Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/163/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobkyne H. G., nar. X.X.XXXX, Z. X/XXX, XXX XX Z., zastúpenej JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Svätoplukova 12, 080 01 Prešov proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, Odštepný závod Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov, zastúpenému JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou, Hlavná 10, 080 01 Prešov, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 01 Bardejov, o náhradu škody na zdraví vo výške 88.430, € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.900,- €, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.720,50 € na účet Okresného súdu Bardejov, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.10.2009 domáhala, aby súd titulom náhrady škody na zdraví - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 93.210,-€ a nahradiť jej trovy konania. Žalobkyňa základ pre uplatnenie svojho nároku na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia vyvodzovala z toho, že žalovaný ako jej bývalý zamestnávateľ, pre ktorého pracovala na základe pracovných zmlúv ako robotníčka v pestovnej a lesnej činnosti zodpovedá za škodu na jej zdraví, ku ktorej došlo následkom choroby z povolania spôsobenej opakovaným poštípaním kliešťom pri výkone práce. Výšku uplatneného nároku odôvodňovala v žalobe tým, že choroba z povolania- lymská borelióza- pozdné štádium- neuroborelióza jej bola zistená dňa 27.7.2001, lekárskym posudkom oddelenia pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FNsP J.A. Reimana v Prešove spracovaným MUDr. Saukovou zo dňa 21.1.2009 bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené podľa vyhlášky č. počtom bodov 1200, čo po vynásobení sumou 60,-Sk za jeden bod činí sumu 72.000,- Sk, ktorú vedľajší účastník aj plnil. Poukazujúc na následky na zdraví, progres a rozsah životných obmedzení spôsobených jej chorobou z povolenia žalobkyňa v žalobe s poukazom na ust. Vyhlášky č.32/1965 Zb tvrdila, že jedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa, preto je dôvodné náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť na 40 násobok bodového ohodnotenia, čo v peňažnom vyjadrení po odpočítaní náhrady už plnenej vedľajším účastníkom činí žalovanú sumu 93.210,-€.

Rozsudkom zo dňa 5.1.2011 č.k.6C 163/2009-138 ( v poradí prvým ) súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu z dôvodu, že označený žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný. Súd tento svoj záver opieral o názor, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia môže ten, komu vzniká škoda na zdraví uplatniť až na základe posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, teda nárok na výplatu vzniká až dňom vystavenia posudku a keďže ten bol žalobkyni vystavený až dňa 29.1.2009, je potrebné jej nárok posúdiť podľa zákona o sociálnom poistení, teda ako nárok na dávku úrazového poistenia. Súd v uvedenom rozhodnutí uzavrel, že žalovaný síce nesie objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia žalobkyne v súvislosti so zistenou chorobou z povolania podľa , súd ho však nemôže zaviazať k vyplateniu dávky sociálneho poistenia, pretože povinnosť nahradiť škodu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni mu podľa účinného ku dňu vystavenia posudku o sťažení spoločenského uplatnenia nevyplýva, keď poskytovateľom dávok úrazového poistenia je Sociálna poisťovňa a tak označený žalovaný ako zodpovedný subjekt by mohol v konaní vystupovať len ako vedľajší účastník na strane žalovaného, nemôže však byť priamo žalovaným.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie o ktorom Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením zo dňa 7.7.2011 č.k.13Co/15/2011-219 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Podľa krajského súdu bolo zamietnutie žaloby žalobkyne z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie označeného žalovaného nesprávne, lebo choroba z povolania bola u žalobkyne zistená dňa 27.7.2001, t.j. ešte pred účinnosťou o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a tak sa v zmysle tohto zákona na žalobkyňu vzťahujú doterajšie predpisy, t.j Krajský súd konštatoval, že nakoľko predmetná Vyhláška definuje možnosti odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia aj možnosti mimoriadneho zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad rámec daný základným bodovým ohodnotením poškodenia zdravia a zároveň z nej vyplýva, že kompetentným orgánom na rozhodovanie o týchto veciach je súd, ktorý ako jediný môže rozhodnúť o zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, pasívne legitimovaným subjektom nemôže byť Sociálna poisťovňa, ako sa nesprávne domnieval súd prvého stupňa. Podľa krajského súdu, keďže žalobkyňa je postihnutá chorobou z povolania za ktorej vznik je zodpovedný žalovaný ako jej zamestnávateľ, jeho pasívna legitimácia

v konaní o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je daná. Krajský súd uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci zamerať dokazovanie na skúmanie dôvodnosti žaloby ohľadom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne proti jej bývalému zamestnávateľovi podľa Vyhlášky č.

Po zrušení a vrátení veci tunajší súd vec opätovne prejednal v zmysle záverov a pokynov Krajského súdu v Prešove a rozsudkom zo dňa 27.3.2012 č.k.6C/163/2009-302 ( t.j. v poradí druhým) o žalobe žalobkyne rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.780,-€ v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku ( prvý výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol ( druhý výrok), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 286,50 € ( tretí výrok) a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( štvrtý výrok). Rozhodol tak po zistení, že porovnaním spôsobu života žalobkyne, jej aktivít, možností a schopností v čase pred poškodením a po poškodení jej zdravia, prihliadajúc na prognózu vývoja jej zdravotného stavu, ktorá nie je priaznivá je na mieste ďalšie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, ale len vo výške dvojnásobku súm základného počtu bodov, t.j. vo výške 4.780,-€ ( 1200 bodov x60,-SK/1bod x2). Zvýšenie nad tento rozsah podľa súdu nebolo možné, lebo žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť, keď z lekárskych správ vyplýva, že bola kliešťom kontaktovaná opakovane, aj v čase keď už nebola v pracovnom vzťahu so žalovaným a v čase, keď po upozornení lekárom vedela, že sa nemá takémuto riziku vystavovať a keď vedela o chorobe z povolania a napriek tomu bola aktívna v pestevnej činnosti, čo má vplyv na jej terajší zdravotný stav. Nebolo tiež podľa súdu hodnoverne preukázané, žeby zdravotný stav žalobkyne naštrbil aj jej manželský život a úplná invalidita a terajší zdravotný stav žalobkyne nevylučujú jej uplatnenie v inej pracovnej oblasti. Preto bola žaloba v prevyšujúcej časti, t.j. nad sumu prisúdeného zvýšenia 4.780,- € zamietnutá.

Proti zamietavému ( t.j. druhému) výroku uvedeného rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom sa domáhala jeho zrušenia alebo zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.1.2013 č.k.13Co/68/2012-338 o tomto odvolaní žalobkyne rozhodol

tak, že napadnutý rozsudok v jeho zamietavej časti, vo výroku o súdnom poplatku a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Podľa krajského súdu nepochybným je, že predmetom konania je nárok žalobkyne na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa Vyhlášky č., a tak rozhodujúce je posúdenie nároku žalobkyne o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa Vyhlášky č., preto súd prvého stupňa pochybil, lebo zaoberal sa iba posúdením zbavenia sa zodpovednosti žalovaného za chorobu z povolania žalobkyne resp. zanedbaním jej prevenčnej povinnosti, ale nezaoberal sa okolnosťami ohľadom uplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia podľa tejto Vyhlášky. Podľa krajského súdu okolnosti zbavenia sa zodpovednosti za chorobu z povolania nie sú rozhodujúce pre posúdenie otázky mimoriadneho zvýšenia odškodnenia, a to už aj s prihliadnutím na to, že aj v tzv. posudkovom konaní žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyne nenapadol výšku základného bodového ohodnotenia, ktorá jej bola priznaná v počte 1200 bodov na základe lekárskeho posudku zo dňa 21.1.2009. Tým, že vedľajší účastník uhradil žalobkyni základné odškodnenie vo výške tohto bodového ohodnotenia, je už podľa názoru krajského súdu daná plná zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa za chorobu z povolania žalobkyne, čo vylučuje i prípadnú čiastočnú zodpovednosť za chorobu

z povolania z jej strany, pričom žalovaný ani odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodal, čím vlastne so základným bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne vyslovil súhlas. Preto dôvody nepriznania mimoriadneho odškodnenia žalobkyne nad dvojnásobok základného bodového ohodnotenia okresným súdom sú podľa krajského súdu nesprávne, resp. nepostačujúce a tak bude úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci už pri uznaní plnej zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za chorobu z povolania žalobkyne zaoberať sa výlučne dôvodmi mimoriadneho odškodnenia nad dvojnásobok základného bodového ohodnotenia podľa § 7 ods.3 Vyhlášky a po vykonaní dokazovania v tejto súvislosti vo veci znova rozhodnúť.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.3.2012 č.k.6C/163/2009-302 bol vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad prisúdenú sumu 4.780,-€ zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, bolo povinnosťou súdu opätovne konať a rozhodnúť o tejto časti žaloby žalobkyne pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu.

Žalobkyňa v ďalšom konaní trvala na dôvodnosti svojej žaloby v časti, ktorá ostala predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu s tým, že zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nad jeho už priznaný rozsah je plne na mieste, lebo stav žalobkyne sa nezlepšuje, ale stále zhoršuje a nie je vylúčené, že v budúcnosti žalobkyňa bude potrebovať 24 hodinovú osobnú asistenciu. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazovala na aktuálne lekárske a prepúšťacie správy z nemocnice, na jej opakované hospitalizácie a rehabilitácie, keď v roku 2012 bola hospitalizovaná štyri krát, v roku 2013 trikrát. Poukazovala na to, že poškodenie na zdraví trvá už 12 rokov, v čase poškodenia zdravia mala 36 rokov a teraz je už 12 rokov vyradená z aktívneho pracovného života, je invalidnou dôchodkyňou. Obmedzená je aj v rodinnom, osobnom a spoločenskom živote, keď je odkázaná na jednu barlu, nedokáže sa pohybovať, je vyradená z klasického manželského života, sexuálneho života. Vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 25.9.2013 osobitne poukazovala na negatívne dôsledky jej choroby z povolania na manželský život. Tvrdila, že pred ochorením mali s manželom bežný manželský život, s bežnými problémami, manžel vtedy robil na družstve, bol každý deň doma s tým, že teraz si už nevie predstaviť, že by bol doma každý deň, asi by sa psychicky zrútila. Žalobkyňa uviedla, že je rada, že manžel chodí domov len na víkend, maximálne na víkend a pol, lebo je jej ťažko plniť si manželské povinnosti, vzťah s manželom nie je ideálny, bývajú v dome jeho rodičov a myslí si, že ten sa za ňu aj hanbí, keď jej už aj povedal „môžeš sa zbaliť a odísť preč ty kalika“. V konaní bolo podľa žalobkyne preukázané, že došlo k zmene kvality jej života pred a po poškodení zdravia, preto navrhuje žalobe vyhovieť a primerane zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalovaný v konaní nasledujúcom po rozhodnutí odvolacieho súdu trval na nedôvodnosti ďalšieho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa interpretácie žalovaného Krajský súd v Prešove vo svojom poslednom rozhodnutí nekonštatoval neprimeranosť priznaného dvojnásobného mimoriadneho navýšenia tejto náhrady, žiadal len uviesť bližšie dôvody pre zamietnutie zostávajúceho 38 násobku. Podľa

žalovaného doteraz priznané a zo strany vedľajšieho účastníka už aj realizované plnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je dostatočným a primeraným odškodnením, pričom poukazoval aj na dôvody pre aplikáciu moderačného práva súdu pokiaľ ide o výšku škody podľa . V súvislosti s lekárskymi správami predkladanými žalobkyňou žalovaný poukazoval na to, že z týchto lekárskych správ nevyplýva odporúčanie, ktoré by sa týkalo osobnej asistencie, resp. nutnosti celodennej starostlivosti o žalobkyňu prostredníctvom tretej osoby, žalobkyňa ani nepoberá príspevok spájaný s opatrovateľstvom, ošetrovným alebo s osobnou asistenciou a tiež z nich vyplýva, že sú výsledkom plánovaných postupov a teda nejde o neočakávané alebo výkyvové diagnostikovanie. Žalovaný tiež poukazoval na tú skutočnosť, že pri vypracovaní lekárskeho posudku zo dňa 21.1.2009 nebolo zo strany posudzujúceho lekára aplikované ustanovenie Vyhlášky č., v zmysle ktorého lekár mohol z vlastnej iniciatívy pri posúdení zdravotného stavu pristúpiť k 20 % navýšeniu oproti základnej sadzbe čo sa nestalo a proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa sa neodvolala. Žalovaný žiadal žalobu v časti, ktorá ostala predmetom konania zamietnuť.

Vedľajší účastník na strane žalovaného v ďalšom konaní uviedol, že povinnosť v zmysle rozsudku zo dňa 27.3.2012 splnil a tam priznané plnenie vo výške 4.780,-€ žalobkyni uhradil s tým, že nesúhlasí s ďalším navýšením náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, lebo už priznaná a vyplatená náhrada vo výške 2.390,-€ a 4.780,-€ je adekvátna a dostatočná. Žalobu v časti, ktorá ostala predmetom konania navrhoval zamietnuť.

V konaní nasledujúcom po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu súd, aj vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu, ktorý uložil zaoberať sa v ďalšom konaní výlučne dôvodmi zvýšenia mimoriadneho odškodnenia nad dvojnásobok základného bodového ohodnotenia podľa § 7 ods.3 Vyhlášky a dokazovanie vykonať už len v tejto súvislosti pristúpil k doplneniu dokazovania oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, lekárskych a prepúšťacích správ, opätovným výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov H. B. U. X. G..

Žalobkyňa v konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu opakovane navrhovala vo vzťahu k určeniu výšky mimoriadneho navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vykonať aj znalecké dokazovanie znalcom, lekárom neurológom. Žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane s navrhovaným znaleckým dokazovaním poukazujúc na zásadu hospodárnosti konania nesúhlasili, keďže určovanie mimoriadneho navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je podľa nich v zmysle Vyhlášky č. výlučne na úvahe súdu, ktorú nie je možné nahradiť znaleckým posudkom a žalobkyňa ani nenamietala základné, lekárom stanovené bodové ohodnotenie. Súd sa stotožnil s názormi žalovaného a vedľajšieho účastníka o nedôvodnosti a nehospodárnosti navrhovaného znaleckého dokazovania a opakovaný návrh žalobkyne na jeho vykonanie zamietol. tým, že rámcovo stanovila predpoklady pre vznik nároku na základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie, určila zároveň hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti usmerňujú úvahu súdu o miere „primeranosti“ zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa. Podľa Vyhlášky posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený pričom podľa zásad pre hodnotenie sťaženia spoločenského

uplatnenia ( časť II ods.1 prílohy Vyhlášky) v ňom posudzujúci lekár prihliadne aj na závažnosť a predpokladaný vývoj a priebeh vzniknutých zmien. Súd na tomto mieste v súvislosti s návrhom žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania považuje za dôležité tiež pripomenúť, že neskoršie t.j. po lekárskom hodnotení vykonanom po ustálení zdravotného stavu vzniknuté zhoršenie už ustáleného zdravotného stavu môže zakladať iba vznik ďalšieho ( nového) nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ( viď v tejto súvislosti tiež judikatúru, napr.rozsudok KS v Nitre sp.zn.6Co

244/2009 alebo Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.25Cdo 1697/2007), pričom takýto ( ďalší, nový nárok) nie je predmetom konania. V danom prípade základné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo stanovené v posudku vyhotovenom iba 9 mesiacov pred podaním žaloby, toto v konaní nikým namietané nebolo, v priebehu konania bolo žalobkyňou postupne predložené dostatočné množstvo lekárskych správ o jej zdravotnom stave umožňujúcich komplexne a vo všetkých súvislostiach a následkoch aj na ďalšie stránky života posúdiť jeho vývoj, preto súd je toho názoru že pre posúdenie dôvodnosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v medziach hľadísk stanovených zákonom ( v spojení s vyhlášky č. ) vykonanie znaleckého dokazovania na zodpovedanie žalobkyňou navrhovaných znaleckých otázok nebolo potrebné.

Pokiaľ ide o vykonané dôkazy, svedkyňa H. B., ktorá je dcérou žalobkyne na pojednávaní dňa 25.9.2013 podrobne popísala rozsah obmedzení žalobkyne pokiaľ ide o bežné životné činnosti. Uviedla, že predtým ako žalobkyňa ochorela, chodievali na prechádzky, výlety do Tatier, avšak od roku 2005 sa jej stav stále zhoršuje, predtým vyšívala obrážteky, čítala knihy, lúštila krížovky, teraz už nemôže robiť nič, je z nej troska, všetko ju bolí a nezaberajú jej ani lieky. V svedeckej výpovedi ďalej uviedla, že mame všetko padá z rúk, nemôže zdvihnúť na ruky ani svoje vnúčence, nemôže chodiť, kvôli tomu prerobili dom aj kúpelňu, má problémy pri vstávaní z postele, svedkyňa jej chodí tak tri krát do mesiaca, najprv na týždeň a potom na tri a štyri dni pomáhať robiť práce, ktoré ona nemôže, navariť, upratať, osprchovať ju, ostrihať jej nechty, pomáha jej tiež pri obliekaní, obúvaní, viaže jej šnúrky lebo ona sa nemôže zohnúť. Uviedla, že keď nie je pri mame, stará sa o mamu babka a dedko, opatrovateľský príspevok na ňu nepoberá.

Svedok X. G., syn žalobkyne vo svojej výpovedí na pojednávaní uviedol, že stav žalobkyne sa zhoršuje, nemôže sa plnohodnotne venovať vnúčatám, nezaobíde sa bez rodinnej opatery, v dome urobili úpravy aby mala lepšie podmienky na hygienu a prístup. Uviedol, že žalobkyňa nemôže chodiť na prechádzky, sama nedokáže ísť ani na lekárske vyšetrenie, vozia ju tam autom lebo ona má problémy s nastupovaním a vystupovaním z autobusu. Podľa svedka otázku možného opatrovania žalobkyne v rodine neriešili, on aj sestra bývajú inde a mame dochádzajú pomáhať, uviedol, že v mesiaci tam on strávi dokopy asi jeden a pol týždňa.

Po doplnení dokazovania a opätovnom prejednaní veci, pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu a riadiac sa jeho pokynmi, súd o veci opätovne rozhodol, pričom žalobu žalobkyne v časti ktorá ostala predmetom konania považoval za v časti dôvodnú, v časti nedôvodnú.

Pokiaľ ide o rozsah uplatneného nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška tohto nároku bola medzi účastníkmi sporná počas celého

konania. Žalobkyňa poukazujúc na Vyhlášky č. žalobou uplatňovala titulom mimoriadneho zvýšenia tejto náhrady pôvodne sumu 93.210,-€ tvrdiac, že v danom prípade jej vznikol nárok na 40 násobné zvýšenie základného odškodnenia, čo predstavuje sumu vo výške 95.600,- € z ktorej po odpočítaní už plneného základného odškodnenia ku dňu podania žaloby ostávalo doplatiť 93.210,-€. Rozsudkom zo dňa 27.3.2012 jej už bola právoplatne prisúdená suma 4.780,-€ zodpovedajúca dvojnásobku základného odškodnenia. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 3.6.2013 uviedla, že by súhlasila so súdnym zmierom ktorého predmetom by bolo 20 násobné zvýšenie základného odškodnenia a potom, čo k uzavretiu zmieru nedošlo, trvala na zostávajúcom navýšení predstavujúcom v peňažnom vyjadrení ešte sumu 88.430,-€. Žalobkyňa vychádzala z počtu bodov 1200 na základe posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.1.2009 vypracovaného oddelením pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FNsP J.A. Reimana Prešov. K žalovanej sume dospela tak, že tento počet bodov vynásobila sumou 60,-Sk/1 bod podľa Vyhlášky č., čo znamená základné odškodnenie 72.000,-Sk ( t.j.2.390,-€) a žiadala jeho zvýšenie na 40 násobok podľa tejto Vyhlášky, t.j. na sumu 95.600,-€ čo po odpočítaní základného odškodnenia plneného vedľajším účastníkom ešte pred podaním žaloby vo výške 2.390,-€ činí 93.210,-€, z ktorej právoplatne prisúdených jej už bolo 4.780,-€, o zvyšku vo výške 88.430,-€ sa koná. Žalovaný a vedľajší účastník namietali žalobkyňou uplatnené navýšenie tejto náhrady tvrdiac, že v danom prípade už základné odškodnenie

vo výške 2.390,-€ a priznané navýšenie vo výške 4.780,-€ dostatočne odškodňuje následky poškodenia zdravia žalobkyne z choroby z povolania, pričom vedľajší účastník uvedené náhrady už riadne plnil.

Podľa pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

V súčasnosti sú podmienky priznania a poskytovania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovené o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý dňom 1.8.2004 nahradil dovtedy účinnú Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti, Ministerstva zdravotníctva, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia č . ( ďalej len „ Zb“). Tento zákon vo svojich prechodných ustanoveniach ( ) stanovuje, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahujú doterajšie predpisy, preto súd pri posúdení výšky žalobkyňou uplatnených nárokov vychádzal z Vyhlášky č.

Podľa Vyhlášky č. sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "") sa odškodňuje jednorázove.

Podľa § 4 ods.1 až 3 Vyhlášky č.32/1965 Zb sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia mus byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému

vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí:

a) za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského uplatnenia; za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok,

b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.

Odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia sa neodškodňujú straty na zárobku.

Podľa § 6 ods.1 a 2 Vyhlášky č.32/1965 pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa § 7 ods.1 až 3 Vyhlášky č.32/1965 výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Pokiaľ ide o ustálenie medzi účastníkmi spornej výšky nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pre vyčíslenie tohto nároku žalobkyne súd použil závery žalobkyňou predloženého posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21.1.2009 vypracovaného oddelením pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FNsP J.A. Reimana Prešov tak, ako to vyplýva z § 6 a § 9 ods.4 predmetnej Vyhlášky. Tam obsiahnuté bodové ohodnotenie nikto z účastníkov v konaní nespochybnil ani nenamietal, na potrebu jeho použitia poukazoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí aj odvolací súd, preto súd vychádzal z tohto posudku, ktorý pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia určil jeho bodové hodnotenie počtom bodov 1200. Z tohto posudku nachádzajúceho sa na čl.27 spisu vyplýva, že kolektív lekárov pri hodnotení postupoval podľa prílohy k Vyhláške č. kde v časti ( tabuľke ) č.IV. sú obsiahnuté sadzby odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania a otravách pričom podľa položky č.87 stanovujúcej sadzby bodového hodnotenia pre následky ostatných prenosných a parazitárnych chorôb v rozmedzí od 150 do 1200 bodov určil počet bodov 1200, t.j. v maximálnej možnej sadzbe základného hodnotenia.

Žalobkyňa pri vyčíslení žalovanej sumy vychádzala z 40 násobného navýšenia tohto základného bodového hodnotenia ( 1200 bodov) čo zdôvodňovala poukazom na § 7 ods.3

Vyhlášky č.32/1965 Zb tvrdiac, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa lebo jej život sa po nehode podstatne zhoršil obmedzeniami, ktoré v konaní podrobne špecifikovala.

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo a musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Súd sa nestotožnil so žalobkyňou požadovaným 40 násobným navýšením základného odškodnenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak vychádzajúc z porovnania života žalobkyne pred a po úraze tak ako bol zdokumentovaný predloženými listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami svedkov X. G., H. B. a účastníckou výpoveďou samotnej žalobkyne má za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je namieste odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť. Podľa názoru súdu žalobkyni v súdenej veci vznikol v zmysle § 7 ods.3 vyhlášky celkový nárok na 13 násobok základného odškodnenia, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje celkovú sumu 31.070,-€ ( základné odškodnenie tu predstavuje 2.390,-€, jeho 13 násobok je ) a preto po zohľadnení žalobkyni už priznaného a vyplateného odškodnenia vo výške 7.170,-€ ( základ 2.390,-€ + dvojnásobok 4.780,-€) súd uložil žalovanému povinnosť doplatiť žalobkyni jeho zostávajúcu časť, t.j. desaťnásobok vo výške 23.900,-€.

Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku na náhradu škody na zdraví má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie, vzdelávanie a možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote, a to vzhľadom na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Žalobkyňa v čase postihnutia chorobou z povolania bola 35 ročná žena, manželka, matka troch detí, bez výraznejších zdravotných obmedzení, pracovala ako robotníčka v pestovnej a inej lesnej činnosti. Z výpovede žalobkyne a svedkov X. G. a H. B. bolo zistené, že popri práci, starostlivosti o rodinu a domácnosť sa dovtedy ako záľubám venovala záhradke, rada vyšívala, čítala, lúštila krížovky, zúčastňovala sa plesov. Nešportovala, ale chodila s deťmi na prechádzky, výlety do Tatier. Dňa 27.7.2001 ochorela chorobou z povolania- lymskou boreliózou- pozdné štádium-neuroborelióza v dôsledku čoho už v priebehu rokov 2001, 2002, 2003, 2004 musela podstúpiť opakované hospitalizácie v nemocnici ( viď lekárske správy na čl.9 až 11 spisu), hospitalizácie pokračujú každoročne doposiaľ. Od roku 2005 bola čiastočnou invalidnou dôchodkyňou, negatívne následky a obmedzenia žalobkyne mali už od počiatku progredujúci charakter, postupne sa stupňovali ( viď napr. lekárska správa zo dňa 8.11.2006 na čl.15 spisu alebo zo dňa 28.3.2008 na čl.23 spisu konštatujúce progresiu ťažkostí a potrebu šetriaceho režimu). Z lekárskej správy z neurologického vyšetrenia zo dňa

15.7.2009 ( na čl.31 spisu ) vyplýva, že zdravotná prognóza žalobkyne je nepriaznivá, so zhoršovaním mobility, postihnuté má viaceré systémy. Už v čase podania žaloby žalobkyňa pri chôdzi aj na kratšie vzdialenosti musela používať francúzsku barlu, viď lekárska správa MUDr. Klimeka zo dňa 19.8.2009 na čl.33 spisu, z ktorej tiež vyplýva, že za účelom návštevy lekára a pre zabezpečenie kontaktu so širším sociálnym prostredím je u nej nevyhnutná individuálna preprava, nakoľko v dôsledku významných bolestí váhonosných kĺbov a kostrových svalov nie je schopná vysedieť v prostriedkoch hromadnej prepravy. Zo záznamu z psychologického vyšetrenia v psychologickej ambulancii Mgr. Koľajovej zo dňa

19.8.2009 ( čl.35 spisu) vyplýva, že u žalobkyne z dôvodu organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy boli zistené izolované pamäťové deficity, parciálna deteriorácia kognitívnych funkcií. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 11.11.2009 ( čl.55 spisu) vyplýva, že u žalobkyne bol od 15.7.2009 konštatovaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. Z lekárskej správy posudkového lekára MUDr. Pačnára zo dňa 14.10.2009 ( čl.60 spisu) vyplýva, že miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne v percentách je 85 %, pokiaľ ide o jej možné pracovné zaradenie tak je tam vo vzťahu k možnosti jej zaradenia na pôvodnom pracovisku ako aj k možnosti zaradenia na trhu práce konštatovaná negatívna odpoveď. Výpoveďami svedkov H. B. a X. G. boli preukázané tvrdenia žalobkyne o doposiaľ pretrvávajúcich a zhoršujúcich sa problémoch prejavujúcich sa v potrebe asistencie pri obstáravaní základných úkonov, obliekania, obúvania, hygieny, domácich prác, o negatívnych dôsledkoch vo vzťahu k plnohodnotnému osobnému a ľudskému kontaktu s vnúčencami.

Súd z predložených lekárskych záznamov, výpovede žalobkyne a svedkov mal za preukázané, že následky choroby z povolania zanechali na zdraví žalobkyne následky v podobe výrazne obmedzenej mobility, bolestí. Súd preto pri nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia prihliadol na to, že táto náhrada má poškodenej kompenzovať to, že vplyvom zdravotných obmedzení sa do určitej miery zhoršili jej možnosti uplatniť sa v rôznych oblastiach života a že nepochybne prišla o určitú kvalitu života ako takú. Žalobkyňa chorobou z povolania ochorela v mladom veku, ako 35 ročná žena a problémy s pohybom, bolesti, potreba opakovaných hospitalizácií, lekárskych vyšetrení a rehabilitácií, a celkovo zhoršujúci sa zdravotný stav takýto vplyv na uplatnenie v rôznych oblastiach života majú. V dôsledku choroby z povolania sa zmenili jej návyky, je výrazne obmedzená v základných životných úkonoch, musela sa vzdať obľúbených voľnočasových aktivít, keď najmä v súvislosti s ňou sa prestala v podstate úplne venovať dovtedy obľúbeným záľúbám. Súd preto zodpovedajúco dôkazom o zdravotnom stave žalobkyne uzavrel, že je dôvodným zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na 13 násobok základného odškodnenia, čo pri už vyplatenom trojnásobku základného odškodenia znamená potrebu zaviazať žalovaného k plneniu zostávajúceho desaťnásobku, t.j. sumy 23.900,-€. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného a vedľajšieho účastníka, že nie sú dané dôvody na to, aby súdená vec bola posudzovaná ako prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods.3 Vyhlášky a nesúhlasí ani s tým, že už poskytnuté odškodnenie je samo osebe dostačujúce. Z predložených lekárskych správ a svedeckých výpovedí súd mal za preukázané, že život žalobkyne je v dôsledku choroby z povolania a jej následkov výrazne poznačený a jej možnosti vo všetkých oblastiach života, a to v osobnom uplatnení, v sexuálnom živote, v partnerskom živote, v rodičovstve, v oblasti výchovy a starostlivosti o deti, v pracovnom živote sú v dôsledku choroby z povolania oproti jej predchádzajúcim možnostiam značne obmedzené a preto sú dané dôvody pre ďalšie zvýšenie odškodnenia podľa Vyhlášky č., i keď nie v takom rozsahu akého sa žalobkyňa v konaní domáhala. Žalobkyňa ako žena, matka, človek, ktorý bol pôvodne plne pracovne a spoločensky spôsobilý a aktívny sa v relatívne v mladom veku, t.j. v najlepších rokoch života musí vyrovnávať s následkami choroby z povolania akými sú výrazná telesná slabosť, potreba asistencie pri starostlivosti o domácnosť a hygiene, neschopnosť vrátiť sa do plnohodnotného pracovného života, spoločenského života, má výrazne obmedzenú možnosť pohybu s nutnosťou používať barlu, čo výrazne oslabuje možnosti jej sociálnej interakcie, keď z výpovedí svedkov vyplýva, že nemôže chodiť ani na návštevy k dcére z dôvodu neschopnosti vyjsť po schodoch, vziať na ruky vnúčatá. V súvislosti s opakovaným

dovolávaním sa aplikácie žalovaným súd uvádza, že žalovaným uvádzané dôvody pre aplikáciu sa týkajú v podstate príčin vzniku, rozsahu a následkov choroby z povolania. Súd pripomína, že plná zodpovednosť žalovaného za škodu na zdraví žalobkyne je tu už ustálená a súd ju už nemôže meniť, viď rozhodnutia odvolacieho súdu.

Pokiaľ ide o žalovaným navrhovanú aplikáciu tohto ustanovenia vo vzťahu k posúdeniu primeranosti násobkov mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tak tu súd uvádza, že táto úvaha súdu je zakotvená v špeciálnom predpise ktorý tu treba aplikovať, t.j.Vyhláške č., preto túto nemožno aplikovať duplicitne. Inými slovami, ak Vyhlášky umožňuje súdu vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa odškodnenie mimoriadne zvýšiť ( viď slovo „môže“) nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým i spravodlivej nápravy, nemožno žalovaným tvrdené dôvody pre aplikáciu týkajúce sa primeranosti násobkov vo vzťahu k následkom na zdraví a na možnostiach komplexného uplatnenia žalobkyne aplikovať samostatne, ale možno ich premietnuť len do úvahy podľa Vyhlášky. Bolo by predsa nelogické, ak by súd najskôr majúc za to, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa odškodnenie v zmysle tejto vyhlášky svojou voľnou úvahou zvyšoval, a potom takisto z tých istých dôvodov hodných osobitného zreteľa ( rozsah následkov ) ho svojou voľnou úvahou podľa znižoval. Za nedôvodné považoval súd aj námietky žalovaného a vedľajšieho účastníka spočívajúce v poukazovaní na pridružené zdravotné problémy žalobkyne. Predovšetkým z lekárskych správ predložených žalobkyňou je zrejmá príčinná súvislosť tých následkov na živote žalobkyne, ktoré boli dôvodom pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia práve s jej chorobou z povolania. Navyše zo zásad hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia obsiahnutých v Vyhlášky a v časti II odsek 13 jej prílohy vyplýva, že už pri hodnotení sa prihliada na komplexný zdravotný stav a anamnézu hodnoteného a bodové hodnotenie, ktoré je výsledkom posúdenia sa určuje iba pre následky, ktoré vzniknú v dôsledku posudzovaného poškodenia na zdraví. Teda s pridruženými problémami žalobkyne sa už musel vyporiadať hodnotiaci kolektív lekárov pri určení základného bodového hodnotenia, preto ich nie je možné zohľadňovať opakovane zo strany súdu.

U žalobkyne preukázateľne došlo k podstatnej zmene kvality jej života, pričom niet vyhliadky na zlepšenie, naopak, jej stav sa môže zhoršovať a môže byť len zmiernený, avšak jej obtiaže sú prítomné v každodennom živote a nie sú len občasné alebo prechodného rázu, preto súd je toho názoru, že bolo namieste aplikovať ust.§ 7 ods.3 Vyhlášky v už uvedenom rozsahu.

V prevyšujúcom rozsahu požadované zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňou nepovažoval za dôvodné.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyni sa v dôsledku zhoršenia zdravia chorobou z povolania možnosti jej uplatnenia vo všetkých sférach života podstatne zúžili, nebolo však žalobkyňou preukázané, že by bola zo života vyradená v tak mimoriadnom rozsahu, ktorý by odôvodňoval celé požadované navýšenie. Žalobkyni sa v podstatnej miere sťažili možnosti výkonu celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia chorobou z povolania vykonávala, tieto možnosti uplatnenia žalobkyne v živote však nezanikli. Z konštrukcie Vyhlášky č. vyplýva, že aplikácia ust. je výnimkou, nie pravidlom. Už

základné bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa stanovuje tak, aby bolo primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti ( § 4 ods.1 Vyhlášky). V danom prípade na škále od 150 do 1200 bodov bolo aj vzhľadom na povahu následkov a ich predpokladaný vývoj stanovené hodnotenie 1200 bodmi. Hodnotiaci kolektív lekárov mal možnosť hornú hranicu bodového rozmedzia v prípade zistenia zvlášť ťažkých následkov a komplikácií zvýšiť ( § 5 ods.3 Vyhlášky), čo ale neurobil, a to nemožno opomenúť. Ak žalobkyňa v žalobe požadované navýšenie odôvodňovala okrem iného tým, že trpí depresívnymi, úzkostnými stavmi, má obavy z budúcnosti, tak súd nespochybňuje, že jednym z následkov choroby z povolania na živote žalobkyne sú aj následky na jej psychike. Tieto sú však už kompenzované priznanou náhradou a nemožno ich kompenzovať nad jej priznaný rozsah. Je nesporné, že spoločenské uplatnenie žalobkyne výrazne závisí od jej individuálneho psychického postoja ku svojej životnej situácii, sama žalobkyňa však na pojednávaní dňa 11.1.2012 uviedla ( čl.233 spisu), že síce navštívila psychologičku, ale v sústavnej starostlivosti psychiatra nie je. Treba tu prisvedčiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, že nebolo v konaní žalobkyňou preukázané ani to, žeby sa táto v dôsledku choroby z povolania stala plne odkázanou na pomoc iných osôb vo všetkých potrebách, žalobkyni naďalej ostalo postavenie v rodine, žije v manželstve, pokiaľ ide o ňou tvrdené

manželské problémy, nebolo preukázané žeby manželské odcudzenie malo výlučný súvis s chorobou z povolania, pričom nemožno opomenúť že aj následky na manželský život žalobkyne už boli vzaté na zreteľ by kompenzovaní tými násobkami sťaženého spoločenského uplatnenia, ktoré boli priznané. Poškodenie zdravia žalobkyne chorobou z povolania nesporne spôsobilo jej obmedzenie v bežných ľudských aktivitách, nie však v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval odškodnenie vo výške 40 násobku základného počtu bodov.

Pokiaľ žalobkyňa v rámci svojej argumentácie v prospech celého požadovaného navýšenia poukazovala na výšku násobkov odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia priznaného inými ňou predloženými rozsudkami v iných veciach tak tu súd pripomína nasledujúce skutočnosti. Posudzovanie sťaženia spoločenského uplatnenia je natoľko závislé od individuálnych, konkrétnych okolností konkrétneho prípadu, že akákoľvek judikatúra v iných veciach môže mať nanajvýš len orientačný, informačný charakter. Úvaha súdu pri posudzovaní primeranosti tohto odškodnenia v zmysle zásady plnej a spravodlivej nápravy sa musí opierať o mimoriadnu povahu a okolnosti toho- ktorého konkrétneho prípadu tak, aby posúdenie odškodnenia nevybočovalo z medzí hľadísk stanovených zákonom ( v spojení s Vyhlášky č.32/1965 Zb) a bolo v súlade s pravidlami logického usudzovania. Naviac judikatúru, na ktorú poukazovala žalobkyňa nemožno považovať ani za prevažujúcu, ani za ustálenú. Len pre komplexnejší pohľad súd príkladmo uvádza, že napr. v prípade iného žalobcu ktorému v dôsledku dopravnej nehody vo veku 43 rokov musela byť amputovaná ľavá dolná končatina v stehne a musel byť v starostlivosti psychiatra pre depresívne stavy súdy, vrátane Najvyššieho súdu SR, viď rozsudok dostupný na webovom sídle NSSR za primerané ustálili desaťnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia ( pri základnom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia 2095 bodov.) V inom, žalobkyni ešte podobnejšom prípade, keď 34 ročný žalobca, otec detí v dôsledku ťažkej, ním nezavinenej dopravnej nehody, pri ktorej stratil manželku utrpel ťažké poranenia vyžadujúce si náročnú liečbu, opakované operačné zákroky, liečenie u psychiatra, pričom došlo u neho k skráteniu končatiny, trvalej nutnosti používať barle a jeho stav si vyžadoval opateru inou osobou,

pomoc pri obúvaní topánok, obliekaní ponožiek a bol vyradený z možnosti zapojiť sa do pracovného pomeru súdy, vrátane Najvyššieho súdu SR, viď rozsudok za primerané ustálili pätnásťnásobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia ( pri základnom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia 1925 bodov.) Žalobkyňou predložená judikatúra preto pre rozhodnutie vo veci nemôže byť smerodatná.

Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal konkrétny poškodený ( tu žalobkyňa ) predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a spoločnosti pred vznikom škody na zdraví a aké predpoklady má po jej vzniku a až z porovnania týchto predpokladov možno vyvodiť záver či a do akej miery boli zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Súd, hodnotiac sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, jej predchádzajúce predpoklady a účasť na osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote a rozsah jej súčasného vylúčenia či obmedzenia z plnej účasti na tomto živote, jej sťaženie, či priamo znemožnenie výkonu a voľby povolania, možnosti ďalšej sebarealizácie a sebavzdelávania uzavrel, že primeraný je trinásťnásobok základného odškodnenia.

Nedôvodné je aj tvrdenie žalobkyne o jej diskriminácii ( čl.313-314 spisu). Žalobkyňa tvrdí, že je diskriminovaná, lebo k ustáleniu a hodnoteniu jej zdravotného stavu došlo až s veľkým časovým odstupom v dobe, keď už bol účinný ktorý podstatne zvýšil hodnotu 1 bodu, pričom u nej hodnota bodu sa musí posudzovať podľa Vyhlášky č.32/1965 Zb, hoci podľa nového zákonodarca prijatím tohto zákona sledoval okrem iného zamedzenie neprimeraného zneužívania dovtedy existujúcej možnosti neobmedzene, úvahou súdu zvyšovať odškodnenie tým, že zákon stanovil maximálne hranice tohto zvýšenia. Ak žalobkyňa poukazuje na diskrimináciu, tak tu súd uvádza, že práve plným ňou požadovaným navýšením odškodnenia by mohlo dôjsť k diskriminácii v podobe jej nadmerného zvýhodnenia oproti aj závažnejším prípadom v súčasnosti, keď je hodnota 1 bodu síce vyššia, ale maximálna výška odškodnenia je zákonom limitovaná. Uvedená námietka žalobkyne je preto

nedôvodná. U žalobkyne súd, ako už bolo uvedené ustálil dôvodnosť celkovo 13 násobného navýšenia základného odškodnenia, ktoré ju nediskriminuje v porovnaní so súčasnou právnou úpravou.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd je toho názoru že 13 násobné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v maximálnej možnej miere vyjadruje kompenzáciu obmedzení žalobkyne v možnostiach uplatniť sa v živote. Podľa súdu intenzita následkov a obmedzení žalobkyne neodôvodňuje vyššie ako 13 násobné navýšenie. Základné bodové ohodnotenie bolo žalobkyni priznané vo výške 1200 bodov, pri hodnote bodu 60,-Sk tak odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 72.000,-Sk ( 2.390,-€) a zvýšenie na 13 násobok predstavuje sumu 31.070,-€. Zhodným tvrdením žalobkyne a vedľajšieho účastníka bolo zistené, že ešte pred podaním žaloby na súd bolo žalobkyni titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytnuté plnenie vo výške 2.390,-€, rozsudkom zo dňa 27.3.2012 jej bolo priznané ďalšie plnenie vo výške 4.780,-€, ktoré už vedľajší účastník aj poskytol. Po odpočítaní poskytnutého plnenia od vzniknutého nároku ( t.j. sumy 7.170,-€ od sumy 31.070,-€) ostal nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia neuspokojený v rozsahu 23.900,-€. Vzhľadom na uvedené súd v tejto časti žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.900,-€ tak

ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe žiadosti žalovaného a s prihliadnutím na mechanizmus nakladania s peňažnými prostriedkami v štátnych organizáciách súd v súlade s iods.1 lehotu na plnenie určil na 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd nespochybňuje tú skutočnosť, že žalobkyňa následkom choroby z povolania prišla o určitú kvalitu života ako takú a že vzhľadom na nevyčísliteľnú hodnotu zdravia sa subjektívne môže akékoľvek odškodnenia následkov škody na zdraví javiť neprimeraným a nedostatočným. Súd však musí rešpektovať objektivizované kritériá odškodnenia stanovené právnymi predpismi, tu predovšetkým vyhláškou č. S poukazom na uvedené má súd za to, že vychádzajúc z dôkazov o zdravotnom stave žalobkyne a ďalších zistených skutočností ujmu na kvalite života žalobkyne nie je možné kompenzovať nad mieru zodpovedajúcu výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zodpovedajúcej priznanému nároku.

Pokiaľ ide o trovy konania, z dôvodu zložitosti prejednávaného prípadu a väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd podľa rozhodol, že o trovách celého konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Keďže žalobkyňa je podľa h) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodená od platenia súdneho poplatku, jej žalobe bolo sčasti vyhovené a predchádzajúci výrok o súdnom poplatku v rozsudku zo dňa 27.3.2012 bol krajským súdom zrušený, súd podľa výsledku konania postupujúc podľa uvedeného zákona zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť pomernú časť súdneho poplatku vo výške 1.720,50 € ( 6 % zo základu 28.680,-€ ako súčtu prisúdených súm 4.780,-€ a 23.900,-€) podľa položky 1/a sadzobníka súdnych poplatkov, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce oslobodenie žalovaného od súdneho poplatku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.