Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/38/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľky: O.. W. Z., Z.., bytom P. XXXX/XC, XXX XX I., S. E. S. S. X., Ž. E.. XX, XXX XX I., proti odporcovi: S. X. - E. súd S. X., Ž. E.. XX, XXX XX I. o zaplatenie nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke titulom nemajetkovej ujmy sumu 10.000,- eur a náhradu trov konania vo výške 966,- eur, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.01.2009 domáhala voči odporcovi v 1. rade Slovenská X. - A. S. S. X. a voči pôvodne označenému odporcovi v 2.rade Slovenská X. - E. X. S. X. určenia, že odmeňovanie navrhovateľky je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a domáhala sa náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 163.496,91 eur. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že došlo s účinnosťou od 15.04.2005 k novelizácii zákona č. 385/000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a bolo novelizované i ustanovenie , ktoré sa týka funkčného príplatku za výkon funkcie sudcu Špeciálneho súdu a sudcu Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd. Sudcovia Špeciálneho súdu a sudcovia Najvyššieho súdu SR, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd majú nárok na mesačný funkčný príplatok za výkon funkcie v sume rovnajúcej sa šesť násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Funkčný plat sudcov Špeciálneho súdu a tých sudcov Najvyššieho súdu SR, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd je takmer 3,5 až 2,75 krát vyšší ako funkčný plat sudcov okresného súdu, 3,3 až 2,64 krát vyšší ako funkčný sudcov krajského súdu 2,54 krát vyšší ako funkčný plat sudcov Najvyššieho súdu SR. Podľa údajov Štatistického úradu SR bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR bola v roku 2004 - 525,29 eur (15.825,- Sk), v roku 2005 - 573,39 eur (17.274,- Sk) a príplatok predstavoval mesačne sumu 3.151,76 eur (94.950,-Sk), v roku 2006 - 622,75 eur (18.761,- Sk) a príplatok predstavoval mesačne sumu 3.440,35 eur (103.644,- Sk), v roku 2007 - 668,72 eur (20.146,- Sk) a príplatok predstavoval mesačne sumu 3.736,51 eur (112.566,- Sk), v roku 2008 - 668,72 eur (20.146,- Sk) a príplatok predstavoval mesačne sumu 4.012,35 eur (120.876,- Sk). Základný plat navrhovateľky podľa písmeno a) bol ako sudkyne Okresného súdu Bratislava I od 01.05.2005 do 31.12.2005 vo výške 1.734,38 eur (52.250,- Sk) mesačne, od 01.01.2006 do 31.07.2006 vo výške vo výške 1.895,04 eur (57.090,- Sk) mesačne, od 01.08.2006 do 31.12.2006 vo výške 1.981,18 eur (59.685,- Sk) mesačne, od 01.01.2007 do 30.06.2007 z dôvodu dočasného pridelenia na výkon funkcie sudcu Najvyššieho súdu SR vo výške 2.179,31 eur

(65.654,- Sk) mesačne (príplatok podľa ), ako sudkyne najvyššieho súdu SR od 01.07.2007 do 31.12.2007 vo výške 2.429,46 eur (73.190,- Sk) mesačne a od 01.01.2008 do 31.09.2009 vo výške 2.610,70 eur (78.650,- Sk) mesačne. Rozdiel v odmeňovaní sudcov možno považovať za protiústavný, lebo zaručuje v článku 12 ods. 2 rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. v článku 145 ods. 2 ustanovuje základné podmienky vzniku sudcovskej funkcie pričom ani v tomto článku a ani v žiadnom inom nepredpokladá vytvorenie dvoch alebo viacerých kategórii sudcov, na ktorých by sa mali vzťahovať zásadne odlišné kritéria odmeňovania. Rozdiely v platoch sudcov všeobecných súdov a sudcov špeciálneho súdu sú podstatné a neodôvodnené lebo požiadavky na výkon funkcie sudcu, okrem príslušnej previerky NBÚ, sú pre všetkých sudcov rovnaké, zodpovednosť za rozhodovaciu činnosť nesie sudca v každej veci, nie len sudca, ktorý rozhoduje o špeciálnej agende, skutočnosť, že sudca rozhodujúci o odvolaniach proti rozhodnutiam špeciálneho súdu sa podrobí špeciálnej previerke nemôže zakladať takýto podstatný rozdiel v platoch sudcov Najvyššieho súdu aký v súčasnosti existuje pričom takýto rozdiel nie je spôsobilá založiť ani skladba a povaha veci prejednávaných v špeciálnych senátoch. Diskriminácia v priznaní osobitného príplatku len sudcom Špeciálneho súdu je podľa navrhovateľky dovŕšením nerovnakého prístupu k funkcii sudcu, ktorý sudcov Špeciálneho súdu preferuje v odmeňovaní za vybavenie početne nižšieho stavu vecí ako je to u sudcov všeobecných súdov. Z pohľadu zaťaženosti sudcov ide o odmeňovanie zjavne ľubovolné. Vo vzťahu k odôvodneniu výšky funkčného príplatku za výkon funkcie sudcu Špeciálneho súdu ako aj sudcu Najvyššieho súdu SR, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd, v dôvodovej správe k navrhovateľka uviedla, zákonodarca pojmom vysoké riziko bez náležitého zdôvodnenia rozdelil sudcov na kategóriu nesúcich vysoké riziko a kategóriu sudcov nenesúcich riziko, čo sa javí ako ľubovolné. Riziko je pojem viažúci sa aj na tzv. bezpečnostné riziko (riziko vyzradenia utajovaných skutočností), aj na riziko ohrozenia pre výkon funkcie avšak riziko pre výkon funkcie rovnako znášajú aj sudcovia ostatných súdov. Navrhovateľka z dôvodu, že príplatok má jednoznačne diskriminujúcu povahu, keď medzi sudcami robí neodôvodnené rozdiely keď od účinnosti t.j. od 15.04.2005 dochádza k zjavnej diskriminácii v odmeňovaní "ostatných " sudcov v Slovenskej republike v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu, sa domáhala ochrany svojich práv podľa antidiskriminačného o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou. V príčinnej súvislosti s nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania v rámci odmeňovania ( ) sa v spoločnosti a to najmä v odbornej verejnosti značne znížila moja vážnosť a dôstojnosť, lebo vo všeobecnosti vzniká dojem ako keby sudcovia špeciálneho súdu boli odborne kvalitnejší, objektívnejší a spoľahlivejší a ako keby mali iné - výnimočnejšie vzdelanie a prax ako má navrhovateľka a tiež vzniká dojem ako keby veci, na rozhodnutí ktorých som sa doteraz podieľala neboli rozhodnuté s dostatočnou odbornosťou. Podľa návrhu si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslila v sume 163.496,91 eur (4.925.508,- Sk), ktorá sa rovnala sume príplatkov vyplatených špeciálnym sudcom od mája 2005 do konca januára 2009.

Navrhovateľka podaním doručením súdu dňa 18.01.2010 vzala návrh v časti proti odporcovi v 2. rade: Slovenská republika - Národná rada Slovenskej republiky a v určovacej časti návrhu späť a zároveň navrhla vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu, a to ako odporcu v 3. rade: Slovenská X. - E. S.B. S. X. a podaním doručeným súdu dňa 26.01.2010 rozšírila - zmenila petit návrhu a žiadala, aby súd uložil odporcovi v 1. a 3. rade povinnosť zaplatiť jej nemajetkovú ujmu vo výške 219.720,17 eur.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -28 zo dňa 04.03.2010 konanie proti pôvodne označenému odporcovi v 2. rade: S. - E. X. S. X. podľa zastavil a podľa pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu a to ako odporcu Slovenská X. - E. súd S. X.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2010.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -30 zo dňa 15.06.2010 konanie v časti o určenie že odmeňovanie navrhovateľky uskutočnené podľa a o sudcoch a

prísediacich a je v porovnaní s odmeňovaním sudcov uvedených v citovaného v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, podľa zastavil a zároveň podľa , pripustil navrhovateľkou požadovanú zmenu petitu podľa, ktorej sa navrhovateľka voči odporcovi v 1. a 2. rade domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 219.720,17 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2010.

Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľka podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.08.2012 vzala návrh voči odporcovi v 1. rade: Slovenská X. - A. S. S. späť a žiadala, aby súd konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil a zároveň vzala návrh späť i v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 189.720,17 eur.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -67 zo dňa 28.augusta 2012 konanie voči odporcovi v 1. rade a konanie v časti návrhu o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 189.720,17 eur podľa zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2012.

Navrhovateľka zároveň v súvislosti so späťvzatím návrhu voči odporcovi v 1. rade a so späťvzatím časti návrhu o zaplatenie sumy 189.720,17 eur v podaní doručenom súdu dňa 01.08.2012, zmenila petit návrhu podľa, ktorého žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 30.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. -70 zo dňa 10. októbra 2012 podľa pripustil navrhovateľkou požadovanú zmenu petitu, podľa ktorého sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 30.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy.

Odporca S. - E. súd S. X. sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomne a uviedol, že základ nároku uplatneného navrhovateľkou je daný, vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 . Vo vzťahu k výške uplatneného nároku odporca uviedol, že výšku ponecháva na zváženie súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesmi povereného zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými odkladmi - vyhlásenie pléna Najvyššieho súdu SR na jeho zasadnutí 20. marca 2006 v Častej - Papierničke, list sudcov najvyššieho súdu zo dňa 22.01.2007 adresovaný Národnej rade SR, Uznesenie Pléna Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.05.2007, kópie novinových článkov č.l. -98- až -120-, vyhlásenie Pléna Najvyššieho súdu SR z 06.12.2010, Európska charta o zákone pre sudcov a Dôvodová správa k Európskej charte o zákone pre sudcov, zápisnica zo zasadnutia Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR konaného dňa 14.01.2013, platový dekrét navrhovateľky z 23.04.2012 s účinnosťou od 01.01.2012, zo zasadnutia Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR z 11.02. 2013, úradný záznam zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka je sudkyňou od roku 1994. Výkon funkcie sudcu vykonávala do 31.06.2007 na Okresnom S. Bratislava U. pričom v roku 2005 až 2006 vykonávala na A. S. S. stáž, keď v tom čase bola zástupkyňou S. Z. C. S. pre Ľ. Z.. Od 01.01.2007 do 30.06.2007 bola dočasne pridelená na výkon funkcie sudcu na E. S. S. ako sudca správneho kolégia E. S. S. a od 01.07.2007 sa stala sudkyňou E.U. S. S. ako sudkyňa správneho kolégia.

Z vyhlásenia Pléna Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na jeho zasadnutí 20. marca 2006 v Častej

- Papierničke, teda v čase pred prijatím novelizácie § 69 ods. 2 č. 385/000 Z.z. zákona o sudcoch a prísediacich vyplýva, že Plénum Najvyššieho súd SR konštatovalo, že v legislatívnej praxi dochádza k prerokovaniu zákonov týkajúcich sa sudcovského stavu a činnosti sudcov bez toho, aby bolo vopred vyžiadané stanovisko Najvyššieho súdu SR a vyzvalo Národnú radu Slovenskej republiky, aby v rámci politických zámerov reformovať slovenskú justíciu nepripustila oslabenie doterajších ústavných a zákonných záruk sudcovskej nezávislosti.

zo dňa 17. marca 2005, ktorým sa menil a dopĺňal o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov bol Čl.II novelizovaný o sudcoch a prísediacich podľa, ktorého funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špeciálneho súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd, mesačne v sume rovnajúcej sa šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok , keď výška príplatku sa zvýšila z dvojnásobku na šesťnásobok. nadobudol účinnosť dňa 15. apríla 2005.

Listom zo dňa 22. januára 2007 sa časť sudcov Najvyššieho súdu SR obrátilo na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky so žiadosťou o nápravu diskriminačného stavu, ktorý vznikol následkom prijatia , ktorým bol novelizovaný medzi inými ustanoveniami i ustanovenie a žiadali o prijatie novej platovej úpravy, podľa ktorej bude "ostatným " sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky priznaný príplatok v sume rovnajúcej sa príplatku za výkon funkcie sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný špeciálny súd. V liste poukázali na tú skutočnosť, že v zmysle novelizovaného ustanovenia od 15. apríla 2005 sa výška príplatku rovná šesťnásobku priemernej nominálnej mesačne mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci rok a teda ide o funkčný príplatok, ktorý u špeciálneho sudcu činí 103.800,- Sk (17.300,- Sk x 6). Suma 103.800,- Sk v skutočnosti vo svojej podstate a od samého začiatku nemá povahu príplatku. Rozdiel v odmeňovaní sudcov je aj protiústavný, lebo SR pozná len jeden "druh" sudcov a nerozlišuje ich na sudcov špeciálnych a sudcov ostatných pričom toto rovnaké ústavné postavenie sudcov tiež neodôvodňuje diferencované odmeňovanie sudcov. Rozdiely v platoch sudcov najvyššieho súdu SR medzi sudcami, ktorí rozhodujú o odvolaniach smerujúcich proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu a ostatnými sudcami sú neodôvodnené, lebo 1. požiadavky na výkon funkcie sudcu na najvyššom súde (až na príslušnú previerku NBÚ) sú pre všetkých sudcov rovnaké, 2. zodpovednosť za rozhodovaciu činnosť nesie sudca v každej veci (nielen sudca, ktorý rozhoduje o špeciálnej agende), 3. skutočnosť, že sudca rozhodujúci o odvolaniach proti rozhodnutiam špeciálneho súdu sa podrobí príslušnej previerke nemôže zakladať takto podstatný rozdiel v platoch sudcov Najvyššieho súdu. Takýto rozdiel nie je spôsobilá založiť ani skladba a povaha vecí prejednávaných v špeciálnych senátoch. Ani argumentácia spočívajúca v tom, že špeciálny sudca pracuje s veľkými spismi (obsahovo) a rozhoduje veľmi nepríjemné prípady a je ohrozený, nie je dôvodná a ani dostatočná lebo "ostatní" sudcovia vykonávajúci funkciu na úsekoch občianskoprávnom, obchodnoprávnom, správnom a trestnoprávnom okrem špeciálnej agendy, plne kompenzujú obsažnosť spisového materiálu tým, že vybavujú enormný počet vecí napádajúci do týchto ostatných kolégií, sú rovnako ohrození a závažné rozhodnutia vydávajú všade v senátoch všetkých kolégií. Navyše sudcovia občianskoprávneho, obchodnoprávneho a správneho kolégia pri svojej rozhodovacej činnosti aplikujú ďaleko viac predpisov z platného právneho poriadku, než sudcovia rozhodujúci o špeciálnej agende. Vzhľadom k uvedenému podľa sudcov najvyššieho súdu SR má príplatok jednoznačne diskriminačnú povahu a medzi sudcami najvyššieho súdu SR robí neodôvodnené rozdiely. V dôsledku prijatia došlo a dochádza k diskriminácii v odmeňovaní "ostatných" sudcov v Slovenskej republike v porovnaní so sudcami špeciálnych súdov a prichádza do úvahy postup vyplývajúci z antidiskriminačného keďže v príčinnej súvislosti s prijatím a aplikáciou uvedeného zákona sa v spoločnosti značne znížila ich vážnosť a dôstojnosť, keď v spoločnosti vzniká dojem ako keby sudcovia špeciálneho súdu boli odborne kvalitnejší, ako keby mali iné výnimočnejšie vzdelanie a prax ako ostatní sudcovia.

Sudcovia najvyššieho súdu sa domáhali novej platovej úpravy aj na zasadnutí Pléna Najvyššieho súdu SR dňa 25. mája 2007, na ktorom bola prerokovaná a schválená Správa o aplikácií a ustanovení a nasl. týkajúcich sa platových pomerov sudcov Najvyššieho súdu SR z ktorej vyplynuli poznatky o nerovnom (diskriminačnom) odmeňovaní Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k odmeňovaniu sudcov Špeciálneho súdu a sudcov rozhodujúcich o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd.

Z vyhlásenia Pléna Najvyššieho súdu SR z 06.12.2010 vyplýva, že Plénum Najvyššieho súdu SR vychádzajúc z Nálezu Ústavného súdu SR z 20. mája 2009, sp. zn. žiadalo vládu SR a Národnú radu Slovenskej republiky o prijatie opatrenia smerujúce k zmene v ustanoveniach týkajúcich sa platových pomerov sudcov so zameraním na sudcov Najvyššieho súdu SR

a platové pomery sudcov Špeciálneho súdu tak aby diskriminácia v odmeňovaní sudcov bola v celom rozsahu odstránená a boli kompenzované jej dôsledky.

Na zasadnutí Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR dňa 14.01.2013 boli okrem iného i prerokované štatistické výkazy za rok 2012 podľa, ktorých v roku 2012 v rámci agendy správneho kolégia bolo prevzatých počet vecí 1236, nápad bol 3124 vecí, vybavených 2705 vecí a nevybavených 1655 vecí. V agende trestného kolégia bolo prevzatých 120 vecí, nápad 1023 vecí, vybavených 1004 vecí a nevybavených 139 vecí. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisnice zo zasadnutia Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR konaného dňa 14. 01.2013.

Na zasadnutí Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR dňa 11.02.2013 bola okrem iného prerokovaná i Správa komisie zriadenej uznesením č. 49/2012 Sudcovskej rady Najvyššieho súdu SR o aplikácií Zo správy vyplýva, že pracovná komisia zriadená Sudcovskou radou pri Najvyššom súde SR zdôraznila, že sudcovia Najvyššieho súdu SR opakovane od roku 2005 upozorňujú na pretrvávajúcu vnútornú nerovnosť v postavení a v odmeňovaní sudcov Najvyššieho súdu SR, ktorá nie je odôvodnená väčšou odbornou erudovanosťou trestných sudcov špecializovaného trestného súdu. V správe je uvedené, že nie je dôvod pre platové zvýhodnenie sudcov, ktorí rozhodujú trestnú agendu / trestné kolégium najvyššieho súdu/ oproti ostatným sudcom najvyššieho súdu a už vôbec nie je dôvod pre platové znevýhodnenie sudcov najvyššieho súdu /rozhodujúcich vo veciach správnych, občianskych a obchodných/ oproti prvostupňovému Špecializovanému trestnému súdu, ktorý je na úrovni krajského súdu. Najvyšší súd SR po zriadení Špeciálneho súdu a priznaní funkčných príplatkov pre sudcov vybavujúcich špeciálnu agendu vo výške šesť násobku mesačnej mzdy reagoval na to prijatím vyhlásenia zo zasadnutia v Častej Papierničke 20. júna 2006 a nerovným odmeňovaním sudcov najvyššieho súdu sa zaoberali aj ďalšie dve pléna dňa 25. mája 2007 a 20. mája 2009 s tým, že výstupy zo všetkých zasadnutí pléna najvyššieho súdu boli vždy doručované najvyšším ústavným činiteľom Slovenskej republiky. Len všetci sudcovia trestného kolégia majú príplatok vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy za vybavovanie špecializovanej trestnej agendy a na ostatných kolégiách vybavovanie špecializovanej agendy nie je honorované. Je neprípustné, že takýmto postupom sa vytvorili na najvyššom súde sudcovia dvoch kategórií, čo nemá obdobu na žiadnom najvyššom súde v rámci členských štátov Európskej Únie. Rozdiely medzi sudcami trestného kolégia a ostatných troch kolégií / správneho, občianskeho a obchodného/ sa každoročne zväčšujú, nožnice sa rok čo rok viac otvárajú. Následky tohto stavu sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi týkajúcimi sa odmeňovania sudcov, ktoré hovoria o tom, že akékoľvek reštrikcie sa môžu uskutočniť len vo výnimočnom prípade a vždy musia byť časovo limitované. Uvedený stav trvá už takmer osem rokov, od mája 2005 i napriek opakovaným výzvam adresovaným najvyšším ústavným činiteľom na riešenie nedôstojného a žalostného stavu spočívajúceho v rozdielnom odmeňovaní, materiálnom a bezpečnostnom zabezpečení samotných sudcov najvyššieho súdu, ako aj sudcov troch kolégií najvyššieho súdu a súdu nižšieho stupňa - Špecializovaného trestného súdu.

Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze zo dňa 20. mája 2009 týkajúceho sa okrem iného i namietaného nesúladu s a teda i otázky diskriminácie sudcov uviedol vo k námietke o porušení zásady rovnakého zaobchádzania a nesúladu právnej úpravy odmeňovania sudcov Špeciálneho súdu, že zákaz diskriminácie ustanovený je ústavnou zásadou, ktorá vzhľadom na svoju podstatu a účel presahuje medze základných práv a slobôd a má relevanciu aj pre výklad a uplatnenie tých noriem , ktoré sa nevzťahujú na základné práva a slobody. V materiálnom právnom štáte zákaz diskriminácie predstavuje príkaz, ktorý ústavodarca adresoval štátu ako jeho pozitívny záväzok. Právne postavenie sudcov, ich práva a povinnosti týkajúce sa výkonu sudcovskej funkcie nemožno zaradiť do systému základných práv a slobôd. Základné práva a slobody sa zaručujú každému, teda aj sudcom, ale v príčinnej súvislosti k výkonu funkcie sudcov majú pasívnu podobu - sudca pri výkone funkcie má ústavnú povinnosť dodržiavať základné práva a slobody priznané účastníkom súdnych konaní a ďalším osobám dotknutým uplatňovaním rozhodovacej právomoci súdov. A predsa, aj právne postavenie sudcov podlieha zásade zákazu diskriminácie, a to preto, lebo štát je povinný rešpektovať ústavnú zásadu rovnakého zaobchádzania aj mimo vzťahov, ktorých predmetom sú základné práva a slobody (čl. 12 ods. 1 prvá veta ).

Národná rada uplatnila svoju všeobecnú zákonodarnú právomoc [) ] spôsobom konformným s , keď sudcom na Špeciálnom súde ustanovila práva a povinnosti. Túto právomoc však bola povinná uplatniť v súlade so všetkými normami a relevantných medzinárodných dohovorov. Priznanie funkčného príplatku sudcom na Špeciálnom súde bolo odôvodnené úvahou o inej (podstatne vyššej) miere ich ohrozenia v porovnaní so sudcami všeobecných súdov bez ohľadu na skutočnosť, že agendu zverenú do pôsobnosti Špeciálneho súdu pôvodne vykonávali práve sudcovia všeobecných súdov, a to bez priznania takéhoto finančného ohodnotenia, pričom zákonodarca na eliminovanie vyššej miery ohrozenia sudcov Špeciálneho súdu prijal aj ďalšie opatrenia v podobe obligatórneho zabezpečovania ochrany ich osôb, ich rodinných príslušníkov, ako aj ich obydlí. Vyššiu mieru náročnosti výkonu sudcovskej funkcie na mieste sudcu na Špeciálnom súde navyše zohľadňuje už úprava základného platu sudcov na tomto súde ( ) v sume zodpovedajúcej 1,3 násobku platu poslanca národnej rady bez ohľadu na dĺžku praxe, t. j. v sume identickej so základným platom sudcu najvyššieho súdu, ako na to vo svojom stanovisku poukázal aj generálny prokurátor. Do času rozhodovania ústavného súdu sa predpoklad národnej rady o podstatne vyššej miere ohrozenia sudcov na Špeciálnom súde nepotvrdil praktickou skúsenosťou. Sudcovia na Špeciálnom súde neboli vystavení násiliu alebo hrozbe násilia zo strany subjektov podliehajúcich ich rozhodovacej právomoci s väčšou intenzitou ani častejšie, ako sudcovia uplatňujúci súdnu moc na ostatných súdoch Slovenskej republiky. Napriek skutočnému stavu ich ohrozenia národná rada priznala sudcom na Špeciálnom súde funkčný príplatok v sume podstatne vyššej v porovnaní so sumami funkčných príplatkov priznávaných v iných prípadoch a následne ho v krátkom čase (v rozpätí 18 mesiacov) prudko zvýšila z dvojnásobku sumy zodpovedajúcej priemernej nominálnej mesačnej mzde na šesťnásobok tejto sumy. Takýto prístup zákonodarcu s prihliadnutím na všetky okolnosti späté so zriadením Špeciálneho súdu a jeho postavením - predovšetkým s ohľadom na jeho osobitné črty týkajúce sa osobnej pôsobnosti tohto súdneho orgánu voči držiteľom verejnej moci a bezpečnostných previerok jeho sudcov, indikuje nebezpečenstvo ohrozenia nestrannosti sudcov na Špeciálnom súde "skrytou (systémovou) korupciou" realizovanou štátom. Priznanie funkčného príplatku vo výške šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy sudcom na Špeciálnom súde a nepriznanie porovnateľného funkčného príplatku statným sudcom na všeobecných súdoch môže mať totiž racionálny základ a väzbu na legitímny cieľ v podobe úsilia o zohľadnenie zvýšených nárokov na výkon funkcie (napr. v dôsledku vyššej miery rizika spojeného s rozhodovaním trestných vecí týkajúcich sa závažnej organizovanej trestnej činnosti), no zjavne mu chýba vzťah rozumnej proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným zámerom. Taká zásadná disbalancia v odmeňovaní sudcov Špeciálneho súdu, ako aj sudcov najvyššieho súdu rozhodujúcich o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu v porovnaní s odmeňovaním sudcov "ostatných súdov" porušuje princíp proporcionality limitujúci zásahy zákonodarcu do materiálneho zabezpečenia sudcov, a to tak z hľadiska rešpektovania zásady rovnakého zaobchádzania aplikovateľnej na sudcov v súvislosti s výkonom ich funkcie ( ), na čo zhodne poukázali stanoviská generálneho prokurátora, súdnej rady a najvyššieho súdu, ako aj z hľadiska rešpektovania požiadavky zachovania jednotnej sústavy všeobecného súdnictva v štáte v zmysle , ktorý umožňuje zriaďovanie špecializovaných súdov, no vylučuje kreovanie alternatívnych prvkov súdnej sústavy, ktoré svojím postavením a väzbami na iné zložky štátnej moci vybočujú z rámcov ústavne vymedzujúcich postavenie, štruktúru, vlastnosti a funkčné pôsobenie súdnej moci (predovšetkým prostredníctvom princípov nezávislosti súdov, nezávislosti sudcov a oddeleného výkonu súdnictva od iných orgánov verejnej moci). Legislatívna úprava obsiahnutá v narúša systémové a koncepčné riešenie statusových otázok sudcov. Mzdová či platová diferenciácia v rámci výkonu určitého povolania je síce prirodzenou súčasťou života spoločnosti, preto nemožno rozumne a napokon ani legitímne očakávať jej elimináciu práve pri výkone sudcovského povolania. Rozdiely v odmeňovaní sudcov však musia, rovnako ako aj v iných oblastiach výkonu verejných funkcií a zabezpečovania štátnych záležitostí, vychádzať z kritérií, ktoré majú objektivizovaný základ a vo vzťahu k celkovému systému odmeňovania platnému pre danú sféru rešpektujú kritériá racionálnosti a primeranosti. Ústavný princíp nezávislosti sudcov zaručený prostredníctvom totiž limituje zásahy zákonodarcu do ich materiálneho zabezpečenia princípom proporcionality, ktorého zmyslom je garantovať úpravu materiálnych (najmä platových) pomerov sudcov spôsobom eliminujúcim potenciálne tlaky smerujúce k ovplyvneniu ich rozhodnutí a všeobecne k ovplyvňovaniu ich chovania pri hľadaní práva (m. m. ).

Zákonodarcom zvolený rozsah platového zvýhodnenia sudcov Špeciálneho súdu, ako aj sudcov najvyššieho súdu rozhodujúcich o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu v porovnaní s odmeňovaním sudcov "ostatných súdov" by bolo možné považovať za zlučiteľný s uvedeným princípom proporcionality iba v prípade, ak by ho bolo možné odôvodniť okolnosťami mimoriadnej povahy. Žiadne konkrétne dôvody mimoriadneho charakteru však ústavnému súdu v priebehu konania zo strany národnej rady v tomto smere uvedené neboli a nevyplývajú ani z relevantných dokumentov týkajúcich sa legislatívneho procesu. S prihliadnutím na všetky dosiaľ uvedené okolnosti dospel ústavný súd k záveru o nesúlade s v spojení s . Z hľadiska dodržiavania kautel vyplývajúcich z ústavného princípu rovnosti zahŕňajúceho požiadavku vylúčenia svojvôle pri odlišovaní právneho statusu subjektov práv je posudzovaná právna úprava vo vzťahu k ostatným sudcom diskriminačná.

Z jednotlivých kópii článkov a výpisov z internetových stránok tzv. blogov vyplýva, že vo veci vzniku Špeciálneho súdu a odmeňovania sudcov Špeciálneho súdu sa vyjadrovali i predstavitelia štátu a sumarizáciou ich vyjadrení je zrejmé, že podľa ich vyjadrení dôvodom vzniku špeciálneho súdu bola skutočnosť, aby v najzávažnejších prípadoch konali za štát tí najlepší sudcovia a prokurátori a to najlepší po stránke morálnej a odbornej, že išlo o vytvorenie špeciálneho a nepodplatiteľného systému justičných útvarov, že na rozdiel od zvyšku spomaleného súdnictva Špeciálny súd pracuje v celku normálne, vykazuje výsledky a viaceré kauzy sú relatívne skoro uzavreté. V súvislosti s namietanou diskrimináciou sudcov v odmeňovaní z predložených článkov je zrejmé, že vo všeobecnosti bola tvrdená diskriminácia odmietaná s tým, že len v socializme vládla zásada "rovnakého žalúdka", či absolútnej sociálnej rovnosti, vysoká morálna i profesionálna úroveň pracovníkov Špeciálneho súdu, ich odhodlanie dobrovoľne podstúpiť výnimočné riziko ohrozenia zdravia a života vlastného či svojich blízkych, žiť asketickým spôsobom a podávať výnimočné pracovné výkony, ich zaraďuje na najvyššiu úroveň kariérneho postupu medzi výkonnými zložkami polície a justície a tieto podmienky ich oprávňujú k primeranému finančnému ohodnoteniu. Tvrdenie o "platovej diskriminácii" sudcov je uplatňovaním falošnej rovnoprávnosti.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v jej prípade v súvislosti s odmeňovaním došlo k priamej diskriminácii v zmysle . Skutočnosť, že došlo k diskriminácii potvrdil i nález Ústavného súdu SR . Špeciálny sudcovia nemajú inú zodpovednosť ako iní sudcovia, podliehajú rovnakým disciplinárnym pravidlám a zodpovednosti za škodu. Diskriminácia naďalej pretrváva keď ani po vydaní nálezu Ústavného súdu SR sa nič nezmenilo, nikto sa neospravedlnil, neboli prijaté opatrenia aby k diskriminácii nedochádzalo a rozlišovanie v odmeňovaní sudcov ako i rozlišovanie sudcov medzi sudcami Špecializovaného súdu a ostatných sudcov pretrváva. Rozlišovanie sudcov Špeciálneho súdu a ostatných sudcov bolo opakovane v médiách uvádzané politikmi - predstaviteľmi štátu, ktorí rozdeľovali sudcov na tých dobrých, morálnych , etických , neúplatných a spravodlivých teda tých, ktorí pôsobia na Špeciálnom súde a tých "ostatných" až sa vo verejnosti vytvorila verejná mienka, že všetci sudcovi, ktorí nepracujú na špeciálnom súdu sú neerudovaní, neschopní, skorumpovaní a pohľad občana sa na sudcu nepôsobiaceho v špecializovanej trestnej agende výrazne zhoršil a takýto sudca nepožíva žiadnu vážnosť a úctu a to bez vlastného pričinenia. Rozdiely v odmeňovaní medzi sudcami trestného kolégia a ostatných troch kolégií sa každoročne zväčšujú a uvedený stav trvá od roku 2005. Následky tohto stavu sú v rozpore s medzinárodnými štandardmi týkajúcimi sa odmeňovania sudcov, ktoré hovoria o tom, že akékoľvek reštrikcie sa môžu uskutočniť len vo výnimočnom prípade a vždy musia byť časovo limitované. Vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme navrhovateľka uviedla, že je zrejmé, že rozdiely medzi výškou jej odmeny a zvýhodnenou skupinou sudcov je oveľa vyšší než ňou uplatnená výška náhrady nemajetkovej ujmy. Požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy 30.000,- eur je primeraná a v spojení s ostatnými antidiskriminačnými žalobami kolegov môže odradiť politickú moc od prijímania takýchto diskriminačných opatrení v budúcnosti čím je naplnená aj úloha nemajetkovej ujmy ako sankcie voči štátu, ktorá má byť primeraná, účinná a má pôsobiť pre štát odradzujúco.

Podľa článku 12 ods. 1 ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa článku 12 ods. 2 základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a

náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa článku 12 ods. 4 nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa článku 13 ods. 1 povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa článku 13 ods. 2 medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

Podľa článku 13 ods. 3 zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa článku 13 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (ďalej antidiskriminačný zákon) dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Podľa antidiskriminačného v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa .

Podľa písmeno b) antidiskriminačného zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania,

Podľa antidiskriminačného každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

Podľa antidiskriminačného každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie.

Podľa antidiskriminačného ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Podľa antidiskriminačného konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len ""). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").

Podľa antidiskriminačného žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.

Podľa o sudcoch a prísediacich vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis.

Podľa o sudcoch a prísediacich za uspokojenie platových nárokov sudcu zodpovedá štát.

Podľa o sudcoch a prísediacich účinnom do 14.04.2005 funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špeciálneho súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa o sudcoch a prísediacich účinnom od 15.04.2005 funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špeciálneho súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd, mesačne v sume rovnajúcej sa šesťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa o sudcoch a prísediacich účinnom od 17.07.2009 funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa písmeno f) o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Súd vo veci vyhodnotil vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur dôvodný a preto návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 30.000,- eur titulom nemajetkovej ujmy na základe keď zo strany štátu došlo vo vzťahu k navrhovateľke k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania v dôsledku rozdielneho prístupu v jej odmeňovaní čo bolo konštatované v náleze Ústavného súdu SR a tiež uznané samotným odporcom. Za stavu keď všetky pokusy navrhovateľky ako členky Pléna Najvyššieho súdu SR , ako členky Združenia sudcov Slovenska a členky Poradnej rady európskych sudcov na nápravu daného stavu a poskytnutia satisfakcie zlyhali, náprava nebola zjednaná a diskriminácia pretrváva, sa obrátila so svojim nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľka sa uplatneného nároku domáhala voči Slovenskej republike zastúpenej Najvyšším súdom Slovenskej republiky. V danom spore je pasívne legitimovaný subjekt, ktorý porušil právo navrhovateľky na to, aby nebola diskriminovaná teda subjekt, ktorý navrhovateľku diskriminoval. Pasívne legitimovaným je v danej veci štát ( ), za ktorý koná Najvyšší súd SR, nakoľko vzťah sudcu so štátom je sprostredkovaný osobným úradom sudcu, ktorým je súd na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu. Navrhovateľka je sudkyňou Najvyššieho súdu SR, ktorý je jej osobným úradom a ktorý je v rámci hospodárenia s verejnými financiami samostatnou jednotkou,

disponuje vlastným rozpočtom v rámci vlastnej rozpočtovej kapitoly a z nej i zabezpečuje hmotné nároky svojich zamestnancov.

Navrhovateľka sa domáhala nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu jej diskriminácie v súvislosti s odmeňovaním oproti sudcom Špeciálneho súdu a sudcom najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam sudcov špeciálneho súdu. Podľa antidiskriminačného má každý podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a na ochranu pred diskrimináciou, každý sa môže domáhať svojich práv na súde ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa domáhať najmä aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania upustil od svojho konania, ak je to možné napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie a ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola v značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa táto osoba domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa názoru súdu navrhovateľka v konaní preukázala, že voči jej osobe ako sudkyni Najvyššieho súdu SR došlo k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu s jej odmeňovaním v porovnaní s odmeňovaním sudcov Najvyššieho súdu SR, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špeciálny súd. Táto skutočnosť je jednoznačne konštatovaná v Náleze Ústavného súdu SR z 20. mája 2009, s obsahom ktorého sa súd stotožnil a tento rešpektoval. Navrhovateľkou tvrdenú diskrimináciu nerozporoval ani odporca, ktorý nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania zo strany štátu uznal a to vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu ako aj v rámci priebehu konania vo veci samej. Súd mal za preukázané, že navrhovateľka bola odmeňovaná nižšou odmenou akú dostávali za tú istú prácu jej kolegovia - sudcovia toho istého súdu, teda kolegovia - členovia trestného kolégia Najvyššieho súdu SR. Odporca navrhovateľku diskriminoval tým, že bez akéhokoľvek relevantného dôvodu ju za rovnakú prácu a v rovnakom postavení odmeňuje nižšou sumou ako iných sudcov keď je znevýhodnil s inými sudcami pričom toto znevýhodnenie nebolo sledované žiadnym oprávneným záujmom a nebolo primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu. Ako súd uviedol vyššie rešpektoval a stotožnil sa s obsahom nálezu Ústavného súdu SR, ktorí skutočnosť, že došlo k diskriminácii v odmeňovaní sudcov v tomto náleze vyslovil. Ústavný súd SR vo vzťahu k napadnutému ustanoveniu uviedol, že vo všeobecnosti a v teoretickej rovine je princíp rovnosti vymedzený ako právo na to, aby sa v rovnakých prípadoch zaobchádzalo s osobami rovnako (formálny prístup) a v rozdielnych veciach sa toto zaobchádzanie odlišovalo (materiálny prístup). Základný zákon Slovenskej republiky nedelí súdnu moc na moc špeciálnu a všeobecnú, ale na súd ústavný ( SR) a všeobecné súdy ( SR). Podľa názoru už vyjadreného v rozhodnutí č. možno za diskriminačnú úpravu považovať takú úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže alebo ani nevie rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením. Ďalej uviedol, že zákaz diskriminácie ustanovený v článku 12 je ústavnou zásadou, ktorá vzhľadom na svoju podstatu a účel presahuje medze základných práv a slobôd a má relevanciu aj pre výklad a uplatnenie tých noriem , ktoré sa nevzťahujú na základné práva a slobody. V materiálnom právnom štáte zákaz diskriminácie predstavuje príkaz, ktorý ústavodarca adresoval štátu ako jeho pozitívny záväzok. Právne postavenie sudcov, ich práva a povinnosti týkajúce sa výkonu sudcovskej funkcie nemožno zaradiť do systému základných práv a slobôd. Základné práva a slobody sa zaručujú každému, teda aj sudcom, ale v príčinnej súvislosti k výkonu funkcie sudcov majú pasívnu podobu - sudca pri výkone funkcie má ústavnú povinnosť dodržiavať základné práva a slobody priznané účastníkom súdnych konaní a ďalším osobám dotknutým uplatňovaním rozhodovacej právomoci súdov. Aj právne postavenie sudcov podlieha zásade zákazu diskriminácie a to preto, lebo štát je povinný rešpektovať ústavnú zásadu rovnakého zaobchádzania aj mimo vzťahov, ktorých predmetom sú základné práva a slobody. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti dospel ústavný súd k záveru o nesúlade s v spojení s . Z hľadiska dodržiavania kautel vyplývajúcich z ústavného princípu rovnosti zahŕňajúceho požiadavku vylúčenia svojvôle pri odlišovaní právneho statusu subjektov práv vyslovil, že posudzovaná právna úprava vo vzťahu k ostatným sudcom je diskriminačná.

Za stavu keď súd mal za preukázaný diskriminačný postup odporcu v súvislosti s odmeňovaním navrhovateľky dospel k záveru, že navrhovateľka sa oprávnene domáhala náhrady nemajetkovej ujmy. Túto skutočnosť odporca tiež nerozporoval, nárok navrhovateľky uznal pričom uviedol, že výšku nemajetkovej ujmy ponecháva na rozhodnutie súdu. Vo vzťahu k priznanej nemajetkovej ujme ako prostriedku právnej ochrany v prípade, že dôjde k diskriminačnému konaniu súd uvádza, že v zmysle antidiskriminačného konania je možné domáhať sa ochrany jednak návrhom domáhajúcim sa upustenia od neoprávneného zásahu, návrhom domáhajúcim sa nápravy a odstránenia protiprávneho stavu a jeho následkov a tiež satisfakčným návrhom t.j uplatnením si primeraného zadosťučinenia. Nástroje sanácie diskriminácie sú v antidiskriminačnom zákone formulované hierarchicky a to upustenie od diskriminačného konania, napravenie protiústavného stavu (len ak je to možné) a poskytnutie primeraného zadosťučinenia pričom poskytnutie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné len ak primerané zadosťučinenie nebolo postačujúce na zhojenie následkov diskriminácie a došlo k značnému zníženiu dôstojnosti, spoločenskej vážnosti alebo spoločenského uplatnenia diskriminovanej osoby.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sudcovia Najvyššieho súdu SR, teda súdu na ktorom vykonáva funkciu sudcu i navrhovateľka, sa domáhali upustenia od diskriminačného konania a napravenia protiústavného stavu keď z listinných dokladov je zrejmé, že nevyslovili súhlas a neprejavili podporu diferencovanej právnej úprave odmeňovania sudcov a po zriadení Špeciálneho súdu a priznaní funkčných príplatkov pre sudcov vybavujúcich špeciálnu agendu reagovali prijatím vyhlásenia dňa 20. júna 2006. Nerovným odmeňovaním sudcov najvyššieho súdu SR sa zaoberali aj Pléna a to Plénom sudcov Najvyššieho súdu SR dňa 25. mája 2007 a 20. mája 2009. K upusteniu protiprávneho konania a ani k náprave vzniknutého protiprávneho stavu nedošlo a nedošlo ani k dosiahnutiu primeraného zadosťučinenia v podobe morálnej satisfakcie a teda nárok navrhovateľky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd považoval za legitímny.

Z udalostí, ku ktorým došlo po zriadení Špeciálneho súdu, z odôvodňovaní nutnosti zriadenia špeciálneho súdu a z vyjadrení štátnych predstaviteľov vyplynulo, že vytvorenie špecializovaného súdu bolo nevyhnutné z dôvodu prerušenia miestnych väzieb sudcov na určitý okruh osôb, z dôvodu rýchlosti súdnych konaní a bolo poukazované na to, že sudcovia, ktorí budú na Špeciálnom súde pracovať budú neúplatní, neskorumpovaní, vysoko odborne erudovaní. Tieto vyjadrenia opakovane odzneli v médiách a vo verejnosti vytvorili dojem, že všetci sudcovia, ktorí nepracujú na Špeciálnom súde sú neerudovaní, neschopní, skorumpovaní a tieto vyjadrenia spôsobili, že pohľad občanov na sudcov nepôsobiacich v špecializovanej trestnej agende sa výrazne zhoršil a takýto sudca nepožíva žiadnu vážnosť a úctu a to bez vlastného pričinenia. O takomto vnímaní sudcov verejnosťou svedčia aj názory prezentované na internetových stránkach, vyjadrenia politikov, novinárov a politológov. Je nepochybné, že priamou príčinou tohto stavu bolo rozdelenie sudcov na tých morálnych, etických a neúplatných a tých ostatných, ktorí nepôsobia na Špeciálnom súde. Zásah do zásady rovnakého zaobchádzania je umocnený tým, že bola bezdôvodne verejne vyzdvihovaná práca špecializovaných sudcov a tým dochádzalo k degradácii práce ostatných sudcov a teda i práce navrhovateľky a to nie len v označovaní špecializovaných sudcov ako morálnejších, zodpovednejších a označovaných ako elitu sudcovského stavu ale aj vyšším finančným odmeňovaním a poskytnutím ostatných hmotných výhod. V súvislosti s hmotným nedocenením je postavenie navrhovateľky podľa jej vyjadrenia frustrujúce a ponižujúce a vedie k jej demotivácii a pocitu menejcennosti. Odporca bez toho, aby k tomu boli dané akékoľvek dôvody vytvoril dve kategórie sudcova navrhovateľka sa dostala do situácie, že bola považovaná vo vzťahu k výške odmeny za menej kvalifikovanú a menej kvalitnú sudkyňu ako jej špecializovaní kolegovia. Priznaním niekoľkonásobnej odmeny špecializovaným sudcom a to bez akéhokoľvek objektívneho vyhodnotenia adekvátnosti tohto rozdielu bola značným spôsobom znížená jej dôstojnosť a spoločenská vážnosť. Priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch teda bolo odôvodnené.

Vo vzťahu k priznanej výške nemajetkovej ujmy v sume 10.000,- eur súd vychádzal z kritérií stanovených v antidiskriminačného zákona a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti za ktorých k jej vzniku došlo. Súd prihliadol na dĺžku trvania diskriminačného stavu, ktorý vznikol prijatím účinného od 15.04.2005 a na intenzitu zásahu do práv navrhovateľky, rozsah, v ktorom bola znížená česť, dôstojnosť a integrita navrhovateľky.

V tejto súvislosti súd uvádza, že nemajetková ujma nie je náhradou mzdy a ani škodou, je určitou satisfakčnou reparáciou protiprávneho stavu, ktorý svojimi dôsledkami a dosahom spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemateriálnej sfére navrhovateľky. Súd mal za to, že nemajetková ujma vo výške 10.000,- eur je primeraná i vzhľadom ku skutočnosti, že špeciálni sudcovia mali 6 násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve ako príplatok k platu čo predstavovalo za obdobie od mája 2005 do januára 2009 sumu 163.496,91 eur. Za rok 2010 bola odmena sudcu trestného kolégia vyššia ako odmena navrhovateľky o 20.832,- eur, v roku 2011 o 21.542,- eur a v roku 2012 bol rozdiel 22.008,- eur. Súd pri rozhodovaní o priznaní nemajetkovej ujmy zohľadnil i skutočnosť, otázka ústavnosti funkčného príplatku sudcov špeciálneho súdu bola predmetom konania na Ústavnom súde SR, ktorý vo svojom náleze konštatoval jeho diskriminačnú povahu. Súd tiež zohľadnil pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy i tú skutočnosť, že navrhovateľka je sudkyňou E. S. S. až od 01.07. 2007, keď do toho času bola sudkyňou Okresného S. Bratislava U. . Navrhovateľka sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- eur. Súd považoval uplatnená nemajetkovú ujmu za diskrimináciu vo výške 30.000,- eur za neprimerane vysokú a preto návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol.

Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a listinnými dokladmi založenými v spise. Účastníci konania boli povinní opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle ustanovenia . Súd vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu a v doplnení návrhu, ktorými odôvodňovala svoj žalobný návrh a v intenciách tvrdení odporcom v priebehu konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania ( , ).

Podľa aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd o trovách konania rozhodol podľa a navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Súd navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 966,- eur, ktoré pozostávali z trov na zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona