Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/147/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého v právnej veci žalobcu: Horská služba, so sídlom Dom Horskej služby Jasná, Demänovská dolina 83, 031 14 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 223 620, zastúpeného Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou, so sídlom P. X, XXX XX N., proti žalovanému: Slovenské združenie telesnej kultúry, so sídlom Junácka 6, 832 80 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 681 458, zastúpeného Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, advokátom, so sídlom O. X, XXX XX W., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -374 zo dňa 10. decembra 2012,

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -374 zo dňa 10. decembra 2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd n a r i a ď u j e prvostupňovému súdu opravu napadnutého rozhodnutia a to tak, že správne označenie žalobcu v záhlaví rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -374 zo dňa 10. decembra 2012 má byť:

Horská služba, so sídlom Dom Horskej služby Jasná, Demänovská dolina 83, 031 14 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 223 620.

Proti tomuto rozsudku je prípustné d o v o l a n i e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 nehnuteľností, a to pozemkov KN-C parc. č. 2921/14, zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2 a KN-C parc. č. 2921/191, zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie T. T., KN-C parc. č. 1111/18, zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a KN-C parc. č. 1111/42, zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie N., KN- C parc. č. 681/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a KN-C parc. č. 681/7, ostatné plochy o výmere 468 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie Q. W., ako aj spoluvlastníkom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 stavby súpisné číslo XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie T. T., postavenej na KN-C parcele č. 2921/14, zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2, stavby súpisné číslo XXX, postavenej na KN-

C parcele č. 1111/18, zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie N. a stavby súpisné číslo XXX, postavenej na KN-C parc. č. 681/8, zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie Q. W. (ďalej aj „sporné nehuteľnosti"). O trovách rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, žalobca (ďalej aj „HSnS", prípadne „HS") sa domáhal svojou žalobou, po pripustení jej zmeny uznesením okresného súdu zo dňa 16. 02.2012, určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckych podielov vo výške 1 sporných nehnuteľností - pozemkov stavieb. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ((ďalej aj „SZTK") od žalobcu nadobudol spoluvlastnícky vo výške podiel 1 k sporným nehnuteľnostiam na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva a dohody o zrušení vecného bremena z 12.10.2009 uzavretej medzi účastníkmi. Zmluvy sú neplatné pre nedodržanie postupu určeného Stanovami žalobcu, lebo bývalý predseda Rady Horskej služby na Slovensku, (ďalej len „HSnS" , čo je pôvodný názov žalobcu a jeho skratka - poznámka odvolacieho súdu). Ing. P. prekročil rozsah splnomocnenia, udeleného Radou HSnS. Dňa 09.09.2009 mu bol udelený Radou HSnS mandát na jednanie vo veci odťaženia budov vo vlastníctve žalobcu a prevodu polovice podielu k budovám ako vzájomnej zámeny s tým, že všetky nehnuteľnosti budú užívané za účelom zlepšenia finančnej situácie žalobcu formou dlhodobých prenájmov. Bývalému predsedovi nebolo udelené Radou HSnS splnomocnenie v rozsahu uzatvorenia zmlúv o bezodplatnom prevode v podiele polovice pozemkov pod budovami, ani polovice priľahlých pozemkov pri budovách. Dňa 08.10.2009 Rada HSnS schválila mandát pre Ing. M., ako ďalšieho člena Rady HSnS, k podpisovému právu pri zmluvách o prevode polovice podielu k budovám, nie k pozemkom. Bývalý predseda Rady HSnS na Slovensku Ing. P. sa funkcie predsedu vzdal 08.05.2010. Žalobca pritom poukázal na čl. XI, bod 4.1, bod 4.1.1 písm. b/ a čl. XIV, bod 3 svojich Stanov. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 28.06.2011 namietal jej formálny nedostatok spočívajúci v absencii oprávnenia právnej zástupkyne žalobcu na konanie v mene žalobcu podaním žaloby na súd v zmysle čl. XIII jeho Stanov. V merite veci poukázal na bod 5 zápisnice č. 5/09 zo zasadania Rady HSnS z 09.09. 2009 tvrdiac, že na tomto zasadnutí bolo prijaté uznesenie, na základe ktorého mali členské schôdze oblastí schváliť alebo zamietnuť bod v znení: „Členská schôdza oblasti súhlasí s prevodom podielu nehnuteľností v DHS Jasná s pozemkom na SZTK, ZS Čertovica s pozemkom na SZTK DHS Žiar (bez ukončenia vety bodkou)". Členské schôdze oblastí mali byť uskutočnené do 14.09.2009; zápisnice z nich mali byť zaslané do sídla žalobcu do 14.09.2009. Tento spôsob schvaľovania prevodu majetku vyplýva z čl. XI. bod 4.1 písm. c/ vtedy platného znenia Stanov žalobcu (z 18.05.2007). Mimoriadna členská schôdza HSnS oblasti Nízke Tatry - Sever na zasadaní 15.09.2009 schválila prevod 50 % nehnuteľností

- starý DHS Jasná, súp. č. XX s pozemkom pod ním parc. č. 2921/4, kat. úz. T. T. a ZS HSnS na Čertovici súp. č. XXX s pozemkom parc. č. 681/8 a 681/7, výmenou za odstránenie ťarchy na darovacích zmluvách uzavretých medzi SZTK a HSnS. Mimoriadna členská schôdza oblasti Západné Tatry - Juh z 15.09.2009 sa zaoberala možnosťou prevodu Domu HS, ktorým by sa maximálne polovica majetku (dom a pozemok) vrátila SZTK, ktorý ho následne prevedie na HZS a HZS následne zrealizuje rekonštrukciu celého objektu. Členská schôdza v súlade s týmto bodom programu schválila mandát pre Ing. P. na jednanie o vrátení časti majetku do maximálnej výšky 49 % SZTK. Zo zápisníc z mimoriadnych schôdzí teda vyplýva, že predmetom prevodu vo forme darovania nehnuteľného majetku mali byť objekty žalobcu spolu s pozemkami nimi zastavanými. Podpisové právo schválené 08.10.2009 pre Ing. M., ako ďalšieho člena Rady, sa malo týkať budov spolu s pozemkami pod nimi. Správa katastra nehnuteľností pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva nezistila žiadne prekážky a formálne nedostatky pre takýto zápis v konaní V 2966/09. Žalobca oznámil žalovanému nesúhlas s takýmto konaním splnomocnenca až listom z 29.09.2010, hoci podľa , je povinnosťou splnomocniteľa oznámiť osobe, s ktorou konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, inak platí, že prekročenie schválil. Vzhľadom na oznámenie nesúhlasu žalobcu až po takmer desiatich mesiacoch, odkedy sa o prekročení oprávnenia dozvedel, došlo ku konvalidácii účinkov prekročenia oprávnenia. Žalobca už totiž stratil zákonnú možnosť dovolávať sa neplatnosti takéhoto úkonu. V písomnom vyjadrení z 22.05.2012 žalovaný opakovane tvrdil nedostatok právneho zastúpenia žalobcu, poukážuc na svoje pochybnosti o pravosti splnomocnenia z 31.01.2011 vzhľadom na to, že v rovnaký deň bolo vystavené plnomocenstvo podpísané Dr. O. a Ing. X. a ďalšie podpísané Dr. O. a D. F.. Väčšina členov Rady HSnS sa o žalobe dozvedela na zasadaní v septembri 2011. Písomným vyjadrením z 22.05.2012 právny zástupca žalovaného poukázal na výpoveď svedka Ing. X. na pojednávaní 21.03.2012, v ktorej uviedol, že Ing. P. mal mandát len na rokovanie ohľadom budov, avšak podľa zápisnice zo zasadania Rady HSnS (bližšie právnym zástupcom žalovaného neoznačenej) mal Ing. X. uviesť, že navrhuje napadnúť zmluvy so SZTK v súvislosti s odstúpením polovice časti pozemku pod Domami HSnS Jasná a Čertovice, pretože Rada HSnS udelila súhlas len s prevodom maximálne do 50 % podielu budov Domu HSnS Jasná, Čertovica a Žiarska dolina. Žalobca mal značný záujem na uzatvorení zmluvy so žalovaným, pretože podľa výpovede PaedDr. O. mal záujem zaťažený majetok komerčne využívať. Naopak, svedok X. vo svojej výpovedi uviedol, že odťaženie nehnuteľností nebolo za účelom nakladania nimi aj na komerčnej báze. Žalobca darované nehnuteľnosti využíval aj na komerčné účely a na poskytovanie ubytovacích služieb, preto mal záujem na zlegalizovaní takéhoto porušenia darovacích zmlúv práve odstránením vecných bremien výmenou za spoluvlastnícky podiel na majetku žalobcu. Pre rozpornosť tvrdení Ing. X. navrhol súdu neprihliadať pri hodnotení dôkazov na jeho svedeckú výpoveď. Rozhodujúcou je výpoveď Mgr. F. zo 16.02.2012, ktorý potvrdil, že na mimoriadnej členskej schôdzi 10.09.2009 sa hovorilo aj o pozemkoch pod DHS v Jasnej a ZS HSnS na Čertovici, preto bolo prijaté uznesenie pozostávajúce z dvoch častí a členská schôdza schválila prevod Domu horskej služby spolu s pozemkom pod ním. Ing. P. nemal v zmysle vtedy platných Stanov žalobcu povinnosť predložiť zmluvy o prevode majetku na schválenie oblastnému výboru pred ich podpisom, lebo o prevode nehnuteľného majetku rozhoduje Rada HSnS a členská schôdza oblasti. Predseda Rady je výlučne viazaný jej uzneseniami; uznesenie mimoriadnej členskej schôdze oblastí nebolo pre neho záväzné. Ak Rada na zasadaní 08.10.2010 schválila mandát Ing. M. na podpis zmluvy, je logické, aby najskôr schválila prevod nehnuteľností. Rada HSnS nikdy nezaviazala jej predsedu na predloženie finálneho znenia zmluvy po schválení prevodu nehnuteľností na schválenie Radou HS. V písomnom podaní zo dňa 09.11.2012 právny zástupca žalovaného poukázal na potrebu skúmania absolútnej neplatnosti zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva z 12.10.2009 ako prejudiciálnej otázky. Zmluva okrem bezodplatného prevodu obsahovala aj ďalšie ustanovenia, na základe ktorých došlo po jej platnom a účinnom uzatvorení k zmenám zápisov v katastri nehnuteľností. Konkrétne v druhej časti v bode 7. obsahovala dohodu o zrušení vecného bremena, ktorou sa žalovaný vzdal práv zodpovedajúcich vecným bremenám, ako protihodnotu za prevod vlastníckeho práva k podielom k pozemkom a stavbám vo vlastníctve žalobcu. V bode 7.3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zrušení všetkých ďalších obmedzení vlastníka nehnuteľností - žalobcu, ktoré nie sú ako vecné bremená zapísané v katastri nehnuteľností a ktoré boli dojednané v čl. IV. a V. darovacej zmluvy uzatvorenej pod č. 195/96 dňa 21.11.1996 medzi žalobcom ako obdarovaným a žalovaným ako darcom a čl. IV. darovacej zmluvy tých istých zmluvných strán, uzatvorenej pod č. 93/96. Žalovaný sa dobrovoľne vzdal práv zodpovedajúcich dojednaným vecným bremenám ako protiplnenia za bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čo vyplýva jednak zo štruktúry zmluvy, ako aj jej ďalších formálnych znakov (označenie zmluvy, spoločné signovanie dohody a zmluvy na poslednej strane). Dohoda tvorí jeden celok so zmluvou, preto nie je možné oddeliť prejav vôle uvedený v zmluve od prejavu vôle zmluvných strán uvedených v nadväzujúcej dohode. Žalobca by nepristúpil na bezodplatný prevod nehnuteľností, ak by sa žalovaný práv vyplývajúcich z vecných bremien nevzdal. Žalobca mal vôľu získať od žalovaného voľnosť ohľadne nakladania s nehnuteľnosťami, na ktoré boli uvalené vecné bremená, výmenou za podiel na majetku žalobcu. Žalovaný by sa práv vyplývajúcich z vecných bremien dobrovoľne nikdy nevzdal bez súčasného nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu na tomto majetku. Zo zápisnice zo zasadania Rady HS z 09.09.2009 vyplýva, že motiváciou žalobcu bolo vymeniť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach za ťarchy na budovách DHS Žiar, DHS Jasná, ZS Čertovica. Citoval , keď pri pochybnostiach o vzájomnej neoddeliteľnosti jednotlivých úkonov treba vychádzať z toho, že časť právneho úkonu, ktorého neplatnosť sa namieta, je neoddeliteľná. Právne úkony obsiahnuté v zmluve o bezodplatnom prevode nehnuteľností a dohode o zrušení vecných bremien sú neoddeliteľné, neschopné samostatnej právnej existencie a z hľadiska priamej príčinnej súvislosti obidva vzájomne podmienené. Vzdanie sa vecných bremien žalovaným predstavovalo nemajetkovú kompenzáciu za prevod vlastníckeho práva k majetku žalobcu do podielového spoluvlastníctva žalovaného. Súd musí ako prejudiciálnu otázku posudzovať aj neplatnosť podmieneného právneho úkonu obsiahnutého v jednej listine spolu s darovacou zmluvou. Toto podanie žalovaného obsahuje odkaz na rozsudok NS SR sp. zn. konštatujúci, že neodporuje požiadavke bezodplatnosti darovania, aby bol s darovaním spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú povahu nemá. Bezodplatnosť ako pojmový znak darovacej zmluvy je naplnená vtedy, ak obdarovanému nevzniká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, teda hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Nie je vylúčené, aby darovacia zmluva obsahovala aj inú nepomenovanú zmluvu, napr. zmluvu o práve darcu doživotne darované nehnuteľnosti užívať. Vecné bremeno, ktoré zaťažovalo majetok žalobcu, bolo osobným záväzkom žalovaného v rovine morálnej,

ktorý nemôže byť vyjadrený finančným ekvivalentom a ktorý nemení nič na podstate bezodplatnosti právneho úkonu. Hodnota „zrušenia vecných bremien" nie je v dohode nijako finančne vyjadrená a nebola predmetom oceňovania. Skutočnosť, že zmluva o bezodplatnom prevode nehnuteľností a dohoda o zrušení vecných bremien sú vzájomne podmienenými právnymi úkonmi, ktoré sú neoddeliteľné, vyplýva aj z výpovedí členov Rady HSnS a štatutárneho zástupcu žalobcu ako darcu (snaha získať možnosť nakladať nezaťaženým majetkom). Žalobca teda chápal zrušenie vecných bremien ako protihodnotu jeho daru. Majetkové práva k nehnuteľnostiam zaťaženým vecnými bremenami žalobca už dávno predtým nadobudol darovacími zmluvami uzatvorenými so žalovaným ako darcom. Zrušením vecných bremien žiadne ďalšie majetkové hodnoty nenadobudol, nadobudol právo týmito hodnotami voľne a bez obmedzení nakladať, ktoré nemá zodpovedajúce majetkové vyjadrenie. Na toto vyjadrenie reagoval žalobca podaním doručeným súdu 19.11.2012, v ktorom nespochybnil možnosť oddelenia dohody o zrušení vecného bremena od darovacej zmluvy. Žalovaný bol v minulosti oprávnený z vecného bremena in rem. V rámci prejudiciálnej otázky je preto potrebné, vzhľadom na vymedzený predmet konania, skúmať platnosť alebo neplatnosť scudzovacej zmluvy v spojení s ostatnými súvisiacimi právnymi úkonmi. V prípade určenia vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam nie je de iure určené právo žalovaného ako oprávneného z vecného bremena v rozsahu, v akom mu prináležalo pred scudzením dotknutých nehnuteľností. Z čestných vyhlásení predložených žalovaným na pojednávaní 12.11.2012 vyplýva, že oprávnenie k podpisu zmluvy malo byť bývalému predsedovi p. P. udelené na zasadaní Rady HSnS dňa 09.09.2009. Za udelenie tohto mandátu mal hlasovať aj U. Q., ktorý podľa prezenčnej listiny na tomto zasadaní nebol prítomný. Pri čestnom vyhlásení Ing. M. poukázal na jeho výpoveď z 21.03.2012. Na čestnom prehlásení U. Q. a F. A. je nie uvedený dátum. Okresný súd poukázal na ust. a o združovaní občanov v platnom znení, ako aj ust , , , , a ust. (ďalej len ) a konštatoval, že primárnou povinnosťou súdu podľa bolo skúmať naplnenie podmienok konania - aj vzhľadom na obranu žalovaného, namietajúcu nedostatok oprávnenia advokátky Mgr. Grošaftovej na zastupovanie žalobcu. Namietaný nedostatok zastúpenia účastníka konania je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania, čo znamená, že súd sa musí pokúsiť v súčinnosti s účastníkmi odstrániť ho. Zastúpenie účastníka právnym zástupcom je formou priameho zastúpenia, vznikajúceho na základe dohody o plnej moci. Dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon určený, na rozdiel od plnomocenstva ako jednostranného úkonu zastúpeného, na preukázanie existencie vzťahu zastúpenia a rozsahu zastúpenia voči tretím subjektom. Následkom nedostatku plnomocenstva však nie je povinnosť súdu žalobu zamietnuť a konanie zastaviť, tak ako uviedol vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní 12.11.2012 právny zástupca žalovaného. V prípade neodstránenia tohto nedostatku by súd konanie z dôvodu nedostatku podmienky v zmysle zastavil. Rada Horskej služby na Slovensku ako výkonný orgán žalobcu na zasadnutí 02.09.2010, (ako vyplýva zo zápisnice z neho zhotovenej), prerokovala ukončenie zmluvy s právnou kanceláriou JUDr. Urbáni a uzatvorenie novej zmluvy na zastupovanie žalobcu Mgr. Soňou Grošaftovou. Na tomto zasadnutí bolo jednohlasne schválené o uzatvorení zmluvy o zastúpení HSnS Mgr. Grošaftovou, ktoré bolo predložené súdu. Následne dňa 01.11.2010 bola medzi žalobcom a jeho právnou zástupkyňou Mgr. Grošaftovou uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych služieb, z ktorej je preukázané oprávnenie advokátky Mgr. Grošaftovej zastupovať žalobcu aj v súdnych konaniach, vrátane podávania žalôb (procesná plná moc). Ako platnosť uvedeného uznesenia, tak platnosť tejto zmluvy napadnutá v tomto súdnom ani v inom konaní nebola, keď z obsahu uvedeného dvojstranného právneho úkonu vyplýva, že ide o tzv. generálnu plnú moc. Procesné plnomocenstvo na zastúpenie v občianskom súdnom konaní sa udeľuje zástupcovi písomne alebo ústne do zápisnice. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon, pripojené k žalobe doručenej súdu 01.02.2011, bolo dňa 31.01.2011 podpísané predsedom Rady HSnS PaedDr. O. a p. Q. X.. Následne bolo predložené súdu plnomocenstvo z toho istého dňa podpísané vtedajším predsedom Rady PaedDr. O. a Mgr. F.. Aj Ing. X. aj Mgr. F. sú členmi Rady HSnS. V zmysle platných stanov žalobcu (schválených konferenciou delegátov dňa 16.10.2010) podľa článku XIII. ods. 2 navonok za Radu HSnS podpisujú a konajú vždy dvaja jej členovia, predseda alebo podpredseda Rady HSnS a ďalší Radou HSnS poverený člen; ak z podpisu vyplýva priamy záväzok konkrétnej oblasti, poverený člen musí byť predseda oblastného výboru príslušnej oblasti. Aj keď poverenie na podpis plnomocenstva ako jednostranného právneho úkonu pre Ing. X. a Mgr. F.alovaný spochybňoval, výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu je preukázané, že vzhľadom na potrebu promptného riešenia bežných, každodenných vecí, písomnosti boli (bez spochybnenia tohto postupu) podpisované ďalším členom Rady, a to tým, ktorý bol práve v kontakte s jej predsedom. Mgr. F. bol predsedom oblastného výboru Nízke Tatry - Sever, nachádzajúcej sa v obvode Liptovský Mikuláš. Rozhodujúcim však bolo, vzhľadom na spochybňovanie plnomocenstva na zastupovanie z 31.01.2011 ako jednostranného právneho úkonu, preukázanie oprávnenia zastupovať žalobcu pred súdmi Mgr. Grošaftovou zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 01.11.2010. Pre úplnosť okresný súd poukázal na rozhodnutie uverejnené ako R 12/85, podľa ktorého dochádza k zhojeniu nedostatku v prípade dodatočného predloženia v lehote určenej súdom plnej moci osoby, ktorá vystupovala ako zástupca účastníka v občianskom súdnom konaní bez toho, aby sa preukázala plnou mocou. Existencia dohody o plnomocenstve bola dodatočne (teda nie hneď pri podaní žaloby) preukázaná nielen vystavením písomnej plných mocí z 31.01.2011, ale textom samotnej, platnej dohody o plnomocenstve z 01.11.2010. Keďže predmetom konania je určovacia žaloba, ďalším jej procesným aspektom, ktorým sa aj bez návrh účastníkov súd zaoberal, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v čase rozhodovania súdu. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože sa nemôže domáhať priamo plnenia (žaloba na plnenie by zakladala prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu) a jeho právne postavenie je bez požadovaného určenia neisté. Žalobca uplatnil v žalobe argumenty a dôkazy, podľa ktorých by mal byť vlastníkom sporných nehnuteľností, takže na podklade vydaného rozsudku má dôjsť k zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda jeho vlastnícke právo je bez požadovaného určenia ohrozené (R 17/72, rozsudok NS ČR sp. zn. ). Pre úplnosť súd zdôraznil, že žalobca sa domáhal určenia, že je vlastníkom podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam označeným v enunciáte tohto rozsudku. Určiť vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu, vychádzajúc z jeho ideálnej podstaty vymedzenej ust. ., je nemožné. Súd ale nie je touto formuláciou žalobného petitu viazaný, lebo z obsahu žaloby a prednesených tvrdení žalobcu aj žalovaného je nepochybné, že predmetom konania bolo určenie (spolu)vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca je právnickou osobou, združením, vzniknutým podľa , ktoré má v zmysle , spôsobilosť mať práva a povinnosti. Právna subjektivita žalobcu vyplýva z jeho zápisu do registra združení Ministerstva vnútra SR, čo nebolo medzi účastníkmi sporným. Podľa Stanov žalobcu zo dňa 19.05.2007, účinných dňa 12.10.2009, kedy bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva a dohoda o zrušení vecných bremien, štatutárnym zástupcom žalobcu, určeným Stanovami, bol predseda rady HSnS, konajúci v jej mene v rozsahu kompetencií udelených Radou. V jeho neprítomnosti ho zastupoval člen Rady poverený zastupovaním. Konanie štatutárneho orgánu, v prípade zmluvy z 12.10.2009, je konaním samotnej právnickej osoby, možnosť excesu (na rozdiel od osôb uvedených v ) sa podľa výkladu tohto zákonného ustanovenia (napr. Svoboda a kol., rok 1996) ani nepredpokladá. Exces treba dôsledne odlišovať od prekročenia oprávnenia splnomocnencom v zmysle . Konanie štatutárneho zástupcu v zmysle nie je konaním splnomocnenca, ktorému splnomocniteľ (v prípade právnickej osoby práve prostredníctvom štatutárneho zástupcu) za týmto účelom udelí plnomocenstvo na hmotnoprávny úkon v zmysle . Na konanie Ing. P. z 12.10.2009 ako štatutárneho zástupcu žalobcu - predsedu Rady HSnS nemožno aplikovať ustanovenia , teda nejde o konanie splnomocnenca, ktorý prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva. V tomto smere preto neobstojí argumentácia žalobcu, uvedená v písomnej žalobe, ani argumentácia žalovaného o ratihabícii právneho úkonu neoznámením nesúhlasu splnomocniteľa bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel. Súd žalobe vyhovel, lebo Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva nehnuteľností z 12.10.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z viacerých dôvodov. Dobromyseľnosť žalovaného pri uzatváraní zmluvy, na ktorú poukazoval jeho právny zástupca v spojení s tým, či žalovaný mohol alebo nemohol pri vzniku záväzkového právneho vzťahu vedieť, že štatutárny orgán žalobcu koná alebo nekoná v rozpore s udeleným mandátom, je preto vo vzťahu k prekročeniu oprávnenia Ing. P. ako štatutárneho zástupcu irelevantná (relevanciu by mala, čo súd znovu zdôrazňuje, len v súvislosti s prekročením oprávnenia splnomocneného zástupcu). Prvým dôvodom absolútnej neplatnosti je rozpor uvedeného právneho úkonu so zákonom, konkrétne , v zmysle ktorého sa práva a povinnosti združenia spravujú stanovami. V procese uzatvárania zmluvy z 12.10.2009 boli porušené Stanovy žalobcu, schválené 19.05.2007, pokiaľ ide o formu konania aj jeho materiálnu stránku, čím došlo k porušeniu uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa článku XIV. ods. 3 Stanov žalobcu z 19.05.2007, ktoré sú vnútorným právnym predpisom zaväzujúcim členov združenia, nehnuteľný majetok vo vlastníctve HSnS, slúžiaci k jej potrebám, je nescudziteľný a neprevoditeľný. Medzi stranami sporu bolo nepochybným, že prevádzané nehnuteľnosti slúžili potrebám HSnS. Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o tom, že ide o majetok neslúžiaci potrebám HSnS, nebol ako neslúžiaci tomuto účelu vyňatý z jeho účtovníctva, čo vyplýva nielen z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu PaedDr. O., ale aj svedkyne T.. Na preukázanie opaku ani jedna strana sporu neoznačila listinný ani iný dôkaz, ktorý by mal súd vykonať. Prevodom neprevoditeľného majetku slúžiaceho potrebám žalobcu došlo k prvému porušeniu jeho Stanov. Žalovaný sa pokúšal preukázať, že aj keď išlo o majetok slúžiaci potrebám žalobcu, bol aspoň dodržaný formálny postup Stanov, určený pre prevod majetku neslúžiaceho potrebám HSnS. Tento bolo možné vykonať za splnenia dvoch podmienok, ktorými je: 1. súhlas Rady HSnS a 2. predchádzajúci dvojtretinový súhlas prítomných na členskej schôdzi príslušnej oblasti. Je však preukázané, že ani tento postup pri prevode nehnuteľností nebol dodržaný, čo je druhé porušenie Stanov žalobcu. Prevádzané nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnych územiach T. T. a Q. W., spadajúcich pod oblasť Nízke Tatry Sever a tiež v katastrálnom území N., patriacom pod oblasť Západné Tatry Juh. Členské schôdze týchto oblastí prejednávajúce prevod spoluvlastníckeho podielu žalobcu na žalovaného prebehli v dňoch 10.09.2009 a 15.09.2009, čo je preukázané zápisnicami a výpoveďami svedkov Ing. U. P., Mgr. D. F., F. A. a H. P.. Po týchto zasadaniach, teda po dátume 15.09.2009, Rada HSnS na žiadnom svojom zasadaní súhlas s odplatným prevodom nehnuteľného majetku žalobcu neprejavila. Rada HSnS zasadala 09.09.2009 (teda pred tým, ako sa konali členské schôdze dotknutých oblastí, ktoré riešili súhlas s prevodom majetku) a predmetom jej rokovania bola informácia vtedajšieho predsedu Rady Ing. P. o výsledkoch rokovania na Ministerstve vnútra SR a na SZTK. Ako vyplýva z fotokópie zápisnice č. 5/09, zhotovenej z tohto zasadnutia, spoluvlastnícky vzťah vznikne výmenou za ťarchy na budovách DHS Žiar, DHS Jasná, ZS Čertovica, cca 50 %. Pri všetkých ostatných nehnuteľnostiach, ktoré má HSnS k dispozícii, budú zrušené obmedzenia, začnú byť využívané na komerčné účely maximálne 75 %, minimálne 50 % z hodnoty budov DHS Žiar, DHS Jasná, ZS Čertovica. Dôležité je, že Rada schválila mandát predsedovi na jednanie ohľadom uvedenej skutočnosti so SZTK. Jednanie jazykovým výkladom tohto pojmu (keď ide o čechizmus slova rokovanie) neznamená aj oprávnenie uzatvoriť zmluvu, ale oprávnenie uskutočniť všetky kroky smerujúce k jej uzatvoreniu, napríklad dohodnúť predmet zmluvy, práva a povinnosti zmluvných strán z nej plynúce, prípadné vecno-právne dôsledky, vypracovať alebo poveriť vypracovaním návrhu zmluvy. Navyše, v zmysle tejto zápisnice bol daný pokyn členským schôdzam oblastí, ktoré majú byť uskutočnené do 14.09.2009, na vyslovenie súhlasu s prevodom podielu nehnuteľností DHS Jasná s pozemkom, ZS Čertovica s pozemkom, DHS Žiar. Z uvedených dôkazov vyplýva, že časová postupnosť, potrebná v zmysle Stanov pre uzatvorenie zmluvy, aj keď ide o nescudziteľný majetok, nebola dodržaná. Navyše, obsahom zápisnice č.5/09 zo zasadnutia Rady žalobcu je preukázané, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu v Dome Horskej služby Žiar nebolo rozhodnuté aj o prevode pozemku, pri prevode DHS Jasná a ZS Čertovica nie je špecifikovaný pozemok, ktorý má byť predmetom prevodu (či pozemok zastavaný záchrannou stanicou, alebo aj pozemok priľahlý) a pri DHS Jasná nie je ani zrejmé, či ide o budovu tzv. starého domu horskej služby. Na základe takéhoto nejasného vymedzenia, aj v prípade dodržania formálneho postupu určeného Stanovami, k platnému prevodu nehnuteľností dôjsť nemohlo. Navyše predseda Rady HSnS bol mimoriadnou členskou schôdzou HSnS, oblasť Nízke Tatry Sever z 15.09.2009 zaviazaný predložiť všetky zmluvy, týkajúce sa predmetných nehnuteľností, pred ich podpisom na schválenie príslušnému oblastnému výboru HSnS Nízke Tatry Sever. Aj keď oprávnenie mimoriadnej členskej schôdze zaväzovať predsedu z vtedy platných Stanov žalobcu nevyplýva, táto povinnosť korešponduje s postupom zakotveným v článku XIV. ods. 3 Stanov uskutočniť odplatný prevod nehnuteľností so súhlasom Rady HSnS, po predchádzajúcom dvojtretinovom súhlase prítomných na členskej schôdzi príslušnej oblasti. Potrebu predchádzajúceho súhlasu členskej schôdze oblasti potvrdil vo svojej výpovedi aj Ing. P. ako svedok. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že tento „následný" súhlas Rady HSnS bol udelený na zasadnutí 08.10.2009, čo je však vyvrátené obsahom zápisnice č. 6/09 vyhotovenej z tohto zasadnutia. K obrane žalovaného o tom, že Rada, resp. jej predseda neboli uzneseniami členských schôdzí viazaní okresný súd uviedol, že Stanovy žalobcu vyžadovali predchádzajúci súhlas, nielen prejednanie prevodu členskou schôdzou, takže uznesenie členskej schôdze záväzné bolo. Ďalej Stanovy HSnS z 19.05.2007 určovali, že ak bol predaj nehnuteľností Radou schválený, zmluvu podpisuje predseda Rady a jeden jej člen. Týmto členom mal byť Ing. Q. M., ktorý mal byť poverený na podpis zmluvy z 12.10.2009 uznesením č. 6/09 zo zasadnutia Rady HSnS z 08.10.2009. Z tohto uznesenia vyplýva schválenie „podpisového práva" pre Ing. M. ohľadne spoluvlastníckeho vzťahu so SZTK pri budovách DHS Žiar, DHS Jasná, ZS Čertovica. Z citácie tohto uznesenia je zrejmé, že Ing. M. bol oprávnený na podpis zmluvy len pokiaľ ide o stavby, nie pokiaľ ide o pozemky. Navyše, vymedzenie zmlúv, ktoré má podpísať ako „zmlúv ohľadne spoluvlastníckeho vzťahu so SZTK" je nejasné, nie je z neho zrejmé, či sa toto oprávnenie vzťahuje aj na prevod vlastníckeho práva, alebo len napr. na riešenie vzťahu nájomného, užívacieho a pod. Aj z tohto

dôvodu nemôže byť potom zmluva z 12.10. 2009 platnou. Ing. M. ako osoba, ktorá podpisovala zmluvu z 12.10.2009, síce tvrdil, že zmluva bola Radou schválená, neoznačil však rokovanie, na ktorom malo k tomuto schváleniu dôjsť, a neoznačili ho ani účastníci konania. Tento svedok tiež poukazoval na to, že zmluvu si pri jej podpise nečítal a nevedel zodpovedať otázku, či predmetom prevodu mali byť len stavby, len pozemky alebo aj stavby a pozemky, keď odkázal na uznesenie. Vzhľadom na to, že podľa Stanov schválených 19.05.2007, k prevodu nehnuteľného majetku neslúžiaceho potrebám HSnS možno pristúpiť po predchádzajúcom dvojtretinovom súhlase prítomných na členskej schôdzi príslušnej oblasti, bolo nadbytočným vykonávať žalovaným navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov - členov Rady HSnS, ktorí neboli vypočutí, pretože títo nepôsobili v dotknutých oblastiach a súhlas na prevod nebol daný vopred, čo je preukázané zápisnicami z členských schôdzí. Výpovede svedkýň Ing. T. a Ing. Q. nevyplynulo, že obsah zápisníc zo zasadaní Rady HSnS bol pozmeňovaný. Svedkyne udávali, že zápisnice zachytávajú priebeh zasadnutí, nikto nežiadal o ich opravu alebo doplnenie. Svedkyňa Ing. T. navyše potvrdila, že na zasadnutí Rady 09.09. 2009 bolo hovorené len o tom, že vtedajší predseda Ing. P. začne rokovania, nehovorilo sa, aká bude urobená ponuka vo vzťahu k SZTK, o percentách budúcich spoluvlastníkov ani o tom, ktorých nehnuteľností sa bude prevod týkať. Ďalším dôvodom absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy z 12.10.2009 je nedostatok vôle aj nedostatok prejavu vôle. Žalobca ako darca nechcel pravádzať nehnuteľnosti v tom rozsahu, v akom skutočne prevedené boli. Uznesením mimoriadnej členskej schôdze HSnS, oblasť Nízke Tatry Sever z 15.09.2009 bol schválený prevod 50 % nehnuteľností - starý DHS Jasná, súp. č. XX s pozemkom KN parc. č. 2921/14 a ZS na Čertovici súp. č. XXX s pozemkom parc. č. 681/8. Predmetom darovacej zmluvy z 12.10.2009 však v katastrálnom území T. T. je okrem spoluvlastníckeho podielu k stavbe súp. č. XX domu horskej služby a polovici pozemku CKN parc. č. 2921/14 (v súlade s prijatým uznesením členskej schôdze oblasti Nízke Tatry Sever z 15.09.2009), aj polovica z pozemku KN C parc. č. 2921/191, zastavané plochy a nádvoria a v kat. úz. Q. W. okrem polovice stavby súp. č. XXX aj pozemok C-KN parc. č. 681/8, zast. plochy a nádvoria o výmere 91 m2 a C-KN parc. č. 681/7. Mimoriadna členská schôdza HSnS Západné Tatry Juh, (konaná podľa svedeckej výpovede F. A. 15.09.2009), hovorila o prevode dome horskej služby a pozemku, ktorých maximálne polovica bude vrátená SZTK, keď bol udelený mandát Ing. P. na jednanie o vrátení časti majetku - domu horskej služby v Žiarskej doline a parcely pod objektom do maximálnej výšky 49 % SZTK. Ani v prípade týchto nehnuteľností nemožno hovoriť, že zmluva z 12.10.2009 je prejavom vôle žalobcu, keď prevedené boli polovica stavby súp. č. XXX a polovica pozemkov KN C parc. č. 1111/42 a 1111/18 zapísaných na LV č. XXX Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš pre katastrálne územie N.. Napokon, ak motívom darovania bolo zrušenie tiarch zriadených darovacími zmluvami zo dňa 10.04.2000 a 01.12.2000, tieto prevody boli realizované, čo vyplýva z textov zmlúv, bez pozemkov. Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva nehnuteľností (darovacia zmluva) a dohoda o zrušení vecného bremena (predkupného práva) k nehnuteľnostiam z 12.10.2009 trpí aj nedostatkom prejavu vôle. Z vykonaných dôkazov, najmä výpovedí svedkov Ing. P., Ing. X. a PaedDr. O. nie je preukázaná vôľa žalobcu previesť polovičný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bezodplatne a takáto vôľa žalovaného nebola spochybnená. Hoci je uvedená zmluva zhotovená na viacerých listoch papiera, pozostáva z dvoch samostatných dvojstranných právnych úkonov, a to darovacej zmluvy a dohody o zrušení vecného bremena k nehnuteľnostiam. Obsahová prepojenosť týchto právnych úkonov nevyplýva zo žiadneho jej ustanovenia; naopak zmluva má zreteľne oddelenú prvú časť - darovanie a druhú časť - zrušenie vecných bremien. Číslovanie článkov tejto zmluvy v nadväzujúcom poradí je len formou, ktorá nemá vplyv na obsah zmluvy. Aj keď právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa , pri pochybnostiach o vzájomnej neoddeliteľnosti jednotlivých úkonov treba vychádzať z toho, že časť právneho úkonu, ktorého neplatnosť sa namieta, je neoddeliteľná, v súdenej kauze takáto pochybnosť nevyvstala. Pojmovým znakom darovania je bezodplatnosť. V zmysle Stanov žalobcu je možný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku neslúžiacemu jeho potrebám len za odplatu. Zmluvné strany tejto zmluvy neprejavili výslovne písomne (pri nehnuteľnostiach je obligatórna písomná forma) svoju vôľu odplatiť darovanie spoluvlastníckych podielov zrušením vecných bremien, a to ani nemajetkovou formou. Navyše vecné bremená boli zrušené nielen vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam, ale v podstatne širšom rozsahu (nehnuteľnosti v katastrálnom území X. S. a v katastrálnom území M. D.), aj pokiaľ ide o rozsah nehnuteľností v T. T.. Bezplatnosť darovacej zmluvy ako jej esenciálna náležitosť v spojení so zmluvou o zrušení vecného bremena nie je daná, takže je tu rozpor vôle konajúceho (odplatný prevod) a jej prejavu. Zrušenie vecných bremien nemožno hodnotiť ako záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe nemá majetkovú povahu, teda hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Nejde o osobný záväzok žalovaného v morálnej rovine, pretože tento môže byť vyjadrený finančným ekvivalentom (ako príklad súd uvádza exekučné konanie, kde v prípade dražby nehnuteľností dochádza k oceneniu tiarch viaznucich a nehnuteľnostiach práve v podobe napr. vecných bremien, alebo zriadenie vecného bremena, ku ktorému zo zákona dochádza za odplatu). Je irelevantným, že hodnota záväzku v podobe zrušenia vecného bremena nebola finančne vyjadrená a nebola predmetom znaleckého alebo iného oceňovania. Motívom prevodu spoluvlastníckych podielov žalobcu na žalovaného bolo odťaženie nehnuteľnosti, preto účastníkom nič nebránilo túto vôľu prejaviť vo forme inominátnej, prípadne inominátnej zmiešanej zmluvy. Ak žalovaný tvrdí, že došlo k bezodplatnému prevodu nehnuteľnosti, potom opäť sú porušené stanovy žalobcu (vzhľadom na ich ustanovenie o možnosti previesť majetok neslúžiaci potrebám žalobcu odplatne). Pre úplnosť súd dodáva, že vykonať dokazovanie výsluchom ostatných členov Rady na preukázanie prijatia jej rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou bolo irelevantným, keďže text takéhoto rozhodnutia predložený súdu nebol. Rovnako súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie výsluchom vtedajšieho predsedu revíznej komisie, pretože (ne)konštatovanie porušenia Stanov je bez vplyvu na rozhodnutie súdu. O náhrade trov konania súd I. stupňa rozhodol podľa Aj keď mal žalobca v konaní plný úspech, nepriznal mu, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania, vynaložených na účelné uplatnenie jeho práva. Tieto dôvody spočívajú hlavne a predovšetkým v okolnostiach prípadu. Žalobca porušil prevenčnú povinnosť . Nedbal dostatočným spôsobom na to, aby sa pri úprave jeho zmluvného vzťahu z 12.10.2009 so žalovaným odstránil všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Vzhľadom na obsah tejto zmluvy, nezodpovedajúcej vôli účastníkov konania, najmä žalobcu, bolo jeho minimálne morálnou povinnosťou, keďže ide o občianske združenie, združujúce fyzické osoby, návrh zmluvy prekonzultovať s odborníkom z oblasti práva. Žalobca týmto spôsobom nepostupoval, keď svedok Ing. M., ktorý ako člen poverený Radou HSnS zmluvu podpísal potvrdil, že si jej obsah pred podpisom ani nečítal. Rovnako sa mal aj žalovaný domáhať, aby zmluva z 12.10.2009 vyjadrovala skutočnú vôľu zmluvných strán. Aj v jeho konaní súd vidí zanedbanie prevenčnej povinnosti. Za týchto okolností je v súlade s dobrými mravmi, aby si trovy tohto konania znášala každá strana sporu sama. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a zároveň uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku; alternatívne navrhol rozsudok okresného súdu v zmysle zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Uviedol, že v súdenej veci boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle ust. , , , , v dôsledku pochybenia prvostupňového súdu pri posudzovaní a rozhodovaní v otázkach uvedených ďalej. Po prvé, v konaní bol nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právneho zastúpenia. Táto skutočnosť bola v priebehu celého konania žalovaným konajúcemu súdu opakovane vytýkaná a mala zásadný vplyv na výsledok konania pred prvostupňovým súdom. Ide o formálny nedostatok podanej žaloby a tiež návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorá mala mať za následok v prípade jeho neodstránenia zastavenie prvostupňového konania bez vydania rozhodnutia vo veci samej. Žalobu, o ktorej konajúci súd rozhodol rozsudkom dňa 10. 12. 2012, podala ako splnomocnená právna zástupkyňa žalobcu advokátka Mgr. Soňa Grošaftová, s ktorou uzatvoril dňa 01. 11. 2010 žalobca zmluvu o právnej pomoci. Zmluva však neobsahovala plnú moc na zastupovanie žalobcu v právnych kauzách, len stanovila podmienky, za ktorých bude právna zástupkyňa poskytovať právne služby. Z obsahu zmluvy nevyplýva žiadne procesné plnomocenstvo alebo iným spôsobom udelená plná moc, na základe ktorej by právna zástupkyňa preukázala oprávnenie podať žalobu na súd a žalobcu v tomto súdnom spore zastupovať. Obsah zmluvy odporuje tvrdeniu prvostupňového súdu o tom, že zmluva predstavuje generálnu procesnú plnú moc právnej zástupkyne žalobcu. Oprávnenie na podanie žaloby a zastupovanie žalobcu v spore preukázala právna zástupkyňa žalobcu plnou mocou datovanou dňa 31. 01. 2011, na ktorú jej za žalobcu udelil predseda Rady HS PaeDr. U. O. a člen Rady HS Q. X.. K predloženej plnej moci nebolo priložené žiadne rozhodnutie žalobcu, ktorým by splnomocnený právny zástupca preukázal súhlas štatutárneho orgánu žalobcu na podpis plnej moci udelený zástupcom z členov Rady HS, ktorí plnú moc signovali. Pritom v ustanovení článku VIII. stanov žalobcu je presne a exaktne stanovené, akým spôsobom a aká forma rozhodnutia štatutárneho orgánu žalobcu sa vyžaduje na udelenie splnomocnenia konať v mene a na účet žalobcu. V zmysle článku XIII. stanov v prípade úkonov, z ktorých vyplývajú pre HS určité záväzky, vyžaduje sa predchádzajúci súhlas Rady HS. Za Radu HS ako štatutárny orgán žalobcu konajú a podpisujú vždy dvaja poverení členovia Rady HS, a to predseda Rady HS alebo zástupca predsedu Rady HS a ďalší z radov poverený člen (článok XIII. bod 2 stanov). Toto ustanovenie stanov ďalej špecifikuje osobu oprávnenú konať spoločne s predsedom Rady HS tak, že povereným členom musí byť predseda oblastného výboru príslušnej oblasti, ak z podpisu vyplýva priamy záväzok konkrétnej oblasti. Právna zástupkyňa žalobcu v prvostupňovom konaní nepredložila žiadne rozhodnutie HS vo forme jej uznesenia, ktorým by Rada HS jednak vo všeobecnosti rozhodla, lebo súhlasila s podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a s podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s článkom XIII. bod 3 stanov; prípadne ktorým by poverila pána X. ako ďalšieho člena Rady HS, ktorý plnú moc podpísal na tento podpis pre právnu zástupkyňu Mgr. Soňu Grošaftovú konať v mene žalobcu vo forme podania žaloby a návrhu podľa ust. § 13 ods. 2 stanov. Mgr. Grošaftová následne na pojednávaní konanom dňa 14. 09. 2011 predložila plnú moc datovanú dňom 31. 01. 2011, ktorá už bola podpísaná PaeDr. U. O. a D. F. ako ďalším členom Rady, toho času predsedom Oblasti Nízke Tatry - Sever. Ani takto predložená nová plná moc však neverifikovala jej mandát na zastupovanie žalobcu v konaní. I toto plnomocenstvo vykazuje rovnaké nedostatky, ako pôvodná plná moc. Nedostatok tejto plnej moci nezhojí v tomto prípade ani fakt, že plnú moc podpísal D. F. ako predseda Oblasti Nízkych Tatier - Sever, pretože z podpisu plnej moci na zastupovanie v konaní nevyplýva záväzok len konkrétnej oblasti, ako tvrdí prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 22, ale žalobcovi ako takému. Taktiež stanovami určená požiadavka, že musí ísť o povereného člena Rady HS, nebola v konaní preukázaná predložením písomného poverenia udeleného Radou HS, resp. jej jednotlivými členmi. Zmluva o právnej pomoci zo dňa 01. 11. 2012 uzavretá medzi žalobcom a Mgr. Grošaftovou nemôže zakladať oprávnenie Mgr. Grošaftovej na zastupovanie žalobcu v konaní, nakoľko pri jej schvaľovaní Radou HS bolo porušené ust. článku XIV. bodu 3 stanov, keď Rada HS na zasadaní dňa 02. 09. 2010 nebola podľa stanov uznášania schopná - osobne bolo prítomných len 5 členov a zastúpenia člena Rady inou osobou na základe poverenia v tom čase nebolo možné (túto možnosť zakotvili až stanovy žalobcu schválené dňa 16. 10. 2010 zaregistrované na MV dňa 18. 01. 2011). Zmluva neobsahuje procesnú plnú moc a už vôbec nie plnú moc generálnu na zastupovanie žalobcu vo všetkých ním vedených súdnych konaniach, keďže z nej nevyplýva oprávnenie advokátky podávať žaloby v právnych veciach žalobcu, z tohto dôvodu mala mať udelenú osobitnú plnú moc. Zmluva o právnej pomoci zo dňa 01. 11. 2010 bola podpísaná pánom F., ktorý nebol Radou HS v súlade s článkom XIII. bodu 2 stanov poverený na podpis takéhoto dvojstranného právneho úkonu, z ktorého vyplývajú žalobcovi určité záväzky. Takéto poverenie mu nevyplývalo ani priamo zo stanov. Tento nedostatok nemohol byť preto zhojený v konaní ani predložením zmluvy o právnej pomoci a takýto účinok nemohlo mať, ani predloženie plnej moci zo dňa 31. 01. 2010 pánom F.. Žalobca do vyhlásenia rozsudku žiadne uznesenie ani prehlásenie členov Rady HS o tom, že poverili pána F.i už na podpísanie zmluvy o právnej pomoci alebo plnej moci právnej zástupkyni alebo uznesenia, ktorým by Rada HS rozhodla o podaní žaloby a návrhu, nepredložil a postupom prvostupňového súdu nedošlo k odstráneniu nedostatku podmienky konania spočívajúcom v udelení mandátu právnej zástupkyni na zastupovanie žalobcu v právnom konaní, a preto mal okresný súd podľa konanie zastaviť. Okrem toho odvolateľ namietal aj nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok na bezodplatný prevod nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že medzi stranami sporu bolo nepochybným, že prevádzané nehnuteľnosti slúžili potrebám HSnS. Žalovaný sa v priebehu konania snažil preukázať, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom bezodplatného prevodu, neboli využívané žalobcom, ale tretími osobami, či už pre komerčné účely, alebo na výkon Horskej záchrannej služby - t.j. subjektom odlišným od žalobcu. Preukazovanie porušovania účelu darovania a užívanie nehnuteľností inými subjektmi vyplýva aj z výsluchu svedkov, ktorí boli v konaní predvolaní. Žalovaný sa ich opakovanie na dodržiavanie účelovosti darovania dopytoval. Konajúci súd sa však v rámci dokazovania nezaoberal skutkovou podstatou veci súvisiacej s užívaním nehnuteľností, ktoré sú predmetom určovacej žaloby v čase ich bezodplatného prevodu. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalovaný k svojmu opravnému prostriedku zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2006, predmetom ktorej boli nebytové priestory nachádzajúce sa v Dome Horskej služby v Jasnej, zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2006, predmetom ktorej sú nebytové priestory v Dome Horskej služby v Žiarskej doline a zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2006, predmetom ktorej sú nebytové priestory Záchrannej stanice Horskej služby Čertovica. Zmluvy boli v znení svojich neskorších dodatkov platné a účinné aj v čase bezodplatného prevodu objektov Horskej služby. Žalobca tak prenechával za odplatu užívanie predmetov darovacej zmluvy aj v období, keď sa prevody uskutočnili. V upravenej podobe po zmene spoluvlastníckeho podielu sú predložené nájomné zmluvy platné do dnešného dňa. Z toho vyplýva, že v čase bezodplatného prevodu sporné nehnuteľnosti neslúžili výhradne potrebám žalobcu, ale tento ich za odplatu prenechával do užívania Horskej záchrannej služby, so sídlom Horný Smokovec

52, 062 01 Vysoké Tarty, IČO: 37 879 693 na zabezpečenie činnosti Horskej záchrannej služby v zmysle a štatútu Horskej záchrannej služby. Keďže predmetom prenájmu boli Domy Horskej služby Jasná a Žiar a Záchranná stanica na Čertovici, je logické, že ani pozemky, ktorými boli uvedené nehnuteľnosti zastavané, nemohli slúžiť potrebám HSnS, pretože ich využívala pre svoju činnosť Horská záchranná služba. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam žalobcu uzatvoril žalovaný s Horskou záchrannou službou nové nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol len spoluvlastnícky podiel žalovaného. Keďže prenajaté predmety bezodplatného prevodu potrebám žalobcu neslúžili, bol takýto nehnuteľný majetok žalobcu v súlade s ustanovením článku XIV. stanov prevoditeľný a žalobca s ním mohol nakladať spôsobom uvedeným v zmluve o bezodplatnom prevode nehnuteľností. V stanovách totiž nie je nikde zakotvené, že o neupotrebiteľnosti nehnuteľného majetku musí byť vydané rozhodnutie príslušného orgánu žalobcu, na základe ktorého bude majetok vyhlásený za neupotrebiteľný pre HSnS. Rovnako sa v nich ani neuvádza, ktorý orgán je oprávnený o neupotrebiteľnosti nehnuteľného majetku Horskej služby rozhodovať. Rozhodovanie o neupotrebiteľnosti nehnuteľného majetku stanovy nezverujú ani do kompetencie konferencie HS ani Rady HS, ani žiadnemu ďalšiemu orgánu HS. Neexistencia takéhoto rozhodnutia teda v žiadnom prípade nemôže spochybniť skutočnosť, že majetok potrebám Horskej služby neslúžil. Samotné uzatvorenie vyššie uvedených nájomných zmlúv a súhlas, ktorý Rada HS udelila na ich uzatvorenie, preukazuje, že Horská služba majetok nepotrebovala pre svoju činnosť, a preto ho prenechala inému subjektu. Rozhodnutie Rady HS o prenájme majetku žalobcu prípadne nahrádza rozhodnutie o vyhlásení majetku za neupotrebiteľný, veď na rozhodnutie o prenechaní užívania nehnuteľného majetku bol príslušný orgán žalobcu len v prípade, ak žalobca nehodlal sám majetok využívať. V prípade scudzenia spoluvlastníckeho podielu na základe zmluvy preto nemohlo ísť o prevod neprevoditeľného majetku, ako k tomu v napadnutom rozsudku dospel súd prvého stupňa. Podľa článku XIV. stanov sa vyžaduje súhlas Rady HS po predchádzajúcom súhlase členskej schôdze ZHS len v prípade, ak má ísť o odplatný prevod nehnuteľného majetku HS neslúžiaceho jeho potrebám. Keďže právny úkon, ktorým bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach žalobcu prevedený na žalovaného sa vyznačuje bezodplatnosťou ako charakteristickým znakom darovacej zmluvy, nevzťahuje sa na takýto spôsob nakladania s majetkom žalobcu splnenie rozhodovacej podmienky uvedenej v druhej vete článku XIV. stanov. Takýto záver vyplýva aj z ust. článku XI. bod 4 odsek 4.1 písm. c) stanov, ktorý hovorí len o odplatnom prevode majetku vo forme jeho odpredaja, ktorý podlieha schváleniu dvojtretinovou väčšinou hlasov Rady HS. Podľa druhej vety článku XI. stanov v prípade, ak bol predaj nehnuteľností schválený Radou HS, zmluvu podpisuje predseda Rady a jeden člen Rady. Platné znenie stanov účinných v čase prevodu majetku žalobcu neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého možno prisvedčiť tvrdeniu, že prevod hnuteľného majetku neslúžiaceho potrebám HS možno vykonať len odplatne a rovnako z ničoho nevyplýva, že bezodplatné nakladanie s majetkom HS podlieha predchádzajúcemu schváleniu Radou HS. S ohľadom na dôkazné prostriedky predložené odvolateľom k svojmu opravnému prostriedku žalovaný dospel k záveru, že nemožno súhlasiť so záverom súdu, že v prípade bezodplatne prevedených nehnuteľností išlo o majetok slúžiaci potrebám HSnS, ktorý bol neprevoditeľný a nescudziteľný. Ide tu o dôkazy a skutočnosti, ktoré žalovaný nemohol bez svojej viny označiť a predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré spočívajú v existencii nájomných zmlúv a predmety bezodplatného prevodu, na základe ktorých prenechával žalobca ich užívanie tretej osoby. V čase vyhlásenia rozsudku žalovaný nedisponoval uzatvorenými nájomnými zmluvami a nemal o ich existencii žiadnu vedomosť, čo mu bránilo predložiť ich ako dôkazné prostriedky v priebehu prvostupňového konania. Novou skutočnosťou je fakt, že nehnuteľnosti neslúžili potrebám žalobcu, čo stavia celé konanie do úplne inej roviny, pretože na bezodplatný prevod nehnuteľnosti žalobcom neužívaný sa vzťahuje iný režim nakladania s nimi, ako v prípade nehnuteľností, ktoré v čase prevodu slúžili jeho potrebám (odvolací dôvod v zmysle ust. ). Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v otázke využívania nehnuteľností v čase ich bezodplatného prevodu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že medzi stranami sporu bolo nepochybné, že prevádzané nehnuteľnosti slúžili potrebám HSnS, čo je v rozpore s tvrdeniami žalovaného prezentovanými počas konania. Navyše zo stanov platných v čase prevodu je zrejmé, že je potrebné rozlišovať medzi nehnuteľným majetkom slúžiacim potrebám žalobcu a majetkom slúžiacim na horskú záchrannú činnosť. Napriek tvrdeniam o charaktere predmetu určujúcej žaloby ako prevodu bezodplatného, na ktorý sa nevzťahujú podľa odvolateľa články XI. bod 4.1 písm. c) a články XIV. bod 3 stanov, sa odvolateľ domnieva, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil dodržanie stanoveného postupu pri prevode nehnuteľností. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, (čo potvrdil aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia), že postup pri schvaľovaní prevodu nehnuteľností bol dodržaný aj pokiaľ ide o uskutočnenie členských schôdzí jednotlivých oblastí HS, do ktorých oblastí spadajú prevádzané nehnuteľnosti. Členská schôdza Oblasti Západné Tatry - Juh, ktorá bola podľa stanov príslušná na udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom DHS Žiar s pozemkom, zasadala dňa 13. 09. 2012, čo vyplýva zo zápisnice z mimoriadnej schôdze HSnS, Oblasť Západné Tatry - Juh, nie dňa 15. 09. 20109, ako sa uvádza na str. 24 napadnutého rozsudku, keďže členské schôdze sa mali uskutočniť najneskôr do 14. 09. 2009. Členská schôdza HSnS, Oblasti Nízke Tatry - Sever, ktorá bola oprávnená udeliť predchádzajúci súhlas s prevodom DHS Jasná s pozemkom a ZSHS Čertovica s pozemkom sa uskutočnila dňa 10. 09. 2009. Z písomného vyhotovenia uznesenia mimoriadnej členskej schôdze HSnS Nízke Tatry - Sever zo dňa 15. 09. 2009 vyplýva, že mimoriadna členská schôdza schválila prevod 50 %- ného podielu nehnuteľností - starý DHS Jasná súpisné číslo XX spolu s pozemkom pod DHS v Jasnej č. 2921/14 a prevod 50 % nehnuteľností ZS HSnS Čertovica, súpisné číslo 263 spolu s pozemkom pod ZS HSnS Čertovica parc. č. 681/8 výmenou za odstránenie ťarchy na darovacích zmluvách SZTK a HSnS a zaviazala predsedu Rady HSnS predložiť všetky zmluvy týkajúce sa predmetných nehnuteľností na schválenie príslušnému oblastnému výboru HSnS Nízke Tatry - Sever pred ich podpisom. Mimoriadna členská schôdza tak vyjadrila súhlas s prevodom spoluvlastníckeho podielu tak na objektoch žalobcu, ako aj na pozemkoch nimi zastavaných. Prijatím uznesenia členskej schôdze bola splnená podmienka predchádzajúceho dvojtretinového súhlasu členskej schôdze príslušnej oblasti na prevod nehnuteľného majetku žalobcu. Pokiaľ ide o druhú časť prijatého uznesenia zaväzujúcu predsedu HS, odvolateľ zdôraznil, že uznesenia členskej schôdze oblasti, (okrem uznesení, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas s prevodom nehnuteľností), nie sú podľa stanov predsedu Rady HS záväzné a ak sa nimi neriadil, nemal jeho postup vplyv na platnosť uznesenia členskej schôdze uvedeného vyššie. Platné znenie stanov nestanovuje podmienku, aby boli zmluvy po ich schválení predložené na schválenie členskou schôdzou inému orgánu ako Rade HS. Oblastnému výboru neprináležia podľa stanov žiadne kompetencie, pokiaľ ide o rozhodovanie o prevode nehnuteľností žalobcu. Preto bolo uznesenie z členskej schôdze pre predsedu Rady HS záväzné len v časti A. uznesenia, no časťou B. sa predseda HS riadiť mohol, ale nemusel. Tvrdenie prvostupňového súdu o tom, že takáto povinnosť predložiť zmluvy na schválenie oblastnému výboru korešponduje s postupom zakotveným v článku XIV. odsek 3 stanov nemá oporu v uvedenom článku stanov žalobcu. Zo zápisnice z mimoriadnej členskej schôdze HSnS, Oblasť Západné Tatry - Juh zo dňa 13. 09. 2009 preukázateľne vyplýva, že členská schôdza schválila prevod polovice nehnuteľného majetku Dom Horskej služby v Žiarskej doline a parcelu pod objektom. Zároveň zaviazala predsedu HS, aby boli podmienky následného darovania majetku pre HZS rovnaké, ako aktuálne podmienky pre HSnS. Priebeh tejto schôdze potvrdil aj svedok F. A., ktorý v čase prevodu nehnuteľností vykonával funkciu predsedu Oblasti Západné Tatry - Juh. Konštatoval, že členská schôdza bola uznášania schopná a bol dodržaný stanovený postup. Predseda HS informoval členskú schôdzu o výsledkoch jednania a že predmetom prevodu mala byť budova DHS s pozemkom. Skutočnosť, že súčasťou bezodplatného prevodu mali byť objekty HS spolu s pozemkami nimi zastavanými, vyplýva aj zo zápisnice Rady HS zo dňa 09. 09. 2009, na ktorej schválila Rada HS mandát pre predsedu na jednanie so SZTK ohľadne prevodu majetku žalobcu. Podiel, ktorý mal byť predmetom prevodu, bol vymedzený maximálne 75 % a minimálne 50 % hodnoty. Zápisnica obsahuje návrh uznesenia členskej schôdze oblasti, v ktorom sú jasne vymedzené nehnuteľnosti, ktoré majú byť prevedené - tak objekty, ako aj pozemky. Podmienka predchádzajúceho súhlasu členských schôdzí príslušných oblastí v zmysle stanov teda bola splnená. Následne potom, ako udelili súhlas s prevodom nehnuteľností členské schôdze oblastí, mala Rada HS potvrdiť prevod nehnuteľností rozhodnutím prijatým dvojtretinovou väčšinou. Nasledujúce zasadnutie Rady HS sa uskutočnilo dňa 08. 10. 2009, čo vyplýva z uznesenia č. 6/2009 prijaté na tomto zasadnutí a zápisnica z neho. Potom, ako Rada HS uvedený bod programu prejednala, rozhodla o schválení mandátu Ing. Q. M. spočívajúceho v podpisovom práve ohľadne spoluvlastníckeho vzťahu so žalovaným pri budovách DHS Žiar, DHS Jasná a ZS HS Čertovica spolu s predsedom. K pochybnostiam prvostupňového súdu o tom, akého spoluvlastníckeho vzťahu so SZTK sa podpisové právo Ing. M. týkalo, odvolateľ uviedol, že žiadny iný spoluvlastnícky vzťah medzi účastníkmi nemal byť založený a už z formulácie, že ide o vzťah vlastnícky, nevyvstali žiadne pochyby o tom, že by sa malo jednať o vzťah nájomný alebo užívací. Účastníci v čase udelenia podpisového práva k prevodu nehnuteľností neboli v žiadnom inom zmluvnom vzťahu. Odvolateľ poukázal na ustanovenie článku XI. bod 4.1 písm. c) stanov, z ktorých vyplýva, že v prípade, že predaj nehnuteľností bol schválený Radou HS, zmluvu podpisuje predseda Rady a jeden člen Rady HS. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní dňa 03. 10. 2012 aj štatutárny zástupca žalobcu, keď uviedol, že nebolo bežnou praxou, aby došlo najprv k udeleniu podpisového práva a až potom schváleniu samotného právneho úkonu, ktorý mal byť povereným členom Rady HS signovaný. Znenie stanov, ako aj formulácia uznesenia, ktorým bol Ing. M. udelený mandát na podpísanie zmluvy o bezodplatnom prevode nehnuteľností spolu s predsedom HS, vedie žalovaného k záveru, že predtým, ako Rada HS mandát udelila, muselo dôjsť aj k odsúhlaseniu samotného prevodu spoluvlastníckych podielov. Takéto uznesenie o prevode majetku muselo byť prijaté na zasadnutí Rady HS konanom 08. 10. 2009 a predchádzalo uzneseniu, ktorým bol Ing. M. udelený mandát na podpísanie darovacej zmluvy. Iný záver by bol nelogický, keďže Rada HS opakovane deklarovala záujem vymeniť spoluvlastnícky podiel za odťaženie majetku HS a takýto záver by bol v rozpore aj so stanovami HS. Takáto zjavne nelogická časová postupnosť jednotlivých úkonov, ktoré vyústili do uzatvorenia zmluvy o bezodplatnom prevode, by bola v rozpore s postupom, ktorý má pri prevode majetku HS uplatniť Rada HS a ktorý bol pre prevod majetku ustálený. Navyše v priebehu prvostupňového konania bola viackrát spochybnená hodnovernosť a úplnosť zápisníc zo zasadnutia Rady HS a písomného vyhotovenia uznesení, a to aj samotnými osobami, ktoré za ich vyhotovenie osobne zodpovedali. Vo väčšine prípadov pritom išlo o tvrdenia žalobcu, ktorý napadol vierohodnosť zápisníc a uznesení, pričom tieto tvrdenia boli preukázané len na základe svedeckých výpovedí osôb navrhovaných žalobcom. Je veľmi pravdepodobné, že aj v prípade zápisnice zo zasadnutia Rady HS zo dňa 08. 10. 2009 a písomného uznesenia č. 6/2009 ich obsah nezodpovedá tomu, čo bolo na Rade HS skutočne prerokované a schválené. Ich obsah pritom spochybňujú minimálne čestné prehlásenia vtedajších členov Rady HS Q. O., Ing. Q. M., U. Q., F. A. a Ing. U. P.. Okresný súd, hoc tieto čestné prehlásenia uvádza v odôvodnení, neuvádza vo vzťahu k nim svoje skutkové závery. Okresný súd sa nedostatočne zaoberal preukazovaním niektorých pre rozhodnutie podstatných otázok týkajúcich sa skutkového stavu v prejednávanej veci. Nevykonaním navrhovaných dôkazných prostriedkov v podobe vypočutia ďalších členov HS ako svedkov v konaní došlo podľa názoru žalovaného k nedostatočnému objasneniu skutkového stavu prejednávanej veci a na základe vykonaných prostriedkov dospel konajúci súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne právne posúdenie súdenej veci spočíva predovšetkým v nesprávnom posúdení vzájomnej podmienenosti a neoddeliteľnosti právnych úkonov obsiahnutých v listine označenej ako Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva nehnuteľností a Dohoda o zrušení vecného bremena (predkupného práva) zo dňa 12. 10. 2009. Zmluva totiž okrem bezodplatného prevodu obsahovala aj ďalšie ustanovenia, na základe ktorých došlo po platnom a účinnom uzatvorení zmluvy k zmenám zápisov v katastri nehnuteľností. nevylučuje, aby darovacia zmluva označovaná ako zmluva o bezodplatnom prevedení nehnuteľností obsahovala aj inú, nepomenovanú zmluvu uzatvorenú v súlade s jeho ust. , napríklad dohodu o zrušení vecného bremena. Okrem Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva nehnuteľností obsahovala táto zmluva v časti 2 pod bodom 7 aj Dohodu zmluvných strán o zrušení vecného bremena, na základe ktorej sa žalovaný ako obdarovaný a zároveň oprávnený z vecného bremena vzdal práva, ktoré mu z vecných bremien zapísaných v katastri v nehnuteľností vyplývali. Práv zodpovedajúcim vecným bremenám sa žalovaný dobrovoľne vzdal ako protihodnoty za prevod vlastníckeho práva k podielom na pozemkoch a objektoch žalobcu. V súdenej veci mal prvostupňový súd skúmať, či v prípade zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva nehnuteľností a s ňou spojenej dohody o zrušení vecného bremena ide o právne úkony vzájomne nepodmienené, od seba oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo treba zmluvu a na ňu nadväzujúcu dohodu chápať ako jeden celok. Pri posúdení, či boli vzájomné protiplnenia zmluvných strán na základe zmluvy a dohody, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola zmluva o bezodplatnom prevode a dohoda o zrušení vecných bremien uzavretá. Z formy a obsahu a tiež spôsobu prejavu vôle, ktorý je obsahom zmluvy a dohody vyplýva, že žalovaný nepochybne nemal v úmysle práva zodpovedajúce vecnému bremenu žalobcovi darovať, ale sa jej vzdal dobrovoľne len z toho dôvodu, že sa žalobca na druhej strane zaviazal na protiplnenia spočívajúce v bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v zmluve. Takýto výklad prejavu vôle žalobcu uvedeného v dohode vyplýva jednak zo spôsobu členenia jednotlivých článkov, jej samotného označenia, i skutočnosti, že zmluva aj dohoda sú signované zmluvnými stranami spoločne až na poslednej strane listiny, no predovšetkým samotná skutočnosť, že oba právne úkony sú súčasťou jednej listiny. Súd skutočnú vôľu žalovaného, ktorú tento zamýšľal dohodou prejaviť nezisťoval, pretože ju považoval za nespornú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho dospel konajúci súd k záveru, že právne úkony uvedené v zmluve a dohode sú úkonmi oddeliteľnými a vzájomne nepodmienenými. Pokiaľ konajúci súd v rozsudku tvrdí, že bezodplatnosť darovacej zmluvy v spojení so zmluvou o zrušení vecného bremena v tomto nie je daná, jeho tvrdenie vedie len k jedinému možnému záveru, že okresný súd posudzoval zmluvu ako odplatnú, pričom jediným plnením, ktoré prichádza v danom prípade do úvahy je plnenie žalobcu z dohody o zrušení vecného bremena. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je dostatočne zrejmé či zmluva o bezodplatnom prevode má charakter odplatnej alebo bezodplatnej zmluvy. Podľa názoru odvolateľa je preto v tomto smere jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku obsahuje totiž dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy, jedná sa o žalobcom tvrdenú bezodplatnosť prevodu nehnuteľnosti, ktorá predstavuje porušenie stanov žalobcu. Obmedzenie spôsobu prevodu nehnuteľného majetku žalobcu viazané len na odplatný prevod však zo stanov nevyplýva. Pre posúdenie vzájomnej podmienenosti jednotlivých právnych úkonov obsiahnutých v zmluve a dohode a ich možnej samostatnej existencie je potrebné poznať vôľu zmluvných strán v čase, keď k posudzovaným právnym úkonom došlo. Zo zápisnice zo zasadnutí štatutárneho orgánu žalobcu - Rady HSnS zo dňa 09.09.2009, kde sa hovorí o spoluvlastníckom vzťahu výmenou za ťarchy na budovách, ako aj uznesenia mimoriadnej členskej schôdze Oblasti Nízke Tatry Sever zo dňa 10.09.2009 vyplýva, že hlavným dôvodom na rokovanie (jednanie) o prevode nehnuteľného majetku žalobcu a žalovaného bola jeho snaha zbaviť sa vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach v jeho výlučnom vlastníctve. Rovnaký záver vyplýva aj zo zápisnice Rady HSnS zo dňa 09.09.2009, čo potvrdili aj výpovede svedkov v konaní. Primárnou snahou žalobcu, (ktorá jeho konanie motivovala), bolo vymeniť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach za ťarchy na budovách DHS Žiar, DHS Jasná a ZS Čertovica. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka PaeDr. O. na pojednávaní dňa 14.09.2011, ako aj výsluchu svedka F. na pojednávaní dňa 16.02.2012. Navyše, návrh žalobcu na uzatvorenie zmluvy a dohody bol žalovanému predložený ako návrh zmluvnej úpravy vzájomných práv a povinností žalobcu a žalovaného ako zmluvných strán, na základe ktorej by došlo k bezodplatnému prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, za ktoré poskytol žalovaný nemajetkové protiplnenie vo forme vzdania sa práv zodpovedajúcich vecným bremenám zaťažujúcich nehnuteľnosti. Žalobca by nikdy nejednal o bezodplatnom prevode nehnuteľnosti, ak by sa žalovaný nehodlal vzdať práv zodpovedajúcich vecným bremenám. Pri pochybnostiach o vzájomnej neoddeliteľnosti jednotlivých úkon treba vychádzať z toho, že časť právneho úkonu, ktorého neplatnosť sa namieta, je neoddeliteľná. Na posúdenie, či je časť právneho úkonu oddeliteľná od jeho samostatného obsahu sa pritom uplatňujú interpretačné zásady uvedené v . Z povahy a obsahu právnych úkonov, ktoré sú obsahom zmluvy a dohody nepochybne vyplýva, že obidva tieto úkony sú právnymi úkonmi neoddeliteľnými, neschopnými samostatnej právnej existencie a z hľadiska priamej príčinnej súvislosti sú obidva úkony, úkonmi vzájomne podmienenými. Vzdanie sa práv zodpovedajúcich vecným bremenám predstavovalo plnenie žalovaného, ktoré bolo podmienené plnením zo strany žalobcu vo forme bezodplatného prevodu spoluvlastníckeho práva na nehnuteľnostiach. Protiplnenie poskytnuté žalovaným za prevod vlastníckeho práva má povahu nemajetkovej kompenzácie, ktorá do budúcnosti umožňuje žalobcovi využívať odťažené nehnuteľnosti komerčne, pričom po odťažení nehnuteľností nie je žalobca ďalej obmedzený dodržiavaním danej účelovosti využívania, či maximálnou dĺžkou trvania nájomného vzťahu, ktorý môže dojednať. Takéto odťaženie nehnuteľností má bezpochyby pre žalobcu zaujímavý hospodársky efekt, nejde však o majetkovú hodnotu. V tomto smere odvolateľ poukázal na znenie ust. t.j. vzájomná reštitučná povinnosť účastníkov zmluvy v prípade jej neplatnosti alebo zrušenia. V prípade, ak by bola zmluva a dohoda medzi účastníkmi neplatná, účastníci by si museli vrátiť vzájomné plnenia spôsobom upraveným v ust. . Rozhodnutím súdu o neplatnosti zmluvy by sa navodil skutkový stav, ktorý tu existoval v čase pred uzatvorením zmluvy a dohody. V prípade, ak po vyslovení absolútnej neplatnosti zmluvy o bezodplatnom prevode zostane dohoda o zrušení vecného bremena naďalej platná, vytvorí sa tu stav nerovnováhy medzi právami a povinnosťami jednotlivých zmluvných strán. Pokiaľ by nedošlo k navráteniu do pôvodného stavu spoločným posúdením zmluvy a dohody ako absolútne neplatných podmienených právnych úkonov, žalobca by sa obohatil na úkor žalobcu zrušením tiarch viaznucich na jeho majetku bez zodpovedajúceho protiplnenia. Pri posudzovaní účinkov právnych úkonov, ktoré nimi chceli zmluvné strany navodiť sa v našom právnom poriadku uplatňuje materiálne hľadisko posudzovania právnych úkonov. Právny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu, a nie podľa jeho formálneho označenia. Obsah dohody o zrušení o vecného bremena, musí byť preto posudzovaný v príčinnej súvislosti so zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva nehnuteľnosti. Odvolateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.02.2011 v právnej veci s obdobným skutkovým stavom, v ktorej uvedený súd dospel k záveru, že tak darovacia zmluva, ako aj zmluvný záväzok v nej obsiahnutý sú vzájomne podmienené úkony a nie je možné ich navzájom oddeliť, nie sú spôsobilé samostatnej právnej existencie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatoval, že nie je vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania, aby s darovaním bol spojený určitý záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe nemá majetkovú povahu. Pojmový znak darovacej zmluvy - bezodplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t. j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Nie je ani vylúčené, aby zmluva označená ako darovacia obsahovala aj inú nepomenovanú zmluvu podľa , napríklad zmluvu o práve darcu doživotne darované nehnuteľnosti užívať. Záväzok žalovaného obsiahnutý v dohode - vzdať sa dobrovoľne práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcu na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalobcu

- ako zmluvné dojednanie nie je merateľné v peniazoch. V prípade posudzovania záväzku vzdať sa práv z vecných bremien, ktoré žalovanému prislúchajú, ide o osobný záväzok žalobcu v rovine morálnej, ktorý nie je možné vyjadriť finančným ekvivalentom a ktorý nie je v rozpore s podmienkou bezodplatnosti darovacej zmluvy. Predmetom dohody totiž nie je zriadenie vecného bremena, ale naopak vzdanie sa práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Ocenenie vzdania sa takéhoto práva by bolo v znaleckej praxi nerealizovateľné. Takéto znalecké posudzovanie a stanovenie finančného ekvivalentu hodnoty, napríklad predkupného práva sa v praxi súdnymi znalcami nerealizuje. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že hoci je dohoda označená ako dohoda o zrušení vecného bremena, na jej základe došlo v zmysle článkov 7.2 a 7.3 dohody, k zrušeniu aj všetkých ďalších obmedzení (zákazu dlhodobého nájmu, obmedzenie účelovosti) vlastníka uvedených v darovacích zmluvách. Samotný záväzok žalovaného vzdať sa práv z vecných bremien nie je možné oceniť finančným ekvivalentom, nakoľko nejde o hodnotu merateľnú v peniazoch. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže posúdil záväzky účastníkov konania uvedené v zmluve a dohode ako nepodmienené a neskúmal príčinnú súvislosť medzi vzdaním sa vecných bremien v nadväznosti na bezodplatný prevod vlastníckeho práva v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil prejednávanú vec. Ak tak prvostupňový súd urobil, musel dospieť k jedinému možnému záveru, a to, že spolu so zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva je absolútne neplatná aj dohoda o zrušení vecného bremena, keďže tieto právne úkony tvoria z hľadiska ich vzájomnej podmienenosti jeden celok a nemožno ich posudzovať samostatne, ale len vo vzájomnej, príčinnej súvislosti. Odvolateľ tiež namietal, že postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Dňa 19.11.2012 doručil žalobca prvostupňovému súdu podanie datované dňa 13.11.2012 označené ako vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného vo veci a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu časti III. podania je však zrejmé, že ide o vyjadrenie žalobcu vo veci samej. Predmetné podanie doručil prvostupňový súd žalovanému až dňa 14.01.2013, to je viac ako mesiac po vyhlásení rozsudku. Takýmto konaním stratil žalovaný možnosť vyjadriť sa pred vyhlásením rozsudku k podaniu žalobcu, čím mu bola konaním prvostupňového súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovanému bola tiež odňatá možnosť konať pred súdom tým, že prvostupňový súd neoboznámil žalovaného s obsahom dôkazných prostriedkov predložených žalobcom na pojednávaní dňa 12.11.2012, a to s obsahom zápisnice zo zasadnutia Rady HSnS dňa 02.09.2010 a fotokópiou prezenčnej listiny z uvedeného zasadnutia Horskej služby. Išlo pritom o dôležité dôkazné prostriedky, ktoré mali preukazovať schválenie zmluvy o právnej pomoci s právnou zástupkyňou žalobcov a ktoré mali v konaní dodatočne spôsobiť zhojenie nedostatku podmienky konania spočívajúce v nedostatku mandátu právnej zástupkyne žalobcu. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.11.2012 vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu doručila tieto dôkazné prostriedky súdu krátkou cestou, pričom súd nedal dôkazné prostriedky žalobcovi k nahliadnutiu, ani mu nedoručil ich fotokópiu. Žalovaný tiež namietal neúplné zistenie skutkového stavu okresným súdom v dôsledku nevykonania ním navrhovaných dôkazov, keď na pojednávaní dňa 14.09.2011 navrhol doplniť dokazovanie výsluchom všetkých členov Rady HSnS ku dňu 09.09.2009, a to na okolnosti udelenia mandátu, predsedu a ďalšiemu členovi HS na podpísanie zmluvy. Navrhol na tieto skutočnosti vypočuť svedkov Ing. L. X. a Q. O.. Na pojednávaní dňa 03.10.2012 opätovne navrhol žalovaný doplniť dokazovanie výsluchom vyššie uvedených svedkov a tiež výsluchom svedka C. F., ako predsedu revíznej komisie, ktorý ako hlavný kontrolór HSnS predložil konferencii delegátov HSnS dňa 16.10.2010 vo Vrátnej. Vzhľadom k vzájomnej rozporuplnosti výpovedí jednotlivých členov Rady HS ohľadne splnenia podmienok na bezodplatný prevod nehnuteľností považoval žalovaný za nevyhnutné a účelné vypočuť všetkých členov Rady HS ako svedkov v konaní. Prvostupňový súd ani len nepovažoval za potrebné vypočuť svedka O. ohľadne jeho čestného prehlásenia, rovnako tomu bolo v prípade pána X. a X.. Predsedu revíznej komisie HS navrhoval odvolateľ vypočuť vzhľadom na znenie správy revíznej komisie HSnS za rok 2009, v ktorej nie je konštatované žiadne neoprávnené nakladanie s majetkom žalobcu.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že uzatvoreniu zmluvy o právnej pomoci predchádzalo uznesenie Rady HSnS č. 10 zo dňa 02. 09. 2010 za platnosti stanov prijatých konferenciou dňa 08. 05. 2010 v Žiarskej doline, podľa ktorého uznesenia došlo k schváleniu uzatvorenia zmluvy o právnom zastúpení, pričom žalobca v rozhodnom období združoval 9 oblastí a z prezenčnej listiny zo dňa 02. 09. 2010 boli podmienky uznášania schopnosti Rady v zmysle stanov splnené. Na Rade z prítomných členov

hlasovalo za uznesenie 5 členov, to znamená, že uznesenie bolo prijaté v súlade s obsahom vtedy platných stanov. Pre následné udelenie konkrétneho procesného splnomocnenia sa už rozhodnutie samotnej Rady nevyžaduje, nakoľko poverenie pre jednotlivé konania vyplýva priamo z obsahu zmluvy, ktorej predchádzalo rozhodnutie Rady HSnS č. 10 zo dňa 02. 09. 2010. Tvrdenie žalovaného, že pre každé následné konanie pred súdom sa vyžaduje prijatie rozhodnutia Rady, je nesprávne a míňa sa samotnému účelu zmluvy o právnej pomoci. Dňa 16. 10. 2010 boli konferenciou delegátov prijaté nové stanovy, za platnosti ktorých došlo k uzatvoreniu zmluvy o právnej pomoci dňa 01. 11. 2011, (a to v súlade s predchádzajúcim rozhodnutím Rady HSnS - uznesením č. 10 zo dňa 02. 09. 2010), ktorá zmluva udeľuje mandát právnej zástupkyne pre zastupovanie žalobcu nielen v tomto konaní, ale aj v prípadných ďalších konaniach vo vzťahu k súdom, resp. tretím osobám. Uzatvorená zmluva o právnej pomoci a k tomu predchádzajúci súhlas žalobcu na Rade HSnS dňa 02. 09. 2010, ako aj následná konkretizácia právneho zastúpenia v zmysle obsahu splnomocnenia je jednoznačným prejavom vôle žalobcu konať v jeho mene JUDr. Grošaftovou a v udelenom rozsahu v konaní uvedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš a nemôže zakladať nedostatok podmienok konania tak, ako to uvádza žalovaný. Poverenie ďalšieho člena Rady vyplýva zo stanov platných v čase podpisu splnomocnenia, a to článku XIII. bod 2, z ktorého vyplýva, že za Radu HSnS ako výkonný a štatutárny orgán HSnS konajú a podpisujú vždy dvaja jej členovia, predseda Rady HSnS alebo podpredseda Rady HSnS a ďalší Radou HSnS poverený člen. Ak z podpisu vyplýva priamy záväzok konkrétnej oblasti, poverený člen musí byť predseda oblastného výboru príslušnej oblasti. Súd v rámci dokazovania mal preukázané poverenie pre Mgr. F., ktorý bol súčasne aj predsedom dotknutej oblasti, nakoľko predmetom súdneho konania mali byť nehnuteľností nachádzajúce sa v Oblasti Nízke Tatry - Sever, a to nehnuteľnosti v Jasnej a Čertovici - predsedom ktorej oblasti je pán F. a Západné Tatry - Juh, a to nehnuteľnosti v Žiarskej doline - predsedom ktorej oblasti v čase podania žaloby bol bývalý predseda Rady HSnS pán P.. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že bývalý predseda Rady HSnS konal v súlade s vtedy platnými stanovami a že uznesenie mimoriadnej členskej schôdze oblastného výboru, ktorým mal byť predseda Rady HSnS viazaný na predloženie zmlúv oblastnému výboru, nie je pre neho záväzné. Bývalý predseda Rady HSnS bol totiž viazaný platným uznesením príslušnej oblasti - uvedené vyplýva priamo zo stanov platných v čase prijatia uznesení oblasťami ako orgánu HSnS, a to článkov VII., VIII. a XV. Členovia združenia nesporne vykonávajú svoje práva prostredníctvom orgánov, či už na úrovni konferencie, Rady, oblastného výboru, a preto rozhodnutia akéhokoľvek orgánu združenia, vydané v rámci jeho právomoci a kompetencie, sú pre všetkých členov týchto orgánov záväzné. Uvedené vyplýva aj z povinností členov, ktorí sú povinní vykonávať svoju funkciu v súlade s poslaním a úlohami HSnS. Preto ak si oblastný výbor, ako orgán HSnS vymieni určitú záležitosť, je toto rozhodnutie záväzné aj pre ďalšie orgány, a to aj pre Radu HSnS a jeho predsedu. Tvrdenie žalovaného, že predseda Rady HSnS nebol rozhodnutím oblastného výboru viazaný, je v rozpore s platnými stanovami žalobcu, nakoľko tieto sú pre žalobcu, všetky jeho orgány, ako aj členov záväzné. HSnS je samostatný právny subjekt, ktorý nadobúda práva a povinnosti vlastným menom, pričom tieto oprávnenia realizuje prostredníctvom svojich orgánov, a teda aj Rady HSnS, ktorá v rámci svojej kolektívnej rozhodovacej právomoci prijíma rozhodnutia formou uznesení.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie i žalobca, a to proti jeho výroku o trovách konania, v ktorom sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 99,50 Eur titulom trov zaplateného súdneho poplatku a sumu 1.882,88 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko na účet právnej zástupkyne žalobcu vedený v X. X., a.s., pobočka N., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a tiež mu uloží nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti spočíva v nesprávnom právnom posúdení, keď súd môže aplikovať ust. len výnimočne. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Podľa názoru odvolateľa však prvostupňový súd v danej veci takto nepostupoval. Žalobca ako občianske združenie sa v súdenej veci domáhal určenia vlastníckeho práva a súd jeho žalobe správne v celom rozsahu vyhovel, keďže zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 12. 10. 2009 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodov rozporu uvedenej zmluvy so zákonom, a síce porušením vtedajších platných stanov žalobcu (prevodu neprevoditeľného majetku slúžiaceho potrebám žalobcu, absencie súhlasu Rady HSnS, absencie predchádzajúceho dvojtretinového súhlasu o odplatnom prevode nehnuteľností prítomných na členskej schôdzi príslušnej oblasti, absencie presne špecifikovaného predmetu prevodu a tiež porušenia podpisovej povinnosti predsedu Rady a jedného jej člena, ako aj nedostatku vôle, ako aj nedostatku prejavu vôle). Žalobcovi ako občianskemu združeniu združujúcemu fyzické osoby nemôže byť na ujmu nepriznanie náhrady trov konania, hoci mal v sporovom konaní plný úspech, nakoľko práve jednostranným konaním jednej osoby, a to predsedu Rady HSnS, došlo k porušeniu stanov HSnS. Zmluvu o bezodplatnom prevode práva vypracovala osoba znalá práva, a to JUDr. Zboja - notár, u ktorého zmluvy boli aj podpisované a overované. Dôvodom na uplatnenie nároku teda nebola spornosť zmlúv z pohľadu ich vypracovania znalou, resp. neznalou osobou z oblasti práva, ale ich dôsledok, o ktorom žalobca nebol informovaný v súlade s platnými stanovami a uzneseniami o platných výborov, teda v rozpore s rozsahom udelenia mandátu bývalému predsedovi Rady HSnS. Konanie jednej osoby bez mandátu ostatných členov Rady HSnS nemôže byť skutočnosťou rozhodnou pre nepriznanie trov konania žalobcovi. Konaním bývalého predsedu bol žalobca ako združenie fyzických osôb, ktorí plne dôverovali svojmu predsedovi, ukrátený na svojich právach. A práve z tohto dôvodu bol žalobca nútený sa svojich práv domáhať súdnou cestou. Žalobca tak poukázal na všetky okolnosti, ktoré ho viedli k uplatneniu jeho práv súdnou cestou. Výnimočnosť aplikácie ust. pri rozhodovaní o trovách konania musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť vždy v odôvodnení rozhodnutia náležite vysvetlená a konkretizovaná (uznesenie NS SR ). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu o trovách konania je podľa názoru navrhovateľa, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, nekonformným spôsobom odôvodnené (v zmysle dostatočnosti a relevantnosti). Poznamenal, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V súdenej veci podľa názoru odvolateľa neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalobcovi priznať náhradu trov konania. Súd neprihliadal najmä na majetkové pomery žalobcu a ku všetkým okolnostiam, ktoré ho viedli k uplatneniu nároku, k postojom účastníkov priebehu konania, a teda neskúmal vec z hľadísk, ktoré sú rozhodné pre aplikáciu ust. . Zároveň odvolateľ uviedol, že povinnosť účastníka vyčísliť trovy konania v zákonnej trojdňovej lehote odo dňa vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, je spojená s prisudzujúcim výrokom. V danej súvislosti preto nebol dôvod a nemalo žiadny právny význam, aby si žalobca v zákonom stanovenej lehote odo dňa vyhlásenia rozsudku, vyčísľoval trovy konania. Účastníkovi konania, ktorému súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal, vznikne nárok na náhradu trov prvostupňového konania až zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, obsahujúcim prisudzujúci výrok. Z uvedených dôvodov odvolateľ k svojmu opravnému prostriedku pripojil aj špecifikáciu a vyčíslenie trov, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli.

Žalovaný sa k opravnému prostriedku žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ust. ) ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva aj správne právne posúdil. Navyše, prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením a jeho odôvodnenie je vecne správne (až na výnimku uvedenú ďalej), pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami žalovaného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ).

Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným prvostupňovým súdom. V plnom rozsahu poukazuje na jeho dôvody, v časti námietky odporcu o absencii oprávnenia Mgr. Sone Grošaftovej zastupovať žalobcu v tomto súdnom konaní. Z uznesenia č. 10 zo zasadnutia Rady HSnS z 02. 09. 2010 v časti B bodu 4 vyplýva, že Rada HSnS (ako výkonný orgán žalobcu) schvaľuje uzatvorenie zmluvy na zastupovanie HSnS v právnych veciach s právničkou Mgr. Soňou Grošaftovou, ktorú žalobca predložil súdu na pojednávaní dňa 28. 05. 2012. Jedná sa teda o generálne plnomocenstvo pre Mgr. Soňu Grošaftovú na zastupovanie žalobcu vo všetkých právnych veciach. Následne podpísané procesné plnomocenstvá zo dňa 31. 01. 2011 (č.l. 6 a č.l. 67 spisu) potom nemožno považovať za neplatné. Obidve boli podpísané predsedom HSnS ako jeho štatutárnym orgánom a ďalším členom Rady HSnS. Vyžadovať od žalobcu, aby podpis každého procesného plnomocenstva štatutárneho orgánu (predsedu a ďalšieho člena rady) schvaľovala Rada HSnS (ktorá už Mgr. Grošaftovej raz schválila generálne plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v právnych veciach) by bolo nadbytočné. Takýto prílišný formalizmus nie je na mieste. Pre právnickú osobu (akou je aj žalobca) je charakteristický kolektívny spôsob tvorby vôle. Táto vôľa sa spravidla vytvára v najvyššom orgáne právnickej osoby (konferencia). Môže však byť delegovaná na nižšie orgány (Rada HSnS). Prejavovať takto vytvorenú vôľu navonok môže tiež prostredníctvom iných osôb, t.j. štatutárnych orgánov. Majetko-právne úkony (v ktorých prislúcha rozhodovať HSnS) sú pre žalobcu záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto orgánu. Bez takéhoto rozhodnutia predseda Rady HSnS (ani ďalší člen) nemôže urobiť platný právny úkon. Štatutárny orgán (predseda a podpredseda Rady HSnS) nemôže podpísať darovaciu zmluvu a dohodu o zrušení vecného bremena bez predchádzajúceho prijatia uznesenia Rady HSnS. Takýto úkon je postihnutý absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Konanie štatutárneho orgánu sa považuje za vlastné (osobné) konanie právnickej osoby. Z toho dôvodu sa na konanie štatutárnych orgánov nevzťahujú ustanovenia o zastúpení, pri ktorom konkrétna osoba koná v mene zastúpeného ( a nasl. ), ako to správne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. V dôsledku uvedeného Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva nehnuteľností (darovacia zmluva) a dohoda o zrušení vecného bremena (predkupného práva) k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 12.10.2009 trpí nedostatkom prejavu vôle.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potom nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou, či účastníci v danej veci vôbec uzatvorili darovaciu zmluvu, (ktorej pojmovým znakom je bezodplatnosť), prípadne inú zmluvu, s poukazom na súčasne uzavretú dohodu o zrušení vecného bremena. Aj každý iný právny úkon by totiž trpel nedostatkom prejavu vôle.

Aj keď sa odvolací súd nestotožnil so záverom prvostupňového súdu o tom, že obsahová prepojenosť darovacej zmluvy a dohody o zrušení vecného bremena nevyplýva z jej žiadneho ustanovenia (s poukazom na označenie jej druhej a tretej časti), táto skutočnosť nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Napriek tomu, že sa na prvý pohľad zdá, že sa jedná o samostatné právne úkony (darovacia zmluva a dohoda o zrušení vecného bremena), odvolací súd poznamenáva, že oddelenie neplatnej časti právneho úkonu (darovacej zmluvy) od jeho zvyšnej časti nemožno vykonať mechanicky. „Oddeliteľnosť" časti právneho úkonu od ostatného jej obsahu je nevyhnutné vždy vyvodiť výkladom právneho úkonu, z jeho povahy, obsahu alebo okolností, za ktorých k nemu došlo ( ). Nedeliteľnosť je tak nutné chápať v zmysle obsahovej, a nie reálnej neoddeliteľnosti. Judikatúra súdov totiž zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či časť právneho úkonu postihnutého dôvodom neplatnosti možno oddeliť od ostatného obsahu tohto úkonu ( ), je potrebné dbať, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov právneho úkonu, s prihliadnutím na účel, dosiahnutie ktorého strany konajúce právny úkon sledovali. Nie je vylúčené, aby boli do jednej listiny pojaté viaceré právne úkony. Ak je jeden z nich postihnutý neplatnosťou, musí sa súd zaoberať tým, či ho možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu ( ), pričom potrebné dbať na to, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov s prihliadnutím na účel, dosiahnutie ktorého sledovala osoba konajúca právny úkon. Len tak možno zistiť, či ide o právne úkony navzájom od seba oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo či je potrebné zmluvu považovať ako jeden nedeliteľný celok. Na posúdenie, či je časť právneho úkonu oddeliteľná od jej ostatného obsahu, sa pritom uplatňujú interpretačné zásady, ktoré vyplývajú z ust. (judikatúra R3/1981, Rc44/1998, ako aj uznesenie NS ČR sp. zn. zo dňa 27. 04. 2007). Ak je z dôvodu nedostatku vôle neplatná darovacia zmluva, z rovnakého dôvodu je neplatná i dohoda o zrušení vecného bremena uzavretá medzi účastníkmi dňa 12. 10. 2009. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani obsah dojednania účastníkov v tretej časti zmluvy v jej článku VIII. bod 8.4. (ktoré navyše presne neurčuje, ktoré ustanovenia súkromnoprávnej zmluvy, vzhľadom na možnosť ich neplatnosti môžu byť oddeliteľné od ostatných častí zmluvy, ktoré zostávajú v platnosti). Právny úkon účastníkov konania (ako jeden nedeliteľný celok) je totiž postihnutý nedostatkom prejavu vôle a z toho vyplývajúcou absolútnou neplatnosťou právneho úkonu ( ). S poukazom na skutočnosť, že prejudiciálnou otázkou v tomto konaní bola otázka vyriešenia (ne)platnosti právneho úkonu a ich vzájomná podmienenosť ako vyplýva z dokazovania vykonaného okresným súdom, žalovaný sa vzdal vecného bremena viaznuceho na viacerých nehnuteľnostiach v prospech žalobcu práve v dôsledku uzatvorenia darovacej zmluvy žalobcom v prospech žalovaného a absolútnou neplatnosťou je preto postihnutá i časť zmluvy II. Dohoda o zrušení vecného bremena. V prípade, ak by sa žalobca žalobou domáhal určenia neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy a súd by jeho žalobe vyhovel, s poukazom na ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), príslušný okresný úrad odbor katastrálny vyznačí stav pred týmto právnym úkonom, t.j. obnoví zápis vlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti, vrátane tiarch na nich viaznucich (t.j. aj vecné bremeno v prospech žalovaného). Žalobca však žalobou v prejednávanej veci žiadal určiť vlastnícke právo len k nehnuteľnostiam bez zápisu vecného bremena. Dôsledkom neplatnosti právneho úkonu v zmysle ust. je však vzájomná reštitučná povinnosť obidvoch zmluvných strán. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na skutočnosť, že sa v súdenej veci jedná o návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom ( ), zohľadniac fakt, že samotné vecné bremeno ako vecné právo môže byť predmetom samostatného konania, ako aj skutočnosť, že žalobca v rámci tohto konania nevzniesol protinávrh v tomto smere, okresný súd postupoval správne, keď žalobe (s navrhovaným petitom) vyhovel. Odporca má možnosť aj v súčasnosti domáhať sa žalobou určenia práva vecného bremena vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam voči žalovanému a tiež má možnosť podať voči žalobcovi návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by zakázal žalobcovi (rozumej v súdnom konaní o určenie vecného bremena) nakladať so spornými nehnuteľnosťami. Navyše v prípade vecného bremena - predkupného práva žalovaného - sa jedná o vecné bremeno in personam - viazané na osobu žalovaného, a preto by asi nebolo na mieste, aby sa jeho určenia domáhal žalovaný (s poukazom na absenciu naliehavého právneho záujmu v zmysle ust. ), čo by navyše ani nebolo v jeho záujme. Naopak, zamietnutím žaloby v súdenej veci by súd vytvoril vo veci prekážku res iudicata, v dôsledku čoho by nebolo možné, aby sa žalobca opätovne domáhal na súde určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, so súčasným určením vecných bremien žalovaného k nim.

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný označeným predmetom konania v zmysle ust. Nemôže teda rozhodnúť o niečom, čo nebolo žalobcom uvedené v petite žaloby (v súdenej veci vecné bremená pôvodne viaznuce na sporných nehnuteľnostiach v prospech žalovaného), i keď by to odôvodňovali výsledky vykonaného dokazovania. Jednalo by sa totiž o neprípustnú modifikáciu predmetu konania súdom, učinenú v rozpore s princípom rovnosti účastníkov v občianskom súdnom konaní a tiež v rozpore s princípom práva na spravodlivý proces. V prejednávanej veci však vyvstala otázka, či s poukazom na previazanosť obidvoch právnych úkonov, ktorá bola v konaní riešená ako predbežná otázka, nie je súd ex offo pri vyhovení žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zároveň povinný rozhodnúť v určovacom výroku aj o vecnom bremene žalovaného (predkupnom práve), ktoré pred uzatvorením zmluvy viazlo ako ťarcha na sporných nehnuteľnostiach. Túto otázku odvolací súd vyhodnotil ako otázku zásadného právneho významu, pre ktorú pripustil voči svojmu rozhodnutiu dovolanie ( ).

Pokiaľ žalovaný vo svojom opravnom prostriedku doplnil svoje skutkové tvrdenia o komerčnom využívaní niektorých sporných nehnuteľností, ku ktorým pripojil zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2006, predmetom ktorej boli nebytové priestory nachádzajúce sa v Dome Horskej služby v Jasnej, zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 01. 2006, predmetom ktorej sú nebytové priestory v Dome Horskej služby v Žiarskej doline a zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2006, predmetom ktorej sú nebytové priestory Záchrannej stanice Horskej služby Čertovica, ktoré zmluvy boli v znení svojich neskorších dodatkov platné a účinné aj v čase bezodplatného prevodu objektov Horskej služby, na tieto skutočnosti a dôkazné prostriedky uvedené a predložené až v odvolacom konaní s poukazom na princíp neúplnej apelácie vyjadrenej v ust. odvolací súd už nemohol prihliadať. Tieto dôkazy mohol totiž odvolateľ označiť aj pred súdom I. stupňa, ktorý ho riadne poučil v súlade s ust. a žalovaný napriek tomu do vyhlásenia uznesenia, ktorým prvostupňový súd vyhlásil dokazovanie za skončené tak neučinil.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav ( ), čo v danom prípade bolo splnené. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že okresný súd nebol podľa povinný vykonať všetky odporcom navrhnuté dôkazy, a to výsluch ostatných členov Rady HSnS, na preukázanie prijatia jej rozhodnutia kvalifikovanou väčšinou, s poukazom na skutočnosť, že text takéhoto rozhodnutia súdu predložený nebol a tiež výsluch predsedu vtedajšej revíznej komisie, ktorého prípadné (ne)porušenie Stanov nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Vykonanie týchto svedeckých výsluchov by vzhľadom na už zistený skutkový stav už bolo nadbytočné. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom súdom nie je postup, ktorým by odňal účastníkovi právo konať pred súdom, ani porušením základného práva podľa článku 48 ods. 2 SR.

Rovnako odvolacie námietky žalobcu vznesené proti výroku o trovách konania prvostupňového rozsudku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v súdenej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania namieste aplikácia ust. . Z výslovného znenia ust. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa možno prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom účastníkov konania. Je ale potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Ťaživá sociálna situácia účastníka, ktorému sa ukladá povinnosť nahradiť trovy konania, nemôže sama o sebe odôvodniť postup podľa Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, charakter sporu a pod. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil rozhodnutím prvostupňového súdu o trovách konania v prejednávanej veci , s prihliadnutím na porušenie prevenčnej povinnnosti zo strany žalobcu pri úprave zmluvného vzťahu so žalovaným dňa 12.10.2009, ktorá mu vyplýva z ust. , na dôvody ktorého poukazuje Spravodlivému usporiadaniu veci potom zodpovedá práve aplikácia ust. pri rozhodovaní súdu o trovách konania, kedy úspešnému žalobcovi nebude priznaná ich náhrada, proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

S poukazom na ust. a , ktoré tvorili základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania obidvoch procesních strán vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. a aj správne vo veci rozhodol.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vo veci samej) úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu úspešnému žalobcovi odvolací súd náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania nepriznal. Ako už bolo uvedené vyššie (a z totožných dôvodov), spravodlivému usporiadaniu prejednávanej veci zodpovedá aplikácia ust. , t.j. nepriznanie trov odvolacieho konania žalobcovi, ktorý mal o veci úspech. Dôvody osobitného

zreteľa pre nepriznanie trov konania žalobcovi (navyše neúspešnému vo výroku o trovách konania) pretvrvávajú naďalej i v tomto štádiu konania.

Súčasne odvolací súd postupom podľa nariadil okresnému súdu opravu napadnutého rozhodnutia v jeho záhlaví, v ktorom bude odstránená zrejmá nesprávnosť v označení žalobcu, a to správnym označením jeho názvu, s poukazom na jeho zmenu, ku ktorej došlo na konferenciii delegátov dňa 07.07.2012 a s ňou súvisiacu zmenu stanov žalobcu.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.