Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/262/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. , , , , , , , , , , , takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Náhrada trov konania sa odporcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáha svojimi návrhmi zaplatenia majetkovej škody, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti a zároveň náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Odporca navrhol návrh zamietnuť.

Súd spojil na spoločné konania veci vedené pod sp. zn. , , , , , , , , , , , ktoré budú ďalej vedené pod sp. zn. , a to podľa v záujme hospodárnosti konania, a to s poukazom na obsah návrhom, skutkovú i právnu súvislosť ako aj totožnosť účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomným vyjadrením odporcu, rozhodnutím o námietkach zaujatosti uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 10. 2012, výzvou zo dňa 07. 12. 2012, listinami predloženými odporcom - vymáhanie dlhov súd nebankovke stopol, návrhom na spojenie veci, odpoveďou na výzvu - oznámenie o predbežnom prerokovaní nároku, žiadosťou o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody s ich doplnením, stanoviskom k žiadosti o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie zo dňa 31. 05. 2012, odpoveďou MS SR na stanovisko zo dňa 28. 05. 2012, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku odporcu zo dňa 22. 10. 2012, jednotlivými pripojenými exekučnými spismi.

Z návrhu navrhovateľa bolo zistené, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v pozícii oprávneného v exekučných konaniach navrhol postupom podľa § 38 a nasledujúce exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to pre pohľadávky, ktoré vznikli neplnením záväzku zo zmlúv o úvere. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie s exekučným titulom príslušnému súdu, v danom prípade Okresnému súdu Banská Bystrica a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii. Exekučný súd žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa žiadosťou a rozhodnúť o nej v zákonnom ustanovenej dobe.

Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom k zmenám právnej úpravy procesného postupu exekučného súdu podľa Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nepreskúmava ho ak ide o exekučný titul podľa . Ak súd nezistí rozpor do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor uznesením žiadosť o udelenie poverenia zamietne a proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak zistí rozpor návrh uznesením zamietne. Je prípustné proti uzneseniu odvolanie.

V exekučnom konaní sa podľa týchto procesných pravidiel robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť súdu rozhodnúť do 15 dní nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Navrhovateľ disponuje s exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní). Nejedná sa o rozhodnutie rozhodcovskej komisie ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Podľa odbornej literatúry vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie sa rozumeli rozhodnutia v pracovných sporoch podľa . Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút, ako rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý je exekučným titulom, a to podľa a Exekučného poriadku.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak nezistí rozpor do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak zistí rozpor žiadosť o udelenie poverenia uznesením zamietne. Proti uzneseniu je prípustné odvolanie. V exekučnom konaní podľa týchto procesných pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a preto súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti exekútora do 15 dní od jej doručenia, a to bez ohľadu na to, či ide o exekučný titul na základe rozhodnutia všeobecného súdu, rozhodcovského súdu alebo o notársku zápisnicu.

Exekučný súd napriek skutočnosti, že prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej zložitosti a takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia v konaní sp. zn. až dňa 16. 08. 2010, konanie začalo dňa 07. 11. 2009, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a došlo k omeškaniu viac ako 282 dní, v konaní sp. zn. rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia dňa 01. 02. 2011, konanie začalo dňa 08. 06. 2010, omeškania 238 dní, v konaní sp. zn. rozhodol o žiadosti dňa 21. 06. 2011, konanie začalo dňa 08. 04. 2011, omeškanie 74 dní, v konaní sp. zn. konanie začalo dňa 25. 05. 2011, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 26. 09. 2011, omeškanie 124 dní, v konaní sp. zn. rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 03. 05. 2011, konanie začalo dňa 02. 03. 2011, omeškanie 62 dní, v konaní sp. zn. rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 17. 02. 2011, konanie začalo dňa 18. 10. 2010, došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia, omeškanie 122 dní, v konaní sp. zn. súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 30. 01. 2011, konanie začalo dňa 03. 08. 2010, zamietol žiadosť o udelenie poverenia, omeškanie viac ako 180 dní, v konaní sp. zn. súd rozhodol dňa 30. 01. 2011, konanie začalo dňa 21. 07. 2010 zamietnutím žiadosti, omeškanie viac ako 193 dní, v konaní sp. zn. rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 09. 12. 2011, konanie začalo dňa 18. 05. 2011, zamietol žiadosť o udelenie poverenia, omeškanie 205 dní, v konaní sp. zn. rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 02. 03. 2011 zamietnutím žiadosti, konanie začalo dňa 30. 11. 2010, omeškanie 92 dní a spis sp. zn. rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 31. 01. 2011, konanie začalo dňa 23. 04. 2010 zamietnutím žiadosti, omeškanie viac ako 283 dní.

Navrhovateľ nesprávny úradný postup videl v nevydaní rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote a vykonanie úradného postupu bez plnenia zákonných podmienok, čo bola príčina, ktorá sa prejavila vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej uskutočňuje činnosť, ktorá by mu prináležala len vtedy, ak by konal ako meritórny súd. Exekučný súd nie je súdom podľa § 40 a nasledujúce zákona o rozhodcovskom konaní a nekoná o zrušení rozhodcovského rozsudku ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez plnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul, a to rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany navrhovateľa iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V daných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Navrhovateľ si uplatnil majetkovú škodu, ktorá v jednotlivých veciach predstavovala náhradu istiny a príslušenstva, keďže nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 SR a článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv. Navrhovateľ si uplatnil nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práva, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie, a to vo veciach vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Odporca sa vyjadril k návrhu navrhovateľa a navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Poukázal a vzniesol procesné námietky. Poukázal na zmätočnosť podania s tým, že sa v jednotlivých návrhoch vyskytujú viaceré nedostatky napríklad v návrhoch, ktorých namieta nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o poverení súdneho exekútora po 15-dňovej lehote sú zmätočne označení povinní (uvedený odlišný dátum narodenia ako dátum narodenia v petite návrhu). Nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje ako dátumy

doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ označuje časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisových značkách sa nezakladá na pravde, pretože v návrhoch, kde je namietaný nesprávny úradný postup je rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora sám navrhovateľ uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. Zároveň neoznačenie spisových značiek exekučných konaní bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv, a to nečinnosťou exekučného súdu, napríklad (, a ). Zároveň odporca uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Navrhol aplikáciu ustanovenia . Navrhovateľ namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote, ale aj nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných návrhov nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v návrhoch sa tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje svoj nárok. Prejavuje sa to najmä v návrhoch, kde namietaným je nesprávny úradný postup, a to rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote. Navrhovateľ čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba v návrhoch, kde namieta nesprávny úradný postup, a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote. Formu žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by zabránil tvrdeným prieťahom a viedol k ich účinnému odstráneniu. Navrhovateľ neuviedol, a to ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku, či využil možnosť podania sťažnosti na prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo podania ústavnej sťažnosti. Podávanie žiadosti o informáciu nie je možné považovať za aktívny postoj navrhovateľa na účinné odstránenie prieťahov. Judikatúra Ústavného súdu SR poukazuje, že sťažovateľ má postupovať v zmysle zásady, každý nech si stráži svoje právo. To, že tak navrhovateľ nekonal je možné pripísať iba jemu. Odporca mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca poukázal, že navrhovateľ doručoval prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23. 04. 2012 a už dňa 27. 09. 2012 doručoval návrhy vo veci a nepodal ich po uplynutí šesť mesačnej lehoty, ale skôr s poukazom na a Mal za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň poukázal, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať jeho nárok a preto odporca nepovažoval nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť a všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.

K nesprávnemu úradnému postupu, a to nerozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenej lehote poukázala na § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Pripustila, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť po uplynutí 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol súdu plnú súčinnosť a v takých prípadoch nemohol objektívne súdu dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil spis novému súdnemu exekútorovi. V prípade, že súd nekonal navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy a ak ho nevyužil zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). I vzhľadom na povahu úkonu - rozhodnutie o zmene súdneho exekútora zákonnom stanovenú lehotu, nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť vykonať i iné úkony nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. Zároveň pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene, to znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K rozhodnutiu o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty odporca uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie je výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak

je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok najmä v prípadoch podľa Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku trov exekučného konania (rozsudok súdneho dvora EÚ Astur Com 40/2008). Uvedený rozsudok nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému posúdeniu prípadu. Pokiaľ poukazuje navrhovateľ na ustanovenie Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011 z ustanovení jednoznačne vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule a teda akýkoľvek nárok vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v exekučných konaniach začatých po 01. 06. 2011 nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia podaná na súd po 01. 06. 2011 nárok v tejto časti je neopodstatnený.

Pred dňom 01. 06. 2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tým, že sa do formulácie vložili slová a rozhodnutie rozhodcovských súdov predstavovala len ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám daného ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovského rozsudky aj pred dňom 01. 06. 2011 (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu hlavne, keď sa týkajú spotrebiteľských zmlúv.

Odporkyňa uviedla, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je vylúčená, keďže pokiaľ navrhovateľ formuluje nesprávny úradný postup, a to zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže to byť nesprávny úradný postup pre účely Akýkoľvek postup súdu zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu a i ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť nesprávnym úradným postupom a nesprávnym úradným postupom nemôže byť samotný spôsob rozhodnutia. Zároveň je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nezákonnosť rozhodnutí musí byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Lehota 15 dní v zmysle Exekučného poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, týka sa prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ak ho nepoverí 15-dňová lehota neplatí.

Navrhovateľ v konaniach nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy alebo žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, nepreukázal, že existuje právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý by konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporkyňa má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Odporca vzniesol námietku premlčania podľa Navrhovateľ uvádza v niektorých návrhoch, že k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, a to po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty. Vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti u udelenie poverenia pred dňom 23. 04. 2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. V prípade, že mala škoda vzniknúť z dôvodu, že nedošlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote uplynula lehota po troch rokoch od momentu uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora a vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pre dňom 23. 04. 2009, t. j. tri roky pred dňom, keď boli odporkyni doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

V prípade vzniku škody nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíva vo vydaní poverenia po uplynutí 15-dňovej lehoty vzniesol odporca námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23. 04. 2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

K materiálnej škode odporca uviedol, že podľa § 17 ods. 1 zákona navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Navrhovateľ neuvádza, či vecné náklady predstavujú podľa § 17 skutočnú škodu alebo ušlý zisk a navrhovateľ by musel produkovať na preukázanie vzniku škody dôkazy pri každej individuálnej pohľadávke. Čo sa týka vyčísleného nároku odporca je spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a k tejto činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý využíval nielen počas domnelých prieťahov ale aj pred týmto obdobím a po tomto období. Čo sa týka udržiavania systému taktiež ide o činnosť, ktorú musí vykonávať na každodennej báze a preto ich považuje za účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami alebo skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok a od tejto povinnosti neodbremeňuje navrhovateľa množstvo podaných návrhov ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní ani ochrana osobných údajov, či dôverných informácií.

Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy v pomernej výške sumou 660 Eur alebo 663,88 Eur, kde navrhovateľ poukazuje na viacero nálezov ÚS SR je potrebné uviesť, že poskytovanie zadosťučinenia nie je automatické podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa. Prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave a pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy podľa uvedených nálezov, keď predseda súdu nemal možnosť zjednať prípadnú nápravu. Taktiež vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb je odlišný, poukázali na rozsudok NS ČR , kde odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu v súvislosti s prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza zánik podnikateľských aktivít a plánov ale bližšie ich nekonkretizuje. Zároveň poukázala na ustanovenie a potrebu prihliadnutia na dobré mravy.

Navrhovateľ poslal e-mailom dňa 13. 11. 2013 o 16.13 h návrh na zrušenie pojednávania spolu s návrhom na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na zákonného sudcu a na nestranný súd. Zároveň navrhovateľ predložil sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu SR zo dňa 10. 01. 2013.

Navrhovateľ poslal súdu dňa 13. 11. 2013 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a navrhol, aby súd zrušil nariadené pojednávanie, a to až do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a aby v prejednávaní veci nepokračoval vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa článku 127 SR. Zároveň navrhol prerušiť konanie podľa a z dôvodu, že ide o konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke, ktorú súd nie je v tomto konaní oprávnený riešiť a rieši sa v ňom otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Navrhol teda konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.

Súd konštatuje, že uvedený návrh a žiadosť na zrušenie pojednávania navrhovateľ poslal e-mailom dňa 13. 11. 2013 o16.13 h, poštou dňa 20. 11. 2013, napriek tomu, že termín pojednávania právny zástupca navrhovateľa prevzal už dňa 09. 09. 2013 a sťažnosť na Ústavný súd bola napísaná dňa 10. 01. 2013 a teda navrhovateľ mal o tejto skutočnosti vedomosť dávno pred nariadením pojednávania vo veci samej.

V spojených konaniach Krajský súd Banská Bystrica rozhodoval o námietkach zaujatosti, ktoré vzniesol navrhovateľ a rozhodol, že z konania sú vylúčené sudkyne Okresného súdu Banská Bystrica M. v konkrétnych veciach.

Podľa súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z vyššie uvedených dôvodov zamietol. Mal za to, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté o námietkach zaujatosti sudcov, ktoré je právoplatné, do rozhodnutia súdu nebolo zrušené. Zároveň súd v súlade s nálezom Ústavného súdu SR v zmysle ktorého nie je dôvodom na prerušenie konania podľa tá skutočnosť, že prebieha konanie na ústavnom súde o porušení základných práv ohľadne námietky zaujatosti sudcu, nakoľko meritórne rozhodnutie v konaní nebude závisieť od rozhodnutia ústavného súdu a prerušenie konania by sa mohlo kvalifikovať ako porušenie práva na konanie a rozhodnutie bez zbytočných prieťahov.

Súd potom podľa konal a rozhodoval v neprítomnosti účastníkov konania, odporca svoju neprítomnosť ospravedlnil, navrhovateľ napriek tomu, že podal návrh na prerušenie konania sa pojednávania mal zúčastniť, keďže ide o procesné rozhodnutie, o ktorom súd rozhodne na pojednávaní.

Súd návrh navrhovateľa na zrušenie pojednávaní z dôvodov, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR posudzoval podľa , v zmysle ktorého možno pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Zároveň ustanovenie uvádza, čo má obsahovať návrh na odročenie pojednávania. Súd mal za to, že neexistuje dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a navrhovateľ sa mal pojednávania zúčastniť, keďže svoj návrh podal e-mailom v deň pojednávania a nebola mu oznámená skutočnosť, že súd pojednávanie odročuje alebo ruší termín pojednávania.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona je orgánom konajúcim v mene štátu MS SR.

Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

Podľa § 19 ods. 1 zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plyne premlčacia lehota odo dňa doručenia rozhodnutia. Lehota podľa ods. 3 zákonného ustanovenia neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

V uvedených konaniach, a to v konaniach tunajšieho súdu malo podľa navrhovateľa dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý spočíval v tom, že súd nevydal rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote, t. j. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a zároveň, že boli vydané uznesenia, ktorými došlo k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čím podľa navrhovateľa došlo k nesprávnemu úradnému postupu bez plnenia zákonných podmienok.:

Predmetom spojených konaní boli nároky navrhovateľa, ktoré si uplatnil a ktoré súd oboznámil a na základe pripojených exekučných spisov spísal úradný záznam:

1/ - exekučné konanie proti povinnému P., žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 14. 12. 2009, doručovaná žiadosť o zaslanie rozhodcovského spisu, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 05. 2010 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na základe odvolania oprávneného zo dňa 18. 06. 2010, odvolací súd zrušil rozhodnutie uznesením zo dňa 27. 10. 2010 právoplatne dňa 15. 11. 2010, Okresný súd Banská Bystrica rozhodol uznesením zo dňa 05. 04. 2011 o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia právoplatne dňa 21. 05. 2011 a následne došlo k zastaveniu exekučného konania.

2/ - exekučné konanie proti povinnej V. U., žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 16. 07. 2010, uznesenie okresného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 07. 10. 2010 právoplatné dňa 18. 07. 2011, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. zo dňa 02. 05. 2011 právoplatné dňa 18. 07. 2011, odvolanie oprávneného doručené dňa 10. 11. 2010, uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania zo dňa 16. 08. 2012.

3/ - exekučné konanie proti povinnému O. Z., žiadosť o udelenie poverenia zo dňa 16. 05. 2011, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. 05. 2011 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

4/ - exekučné konanie proti povinnej N. T., žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 28. 07. 2011, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 29. 07. 2011 právoplatné dňa 05. 10. 2011, uznesenie o zastavení exekučného konania zo dňa 07. 11. 2011 právoplatné dňa 13. 12. 2011.

5/ - exekučné konanie proti povinnej H. S., žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 21. 03. 2011, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica o zamietnutí žiadosti zo dňa 22. 03. 2011 právoplatné dňa 14. 05. 2011, uznesenie o zastavení exekučného konania zo dňa 29. 06. 2011 právoplatné dňa 09. 09. 2011.

6/ - exekučné konanie proti povinnému F. S., žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 10. 12. 2010, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 12. 2010 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia právoplatné dňa 02. 02. 2011, zároveň uznesenie o zastavení exekúcie právoplatné dňa 14. 04. 2011.

7/ - exekučné konanie proti povinnému O. O., žiadosť o udelenie poverenia zo dňa 13. 10. 2010, uznesenie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 22. 10. 2010 právoplatné dňa 01. 01. 2011, uznesenie o zastavení exekučného konania zo dňa 27. 06. 2011 právoplatné dňa 10. 08. 2011.

8/ - exekučné konanie proti povinnému W. C., žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 23. 09. 2010, uznesenie o zamietnutí žiadosti zo dňa 27. 09. 2010 právoplatné dňa 31. 01. 2011 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. , ktorý potvrdil uznesenie okresného súdu, zároveň došlo k zastaveniu exekučného konania uznesením zo dňa 24. 03. 2011.

9/ - exekučné konanie proti povinnej Z. U., žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 21. 07. 2011, vstup vedľajšieho účastníka, uznesenie o zamietnutí žiadosti zo dňa 25. 11. 2011 právoplatné dňa 28. 12. 2011 a následné zastavenie exekučného konania. 10/ - exekučné konanie proti povinnému Jánovi G., žiadosť o udelenie poverenia doručená súdu dňa 14. 01. 2011, uznesenie o zamietnutí žiadosti zo dňa 18. 01. 2011 a zastavená exekúcia zo dňa 14. 04. 2011.

11/ - exekučné konanie proti povinnému H. H. Y., žiadosť o udelenie poverenia zo dňa 24. 06. 2010, uznesenie o zamietnutí udelenia poverenia zo dňa 14. 10. 2010, odvolanie oprávneného zo dňa 16. 11. 2010, ustanovenie opatrovníka zo dňa 08. 12. 2010, uznesenie odvolacieho súdu o zrušení uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 04. 2011, vydané poverenie dňa 14. 06. 2011.

Odporca vzniesol v uvedených veciach námietku premlčania. K vznesenej námietke súd uvádza, že lehota mohla začať plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel o rozhodnutí exekučného súdu, ktorým bol návrh na vydanie poverenia zamietnutý. Rozhodnutia v spojených veciach, a to v exekučných veciach boli vydané od 26. 05. 2010 a trojročná lehota mohla uplynúť najskôr dňa 26. 05. 2013, návrhy na tunajší súd boli podané dňa 27. 09. 2012, a to v rámci plynutia trojročnej lehoty, ktorá sa zároveň predlžuje o šesťmesačnú lehotu v rámci predbežného prerokovania nároku a teda námietka zo strany odporcu nebola vznesená dôvodne.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci s nesprávnym úradným postupom podľa je preukázanie základných predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, a to bod 1/ porušenie právnej povinnosti spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe, 2/ preukázanie vzniku škody, 3/ preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, keďže ide o objektívnu zodpovednosť zavinenie nie je potrebné preukazovať.

K prvému predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu došlo podľa tvrdenia navrhovateľa z dôvodov, a to a/ nerozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto žiadosti a teda nedodržanie zákonnej lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, b/ vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, a to vydaním uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia s účinkami spočívajúcimi v zániku vykonania práva a túto činnosť by súd mohol vykonať len vtedy, ak by konal ako meritórny súd odvodzujúc svoju právomoc od ustanovenia a nasledujúce

Ad a/:

Lehota 15 dní na vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je procesná a zákonná lehota, ktorej zámerom bolo zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Exekučný poriadok neuvádza sankciu za prekročenie tejto lehoty a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že exekučný súd vydal rozhodnutia po uplynutí 15-dňovej lehoty, súd uvedené nezistil v konaniach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. . V uvedených konaniach, ktoré sú uvedené a rozpísané v dôvodoch rozsudku bolo rozhodnuté v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia.

V uvedených veciach došlo k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia.

Vo veci sp. zn. bola zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010 mal súd v prípade ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom vydať v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia žiadosti rozhodnutie, ktorým exekútora poverí vykonaním exekúcie. V ods. 3 daného ustanovenia je upravený postup súdu v prípade ak žiadosť súdneho exekútora zamieta. Uvedený odsek neobsahuje žiadnu lehotu pre vydanie takéhoto rozhodnutia a takto systematicky je zachované poradie a úprava aj v nasledujúcich novelách exekučného poriadku. Z jazykového, gramatického ako aj systematického výkladu daného zákonného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ v uvedených konaniach došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora neplatila pre takéto rozhodnutie 15-dňová lehota uvedená v ods. 2 daného zákonného ustanovenia. Nebol naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane odporcu v zmysle nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v nedodržaní zákonnom stanovenej lehoty.

V rozhodnom období od 01. 06. 2010 došlo k novelizácii Exekučného poriadku, a to , keď zákonodarca odkazom na ustanovenie a Exekučného poriadku uviedol, že pre tieto exekučné tituly lehota 15 dní pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi neplatí. Navrhovateľ tvrdí, že v tomto období znenie malo na mysli rozhodnutia rozhodcovských komisií v pracovných sporoch vydaných v rozhodcovskom konaní podľa a vyhlášky č. 42/75 Zb. Rozhodnutia rozhodcovských komisií a rozhodcovských súdov považoval za dva odlišné pojmy a veci a názor opieral aj o odbornú literatúru. Odporkyňa k uvedenému poukazovala na dôvodovú správu k novelizovanému zneniu v zmysle ktorej sa dotknuté ustanovenie aplikuje aj na rozhodcovský rozsudok. Z prílohy k uzneseniu ústavnoprávneho výboru NR SR č. 820/2010 Z. z. bola potreba prijatia novely odôvodnená tak, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora v prípadoch, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok bola výraznou prekážkou na objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ - Asturcom C 40/2008 sa nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom

konaní. Negatívny dopad na štátny rozpočet to malo aj v súvislosti s podanými žiadosťami o náhradu škody z dôvodu, že sa v súdnej exekúcii vymohli plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, a to najmä neprimeraných sankcií a súdy nemali časový priestor ani na vyžiadanie napríklad spotrebiteľskej zmluvy. Úmyslom zákonodarcu bolo teda neaplikovať 15-dňovú lehotu pri poverení exekútora aj v tých prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo výslovne upravené v exekučnom poriadku. Ústavný súd v náleze sp. zn. uviedol, že v prípade výkladu právneho predpisu platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikácii právnej normy. Je východiskom na objasnenie a ujasnenie si jej obsahu, zmyslu a účelu a súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a musí odchýliť ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktorý majú svoj základ v ústavne komfortnom právnom poriadku. Vyššie uvedený zámer zákonodarcu nemožno nahrádzať neautentickým výkladom v odbornej literatúre.

Na základe uvedených skutočností súd v týchto prípadoch nemal za preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v rozhodnutí po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty. Vo všetkých prejednávaných veciach uvedených súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup, keďže došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia a následne po rozhodnutí krajského súdu došlo k zastaveniu exekučného konania, týka sa vecí sp. zn. a sp. zn. .

Ku dňu 01. 06. 2011 došlo k zmene exekučného poriadku ohľadne lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kedy zákon ustanovil, že lehota neplatí ak sú exekučnými titulmi rozsudky rozhodcovských súdov a teda nebola stanovená lehota na vydanie takéhoto rozhodnutia a nemohlo dôjsť k nedodržaniu zákonnej lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v konaní sp. zn. .

Ad b/:

K tvrdeniu, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu tým, že nebolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, ale došlo k zamietnutiu vydania poverenia, nemohlo ísť o nesprávny úradný postup, ale išlo by o nezákonné rozhodnutie v zmysle . Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať postup, ktorý našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí a nemôže ním byť ani samotný spôsob rozhodnutia prípadne právne posúdenie veci (rozhodnutie NS SR č. k. ). Navrhovateľ netvrdil, že vydanie rozhodnutia, ktorým sa zamietlo vydanie poverenia malo byť nezákonné rozhodnutie a súd mal za to, že takéto rozhodnutie nie je nesprávny úradný postup podľa citovaného zákona, ani nezákonné rozhodnutie, ktorým by došlo k prekročeniu právomoci podľa a to z nasledovných dôvodov:

Dôvodom pre odmietnutie vydania poverenia vo všetkých exekučných veciach v spojených konaniach bola nezákonnosť exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, a to z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu. Skúmaním rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale realizovali svoje oprávnenie, ktoré im vyplývalo z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (rozhodnutie NS SR č. k. , rozhodnutie KS BB č. k. , nález Ústavného súdu SR , rozhodnutie NS SR č. k. ). V týchto rozhodnutiach je uvedené, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Môže tak urobiť na návrh účastníka konania ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). Je v kompetencii exekučného súdu skúmať formálnu aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu.

Súd mal potom za to vzhľadom na vyššie uvedené, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu na strane odporcu a tým nie je splnená základná podmienka vzniku zodpovednosti odporcu za škodu podľa

Navrhovateľ nepreukázal vznik tvrdenej majetkovej škody, ktorá má predstavovať istinu s príslušenstvom, t. j. z akého dôvodu sa nemôže domáhať plnenia od povinného. Zastavením exekučného konania exekučný súd prelomil materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zanikla prekážka rozhodnutej veci. Pre oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní odpadá prekážka veci právoplatne rozhodnutej na uplatnenie práva na súde. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná a možno ju prelomiť

v zákonnom stanovených prípadoch. O takýto prípad ide aj v ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní v zmysle ktorého podľa ods. 2 je nielen možnosť ale aj povinnosť zastaviť exekúciu pre výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Ak sa zistia v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. c/ alebo d/ ide o vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá nie je v rozpore s právom Európskej únie, odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu Prešov č. k. .

K tvrdeniu navrhovateľa, že rozhodnutie súdu bolo dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti práva navrhovateľa súd uvádza, že v žiadnom z daných konaní exekučný súd nekonal v neprimerane dlhej lehote. K vydaniu rozhodnutí o zamietnutí žiadosti došlo buď v 15-dňovej lehote alebo v krátkej dobe pričom následne došlo k zastaveniu exekučného konania. Procesnú situáciu si zapríčinil samotný navrhovateľ, ktorý rozhodcovskú doložku formuloval vo svojich zmluvných podmienkach spôsobom, ktorý spôsobil jej neprijateľnosť, nebol potom daný nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zároveň súd poukazuje, že dátumy, ktoré uvádza navrhovateľ v návrhoch o podanie žiadosti na vydanie poverenia a dátumy rozhodnutí exekučného súdu sú nesprávne, takéto dátumy neboli v exekučných spisoch zistené a potom nie je ani správny počet dní omeškania, ktoré uvádza navrhovateľ.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na znenie účinného od 01. 01. 2013 v zmysle ktorého má navrhovateľ preukázať podanie sťažnosti na prieťahy, prešetrenie vybavenia sťažnosti alebo právoplatné rozhodnutie. Ide o ustanovenie, ktoré má hmotnoprávny charakter a keďže navrhovateľ podal návrhy na predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody v roku 2012, keďže ustanovenie nemá retroaktívne účinky. Takýto postup sa v tom čase nevyžadoval a teda nemohlo byť ani aplikované na prejednávané prípady.

O trovách konania rozhodol súd podľa . Odporkyňa, ktorá bola úspešná v konaní si uplatnila náhradu trov konania, ktoré však v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia nevyčíslila a zo spisu žiadne trovy nevyplývajú. Súd potom rozhodoval i s poukazom na .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 14. 11. 2013

JUDr. Libuša Záthurecká sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská