Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-117-2013.pdf
PDF · 74.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/117/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky: Sociálna poisťovňa Trnava, V. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: I. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: G. XX, A., o vymoženie 53,91 Eur s príslušenstvom, exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Václavom Kunom, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Piaristická 2, pod č. EX 907/2005-5, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22.06.2012 pod č.k. 29Er/15/2016-14 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním prvostupňový súd predmetnú exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 17,50 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené pre nedostatok majetku (Uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 20D/1826/2007-8 zo dňa 29.11.2007), čím boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V danej súvislosti poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 5/2011. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na ust. § 200 ods.2, § 203 ods.2 Exekučného poriadku a § 14, § 15, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008, keď na jej náhradu v sume 17,50 eur (ktorú v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne špecifikoval a vyčíslil) zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží. Argumentoval tým, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného, ani sa exekúcia nezastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov a povinný, čiže subjekt, ktorý v zásade uhrádza trovy exekúcie, objektívne nemôže tieto trovy uhradiť, nakoľko v čase rozhodovania súdu o ich náhrade už neexistuje.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 4, ods. 5 Exekučného poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§37 ods. 1 Exekučného poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu (§ 214 ods. 2 písm. c) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát toto rozhodnutie vydal s výsledkom hlasovania s pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Z obsahu spisu bolo zistené, že oprávnený sa návrhom doručeným exekútorovi dňa 23.11.2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre zaplatenie sumy 1.624 Sk ( 53,91 Eur) s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne -pobočky Trnava pod č. 231/96/SZČO/P zo dňa 13.05.1996 z titulu neuhradenia poistného za obdobie november a december 1994. Okresný súd Trnava vydal na návrh dňa 18.01.2006 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie predmetnej exekúcie pod č. 5207 031957.
Návrhom zo dňa 02.03.2012 exekútor súdu oznámil, že vykonaným šetrením bolo zistené, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené pre nedostatok majetku na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 20D/1826/2007-8 zo dňa 29.11.2007, preto navrhol exekúciu zastaviť.
V zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Pri posudzovaní správnosti priznania, resp. nepriznania náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je nutné posúdiť, z akého dôvodu mala byť exekúcia správne zastavená.
Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Preto je dôležité, z akého dôvodu malo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011, ktoré bolo uverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod č. R 49/2012, ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 OSP), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).
Aj v ďalších rozhodnutiach (sp. zn. 2 M Cdo 10/2012, 6 M Cdo 8/2011, 6 M Cdo 9/2011, 6 M Cdo 11/2011) sa Najvyšší súd SR obdobne vyslovil, že ak povinný v priebehu konania zomrel, povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 OSP pre jeho nemajetnosť, exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.
S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu SR odvolací súd prehodnotil svoj doterajší právny názor v obdobných veciach a priklonil sa k právnemu názoru Najvyššieho súdu SR uvedenému vo vyššie citovaných rozhodnutiach.
Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd uzavrel, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zastavil exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože ak by mal zomrelý povinný majetok v dostatočnej výške, exekúcia by mohla pokračovať voči jeho právnym nástupcom (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).
Odvolací súd sa aj v časti trov exekúcie v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý o trovách exekúcie správne rozhodol, správne uložil povinnosť k náhrade trov exekúcie oprávnenému, trovy exekúcie priznal v správnej výške podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods.1 vyhl. č. 288/95 Z.z. a taktiež správne určil náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 vyhlášky, ako aj výpočet DPH z priznanej odmeny podľa ust. § 196 Exekučného poriadku.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.