Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoEk-12-2024.pdf
PDF · 98.96 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoEk/12/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. XX, o vymoženie sumy 764,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštance“) zo dňa 21. februára 2024 pod č.k. 11Er/389/2008-73 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29. mája 2024 pod č.k. 11Er/389/2008-106 (ďalej len „rozhodnutie súdu prvej inštancie“), takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej
v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 39,83 eur do 3 dní od doručenia tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196 , § 199, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 879j Občianskeho zákonníka. 1.2. Uviedol, že na návrh oprávnenej sa proti povinnému začalo exekučné konanie dňa 16.06.2008. Dňa 26.04.2021 doručil povinný súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom žiadal, aby súd exekúciu zastavil, pretože súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol v minulosti zamestnancom oprávnenej a z viacerých exekučných konaní bol preto vylúčený. Ďalej povinný uviedol, že exekučný titul nie je spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, nemôže spôsobiť platné právne účinky. Podľa neho súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s právom Slovenskej republiky. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. K podaniu povinného sa vyjadrila oprávnená, ktorá uviedla, že uzatvorila s povinným dňa 31.05.2007 zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa preto nie je možná. K zaujatosti súdneho exekútora uviedla, že pôsobenie súdneho exekútora ako zamestnanca oprávnenej nie je možné považovať za takú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvodnú pochybnosť o jeho nezaujatosti v predmetnom exekučnom konaní. Dňa 03.11.2023 doručil
povinný súdu doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že žiada zastavenie exekúcie z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola vopred predtlačená, formulárová, vpisovali sa do nej údaje. 1.3. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 01165/08, ktorý vydal dňa 19.02.2008 Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia. Mal za to, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi veriteľom - oprávnenou a dlžníkom - spotrebiteľom. Povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba (spotrebiteľ), preto na právny vzťah medzi účastníkmi použil právne normy spotrebiteľského práva. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytovania úveru, ktoré v bode 17 obsahovali rozhodcovskú doložku. Z formulárového znenia zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru však vyplýva, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože povinný ju osobitne s veriteľom nevyjednal, mal možnosť iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli oprávnenej. 1.4. V prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň táto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny a pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná. Preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení. 1.5. Podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 14.04.2023 podal povinný námietky proti ďalším trovám exekúcie. Vzhľadom na to, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, o námietkach povinného už nerozhodoval. Súdny exekútor vykonal úkon - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za ktoré mu patrí odmena vo výške 33,19 eura, v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky zvýšená o 20 % DPH, t.j. 39,83 eura. Pretože bolo exekučné konanie vedené na podklade nespôsobilého exekučného titulu, k náhrade trov exekúcie súdneho exekútora zaviazal oprávnenú v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Namietala, že v danom prípade aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, pretože záväzkový vzťah medzi oprávnenou a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Tvrdila, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach povinného ako spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Poukázala na časovú verziu Občianskeho zákonníka, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Navyše ide o použitie tzv. nevýhradnej doložky, ktorá každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný sa mohol slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011 sp.zn. 12 Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2009 sp.zn. 33 Cdo 2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp.zn. 19Co/481/2010 a rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 29.06.2010 sp.zn. 23 Cdo 1201/2009. Mala za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s platnými právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a preto nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne vyjadril a uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a navrhuje ho potvrdiť. Mal za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a preto je exekučný titul neplatný. Poukázal na rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2011 (R 66/2013), č.k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012, č.k. 5Obdo 44/2011 zo dňa 13.01.2012, sp.zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 55/2011-9, zo dňa 24.02.2011, č.k. IV.ÚS 371/2018-43 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov.
4. Súdny exekútor sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
8.1. Z obsahu spisu vyplýva, že na návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava dňa 16.06.2008. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením vydaným dňa 03.07.2008 pod č.k. 11Er/389/2008-8 na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 01165/08 zo dňa 19.02.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2008 a vykonateľnosť dňa 13.03.2008. Súd prvej inštancie následne rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je v spojení s opravným uznesením predmetom skúmania odvolacím súdom. 8.2. Hoci oprávnená uviedla, že sa odvoláva proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, podľa obsahu jej odvolania sa voči výroku o náhrade trov konania neodvolala a preto sa odvolací súd správnosťou tohto výroku nezaoberal. V prípade ak by sa proti tomuto výroku odvolala, jej odvolanie by bolo ako neprípustné odmietnuté.
9. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekúcia začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/2005 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
12.1. Odvolací súd posudzujúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. 12.2. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci potom bolo, či rozhodcovská doložka podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mali byť na zadnej strane zmluvy a na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pri riešení uvedenej otázky dospel súd prvej inštancie k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil, preto napadnuté uznesenie potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov napadnutého uznesenia ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
13. Podľa čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak rozhodcovská doložka (zmluva) síce umožňuje riešenie sporov aj v súdnom konaní, a spotrebiteľ si podľa nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.
15. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej doložke. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj
rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv/doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.
16. Oprávnená v odvolaní v prvom rade namietala, že v danom prípade aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, keďže záväzkový vzťah medzi oprávnenou a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Uvedenú námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže z obsahu zmluvy o úvere takáto skutočnosť nevyplýva a oprávnená nepreukázala, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ oprávnená tvrdila, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach povinného ako spotrebiteľa a ani od nej nevyžaduje, aby sa podriadila výlučne rozhodcovskému konaniu, s uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nestotožnil ani s tvrdením, že ide o použitie tzv. nevýhradnej doložky, ktorá každej zmluvnej strane umožňuje domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. K tvrdeniu oprávnenej, podľa ktorého Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazoval použitie rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že povinnému voči oprávnenej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).