Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-469-2013.pdf
PDF · 116.38 KB
Case nature
Subarea
5Co/469/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu v 1. rade: L.. U. A. - A. - A., L.: XX XXX XXX, s miestom podnikania: H. Z. XX S. G. a žalobcu v 2. rade: U. Z..F..P.., L.: XX XXX XXX, so sídlom H. Z. XX S. G., proti žalovaným: v 1. rade L.. F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., P. X, v 2. rade Z. Z., V..Z.., so sídlom v N., H. XX a v 3. rade: W. W., Z.. Z..F..P.., so sídlom v H., H. XX/XXXX, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v konaní o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní tak žalobcu ako aj žalovaného v 1.rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I. č.k. 19C/373/2013-122 z 2.9.2013
rozhodol:
M e n í uznesenie v jeho vyhovujúcej časti tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
V ostatnej časti uznesenie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade je povinný strpieť užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci G. - Z., katastrálne územie: Z. O., vedených Správou katastra Košice na liste vlastníctva číslo XXXXX ako: 1. pozemky - parcely registra „C“ a to: parcelné číslo 758/1, záhrady o výmere 460 m2 a parcelné číslo 758/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, 2. nebytový priestor č. 3-1 (zariadenie verejnej správy a administratívy), na prízemí, vchod: 4, domu so súpisným číslom 2382 na parcele č. 758/4 (ďalej len „dom“), 3. byt č. 1 v suteréne, vchod: 4 domu, 4. nebytový priestor č. 2-2 (garáž) v suteréne, vchod: 4, domu, ako aj spoločných častí a zariadení domu a tiež nerušené požívanie plnení nevyhnutných pre ich riadne užívanie, najmä dodávku plynu, elektrickej energie, vody, žalobcom v 1. rade, do právoplatného skončenia konania vo veci samej a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietol.
Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neplatnosti dražby (opakovanej dražby) vykonanej v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom v rozhodujúcom období osvedčenej notárskou zápisnicou N 195/2013, Nz 14666/2013, NCR1s 15061/2013 z 3.5.2013 vykonanej žalovanou v 3. rade ako dražobníkom, na ktorej dňa 3.5.2013 žalovaný v 1. rade príklepom licitátora za cenu 360.000 € vydražil nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV č. XXXXX, katastrálne územie Z. O., obec G.
- Z. a tiež určenia, že záložné právo zapísané k týmto nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra Košice o povolení vkladu pod V 4923/2013 z 10.07.2013 nie je a žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako pôvodný vlastník nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bola vykonaná dražba, na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi ním a žalobkyňou v 2. rade tejto poskytol ešte v mesiaci november roku 2011 právo nebytový priestor č. 3-1 nachádzajúci sa na prízemí domu a byt č. 1 nachádzajúci sa v suteréne domu bezodplatne užívať za účelom prevádzkovania jej podnikateľskej činnosti. Žalovaný v 1. rade na opakovanej dražbe organizovanej žalovanou v 3. rade
ako dražobníkom dňa 3.5.2013 príklepom licitátora za cenu 360.000 € vydražil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Z. O., obec G. - Z. podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších zmien a predpisov, a po vydražení týchto nehnuteľností sa predmetných nehnuteľností svojpomocne uchopil a začal brániť žalobcom v ďalšom vstupe do týchto nehnuteľností, čomu doposiaľ bráni a tým týchto z užívania nehnuteľností úplne vylúčil. Žalobcovia pritom považujú opakovanú dražbu za neplatnú, na základe čoho pokiaľ by k vydraženiu nehnuteľnosti dňa 3.5.2013 opakovanou dobrovoľnou dražbou nedošlo, žalobkyni v 2. rade by dosiaľ nič nebránilo v nerušenom užívaní nehnuteľností ako miesta jej prevádzkarne. Žalobcovia pritom namietajú neplatnosť dražby z dôvodu, že cena nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 28/2013 z 11.3.2013 v sume 656.000 € je neprimerane nízka, resp. táto podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách nezodpovedá cene obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ďalej žalobcovia namietali neplatnosť dražby aj pre porušenie ostatných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, najmä § 11 ods. 4 a 5 a § 12 ods. 4. Žalobcovia majú dôvodné pochybnosti, či dražobná zábezpeka bola žalovaným (vydražiteľom) zložená do otvorenia dražby a tiež či cena dosiahnutá opakovanou dražbou bola zaplatená riadne a včas. Okrem toho žalobcovia namietajú aj neplatnosť Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby a tiež nesplnenie povinností vyplývajúcich pre dražobníka podľa ust. § 17 zákona o dobrovoľných dražbách a § 22 zákona o dobrovoľných dražbách. V tejto súvislosti poukázali aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30.10.2012 sp. zn. 20Co/123/2011, sp. zn. 20Co/51/2011 v obdobnej právnej veci, poukázali aj na argumentáciu krajského súdu v rozsudku sp. zn. 6Co/108/2011 z 22.11.2011. Žalobca okrem toho namietal aj vyhlásenie žalovanej v 2. rade (záložného veriteľa) o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky v zmysle § 16 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách ako právneho základu pre už vykonanú opakovanú dražbu, nakoľko žalobcom nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaná v 2. rade dospela k ňou deklarovanej celkovej výške dlhu. Žalobca totiž, pokiaľ ide o Zmluvu o úvere č. 675/ AUOC/06 má za to, že podmienky, ktoré sú obsahom jej dodatkov č. 1 až 17 sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ďalej mali za to, že ak je neplatná dražba, neplatná je aj Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi žalovaným a žalovanou v 2. rade (záložným veriteľom) ešte pred uplynutím zákonnej trojmesačnej lehoty pre podanie žaloby o neplatnosť dražby, na základe čoho sa domáhajú určenia, že záložné právo k vydraženým nehnuteľnostiam, ktoré bolo zriadené v prospech žalovanej v 2. rade pod V 4923/2013, nie je.
Súčasne žalobcovia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia s pripomenutím, že žalobca ako pôvodný vlastník využijúc svoje plné dispozičné právo na základe ústnej dohody uzatvorenej medzi ním a žalobkyňou v 2. rade, poskytol tejto ešte v mesiaci november 2011 právo nebytový priestor č. 3-1 nachádzajúci sa na prízemí domu a byt č. 1 nachádzajúci sa v suteréne domu bezodplatne užívať za účelom prevádzkovania jej podnikateľskej činnosti. Žalovaný sa však po vydražení nehnuteľností v dňoch 27.6.2013 do 3.7.2013 ich držby svojpomocne (navŕtaním zámkov) uchopil a žalobcom v ďalšom vstupe do týchto nehnuteľností začal brániť, doposiaľ bráni, a tým týchto z užívania nehnuteľností úplne vylúčil. Inak povedané, ak by k vydraženiu nehnuteľností dňa 3.5.2013 opakovanou dobrovoľnou dražbou nedošlo, ani žalobkyni by dosiaľ nič nebránilo v nerušenom užívaní, čo jej ako osobe danou dražbou priamo dotknutej na jej užívacom práve existujúcom v momente príklepu licitátora zakladá vecnú legitimáciu pre podanie žaloby o neplatnosť dražby proti žalobcovi a žalobkyňa v 2. rade v čase dražby zamestnávala štyroch zamestnancov. Mali za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi navrhovaným predbežným opatrením tak, aby žalovaný v 1. rade bol povinný strpieť užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci G. - Z., katastrálne územie: Z. O., vedených Správou katastra Košice na liste vlastníctva číslo XXXXX ako: 1. pozemky - parcely registra „C“ a to: parcelné číslo 758/1, záhrady o výmere 460 m2 a parcelné číslo 758/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, 2. nebytový priestor č. 3-1 (zariadenie verejnej správy a administratívy), na prízemí, vchod: 4, domu so súpisným číslom 2382 na parcele č. 758/4 (ďalej len „dom“), 3. byt č. 1 v suteréne, vchod: 4 domu, 4. nebytový priestor č. 2-2 (garáž) v suteréne, vchod: 4, domu, ako aj spoločných častí a zariadení domu a tiež nerušené požívanie plnení nevyhnutných pre ich riadne užívanie, najmä dodávku plynu, elektrickej energie, vody, žalobcami v 1. a v 2. rade, zamestnancami žalobkyne v 2. rade a jej zákazníkmi (klientmi) do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
K žalobe pripojil ako listinné doklady: výpis zo živnostenského registra pokiaľ ide o žalobcu v 1. rade, výpis z obchodného registra pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade, odpis Notárskej zápisnice N 195/2013, Nz 14666/2013, Zmluvu o úvere č. 675/AUOC/06, dodatky č. 2 až 6 zmluvy, dodatok č. 8 až 17 zmluvy, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu č. 675/AUOC/06-ZZ/2, Zmluvu o úvere č. 676/AUOC/06, Dodatky č. 1 až 4 Zmluvy, znalecký posudok č. 42/2011, výpis z LV
č. XXXXX pre katastrálne územie Z. O. z 28.6.2011, kópiu z katastrálnej mapy - mapový list č. 5-9/13 Správy katastra Košice, prvé tri strany kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom v 1. rade a L.. W.V. O., kolaudačné rozhodnutie z 26.07.2006, rozhodnutie Mestskej časti z 26.4.2006, výpis z LV č. XXXXX pre katastrálne územie Z. O. z 1.8.2013.
Súd citoval § 75 ods.6,8, § 76 ods.1 písm.f/ O.s.p., § 11 ods.4, § 21 ods.2 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a dôvodil, že navrhované predbežné opatrenie spĺňa vyššie uvedené podmienky iba vo vzťahu ku žalobcovi v 1. rade: je daný vecný vzťah ku konaniu vo veci samej, pretože predmetným konaním sa vyrieši otázka vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá je spochybnená žalobou o neplatnosť dražby, pričom žalobca v 1. rade je v pozícii bývalého vlastníka a žalovaný v 1. rade je v pozícii nového vlastníka, ktorý nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam dňom príklepu. Samotné tvrdenie o tom, že žalovaný v 1. rade bráni žalobcovi v užívaní predmetných nehnuteľností postačuje na osvedčenie naliehavosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade. Žalobca tiež osvedčil pravdepodobnosť nároku, pretože v žalobe poukazuje na viacero porušení zákonnej úpravy dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej a pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia (ďalej len PO), nie sú splnené podmienky vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade, ktorého súd, na rozdiel od žalobcov, nepovažuje za osobu, ktorá tvrdí, že porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bola dotknutá na svojich právach z dôvodu, že zmena vlastníctva, ktorá nastala v dôsledku dražby, hoci je aj spochybnená žalobou, nemá žiaden vplyv na stále existujúci zmluvný vzťah založený na základe ústnej dohody medzi pôvodným vlastníkom nehnuteľností (žalobcom v 1. rade) a žalobcom v 2. rade o dočasnom bezplatnom užívaní bytu č. 1 a nebytového priestoru č. 3-1, t.j. na základe zmluvy o výpožičke. Nový vlastník totiž vstupuje do tohto vzťahu, a to so všetkými právami a povinnosťami predchádzajúceho vlastníka, to znamená že ani prípadná zmena vlastníka ako prenajímateľa sama o sebe nemá vplyv na takýto vzťah, nový vlastník do už existujúceho vzťahu iba vstupuje. Bránenie v bezplatnom užívaní predmetných nehnuteľností je preto "iba" porušením zmluvnej povinnosti a jeho namietanie si žalobca musí uplatniť na súde iným typom žaloby. Súd mal za to, že vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade navrhované PO nemá vecný vzťah ku konaniu vo veci samej; súčasne z uvedených dôvodov súd nepovažuje žalobcu v 2. rade za aktívne legitimovanú osobu na podanie žaloby o neplatnosť dražby, na základe čoho má súd tiež za to, že vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nie je daná ani pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, preto nariadil v časti PO a v časti zamietol.
V podanom odvolaní žalobkyňa v 2.rade navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie v časti o zamietnutí návrhu na PO a návrhu na nariadenie PO v celom rozsahu vyhovel. V odvolaní namieta, že vstup nového vlastníka do práv a povinností pôvodného vlastníka výslovne určuje ust. § 680 Obč.zák., ak ide o záväzkový vzťah nájmu. Užívacie právo žalobkyne ohľadne vydražených nehnuteľností v momente príklepu bolo založené na dohode medzi ňou a žalobcom, žalobca je pôvodný vlastník, ktorý je súčasne jediným konateľom. Vylúčenie žalobkyne z užívania vydražených nehnuteľností je v priamej a výlučnej príčinnosti v súvislosti s napadnutou dražbou. Bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi porušením užívacieho práva žalobkyne a napadnutou dražbou, ktorá bola poukázaná je predsa rozumné a spravodlivé, aby aj žalobkyni bola poskytnutá právna ochrana v rámci konania o jej neplatnosti dražby. Po vydražení nehnuteľnosti v dňoch odo 27.6. do 3.7.2003 a po ich držbe po zásahu príslušníkov OO PZ Košice-Sever, svojpomocne navŕtaním zámkov uchopil sa žalovaný predmetných nehnuteľností a žalobcom následne v ďalšom vstupe do týchto nehnuteľností začal brániť a tým týchto z užívania nehnuteľnosti vylúčil. V čase dražby zamestnávala žalobkyňa a aj toho času zamestnáva štyroch zamestnancov, je prevádzkovateľom živnosti veľkoobchodu, sprostredkovateľskú činnosť prevádzky v oblasti obchodu, prenájom hnuteľných vecí, nákladná cestná doprava a prevádzkuje všetko v nebytovom priestore č. 3-1 (zariadenie verejnej správy a administratívy) a prevádzkovanie zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu vykonávanej v byte č. 1 dosiahla v zdaňovacom období roku 2012 obrat vo výške 370.000 € bez DPH. Ďalej ešte na nehnuteľnostiach sa nachádza tovar - skladové zásoby, ktoré podliehajú skaze za 1.150 €. Okrem toho žalobkyňa nemá nijaký prístup do predmetných nehnuteľností k hnuteľným veciam, k pracovným nástrojom (počítačovému hardwaru a ďalšie).
V podanom odvolaní žalovaný v 1.rade zastúpený právnym zástupcom navrhoval uznesenie vo vyhovujúcej časti zmeniť tak, že návrh na nariadenie PO súd zamietne. Navrhol aj priznať náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p.
Pri nariadení PO rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na PO. V súvislosti s uvedeným podotýkame, že žalobcovia neosvedčili v žalobe ani jednu skutočnosť, pre ktorú by sa malo PO nariadiť, a to z nasledovných dôvodov: I) Znalecký posudok č. 42/2011 vypracovaný L.. O. S., Y.., znalcom v odvetví odhad hodnoty nehnuteľností, ev. č. znalca 913657 bol vypracovaný k dátumu 27.6.2011, a preto sa nedal použiť.
II) Namietal, že v zmysle ust. § 12 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách, „vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby“ a podľa ods.3 „ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii“. Predkladajúc súdu znalecký posudok č. 28/2013 vypracovaný L.. M. A. poukázal na skutočnosť, že to bol práve vlastník predmetu dražby - žalobca v 1.rade, ktorý si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, keď po predchádzajúcich výzvach žalovaného v 3.rade zo dňa 26.2.2013 neumožnil vykonať ohodnotenie a prehliadku dražených nehnuteľností v termíne 7.3.2013. Žalovaný v 3.rade pritom zasielal výzvy na poskytnutie súčinnosti nielen na adresu miesta podnikania žalobcu v 1.rade, ale taktiež na adresy niekoľkých jeho prevádzkarní a sídla spol. (A. A., Z..F..P.. - S. X), ktoré boli žalovanému v 3.rade známe jednak z výpisov z Obchodného a Živnostenského registra a taktiež Miestny úrad Mestskej časti Košice - Západ obyvateľov oznámil žalovanému v 3.rade adresu trvalého pobytu p. L.. U. A.. Žalobca v 1.rade mal teda možnosť namietať cenu nehnuteľností ohodnotenú znalcom L.. M. A., resp. mal možnosť svoj dlh, ktorý mal voči záložnému veriteľovi - žalovanému v 2.rade uhradiť, čím by k dobrovoľnej dražbe nedošlo. Taktiež poukázal na skutočnosť, že výška najnižšieho podania predstavovala na začiatku dražby sumu 442.500 € a výška minimálneho prihodenia sumu 400 €. Keďže však nikto z prítomných účastníkov dražby neurobil ani najnižšie podanie, licitátor zopakoval ponuku slovami 442.500 € a vyzval účastníkov ešte dvakrát k podávaniu ponúk. Vzhľadom k tomu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie, licitátor na základe zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom dražby/ žalovaným v 2.rade, vždy po predchádzajúcej trojitej výzve na podávanie ponúk, postupne znižoval najnižšie podanie o sumu 20.000 € trikrát, o sumu 22.500 € jedenkrát, až na sumu 360.000 € (pričom mohol sumu znížiť až do polovice ceny určenej znaleckým posudkom č. 28/2013, t.j. najnižšie podanie nemohlo byť nižšie ako 328.000 €). III) Splnenie povinnosti dražobníka zaslať žalobcovi v 1.rade znalecký posudok poukázali v bode I) vyjadrenia. IV) Žalobcovia taktiež namietali neplatnosť zmluvy o vykonaní dražby, pričom nepreukazujúc, ba dokonca ani nedeklarujú jedinú skutočnosť, z akého dôvodu by mala byť táto zmluva neplatná. Žalobcovia sa síce snažia napadnúť platnosť dražby, avšak všetky svoje argumenty opierajú výlučne len o púhe tvrdenia, bez toho, aby ich akýmkoľvek spôsobom aj preukázali, resp. osvedčili. Zmluva o vykonaní dražby spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom a z toho titulu je jednoznačne platnou. Rozhodujúcou a jedinou relevantnou skutočnosťou je jedine dosiahnutý zisk žalobcu v 2.rade v uvedených zdaňovacích obdobiach (ktorý môže byť v predmetných zdaňovacích obdobiach aj 0 € a ktorý žalobca v 2.rade ani len nespomenul). Samotní žalobcovia v rámci žaloby uvádzajú, že prístup do predmetnej nehnuteľnosti nemajú až od obdobia 3.7.2013 (t.j. dva mesiace po uskutočnení dražby), je teda úplne zjavné, že do tohto obdobia mali žalobcovia (je otázne, či v nehnuteľnosti mal skutočne žalobca v 2.rade miesto svojej prevádzky) do nehnuteľnosti prístup, a moli si z nej vypratať všetky svoje hnuteľné veci, pracovné nástroje a prostriedky, písomnú agendu týkajúcu sa podnikateľskej činnosti. Podotkli, že vo všeobecnosti platí zásada primeranosti PO, pričom zásah do práv dotknutého účastníka, musí byť primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, rovnako musí byť primeraná aj eventuálna ujma vzniknutá dotknutému účastníkovi. Mali za to, že nariadením PO nebola dodržaná zásada primeranosti PO, nakoľko žalovaný 1 je povinný strpieť užívanie nehnuteľnosti (v rozsahu vymedzenom v žalobe) žalobcom v 1.rade, čím sa mu znemožnilo uskutočňovať oprávnenia vyplývajúce z ust. § 123 Obč.zák., ktoré mu umožňujú slobodne nakladať so svojím vlastníctvom. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5.5.2010 č.k. 1Obdo/6/2010 vzťahujúceho sa k § 74 a nasl. OSP, z ktorého vyplýva, že zákonná podmienka nariadenia PO je splnená v prípade, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden dôvod na nariadenie PO za splnenia zákonných podmienok na jeho nariadenie a v zmysle ďalšieho právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v Uznesení zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 6Cdo/171/2010, pred nariadením PO musí byť
požadovaný nárok aspoň osvedčený. Osvedčenie, ako sa v tomto uznesení ďalej uvádza, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a uznesenie prvostupňového súdu považovali zároveň za nepreskúmateľné v časti, kde konštatuje, že zmena vlastníctva, ktorá nastala v dôsledku dražby, hoci je aj spochybnená žalobou, nemá žiaden vplyv na stále existujúci zmluvný vzťah medzi žalobcom v 1.rade a žalobcom v 2.rade založenom na ústnej dohode o bezodplatnom užívaní bytu č.1.
Žalovaný v 3.rade, Dražobná spoločnosť so sídlom v Trnave vo vyjadrení k určeniu neplatnosti dražby okrem iného uviedol, že ani v jednom ustanovení zákon o dobrovoľnej dražbe nebol porušený zo strany žalovaných, cena nehnuteľností podľa znaleckého posudku L.. A. je primeraná a napokon na rozdiel od žalobcov ich spoločnosť ako dražobník dokáže relevantne preukázať, že dražobná zábezpeka bola žalovaným, teda vydražiteľom riadne zaplatená. Preto žiadali žalobu zamietnuť.
Žalovaná v 2.rade navrhla žalobu taktiež zamietnuť vo vyjadrení k určeniu neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Vo vyjadrení žalobcov 1., 2. k odvolaniu žalovaného v 1.rade títo uviedli, že žalobcovia, resp. záložca, pokiaľ ide o záložným veriteľom vyčíslenú výšku pohľadávky, nemá efektívnu právnu možnosť túto verifikovať proti uplatnenej pohľadávke sa účinne brániť, preto podal podnet na návrh na začatie konania o nesúlade čl. 125 Ústavy z 11.10.2013. Pripustil, že je pravdou, že znalecký posudok č.42/2011 L.. S. pri hodnote vydražených nehnuteľností predstavuje sumu 815.000 € bol vypracovaný k 1.7.2011, avšak vzhľadom na ďalší znalecký posudok je pri takmer 20% cenovom rozdiele osvedčená pochybnosť o správnosti určenia všeobecnej hodnoty v sume 656.000 €, lebo táto hodnota je neprimerane nízka a ak žalovaný v 2.rade, ktorý na úhradu ceny úver poskytol od samého počiatku žalovanému, ktorý nebude môcť žalovaný v 1.rade splácať, a tejto skutočnosti si boli žalovaní vedomí. Oni, teda pôvodný vlastník nebránili sprístupneniu vydražených nehnuteľností znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.
Po tomto vyjadrení na č.l. 464 až 467 podaním zo dňa 7.10.2013 žalobcovia dali podnet na začatie konania o nesúlade podľa čl. 125 Ústavy, lebo podľa ustálenej súdnej judikatúry vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky nemôže byť podmienka štátu dostatočným a spoľahlivým základom preto, aby dražobník, navrhovateľ dražby a vydražiteľ (subjekt súkromného práva) bez akejkoľvek kontroly a ingerencie súdnej moci zbavili žalobcu jeho vlastníckeho práva. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. § 21 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách a posilňuje postavenie bankových a nebankových subjektov pri výkone ich práv, čo má vplyv najmä pri fyzickom vystupovaní spotrebiteľov, kde sa hraničí až so svojvôľou zo strany nebankových subjektov. Preto žiadal, aby konajúci súd podal návrh na začatie konania v zmysle čl. 125 ods.1 ústavy pred Ústavným súdom SR o vyslovenie, či ustanovenie § 7 ods.2 zákona o dobrovoľných dražbách nie je v súlade s ust. čl. 12 ods.1 a 2, čl. 13, čl. 20 ods.1 a 4 a čl. 21 ods.1 a 3 ústavy. Podrobnejšie a presnejšie je uvedené v poslednom odseku č.l. 467.
Odvolací súd postupom podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania prejednal odvolanie a preskúmal uznesenie podľa § 212 ods.1, 2 písm.c/, 3 O.s.p. a zistil, že neboli splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 O.s.p.) uznesenia, ani na zrušenie (§ 221 ods.1 O.s.p.), pokiaľ ide o vyhovujúci výrok o nariadení PO, a preto v napadnutej časti ohľadne tohto výroku podľa § 220 O.s.p. uznesenie zmenil a návrh na nariadenie PO zamietol.
Treba konštatovať, že odvolanie žalovaného v 1.rade opodstatnené je, zatiaľ čo odvolanie žalobcu v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo PO v prevyšujúcej časti zamietnuté, opodstatnené nie je.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis, avšak nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. PO je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní, slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predpoklady jeho nariadenia sú jednak stanovené výslovne v platnej právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax a jeho nariadenie prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby o. i. dočasne boli upravené pomery účastníkov, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený a záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené, ďalej navrhované PO musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na nariadenie PO (vzťah, ktorý sa ním upraví, bude upravený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby). Okrem toho musí súd uvážiť, či v dôsledku PO nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov (ujma žalovanému nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením PO získa žalobca), ďalej PO nie je možné vydať tam, kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov) medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by sa PO vytvoril nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a napokon, že obsah PO by mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že PO možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len prechodne tak, aby nariadenie PO nevyvolalo, hoci len dočasne, taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Pri rozhodovaní o PO súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza zo skutočností osvedčených žalobcom. Vychádzajúc z uvedených zásad bol urobený záver, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného PO, lebo súdom nariadené PO by neznamenalo iba popretie účelu dražby, ale aj prípadnú škodu, ktorá by bola spôsobená žalovanému v 1.rade. Vo vyhovujúcej časti PO pri nariadení PO, čo i len v časti, by sa vytvoril nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania, čo je neprípustné a žalobcovia by sa dopustili škody vo vzťahu k žalovaným 1., 2., 3. Je síce pravda, že pri nariadení PO treba vziať zreteľ na to aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana aj keď aj v tomto prípade navrhovateľ žiadaného PO, ak preukáže istotu, aj táto je pri nariadení PO vítaná.
Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konaný na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm.a/ Zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené zákonom, dražobníkom je potom osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods.1 veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods.11 Zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm.g/ Zákona o dobrovoľných dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu obsiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražbu udelením príklepu (§ 27 ods.1 veta prvá Zákona o dobrovoľných dražbách).
Je treba prisvedčiť žalobcom, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní v konaní o určenie jej neplatnosti. Z ust. § 21 ods.4 Zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania treba vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.
V tomto konaní ide o pluralitu účastníkov na jednej procesnej strane - vzniká tzv. spoločenstvo účastníkov konania, ak je niekoľko žalovaných vzniká medzi nimi navzájom pasívne procesné spoločenstvo
žalovaných. O nerozlučné spoločenstvo (§ 91 ods.2 O.s.p.) ide vtedy, keď z hľadiska hmotnoprávneho je predmetom konania právo alebo povinnosť nedeľnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozhodnutia vzťahoval spoločne na všetkých účastníkov. Po nerozlučnom spoločenstve platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov.
Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR Bratislava (rozsudok sp.zn. 3Cdo/272/2007 z 22.mája 2008) v konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby ide v prípade viacerých žalovaných o ich nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods.2 O.s.p.
V riešenej veci pri nariadení PO odvolací súd vyvodil záver, že vzhľadom na odvolanie žalovaného v 1.rade a preukázanie skutočnosti, že žalobca v 1.rade mal možnosť namietať cenu nehnuteľnosti ohodnotenú znalcom L.. M. A., mal možnosť svoj dlh, ktorý má voči záložnému veriteľovi - žalovanému v 2.rade uhradiť, čím by k dobrovoľnej dražbe nedošlo, a tak neboli splnené podmienky pre nariadenie PO, lebo nebola osvedčená ani pravdepodobnosť nároku práv a povinnosti vo vzťahu žalobcov 1., 2. k žalovaným 1., 2., 3. Ostatné námietky žalobcu v 1.rade sa týkajú dôvodov konania vo veci samej.
Vo vyhovujúcej časti po nariadení PO, by v podstate došlo k popretiu dražby a vznikla by pre žalobcu v 1.rade nenapraviteľná výhoda, ktorá nie je opodstatnená v riešenej veci a súladnosť konania žalovaného v 1.rade so zákonom o dobrovoľných dražbách potvrdili vo vyjadreniach žalovaní 2. a 3.rade.
Preto bol urobený záver odvolacím súdom, že odvolanie žalovaného v 1.rade je opodstatnené pre nesplnené zákonných podmienok pre nariadenie PO a odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh na nariadenie PO zamietol. Aj v konaní o nariadenie PO treba vždy starostlivo uvážiť zmenu v užívaní vydražených nehnuteľností a to tak pre nariadenie PO podľa § 74 ako aj podľa § 102 O.s.p.
Z hľadiska napadnutého výroku žalobcom v 1.rade (t.j. ktorým nariadenie PO bol zamietnutý v prevyšujúcej časti), je treba uviesť, že súd prvého stupňa sa vyporiadal v dôvodoch svojho uznesenia so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní a odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a s jeho dôvodmi uvedenými v uznesení z 2.9.2013, pričom zložité vzťahy žalobcu v 1.rade a žalobcu v 2.rade upravuje Obchodný zákonník a zmluva o bezplatnom užívaní bytu je účelová.
Napokon je treba uviesť, že odvolací súd sa v konaní o nariadenie PO vôbec nezaoberal tým, aby podával návrh na začatie konania v zmysle čl. 125 ods.1 ústavy pred Ústavným súdom SR a to podnetom žalobcov 1., 2. zo dňa 7.10.2013, pretože nie je vylúčené podanie takéhoto návrhu vo veci samej aj z hľadiska časového, t.j. efektívnosti v konaní o nariadenie PO v rámci konania o neplatnosť dražby, avšak už teraz možno vysloviť názor, že Najvyšší súd SR zjednocuje judikatúru aj čo do konania o výklad zákonných ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. tak ako tu už bolo uvedené a to nielen citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 3Cdo/272/2007), ale aj ďalšími rozhodnutiami.
Odvolací súd s poukazom na § 145 a § 224 ods.1 O.s.p. nerozhodoval o náhrade trov konania, o týchto rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.