnutím môže byť každý z nich
zaviazaný na splnenie celého dlhu veriteľovi, avšak vo výroku rozhodnutia musí byť vymedzený ich vzájomný vzťah ( že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého ).
Preto, vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd nepostupoval správne, keď žalobu voči žalovanej v 2/ rade zamietol a žalovanú v 1/ rade výlučne samu zaviazal na plnenie vo vzťahu k žalobkyni. Bolo preukázané, že poistný vzťah medzi žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade v čase vzniku dopravnej nehody existoval, išlo o poistný vzťah z titulu povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z., žalobkyňa si uplatnila nárok vo vzťahu k obom týmto subjektom, preto nesprávna bola úvaha prvostupňového súdu o tom, že žalovaná v 2/ rade nie je vo vzťahu k žalobkyni pasívne legitimovanou.
Otázka zodpovednosti žalovaných za vzniknutú nemajetkovú ujmu bola, na rozdiel od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/168/2009, už judikovaná aj Súdnym dvorom EÚ dvoma rozsudkami zo dňa 24.10.2013, a to rozsudkom vo veci Haasová C-22/12 a rozsudkom vo veci Drozdovs C-277/12. Týmito rozsudkami bola riešená prejudiciálna otázka položená Krajským súdom v Prešove, ktorá sa týka len náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú motorovými vozidlami. Podľa týchto rozsudkov pod pojmom ujma na zdraví je potrebné rozumieť akúkoľvek ujmu, ak jej náhrada vyplýva na základe zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnostnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ako psychickú traumu. Súdny dvor dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného poistenia nahradiť, patrí aj nemajetková ujma, ak možno náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva. Keďže zodpovednosť žalovaných vyplýva z ust. § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, táto zodpovednosť vznikla na základe dopravnej nehody, potom platí, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
S rozhodnutím Súdneho dvora EÚ je možné v celom rozsahu súhlasiť a vykladať zodpovednosť žalovaných najmä žalovanej v 2/ rade eurokonformne.
Preto aj v tejto časti prvostupňový súd pochybil, keď pri rozhodovaní o zodpovednostnom subjekte uvedené okolnosti nevzal do úvahy.
Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O. s. p. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne nárok žalobkyne prejednať, riadiť sa v súlade s ust. § 226 O. s. p. právnym názorom odvolacieho súdu a opätovne o nároku žalobkyne zákonným spôsobom rozhodnúť.
Odvolací súd upozorňuje prvostupňový súd na to, že jeho rozhodnutie musí byť riadnym spôsobom odôvodnené podľa § 157 ods. 1 O. s. p. už aj s poukazom na tú okolnosť, že sú na odôvodnenie rozhodnutia súdu o priznaní nemajetkovej ujmy kladené zvýšené nároky, tak, aby bolo z rozhodnutia a najmä dôvodov jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k záveru, ktorý vyslovil vo výrokovej časti rozhodnutia a akými úvahami sa riadil, najmä aké kritéria hodnotil a akým spôsobom tieto kritéria premietol do rozhodnutia o uplatnenom nároku.
Na záver je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa bude zaoberať aj návrhom žalobkyne na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorý návrh podala návrh podala žalobkyňa v bode VII. návrhu na začatie konania zo dňa 03.05.2010 ( č. l.8 súdneho spisu ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.