Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-88-2013.pdf
PDF · 101.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/88/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcom: 1/ L. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXXX/ XX, R. R., t. č. bytom L. XX, XXX XX L. a odporcovi 2/ C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. V. XX, R. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 3.320,57 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/202/2012 - 129 zo dňa 14. 12. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni 1/ zaplatenia sumy 3 320,57 € spolu s úrokom z omeškania od 23. 10. 2008 do 05. 08. 2011 v sume 693,58 €, úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 2 740,77 € od 06. 08. 2011 do zaplatenia zamietol a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy právneho zastúpenia vo výške 85,87 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni 1/ zaplatenia sumy 3.320,57 € spolu s úrokom z omeškania od 23. 10. 2008 do 05. 08. 2011 vo výške 693,58 € a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 2.740,77 € od 06. 08. 2011 do zaplatenia, zamietol. Voči odporcovi 2/ konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) a § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva a zároveň zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 85,87 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom vo Svidníku vedený vo VÚB, a.s., Prešov, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie výpoveďou zástupcu navrhovateľa, odporkyne 1/, písomným vyjadrením odporkyne 1/, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne 1/, Zmluvou o splátkovom úvere uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a odporcami 1/ a 2/ dňa 30. 04. 2003, Všeobecnými obchodnými
podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky na navrhovateľa, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenou medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/, pričom zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia 1/, 2/ uzatvorili dňa 30. 04. 2003 Zmluvu č. 0302791776, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporkyni 1/ peňažné prostriedky, pričom odporca 2/ prevzal na seba ručiteľský záväzok. Odporkyňa 1/ neplnila v stanovených termínoch splátky úveru, čím porušila povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy, preto ju navrhovateľ ku dňu postúpenia pohľadávky vyzval na úhradu žalovanej sumy. Požadoval tiež úrok z omeškania odo dňa 23. 10. 2008, t. j. od účinnosti dohody o postúpení pohľadávky. K čiastočnému späťvzatiu návrhu voči odporcovi 2/ pripojil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s odporkyňou 1/ zo dňa 29. 04. 2010.
Z pripojenej zmluvy o splátkovom úvere, ako aj z výpovede odporkyne 1/, mal súd za preukázané, že odporkyni 1/ bol poskytnutý úver vo výške 3 319,39 € (100.000 Sk) s dohodnutou úrokovou sadzbou 9,8 % ročne a s výškou splátok 62,40 € (1.880 Sk). Splatnosť prvej splátky mala byť dňa 20. 05. 2003, konečná splatnosť úveru dňa 20. 04. 2009. Na žalovanú sumu vydal okresný súd platobný rozkaz. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal vedľajší účastník na strane odporcov odpor, kde vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 26. 11. 2012 namietal, že došlo k odstúpeniu od zmluvy pred postúpením pohľadávky na navrhovateľa. Poukazoval na spísanú dohodu o splátkach uznaní dlhu s následkom predĺženia premlčacej doby na 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu dlhu došlo. Okresný súd sa v dôsledku vznesenej námietky premlčania zaoberal platnosťou a následkami dohody o splátkach a uznaní dlhu. Považoval za preukázané, že pokiaľ odporkyňa 1/ podpísala túto Dohodu, mala za to, že podpisuje predovšetkým dohodu o splátkach, pričom si nebola vedomá toho, že jej obsahom je aj dohoda o uznaní dlhu a hlavne nebola si vedomá jej následku - predĺženia premlčacej doby na vymáhanie dlhu na 10 rokov. Z uvedených dôvodov, ako aj pri akceptácii ostatných argumentov ohľadom platnosti takejto Dohody uvedených vedľajším účastníkom a odporkyňou 1/, súd Dohodu v časti uznania záväzku s následkom predĺženia premlčacej doby na 10 rokov nepovažoval za platnú a návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietol.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 03. 01. 2013 navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že sa odvoláva v časti zamietnutia žaloby voči odporkyni 1/ a v časti, v ktorej okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dňa 29. 04. 2010 odporkyňa 1/ podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo Zmluvy o úvere č. 0302791776 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. vo výške 2.983,77 € s prísl., čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok. Predmetná Dohoda, podľa názoru navrhovateľa, spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Navrhovateľ zdôraznil, že odporkyňa 1/ potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Poukázal na čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej je podľa názoru navrhovateľa jednoznačne, zrozumiteľne a jasne uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Obsahom Dohody je uznanie dlhu zo strany odporkyne 1/ ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby, čo podľa navrhovateľa znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v danom prípade došlo k uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním dlhu podľa § 110 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka nemožno podľa navrhovateľa stotožňovať inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodne premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného, úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh o jeho premlčaní so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, čo podľa navrhovateľa znamená, že ustanovenie § 110 Občianskeho zákonníka nepodmieňuje
samotné uznanie dlhu a jeho účinky nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal o jeho premlčaní a jeho následkoch. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie čl. 3 bod 3.4 Dohody, v ktorej odporca potvrdil svoju vedomosť o premlčaní dlhu, nastali v danom prípade účinky ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, a to, že dlh uznaný odporcom čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Navrhovateľ zdôraznil, že nemôže súhlasiť so zamietnutím žalobného návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka, t. j. prerušenie plynutia pôvodne premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby, v takomto prípade nastupuje. Zdôraznil, že funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Uplynutím premlčacej doby sa oslabuje súdna vymáhateľnosť premlčaného práva, avšak veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované rovnako, ako nezaniká záväzok dlžníka voči veriteľovi. Tým, že odporkyňa podpísala Dohodu, prejavila podľa navrhovateľa svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jej záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jej postavenie pri žiadosti o úver. Zdôraznil, že predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité, ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním odporkyňa nemala možnosť oboznámiť, okrem toho, Dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila. Navrhovateľ pre úplnosť dodal, že predmetnou Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporkyni je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dochádza teda k zmene v spôsobe plnenia záväzku. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ uviedol, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného potom podľa názoru navrhovateľa vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že odporkyňa uznáva svoj záväzok, nemohlo byť odporkyni vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že podľa jeho názoru, odporkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Okrem uvedených skutočností navrhovateľ v odvolaní namietal aj rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia. Uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., v zmysle ktorej cieľom novelizácie Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť tak širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa názoru navrhovateľa, okresný súd nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov konania, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 OSP spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporkyne za účelom ochrany jej práv z vlastnej iniciatívy. V zmysle uvedeného, podľa názoru navrhovateľa, nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o účelne vynaložených trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovie, resp. v zmysle ustanovenia § 221 OSP rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že si uplatňuje voči odporkyni 1/ a vedľajšiemu účastníkovi, aby mu spoločne a nerozdielne nahradili trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom a odvolacom konaní, pričom trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 157,36 € s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 € s DPH, spolu 166,52 € s DPH.
Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa do výroku, ktorým okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania vo výške 85,87 €, vedľajší účastník odvolal a v odvolaní uviedol, že argumentácia okresného súdu o dôvodoch pre krátenie náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov je nepresvedčivá, nespravodlivá s poukazom na to, že navrhovateľovi v konaniach, do ktorých nie je vedľajší účastník schopný z kapacitných dôvodov vstúpiť, náhradu trov konania za opakované a právne nenáročné žaloby, v ktorých navrhovateľ len mení údaje o svojom právnom predchodcovi, údaje o spotrebiteľovi a číselné parametre, nekráti. Navrhol, aby odvolací súd výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd nepriznal vedľajšiemu účastníkov na strane
odporcov náhradu trov konania v celom rozsahu zmenil a priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania bez krátenia. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 73,37 €.
V podaní zo dňa 06. 02. 2013 sa k obsahu odvolania navrhovateľa vyjadrila odporkyňa 1/ a vo vyjadrení uviedla, že o premlčaní dlhu nemala vedomosť, pretože Dohodu o splátkach a uznaní záväzku podpisovala pod psychickým tlakom zo strany zástupcov navrhovateľa bez poskytnutia času na dôkladné prečítanie Dohody, prípadne poradenie sa s právnikom.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcov podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcov napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa voči odporkyni 1/ zamietol a vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 85,87 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov JUDr. Igora Šafranka, advokáta, so sídlom vo Svidníku, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že Zmluva o splátkovom úvere č. 0302791776 uzavretá medzi odporkyňou 1/ a právnym predchodcom navrhovateľa je zmluva spotrebiteľská. Predmetná zmluva spĺňa predpoklady štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo zmeny jej obsahu pred uzavretím zmluvy. Súčasťou Zmluvy sú tiež Všeobecné zmluvné podmienky, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, pretože sú pripravené vopred a pre veľký počet potencionálnych spotrebiteľov bez individualizácie ich obsahu vzhľadom na konkrétny zmluvný vzťah. Navrhovateľ v návrhu argumentoval tým, že s odporkyňou 1/ uzatvoril dňa 29. 04. 2010 Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, kde v čl. 3 ods. 3.1 odporkyňa 1/ vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že okresný súd správne právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou 1/ posúdil ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je ale potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Predmetnú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku aj preto, že vedomosť o premlčaní dlhu je zakomponovaná v bode 3 tejto Dohody označenom ako „Forma splatenia záväzku“. Z uvedeného vyplýva, že formulácia vedomosti o premlčaní dlhu zakomponovaná do bodu 3 Dohody, ktorý sa týka formy splatenia dlhu, je zavádzajúca. Odporkyňa zjavne nemala relevantnú vedomosť o tom, že podpisuje dohodu, ktorá obsahuje aj uznanie dlhu, ktorý v čase uznania bol už premlčaný, preto toto uznanie nemôže vyvolať právne účinky vyplývajúce z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ bola pripravená na vopred predtlačenom formulári. Spotrebiteľ tak nemohol ovplyvniť jej obsah. Vychádzajúc zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany, je potom umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu do bodu 3 Dohody, ktorý obsahovo upravuje formu splatenia záväzku zavádzajúce a je porušením odbornej starostlivosti dodávateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi a ktorá zodpovedá čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činností. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa voči odporkyni 1/ zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, konštatujúc, že navrhovateľ účelovo značnú časť odvolania venuje právnym dôsledkom uznania práva podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inštitútu uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, keď je podľa obsahu Dohody zo dňa 29. 04. 2010 zrejmé, že predmetným právnym úkonom mienil dosiahnuť uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, len použil pritom nekalú obchodnú praktiku, ktorou zaviedol spotrebiteľa a keďže takéto konanie je v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., okresný súd ho
nemohol akceptovať a vyvodil z toho správne adekvátne dôsledky v podobe nepriaznivého rozhodnutia pre navrhovateľa, ktoré náležite odôvodnil.
Pokiaľ ide o odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporcov napadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu 85,87 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov, odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v časti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcov vyplýva, že okresný súd krátil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy právneho zastúpenia vzhľadom k tomu, že u vedľajšieho účastníka na strane odporcov sa jedná o opakované a právne nenáročné podanie opakovane podávané v obdobných veciach. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov oznámením o vstupe do konania, v podaní zo dňa 16. 04. 2012, v ktorom zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania s prílohami. Okresný súd doručil Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, okrem návrhu na začatie konania a jeho príloh aj platobný rozkaz č. k. 9RO/66/2012 - 28 zo dňa 09. 03. 2012, proti ktorému podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, odpor kde odcitovalo ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a v jednej vete vznieslo námietku premlčania. Vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia si vedľajší účastník na strane odporcov vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 333 € ako odmenu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu), vrátane režijného paušálu k uvedeným úkonom právnej služby a 20 % DPH, ktorú sumu, tak ako bolo vyššie uvedené, okresný súd krátil tak, že v konečnom dôsledku priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov z celkovo uplatnených trov právneho zastúpenia bez DPH len jednu tretinu. Pokiaľ ide o DPH okresný súd uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka nepredložil súdu listinný doklad o tom, že je platiteľom DPH pre rok 2012 (do súdneho spisu bolo predložené len osvedčenie o pridelení daňového identifikačného čísla).
Po preskúmaní veci vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcov odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu v časti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcov je vecne správne, pretože odpor proti platobnému rozkazu je podľa obsahu podobný, ba až totožný (až na drobné dátumové odlišnosti) s obsahom odporov proti platobným rozkazom, prípadne vyjadrení podaných týmto vedľajším účastníkom v iných spotrebiteľských veciach, preto má odvolací súd za to, že okresný súd vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcov rozhodol vecne správne, na základe čoho odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu aj vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu 85,87 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, konštatujúc, že vedľajší účastník na strane odporcov v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v časti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka okrem poukazu na rozhodnutia súdov toho istého stupňa v iných veciach a všeobecnej argumentácie týkajúcej sa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a združení na ochranu spotrebiteľa (ktorá však nebola prijatá za účelom neprimeraného účtovania trov právneho zastúpenia zo strany vedľajších účastníkov konania) žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvrátili správnosť záverov okresného súdu v tejto časti odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu neuviedol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože tak navrhovateľ ako aj vedľajší účastník na strane odporcov nebol v odvolacom konaní úspešný.
Vo veci rozhodol senát krajského súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.