Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/111/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. A.. H. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., J. F. XXX/XX, 2. H.. H. F. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., J. F. XXX/XX, obaja zast. JUDr. Danicou Sitárovou, advokátkou, so sídlom Levice, Námestie hrdinov 13, proti žalovanému: Rondis, s. r. o., so sídlom Šaľa, Robotnícka 980/7, IČO: 36 366 056, zast. JUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom, so sídlom Šaľa, Jarmočná 2264/3, o zaplatenie 2 253,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. marca 2022 č. k. -633 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.) a vo výrokoch o trovách konania (IV. a V.) p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 348,84 eura zastavil (I.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade sumu vo výške 1 425,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcov (II.). Žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol (III.). Rozhodol, že žalobcom v 1. a v 2. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 26%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný (IV.) s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (V.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , , , a zistil, že nebolo sporné, že strany sporu uzavreli dňa 11. 09. 2014 Mandátnu zmluvu č. 2014120 (č. l. 11), na základe ktorej sa mandatár - žalovaný zaviazal, že bude pre mandanta - žalobcov vykonávať a zabezpečovať činnosti súvisiace s realizáciou stavby ,,Novostavba rodinného domu - Rodinný dom - L.“ a to najmä: prerokovanie projektu s dotknutými orgánmi a organizáciami za účelom vydania kladného stanoviska k stavebnému povoleniu, zabezpečenie vydania súhlasov, vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov a organizácií potrebných k stavebnému povoleniu (1), zabezpečenie vydania stavebného povolenia a právoplatnosti stavebného povolenia zmeny stavby (2), oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých sa pripravuje realizácia stavby, najmä s projektom, s obsahom zmlúv a s obsahom stavebného povolenia. Upozornenie na nedostatky a rozpory vyplývajúce z predložených podkladov a to písomne (listom, mailom, faxom) do 5 dní odo dňa ich zistenia. (3), zrealizoval súťaže na výber zhotoviteľov stavby a jej jednotlivých častí (4), spolupráca s mandantom pri vyhodnotení súťaže na výber zhotoviteľa stavby alebo jej časti a písomné posúdenie ponúk zhotoviteľov z cenového, kvalitatívneho a časového hľadiska. Okrem iného mal aj spolupracovať pri odovzdaní staveniska zhotoviteľovi a zabezpečenie zápisu o tom do stavebného

denníka. Kontrolovať dodržiavanie uzatvorených zmlúv, platných právnych predpisov a STN, pokynov mandanta ako objednávateľa, projektovej dokumentácie, jej konfrontácia so skutočným výkonom a zosúladenie skutkového stavu s projektovou dokumentáciou, resp. v prípade zrealizovania zmien mandantom, tak zosúladenie projektovej dokumentácie so skutkovým stavom. Bezodkladne informovať mandanta o všetkých závažných okolnostiach. Kontrolovať dodržiavanie stavebných postupov podľa projektovej dokumentácie najmä čo do kvality, množstva, postupu prác. Viesť stavebný denník, pravidelne sa vyjadrovať k zápisom zhotoviteľa, predkladanie mandantovi na odsúhlasovanie naviac práce, alebo inú zmenu rozsahu diela, kontrolovať a vyžadovanie dokladov o preukázaní zhody výrobkov pre stavbu od zhotoviteľa. Kontrolovať postup prác podľa časového plánu stavby a zmlúv. Upozorňovať zhotoviteľov a mandanta na nedodržiavanie termínov výstavby, zabezpečenie odstraňovania vád počas realizácie stavby. Zabezpečovať a kontrolovať odstraňovanie vád a nedorobkov zistených pri preberaní v dohodnutých termínoch. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od zahájenia spolupráce po vydanie užívacieho povolenia (kolaudačného rozhodnutia). Strany sporu mali zároveň v predmetnej zmluve dohodnuté, že pred uplynutím dohodnutej doby môže zmluva skončiť dohodou alebo výpoveďou, dohoda musí byť urobená písomne dodatkom k zmluve, inak je neplatná. Strany sporu sa dohodli na odmene vo výške 9 500,- eur bez DPH, pričom fakturácia sa bude vykonávať mesačne 950,- eur bez DPH.

1.2. Z potvrdenia od zamestnávateľa žalobcu v 1. rade bolo zistené, že žalobca dňa 16. 01. 2015 čerpal dovolenku. Z vyúčtovania znalečného, ktoré si dali žalobcovia vyhotoviť, bolo zistené, že znalkyňa si vyúčtovala znalečné za vypracovanie znaleckého posudku č. 6/2015 čiastku vo výške 180,- eur. Z faktúry nachádzajúcej sa v spise bolo zistené, že žalobcovia za práce (hydroizolácie, vyhotovenie základu pod komínom, prípojka vodovodu cez základ) vykonané na stavbe a to na rodinnom dome uhradili dodávateľovi poskytnutých služieb sumu vo výške 300,- eur.

1.3. Z výsluchu strán sporu, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a samotným obsahom spisu, predmetom sporu bola žalobcami uplatnená suma, ktorá pozostávala z dvoch nárokov a to jednak nároku na vrátenie odmeny z príkaznej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu a z ďalšieho nároku na náhradu škody, ktorú si žalobcovia uplatňovali v zmysle , pričom obidva uplatňované nároky žalobcami boli rozporované žalovaným.

1.4. V zmysle intencií Krajského súdu v Nitre sa súd zaoberal uplatneným nárokom žalobcov a to vrátenia odmeny z príkaznej zmluvy, pričom vychádzal aj z vysloveného právneho názoru Krajského súdu v Nitre č. l. 27 bod 35, kde žalovaný argumentoval tým, že ak má prísť k nejakému kráteniu odmeny zo strany žalovaného, tak sa má jednať o zanedbateľnú časť tejto odmeny, vzhľadom na pomer splnených a nesplnených povinností žalovaného a ich následkov pre žalobcov. Žalobcovia ohľadom odmeny trvali na svojej argumentácii, že táto odmena žalovanému neprislúcha, pričom sa pridržiavajú právneho názoru Krajského súdu v Nitre, pričom mali za to, že v danom spore je aj daná pasívna legitimácia žalovaného, čo sa týka uplatnenej sumy vo výške 300,- eur, čo sú náklady vynaložené na prerábku prípojky vody, a takisto trvali na svojich argumentoch v rámci vyhotovenia znaleckého posudku a uplatňovania si nároku vo výške 180,- eur, čo opierajú o neplnenie si povinností žalovaného v zmysle príkaznej zmluvy.

1.5. Z predmetného obsahu spisu mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 11. 09. 2014 mandátnu zmluvu, čo nebolo sporné, v ktorej si upravili aj výšku odmeny, výška odmeny bola presne, resp. zmluvne medzi stranami dohodnutá v článku 4, z ktorého vyplýva, že účastníci si dohodli odmenu vo výške 9 500,- eur bez DPH, pričom fakturácia sa bude vykonávať mesačne vo výške 950,- eur bez DPH, pričom sa domáhali vyplatenia odmeny za mesiac december vo výške 475,- eur a v mesiaci január vo výške 950,- eur z dôvodu nesplnenia si svojej povinnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žalovaný si riadne nesplnil svoje povinnosti v mesiaci december 2014, ako aj v mesiaci 2015, pričom k ukončeniu spolupráce došlo zo strany žalobcov ku dňu 21. 01. 2015, z čoho jednoznačne vyplýva, že nárok na odmenu na základe príkaznej zmluvy už po tomto období žalovanému neprináleží. Súd mal za to, že aj napriek skutočnosti, a to oznámenia zo strany žalovaného žalobcom, že bude v dňoch od 22. 12. 2014 do 11. 01. 2015 čerpať dovolenku, bol aj napriek tomu povinný dodávateľov kontrolovať a ak to nemohol zabezpečiť, resp. splniť práve z dôvodu čerpania dovolenky, tak mal práce, ktoré sa mali vykonávať v čase čerpania jeho dovolenky naplánovať tak, aby ich vedel riadne odkontrolovať, pričom práve v tomto období došlo k podstatným závadám a k porušeniam príkaznej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. V tomto spornom období bolo zistené, že bola nesprávne dodaná tehla žalobcom na stavbu, bola nekvalitne vymurovaná stena, ktorá

sa musela prerobiť, nesprávne urobené stavebné otvory, nesprávne osadené preklady, vyvedená voda, nesprávny betón pod komínom, nedodržanie termínov, čo všetko malo za následok vyhodnotenie súdu, že zo strany žalovaného v mesiaci december, ako aj za mesiac január do ukončenia spolupráce, došlo k preukázateľnému porušeniu povinnosti zo strany žalovaného a z tohto dôvodu mu neprináleží ani odmena vyplývajúca z príkaznej zmluvy a z tohto dôvodu súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na úhradu vyplatenej odmeny vo výške 1 425,- eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcov.

1.6. Ďalším nárokom, na ktorom žalobcovia po čiastočnom späťvzatí zotrvávali, bolo uplatnenie finančnej čiastky vo výške 300,- eur, ktoré predstavovali náklady za prerábku vody a betónovej pätky pod komínom, pričom medzi stranami nebolo sporné, že voda do domu žalobcov nebola privedená podľa projektovej dokumentácie a pätka pod komínom nebola spevnená, taktiež nebolo sporné, že táto vada bola odstraňovaná žalobcami, za čo vynaložili na náklady odstránenia čiastku vo výške 300,- eur, ktoré im boli vyfakturované a ktoré aj následne uhradili. V mandátnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu, a to konkrétne v článku II. strana 3 predmetnej zmluvy je uvedené, že mandatár t.j. žalovaný kontroluje postup prác podľa časového plánu stavby a zmlúv, upozorňuje zhotoviteľov a mandanta na nedodržanie termínov výstavby, zabezpečuje odstraňovanie vád počas realizácie stavby a prípravy podkladov pre mandanta na uplatňovanie majetkových sankcií voči zhotoviteľom v prípade nedodržania zmlúv. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že úlohou mandatára, teda žalovaného, bolo len zabezpečovať zhotoviteľov stavby, spolupracovať s vybratými zhotoviteľmi pre realizáciu stavby, ako aj uplatňovanie práv mandanta zo záväzkových vzťahov v sporoch s dodávateľom, t.j. najmä písomne, či už listom, mailom, faxom, upozorňovanie zhotoviteľov na porušenie zmluvných alebo zákonných povinností bezodkladne po ich zistení, navrhovanie riešení v prípade vzniku rozporov alebo odstraňovania nedostatkov, vymáhanie nárokov mandanta vyplývajúcich mu z uzatvorených zmlúv alebo z právnych predpisov, z čoho vyplýva, že v predmetnej veci žalovaný len zabezpečoval činnosť zhotoviteľov pre žalobcov, kontroloval ich činnosť a v prípade teda zistených nedostatkov jeho úlohou bolo riešiť a odstraňovať nedostatky, prípadne vymáhania nárokov od mandanta, čiže on priamo nevykonával činnosť a z toho dôvodu, nie je pasívne legitimovaný v danom spore. V danom prípade za zistené nedostatky, čo nebolo ani medzi stranami sporné ohľadom prerábky vody a betónovej pätky pod komínom, pričom žalobca musel vykonať prerábku prípojky vody z vodovodu, za vyhotovenie základu pod komínom a za hydroizoláciu, za čo mu bola vyfakturovaná čiastka vo výške 300,- eur, ktorú uhradil, zodpovedá zhotoviteľ, teda ten, ktorý reklamované práce pre žalobcov vykonával a podľa príkaznej zmluvy mal byť práve žalovaný nápomocný pri riešení problému ohľadom nekvalitne vykonaných prác. Vzhľadom na to, že žalovaný mal len kontrolovať činnosť zhotoviteľov, ktorí sa podieľali na výstavbe domu, mal súd za to, že nenesie v spore pasívnu legitimáciu, a preto návrh žalobcov v tejto časti uplatneného nároku ako nedôvodný zamietol.

1.7. V ďalšej časti bol žalobcom uplatnený nárok vo výške 180,- eur, ktorého sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali z titulu nákladov vynaložených za znalecký posudok, z dôvodu, že žalovaný nedodržal harmonogram práce, pričom stavba mala byť pripravená na osadenie strechy do 15. 01. 2015, čo nebolo medzi stranami sporné, a pretože žalobcovia mali záujem stavbu financovať prostredníctvom úveru, za týmto účelom si zabezpečili znalca dňa a 14. 01. 2015 sa dostavili na stavenisko, kde bolo zistené, že múry boli vytiahnuté len do výšky viac ako 1 meter, čiže v čase, keď sa vykonával znalecký posudok, múry boli dostatočne vysoké na to, aby sa dal urobiť posudok na založenie stavby pre banku, avšak podľa tvrdenia žalobcov muselo dôjsť k odstráneniu stavby, čiže múry vytiahnuté sa nemohli použiť pre vyhotovenie znaleckého posudku a z toho dôvodu bolo potrebné vypracovať nový znalecký posudok. Žalobcovia v 1. a 2. rade si predmetný nárok uplatňovali z dôvodu vzniknutej škody. Na to, aby vznikol konkrétny zodpovednostný vzťah, musia byť splnené určité predpoklady. V predmetnej veci mali žalobcovia v 1. a v 2 bremeno tvrdenia, že zo strany žalovaného respektíve v dôsledku jeho konania došlo ku vzniku škody spočívajúcej v tom, že musel dať vyhotoviť nový znalecký posudok a z tohto bremena tvrdenia mali aj dôkaznú povinnosť preukázať, že ku škode došlo zavinením žalovaného. Na toto bremeno tvrdenia mali žalobcovia dôkaznú povinnosť a na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Preukázanie vzniku škody zo strany žalovaného zaťažuje žalobcov v 1. a 2. rade, a keď žalobcovia preukážu, že vznik škody vznikol zavinením žalovaného, uniesli tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Čo sa týka uplatneného nároku vo výške 180,- eur za znalecký posudok, žalobcovia v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce skutočnosť, že by ku škode vzniklo zavinením žalovaného, respektíve porušením nejakej právnej povinnosti a zároveň nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a škodou, čo nevyplývalo ani z mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Žalobcovia vedeli, respektíve žalobcom bolo oznámené prostredníctvom mailovej komunikácie, že sa zaháji práca v novom roku 2015 a dňa 13. 01. 2015 sa bude pokračovať v murovaní obvodových stien s predpokladom vymurovania do 16. 01. 2015, bolo im zrejmé, že múry do 14. 01. 2015 nebudú vytiahnuté tak, ako bolo uvedené v mailovej komunikácii, pričom si túto skutočnosť mali overiť a zároveň žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali skutočnosť, že nevypracovaním znaleckého posudku im vznikla škoda, resp. že by im nebol z tohto dôvodu poskytnutý úver, nepreukázali podmienky pre poskytnutie úveru, a vzhľadom na to, že z ich strany neboli preukázané nimi tvrdené skutočnosti, súd mal za to, že neuniesli dôkazné bremeno, a preto rozhodol tak, že aj tento žalobcami uplatnený nárok ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

1.8. O trovách konania súd rozhodol podľa a , . Žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy 2 253,84 eura (100%), súd im priznal sumu vo výške 1 425,- eur (63%) a vo zvyšku 828,84 eura (37%) žalobu zamietol. Nakoľko miera úspechu žalobcov predstavuje 26% (63% -37%), v takejto miere im súd priznal aj náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal proti jeho výrokom II., IV. a V. v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, odôvodniac ho tým, že podľa - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - údajné neplnenie povinností žalovaného, podľa - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - posúdenie žalovanej náhrady škody v rozpore so splnením zákonných predpokladov vzniku škody a to zmenšenie majetku, protiprávneho konania žalovaného a príčinnej súvislosti, podľa - súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok od neplnenia si povinností žalovaného a to konkrétne kontrolnej činnosti. Má za to, že súčasťou povinností žalovaného nikdy nebola kontrolná činnosť pri realizácií čiernej stavby, pričom poukázal na dátum právoplatnosti stavebného povolenia. Povinnosťou žalovaného do dňa 08. 01. 2015 mohli byť len tie povinnosti definované zmluvou, ktoré sa netýkajú priamo fyzickej realizácie diela, nakoľko toto nemohlo byť zákonne zhotovované, a teda napr. činnosti súvisiace s vyhľadávaním a odporúčaním dodávateľov, pričom má za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný všetky svoje povinnosti, ktorých plnenie bolo možné a zákonné aj riadne plnil. jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali škodu na svojom majetku, tak isto nijakým spôsobom nepreukázali porušenie právnej povinnosti žalovaného (vykonávať kontrolu čiernej stavby nebolo povinnosťou žalovaného), a už vôbec nie príčinnú súvislosť medzi uvedenými predpokladmi náhrady škody. Poukázal na ustanovenie a uviedol, že procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia ( ) s použitím vety prvej totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. , , , ). Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994). Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR a uviedol, že potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Má za to, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké prostriedky procesného útoku a obrany použili sporové strany, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a to najmä vo veci právneho posúdenia priznaného nároku v zmysle výroku II. napadnutého rozhodnutia. Z

uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. Žalobcovia v 1. a 2. rade k odvolaniu žalovaného uviedli, že odvolanie žalovaného považujú za nedôvodné a účelové. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Zo strany súdu prvej inštancie bol dodržaný procesný postup v konaní a nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že na základe vykonaného dokazovania sa im nepodarilo uniesť dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu bola uzatvorená mandátna zmluva zo dňa 11. 09. 2014, podľa ktorej bol žalovaný povinný vykonávať a zabezpečovať činnosti súvisiace s realizáciou stavby definované v článku II. Nakoľko dohoda o voľbe práva nebola súčasťou tejto zmluvy a žalobcovia v I. a II. rade nie sú podnikateľmi, právny vzťah sa spravuje podľa a nasl. . V priebehu konania jasne definovali, ktoré konkrétne zmluvné povinnosti žalovaný v priebehu zmluvného vzťahu porušil. Žalovaný si dôsledne neplnil svoju kontrolnú činnosť a to kontrola riadneho uskladnenia materiálov, strojov, zariadení a konštrukcií na stavenisku, kontrola a vyžadovanie dokladov o preukázaní zhody výrobkov pre stavby od zhotoviteľa, bezodkladne informovať o všetkých závažných skutočnostiach, kontrola dodržiavania stavebných postupov podľa PD, kontrola výkonov pred odstránením, zasypaním alebo zakrytím jednotlivých etáp, kontrola postupu prác podľa časového plánu stavby a zmlúv, informovať o každej zmene, zabezpečovanie a kontrola odstraňovania vád a nedorobkov. Argumentácia žalovaného tzv. čiernou stavbou má za účel odvrátiť pozornosť od tej skutočnosti, že si žalovaný svoje zmluvné povinnosti dôsledne neplnil. Vyvstáva potom otázka, aké povinnosti žalovaný podľa zmluvy vlastne mal, či sa tieto mali týkať len výberu a odporúčania dodávateľov za odmenu 950,- eur mesačne bez DPH. Ak sa žalovaný odvoláva na zákon, tak je potrebné mu pripomenúť, že žalobcovia si povinnosť platiť odmenu riadne plnili, nie je však zrejmé, či žalovaný dodržal platné účtovné a iné právne predpisy, nebola ním pri tzv. individuálnom režime 950,- eur mesačne bez DPH vystavená ani jedna faktúra. Sú toho názoru, že pri plnení zmluvných povinností žalovaného je irelevantné, či ide o tzv. čiernu stavbu, t.j. či jednotlivé práce na stavbe boli vykonané ešte pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zodpovedá požiadavkám kladeným ust. na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán, aplikáciu právnych predpisov a vyvodené právne závery. Samotná skutočnosť, že sa žalovaný s napadnutým rozhodnutím nestotožňuje, neznamená, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá zákonným požiadavkám. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a priznal im nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (

- ďalej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - žalovaným, proti výroku, ktorý bol v jeho neprospech ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 2 253,84 eura. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 11. 09. 2014 bola medzi nimi a žalovaným uzatvorená mandátna zmluva č. 2014120, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal pre nich vykonávať a zabezpečovať činnosti súvisiace s realizáciou stavby Novostavba rodinného domu - Rodinný dom - L.. Samotná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od zahájenia spolupráce do vydania užívacieho povolenia (kolaudačného rozhodnutia). V zmysle čl. IV bodu 1 bola dohodnutá odmena v celkovej výške 9 500,- eur bez DPH, pričom fakturácia bola vykonávaná mesačne. V zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal do 10 mesiacov reálne rodinný dom aj postaviť a zabezpečiť vydanie kolaudačného

rozhodnutia. K uvedenému však nedošlo z dôvodu porušenia povinností na strane žalovaného, na základe čoho dňa 21. 01. 2015 došlo z ich strany k ukončeniu zmluvy. Z dôvodu, že žalovaný porušil svoje povinnosti a nedodržal podmienky dohodnuté v príkaznej zmluve, spôsobil žalobcom škodu vo výške 2 253,84 eura, pričom škoda predstavuje cestovné náklady vo výške 216,17 eura, náhradu za znalecký posudok vo výške 180,- eur (nakoľko bolo potrebné vypracovať nový znalecký posudok), suma vo výške 300,- eur predstavuje prerábku prípojky vody a betónovej pätky pod komínom, sumu vo výške 132,67 eura náhradu za čerpanú dovolenku (8 x 16,5842), suma vo výške 1 425,- eur je vyplatená odmena (za mesiac december 475,- eur a január 950,- eur, nakoľko vzhľadom na porušenie povinností žalovaného, nárok na odmenu nevznikol. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 348,84 eura zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu vo výške 1 425,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcov a žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol. Rozhodol, že žalobcom v 1. a v 2. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 26%, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím. Toto rozhodnutie bolo napadnuté len odvolaním žalovaného, preto sú už zastavujúci výrok (I.) a zamietajúci výrok (III.) právoplatné a predmetom prieskumu odvolacieho súdu tak bol len vyhovujúci výrok, ohľadne zaplatenia sumy 1 425,- eur titulom vrátenia odmeny v zmysle zmluvy za mesiac december 2014 vo výške 475,- eur a za mesiac január 2015 vo výške 950,- eur.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dal súd prvej inštancie odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom žalobcov, vrátane tých, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaným odvolací súd uvádza nasledovné.

9. V danej veci podal odvolanie voči napadnutému rozsudku len žalovaný, pričom namietal tak nesprávne skutkové zistia súdu - údajné neplnenie povinností žalovaného, nesprávne právne posúdenie veci - posúdenie žalovanej náhrady škody v rozpore so splnením zákonných predpokladov vzniku škody a to zmenšenie majetku, protiprávneho konania žalovaného a príčinnej súvislosti a nesprávny procesný postup, ktorý mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietol, že súčasťou povinností žalovaného nikdy nebola kontrolná činnosť pri realizácií čiernej stavby, pričom poukázal na dátum právoplatnosti stavebného povolenia. Povinnosťou žalovaného do dňa 08. 01. 2015 mohli byť len tie povinnosti definované zmluvou, ktoré sa netýkajú priamo fyzickej realizácie diela, pričom mal za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný si všetky svoje povinnosti, ktorých plnenie bolo možné a zákonné, aj riadne plnil. Poukázal tiež na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť kumulatívne splnené, pričom uviedol, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali škodu na svojom majetku, porušenie právnej povinnosti žalovaného (vykonávať kontrolu čiernej stavby nebolo povinnosťou žalovaného) a už vôbec nie príčinnú súvislosť medzi uvedenými predpokladmi náhrady škody. V ďalšej časti namietol nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v čom videl porušenie práva na spravodlivý súdny proces. K týmto jeho námietkam odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných 17 zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (m. m. ).

11. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).

12. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

13. Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochranu ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy na základe výkladu a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za predpokladu, že ich právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces ().

14. Napriek námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok nie je dostatočné odôvodnený a postupom súdu prvej inštancie došlo o k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, sa odvolací súd s touto jeho odvolacou námietkou nestotožňuje. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, ako má súd prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať, čím sa súd prvej inštancie riadil a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil a dal v ňom odpovede na všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vyznelo v neprospech žalovaného, automaticky neznamená nesprávnosť takéhoto rozhodnutia.

15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť kumulatívne splnené, pričom mal za to, že žalobcovia ich nepreukázali, k tomu je potrebné uviesť, že žalobcami v konaní uplatnená suma pozostávala z dvoch nárokov, a to jednak nároku na vrátenie odmeny z príkaznej zmluvy podľa v sume 1 425,- eur a tiež nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia v sume 828,84 eura (180 + 300 + 132,67 + 216,17). Zo sumy uplatňovanej titulom náhrady škody bolo konanie právoplatne zastavené v časti zaplatenia sumy 348,84 eura (132,67 + 216,17), v ktorej žalobcovia vzali žalobu po zrušení veci odvolacím súdom späť. Vo zvyšnej časti, ohľadom zaplatenia sumy 480,- eur (180 + 300)

bola žaloba v tejto časti napadnutým rozsudkom zamietnutá, pričom v dôsledku absencie odvolania zo strany žalobcov nadobudla právoplatnosť. Žalovaný v odvolaní rozsah odvolania obmedzil na vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania, preto argumentácia žalovaného, čo do podmienok nároku na náhradu škody, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá, sú bezpredmetné, preto sa nimi odvolací súd nezaoberal.

16. Poslednou odvolacou námietkou žalovaného bolo to, že súčasťou povinností žalovaného nikdy nebola kontrolná činnosť pri realizácií čiernej stavby, pričom poukázal na dátum právoplatnosti stavebného povolenia. Aj ohľadom tohto nároku sa súd prvej inštancie riadil pokynom odvolacieho súdu, že odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že so záverom súdu prvej inštancie, že v mesiaci december 2014 nebolo preukázané zanedbanie povinnosti žalovaným v danom mesiaci, sa nestotožňuje, avšak výška krátenia odmeny za oba mesiace má byť riadne odôvodnená. Odvolací súd už v tomto rozhodnutí k argumentácii žalovaného v priebehu konania, ako aj v odvolaní, že súčasťou povinností žalovaného nikdy nebola kontrolná činnosť pri realizácii čiernej stavby, uviedol, že zo zmluvy vyplývala žalovanému aj povinnosť zabezpečovať plnenie povinností mandanta ako stavebníka, ktoré mu vyplývajú z platných právnych predpisov, teda sám žalovaný tým, že zabezpečoval dodávateľov na stavbu žalobcov, žalobcom v tomto pomáhal (v stavbe pred právoplatným stavebným povolením). Táto skutočnosť však podľa názoru odvolacieho súdu nemá vplyv na plnenie povinností strán zo zmluvy uzavretej medzi nimi, a či boli niektoré činnosti vykonané už pred vydaním stavebného povolenia, je otázkou stavebného konania, nie však tohto konania. Na tomto závere odvolací súd zotrváva, odvolaciu námietku žalovaného považuje za nedôvodnú. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (II.) a vo výrokoch o trovách konania (IV. a V.) podľa potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a , a v odvolacom konaní úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).