Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-214-2013.pdf
PDF · 119.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/214/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - L. R., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XX, okres G. U., proti odporcom - 1/ Obec Žiar, so sídlom v Žiari 102, IČO: 00 315 923, v zastúpení - Doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát so sídlom v M., L. Z. č. X, 2/ Ing. K. M., rod. I., nar. X. X. XXXX, bytom K. XXX, okres G. U., 3/ T. M., nar. X. XX. XXXX, bytom K. XXX, okres G. U., o určenie neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania navrhovateľa a na základe odporcu 1/ (čo do výroku o náhrade trov prvostupňového konania) proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/119/2012-64 zo dňa11.12.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd žalobu zamietol a vo výroku, v ktorom odporcom v 2/ a 3/ rade nepriznal okresný súd náhradu trov prvostupňového konania.
M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade tak, že „odporcovi v 1/ rade nepriznáva náhradu trov prvostupňového konania“.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh (podaný u súdu 15.6.2012), ktorým sa navrhovateľ domáhal : 1./ určenia neplatnosti kúpnej uzatvorenej medzi odporcom 1/ ako predávajúcim odporkyňou 2/ rade ako kupujúcou o prevode vlastníckeho práva k pozemku, parcele č. KNC 592/8, trvalé trávne porasty o výmere 520 m2, zapísaný na LV XXX, k. ú. K., vklad povolený pod č. V 4440/2008, 2./ neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 2/ rade ako darkyňou a žalovaným v 3/ rade ako obdarovaným, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1-ice, 3./ určenia, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že odporca 1/ v zastúpení starostom vyhovel jeho žiadosti a súhlasil so zámenou predmetného pozemku vo vlastníctve obce s pozemkom v jeho vlastníctve, došlo k uzavretiu zámennej zmluvy medzi ním a odporcom 1/, podľa jeho názoru uznesenie obecného zastupiteľstva o schválení obsahu zámennej zmluvy sa nachádza u odporcu v 1/ rade, pretože on sám písomnou zámennou zmluvou nedisponuje. Odporca v 1/ rade v rozpore so zámennou zmluvou nakladal s pozemkami, ktoré mu už vlastnícky nepatrili, preto bez požadovaného určenia je jeho vlastnícke právo ohrozené. Odporca v 1/ rade v rámci svojej obrany poukazoval na to, že k žiadnej dohode o zámene pozemkov nedošlo, v jeho archíve sa nenachádza žiadna dohoda, zámena nebola schvaľovaná ani na rokovaní obecného zastupiteľstva. Predmetný pozemok sa nachádza nad pozemkom, na ktorom bol starý cintorín. V inej časti obce sú pozemky, ktoré má navrhovateľ zapísané na liste vlastníctva na základe rozhodnutia súdu. Sú súčasťou areálu nového cintorína obce. Navrhovateľ tvrdí, že zámenná zmluva sa týkala
zámeny parciel, ktoré sú súčasťou areálu nového cintorína s pozemkami, ktoré sú v susedstve starého cintorína. Odporca 1/ tvrdil, že kúpna zmluva bola uzavretá v súlade s platnou právnou úpravou v čase jej uzavretia. Odporkyňa v 2/ rade so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť, nehnuteľnosť nadobudla kúpnou zmluvou od odporcu v 1/ rade a po uzavretí manželstva sa rozhodla polovicu predmetnej nehnuteľnosti previesť darovacou zmluvou na odporcu v 3/ rade, ktorý je jej manželom. So žalobou nesúhlasil ani odporca v 3/ rade, argumentoval tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou.
Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že navrhovateľ adresoval písomnú žiadosť dňa 29.1.1996 (označená ako žiadosť o vysporiadanie parcely č. 1056 a výmena parcely č. 185) Obecnému úradu Žiar. V označenej liste uviedol, že žiada o vysporiadanie parcely 1056, ktorú užíva obec ako cintorín, dňa 17. 1. 1996 mu pri osobnom jednaní na obecnom úrade bolo povedané, aby napísal písomnú žiadosť o vyporiadanie parcely 1056. Bola mu navrhnutá výmena stavebného pozemku parcelné č. 185 preto, že tam by mal byť vybudovaný obecný park. Z jeho strany ochota parcelu v obci vymeniť za inú stavebnú parcelu. Obec má voľnú ešte jednu stavebnú parcelu, za ktorú by vymenil parcelu. Z obsahu pripojeného spisu OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/188/2008 vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 2. 2009, č. k. 4C/188/2008-119 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. 9. 2009, č. k. 5Co/114/2009-140 bolo určené, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. K. a to parcely č. KNC 1047/2, trvalé trávne porasty o výmere 687 m2 a parc. č. KNC 1060/2 o výmere 1.977 m2. Z písomnosti z 5.8.2008 súd zistil, že obec Žiar ponúka k odpredaju pozemky vo vlastníctve obce v k. ú. K., parcela č. 596/2 o výmere 3.694 m2. Žiadosti na odkúpenie pozemku môžu záujemcovia podávať v zalepenej obálke s doručením na obecný úrad v termíne do 12. 8. 2008. Povinné náležitosti podania boli presná identifikácia žiadateľa a ponúkaná cena zakúpenia pozemku v Sk. Navrhovateľ predložil súdu i sťažnosti adresované Obvodnému oddeleniu PZ Poprad, kancelárii verejného ochrancu práv, Generálnej prokuratúre, za účelom prešetrenia ochrany výkonu jeho vlastníckeho práva k pozemkom v k. ú. K.. Z písomného stanoviska obce zo dňa 13. 6. 2011 bolo zistené, že obec obdržala žiadosť ohľadne riešenia pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa na cintoríne. Vyporiadanie bolo vykonané podľa stavu a druhu pozemkov zapísaných na LV v čase vyporiadania. Navrhovateľ nehnuteľnosti pod cintorínom nemieni predať. Predkladá požiadavku na zámennú zmluvu na iný pozemok vo vlastníctve obce. Obec však nedisponuje voľnými pozemkami, ktoré by zodpovedali požiadavkám navrhovateľa. Navrhovateľ bol preto vyzvaný na predloženie reálnych podkladov k tomu, že existuje pozemok na zámenu. Po doručení listiny sa budú orgány obce Žiar zaoberať žiadosťou. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 28.3.2012 odporcovia v 1/ a 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi vo veľkosti jednej polovice pozemku parc. č. KNC 592/8 o výmere 520 m2, trvalé trávne porasty, k. ú. K., obec Žiar, u odporkyne v 2/ rade titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola kúpna zmluva V 4440/2008 a u odporcu v 3/ rade titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bola darovacia zmluva V 2120/2009. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 20. 11. 2008, vklad povolený 12. 2. 2009 pod č. V 4440/08 súd zistil, že odporca 1/ a odporkyňa 2/ uzavreli kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, pozemku parc. č. KNC 592/8, trvalý trávny porast o výmere 942 m2, k. ú. K., za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu podľa zákona o cenách 110 Skk / 1m2, t.j. 103.620 Sk. Pozemok bol odčlenený od pozemku parc. č. KNE 596/2, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. K.. Kúpna cena bola kupujúcou vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Odporkyňa 2/ následne darovacou zmluvou zo dňa 27. 7. 2009, vklad povolený pod č. V 2120/09 dňa 3. 9. 2009 podiel 1 predmetného pozemku darovala odporcovi 3/ rade T. M..
Okresný súd vec posúdil z pohľadu ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p., § 611, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a po aplikácii označených ustanovení zákonov návrh zamietol po preukázaní jeho nedôvodnosti. Po vykonaní a hodnotení dokazovania mal za to, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie o výlučnom vlastníctve predmetného pozemku, ktorý mal nadobudnúť na základe zámennej zmluvy uzavretej s odporcom v 1/ rade. Nepredložil súdu listinný dôkaz preukazujúci prijatie návrhu na uzatvorenie zámennej zmluvy zo strany odporcu v 1. rade. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samo o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom svoje tvrdenie, že došlo k podpísaniu písomnej zámennej zmluvy s odporcom v 1/ rade, ako ani tvrdenie o rokovaní zastupiteľstva Obce Žiar o predmetnej zámennej zmluve. Súd prvého stupňa poukazuje na sporový charakter konania ovládaný zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
tvrdiť a preukazovať skutočnosti je vecou účastníkov konania. Ďalej poukazuje na dôkaznú aktivitu účastníkov. Z dôvodu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uzavretia zámennej zmluvy s odporcom v 1/ rade (prejav vôle odporcu v 1/ rade a podpísanie písomnej zámennej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností, ako ani vklad vlastníckeho práva navrhovateľa na základe zámennej zmluvy), súd návrhu vyhovieť nemohol. Okresný súd zdôraznil nespornú skutočnosť, že navrhovateľ predmetný sporný pozemok neužíval. V rámci vyporiadania iného pozemku v jeho vlastníctve (nový cintorín v obci) navrhoval odporcovi v 1/ rade zámenu pozemkov. V konaní nebolo žiadnym spôsobom tvrdené, že navrhovateľ sa správal ako užívateľ alebo vlastník predmetného pozemku. V konaní bol preukázaný len jeho dlhodobý záujem uzavrieť zmluvu o zámene s odporcom v 1/ rade, k čomu však odporcu v 1/ rade nemožno donútiť. Nebola uzavretá žiadna zmluva o budúcej zmluve v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka, ktorou by bol odporca v 1. rade prevzal záväzok uzavrieť zámennú zmluvu s navrhovateľom. Odporca v 1/ rade nemal žiadnu vedomosť o uzavretí zámennej zmluvy s navrhovateľom, pričom štatutárny zástupca odporcu v 1/ rade, s ktorým mal navrhovateľ podľa svojho tvrdenia uzatvárať a podpisovať zámennú zmluvu, zomrel. Iný titul nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom ani nebol tvrdený. Návrh preto musel byť podľa názoru súdu zamietnutý. Z dôvodu nepreukázania vlastníckeho práva navrhovateľa nebol preukázaný následne ani dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 1/ a odporkyňou v 2/ rade. Iný dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy nebol tvrdený. Z rovnakého dôvodu nebola nepreukázaná dôvodnosť návrhu ani v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou odporkyňa v 2/ rade previedla 1 podielu v dotknutom pozemku na odporcu v 3/ rade. Napokon nebol preukázaný ani naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy ako aj darovacej zmluvy, keďže nebol preukázaný žiaden vzťah k predmetu obidvoch zmlúv. Súd ďalej poznamenal, že navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že je ženatý, za tohto stavu aj pre prípad uzavretia zámennej zmluvy, ktorou by došlo k rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania manželstva, mohol nastať režim nadobudnutia majetku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval súd prvého stupňa postup podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcom v 1/ až 3/ rade, úspešným procesným stranám by prislúchala plná náhrada trov konania od navrhovateľa - neúspešnej procesnej strany. Okresný súd priznal náhradu trov konania odporcovi v 1. rade titulom trov právneho zastúpenia vo výške 620,53 eur, postupoval tak v súlade s ustanoveniami Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Predmetom súdneho konania boli tri právne veci, z toho dve neplatnosti právnych úkonov a jedno určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pri určení neplatnosti právneho úkonu sa vychádza z neurčitku, keďže predmetom konania nie je hodnota veci ale neplatnosť zmluvy, t.j. záväzkovo-právneho vzťahu. Tarifná odmena určená z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou tak predstavovala 58,69 eur (určenie neplatnosti kúpnej zmluvy), ku ktorej bola pripočítaná jedna tretina tarifnej odmeny spojenej veci (určenie neplatnosti darovacej zmluvy), t.j. 19,56 eur. Tretia spojená vec, určenie vlastníckeho práva predstavovala zvýšenie o jednu tretinu, t.j. 5,53 eur zo základnej sadzby tarifnej odmeny 16,60 eur. Určenie vlastníckeho práva sa týkalo nehnuteľnosti - pozemku, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva ako trvalý trávny porast, pričom týmto spôsobom bol pozemok označený aj v predmetnej kúpnej zmluve a darovacej zmluve. Okresný súd vychádzajúc z ustanovení Zákona č. 582/2004 Z.z., že hodnota pozemku podľa označeného právneho predpisu v Obci Žiar predstavovala za 1 m2 sumu 0,0411 eur ( ide o pozemok o výmere 520 m2 ) vychádzal z hodnoty 21,37 eur. Celková výška odmeny za jeden úkon právnej služby tak predstavovala sumu 83,78 eur. Uvedenú odmenu priznal súd za 3 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k žalobe, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 11.12.2012 presahujúcom 2 hodiny, celkom v sume 335,12 eur. Nepriznal uplatňovanú odmenu za úkon - rokovanie s klientom dňa 10. 12. 2012 z dôvodu, že odporca v 1/ rade žiadnym spôsobom nepreukázal realizáciu uvedeného úkonu. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, popri odmene prislúchala právnemu zástupcovi odporcu v 1/ rade paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti s troma úkonmi právnej služby, t. j. 3 x 7,63 eur, spolu 22,89 eur. Z dôvodu nepredloženia listinných dôkazov preukazujúcich výšku cestovného osobným motorovým vozidlom (osvedčenie o TP automobilu, dokladu nákupu PHM) bolo možné priznať cestovné náhrady (podľa § 17 Vyhlášky) len vo výške cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom, t.j. 2 x 16 eur, spolu 32 eur (IC vlak). Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie odmeny o DPH vo výške 20%, t. j. o sumu 103,42 eur. Navrhovateľ je preto povinný nahradiť trovy konania odporcovi v 1/ rade vo výške 620,53 eur na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Z dôvodu, že odporcovia v 2/ a 3/ rade trovy nevyčíslili, súd im náhradu
trov nepriznal, nebol pritom podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku viazaný výrokom o priznaní náhrady trov konania týmto účastníkom
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ, domáhal sa zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav veci, súd sa riadne nezaoberal jeho dôkaznými návrhmi a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami rozhodnými pre vyhovenie jeho návrhu, riadne ho nepoučil o procesných právach a vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní poukazoval na to, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v okrese G. U., v obci K., v kat. území K. a to pozemkov parcele registra C-KN evidované na katastrálnej mape, parc. č. 1047/2 TTP o výmere o výmere 687 m2 a parcela č. 1060/2, ostatné plochy o výmere 1977m2, zapísané v katastri nehnuteľností, Správa katastra Liptovský Mikuláš, na LV č. XX, obec K., kat. úz. K., v časti „B
- vlastníci" pod por. číslom 1. Uvedené pozemky nadobudol na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10.02.2009, č. k. 4C/188/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.09.2009, č. k. 5Co/114/2009, právoplatne dňa 23.11.2009. Odvolateľ uviedol, že odporcovia 2/ a 3/ sú podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXX podielovými spoluvlastníkmi, každý vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica k celku, nehnuteľnosti sú v okrese G. U., obec K., kat. úz. K., vedené ako pozemok parcela reg. C-KN evidované na katastrálnej mape, parcela č. 592/8, druh pozemku: trvalé trávne porasty o výmere 520 m2, zapísané v katastri nehnuteľnosti, Správa katastra Liptovský Mikuláš, na liste vlastníctva č. XXX. Odvolateľ zvýraznil, že na jeho pozemkoch sa nachádza obecný cintorín a dom smútku. Cintorín sa začal na pozemkoch budovať niekedy koncom sedemdesiatich rokov minulého storočia. Z dôvodu existencie cintorína na jeho pozemkoch sú tieto fakticky nevyužiteľné a výkon jeho vlastníckeho práva je objektívne nemožný. Cintorín slúži verejnému záujmu, preto sa obrátil niekedy v roku 1990 alebo 1991 na obec Žiar so žiadosťou o zámenu pozemkov s inými pozemkami, porovnateľnými s jeho, ktoré vlastnícky patria obci Žiar. Obec Žiar v zastúpení vtedajším starostom Ľudovítom Moravčíkom, jeho žiadosť uznala a súhlasila so zámenou jeho pozemkov za pozemky nachádzajúce sa v obci Žiar, kat. úz. K., konkrétne za pôvodnú pozemnoknižnú parcelu č. 596 o výmere 4211m2, pôvodne určenú práve ako rezerva pre nový cintorín. Odvolateľ mal za to, že tým ako obec prijala jeho návrh na uzavretie zámennej zmluvy, došlo takto aj k uzavretiu zámennej zmluvy ktorej predmetom je zámena veci za vec - pozemkov - pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 596 za parcelu č. 1047/2 a ich vzájomný bezodplatný prevod medzi účastníkmi zmluvy. Uznesenie obecného zastupiteľstva o schválení obsahu zámennej zmluvy sa podľa jeho názoru určite nachádza v archíve Obce Žiar o ktorom súčasný starosta účelovo tvrdí, že bol zničený. On písomnou zámennou zmluvou ktorej predmetom je zámena predmetných pozemkov nedisponuje. Jeho tvrdenie o dohode o podstatných náležitostiach zámennej zmluvy starosta nenamietal v konaní, napriek tomu túto skutočnosť súd vôbec nebral do úvahy. Nakoľko on osobne nedisponuje písomnou zmluvou o zámene pozemkov navrhol, aby túto zabezpečil súd ako dôkaz; na tento jeho dôkazný návrh súd bez vysvetlenia nereagoval. O tom, že Obec Žiar pravdepodobne zámerne zatajila existenciu zámennej zmluvy svedčí aj listina označená ako „Odôvodnenie chýbajúcich spisov", ktorú predložil súdu na pojednávaní, pričom súd sa s obsahom tejto listiny bezdôvodne odmietol zaoberať. Z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 596, ktorá bola predmetom zámennej zmluvy, bola neskôr, okrem iného, vytvorená parcela reg. C-KN evidovaná na katastrálnej mape ako parcela č. 592/8, ktorá dnes vlastnícky patrí odporcom 2/ a 3/, pretože Obec Žiar túto parcelu, v roku 2008 v rozpore so skôr uzavretou zámennou zmluvou previedla na Ing. K. M., ktorá neskôr polovicu tejto parcely darovacou zmluvou previedla na T. M.. Obec Žiar v rozpore s dohodou o zámene pozemkov nakladala s vecou, ktorá jej vlastnícky už nepatrila. Platnosť a účinnosť zámennej zmluvy nikdy nebola zo strany obce Žiar spochybňovaná alebo namietaná a platnosť zmluvy nebola namietaná ani zástupcom obce v konaní pred súdom prvého stupňa. Napriek však svojim viacerým v minulosti urobeným výzvam Obec Žiar zámennú zmluvu nepredložila Správe katastra Liptovský Mikuláš za účelom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v jeho prospech. Pritom Obec Žiar viackrát vyzýval ( márne ) na predloženie zámennej zmluvy ním už podpísanej. Navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu ani vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, bol názoru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že je poberateľom starobného dôchodku vo výške cca 380 eur, jeho manželka je invalidná dôchodkyňa. Z týchto dôvodov je potrebné prihliadnuť na majetkové, osobné, zárobkové a sociálne pomery všetkých účastníkov. Nepriznaním náhrady trov konania by bola majetková sféra odporkyni 1/ ako subjektu verejnej správy dotknutá len minimálne. Naopak, priznaním náhrady trov konania odporkyni 1/ by bola jeho majetková sféra ako fyzickej osoby v zložitej sociálnej situácii dotknutá
výrazným spôsobom. Priznaním trov konania odporcovi 1/ už prekonané psychické útrapy a historické krivdy ho postihnutý znova. Týmito okolnosťami hodnými osobitného zreteľa sa prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania vôbec nezaoberal.
Odvolanie do výroku rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania podal aj odporca 1/rade, konkrétne v časti nepriznania trov prevyšujúcich sumu 620,53 eur. V posudzovanej veci išlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola stavebným pozemkom (takto bol označený i samotným navrhovateľom), na uvedenom pozemku bolo riadne vydané stavebné povolenie a preto dotknutý pozemok sa stal „stavebným pozemkom" bez ohľadu na označenie v katastri nehnuteľnosti. O to viac, že to bol navrhovateľ, ktorý sa opakovane snažil - čo uviedol aj na pojednávaní - zabrániť ďalšej výstavbe rodinného domu odporcov 2/ a 3/ na tomto pozemku. Priemerná hodnota stavebného pozemku v obci Žiar je minimálne 38 eur/1 m2. Preto nesúhlasil s prepojením hodnoty (ceny) pozemku na Zákon č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach v platnom znení, pretože tento vôbec nevychádza z hodnoty pozemkov, ako to má na mysli Vyhláška č. 655/2004 Z.z. Zákon o miestnych daniach vôbec neurčuje a nikdy ani neurčoval hodnoty pozemkov - to v konečnom dôsledku vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu. Predmetom tohto konania je konkrétny pozemok na konkrétnom mieste - nie priemerná hodnota BPEJ je podstatná, ale skutočná hodnota reálneho pozemku v obci Žiar. Odporca 1/ v odvolaní poukazuje aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR v náleze pod sp, zn. I ÚS 119/2012. Namietal závery súdu aj v časti nepriznania náhrady cestovných nákladov v súvislosti s použitím osobného motorového vozidla, tvrdil, že mal nárok na náhradu cestovného v uplatňovanej výške, pretože k vyčísleniu trov predložil všetky podklady - TP automobilu, doklad o nákupe PHM. K vyúčtovaniu bolo rovnako pripojený rukou spísaný záznam o právnom úkone zo dňa 10.12.2012 - riadne podpísaný advokátom a starostom obce Žiar. Odporca v 1. rade dodal i to, že rozhodnutie súdu v časti náhrady trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, súd svojim postupom hrubo zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov sa odporca v 1/ rade domáhal zmeny rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania, keď žiadal priznať náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 3.198,14 eur s DPH na účet jeho právneho zástupcu. Uplatnil si zároveň trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia, tieto vyčíslil v sume 79,58 eur.
Odporca v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal potvrdiť rozsudok okresného súdu do meritórneho výroku. Zvýraznil, že navrhovateľ v odvolaní sa vôbec nedotýka a teda nespochybňuje právnu argumentáciu súdu na základe ktorej žalobný návrh bol zamietnutý. Odporca v 1/ rade sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou súdu a žiadal krajský súd, aby rozsudok súdu prvého stupňa v meritórnom výroku potvrdil. Odporca v 1/rade sa v podrobnostiach vyjadril k odvolaniu navrhovateľa 1/ smerujúce aj do výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Zvýraznil princíp úspechu/neúspechu účastníkov v konaní. Ústavný súd považuje za súčasť základného práva na súdnu ochranu i to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto práva. Ustanovenie § 150 O.s.p. deklaruje princíp výnimočnosti pri nepriznaní (úplne či čiastočne) náhrady trov konania úspešnému účastníkovi, preto je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania boli preukázané a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné. Obec tento spor nevyvolala ani sa nemohla voči nemu iným spôsobom brániť (bola teda závislá od postupu navrhovateľa). Odporca v 1/ rade - obec ako subjekt verejného práva používa v rámci svojho rozpočtu verejné prostriedky - potencionálnym nepriznaním by došlo k zjavnému skracovaniu verejných rozpočtových prostriedkov a teda sa to citeľne dotkne plnenie verejných zákonných úloh obce. Náklady na právnu službu neboli a nie sú rozpočtované v rozpočte obce. Znamenalo by to zásadný zásah do jej rozpočtových pravidiel s následnou nemožnosťou úhrady advokátovi. Treba jednoznačne prihliadať na pomery všetkých účastníkov konania a teda aj na pomery Obce Žiar. Odporca 1/ zvýraznil, že navrhovateľ ešte dávno pred podaním návrhu dlhodobo komunikoval s ním, obec ho opakovane usmerňovala v jeho nárokoch, napriek tomu navrhovateľ takúto žalobu podal. Zjavne ide o účelové konanie zamerané na obec s cieľom sa obohatiť na jej úkor. Navrhovateľ odôvodňuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa tým, že je poberateľom starobného dôchodku a priznaním by došlo k zásadnému zásahu do jeho majetkovej sféry. V tejto súvislosti odporca 1/ za nevyhnutné považoval zdôrazniť, že v tomto konaní navrhovateľ sa domáhal zjavne nesprávnym spôsobom nárokov súvisiacich s historickými krivdami (tu je potrebné spomenúť, že v tejto časti mu súd právoplatne vyhovel v inom súdnom konaní a priznal vlastníctvo k nehnuteľnostiam). Navrhovateľ aj napriek tomu, že jeho nárok bol celkom zjavne neopodstatnený,
podal návrh na súd. Žalovaná Obec Žiar bola nútená brániť svoje práva a záujmy celej obce na súde, v súvislosti s čím Obci Žiar vznikli trovy spočívajúce predovšetkým v trovách právneho zastúpenia. Podľa informácií navrhovateľ je vlastníkom viacerých rozsiahlych nehnuteľností, pozemkov aj stavieb, vlastní rodinný dom, rozsiahly hnuteľný majetok, disponuje i finančnými prostriedkami na účtoch. Práve s poukazom na účelovosť podanej žaloby a tiež na rozsiahle dispozície s majetkom a finančnými prostriedkami argumentácia navrhovateľa vôbec právne neobstojí.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu v 1.rade odkázal na tú časť svojho odvolania, ktorým napadol výrok rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania medzi ním a odporcom 1/ rade. Pridržiaval sa svojich odvolacích dôvodov. Naďalej zotrvával na tom, že na jeho strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a sú splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Nespochybňuje spôsob, akým okresný súd dospel k výške náhrady trov konania, avšak rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhoval, aby krajský súd v dotknutej výrokovej časti rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporcovia v 2/ a 3/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu zhodne poukazovali na právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ďalej na to, že pre účely súdneho konania predložili v písomnej podobe aj súvisiace listiny. Právny titul nadobudnutia ich vlastníckeho práva je riadne evidovaný a zapísaný na Správe katastra v Liptovskom Mikuláši, z tohto dôvodu považujú celý návrh navrhovateľa ako aj jeho a odvolanie za neoprávnené.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania medzi navrhovateľom a odporcami v rade 2/, 3/ potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., a vo výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom 1/ rade rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p.
Krajský súd odvolanie navrhovateľa smerujúce do meritórneho výroku rozsudku vyhodnotil za nedôvodné. Preskúmaním spisu zistil, že vo vzťahu k meritórnemu rozhodovaniu okresný súd riadne zistil skutkový stav, vykonal rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy podrobne, či už jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa je v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia dáva účastníkom vyčerpávajúce odpovede na všetky významné a nimi namietané otázky, či už skutkové, resp. právne. Jeho odôvodnenie je vyčerpávajúce. Pri hodnotení dôkazov súd vychádzal z prednesu účastníkov, z výpovede svedkov, z listinných dôkazov. Precízne a dôsledne so znalosťou riešenej problematiky pristupoval k uzatvoreniu prípadu. Ani odvolací súd nemá čo dodať či už ku skutkovým, ako aj k právnym záverom súdu prvého stupňa. Z týchto dôvodov odvolací súd sa stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia v meritórnom výroku.
Okresný súd na prejednávanú vec správne aplikoval ustanovenie § 80 O.s.p., a súvisiace hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je jednoznačné, že konanie má sporový charakter. V sporovom konaní je povinnosťou účastníkov nielen tvrdiť a označiť dôkazy, ale ich povinnosťou je aj dôkazy predkladať. Otázka úspechu účastníka o svojom tvrdení vychádza v sporovom konaní z výsledkov dokazovania. Navrhovateľa, ako to správne konštatuje okresný súd, zaťažuje dôkazné bremeno. Rozhodujúci dôkaz o existencii uzatvorenej zámennej zmluvy navrhovateľ nepredložil. Neexistovala žiadna listina, ktorá by preukazovala, že medzi navrhovateľom a odporcom v minulosti došlo k uzatvoreniu relevantnej zámennej zmluvy, ktorá by splnila všetky náležitosti zmluvy, navyše existencia takejto zmluvy, resp. jej uzavretie v minulosti nevyplynulo z vykonaných dôkazov. Krajský súd pripúšťa, že medzi navrhovateľom a odporcom 1/ rade v minulosti mohli prebiehať rokovania o zámene pozemkov, avšak iba fáza rokovania o prípadnom uzatvorení zmluvy v štádiu predkladania takejto žiadosti navrhovateľa bez preukázanej akceptácie odporcom v rade l. nemožno považovať za takú okolnosť, ktorá by potvrdila, že k uzatvoreniu takejto tvrdenej písomnej zámennej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom 1/ rade došlo. Je jednoznačné, že navrhovateľ, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutkových tvrdení dôkazné bremeno neuniesol. Neunesenie dôkazného bremena vyúsťuje do neúspechu účastníka o podanom návrhu, teda tak, ako sa to stalo i v posudzovanej
veci. Pokiaľ odvolateľ vytýka, že okresný súd nevykonal ním navrhované dôkazy, resp. ich neakceptoval, povinnosťou súdu nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy. Povinnosťou súdu je vykonať iba tie dôkazy, ktoré znamenajú objektívny záver pre rozhodnutie o posudzovanom prípade. Tie dôkazy, ktoré okresný súd vykonal, boli v bezprostrednej súvislosti so skutkovým i právnym posúdením prípadu a ďalšie dôkazy, ktoré navrhovateľ navrhoval vykonať, sú podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a výsledok vykonaných dôkazov, nadbytočné.
V súvisiacom výroku o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcami 2/, 3/ rade krajský súd konštatoval vecnú správnosť rozsudku.
Podľa názoru krajského súdu v otázke náhrady trov konania medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade bol daný solídny základ pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. a na základe tohto výnimočného ustanovenia nepriznať odporcovi 1/ náhradu trov prvostupňového konania. Je nepochybné, že navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi 1/ o uplatňovanom návrhu úspech nemal, preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by bol povinný nahradiť odporcovi 1/ náhradu trov prvostupňového konania, ktoré vynaložil v súvislosti s bránením práva a to titulom trov právneho zastúpenia. Ide o zásadu tzv. úspechu/neúspechu v konaní, ktorú prioritne treba ustáliť pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Okresný súd tento princíp úspechu videl na strane odporcu 1/rade, neúspech na strane navrhovateľa a na tomto základe navrhovateľa 1/ zaviazal nahradiť odporcovi 1/ trovy prvostupňového konania titulom trov právneho zastúpenia. Krajský súd mal však za to, že navrhovateľ sa opodstatnene domáha zmeny rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania medzi ním a odporcom v l. rade aplikáciou výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Krajský súd výnimočný dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi - odporcovi 1/ videl predovšetkým v predmete prebiehajúceho konania. Dôvodom pre založenie sporového konania zo strany navrhovateľa bolo jeho presvedčenie o oprávnenej žalobe vzhľadom na viaceré mimosúdne komunikácie v písomnej podobe, ktoré medzi ním a odporcom 1/ prebiehali. Z postoja odporcu v 1/ rade nevyplynula námietka, že by mimosúdna komunikácia medzi ním a navrhovateľom neprebiehala. Jednalo sa o nejasné, nevyriešené a nedoriešené vzťahy a vzhľadom na túto mimosúdnu komunikáciu, ktorá nebola uzatvorená jednoznačne, navrhovateľ mohol nadobudnúť i presvedčenie, že iba a jedine v rámci súdneho konania sa môže odstrániť spornosť otázky pre neho právne dôležitej. Naviac odvolací súd dodáva, že odporca v 1/ rade je právnickou osobou, nepriznaním mu trov konania zásadnejším, výrazným spôsobom nedôjde k zhoršeniu jeho majetkovej situácie. Súhrn všetkých uvádzaných dôvodov viedol krajský súd k tomu, že aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. odporcovi 1/ rade nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. Vzhľadom na tento záver bolo potrebné vyhodnotiť odvolanie odporcu v rade 1 ( smerujúce do výroku o náhrade trov prvostupňového konania ) za neopodstatnené.
Obdobný princíp si osvojil odvolací súd i vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a odporcom 1/ v odvolacom konaní. Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ - neúspešný účastník v odvolacom konaní ( do meritórneho výroku) by bol povinný nahradiť odporcovi 1/ - úspešnej procesnej strane trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia. Krajský súd však z totožných dôvodov, ako z dôvodov pozmeňujúceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania mal za to, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. má svoj právny základ i vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách odvolacieho konania. Pokiaľ ide o odporcov 2/, 3/, boli v odvolacom konaní úspešní, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnili a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by im boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy. Z týchto dôvodov krajský súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .