Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7a0/361930.76ccf9.pdf
PDF · 142.08 KB
No categories available
3Cdo/182/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci žalobcu T. B., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. M. V., advokátom so
sídlom v P., proti žalovanej A., a.s. so sídlom v B., IČO: X., o náhradu škody, vedenej na
Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4 C 65/2004, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 27. apríla 2010 sp. zn. 6 Co 244/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 5. júna 2007 č.k. 4 C 65/2004-219 žalovanú
zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu škody, a to za vytrpenú bolesť vo výške 2 302 500 Sk a za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3 771 000 Sk. Konanie v časti o zaplatenie
odškodnenia za bolesť v sume 4 131 600 Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
6 138 000 Sk zastavil. Žalobu v časti o zaplatenie odškodnenia za bolesť v sume 3 151 500 Sk
a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4 707 000 Sk zamietol. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania a nahradiť trovy konania
žalobcovi a tiež štátu. Vychádzal z toho, že 1. augusta 2002 došlo k dopravnej nehode, pri
ktorej bolo poškodené zdravie žalobcu (utrpel mnohopočetné zranenia ohrozujúce život
a hemoragický šok spôsobený stratou krvi, musel absolvovať bolestivé preväzy, v súvislosti
s fraktúrou sánky mal problémy s prijímaním potravy, mal pomliaždený mozog na pravej
strane, zlomeninu hrudnej kosti, prasknutie lebky na ľavej strane a pomliaždenie pľúc,
prekonal zápal pľúc, sepsu, musel absolvovať viacero operácií, 19. júna 2003 mu bola
amputovaná ľavá dolná končatina v stehne, od januára 2003 je v starostlivosti psychiatra pre
depresívne stavy). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru,
že návrh na náhradu škody je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Vzhľadom na následky
poškodenia žalobcovho zdravia uzavrel, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a tiež za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.
o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška č. 32/1965 Zb.“). Za primerané považoval odškodnenie bolesti vo výške
2 302 500 Sk a odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3 771 000 Sk.
Keďže v časti odškodnenia za bolesť v sume 4 131 600 Sk a odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 6 138 000 Sk vzal žalobca žalobu späť, súd konanie
zastavil. Vo zvyšku žalobu – ohľadom odškodnenia za bolesť v sume 3 151 500 Sk
a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4 707 000 Sk – ako
neopodstatnenú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142
ods. 3 a § 148 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. novembra
2007 sp. zn. 6 Co 176/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti náhrady trov konania štátu potvrdil. V ostatnej napadnutej vyhovujúcej časti nad
sumu 334 500 Sk za bolesť a nad sumu 1 203 000 Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že
súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a dospel k správnemu záveru, že sú dané dôvody
pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť aj za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na
rozdiel od súdu prvého stupňa ale uzavrel, že žalobca neprekonal tak enormne výrazné útrapy,
ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 25-násobku základného
bodového ohodnotenia a ani u neho nedošlo k takým závažným zmenám v osobnej, rodinnej,
pracovnej a spoločenskej oblasti jeho života, ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia na 30-násobok základného bodového ohodnotenia. Pri
určovaní výšky mimoriadneho odškodnenia vychádzal odvolací súd z počtu bodov ustáleného
na základe znaleckých posudkov súdom prvého stupňa (za bolesť 1535 bodov a za sťaženie
spoločenského uplatnenia 2095 bodov). Pri úvahách o primeranosti výšky odškodnenia vzal
na zreteľ, že v čase poškodenia zdravia žalobcu sa nároky poškodeného posudzovali podľa
vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorá neurčovala hranice odškodnenia, výšku náhrad neobmedzovala
a robila ju závislou len na úvahe súdu. Z dôvodu zamedzenia neprimeranému zneužívaniu
tejto neobmedzenosti sa nároky na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia v súčasnosti posudzujú podľa novej právnej úpravy – zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“). Aby
nedochádzalo k nadmieru vysokému zvyšovaniu náhrad priznávaných poškodeným, určuje
tento zákon maximálnu hranicu zvýšenia. Aj keď v predmetnej veci nie je možné aplikovať
túto novú právnu úpravu, treba na ňu poukázať, lebo takým zvýšením odškodnenia za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, aké priznal žalobcovi súd prvého stupňa, by došlo
k jeho nadmernému zvýhodneniu oproti aj závažnejším prípadom v súčasnosti. Podľa výpočtu
odvolacieho súdu podľa zákona č. 437/2004 Z.z. by mal žalobca nárok na odškodnenie za
bolesť maximálne vo výške 383 750 Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia maximálne
vo výške 785 625 Sk. Vzhľadom na to považoval žalobu za opodstatnenú len čo do
odškodnenia za bolesť v sume 334 500 Sk a čo do odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 1 203 000 Sk. Keďže žalovaná nepodala odvolanie v rozsahu uvedených
súm, ale iba nad ich výšku do súm priznaných súdom prvého stupňa, odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti tak, že žalobu nad tieto sumy zamietol.
V nadväznosti na to rozsudok v žalobcom napadnutej zamietajúcej časti potvrdil; toto
rozhodnutie potvrdil aj v časti trov štátu.
Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. novembra 2007 sp. zn. 6 Co 176/2007
napadol žalobca dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. septembra
2009 sp. zn. 3 Cdo 77/2008 rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým bol
rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 5. júna 2007 č.k. 4 C 65/2004-219 v ostatnej
napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 334 500 Sk za bolesť a nad sumu 1 203 000 Sk za
sťaženie spoločenského uplatnenia zmenený tak, že sa žaloba zamieta, bolo rozhodnuté
o náhrade trov konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie
konanie. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia, dôvodom pre zrušenie rozsudku
odvolacieho súdu v časti náhrady za bolesť nad sumu 334 500 Sk bola jednak existencia tzv.
inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. spočívajúca
v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, a jednak nesprávne právne posúdenie
veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď pri určovaní primeranej výšky
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadnil a vzal na zreteľ ustanovenia
zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré na daný prípad nebolo možné aplikovať; v danom prípade
prichádzala do úvahy aplikácia ustanovení vyhlášky č. 32/1965 Zb. (§ 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z.).
V ďalšom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. apríla 2010 sp. zn.
6 Co 244/2009 rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 5. júna 2007 č.k. 4 C 65/2004-219
v napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 11 103,37 € (334 500 Sk) za bolesť a nad sumu
39 932,28 € (1 203 000 Sk) za sťaženie spoločenského uplatnenia zmenil tak, že žalobu
zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Súčasne zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok tak, že jej
uložil povinnosť zaplatiť z tohto titulu 2 551,50 €. Po doplnení dokazovania výsluchom
žalobcu ako účastníka konania dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že
žalobcovi patrí zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsahom, akým súd
prvého stupňa zvýšil odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a preto
prehodnotil jeho rozhodnutie výlučne z hľadiska primeranosti odškodnenia. Na rozdiel od
súdu prvého stupňa bol odvolací súd toho názoru, že u žalobcu nedošlo tak enormne
zvýšeným útrapám v súvislosti s bolesťou súvisiacou priamo s liečbou úrazu a nedošlo ani
k takým výrazným a závažným zmenám spôsobu života, ktoré by odôvodňovali zvýšenie
odškodnenia v rozsahu 25 násobku za bolesť a 30 násobku za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Odvolací súd pri posúdení dôvodnosti a rozsahu odškodnenia vychádzal zo
znaleckého posudku MUDr. O., z ktorého nevyplýva, že by liečba žalobcu bola komplikovaná
alebo sťažená a z toho dôvodu, že by bolo pri liečbe zvýšené nepohodlie žalobcu s prežívaním
ťaživých útrap; žalobca ani sám neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že
pri liečbe boli použité aj iné lieky ako bežne používané aj inými ľuďmi pri rovnakých
útrapách. Vzhľadom na to bol odvolací súd toho názoru, že zvýšenie odškodnenia za bolesť je
opodstatnené vo výške 5 násobku základného počtu bodov v celkovej sume 406 500 Sk
a žalobcovi po odpočítaní už vyplatenej sumy 72 000 Sk z tohto titulu prináleží suma
334 500 Sk, o priznaní ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté. Pri rozhodovaní o odškodnení
za sťaženie spoločenského uplatnenia vzal do úvahy, že u žalobcu nejde o osobu, ktorá by
pred úrazom vyvíjala nejakú výnimočnú činnosť či už v pracovnom, spoločenskom,
kultúrnom alebo športovom živote; žalobca pred úrazom žil bežným spôsobom života, nebol
angažovaný vo verejnom alebo športovom živote, vykonával bežnú, fyzicky nie náročnú
podnikateľskú činnosť. V dôsledku úrazu sa žalobca nestal bezvládnym, ochrnutým,
neschopným vykonávať bežné denné činnosti, nestal sa plne odkázaným na pomoc inej osoby
vo všetkých potrebách, naďalej mu zostalo postavenie v rodine, žije v manželstve. Poškodenie
zdravia žalobcu, ktoré u neho nastalo v dôsledku úrazu, spôsobilo jeho obmedzenie iba
v bežných ľudských aktivitách, nie však v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval odškodnenie
priznané súdom prvého stupňa vo výške 30 násobku základného počtu bodov. Na základe
uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že zvýšenie odškodnenia žalobcu titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia je primerané vo výške 10 násobku základného počtu bodov
v celkovej sume 1 257 000 Sk a žalobcovi po odpočítaní už vyplatenej sumy 54 000 Sk
z tohto titulu prináleží suma 1 203 000 Sk, o priznaní ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté.
Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní predložil nové lekárske správy týkajúce sa jeho
súčasného zdravotného stavu a nimi preukazoval dôvodnosť nároku na zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia v požadovanej výške, odvolací súd na ne neprihliadol
s poukazom na to, že sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v čase, keď je možné
zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený a kedy je možné posúdiť, aký má
zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony
poškodeného, a že v prípade zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu alebo výskytu nových
následkov súvisiacich s úrazom žalobcovi vzniká nový (ďalší) nárok na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval. Výrok o náhrade trov konania
odôvodnil § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a uplatnil v ňom
dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Poukázal na to, že súdy oboch
stupňov zhodne vychádzali zo záveru, že v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa
v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a že vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského
uplatnenia nemožno odškodniť len v rámci základného bodového ohodnotenia. Rozdielnosti
ich rozhodovania sa týkali len primeranosti zvýšenia základného bodového ohodnotenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd nesprávne interpretoval
uvedené ustanovenie tak, že predmetné zvýšenie odškodnenia je prípustné len v celkom
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do
spoločenského života bolo na mimoriadne vysokej úrovni. Uvedený názor odvolacieho súdu
je diskriminačný a vývojom prekonaný. Nesúhlasil s hodnotením jeho liečby odvolacím
súdom a trval na tom, že liečba bola z dôvodu opakovaných zápalov komplikovaná, sťažená
s následkom amputácie ľavej dolnej končatiny, čo potvrdil aj znalec MUDr. O.. Počas liečby
a následnej dlhodobej rehabilitácie vytrpel veľké až trýznivé bolesti, jeho liečba bola značne
dlhá; s liečbou prežité traumy možno podľa jeho názoru hodnotiť na hranici únosnosti.
Uviedol, že úraz utrpel v najproduktívnejšom veku (43 rokov), pred vznikom ujmy na zdraví
sa zapájal do spoločenského života v takej miere a v takých oblastiach, ktoré mu vyhovovali
a ktoré mu poskytovali a dávali záruku kvalitného života. Poškodenie zdravia výrazne
obmedzilo jeho uplatnenie v spoločenskom živote, pričom z niektorých oblastí ho priamo
vylúčilo, napr. v športe, ujma na zdraví ho celoživotne poznačila najmä pri výkone povolania,
čo konštatovala aj Sociálna poisťovňa (podľa nej pokles jeho zárobkovej schopnosti
predstavuje 75 %). Preto mal za to, že pri oboch nárokoch nebol daný dôvod na zníženie
odškodnenia priznaného súdom prvého stupňa. Žalobca ďalej vyčítal odvolaciemu súdu, že
nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení
z 30. septembra 2009 sp. zn. 3 Cdo 77/2008. V ďalšej časti dovolania žalobca poukázal na
jeho súčasný zdravotný stav, vyplývajúci z následných lekárskych vyšetrení. Zo všetkých
týchto dôvodov žalobca žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne
správny a navrhla dovolanie zamietnuť. Nesúhlasila s názorom, že odvolací súd nesprávne
a diskriminačne interpretoval § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Odvolací súd podľa jej
názoru správne poukázal na dôvody, pre ktoré je potrebné výšku náhrad priznaných súdom
prvého stupňa znížiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
dovolanie žalobcu nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z najzávažnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci
nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní
namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Dovolateľ i keď v dovolaní namietal, že k tzv. inej procesnej vade konania
v konaní došlo, podstatu tejto vady však nekonkretizoval. Dovolací súd napriek tomu nezistil
opodstatnenosť žalobcom vyššie tvrdenej inej vady konania v zmysle § 242 ods. 1 písm. b/
Žalobca v dovolaní tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru,
že odvolací súd správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. 32/1965 Zb. (§ 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z.).
Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia
spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú
jednorazove. V zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti
spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to
podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť
primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky sa
odškodnením za bolesť neodškodňujú straty na zárobku. V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky sa
sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote
a spoločnosti. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa neodškodňujú straty na zárobku. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa
vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom
posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému
počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov,
ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote
a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom
a športovom živote, ďalej možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa
prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na
upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky.
Ustanovenie § 7 ods. l vyhlášky č. 32/1965 Zb. určuje výšku odškodnenia za bolesť
a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na
zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť
sumu 72 000 Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky). V zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie
výmery odškodnenia.
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu
bodov stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorázové odškodnenie za bolesti
spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za
nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia
v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo
k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie
odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I
ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky č. 32/1965
Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na
primerané zmiernenie ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre
svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po
vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či
a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote
a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate
predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony
poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie
jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť
jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom,
spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo
znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti
ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené
najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.
Odvolací súd v zmysle uvedených zásad dôsledne postupoval. Odvolací súd v danom
prípade k okolnostiam významným pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia súvisiacimi s úrazom žalobcu pri dopravnej nehode náležito
prihliadol a dôvodne (ako i zhodne so súdom prvého stupňa) posúdil daný prípad ako zvlášť
výnimočný, hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie
výmery odškodnenia stanovené v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Správne zhodnotil
intenzitu bolesti utrpených žalobcom pri poškodení zdravia, ktorá dosahovala mimoriadny
stupeň, ako i konkrétne dôsledky, aké malo toto poškodenie zdravia na jeho životné úkony
a akým spôsobom a v akom rozsahu boli možnosti žalobcu pre ďalšie uplatnenie v živote
a spoločnosti obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského
a iného života. Hoci sa žalobcovi v dôsledku zhoršenia zdravia možnosti jeho uplatnenia vo
všetkých sférach života podstatne zúžili, nie je zo života vyradený v mimoriadnom rozsahu
a jeho možnosti uplatnenia nezanikli, len v podstatnej miere sa mu sťažili možnosti výkonu
celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia vykonával.
Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. dovolacím súdom, by
mohol byť daný len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci
však dovolací súd dospel k záveru, že táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb. v prípade žalobcu porušená nebola. Aj napriek tomu, že odvolací súd znížil
násobky zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia priznané
žalobcovi súdom prvého stupňa, tak 5 násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a 10 násobné
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia priznané odvolacím súdom je
i podľa názoru dovolacieho súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a vykonanému
znaleckému dokazovaniu primerané a žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by v danej veci
išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené vyššie zvýšenie
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia od zvýšenia vykonaného
odvolacím súdom. Odvolací súd svoj iný právny záver aj náležitým spôsobom,
zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil.
Za daného stavu, ak odvolací súd sa pri rozhodovaní neodchýlil od právneho názoru
súdu prvého stupňa v otázke, že žalobcovi patrí podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nemožno mu vyčítať
záver jeho úvah o tom, akú mieru zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia považoval za primeranú. Pokiaľ teda odvolací súd považoval 25 násobok zvýšenia
odškodnenia za bolesť a 30 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ktoré žalobcovi priznal súd prvého stupňa) za privysoké a pokiaľ za postačujúci
a primeraný všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej veci považoval 5 násobok
zvýšenia odškodnenia za bolesť a 10 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, je jeho právne posúdenie veci správne a zodpovedá hľadiskám
vyplývajúcim z § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí
hľadísk stanovených zákonom (§ 132 O.s.p. v spojení s § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.)
a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
v celom rozsahu stotožňuje.
Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta, že odvolací súd nerešpektoval záväzný právny
názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení z 30. septembra 2009
sp. zn. 3 Cdo 77/2008, ktorým rozhodoval o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
z 27. novembra 2007 sp. zn. 6 Co 176/2007 a tento rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie, túto námietku považuje dovolací súd za neopodstatnenú; odvolací súd
neporušil povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 243d ods. l O.s.p. Z označeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že dôvodom pre zrušenie
predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu bola existencia tzv. inej vady konania podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozsudku v časti týkajúcej sa
náhrady za vytrpenú bolesť a nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
v časti týkajúcej sa náhrady za vytrpenú bolesť ako i náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, keď odvolací súd nesprávne pri rozhodovaní o týchto nárokov zohľadnil právnu
úpravu (zákon č. 437/2004 Z.z.), ktorú nemohol na daný prípad aplikovať. V ďalšom konaní
sa odvolací súd neodchýlil od uvedeného záväzného právneho názoru (aplikoval správny
právny predpis – vyhlášku č. 32/1965 Zb.); odvolací súd teda právny názor dovolacieho súdu
vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení z 30. septembra 2009 sp. zn. 3 Cdo 77/2008
rešpektoval.
K tej časti dovolania, v ktorej žalobca poukazuje na priaznivejšiu v súčasnosti platnú
právnu úpravu odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, dovolací súd
odkazuje na právny názor vyslovený v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 30. septembra
2009 sp. zn. 3 Cdo 77/2008, od ktorého sa nemá dôvod odchýliť, a poznamenáva, že súd pri
aplikácii určitého všeobecne záväzného právneho predpisu je povinný riadiť sa jeho
ustanoveniami, pokiaľ sa vzťahujú na prejednávanú vec. Súd nemôže nerešpektovať právny
predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis neumožňuje) s odôvodnením, že
daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu, ak tento
nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje. Podľa
prechodného ustanovenia § 11 ods. l v súčasnosti platnej právnej úpravy, ktorou je zákon
č. 437/2004 Z.z., sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,
vzťahujú doterajšie predpisy. Keďže k poškodeniu zdravia žalobcu úrazom došlo pred
účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z. (1. augusta 2002), nemožno v zmysle vyššie uvedeného
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovať podľa tohto zákona, ale
podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok
odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré
by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní (procesne) úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v zákonom určenej lehote nevyčíslila požadovanú náhradu trov
dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková