Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-55-2013.pdf
PDF · 187.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: SC TRADE s.r.o., Textilná 4, 040 12 Košice, IČO: 45917507, právne zastúpeného: JUDr. Rudolf Manik, PhD. - ADVOKÁT s.r.o., Jantárová 30, Košice, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/5617-36418/2013/5309 z 25.1.2013, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100303/1/5617-36418/2013/5309 z 25.1.2013, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa konajúc o odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Košice č. 9800401/5/3116857/2012/Ber z 26.10.2012 rozhodol podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na ustanovenie § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) tak, že uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil. Predmetným dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Košice z 26.10.2012 správca dane žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 daňového poriadku, ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 16.197,19 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 8,05 Eur.
II.
1.Dodatočný platobný výmer z 26.10.2012 o nepriznaní nadmerného odpočtu žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 a určenia vlastnej daňovej povinnosti za uvedené obdobie, správca dane odôvodnil výsledkami daňovej kontroly obsiahnutými v protokole č. 9800401/5/2498593/2012 z 11.9.2012, ktorý bol so žalobcom ako platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doručený mu dňa 19.10.2012. Na základe výsledkov daňovej kontroly za uvedené zdaňovacie obdobie správca dane neuznal žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu odpočítanie dane z pridanej hodnoty z nasledovných dodávateľských faktúr:
1. č. 2011038 zo dňa 31.07.2011 za dodaný stavebný a inštalačný materiál, základ dane v sume 32.569,22 Eur, 20 % DPH v sume 6 513,84 Eur, celková suma 39 083,06 Eur,
2. č. 2011039 zo dňa 19.07.2011 za prevedené stavebné a inštalačné práce, základ dane v sume 8 269,00, 20 % DPH v sume 1 653,80 Eur, celková suma 9 922,80 Eur,
3. č. 2011041 zo dňa 31.07.2011 za prevedené stavebné a inštalačné práce, základ dane v sume 9 993,00, 20 % DPH v sume 1 998,60 Eur, celková suma 11 991,60 Eur,
4. č. 2011042 zo dňa 31.07.2011 za prevedené stavebné a inštalačné práce, základ dane v sume 8 275,00, 20 % DPH v sume 1 655,00 Eur, celková suma 9 930,00 Eur,
5. č. 2011044 zo dňa 31.07.2011 za prevedené stavebné a inštalačné práce, základ dane v sume 21 920,00, 20 % DPH v sume 4 384,00 Eur, celková suma 26 304,00 Eur.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu nasledovné právne závery:
„Z vyššie uvedeného vyplýva, že došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Zákonná úprava postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty je špeciálnou zákonnou úpravou vo vzťahu ku všeobecnej zákonnej úprave dokazovania podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, preto nesplnením podmienky podľa § 49 cit. zákona nevzniká nárok na odpočítanie dane.
V daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenia skutkového stavu veci. Dôkazná povinnosť je pre daňovníka - platiteľa dane nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil hodnoverné a hmatateľné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a na predmetných faktúrach. Daňový subjekt sa obmedzil len na tvrdenia, ktoré hodnovernými dôkazmi nepreukázal, t.j. nevyužil svoje právo a tým, že správcovi dane nepredložil relevantné dôkazy, nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa ust. § 49 zákona č. 22/2004 o DPH v z.n.p.
V zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
písm. c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
písm. d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov v písomnej forme alebo v technickej forme, /6ed/ ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
písm. e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia.
V záujme objektívneho hodnotenia dôkazov správca dane pri výkone daňovej kontroly bral do úvahy všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícií, pritom dodržiaval ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň dodržiaval ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Kontrolná skupina v priebehu výkonu daňovej kontroly v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov postupovala v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a pri vyžadovaní plnenia jeho povinností v tomto konaní používala len také prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažili a umožnili pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu č.j. 9800401/5/2498593/2012/Ber zo dňa 11.09.2012 Daňový úrad Košice začal vyrubovacie konanie (§ 44), v ktorom vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti na základe týchto dôkazov vydal dodatočný platobný výmer č. 9800401/5/3116857/2012/Ber zo dňa 26.10.2012 podľa § 44 ods. 6 písm. a) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorým platiteľovi dane z pridanej hodnoty nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 16 197,19 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 8,05 Eur.“
2. V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane z 26.10.2012 podanom v zákonom stanovenej lehote žalobca argumentoval nasledovne:
„Už pri ústnom pojednávaní dňa 19.10.2012 som nesúhlasil s protokolom, čo som aj uviedol do zápisnice.
V dodatočnom platobnom výmere č. 9800401/5/3116857/2012/Ber zo dňa 26.10.2012 mi Daňový úrad Košice nepriznáva nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 16 197,19 Eur a určuje vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 8,05 Eur.
R.. V. Z. uvádza, sme si nesplnili dôkaznú povinnosť a správcovi dane sme nepreukázali, že fakturované práce boli skutočne vykonané spoločnosťou Hakan glob s.r.o. tak, ako to deklarujeme predloženými dokladmi.
Ďalej uvádza, že sme nepredložili žiadne dôkazy, na ktoré sme boli vyzvaní, čo nie je pravda. Vždy som reagoval na výzvy písomné i telefonické v rámci mojich možností. Doložil som všetky mnou dostupné podklady. Za účtovníctvo spoločnosti Hakan glob s.r.o. predsa nezodpovedám a nemám prístup preveriť dané skutočnosti týkajúce sa fakturácie a účtovníctva inej firmy.
Preveril som si firmu podľa mojich možností a to na portáli Obchodného registra a na portáli Daňového úradu, či je firma platcom DPH a aktívna.
Vždy som sa skontaktoval s konateľom spoločnosti Hakan glob s.r.o. a požiadal som ho o osobné vysvetlenie a kontaktovanie sa s p. R.. V. Z.. Tá ho niekoľko krát odmietla s tým, že s ním rokovať nebude.
Ja som si objednal firmu na stavebné a inštalačné práce - KOMPLET, a preto som neriešil ostatné záležitosti s tým spojené. Tak to bolo dohodnuté v Zmluve o dielo zo dňa 01.04.2011.
Kontrolórka uvádza, že som nepreukázal a tým neodstránil pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti daňových dokladov a reálnosti skutočného vykonania fakturovaných prác.
V rekonštruovaných priestoroch funguje Štúdio Grace - kaderníctvo, kozmetika, solárko, manikúra, pedikúra, ktoré si tieto priestory prenajíma, čo preverili na miestnom zisťovaní kontrolóri R.. V. Z. a kolega. Neviem ako inak preukázať, že stavebné práce sa previedli.
Kontrolórka ďalej uvádza, že som porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty s čím nesúhlasím.
V zmysle § 15 ods. 6 písm. c), d), e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sme všetky body splnili aj napriek tomu, že to R.. V. Z.Á. spochybňuje.
S rozhodnutím, ktoré je uvedené v dodatočnom platobnom výmere č. 9800401/5/3116857/2012/Ber zo dňa 26.10. 2012 nesúhlasím a žiadam o opätovné preverenie daných skutočností inou kontrolórkou.“
3. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 25.1.2013 poukázal na zistenia správcu dane v preskúmavanej daňovej veci, týkajúce sa neuznaných faktúr (bod II, 1 tohto rozsudku), pričom uviedol, že správca dane pri daňovej kontrole nevychádzal len z faktúr a dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či údaje uvedené na dokladoch odrážajú skutočnosti tak, ako nastali.
Hodnotiac obsah a výsledky dokazovania vykonaného správcom dane žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 25.1.2013 uviedol:
„Daňový úrad Košice I dňa 22.12.2011 spísal s konateľom spoločnosti Hakan glob s.r.o. V. K. zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 695/320/118418/2011/Hud, ktorý uviedol, že k dodaniu tovaru a poskytnutiu služby došlo. K vykonaniu prác uviedol, že spoločnosť v 3. štvrťroku 2011 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Stavebné práce boli vykonávané subdodávateľským spôsobom, ktoré zabezpečovali dvaja ľudia, s ktorými mal uzavretú dohodu o vykonaní práce. Konkrétne mená nevedel uviesť, ale uviedol, že ich dodatočne zistí a zároveň predloží aj dohody o vykonaní práce. Nákup materiálu zabezpečovali ľudia, ktorí pracovali na dohodu o vykonaní práce, a ktorí boli ním oboznámení s požiadavkami týkajúcimi sa nákupu materiálu. Doklady o nákupe boli vystavené na fyzické osoby, ktoré ich prefakturovali na firmu Hakan glob s.r.o. Stavebný denník viedli živnostníci, ktorí vykonávali stavebné práce a bude predložený dodatočne. Predmetné faktúry boli uhrádzané čiastočne hotovostné PPD zo dňa 31.07.2011, 19.07.2011, 25.07.2011, 31.07.2011, 08.08.2011, 12.08.2011, 17.08.2011, 31,08.2008 a čiastočne cez bankový účet. Bankové výpisy taktiež doloží dodatočne.
Dňa 06.03.2012 sa opakovane dostavil na daňový úrad konateľ spoločnosti V. K. ado zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9800401/3143/2012/Hud uviedol, že dňa 22.12.2011 sa pomýlil, keď uviedol, že stavebné a inštalačné práce vykonali fyzické osoby. Práce uvedené na faktúrach č. 2011039, č. 2011041, č. 2011042 a č. 2011044 vykonala spoločnosť MÄSOP s.r.o., Učňovská 6, Košice, IČO 43981496, o čom predložil aj faktúry (č. 19/07/2011/A, 31/07/201 l/A, č. 08/08/201 l/A, č. 26/08/201 l/A) vystavené touto spoločnosťou pre Hakan glob s.r.o. a predložil aj stavebný denník, ktorý viedol p. B., konateľ spoločnosti MÄSOP s.r.o. Koho zamestnanci vykonali tieto stavebné práce, nevedel uviesť. Materiál uvedený na faktúre č. 2011038 bol taktiež nakúpený od spoločnosti MÄSOP s.r.o. (faktúra č. 31/07/201 l/B zo dňa 31.07.2011). Ku skutočnosti, že podané daňové priznanie za 3. štvrťrok 2011 sa nezhoduje s predloženými záznamami DPH za 3. štvrťrok 2011 sa p. K. nevedel vyjadriť.
Z dôvodu vyššie uvedených rozdielnych odpovedí konateľa spoločnosti Hakan glob s.r.o. V. K. pri ústnych pojednávaniach, správca dane predvolal listom č. 9800401/5/387099/2012/Ber zo dňa 15.05.2012 V. K. ako svedka na ústne pojednávanie a zároveň o vypočutí svedka upovedomil daňový subjekt SC TRADE s.r.o.
(upovedomenie č. 9800401/5/387192/2012/Ber), ktorý sa však na ústne pojednávanie nedostavil.
Pán V. K. sa dňa 06.06.2012 dostavil na daňový úrad a uviedol, že konateľom spoločnosti Hakan glob s.r.o. je od apríla 2010. Za spoločnosť koná sám. Hlavnou podnikateľskou činnosťou spoločnosti bol a aj
je nákup a predaj rôzneho tovaru, sprostredkovanie stavebných prác, reklamná a sprostredkovateľská činnosť. Faktúry č. 2011038, č. 2011039, č. 2011041, č. 2011042, č. 2011044 pre spoločnosť SC TRADE s.r.o. vystavila za spoločnosť ekonómka X. L. na jeho pokyn, podpis na faktúrach je jeho, pečiatka je tá, ktorú používa spoločnosť. V roku 2011 mala spoločnosť jedného zamestnanca, ktorý pracoval 1-2 dni, potom bol práceneschopný, presné obdobie si nepamätal. Ďalej uviedol, že k fakturovaným prácam došlo, jednalo sa o stavebné a rekonštrukčné práce budovy na Textilnej ulici v Košiciach - murovanie, maľovanie, omietky, dlažby v interiéri aj fasádne práce - kancelárie, kúpeľňa a iné stavebné práce. Taktiež bol dodaný fakturovaný materiál. Na práce a dodávku materiálu bola uzatvorená zmluva o dielo, ktorú vypracovala firma SC TRADE s.r.o., písomný rozpočet na dielo nebol, iba ústna dohoda. Pán Č., konateľ spoločnosti SC TRADE s.r.o. poskytol návrh rekonštrukcie - náčrt, ktorý sa menil podľa situácie. Stavebný denník bol vedený firmou MÄSOP s.r.o., kontrolu vykonával p. K. podľa potreby. Kto mal vykonávať stavebný dozor nevedel uviesť, mala ho zabezpečiť firma MÄSOP s.r.o., ktorá vykonala uvedené práce pre spoločnosť Hakan glob s.r.o. a dodala aj materiál. P. K. si nepamätal, či bola uzatvorená zmluva alebo objednávka so spoločnosťou MÄSOP s.r.o. a uviedol, že ich predloží dodatočne. Jednal s p. B.W., konateľom spoločnosti MÄSOP s.r.o., s ktorým je v kontakte už asi 5 rokov, posledný obchod s ním robil koncom augusta a začiatkom septembra, v súčasnosti spolu nespolupracujú. Kontakt na p. B. sľúbil predložiť dodatočne. Obchod uzatváral vo firme na Učňovskej ulici v Košiciach - Šaci, aj v kaviarni. Faktúry od spoločnosti MÄSOP s.r.o. boli uhradené v hotovosti, peniaze boli odovzdané p. B. osobne. Na otázky správcu dane týkajúce sa spoločnosti MÄSOP s.r.o. p. K. uviedol, že nevie koho zamestnanci robili stavebné práce, nevedel, či to boli zamestnanci MÄSOP s.r.o., nevedel, či spoločnosť mala zamestnancov. On kvalifikovaných pracovníkov nezabezpečoval, našiel firmu, ktorá ich mala zabezpečiť, dôkaz o technickej spôsobilosti zamestnancov nemá. Taktiež materiál mala zabezpečiť spoločnosť MÄSOP s.r.o., ktorá mala nakúpiť materiál po dohode s p. K., ktorý im dal zoznam materiálu alebo si ho urobili sami. Pri preberaní stavby bol p. K. a zo strany MÄSOP s.r.o. p. B., k preberaciemu protokolu uviedol, že ho predloží dodatočne. Zo strany SC TRADE s.r.o. bol pri odovzdávaní prác p. Č. a p. K. za Hakan glob s.r.o., pričom bol odovzdaný preberací protokol, ktorý však nebol predložený (zápisnica č. 9800401/5/744703/2012/Ber).
P. K. dodatočne nepredložil požadované doklady a dôkazy o tom, že práce pre spoločnosť Hakan glob s.r.o. vykonala spoločnosť MÄSOP s.r.o.
Na základe uvedených skutočností správca dane preveroval aj daňový subjekt MÄSOP s.r.o. a zistil, že daňový subjekt MÄSOP s.r.o. dlhodobo nekomunikuje so správcom dane. Dňa 08.02.2012 bolo vykonané v mieste sídla spoločnosti MÄSOP s.r.o., Učňovská 6, Košice - Šaca miestne zisťovanie, pri ktorom bolo zistené, že daňový subjekt nemá označenie na informačnej tabuli vo vchode do podnikateľského centra, nemá prenajaté žiadne priestory, ani tam nesídli (úradný záznam č. 9800401/2354/2012/Ber).
Správca dane zaslal dňa 26.03.2012 predvolanie (č. 9800401/1/629425/2012/Ber) na výsluch svedka konateľovi spoločnosti MÄSOP s.r.o. T. B. na adresu trvalého pobytu Y. XXX/X N., ktoré sa však vrátilo na daňový úrad s označením „adresát neznámy". O vypočutí svedka bol upovedomený aj daňový subjekt SC TRADE s.r.o. (upovedomenie č. 9800401/1/629505/2012/Ber), ktorý sa na ústne pojednávanie y stanovený termín nedostavil.
Daňový subjekt MÄSOP s.r.o. správcovi dane nepreukázal vykonávanie akejkoľvek ekonomickej činnosti, naposledy podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2010, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby nepodáva od roku 2010. Daňový subjekt nie je registrovaný na daň zo závislej činnosti, správcovi dane nepredkladal štvrťročné prehľady ani ročné hlásenia, ktorými by deklaroval zamestnávanie zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť MÄSOP s.r.o. v roku 2011 nezamestnávala žiadnych zamestnancov.
Správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu SC TRADE s.r.o. výzvu na predloženie dôkazov č. 9800401/5/2144382/2012/Ber zo dňa 08.08.2012, ktorou vyzval daňový subjekt na predloženie dôkazov dostatočne preukazujúcich vykonanie stavebných prác a dodanie materiálu spoločnosťou uvedenou na faktúrach č. 2011038, 2011039, 2011041, 2011042 a 2011044 od dodávateľa
Hakan glob s.r.o. (doklady, ktoré sa vzťahujú i odovzdanému dielu a ktoré sú potrebné na jej užívanie v zmysle bodu V. 2. Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi Hakan glob s.r.o. a SC TRADE s.r.o., kto skutočne vykonal stavebné práce a dodal materiál, preberacie protokoly, zmluvy, zoznam kvalifikovaných a technicky spôsobilých pracovníkov, ktorí vykonali stavebné práce, kto vykonal prepravu materiálu, súpisy tovaru, dodacie listy, kto vykonával stavebný dozor, kto viedol stavebný denník na predmetnej stavbe, projektovú dokumentáciu v zmysle stavebného povolenia a príslušné dokladové časti k vykonanému stavebnému dielu v zmysle Zmluvy o dielo, doklady o vykonaní kolaudácie stavebného diela na Textilnej ulici č. 4, Košice).
Kontrolovaný daňový subjekt SC TRADE s.r.o. v stanovenom termíne nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, kto skutočne vykonal práce na objekte Textilná 4, Košice, ani akí pracovníci a koho zamestnanci vykonali stavebné práce, kto dodal stavebný materiál ako a kým bol prepravený na stavbu, a teda neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Realizátorom stavebných prác v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo a predložených faktúr mala byť spoločnosť Hakan glob s.r.o., čo je však v rozpore s vyjadreniami konateľa spoločnosti V. K.. Taktiež vyjadrenia pána V. K. považoval správca dane za účelové, nakoľko sa jednotlivé jeho tvrdenia rozchádzajú v tom, kto vykonával stavebné práce na uvedenom objekte.
Na základe vyššie uvedených zistení správca dane skonštatoval, že spoločnosť Hakan glob s.r.o. práce fakturované pre spoločnosť SC TRADE s.r.o. sama nevykonala, ale tieto mali raz podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Hakan glob s.r.o. V. K. vykonať dvaja ľudia, s ktorými uzavrel dohodu o vykonaní práce, pričom konkrétne mená nevedel uviesť a neskôr uviedol, že sa pomýlil a že tieto práce vykonala firma MÄSOP s.r.o., ktorá, dodala aj materiál. Nevedel však koho zamestnanci robili stavebné práce, kvalifikovaných pracovníkov nezabezpečoval, napriek tomu, že v zmysle bodu II. Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi Hakan glob s.r.o. a SC TRADE s.r.o. dňa 01.04.2011 mal kvalifikovaných a technicky spôsobilých pracovníkov zabezpečiť zhotoviteľ - Hakan glob s.r.o. K prijatým faktúram od spoločnosti MÄSOP s.r.o. p. K. nepredložil dôkazy preukázateľné a nevyvrátiteľné o tom, že spoločnosť Hakan glob s.r.o. prijala zdaniteľné obchody od dodávateľa MÄSOP s.r.o. Predložený stavebný denník správca dane nepovažoval za hodnoverný dôkaz, nakoľko neobsahoval údaje o časovom postupe prác, ich akosti, zdôvodnenie odchýlok vykonaných prác od schválenej projektovej dokumentácie, údaje o vykonaných skúškach počas realizácie, o vykonaní stavebného dozoru a o iných činnostiach ovplyvňujúcich stavebné práce a priebeh výstavby v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 46d) ods. 2 stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov stavebný denník vedie stavbyvedúci alebo stavebník od prvého dňa prípravných prác až do skončenia stavebných prác. Stavebný denník slúži tiež ako dôležitý prostriedok v obchodných vzťahoch, preto je v ňom potrebné zachytiť aj priebeh kontrolných dní.
Správca dane na základe vyššie uvedených skutočností a zistení skonštatoval, že daňový subjekt SC TRADE s.r.o. si nesplnil dôkaznú povinnosť a správcovi dane nepreukázal, že fakturované práce boli skutočne vykonané spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach, teda spoločnosťou Hakan glob s.r.o. tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi. Kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, na ktoré bol vyzvaný výzvou č. 9800401/5/2144382/2012/Ber zo dňa 08.08.2012 a teda pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti daňových dokladov a reálnosti skutočného vykonania prác spoločnosťou uvedenou na faktúrach v priebehu daňovej kontroly daňový subjekt neodstránil.
Na základe vyššie uvedeného správca dane skonštatoval, že daňový subjekt porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a neuznal odpočítanie dane v sume 16 205,24 eura z faktúr vystavených spoločnosťou Hakan glob s.r.o.
Finančné riaditeľstvo SR k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane uvádza, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov medzi správcu dane a daňový subjekt.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 cit. zákona, platiteľ môže odpočítať oddane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovar a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona môže platiteľ dane podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno v zmysle § 29 ods. 4 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi.
Z ust. § 29 ods. 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.
Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ uplatnil odpočítanie dane nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v 8 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúrach. Osoba, ktorá je. uvedená ako dodávateľ vo faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala službu odberateľovi. Správca dane preto skúmal uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
Odvolací orgán z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane postupoval v súlade s § 2 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť a či im neabsentuje materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturované tovary a služby daňový subjekt - platiteľ prijal od spoločností uvedených na dokladoch a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky nielen v spolupráci s platiteľom dane, ale aj v spolupráci s inými daňovými úradmi je plne v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 29 ods. 4 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého dodatočného platobného výmeru a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že spoločnosť Hakan glob s.r.o., ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, reálne nedodala materiál a stavebné práce uvedené na faktúrach č. 2011038, č. 2011039, č. 2011041, č. 2011042 a č. 2011044 spoločnosti SC TRADE s.r.o., pretože spoločnosť Hakan glob s.r.o. nemala vlastných zamestnancov, ktorí by stavebné práce vykonali. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Hakan glob s.r.o. V. K. (zápisnice č. 695/320/118418/2011/Hud, č. 9800401/3143/2012/Hud, č. 9800401/5/744703/2012/ Ber) práce fakturované pre spoločnosť SC TRADE s.r.o. mali vykonať dvaja ľudia, s ktorými uzavrel dohodu o vykonaní práce, pričom konkrétne mená nevedel uviesť, a neskôr uviedol, že sa pomýlil a práce vykonala firma MÄSOP s.r.o., ktorá dodala aj fakturovaný materiál. K prijatým faktúram od tejto spoločnosti však V. K. nepredložil dôkazy o tom, že spoločnosť MÄSOP s.r.o. skutočne dodala materiál a vykonala fakturované práce pre spoločnosť Hakan glob s.r.o., nepredložil žiadne súpisy vykonaných prác, nepredložil zoznam pracovníkov, ktorí mali stavebné práce vykonať a nevedel ani uviesť koho zamestnanci robili stavebné práce, hoci podľa bodu II. Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi Hakan glob s.r.o. a SC TRADE s.r.o. mal kvalifikovaných a technicky spôsobilých pracovníkov zabezpečiť zhotoviteľ (Hakan glob s.r.o.), nepredložil preberacie protokoly, k faktúre za dodaný materiál nepredložil žiadny súpis materiálu ani dodací list.
Z vykonaného dokazovania správcu dane ďalej vyplýva, že spoločnosť MÄSOP s.r.o. reálne nemohla v subdodávke vykonať stavebné práce a dodať materiál pre spoločnosť Hakan glob s.r.o. Spoločnosť MÄSOP s.r.o. dlhodobo nekomunikuje so správcom dane, na adrese sídla spoločnosť nesídli. Správcovi dane nebolo preukázané vykonávanie akejkoľvek ekonomickej činnosti, daňový subjekt MÄSOP s.r.o., naposledy podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2010, daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb nepodáva od roku 2010. Daňový subjekt nie je registrovaný pre daň zo závislej činnosti, správcovi dane nepredkladal štvrťročné prehľady ani ročné hlásenia, ktorými by deklaroval zamestnávanie zamestnancov, spoločnosť MÄSOP s.r.o. v roku 2011 nezamestnávala žiadnych zamestnancov.
Z faktúr vystavených spoločnosťou MÄSOP s.r.o. pre Hakan glob s.r.o. nie je možné určiť, aký bol konkrétny rozsah prác a aký konkrétny materiál mal byť dodaný, keďže tieto údaje na faktúrach nie sú uvedené. Ani predložený stavebný denník, ktorý je vedený iba za 2 týždne (od 27.06.2011 do 08.08.2011) nie je relevantným dôkazom o vykonaných prácach. Spoločnosť Hakan glob s.r.o. na faktúrach pre SC TRADE s.r.o. fakturovala stavebné a inštalačné práce za obdobie apríl - júl 2011. Nezrovnalosti boli zistené aj pri fakturácii stavebného a inštalačného materiálu, ktorý mal byť podľa faktúry vystavenej MÄSOP s.r.o. dodaný 31.07.2011 a Hakan glob s.r.o. ho fakturovala pre SC TRADE s.r.o. s dátum dodania 19.07.2011.
Tieto skutočnosti poukazujú na fakt, že faktúry a súvisiace doklady týkajúce sa obchodov medzi spoločnosťami MÄSOP s.r.o. a Hakan glob s.r.o. nie sú hodnoverné a nezodpovedajú reálnym plneniam. Preto aj následné fakturácie pre spoločnosť SC TRADE s.r.o. sú poznačené touto skutočnosťou.
Finančné riaditeľstvo SR na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že správca dane zistil a preukázal, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami MÄSOP s.r.o. a Hakan glob s.r.o. neboli reálne uskutočnené, nedošlo k dodaniu stavebného materiálu a stavebných prác spoločnosti Hakan glob s.r.o., apretó následne nemohli byť dodané spoločnosti SC TRADE s.r.o., ako je to deklarované na faktúrach č. 2011038, č. 2011039, č. 2011041, č. 2011042 a č. 2011044.
Odvolací orgán uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že daňový subjekt ani počas výkonu daňovej kontroly, keď nereagoval na výzvu správcu dane č. 9800401/5/2144382/2012/ Ber, ktorú prevzal 13.08.2012, ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, že k dodaniu materiálu a uskutočneniu stavebných prác deklarovaných spornými faktúrami vystavenými spoločnosťou Hakan glob s.r.o. skutočne došlo, čím vzniklo aj právo na odpočítanie dane 2 predmetných faktúr. Daňový subjekt nereagoval ani na upovedomenia správcu dane, ktorými ho oboznamoval o výsluchu svedkov (p. K., p. B.) a nevyužil svoju možnosť klásť svedkom otázky. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre daňový subjekt nie iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených m predmetnej faktúre. Daňový subjekt nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako j e uvedené na sporných faktúrach a doklady, ktoré predložil nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Predložené doklady o úhrade a samotné uhradenie faktúr nepreukazujú reálne uskutočnenie stavebných prác vo svojej materiálnej podstate spoločnosťou uvedenou na predložených daňových dokladoch. Skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúry a doklady o úhrade od dodávateľa ešte neznamená, že tento v skutočnosti dodanie prác a tovaru aj uskutočnil,
Správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, pri ktorej zistil, že dodávateľ odvolávajúceho sa daňového subjektu mal fakturované práce vykonať subdodávateľský. Cieľom správcu dane bolo sprehľadniť dodávateľsko-odberateľské vzťahy, preto správca dane preveroval nielen samotný daňový subjekt a jeho priameho dodávateľa - spoločnosť Hakan glob, s.r.o., ktorej predložené dôkazy neboli dostatočné na preukázanie zdaniteľných obchodov, ale i subdodávateľa spoločnosti Hakan glob s.r.o. - spoločnosť MÄSOP s.r.o. Správca dane vykonal dokazovanie, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či dodávateľské spoločnosti predmetné práce skutočne vykonali a tovar dodali. Samotná realizácia zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou SC TRADE s.r.o. a jeho obchodným partnerom Hakan glob s.r.o. nebola preukázaná, pretože z vyššie uvedených zistení a vyjadrení je zrejmé, že ani spoločnosť SC TRADE s.r.o., ani spoločnosť Hakan glob s.r.o. nepredložili správcovi dane také dôkazy, ktorými by konkrétne potvrdili a dokázali, že spoločnosť MÄSOP s.r.o. skutočne dodala fakturovaný stavebný materiál a uskutočnila stavebné práce. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že uvedená spoločnosť tieto práce nemohla vykonať, pretože nebolo zistené vykonávanie ekonomickej činnosti.
Finančné riaditeľstvo SR z vyššie uvedených skutočností, ako aj z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania zistilo, že správca dane objektívne spochybnil splnenie zákonom stanovených podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť nebola, s ohľadom na zistenia týkajúce sa dodávateľských subjektov, odvolávajúcim sa dostatočne preukázaná. Ak teda správca dane preukázal, že subdodávateľ MÄSOP s.r.o. nemohol vykonať stavebné práce a dodať materiál pre spoločnosť Hakan glob s.r.o., ktorá ich mala ďalej dodať spoločnosti SC TRADE s.r.o., tak spoločnosť SC TRADE s.r.o. nemohla tieto tovary a služby od spoločnosti Hakan glob s.r.o. nadobudnúť. Správca dane obchodné vzťahy medzi vyššie uvedenými daňovými subjektmi vyhodnotil tak, že zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené spoločnosťou Hakan glob s.r.o., ani jeho subdodávateľom MÄSOP s.r.o. a daňový subjekt nepreukázal opak. Správca dane opodstatnene nepriznal právo na odpočítanie dane, pretože s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázal, že toto právo nebolo uplatnené v súlade s ust. § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Námietka daňového subjektu, že správca dane odmietol rokovať s p. K. je neopodstatnená. Zo spisového materiálu odvolací orgán zistil, že p. K. výzvu Daňového úradu Košice I na predloženie dokladov č. 695/320/9764/2011/Hud zo dňa 30.11.2011 neprevzal, preto sa správca dane niekoľkokrát pokúšal
telefonicky spojiť s p. K., avšak buď bezúspešne alebo sa tento stále ospravedlnil a na daňový úrad sa nedostavil (úradný záznam č. 695/320/96065/2011/Hud zo dňa 23.11.2011, úradný záznam č. 695/320/97084/2011/Hud zo dňa 28.11.2011, úradný záznam č. 695/320/117603/2011/Hud zo dňa 20.12.2011). Dňa 22.12.2011 Daňový úrad Košice I spísal s konateľom spoločnosti Hakan glob s.r.o. p. K. zápisnicu o ústnom pojednávaní č, 695/320//11841 H/2011/Hud. Na základe prijatých opatrení pri tomto ústnom pojednávaní mal p Huk) predložiť ďalšie požadované doklady dňa 29.12.2011, avšak v tento deň, ani v nasledujúcich dohodnutých dňoch sa nedostavil na daňový úrad (úradný záznam zo dňa 29.12.2011, úradný záznam č. 9800401/137/2012/Hud zo dňa 09.01.2012, úradný záznam č. 9800401/2257/2012/Hud zo dňa 08.02.21012). P. K. sa na Daňový úrad Košice dostavil až dňa 06.03.2012 a bola s ním spísaná zápisnica č. 9800401 /3143/2012/Hud, v ktorej zmenil pôvodnú výpoveď. Z dôvodu podania rozdielnych výpovedí bol p. K. opäť predvolaný na daňový úrad (zápisnica č. 9800401/5/744703/2012/Ber zo dňa 06.06.2012).
K námietke daňového subjektu, že nezodpovedá za účtovníctvo dodávateľa, odvolací orgán uvádza, že správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, pri ktorej zistil aj nedostatky na strane dodávateľských spoločností, avšak netvrdil, že je za nich zodpovedný daňový subjekt SC TRADE s.r.o.
Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že správca dane postupoval v súlade s ust. § 2 a ust. § 29 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral v súlade s ustanovením § 29 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dospel k záveru o porušení ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a neuznaní odpočítania dane z faktúr č. 2011038, č. 2011039, č. 2011041, č. 2011042 a č. 2011044 od spoločnosti Hakan glob s.r.o. Správca dane v odvolaním napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, uviedol hodnotenie vykonaných dôkazov a ostatných podkladov, uviedol opis podstaty veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, vysporiadal sa s rozpormi v jednotlivých dôkazoch, ako aj úkony, ktoré vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, uviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a viedli k aplikácii konkrétneho právneho predpisu na prejednávanú vec a na základe ktorých rozhodoval.
Správca dane pri vyvodení záverov v danej veci vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných stavebných prác a materiálu nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach od spoločnosti Hakan glob s.r.o., daňová povinnosť nevznikla a následne nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane také relevantné dôkazy, ktorými by preukázal splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a z ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“
III.
1. V žalobe podanej v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu argumentoval nasledovne:
„Predovšetkým žalovaný dospel podľa žalobcu k rozhodnutiu na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu i nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca bol ako účastník správnych konaní rozhodnutím i postupom žalovaného na svojich subjektívnych právach ukrátený. Celé správne rozhodnutie odporuje ustanoveniu zákona SNR č. 511/1992 Zb. i zákona č. 563/2009 Z.z., pretože žalovaný neozrejmil žalobcom uvádzanú skutočnosť, že právny titul na priznanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 16 197,19 € skutočne existuje. Žalobca preukázal dostatočné dôvody na priznanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za júl 2011 a to vrátane realizácie jemu fakturovaných stavebných a inštalačných prác na základe Zmluvy o dielo z 1.4.2011 spoločnosťou Hakan
glob s.r.o., čo potvrdil aj konateľ Juraj K. ako štatutárny orgán tejto spoločnosti na ústnom pojednávaní u správcu dane dňa 22.12.2011. Či si táto spoločnosť následne splnila svoje účtovné i daňové povinnosti a zaradila faktúry vystavené žalobcovi do svojho účtovníctva už nebol žalobca povinný preverovať ani mu to táto spoločnosť nemusela oznamovať. Je nepochybné, že nehnuteľnosť - budova na adrese Textilná 4, 040 12 Košice, kde má žalobca sídlo, bola skutočne spoločnosťou Hakan glob s.r.o. rekonštruovaná, čo potvrdila okrem jej stavebného denníka a subdodávateľských faktúr od spoločnosti Mäsop s.r.o. aj jej obhliadka správcom dane na miestnom zisťovaní. Za výkon stavebných a inštalačných prác je zodpovedná táto spoločnosť a nie žalobca, preto práve jej ako zhotoviteľovi vyplývala povinnosť viesť (aj keď práce vykonávala subdodávateľsky) zoznam dodaného materiálu príp. zamestnancov, dodacie listy, projektovú dokumentáciu, stavebný dozor a pod. Celá rekonštrukcia totiž bola vykonávaná legálne a na jej realizáciu bolo stavebným úradom Mesta Košice vydané právoplatné stavebné povolenie. Správca dane požadoval od žalobcu resp. jeho zhotoviteľa v konaní doklady nad rámec zákonných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z.“ Na základe uvedených žalobných námietok navrhol žalobca zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 15:5.2013 zopakoval skutkové a právne dôvody
uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 25.1.2013, pričom vo vzťahu k žalobným námietkam uvedeným v žalobe z 28.3.2013 žalovaný uviedol:
„Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Žalobca si musí byť však vedomý toho, že je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych právnych podmienok upravených v citovaných ustanoveniach zákona. Ak žalobca tvrdí, že fakturované stavebné a inštalačné práce, na základe zmluvy o dielo z 1.4.2011, boli realizované spoločnosťou Hakan glob s.r.o. bolo jeho povinnosťou, vyplývajúcou z ustanovení § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. toto tvrdenie preukázať hodnovernými dôkazmi. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá tiež preukázanie plnení subdodávateľov odberateľa (žalobcu). Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. Ak daňový subjekt neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane.
Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca nepredložil v rámci kontroly správcovi dane hodnoverné doklady preukazujúce uskutočnenie deklarovaného plnenia, správca dane si zabezpečil dôkazné prostriedky aj v súčinnosti s príslušnými správcami dane. Správca dane uplatnil v daňovom konaní inštitúty dožiadania v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb .a svedeckej výpovede v zmysle § 7 citovaného zákona. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vypočul ako svedka V. K., konateľa spoločnosti Hakan glob s.r.o., o ktorej skutočnosti upovedomil žalobcu (dôkaz 90). Napriek tomuto upovedomeniu sa žalobca ústneho pojednávania, na ktorom mal možnosť klásť svedkovi otázky, nezúčastnil, čím nenaplnil svoje právo ustanovené v § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb. Bolo v záujme žalobcu, aby bol zistený skutkový stav veci, t.j. či bolo reálne uskutočnené dodanie deklarovaného tovaru a prác v zmysle sporných faktúr. Správca dane po zhodnotení týchto dôkazných prostriedkov (žalobca nereagoval ani na výzvu na predloženie dokladov zo dňa 08.08.2012), spochybnil reálnosť dodávky tovaru a prác fakturovaných spoločnosťou Hakan glob s.r.o. Žalovaný dôvody neuznania odpočítania dane uplatnených žalobcom v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., správcom dane zosumarizoval na strane 8 napadnutého rozhodnutia.
Predloženie dokladov požadovaných správcom dane týkajúcich sa obchodov medzi spoločnosťami Mäsop s.r.o. a Hakan glob s.r.o., ako aj dokladov v zmysle výzvy zo dňa 08.08.2012, má podstatný význam z pohľadu skúmania hmotnoprávnych podmienok nároku žalobcu na odpočítanie dane. Pri
absencii akýchkoľvek relevantných dôkazov zo strany žalobcu skutočnosti, ktoré mali tieto doklady preukázať, boli podstatné pre posúdenie jeho nároku na odpočet.“
Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania.
IV.
Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Súdne preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy, piatej časti sa riadi dispozičnou právnou zásadou vyplývajúcou predovšetkým z ustanovenia § 249 ods. 2 O. s. p., v rámci aplikácie ktorej súd preskúmava žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu prísne v právnych medziach žaloby, teda vznesených žalobných námietok (vyjmúc prípady aplikácie zásady oficiality vyplývajúcej z ustanovenia § 250j ods. 3 O. s. p.) Súd preto preskúmal rozhodnutie žalovaného z 25.1.2013 a obsah administratívneho spisu žalovaného a správcu dane dokumentujúci obsah a výsledky daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v právnom zábere vznesených žalobných námietok. Ide v podstate o tvrdenia žalobcu, že mu vznikol nárok na priznanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie (júl 2011) v sume 16 197,19 Eur, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca preukázal realizáciu jemu fakturovaných stavebných a inštalačných prác na základe Zmluvy o dielo z 1.4.2011 spoločnosťou Hakan glob s.r.o., čo mal potvrdiť aj konateľ V. K. ako štatutárny orgán tejto spoločnosti na ústnom pojednávaní u správcu dane dňa 22.12.2011. Žalobca poukázal ďalej na to, že na vykonanie rekonštrukčných prác mal vydané stavebné povolenie Mestom Košice a že nedostatky v účtovníctve jeho obchodného partnera
- dodávateľa nemožno pripísať na jeho ťarchu. Doklady požadované správcom dane v preskúmavanej právnej veci boli požadované podľa názoru žalobcu nad rámec zákonných oprávnení vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z.
Súd danú argumentáciu žalobcu považuje za nedôvodnú, nezodpovedajúcu obsahu a záverom daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a nemajúcu právnu oporu v legislatívnej úprave dane z pridanej hodnoty po stránke hmotnoprávnej (zákon č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj v rovine procesnoprávnej danej dotknutými ustanoveniami zákona č. 511/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 165b daňového poriadku (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Konanie v preskúmavanej právnej veci vykonané správcom dane v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a § 165 ods. 2 daňového poriadku sa procesnoprávne riadilo príslušnými ustanoveniami zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov.
Poukazujúc na danú procesnoprávnu úpravu a dotknuté ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (§ 49 ods. 1, 2 písm. a) uvedeného zákona) súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k preskúmavanej právnej problematike vzťahujúcej sa na dôkaznú povinnosť daňového subjektu, vyplývajúcu okrem iného z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžf/4/2011 z 15.3.2011, v odôvodnení ktorého Najvyšší súd SR konštatoval:
„Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní)“ zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
S poukazom na § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je potrebné uviesť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. K tejto námietke dáva žalobcovi do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o správe daní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva.
Správu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu vykonávajú finančné orgány samostatne. V rámci tejto kompetencie daňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Robia tak v daňovom konaní, a v rámci tohto konania majú a môžu daňové subjekty uplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne a to predovšetkým aj splniť svoju dôkaznú povinnosť.
V daňovom konaní, v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu, platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazu o vykonaní v tomto konaní kompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Pre daný prípad toto predstavovalo, že žalobca ako daňovník nemohol od správcu dane právom očakávať, že správca dane bude a musí čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech. Žalobca ani nemohol očakávať, že súd bude suplovať činnosti finančných orgánov, a že v správnom súdnictve bude vykonávať dôkazy a hodnotiť tie, ktoré daňovník mal a mohol predložiť v daňovom konaní, ale tak neurobil.
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd na to nemá kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
Takýto záver nie je v rozpore s požiadavkou plnej jurisdikcie stanovenej v § 250i O.s.p., nakoľko postupne by súd dospel k názoru o vecnej správnosti rozhodnutia správnych orgánov, ktoré v správnom konaní vykonali všetky dostupné dôkazy na odstránenie rozporov.“ (Aj rozsudok NS č.k. 6Sžf/19/2011 z 23.11.2011, rozsudok NS SR č.k. 5Sžf/25/2011 z 27.10.2011, rozsudok NS SR č.k. 4Sžf/25/2011 z 13.9.2011, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 104/2012-89 z 1.3.2012 a iné).
Z citovanej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR k prerokovanej právnej problematike možno jednoznačne vyvodiť záver o nedôvodnosti vznesených žalobných námietok v preskúmavanej právnej veci, pretože žalobca v súvislosti s faktúrami č. 2011038, číslo 2011039, č. 2011041, č. 2011042 a č. 2011044, ktorými v danej daňovej veci deklaroval zdaniteľné plnenie a splnenie podmienok podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v platnom znení, nepreukázal správcovi dane reálne uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných plnení. V procesnej nadväznosti na dôkaznú nečinnosť žalobcu pritom správca dane v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. využil procesné inštitúty dožiadania a taktiež vypočul aj svedka V. K., o výpoveď ktorého žalobca oprel svoju argumentáciu uvedenú v žalobe z 28.3.2013. Štatutárny zástupca žalobcu však v konaní v rámci výsluchu uvedeného svedka svojou neprítomnosťou na výsluchu napriek riadnemu upovedomeniu o procesnom úkone a taktiež nereagovaním na výzvu správcu dane na predloženie dokladov zo dňa 8.8.2012, ako aj celkovou pasivitou v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nerealizoval svoju dôkaznú povinnosť, ktorá je jednoznačne na strane daňového subjektu. Žalobca v konaní ani nepredložil správcovi dane dôkazné návrhy, ktoré by umožnili správcovi dane v rámci zákonných oprávnení vyplývajúcich zo zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vykonať iné dokazovanie, ktoré by mohlo preukázať reálnosť zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom v preskúmavanej právnej veci.
Napokon k obsahu žaloby súd poznamenáva, že z hľadiska posúdenia nárokov žalobcu na uznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2011 nie je právne významnou skutočnosť, že v súlade s vydaným stavebným povolením Mesta Košice boli vykonané stavebné a inštalačné práce, pretože kľúčovým pre právne posúdenie veci je zistenie správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie dodávok prác a materiálov dodávateľom Hakan glob s.r.o. tak, ako to deklaroval vo faktúrach, z ktorých správca dane neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Hore citovaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dáva na danú právnu otázku podstatnú pre posúdenie veci zásadné právne odpovede.
K obsahu žaloby súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, prísne pravidlá požadované zákonom č. 222/2004 Z. z. o DPH pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry súdov SR pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňové doklady odrážali skutočnosť, pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažený daňový subjekt, a nie správca dane, ktorému však na druhej strane nemožno uprieť právo vykonania takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/29/2010 z 10.3.2011, č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.9.2011, č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.4.2011, č.k. 2Sžf/41/2010 z 15.6.2011 a ďalšie.
Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci vyplývajúci z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol ako nedôvodnú.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.