Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/182/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu T. B., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. M. V., advokátom so

sídlom v P., proti žalovanej A., a.s. so sídlom v B., IČO: X., o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 27. apríla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 5. júna 2007 č.k. -219 žalovanú

zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu škody, a to za vytrpenú bolesť vo výške 2 302 500 Sk a za

2

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 3 771 000 Sk. Konanie v časti o zaplatenie

odškodnenia za bolesť v sume 4 131 600 Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume

6 138 000 Sk zastavil. Žalobu v časti o zaplatenie odškodnenia za bolesť v sume 3 151 500 Sk

a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4 707 000 Sk zamietol. Žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania a nahradiť trovy konania

žalobcovi a tiež štátu. Vychádzal z toho, že 1. augusta 2002 došlo k dopravnej nehode, pri

ktorej bolo poškodené zdravie žalobcu (utrpel mnohopočetné zranenia ohrozujúce život

a hemoragický šok spôsobený stratou krvi, musel absolvovať bolestivé preväzy, v súvislosti

s fraktúrou sánky mal problémy s prijímaním potravy, mal pomliaždený mozog na pravej

strane, zlomeninu hrudnej kosti, prasknutie lebky na ľavej strane a pomliaždenie pľúc,

prekonal zápal pľúc, sepsu, musel absolvovať viacero operácií, 19. júna 2003 mu bola

amputovaná ľavá dolná končatina v stehne, od januára 2003 je v starostlivosti psychiatra pre

depresívne stavy). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru,

že návrh na náhradu škody je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Vzhľadom na následky

poškodenia žalobcovho zdravia uzavrel, že sú splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie

náhrady za bolesť a tiež za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č.

o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“). Za primerané považoval odškodnenie bolesti vo výške

2 302 500 Sk a odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3 771 000 Sk.

Keďže v časti odškodnenia za bolesť v sume 4 131 600 Sk a odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia v sume 6 138 000 Sk vzal žalobca žalobu späť, súd konanie

zastavil. Vo zvyšku žalobu – ohľadom odškodnenia za bolesť v sume 3 151 500 Sk

a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4 707 000 Sk – ako

neopodstatnenú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142

ods. 3 a

Na odvolanie účastníkov konania Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. novembra

2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti

a v časti náhrady trov konania štátu potvrdil. V ostatnej napadnutej vyhovujúcej časti nad

sumu 334 500 Sk za bolesť a nad sumu 1 203 000 Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že

súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav a dospel k správnemu záveru, že sú dané dôvody

pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť aj za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na

3

rozdiel od súdu prvého stupňa ale uzavrel, že žalobca neprekonal tak enormne výrazné útrapy,

ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 25-násobku základného

bodového ohodnotenia a ani u neho nedošlo k takým závažným zmenám v osobnej, rodinnej,

pracovnej a spoločenskej oblasti jeho života, ktoré by odôvodňovali zvýšenie odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia na 30-násobok základného bodového ohodnotenia. Pri

určovaní výšky mimoriadneho odškodnenia vychádzal odvolací súd z počtu bodov ustáleného

na základe znaleckých posudkov súdom prvého stupňa (za bolesť 1535 bodov a za sťaženie

spoločenského uplatnenia 2095 bodov). Pri úvahách o primeranosti výšky odškodnenia vzal

na zreteľ, že v čase poškodenia zdravia žalobcu sa nároky poškodeného posudzovali podľa

vyhlášky č. , ktorá neurčovala hranice odškodnenia, výšku náhrad neobmedzovala

a robila ju závislou len na úvahe súdu. Z dôvodu zamedzenia neprimeranému zneužívaniu

tejto neobmedzenosti sa nároky na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia v súčasnosti posudzujú podľa novej právnej úpravy – zákona

č. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

a o zmene a doplnení

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Aby

nedochádzalo k nadmieru vysokému zvyšovaniu náhrad priznávaných poškodeným, určuje

tento zákon maximálnu hranicu zvýšenia. Aj keď v predmetnej veci nie je možné aplikovať

túto novú právnu úpravu, treba na ňu poukázať, lebo takým zvýšením odškodnenia za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia, aké priznal žalobcovi súd prvého stupňa, by došlo

k jeho nadmernému zvýhodneniu oproti aj závažnejším prípadom v súčasnosti. Podľa výpočtu

odvolacieho súdu podľa by mal žalobca nárok na odškodnenie za

bolesť maximálne vo výške 383 750 Sk a za sťaženie spoločenského uplatnenia maximálne

vo výške 785 625 Sk. Vzhľadom na to považoval žalobu za opodstatnenú len čo do

odškodnenia za bolesť v sume 334 500 Sk a čo do odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia v sume 1 203 000 Sk. Keďže žalovaná nepodala odvolanie v rozsahu uvedených

súm, ale iba nad ich výšku do súm priznaných súdom prvého stupňa, odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti tak, že žalobu nad tieto sumy zamietol.

V nadväznosti na to rozsudok v žalobcom napadnutej zamietajúcej časti potvrdil; toto

rozhodnutie potvrdil aj v časti trov štátu.

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 27. novembra 2007 sp. zn.

napadol žalobca dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30. septembra

2009 sp. zn. rozsudok odvolacieho súdu zrušil vo výroku, ktorým bol

rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 5. júna 2007 č.k. -219 v ostatnej

napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 334 500 Sk za bolesť a nad sumu 1 203 000 Sk za

sťaženie spoločenského uplatnenia zmenený tak, že sa žaloba zamieta, bolo rozhodnuté

o náhrade trov konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie

konanie. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto uznesenia, dôvodom pre zrušenie rozsudku

odvolacieho súdu v časti náhrady za bolesť nad sumu 334 500 Sk bola jednak existencia tzv.

inej procesnej vady konania v zmysle spočívajúca

v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, a jednak nesprávne právne posúdenie

veci odvolacím súdom ( ), keď pri určovaní primeranej výšky

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zohľadnil a vzal na zreteľ ustanovenia

, ktoré na daný prípad nebolo možné aplikovať; v danom prípade

prichádzala do úvahy aplikácia ustanovení vyhlášky č. ( zákona

č. ).

V ďalšom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. apríla 2010 sp. zn.

rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 5. júna 2007 č.k. -219

v napadnutej vyhovujúcej časti nad sumu 11 103,37 € (334 500 Sk) za bolesť a nad sumu

39 932,28 € (1 203 000 Sk) za sťaženie spoločenského uplatnenia zmenil tak, že žalobu

zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Súčasne zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok tak, že jej

uložil povinnosť zaplatiť z tohto titulu 2 551,50 €. Po doplnení dokazovania výsluchom

žalobcu ako účastníka konania dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že

žalobcovi patrí zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa

vyhlášky č. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsahom, akým súd

prvého stupňa zvýšil odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, a preto

prehodnotil jeho rozhodnutie výlučne z hľadiska primeranosti odškodnenia. Na rozdiel od

súdu prvého stupňa bol odvolací súd toho názoru, že u žalobcu nedošlo tak enormne

zvýšeným útrapám v súvislosti s bolesťou súvisiacou priamo s liečbou úrazu a nedošlo ani

k takým výrazným a závažným zmenám spôsobu života, ktoré by odôvodňovali zvýšenie

odškodnenia v rozsahu 25 násobku za bolesť a 30 násobku za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Odvolací súd pri posúdení dôvodnosti a rozsahu odškodnenia vychádzal zo

5

znaleckého posudku MUDr. O., z ktorého nevyplýva, že by liečba žalobcu bola komplikovaná

alebo sťažená a z toho dôvodu, že by bolo pri liečbe zvýšené nepohodlie žalobcu s prežívaním

ťaživých útrap; žalobca ani sám neprodukoval v konaní žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že

pri liečbe boli použité aj iné lieky ako bežne používané aj inými ľuďmi pri rovnakých

útrapách. Vzhľadom na to bol odvolací súd toho názoru, že zvýšenie odškodnenia za bolesť je

opodstatnené vo výške 5 násobku základného počtu bodov v celkovej sume 406 500 Sk

a žalobcovi po odpočítaní už vyplatenej sumy 72 000 Sk z tohto titulu prináleží suma

334 500 Sk, o priznaní ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté. Pri rozhodovaní o odškodnení

za sťaženie spoločenského uplatnenia vzal do úvahy, že u žalobcu nejde o osobu, ktorá by

pred úrazom vyvíjala nejakú výnimočnú činnosť či už v pracovnom, spoločenskom,

kultúrnom alebo športovom živote; žalobca pred úrazom žil bežným spôsobom života, nebol

angažovaný vo verejnom alebo športovom živote, vykonával bežnú, fyzicky nie náročnú

podnikateľskú činnosť. V dôsledku úrazu sa žalobca nestal bezvládnym, ochrnutým,

neschopným vykonávať bežné denné činnosti, nestal sa plne odkázaným na pomoc inej osoby

vo všetkých potrebách, naďalej mu zostalo postavenie v rodine, žije v manželstve. Poškodenie

zdravia žalobcu, ktoré u neho nastalo v dôsledku úrazu, spôsobilo jeho obmedzenie iba

v bežných ľudských aktivitách, nie však v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval odškodnenie

priznané súdom prvého stupňa vo výške 30 násobku základného počtu bodov. Na základe

uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že zvýšenie odškodnenia žalobcu titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia je primerané vo výške 10 násobku základného počtu bodov

v celkovej sume 1 257 000 Sk a žalobcovi po odpočítaní už vyplatenej sumy 54 000 Sk

z tohto titulu prináleží suma 1 203 000 Sk, o priznaní ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté.

Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní predložil nové lekárske správy týkajúce sa jeho

súčasného zdravotného stavu a nimi preukazoval dôvodnosť nároku na zvýšenie odškodnenia

za sťaženie spoločenského uplatnenia v požadovanej výške, odvolací súd na ne neprihliadol

s poukazom na to, že sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v čase, keď je možné

zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený a kedy je možné posúdiť, aký má

zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného, a že v prípade zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu alebo výskytu nových

následkov súvisiacich s úrazom žalobcovi vzniká nový (ďalší) nárok na náhradu za sťaženie

spoločenského uplatnenia, ktorý predtým neexistoval. Výrok o náhrade trov konania

odôvodnil

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a uplatnil v ňom

dovolacie dôvody v zmysle a Poukázal na to, že súdy oboch

stupňov zhodne vychádzali zo záveru, že v danej veci ide o prípad hodný osobitného zreteľa

v zmysle vyhlášky č. a že vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského

uplatnenia nemožno odškodniť len v rámci základného bodového ohodnotenia. Rozdielnosti

ich rozhodovania sa týkali len primeranosti zvýšenia základného bodového ohodnotenia

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Odvolací súd nesprávne interpretoval

uvedené ustanovenie tak, že predmetné zvýšenie odškodnenia je prípustné len v celkom

výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do

spoločenského života bolo na mimoriadne vysokej úrovni. Uvedený názor odvolacieho súdu

je diskriminačný a vývojom prekonaný. Nesúhlasil s hodnotením jeho liečby odvolacím

súdom a trval na tom, že liečba bola z dôvodu opakovaných zápalov komplikovaná, sťažená

s následkom amputácie ľavej dolnej končatiny, čo potvrdil aj znalec MUDr. O.. Počas liečby

a následnej dlhodobej rehabilitácie vytrpel veľké až trýznivé bolesti, jeho liečba bola značne

dlhá; s liečbou prežité traumy možno podľa jeho názoru hodnotiť na hranici únosnosti.

Uviedol, že úraz utrpel v najproduktívnejšom veku (43 rokov), pred vznikom ujmy na zdraví

sa zapájal do spoločenského života v takej miere a v takých oblastiach, ktoré mu vyhovovali

a ktoré mu poskytovali a dávali záruku kvalitného života. Poškodenie zdravia výrazne

obmedzilo jeho uplatnenie v spoločenskom živote, pričom z niektorých oblastí ho priamo

vylúčilo, napr. v športe, ujma na zdraví ho celoživotne poznačila najmä pri výkone povolania,

čo konštatovala aj Sociálna poisťovňa (podľa nej pokles jeho zárobkovej schopnosti

predstavuje 75 %). Preto mal za to, že pri oboch nárokoch nebol daný dôvod na zníženie

odškodnenia priznaného súdom prvého stupňa. Žalobca ďalej vyčítal odvolaciemu súdu, že

nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení

z 30. septembra 2009 sp. zn. . V ďalšej časti dovolania žalobca poukázal na

jeho súčasný zdravotný stav, vyplývajúci z následných lekárskych vyšetrení. Zo všetkých

týchto dôvodov žalobca žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne

správny a navrhla dovolanie zamietnuť. Nesúhlasila s názorom, že odvolací súd nesprávne

a diskriminačne interpretoval vyhlášky č. Odvolací súd podľa jej

názoru správne poukázal na dôvody, pre ktoré je potrebné výšku náhrad priznaných súdom

prvého stupňa znížiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru, že

dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z najzávažnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci

nie je postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní

namietaná a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

8

súdnom konaní. Dovolateľ i keď v dovolaní namietal, že k tzv. inej procesnej vade konania

v konaní došlo, podstatu tejto vady však nekonkretizoval. Dovolací súd napriek tomu nezistil

opodstatnenosť žalobcom vyššie tvrdenej inej vady konania v zmysle § 242 ods. 1 písm. b/

Žalobca v dovolaní tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru,

že odvolací súd správne na danú vec pri určení výšky náhrady za bolesť a za

sťaženie spoločenského uplatnenia aplikoval vyhlášku č. ( zákona

č. ).

Podľa vyhlášky č. sa bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia

spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví odškodňujú

jednorazove. V zmysle § 2 ods. 1 vyhlášky sa odškodnenie za bolesť poskytuje za bolesti

spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to

podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť

primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa § 2 ods. 3 vyhlášky sa

odškodnením za bolesť neodškodňujú straty na zárobku. V zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky sa

sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne

nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie

spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému

vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote

a spoločnosti. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa neodškodňujú straty na zárobku. Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa

9

vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom

posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky). Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky sa suma zodpovedajúca základnému

počtu bodov zistenému lekárom primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov,

ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote

a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito

predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom

a športovom živote, ďalej možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa

prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na

upozornenie lekára podľa § 10 vyhlášky.

Ustanovenie ods. l vyhlášky č. určuje výšku odškodnenia za bolesť

a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na

zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť

sumu 72 000 Sk (§ 7 ods. 2 vyhlášky). V zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky v prípadoch hodných

osobitného zreteľa môže súd odškodnenie primerane zvýšiť, a to i nad ustanovené najvyššie

výmery odškodnenia.

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu

bodov stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorázové odškodnenie za bolesti

spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za

nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných

a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia

v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo

k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie

odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I

ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky č. 32/1965

Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na

primerané zmiernenie ich následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre

svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po

vzniku škodlivej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či

a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote

10

a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate

predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie

jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť

jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom,

spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie či dokonca priamo

znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti

ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa (§ 7

ods. 3 vyhlášky č. ) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené

najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia.

Odvolací súd v zmysle uvedených zásad dôsledne postupoval. Odvolací súd v danom

prípade k okolnostiam významným pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia súvisiacimi s úrazom žalobcu pri dopravnej nehode náležito

prihliadol a dôvodne (ako i zhodne so súdom prvého stupňa) posúdil daný prípad ako zvlášť

výnimočný, hodný mimoriadneho zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie

výmery odškodnenia stanovené v vyhlášky č. Správne zhodnotil

intenzitu bolesti utrpených žalobcom pri poškodení zdravia, ktorá dosahovala mimoriadny

stupeň, ako i konkrétne dôsledky, aké malo toto poškodenie zdravia na jeho životné úkony

a akým spôsobom a v akom rozsahu boli možnosti žalobcu pre ďalšie uplatnenie v živote

a spoločnosti obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského

a iného života. Hoci sa žalobcovi v dôsledku zhoršenia zdravia možnosti jeho uplatnenia vo

všetkých sférach života podstatne zúžili, nie je zo života vyradený v mimoriadnom rozsahu

a jeho možnosti uplatnenia nezanikli, len v podstatnej miere sa mu sťažili možnosti výkonu

celej škály činností, ktoré pred poškodením zdravia vykonával.

Dôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. dovolacím súdom, by

mohol byť daný len v prípade, ak by bola porušená zásada primeranosti. Preskúmaním veci

však dovolací súd dospel k záveru, že táto zásada pri posudzovaní primeranosti zvýšenia

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky

č. v prípade žalobcu porušená nebola. Aj napriek tomu, že odvolací súd znížil

násobky zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia priznané

žalobcovi súdom prvého stupňa, tak 5 násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a 10 násobné

11

zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia priznané odvolacím súdom je

i podľa názoru dovolacieho súdu vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu a vykonanému

znaleckému dokazovaniu primerané a žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by v danej veci

išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené vyššie zvýšenie

odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia od zvýšenia vykonaného

odvolacím súdom. Odvolací súd svoj iný právny záver aj náležitým spôsobom,

zodpovedajúcim , odôvodnil.

Za daného stavu, ak odvolací súd sa pri rozhodovaní neodchýlil od právneho názoru

súdu prvého stupňa v otázke, že žalobcovi patrí podľa vyhlášky č.

zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, nemožno mu vyčítať

záver jeho úvah o tom, akú mieru zvýšenia náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia považoval za primeranú. Pokiaľ teda odvolací súd považoval 25 násobok zvýšenia

odškodnenia za bolesť a 30 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia (ktoré žalobcovi priznal súd prvého stupňa) za privysoké a pokiaľ za postačujúci

a primeraný všetkým okolnostiam významným pre posúdenie danej veci považoval 5 násobok

zvýšenia odškodnenia za bolesť a 10 násobok zvýšenia odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia, je jeho právne posúdenie veci správne a zodpovedá hľadiskám

vyplývajúcim z vyhlášky č. S jeho závermi, ktoré nevybočili z medzí

hľadísk stanovených zákonom ( v spojení s vyhlášky č. )

a ktoré sú v súlade s pravidlami logického usudzovania, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

v celom rozsahu stotožňuje.

Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta, že odvolací súd nerešpektoval záväzný právny

názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení z 30. septembra 2009

sp. zn. , ktorým rozhodoval o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

z 27. novembra 2007 sp. zn. a tento rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie, túto námietku považuje dovolací súd za neopodstatnenú; odvolací súd

neporušil povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia ods. l Z označeného

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že dôvodom pre zrušenie

predchádzajúceho rozsudku odvolacieho súdu bola existencia tzv. inej vady konania podľa

spočívajúca v nepreskúmateľnosti rozsudku v časti týkajúcej sa

náhrady za vytrpenú bolesť a nesprávne právne posúdenie veci ( )

v časti týkajúcej sa náhrady za vytrpenú bolesť ako i náhrady za sťaženie spoločenského

12

uplatnenia, keď odvolací súd nesprávne pri rozhodovaní o týchto nárokov zohľadnil právnu

úpravu (), ktorú nemohol na daný prípad aplikovať. V ďalšom konaní

sa odvolací súd neodchýlil od uvedeného záväzného právneho názoru (aplikoval správny

právny predpis – vyhlášku č. ); odvolací súd teda právny názor dovolacieho súdu

vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení z 30. septembra 2009 sp. zn.

rešpektoval.

K tej časti dovolania, v ktorej žalobca poukazuje na priaznivejšiu v súčasnosti platnú

právnu úpravu odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, dovolací súd

odkazuje na právny názor vyslovený v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 30. septembra

2009 sp. zn. , od ktorého sa nemá dôvod odchýliť, a poznamenáva, že súd pri

aplikácii určitého všeobecne záväzného právneho predpisu je povinný riadiť sa jeho

ustanoveniami, pokiaľ sa vzťahujú na prejednávanú vec. Súd nemôže nerešpektovať právny

predpis (interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis neumožňuje) s odôvodnením, že

daný predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu, ak tento

nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje. Podľa

prechodného ustanovenia § 11 ods. l v súčasnosti platnej právnej úpravy, ktorou je zákon

č. , sa na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného

poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,

vzťahujú doterajšie predpisy. Keďže k poškodeniu zdravia žalobcu úrazom došlo pred

účinnosťou (1. augusta 2002), nemožno v zmysle vyššie uvedeného

náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovať podľa tohto zákona, ale

podľa vyhlášky č.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalobca neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré

by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa zamietol.

V dovolacom konaní (procesne) úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov

13

dovolacieho konania, lebo v zákonom určenej lehote nevyčíslila požadovanú náhradu trov

dovolacieho konania ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková