Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/178/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v právnej veci navrhovateľa: D., E..A..O.., D. Z.. Č.. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX v zastúpení Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Slovenská A. - G. E. E. A., Ž. U..XX, XXX XX R. o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I vo veci žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci Y., ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) L. U. v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.:XXXXXXXXX dlžníkom L. U., narodená XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Y.. Exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Bratislava I a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.12.2010 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po zákonom stanovenej doby a omeškanie bolo o viac ako 5 mesiacov. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a to nie len vo vzťahu k tejto exekučnej veci ale i v skutkových okolnostiach prípadu aj vo vzťahu k rade iných skutkovo a právne porovnateľných exekučných vecí. Opísaný postup exekučného súdu je nesprávnym a je v rozpore so zákonom konkrétne s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.

Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla navrhovateľovi škoda. Uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody v sume 125,- eur navrhovateľ odôvodnil tým, že majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur. Celkovo vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,- eur pričom táto suma by navrhovateľa nezaťažila ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody bola stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 275,- eur navrhovateľ odôvodnil tým, že náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatňuje z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Náhrada nemajetkovej ujmy je spravodlivá satisfakcia za konkrétne porušenia zákonných nárokov. Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa poskytne satisfakcia za každý rok poznačený prieťahmi vo výške 20.000,- Sk t.j. cca 660,- eur čo predstavuje 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu (660 : 12 = 55,- eur). Exekučný súd bol v danej veci bezdôvodne nečinný viac ako 171 dní a teda náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje sumu 275,- eur za celých 5 mesiacov. Navrhovateľ postupoval podľa a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania návrhu vo veci samej na žiadosť navrhovateľa pozitívne nereagoval.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne a návrh žiadal ako neopodstatnený zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok Odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik a výšku skutočnej škody a prípadnej nemajetkovej ujmy a teda nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z návrhu navrhovateľa nie je jasný titul nároku na náhradu škody keď nie je zrejmé či navrhovateľ uplatňuje právo z titulu „nezákonného konania“ v podobe nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, z titulu nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov resp. z titulu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda namieta nezákonné rozhodnutie. Odporca vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu nároku odporca uviedol, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola podaná 23.04.2012 a návrh bol podaný 27.09.2012 teda pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Vo veci išlo o predčasne uplatnený nárok. Navrhovateľ i napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí, doručil ministerstvu len všeobecná odpoveď, ktorou

navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciu, stratou kontaktu s povinným. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody a preto nárok navrhovateľa odporca nepovažoval za predbežne prerokovaný. Vo vzťahu k navrhovateľom uvádzaným prieťahom v exekučnom konaní odporca uviedol, že navrhovateľom neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu a to ani po vyžiadaní súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku zo strany odporcu. Navrhovateľ neuviedol či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti t.z. neuviedol či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Odporca zároveň poukázal na nález ÚS SR -25 z 03.05.2011, podľa ktorého má navrhovateľ postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo) a tiež na skutočnosť, že všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu , túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa odporcu žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu na viac ak všetky podania, na ktoré navrhovateľ poukazuje sa celkom zrejme netýkajú predmetného exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k pochybeniu, nakoľko dátumy ich podania časovo nezodpovedajú začatiu predmetného exekučného konania. K navrhovateľom vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odporca uviedol, že navrhovateľ na posúdenie otázky či došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle potrebné dôkazy nepredložil. Z ustanovenia Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 dňová neplatí ak ide o exekučný titul podľa a d to znamená pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na súd po 01.06.2011, nárok je neopodstatnený. Odporca tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Odporca k navrhovateľom uplatnenej náhrady materiálnej škody uviedol, že podľa sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk pričom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Navrhovateľ však nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatnil je možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie vzniku škody, požadoval paušálne sumy veľmi všeobecne uvedenými činnosťami čo je podľa názoru odporcu nesprávne a účelové. K uplatnenému nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy odporca poukázal na , a uviedol, že z viacerých nálezov Ústavného súdu SR kde rozhodoval ústavný súd o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy vyplýva, že poskytnutie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur , ktorá má byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávne. Ústavný súd SR vychádza aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám, prihliada aj na to či podaná sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave a pokiaľ však navrhovateľ nevyužil toto právo je neprijateľné aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu zjednať. Vznik nemajetkovej ujmy právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné nakoľko náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ nepreukázal tvrdený zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a tieto ani bližšie nekonkretizoval, neupresnil v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie dostačujúcim zadosťučinením.

K príčinnej súvislosti odporca uviedol, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Príčinná súvislosť je priama väzba javov v rámci ktorého jeden jav - príčina vyvoláva druhý jav - následok pričom vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený. Bez bezprostredného vzťahu príčiny a následku nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom Okresného súdu Bratislava I.

Súd podľa konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 28.10.2013 v neprítomnosti účastníkov konania, keď účastníci konania sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané. Odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 25.10.2013 z dôvodu plnenia naliehavých služobných povinností povereného zástupcu odporcu, pojednávanie však odročiť nežiadal, súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Podľa názoru súdu v danom prípade súd neodňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, pretože odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné považovať taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov (napríklad právo zúčastniť sa na pojednávaní, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, navrhovať súdu ďalší procesný postup a pod.). K odňatiu možnosti konať pred súdom dôjde len vtedy, ak pochybenie nastalo výlučne na strane súdu a účastník bol pripravený prijímať rozhodnutia súdu, bol pripravený rešpektovať pokyny súdu. V prípade, že účastník sám svojím konaním, o čo ide v prejednávanej veci, znemožní súdu možnosť a zároveň aj zákonnú povinnosť postupovať podľa , nemožno hovoriť o pochybení súdu, o odňatí možnosti účastníkovi konať pred súdom (, , , , ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - úradný záznam zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. - žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 15139/10 zo dňa 18.10.2010, Zmluva o úvere XXXXXXXXX zo dňa 10.08.2009, Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisová zn. SR 05883/10 zo dňa 16.07.2010, poverenie Číslo 5101 050442 * vo veci číslo exekútorského spisu Y. XXXXX/XX zo dňa 14.12.2010 a ostatný obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Súdny exekútor C.. A. L. podal na Okresnom súde Bratislava I v súlade s ustanovením o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu: č.k. SR 05883/10, ktorý vydal Slovenská A. , K..E.. dňa 16.07.2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 16.08.2010 a vykonateľným dňa 19.08.2010 a to vo veci oprávneného D., E..A..O.. - navrhovateľa proti povinnému U. L. narodená XXXX pre vymoženie 858,57 eur (25.865,28 Sk) istiny s príslušenstvom. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.12.2010.

Okresný súd Bratislava I v zmysle Z.z poverením číslo 5101 050442 * číslo exekútorského spisu Y. XXXXX/XX spisová značka zo dňa 14.12.2010 poveril na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave číslo konania SR 05883/10 zo dňa 16.07.2010 oprávneného D., E..A..O.. proti povinnému L. U., narodená XXXX na vymoženie uloženej povinnosti: istina 858,57 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 29.01.2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom 6% ročne od 04.05.2010 do zaplatenia, trovy konania 256,40 eur a trovy exekúcie , súdneho exekútora C.. A. L..

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 v žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.05.2011 t.j. v čase podania žiadosti o udelenie poverenia, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa písmeno c) , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.05.2011 t.j. v čase podania žiadosti o udelenie poverenia, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a preto návrh zamietol.

Súd prejednal vec v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľom, ktorými odôvodňoval svoj návrh a obrany odporcu. Súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovanie, keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci a potreba ďalších dôkazov v tomto smere v konaní nevyplynula najavo. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre právne posúdenie veci a dôvodnosti návrhu a ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( , ).

Základ uplatneného nároku navrhovateľa súd posúdil podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.

Podľa citovaných ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Navrhovateľ uplatnený nárok na náhradu škody odvodzoval od nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I vo veci žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci Y., ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) L. U.. Podľa navrhovateľa exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 14.12.2010 a to rozhodnutím o poverení pričom k rozhodnutiu o poverení tak došlo po zákonom stanovenej doby a omeškanie bolo o viac ako 5 mesiacov.

Súd mal v konaní za preukázané, že zo strany súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko z obsahu exekučného spisu tunajšieho súdu je zrejmé, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci Y., ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) L. U., bola na súd podaná dňa 13.12.2010. Táto skutočnosť vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu opatrenej dátumom 13.10.2010. Súd o vydaní poverenia číslo 5101 050442 * číslo exekútorského spisu Y. XXXXX/XX spisová značka rozhodol už dňa 14.12.2010 teda nasledujúci deň po doručení žiadosti o jeho vydanie. Súd o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia rozhodol na druhý deň po jej doručení. V prejednávanej veci teda veci preukázateľne nedošlo k prieťahom v konaní.

V konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že zo strany Okresného súdu Bratislava I došlo k nesprávnemu úradnému postupu keď rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia bolo vydané na druhý deň po doručení žiadosti o vydanie poverenia, neboli preukázané ani prieťahy v konaní a ani nesprávny úradný postup z titulu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď súd poverenie vydal. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé z čoho navrhovateľ vychádzal, keď v návrhu tvrdil, že súd rozhodol až po 5 mesiacov od doručenia žiadosti o vydanie poverenia.

Keďže navrhovateľ nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že v exekučnej veci došlo k prieťahom v konaní a teda že zo strany Okresného súdu Bratislava I došlo k nesprávnemu úradnému postupu, súd sa skutočnosťami ohľadne uplatnenej náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy nezaoberal, nakoľko ako súd uviedol vyššie, stanovené podmienky na priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Pokiaľ nie je splnená čo i len jedna podmienka nárok na náhradu škody nevzniká. Vo veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup a teda ani príčinná súvislosť so vznikom škody.

Súd s poukazom na vyššie uvedené návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že boli splnené všetky o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pre priznanie nároku navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa s prideleným číslom exekučnej veci Y., nakoľko v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol podľa , teda podľa úspešnosti v konaní, avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal nakoľko odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.