Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/9/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: JUDr. B. G., so sídlom I., M. XXXX/XX, správca konkurznej podstaty úpadcu Mestský bytový podnik a.s. v konkurze, so sídlom Vranov nad Topľou, Mlynská 1480, IČO: 36 473 243, právne zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szarszoi, s.r.o., so sídlom Michalovce 071 01, Štefánikova 8, proti žalovanej: B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. nad E. XXX XX, L. č. XXXX/XX, štátna občianka SR, o zaplatenie 0,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -37 zo dňa 12.7.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil konanie vo veci uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 0,95 eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania za obdobie od 21.6,2011 do zaplatenia. Ďalším výrokom nepriznal žalobcovi trovy konania a vyslovil, že žalovanej bude po právoplatnosti uznesenia vrátený zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur prostredníctvom Daňového úradu v Prešove.

Výrok o náhrade trov konania súd zdôvodnil aplikáciou ustanovenia . Pri rozhodovaní prihliadol na výšku uplatnenej pohľadávky, ktorá bola nepatrná a na sociálne postavenie žalovanej. Vyčíslené a uplatnené trovy právneho zastúpenia boli neprimerane vysoké vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke a ich nepriznanie nebude mať nepriaznivý dopad na žalobcu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Napadol ním len výrok o náhrade trov konania. Navrhol v tejto časti uznesenie zmeniť a priznať žalobcovi priznané vyčíslené a uplatnené trovy súdneho konania, alternatívne tento výrok uznesenia zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz a až po jeho doručení, dokonca až po podaní odporu, uhradila žalovaná pohľadávku plynúcu z podanej žaloby. Aj keď výška uplatňovanej pohľadávky nebola vysoká, žaloba bola podaná dôvodne a preto mám v súlade s druhá veta , nárok na náhradu trov konania aspoň v zníženej sume.

Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky uznesenia o zastavení konania a o vrátení súdneho poplatku žalovanej. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (, a ). Rozhodnutie o trovách konania nie je rozhodnutím vo veci samej. Preto túto časť uznesenia preskúmal odvolací súd bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať toto uznesenie z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.

Prvostupňový súd rozhodoval o nepriznaní náhrady trov žalobcovi podľa . Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách v preskúmavanej veci by mohlo byť len ustanovenie aplikované len za súčasnej aplikácie , avšak pre rozhodnutie o trovách v tejto veci je podstatné ustanovenie .

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom, alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa ustanovenia , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo zmeniť.

Aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, napr. podľa veta druhá , avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí sa jednať o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený.

V článku 46 ods. 1 , sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Je treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel pritom materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (). Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonností tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (, ).

Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).

„Súd nemôže nepriznať nárok na náhradu trov konania iba na základe všeobecného zdôvodnenia, že v tomto prípade by bolo uloženie povinností žalovanej nahradiť trovy konania sťažovateľovi „neprimerane prísne“, alebo „že výška trov právneho zastúpenia je neprimeraná voči výške pohľadávky...“. „Ak dospeje krajský súd k záveru, že výrok prvostupňového súdu o priznaní trov právneho zastúpenia je neprimeraný pohľadávke, má rozhodnutie o tomto výroku zrušiť, resp. zmeniť a prípadne nariadiť preskúmanie dôvodov vedúcich k aplikácii a . Nemôže však postupovať bezdôvodne tak, aby sa sťažovateľovi nepriznala ani náhrada trov konania pozostávajúca zo zaplatených súdnych poplatkov“ (Nález Ústavného súdu SR z 25.5.2010 sp. zn. -26).

V súlade so skôr citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je možné konštatovať, že odôvodnenie napadnutého uznesenia týkajúce sa aplikácie ustanovenia , je nedostatočné a preto neakceptovateľné.

Nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi možno jednak z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , a jednak pri rozhodovaní o náhrade trov v drobných sporoch. Prvostupňový súd napadnutým uznesením použil na zdôvodnenie svojho rozhodnutia o náhrade trov, hoci len v náznakoch, obe skôr uvedené ustanovenia.

K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo k určitej procesnej situácii. Prvý dôvod je daný charakterom konania (napr. konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemá úspech, ale aj konanie správcu konkurznej podstaty úpadcu spočívajúce v povinnosti podať žalobu proti veriteľovi úpadcu). Do súpisu majetku konkurznej podstaty sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatná existujúca vec, právo alebo iná hodnota, alebo iná majetková hodnota, sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku. To nie je potrebné iba vtedy, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty ( Zákona o konkurze a reštrukturalizácii číslo ). Aký majetok je možné považovať za nepatrný, zákon neuvádza. Možno preto len výkladom dospieť k záveru, že sa jedná o majetok, ktorého zapísanie do súpisu by bolo zjavne nepraktické z dôvodu nepatrnej hodnoty majetkovej zložky.

V tejto súvislosti Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá povinnosť správcovi konkurznej podstaty využiť všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov spojených s plnením tejto povinnosti môže správca poveriť advokáta (§ 86 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii).

V preskúmavanej veci je teda možné na jednej strane konštatovať povinnosť žalobcu ako správcu konkurznej podstaty, vymáhať zistenú pohľadávku voči žalovanej. Na druhej strane je však diskutabilné, či takýto postup by bol hospodárny vzhľadom ku výške

- 4 -

nezaplatenej istiny. Pri zohľadnení, že súčasťou pohľadávky bol aj poplatok z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň omeškania za obdobie od 21.6.2011 do zaplatenia (čiastočného) dňa 17.5.2012, a to najmenej v sume 0,83 eur za každý aj začatý mesiac omeškania bol záväzok žalovanej zvýšený o ďalších cca 9,96 eur.

Na druhej strane žalovaná netvrdila v odôvodnení, a už vôbec nepreukázala také dôvody hodné osobitného zreteľa týkajúce sa jej sociálnych pomerov, ktoré by odôvodňovali aplikáciu .

Jej osobné, majetkové a zárobkové pomery po zohľadnení pomerov jej manžela vyvolávajú pochybnosti, či by bolo možné jej žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, vyhovieť.

Pri aplikácii citovaného ustanovenia je treba prihliadať i na okolností, ktoré viedli k uplatneniu jej sporného nároku na súde. V tejto súvislosti žaloba preukázal, že už dňa 16.12.2011, teda pred podaním žaloby, upomínal žalovanú na zaplatenie nedoplatku vo výške 0,95 eur a 0,06 eur. Žalovaná pripúšťa, že uvedenú upomienku prehliadla.

Za týchto okolností je treba považovať za účelne vynaložené trovy vzniklé v súvislosti s poverením advokáta vymáhaním tejto pohľadávky a napísaním žaloby.

Aj keď žalovaná podala zjavne neopodstatnený odpor proti platobnému rozkazu, nepovažuje už odvolací súd za primerané trovy právneho zastúpenia vzniklé v súvislosti s napísaním vyjadrenia k tomuto odporu.

Takýmto účelne vynaloženým nákladom sú však trovy spojené s napísaním späťvzatia žaloby ako nevyhnutného právneho úkonu v dôsledku (čiastočného) zaplatenia žalovaného nároku.

Za účelne vykonaný úkon právnej služby nepovažuje odvolací súd ani opätovne požadovanú náhradu odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia, včítane prvej porady

s klientom. Pokiaľ v priebehu toho istého konania účastník zmení právneho zástupcu - advokáta, je možné prisúdiť náhradu trov za úkon pozostávajúci z tzv. prevzatia a prípravy zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, len raz.

Vzhľadom k výške žalovaného nároku nie je možné považovať za účelne vykonaný úkon právnej služby, ani účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 10.7.2012.

S účinnosťou od 1.1.2013 sa drobným sporom rozumie vec, ktorej hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase konania neprevyšuje 1.000,- eur. V drobnom spore má súd možnosť znížiť alebo nepriznať náhradu trov konania, ak sú neprimerane vysoké k uplatnenej pohľadávke. Neprimeranosť v zásade znamená, že náhrada trov konania prevyšuje uplatnenú pohľadávku. Súd však môže, a teda nemusí znížiť alebo nepriznať túto náhradu. Súd tak neurobí, ak zvýšené trovy konania boli spôsobené neúspešným účastníkom konania, najmä jeho nedisciplinovanosťou, ale aj zjavne neopodstatnenou obranou, či uplatňovaním svojho nároku.

Za drobné spory sa však nepovažujú veci, ktoré sa týkajú konkurzného konania a reštrukturalizačného konania ( ). Použitá formulácia tohto zákonného ustanovenia vedie ku záveru, že do kategórie drobných sporov je treba zahrnúť aj spory vyvolané konkurzným konaním a reštrukturalizačným konaním, a teda aj spory, v ktorých správca konkurznej podstaty vymáha pohľadávky vzniklé úpadcovi ešte pred vyhlásením konkurzu.

Vzhľadom k výške žalovanej istiny je priznanie akejkoľvek náhrady trov právneho zastúpenia neprimerané. Minimálna výška odmeny právneho zástupcu, ktorý je advokátom, je

16,60 eur. Preto za 3 úkony právnej služby je výška odmeny právneho zástupcu - advokáta 49,80 eur ( a , , vyhlášky číslo o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška)

Pretože všetky tri skôr uvedené úkony právnej služby boli vykonané v roku 2012, patrí za každý z nich aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, ktorej výška v roku 2012 bola 7,63 eur za úkon.

Súčet týchto náhrad sa v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 14,50 eur na celkovú sumu 86,99 eur.

Žalobcovi nevznikli trovy v súvislosti so súdnym poplatkom za podanú žalobu.

Pri rozhodovaní tejto veci boli súdy viazané aj Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa ods. 29 Preambuly tohto Nariadenia, by trovy konania mala znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. Vzhľadom na cieľ jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd nariadiť, aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napr. aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo

skutočností, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné.

Toto výkladové ustanovenie je potom konkretizované v článku 16 Nariadenia tak, že trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné, alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.

Za účelne vynaložené trovy konania, ktorých náhrada by v preskúmavanej veci patrila žalobcovi, považuje odvolací súd čiastku 86,99 eur. V súlade so zásadou primeranosti a nevyhnutnosti, boli preto splnené podmienky len pre uložene povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi len časť tejto sumy, a to čiastku 58,15 eur pozostávajúcu z náhrady odmeny právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby, režijného paušálu a zvýšenia o daň pridanej hodnoty.

Tak, ako už bolo konštatované, nie sú splnené podmienky pre aplikáciu a to z dôvodu, že žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zavinenie zastavenia konania sa skúma výlučne len procesného hľadiska. Preto takýmto zavineným dôvodom zastavenia je vždy späťvzatie návrhu (žaloby). V takom prípade vzniká právo na náhradu trov konania odporcovi (žalovanému). Ak však navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť pre správanie odporcu svedčiace o opodstatnenosti podania návrhu, vzniká právo na náhradu trov navrhovateľovi. Takýmto správaním odporcu býva spravidla zaplatenie žalovaného plnenia.

Pokiaľ však odporca zaplatí len časť žalovaného plnenia, nemožno aplikovať druhú vetu , ak navrhovateľ napriek tomu vezme späť celý návrh a nielen jeho pomernú časť.

V preskúmavanej veci žalobca vzal späť návrh na začatie konania v celom rozsahu napriek tomu, že žalovaná zaplatila len istinu 0,95 eur (8,7 %) a nie jej splatné príslušenstvo cca 9,96 eur. Žalobca teda bez predchádzajúceho náležitého správania sa žalovanej vzal späť svoj návrh v celom rozsahu. Preto v prevažnej časti má právo na náhradu trov žalovaná. Tá si právo na náhradu trov neuplatnila.

Preto správne rozhodol prvostupňový súd, keď žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutú časť uznesenia potvrdil ( ).

Úspech v odvolacom konaní mala žalovaná. Preto jej v súlade s a vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho

konania. Žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( z. č. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.