Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-6C-245-2022.pdf
PDF · 96.92 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-6C/245/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou JUDr. Evou Halkovou, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, C. XX, C., zastúpená: JUDr. Zuzana Tóth Slezáková, advokátka, IČO: 50094785, Hlavná 40 – Vitézov dvor, Košice, proti žalovanej: A. D. E., narodená XX.XX.XXXX, F. XX, G., zastúpená: JUDr. Ján Luterán, advokát, IČO: 43841996, Sabinovská 52, Prešov, o zaplatenie 867,25 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanom žalobou 31.8.2022 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 867,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne: sumy 48,84 € od 1.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 51,59 € od 1.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 48,84 € od 1.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 48,84 € od 1.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 58,13 € od 1.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 48,84 € od 1.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 48,84 € od 1.3.2021 do zaplatenia, zo sumy 47,28 € od 1.4.2021 do zaplatenia, zo sumy 48,94 € od 1.5.2021 do zaplatenia, zo sumy 53,71 € od 1.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 48,66 € od 1.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 45,64 € od 1.8.2021 do zaplatenia, zo sumy 48,03 € od 1.9.2021 do zaplatenia, zo sumy 48,66 € od 1.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 55,05 € od 1.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 45,64 € od 1.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 45,64 € od 1.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 45,64 € od 1.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 45,64 € od 1.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 47,83 € od 1.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 47,76 € od 1.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 45,64 € od 1.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 45,47 € od 1.7.2022 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 45,73 € od 1.8.2022 do zaplatenia, a náhrady trov konania, titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou sú, na základe dedenia po poručiteľovi B. H. - otcovi žalobkyne a starom otcovi žalovanej, podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností: 3 izbového bytu č. 13 na 7. poschodí obytného domu E. H. XXX, XXX, XXX, XXX postaveného na parcele reg. C č. XXXX I. XXX, CKN p. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 335 m2 a č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2 vedenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v okrese Košice II, v katastrálnom území E., vedenej na liste vlastníctva č. XXXXX (ďalej len „byt“). Spoluvlastnícky podiel žalobkyne na byte je 1, žalovanej 1/4 a jej brata G. J. 1.
3. V byte ostala bývať manželka poručiteľa K. H., G. L., narodená XX.X.XXXX, matka žalobkyne a stará matka žalovanej, v ktorej prospech bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania bytu. Oprávnená z vecného bremena si počas užívania nehnuteľnosti plnila svoje povinnosti,
riadne a včas uhrádzala všetky poplatky a dane. Vzhľadom na jej zdravotné problémy bola 22.7.2020 umiestnená do zariadenia sociálnych služieb. Žalobkyňa o tom informovala žalovanú emailom.
4. Žalovaná o starú matku nejaví záujem a odkedy bola umiestnená do zariadenia sociálnych služieb, uhrádza nevyhnutné náklady (poplatky voči bytovému hospodárstvu, úhradu elektriny, plynu, dane z nehnuteľnosti a poistenia bytu) na byt žalobkyňa. Žalobkyňa v žalobe položkovito vyčíslila náklady za každý mesiac od augusta 2020 do augusta 2022., odrátala z nich preplatky a vypočítala presnú sumu nákladov na byt za uvedené obdobie vo výške 3.468,97 €. Keďže žalovaná, ani jej brat žiadnym spôsobom na úhradu nákladov neprispeli, podľa pomeru veľkosti spoluvlastníckych podielov činí pohľadávka žalobkyne voči žalovanej 867,25 € (vypočítaná ako 1 z 3.468,97 €). Odkázala na ust. § 137 ods. 1, § 451 ods. 1, § 454 ods. 1 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Uplatnila si aj úrok z omeškania za jednotlivé zameškané mesačné platby.
5. Na preukázanie svojich tvrdení predložila súdu čestné vyhlásenia K. H. z 2.8.2022, výpis z LV č. XXXXX, platobné doklady SIPO II, poistnú zmluvu, potvrdenie o zaplatení poistenia za byt, rozhodnutie Mesta Košice z 26.2.2021 o výške dani z nehnuteľnosti s potvrdením o zaplatení, výzvu na mimosúdne vyporiadanie z 26.3.2021, predžalobnú výzvu z 2.6.2021 s doručenkou, vyjadrenie žalovanej na predžalobnú výzvu z 29.6.2021, odpoveď žalovanej na výzvu z 30.7.2021, vyjadrenie žalovanej z 22.9.2021, vyjadrenie žalobkyne z 4.11.2021, emailovú komunikáciu zástupkyne žalobkyne so žalovanou z 3.3.2022 až 20.6.2022.
6. Súd vo veci vydal 27.10.2022 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Voči platobnému rozkazu podala v zákonnej lehote žalovaná odpor. Žiadala žalobu zamietnuť, pričom uviedla, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovanou na podanie žaloby, keďže všetky úhrady sú spojené s menom K. H.. So starou mamou mali dohodu, že počas jej užívania bytu bude platiť všetky úhrady z jej starobného dôchodku. Namietala, že čestné vyhlásenie nereflektuje vôľu K. H.. Spochybnila žalobu s tým, že náklady spojené s užívaním bytu hradila pani H. sama, nie žalobkyňa. Ako listinný dôkaz pripojila oznámenie o trvalom pobyte K. H..
7. V replike žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že na dokladoch o úhradách výdavkov je uvedené meno jej mamy, pretože bez súhlasu žalovanej a jej brata nebolo možné prehlásiť médiá a poplatky na jej meno. Byt je od odchodu jej matky neobývaný, pričom žalobkyňa vykonáva bežnú údržbu, vetranie, sprístupnenie odpočtov energií a podobne. Poukázala na komplikovanú komunikáciu so žalovanou. Predložila súdu Dohodu o ukončení poskytovania sociálnej služby z 8.4.2021, Potvrdenie Strediska sociálnej pomoci mesta Košice z 16.12.2022 a emaily adresované žalovanej z 25.8.2020 a 25.9.2020.
8. V duplike žalovaná uviedla, že babka ju neinformovala, že sa z bytu natrvalo sťahuje a že už nebude uhrádzať platby spojené s užívaním bytu. Pri poslednej telefonickej komunikácii s ňou v auguste 2020 sa vyjadrila, že je v zariadení len dočasne a že sa do bytu vráti. Toto potvrdila aj JUDr. Plažáková (zástupkyňa žalobkyne) v liste z 26.3.2021. Žalovaná si nie je vedomá, že by jej babka podnikla kroky smerujúce k zrušeniu trvalého pobytu alebo vecného bremena. Nevyzvala ju, aby sa podieľala na úhradách za byt v čase, keď sa nachádza v zariadení. Poukázala na to, že byt je zaťažený právom vecného bremena, nie je možné ho riadne užívať, ani trhovo scudziť. Navrhla žalobu zamietnuť.
9. Súd na pojednávaní dňa 18.5.2023 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne a žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:
10. Strany sporu boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti – 3 izbového bytu s príslušenstvom v C.. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne bol 1 a žalovanej 1 (brat žalovanej nadobudol rovnako 1). Byt nadobudli dedením po poručiteľovi - otcovi žalobkyni a starom otcovi žalovanej. V byte ostala bývať manželka poručiteľa – pani K. H., v prospech ktorej bolo v byte zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľnosti. Pri vzniku vecného bremena pani H. došlo medzi spoluvlastníkmi ku konkludnetnej dohode, že pani H. bude naďalej uhrádzať náklady súvisiace s bytom.
11. V priebehu konania došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k bytu tak, že byt nadobudla v celosti žalovaná s povinnosťou výplaty žalobkyne.
12. Dňa 22.7.2020 bola pani H. umiestnená v zariadení sociálnych služieb. Byt ostal neobývaný, o jeho údržbu sa starala žalobkyňa, ktorá vyberala poštovú schránku patriacu k bytu a fyzicky uhrádzala aj platby súvisiace s bytom. Celková výška výdavkov spojených s užívaním bytu od augusta 2020 do augusta 2022 predstavuje 3.468,97 €. Žalobkyňa tieto platby hodnoverne preukázala.
13. M. H. podpísala dňa 2.8.2022 čestné vyhlásenie, napísané na počítači, kde vyhlasuje, že od jej odchodu z bytu do zariadenia sociálnych služieb, prestala uhrádzať všetky náklady spojené s bytom a všetky tieto výdavky a náklady hradí žalobkyňa. Jej podpis je notársky overený. Žalovaná v konaní namietala, že obsah čestného vyhlásenia nezodpovedá vôle pani H. a to, že ho podpísala, neznamená, že vie, čo je jej obsahom. Poukázala na to, že je v ňom chybne uvedené meno jej brata G. J.. Namiesto G. je tam uvedené meno E.. Pani H. podľa nej poznala svojho vnuka a nikdy mu meno neskomolila.
14. Vtedajšia zástupkyňa žalobkyne, advokátka JUDr. Jaroslava Plažáková, adresovala 26.3.2021, 2.6.2021 a 30.7.2021 žalovanej (a jej bratovi) výzvy na dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k bytu. Vo výzve z 26.3.2021 uviedla, že stav pani H. sa zlepšuje a plánuje sa do bytu vrátiť. Uviedla, že po čas pobytu pani H. v zariadení sociálnych služieb, uhrádza náklady spojené s jeho užívaním žalobkyňa.
15. V odpovedi na výzvu žalovaná a jej brat G. J. dňa 22.9.2021 uviedli, že na základe dedičského konania je babka oprávnená doživotne užívať byt a zaviazala sa, že bude uhrádzať náklady s tým spojené. Žiadali o predloženie vyúčtovaní na správe bytu. Dodali, že babka im vyslovene uviedla, že voči nej žiadne záväzky nemajú.
16. Zástupkyňa žalobkyne, JUDr. Tóth Slezáková adresovala žalovanej a G. J. 4.11.2021 návrh na mimosúdnu dohodu, v ktorej uviedla, že pani H. si finančné náklady spojené s pobytom v zariadení opatrovateľskej starostlivosti uhrádza sama, a tým je jej príjem vyčerpaný. Náklady na byt znáša žalobkyňa. Náklady vyčíslila a žiadala o ich úhradu (188,71 € každý).
17. Z predloženej mailovej, aj listovej komunikácie medzi stranami sporu je zrejmé, že medzi nimi neprevládali dobré vzťahy. Starostlivosť o pani H. zabezpečovala výlučne žalobkyňa, ktorá sa od roku 2014 starala aj o byt (výmena okien, maľovanie), hoci ho neobývala. O zdravotnom stave a potrebe zabezpečenia starostlivosti, či už osobne, alebo finančne informovala žalovanú a jej brata G. J., ktorí jej potrebnú pomoc neposkytovali. Žalovaná uviedla, že je prirodzené, že sa o pani H. stará žalobkyňa, keďže ide o jej matku. S babkou chodila na prechádzky, nosila ju k doktorovi. Žalovaná spolu s bratom obviňovali žalobkyňu, že sa chce na ich úkor obohatiť.
18. Žalovaná bola s pani H. v čase, keď bola už umiestnená do zariadenia sociálnych služieb, v kontakte len telefonicky. Z prvého telefonátu mala pocit, že sa chce do bytu vrátiť a jej pobyt mimo neho je len dočasný. Pani H. pri ďalšom telefonáte oznámila žalovanej, že jej má dať pokoj. Žalovaná to rešpektovala a viac ju nekontaktovala. Situáciu ohľadom platenia úhrad za byt preto nezisťovala a vychádzala z toho, že naďalej uhrádza platby za byt pani H. tak, ako to bolo dohodnuté.
19. Žalovaná žiadala v konaní výsluch svedkyne, pani H., avšak na pojednávaní uviedla, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá, súd ho preto nevykonal.
20. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
21. Podľa ust. § 139 ods. 1, 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
22. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
23. Podľa ust. § 454 ods. 1 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
24. Podľa ust. § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
25. Podľa § 215 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu a skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa CSP.
26. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
27. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
28. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že pani H. jej v máji 2020 udelila generálnu plnú moc na vykonávanie všetkých úkonov v mene pani H.. Žalovaná tvrdila, že o tejto generálnej plnej moci nemá vedomosť. Žalobkyňa potvrdila, že je možné, že žalovanú na plnú moc výslovne neupozornila, neinformovala o nej. Žalobkyňa nepreukázala, že jej bola táto plná moc udelená, ani to, že by o tom žalovanú informovala. Súd na prípadnú udelenú plnú moc preto pri rozhodovaní, neprihliadal.
29. Súd v civilnom sporovom konaní rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje postupom podľa CSP. Zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania, ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti. Strany sporu majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednávacia zásada. Strany sporu sú v ňom povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinné predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná. Strana, ktorá nepredloží dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.
30. Podľa už konštantnej judikatúry národných (napr. rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09), aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán.
31. Súd sa nezaoberal otázkou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, otázkou starostlivosti o pani H., ani pohľadávkami z dedičského konania medzi žalovanou a pani H., keďže netvoria predmet konania.
32. Na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi stranami sporu a pani H. došlo k dohode o tom, že náklady spojené s bytom bude uhrádzať pani H., ktorá má (resp. mala minimálne do obdobia podania žaloby) v byte právo doživotného bývania formou vecného bremena.
33. V prípade, ak by aj k takejto dohode medzi nedošlo, podľa ustanovenia § 151n ods. 3 OZ platí, že ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Byt slúžil výlučne pre pani H., bývala v ňom sama.
34. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že pani H. v rozhodnom období (august 2020 – august 2022), byt osobne neužívala, čo však neznamená, že mala prestať uhrádzať náklady spojené s jeho užívaním. Z listinných dôkazov vyplýva, že pôvodne, po umiestnení do zariadenia sociálnych služieb, sa plánovala do bytu vrátiť. V prípade, ak by sa pani H. rozhodla, že už ďalej nechce znášať náklady spojené s výkonom jej vecného bremena - práva doživotného užívania bytu, mala urobiť potrebné kroky a dohodnúť sa s vlastníkmi bytu na zmene pôvodnej dohody (mohla sa vzdať práva doživotného bývania v byte, byt sa mohol prenajať...). V čase pobytu pani H. mimo bytu ostal tento neobývaný, nevyužívaný. Žalobkyňa zabezpečovala len nevyhnutnú údržbu bytu, žalovaná do bytu nechodila vôbec. Existencia vecného bremena bránila spoluvlastníkom bytu po právnej stránke vykonávať obsah svojho vlastníckeho práva.
35. Žalovaná namietala v konaní, že platby naďalej uhrádzala pani H., keďže takmer všetky platobné predpisy a faktúry boli vystavené na jej meno. Je nesporné, že fyzicky realizovala úhrady žalobkyňa (prevažne osobne na pošte). Súd nemal za preukázané, že ich žalobkyňa uhrádzala z vlastných finančných prostriedkov.
36. Podľa ust. § 151n ods. 3 OZ, mala znášať náklady na byt pani H.. Súd žalobu zamietol, pretože, hoci by aj žalobkyňa na seba, bez dohody s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi, prevzala uhrádzanie nákladov na byt za pani H., nedáva jej to právny nárok na vymáhanie tejto sumy od ostatných podielových spoluvlastníkov. Žalobkyňa nie je väčšinovou vlastníčkou podielu na byte.
37. Podľa ust. § 139 ods. 2 prvej vety OZ rozhodujú o hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Podiel žalobkyne bol 1, podiel žalovanej 1. Z výšky podielov strán sporu vyplýva, že ani jedna z nich nemala väčšinový podiel. O zmene hospodárenia s bytom sa žalobkyňa musela dohodnúť so žalovanou, resp. s jej bratom G. J.. K žiadnej takejto dohode nedošlo.
38. Po vykonanom dokazovaní na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto ju zamietol.
39. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. Keďže súd žalobu zamietol, v konaní bola úspešná žalovaná, ktorej súd priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
40. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj tým či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej. Súd v predmetnej veci nemal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa ani výnimočnosť okolností u strán sporu, a preto nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).