Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-46-2012.pdf
PDF · 150.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/46/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľov: X/ M. W., D.. XX.X.XXXX V. X/ W. W., F.. F., D.. XX.X.XXXX, P. N. G. XXX, XXX XX Č., štátnych príslušníkov Slovenskej republiky, oboch právne zastúpených splnomocneným zástupcom JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, proti odporcovi: O. T., D.. XX.X.XXXX, N. XXX XX R. XXX, právne zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie ul. Májová 1115, 022 01 Čadca, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .
Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania sumu 365,42 eur, na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Antónie Kauzalovej, advokátky, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Čadca, č. ú. 0312225874/0900, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom náhrady trov konania štátu sumu 13,38 eur, na účet Okresného súdu Čadca, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 03.5.2012, v spojení s podaním zo dňa 06.6.2013 (návrhom na pripustenie zmeny návrhu, o pripustení ktorej okresný súd rozhodol uznesením vyhláseným za účasti zástupcov oboch strán sporu na pojednávaní dňa 19.7.2013), sa navrhovatelia v rade 1/ a 2/ proti odporcovi domáhajú určenia, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území P. R.Č., identifikovaná geometrickým plánom Ing. Petra Novotného č. 21/2013 zo dňa 02.5.2013 (úradne overeným Správou katastra Čadca dňa 16.5.2013 pod č. 335/2013) ako pozemok Y.-G. A. Č.. XXXX/ X - P. A. S. S. XXX O.X, S. R. Y.-G. A. Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.X, zapísanej v katastri nehnuteľností Správy katastra Čadca na liste vlastníctva č. 154 vo vlastníctve odporcu, patrí v 1/1 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľov v rade 1/ a 2/. V odôvodnení svojho cit. návrhu tvrdia, že spornú nehnuteľnosť (pôvodný návrh smeroval k celej nehnuteľnosti Y.-G. A. Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.X) kúpili v r. 1998 od Matildy Mlkvíkovej a Jaroslava Mlkvíka, ktorí boli jej výlučnými vlastníkmi a výlučne sami ju i užívali. Právni predchodcovia odporcu Jozef Franek a Libuša Franeková na Notárskom úrade JUDr. Dany Sálusovej osvedčením č. Nz 578/98 osvedčili vlastníctvo k pozemkom v G.. Ú.. R. - A. Č.. XXXX, XXXX, XXXX V. XXXX, pričom však Správa katastra Čadca pri zápise listiny do ich vlastníctva okrem osvedčených nehnuteľností omylom zapísala i spornú nehnuteľnosť (pôvodne Y.-G. A. Č.. XXXX). Následne právni predchodcovia neprávom zapísanú
spornú nehnuteľnosť darovali odporcovi. Navrhovatelia sa o tejto skutočnosti dozvedeli v r. 2011 a snažili sa o riešenie veci prostredníctvom katastrálneho konania. Správa katastra Čadca vyznačila k spornej nehnuteľnosti plombu, odporca však na predvolanie zostal nečinný a ani po osobnej návšteve navrhovateľky v rade 2/ nebolo ochotný nehnuteľnosť vrátiť. Existenciu svojho vlastníctva k spornej nehnuteľnosti navrhovatelia opierajú právne o titul vydržania podľa ust. § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, odôvodňujúc existenciu svojho naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku neoprávneným privlastnením si spornej nehnuteľnosti odporcom, ktorej sú navrhovatelia bezpodielovými spoluvlastníkmi.
Citovaný zmenený návrh zo dňa 06.6.2013 navrhovatelia, zotrvajúc inak na skutkových a právnych tvrdeniach v zmysle pôvodného cit. návrhu, založili na zameraní spornej nehnuteľnosti v nimi užívanom rozsahu prostredníctvom predloženého geometrického plánu.
Odporca sa k návrhu navrhovateľov na výzvu súdu vyjadril písomným podaním zo dňa 14.01.2013, ktorým navrhol návrh navrhovateľov ako v celom rozsahu nedôvodný zamietnuť, tvrdiac, že navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzajú nepravdivé tvrdenia. Odporca poprel, že by Matilda Mlkvíková a Jaroslav Mlkvík boli vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, od ktorých mali navrhovatelia nehnuteľnosť odkúpiť. V skutočnosti existuje písomná dohoda zo dňa 23.6.1997, podľa ktorej Jaroslav Mlkvík odpredal svoj diel Jozefovi Delinčákovi v parcele č. 1849 (staré číslo), pričom ako nové číslo parcely sa v dohode X. Č.. XXX0. Parcela (C-KN) č. 1180 je totožná s pkn. parcelou č. XXXX, zapísanou v pkn. vl. č. 80 pre kat. úz. Zákopčie, ktorú vo vydelenom stave daroval starý otec odporcu M. T. (st.) svojmu synovi Jozefovi Franekovi (ml.), otcovi odporcu darovacou zmluvou spísanou na bývalom Štátnom notárstve Čadca dňa 29.01.1970 pod č. N 84/70, Nz 102/70, registrovanou pod č. RI 169/70. Na základe tejto darovacej zmluvy otec odporcu vstúpil do držby nehnuteľnosti, ktorú užíval výlučne sám, umiestnil na nej aj schodisko v časti susediacej s parcelou Y.-G. Č.. XXXX, vozil cez ňu stavebný materiál a v r. 2000 na nej postavil garáž. Cez uvedenú parcelu otec odporcu priviedol k svojej domovej nehnuteľnosti plyn, vodu a umiestnil kanalizačné pripojenie. Okrem otca odporcu nikto iný parcelu neužíval a nerobil si žiadne nároky. M. T. (ml.) nehnuteľnosť daroval svojmu synovi, odporcovi, darovacou zmluvou, ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. V-2562/2004 zo dňa 06.4.2005 a od tejto doby nehnuteľnosť užíva výlučne odporca. Označil za nepravdivé tvrdenie navrhovateľov, že nehnuteľnosť užívajú oni, tvrdiac, že ju nikdy neužívali, o čom svedčia i údaje v evidenčnom liste č. 733 Obce Zákopčie. Navrhovatelia spornú nehnuteľnosť fakticky neovládali, nedisponovali s ňou a ich vôľa nebola nakladať s ňou ako so svojou, keďže nehnuteľnosť bola v držbe M. T. a neskôr odporcu - nie sú preto oprávnenými držiteľmi a nemohli nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie postupom podľa §§ 120 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) výsluchom účastníkov (z ktorých navrhovateľ v rade 1/ sa procesných úkonov súdu osobne nezúčastňoval, jeho neprítomnosť právny zástupca navrhovateľov ospravedlňoval pracovnými dôvodmi, pričom na vykonanie dôkazu výsluchom tohto účastníka podľa § 131 OSP ani jedna zo strán sporu výslovne netrvala), účastníkmi navrhnutých svedkov, vykonaním ohliadky spornej nehnuteľnosti na mieste samom a účastníkmi predloženými a na základe ich tvrdení a návrhov súdom zabezpečenými listinnými dôkazmi. Nevyhovel návrhu navrhovateľov na ďalšie doplnenie dokazovania vykonaním dopytu Správe katastra Čadca (toho času Okresnému úradu Čadca) na doplnenie resp. preverenie identifikácie spornej nehnuteľnosti vo vzťahu k pôvodnému stavu, na preukázanie vlastníctva M. O. - a to so zreteľom na zásadu hospodárnosti konania, majúc i vzhľadom na predbežné právne posúdenie uplatneného nároku súdom (§ 100 ods.1 OSP) vo vzťahu k predmetu návrhu navrhovateľov a ich právnej argumentácii skutkový stav veci už takto vykonaným dokazovaním za dostatočne zistený pre rozhodnutie vo veci samej (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), na základe ktorého potom súd dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam, z ktorých, hodnotiac jednotlivé vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 132 OSP), vyvodil nasledujúce skutkové a právne závery, na základe ktorých vo veci rozhodol týmto rozsudkom.
Navrhovateľka v rade 2/ vo svojej výpovedi zotrvala na tvrdeniach uvedených v cit. písomnom návrhu. Okrem iného uviedla, že nehnuteľnosť im s manželom ponúkla na predaj v r. 1998 pani O. a oni od nej odkúpili nehnuteľnosť vo výmere XXX O.X, tak, ako si nehnuteľnosť dali zamerať predloženým
geometrickým plánom a odvtedy ju i užívajú. Neskôr, niekedy v priebehu r. 1998 až 2000 - jej časť, priliehajúcu k ich záhrade, Y.-G. A. Č.. XXXX (podľa grafickej časti predloženého geometrického plánu) i oplotili pletivovým plotom a časť, pretože bola zarastená pňami a lieskami, nechali neoplotenú. Potvrdila, že dohodu s Mlkvíkovcami uzavreli tzv. na kolene, tak ako bola predložená v prílohe cit. písomného vyjadrenia odporcu k návrhu. Pani Mlkvíková, ktorá si už riadne nepamätala číslo parcely, neskôr sa s ňou navrhovateľka v rade 2/ pri vybavovaní inej záležitosti stretla na Obecnom úrade, pri ktorej príležitosti im matrikárka vyhľadala podklady k tejto parcele, čísla parciel i mapy. Pani O. zdedila predmetnú parcelu po svojej mame I. M., F.. G.. Vtedy na Obecnom úrade spísali aj kúpnu zmluvu zo dňa 26.7.2001, dodatočne navrhovateľmi predloženú na pojednávaní dňa 19.7.2013. Navrhovateľka predmetnú zmluvu potom založila medzi ostatné podklady k domovej nehnuteľnosti a jej rekonštrukcii a hoci si bola vedomá potreby spísania riadnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, s následným vkladom do príslušného katastra nehnuteľností, na túto vec zabudla. Takisto potvrdila umiestnenie garáže odporcu na časti navrhovateľmi odkúpenej spornej nehnuteľnosti, podľa navrhovateľky najskôr v r. 2010. Odporca sa na ich súhlas nepýtal, hoci jemu i jeho otcovi ukázali, keď odkúpili pozemok, pokiaľ siaha odkúpená časť a ako zistila na Obecnom úrade, nepožiadal o povolenie umiestnenia tejto stavby ani Obec Zákopčie. Odporca so svojim otcom z tohto pozemku berú i trávu - navrhovatelia to brali tak, že chovajú dobytok, tak ju potrebujú a keďže svoje nehnuteľnosti užívajú len počas víkendov, inak to neriešili. Navrhovateľka inak nezaregistrovala užívanie spornej nehnuteľnosti odporcom alebo jeho otcom, ani žiadne nároky z ich strany. Až asi v r. 2000 otec odporcu postavil schodisko, nachádzajúce sa mimo spornej nehnuteľnosti a až po smrti navrhovateľkinej matky, ktorá zomrela v novembri r. 2010, asi na jar nasledujúceho roku sa otec odporcu ohradzoval proti užívaniu záhrady navrhovateľmi, pričom však išlo o inú nehnuteľnosť, parcelu č. XXXX s tým, že chodia po jeho parcele, na základe čoho navrhovatelia začali veci preverovať v katastri nehnuteľností a zistili tak zápis parcely Y.-G. Č.. XXXX na odporcu, hoci titul, na základe ktorého jestvuje tento zápis, s touto nehnuteľnosťou nemá nič spoločné, čo im potvrdila i pracovníčka katastra.
Odporca vo svojej výpovedi takisto zotrval na tvrdeniach v zmysle jeho cit. písomného vyjadrenia k návrhu. Tvrdil, že garáž, postavenú na spornej nehnuteľnosti nepostavil v r. 2010, ako tvrdí navrhovateľka, ale niekedy po r. 2000. Zmienené schodisko, nachádzajúce sa mimo spornej nehnuteľnosti (po súdom pripustenej zmene návrhu navrhovateľov) bolo postavené ešte v r. 1983 - 1984, kedy on navštevoval učilište. Okrem toho je na nehnuteľnosti hlavný uzáver plynu. Spochybnil tvrdenie navrhovateľky v rade 2/ o jej stretnutí s pani O., ktorá asi posledných osem rokov svojho života neopustila lôžko, na Obecnom úrade. Podľa neho O. nikdy spornú nehnuteľnosť neužívali, ani nekosili, robil tak odporca a jeho predchodcovia.
Súd vo veci vypočul ako svedka otca odporcu M. T. (nar. r. 1938). Uviedol, že pôvodnú parcelu č. 1849 darovala ešte jeho prababka svojej dcére a tá zas svojmu synovi, jeho otcovi, ktorý potom nehnuteľnosť užíval asi od 40. rokov minulého storočia, bez nárokov iných osôb a potom nehnuteľnosť v r. 1968 - 1969 daroval svedkovi, ktorý nehnuteľnosť takisto užíval bez cudzieho rušenia a v r. 2000 ju daroval svojmu synovi - odporcovi. Matildu O.Í. V. M. O. a ani ich predchodkyňu I. M., F.. G. svedok nikdy nevidel užívať sporný pozemok, ani sa k nemu nehlásili. Cez nehnuteľnosť sú vedené prípojky inžinierskych sietí k jeho domu, zriadené niekedy v období r. 1970 až 1971, kedy svedok staval svoj dom. Potvrdil, že navrhovatelia postavili oplotenie svojich nehnuteľností priliehajúce k spornej nehnuteľnosti asi v r. 2000 až 2001 a niekedy v týchto rokoch podľa neho odporca postavil i predmetnú garáž. Ide o panelovú garáž, bez základu, na ktorú, ako sa informoval na Obecnom úrade, nie je potrebné stavebné povolenie. Svedok bol opätovne vypočutý i na ohliadke na mieste samom, kde identifikoval svoje skutkové tvrdenia vo vzťahu k stavu na mieste samom. K času stavbe garáže jeho syna tentoraz uviedol približný dátum v r. 2004 alebo 2005.
Vykonaním ohliadky na mieste samom dňa 14.8.2013, okrem účastníkov, ich zástupcov a účastníkmi navrhnutých svedkov tiež za účasti svedka Ing. Petra Novotného, geodeta, ktorý vyhotovil navrhovateľmi predložený geometrický plán č. 21/2013, súd jeho vypočutím zistil identifikáciu spornej nehnuteľnosti Y.-G. A. Č.. XXXX/X - P.É. A. S. S. XXX m2, tzv. v prírode, na mieste samom, vrátane identifikácie rozdelenia Y.-G. A. Č.. XXXX D. Y.-G. A. Č.. XXXX/X V. Č.. XXXX/X jeho geometrickým plánom. Túto nehnuteľnosť svedok zameral (ako vyplýva i z grafickej prílohy cit. geometrického plánu, použitej súdom ako príloha zápisnice z ohliadky, so znázornením skutočného stavu na mieste samom, súčasne s fotodokumentáciou vyhotovenou súdom a predloženej odporcom) od vlastníckej hranice medzi
pozemkami Y.-G. A. Č.. XXXX vo vlastníctve navrhovateľov a Y.-G. A. Č.. XXXX tak, že od tejto hranice zameral navrhovateľmi uvádzanú odkúpenú výmeru pozemku XXX O.X. Takouto identifikáciou spornej nehnuteľnosti vznikol jestvujúci stav, keď (približne polovičná) časť spornej nehnuteľnosti, priliehajúca k Y.-G. A. Č.. XXXX, je navrhovateľmi oplotená (priebeh tohto oplotenia v časti priliehajúcej k verejnej cestnej komunikácii nekorešponduje úplne s vlastníckou hranicou) spolu parcelou Y.-G. Č.. XXXX V. A. Y.-G. Č.. XXXX, na ktorej je dom vo vlastníctve navrhovateľov a na druhej, neoplotenej, časti spornej nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa pod úrovňou rodinného domu odporcovho otca M. T. D. A. Y.-G. Č.. XXXX, je umiestnená (celá) stavba garáže odporcu. Svedok pre potreby svojho zamerania vychádzal z podkladov katastra nehnuteľností a vzhľadom na stav zápisu k pozemku Y.-G. A. Č.. XXXX ako parcely registra C nevykonával jej identifikáciu s pôvodným pozemkovoknižným stavom. Pri zameraní inak vychádzal z požiadavky navrhovateľov a z nimi predloženej zmluvy na výmeru XXX O.X, bez kontaktu s odporcom.
Počas ohliadky na mieste samom súd vypočul i ďalších svedkov, z ktorých Ing. František Hažík, súčasný (od 01.01.2007) starosta Obce Zákopčie, na základe obci dostupných informácií, najmä o umiestnení predmetnej garáže vo vlastníctve predchádzajúceho vlastníka na obcou prenajatom pozemku vyslovil predpoklad, že odporca garáž umiestnil na spornej nehnuteľnosti najskôr v r. 2007, najneskôr v r. 2008, svedkyňa Zdenka Pikuliaková, pracovníčka Obecného úradu v Zákopčí, potvrdila, že na požiadanie navrhovateľky v rade X/ Z.D. Z. O. O. V. M. O. im napísala text navrhovateľmi predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 26.7.2001 tak, ako jej ho menovaní nadiktovali, keď im predtým umožnila nahliadnuť i do mapových podkladov nachádzajúcich sa na Obecnom úrade a do zoznamu parciel, v ktorom bola táto parcela ešte pod starým číslom a ako vlastník bol zapísaný M. O. (D.. F.. XXXX), ktorý, takisto vypočutý ako svedok, zhodne s navrhovateľmi tvrdil, že vlastníkmi spornej nehnuteľnosti boli on a jeho neb. matka O. O. V. A. D. M. N. I. M., F.. G., po ktorej on dedil. Uviedol, že tento pozemok ešte v čase, keď žila jeho stará matka, ktorá zomrela pred 32 rokmi, užívali spoločne so susedmi Bučkovcami tak, že ho kosili, pretože chovali hospodárske zvieratá a takto pozemok užívali približne do konca 60. rokov 20. storočia. Po smrti starej matky pozemok užíval svedok spolu so svojou matkou tak, že ho občas pokosili a občas ho pokosili požiarnici, neskôr len požiarnici, potom pozemok v r. 1997 predali navrhovateľom
- potvrdil, že na základe účastníkmi predložených oboch cit. kúpnych zmlúv zo dňa 23.6.1997 a zo dňa 26.7.2001. K rozdielnemu označeniu čísel parciel v oboch zmluvách uviedol, že sa tak stalo preto, lebo jeho mama pri spísaní prvej dohody nevedela správne číslo parcely. Nemal vedomosť o existencii prípojok inžinierskych sietí k domu odporcovho otca, vedel len o plynových hodinách (podľa identifikácie geodetom Ing. Novotným mimo spornej nehnuteľnosti, už na Y.-G. A.. Č.. XXXX/X, blízko stavby garáže odporcu na spornej nehnuteľnosti, ktorú časť Y.-G. A. Č.. XXXX svedok označil ako patriacu susedom Bučkovcom), ani nevedel o tom, že by nehnuteľnosť užívala rodina odporcu. Svedkyňa V. N., F.. F. (D.. F.. XXXX), sestra navrhovateľky v rade 2/, potvrdila svoju vedomosť o kúpe spornej nehnuteľnosti navrhovateľmi od pani O., o následnom oplotení jej časti navrhovateľmi. Túto nehnuteľnosť v minulosti užívali starí ľudia spoločne, kosili ju tak pani O. a jej synovia, ako aj starí rodičia svedkyne. Nevie o tom, že by nehnuteľnosť užívali predchodcovia odporcu, ktorí si tu kúpili dom v čase, keď mala svedkyňa asi 10 rokov. Svedkyňa V. S., F.. T. (D.. F.. XXXX), sestra odporcu, zas tvrdila, že odkedy si tu jej rodičia postavili dom, sporný pozemok, ktorý podľa informácie od deda svedkyne vždy patril k pozemku nad ním, kde je postavený rodičovský dom a ktorý takto jej dedo dal jej otcovi, užívala ich rodina - pozemok klčovali, pretože bol celý zarastený lieskami. A. O. proti tomu nikdy nenamietala a takisto nie ani jej mama, ktorá ešte žila, keď sa v r. 1985 stavalo schodisko vyúsťujúce na tento pozemok (súd dodáva s odkazom na vyššie uvedené zistenia na mieste samom, že schodisko vyúsťuje mimo sporného pozemku Y.-G. A. Č.. XXXX/X). Zostávajúci vypočutí svedkovia sa vyjadrovali len k užívaniu spornej nehnuteľnosti - svedok JÁ. Y. (D.. F.. XXXX) potvrdil, že sporný pozemok, zarastený lieskami a tŕním, čistili predchodcovia odporcu, keď tam prišli bývať, konkrétne časť pozemku v brehu pod ich domom, svedok M. G. (D.. F.. XXXX), N.Y. S. P. R. P. F.. XXXX, potvrdil, že časť spornej nehnuteľnosti pod svojim rodinným domom užívali rodičia odporcu a nakoniec svedok F. B. (D.. F.. XXXX) len nekonkrétne uviedol, že v minulosti mal pozemok viac užívateľov, on sa nestaral, komu patrí. Pomáhal odporcovi pri stavbe garáže na spornom pozemku, nemá vedomosť o tom, že by proti tomu vtedy niekto namietal.
V rozhodnom čase vyhlásenia tohto rozsudku je ako výlučný vlastník, okrem iných i nehnuteľnosti Y.- G. A. Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.X v katastri nehnuteľností na U. Č.. XXX zapísaný odporca, titulom darovacej zmluvy č. V 2562/04, spísanej dňa 22.12.2004 na Notárskom úrade JUDr. Dany Sálusovej v Čadci pod č. N 556/2004, NZ 94311/2004, ktorou mu spolu s ďalšími i túto nehnuteľnosť daroval jeho
otec M. T. (P. H. Z. Z. O. U. T., F.. G. W. P. L. F. W. Č.. Z.. XXX D. A. Y.-G. A.. Č.. XXXX) ktorej vklad do katastra bol povolený dňa 06.4.2005. Podľa obsahu navrhovateľmi predloženého osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, spísaného rovnako na Notárskom úrade JUDr. Dany Sálusovej v Čadci dňa 23.12.1998 pod č. Nz 578/1998, otec odporcu takto osvedčil svoje výlučné vlastníctvo k pozemkom v kat. úz. R.L. Y.- G. A. Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX V. Č.. XXXX, identifikovaným z pôvodnej pkn. A. Č.. XXXX, R. S. A.. S.. Č.. XX geometrickým plánom č. 31059783-88/95, na základe vyhlásenia, že tieto nehnuteľnosti nadobudol z časti darovacou zmluvou spísanou pod č. N 84/70, Nz 102/70 od otca M. T. a z časti ústnou darovacou zmluvou v r. 1982 P. A. T., ktorý ich nadobudol dedením po neb. M. T. pod sp. zn. D 604/81, pričom na pozemku Y.-G. A. Č.. XXXX si spolu so svojou manželkou na základe stavebného povolenia vydaného pod č. Výst. 13-40-327-70-Hk postavili rodinný dom č. súp. 410. Predmetom cit. osvedčenia je i vyhlásenie o vydržaní vlastníctva, v tomto prípade oboch rodičov odporcu vo vzťahu k pozemku Y.- G. A. Č.. XXXX, tým istým geometrickým plánom identifikovanému z pôvodnej pkn. parc. č. XXXX S. A.. S.. Č.. XX V. R. A.. A.. Č.. XXXX S. A.. S.. Č.. XX.
Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že predmetom cit. osvedčenie vyhlásenia o vydržaní zo dňa 23.12.1998 nebol i pozemok Y.-G. A. Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.2, z ktorého geometrickým plánom Ing. Petra Novotného č. 21/2013 identifikovaná časť (s predmetom rozdelenia pozemku, bez identifikácie na pôvodný pkn. stav) ako pozemok C-G. A. Č.. XXXX/X - P.É. A. S. S. XXX O.X, predstavuje nehnuteľnosť, o ktorej vlastníctvo ide v tomto spore. Ani darovacia zmluva č. V 2562/2004 vo svojom texte neodkazuje na vlastnícky titul darujúceho vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Odporca, odvodzujúci svoje vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti od svojich predchodcov tak, ako je uvedené v jeho cit. písomnom vyjadrení k návrhu, k tejto skutočnosti (absencie pozemku Y.-G. A. Č.. XXXX a pôvodnej pkn. parcely, z ktorej má byť vytvorená, v cit. osvedčení) v priebehu konania zaujal stanovisko prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 19.7.2013 tvrdiac, že jeho otec si nedal osvedčiť vlastníctvo i k tejto nehnuteľnosti z dôvodu, že na túto mu bol vydaný list vlastníctva na základe zjednodušeného registra pôvodného stavu, ako na časť pôvodnej I. A. Č.. XXXX. Na preukázanie svojho tvrdenia o vlastníctve svojho starého otca M. T. (Z..) G. A.. A. Č.. XXXX, D. W. M. P. M. T. (O..), A. Z. S. R. A.. S.. Č.. XX A. G.. Ú.. R.G., obsahujúci okrem iných zápis o nadobudnutí vlastníctva M. T. v podiele X/XX H. W. S. Č. N. A. F.. Č.. XX W.); v predloženom výpise z pkn. vl. Č.. XX sa v časti B neuvádzajú O. O. V. M. O. ako (spolu)vlastníci v majetkovej podstave v časti A zapísaných nehnuteľností, vrátane pkn. A. Č.. XXXX. Predmetom darovania podľa odporcom takisto predloženej darovacej zmluvy č. N 84/70, Nz 102/70 uzavretej medzi predchodcami odporcu M. T. Z.. (D.. F.. XXXX) V. M. T. O.. (D.. F.. XXXX), je podľa vtedajšej evidencie nehnuteľností I. A. Č.. XXXX - F.Ľ. S. S. XXX O.X, totožná s časťou A.. A.. Č.. XXXX, zapísanej v pkn. S.. Č.. XX, darovaná ako stavebný pozemok.
V odporcom predloženom výpise z evidenčného listu č. 733 zo dňa 08.01.2013, vyhotoveného pre internú potrebu obce, sa neuvádza žiadny konkrétny držiteľ nehnuteľnosti C-G. A. Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.X.
Obec Zákopčie vydala potvrdenie zo dňa 07.01.2013 o tom, že odporca je vlastníkom Y.-G. A. Č.. XXXX
- P. A. S. S. XXX O.X a za túto platí obci i daň. V liste zo dňa 28.5.2013 na žiadosť navrhovateľky v rade 2/ Obec Zákopčie ako príslušný stavebný úrad potvrdila, že k uvedenému dňu neeviduje stavebné povolenie, ani ohlásenie drobnej stavby pre odporcu ako stavebníka na stavbu garáže na pozemku Y.- G. A. Č.. XXXX.
Prvá z písomných zmlúv, od uzavretia ktorých navrhovatelia odvodzujú svoje tvrdenie o existencii dobromyseľnej držbe spornej nehnuteľnosti ako jednej z podmienok pre nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania podľa nimi uvádzanej právnej úpravy, je dohoda podpísaná dňa 23.6.1997 M. O. (ten ju ako svedok súdu predložil i v origináli) ako predávajúcim a navrhovateľom v rade 1/ M. W. V. G., Z. A. O. O. V. N. F. ako svedkov, podľa textu ktorej podpísaní potvrdzujú, že predávajúci „predal svoj diel, to je polovicu brehu pod krížom pri chalupe M. W. X. H. Č.. A.. Z. XXXX (nové 1780) za cenu dohody 900 ks“. Nasledujúca, navrhovateľmi predložená, kúpna zmluvy zo dňa 26.7.2001, je uzavretá medzi Matildou O. (jej podpis je tým istým dňom i úradne overený) a M. O. ako predávajúcimi na jednej strane a navrhovateľkou v rade 2/. W. W. na strane druhej, podpísaná ako svedkyňou Boženou Romanovou, podľa textu ktorej zmluva „sa týka predaja nehnuteľnosti a to parcely č. G. XXXX/neúr. A. P. S. XXX O.X v
časti obce u Tarabov, ktorej je predávajúca spoluvlastníčkou“ a jej účastníci ďalej potvrdzujú, že kupujúca p. O. za uvedenú parcelu zaplatila na základe dohody 900,- Sk a nakoniec predávajúca vyhlasuje, že „do budúcna si už nikdy nebude ani ona ani jej deti robiť na uvedenú parcelu akékoľvek nároky“.
Svedok M. O. ďalej na preukázanie svojho tvrdenia o vlastníctve k spornej nehnuteľnosti v priebehu konania predložil súdu právoplatné rozhodnutie Štátneho notárstva Čadca sp. zn. 1D 609/82 zo dňa 29.7.1982 v dedičskej veci po poručiteľke I. M., F.. Š., potvrdzujúce nadobudnutie dedičstva v časti pre dcéry poručiteľky S. O., F.. T. V. O. O., F.. Š. a v časti pre vnuka poručiteľky M. O. a z ktorého súd zistil, že ako predmet vyporiadania dedičstva po menovanej poručiteľke neuvádza nehnuteľnosť podľa vtedajšieho stavu zápisu v evidencii nehnuteľností, ani podľa pôvodného stavu v pozemkovej knihe, na ktorý cit. rozhodnutie inak vo svojom výroku podrobne odkazuje, ktorú by bolo možné podľa účastníkmi predložených listinných dôkazov identifikovať so spornou nehnuteľnosťou. Predmetom dedenia po poručiteľke však medzi inými bola (v stave neidentifikovanom) i A.. A. Č.. XXXX, R. S. A.. S.. Č.. XX, vo vzťahu ku ktorej navrhovatelia predložili súdu výpis R. A.. S.. Č.. XX A. G.. Ú.. R., A. S. Č. N. A. F.. Č.. X zápis vlastníctva poručiteľky (tam označenej ako vdova I. T. F.. Š. G.). K pozemkovoknižnému výpisu navrhovatelia súčasne predložili doklad označený ako spätná identifikácia parciel zo dňa 11.4.2012 (bez potvrdenia Správy katastra Čadca), podľa obsahu ktorého Y.-G. A. Č.. XXXX - P. A. S. S. XXX O.X, zapísaná na U. Č.. XXX vo výlučnom vlastníctve odporcu, je vytvorená podľa stavu v pozemkovej knihe z pkn. parcely Č.. XXXX, bez uvedenia výmery, zapísanej v pkn. vložkách č. XXX, XX, XX, XX, XX V. XX. Súd len dodáva, že v súlade s touto identifikáciou i odporcom predložený výpis R. A.. S.. Č.. XX potvrdzuje zápis vlastníctva jeho predchodcu okrem iných nehnuteľností i k A.. A.. Č.. XXXX, zapísanej (vo vzťahu k podielu 4/24) i v majetkovej podstate tejto pkn. vložky, tak ako je táto pkn. parcela zapísaná v časti A i v navrhovateľmi predloženej pkn. S.. Č.. XX (v tomto prípade tvorí majetkovú podstatu tejto pkn. vložky k tejto pkn. parcele podiel 3/24).
Vo veci návrhu navrhovateľov o určenie, že sporná nehnuteľnosť patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom vydržania súd na posúdenie takto zisteného skutkového stavu aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“), osobitne potom právnu úpravu o nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním podľa ust. § 134 v spojení s ust. § 132 a §§ 129, 130 Obč. zák. o držbe a v spojení s ustanoveniami o vlastníckom práve a jeho ochrane (§§ 123 a nasl. Obč. zák.) a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci (§ 154 ods.1 OSP), viazaný pritom vzhľadom na predmet konania v celom rozsahu návrhom navrhovateľov v sporovom konaní (§ 153 ods.2 OSP) a prihliadajúc na aktuálny stav zápisu o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. § 70 ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a v konaní, ktorého predmetom je návrh o určenie existencie práva v zmysle ust. § 80 písm. c) OSP v spojení s ust. §§ 159, 159a OSP skúmajúc súčasne existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na navrhovanom určení.
Ako vyplýva zo skutkových a právnych tvrdení navrhovateľov v ich cit. návrhu na začatie konania i v ďalšom priebehu konania, nadobudnutie svojho vlastnícke práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním na základe súčasnej právnej úpravy podmienok vydržania v ust. § 134 Obč. zák. odvodzujú od uzavretia kúpnej zmluvy s O. O. V. M. O. - v znení vyššie citovaných písomných textov zo dňa 23.6.1997 a zo dňa 26.7.2001 a tvrdenia o nasledujúcej nepretržitej dobromyseľnej držbe spornej nehnuteľnosti najmenej počas zákonom ustanovenej vydržacej doby.
Okresný súd na pojednávaní vo veci samej dňa 25.10.2013, na základe posúdenia tvrdení navrhovateľov o nadobudnutí vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a výsledkov vykonaného dokazovania procesným postupom podľa § 100 ods.1 OSP upovedomil strany sporu o predbežnom právnom posúdení veci, konštatujúc s odkazom na ust. § 134 ods.1 Obč. zák., upravujúce podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam titulom vydržania, vo vzťahu k právnej úprave držby a oprávnenej držby v ust. §§ 129, 130 Obč. zák., že takto navrhovateľmi uplatnený nárok sa mu javí ako právne neopodstatnený, pre nedostatok preukázania splnenia podmienok nadobudnutia vlastníctva k spornej
nehnuteľnosti vydržaním. Na tomto konštatovaní (na ktoré navrhovatelia, zotrvajúc na svojich tvrdeniach, reagovali vyššie zmieneným dôkazným návrhom na identifikáciu spornej nehnuteľnosti vo vzťahu k pôvodnému stavu, s cieľom preukázania vlastníctva M. O. k pôvodnej nehnuteľnosti, ktorému dôkaznému návrhu, ako je už uvedené, súd nevyhovel) súd zotrval i po skončení dokazovania a na základe neho vo veci rozhodol týmto rozsudkom.
Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam hnuteľným i nehnuteľným je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias uhorského obyčajového práva platného pre úpravu občiansko-právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníckeho, kontinuálne potom i po prijatí Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. (tzv. Stredný občiansky zákonník) účinného od 01.01.1951. Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., účinný od 01.4.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút opäť vrátený novelou Obč. zák. - zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, v zmysle prechodného ust. § 865 ods.3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb., účinným od 01.01.1992 - podľa ktorej poslednej právnej úpravy podmienok vydržania, v znení účinnom od 01.01.1992, súd posúdil i návrh navrhovateľov v tejto veci.
Vlastníctvo nemohol (a nemôže ani podľa súdom aplikovanej súčasnej platnej úpravy podmienok držby a vydržania v ust. §§ 129, 130 ods.1 a § 134 ods.1 Obč. zák.) vydržať ten, kto nebol dobromyseľný. V predchádzajúcich citovaných právnych úpravách vydržania okrem iných podmienok, predovšetkým dĺžky vydržacej doby, pokiaľ ide o požiadavku dobromyseľnosti bol rozdiel v tom, že obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení držby a Stredný občiansky zákonník počas celého priebehu vydržacej doby. Súčasná, súdom aplikovaná citovaná právna úprava podmienok vydržania vyžaduje nepretržitú oprávnenú držbu takisto počas celej vydržacej doby, ktorá je v prípade nehnuteľných vecí desaťročná.
Obe predložené písomné zmluvy zo dňa 23.6.1997 a zo dňa 26.7.2001 súd vzhľadom na jednoznačný nedostatok podstatných formálnych náležitostí vyžadovaných tak ako v súčasnosti i vtedajšou všeobecne záväznou právnou úpravou na platný prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam podľa Obč. zák. (§ 46 ods.1, §§ 588 a nasl.) v spojení s osobitnou právnou úpravou v katastrálnom zákone (vrátane podmienky vkladu vlastníctva do katastra nehnuteľností v zmysle § 47 ods.1 Obč. zák. a §§ 28 a nasl. katastrálneho zákona) a v neposlednom rade vzhľadom na nejednoznačnosť textu zmlúv najmä v časti identifikácie prevádzanej nehnuteľnosti a rozsahu prevádzaného vlastníctva tej - ktorej predávajúcej osoby i s prihliadnutím na podstatné náležitosti platných právnych úkonov v zmysle všeobecnej úpravy v ust. §§ 34 a nasl. Obč. zák., právne posúdil len ako tzv. domnelý (putatívny) právny titul, ktorý sám osebe pre nedostatok všeobecne záväznou právnou úpravou predpísaných podstatných náležitostí nemôže byť právnym titulom, zakladajúcim zmenu nositeľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z hľadiska splnenia či nesplnenia podmienok vydržania preto rozhodujúcim bolo posúdenie, či takéto písomné zmluvy mohli byť so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétnej veci titulom zakladajúcim dobromyseľnosť držby navrhovateľov k spornej nehnuteľnosti alebo nie.
K otázke posudzovania dobromyseľnosti držby, ako rozlišujúceho znaku medzi držbou oprávnenou (ktorá je podmienkou vydržania vlastníctva k predmetu držby v zmysle § 134 ods.1 Obč. zák.) a neoprávnenou, zaujal vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dobromyseľnosť (tzv. dobrú vieru) ako vnútorný psychický stav pre potreby posúdenia podľa § 130 ods.1 Obč. zák. nemožno založiť len na subjektívnych predstavách držiteľa, ale túto „je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba“ (posledná citácia z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 49/2010 zo dňa 29.3.2011). Základom oprávnenej držby držiteľa, subjektívne sa domnievajúceho, že mu vec, ktorú drží i patrí, aj keď tomu tak v skutočnosti z hľadiska objektívneho platného práva nie je, môže byť len ospravedlniteľný omyl, za ktorý citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje taký, „ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať“. Súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí opisuje i situáciu,
kedy naopak o ospravedlniteľný omyl nejde - „ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je.“ Súd dodáva, že obdobný právny názor Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil i v ďalších rozhodnutiach, podrobne ho odôvodnil napr. v rozsudku vo veci sp. zn. 6 Cdo 78/2011 zo dňa 30.11.2011.
Medzi účastníkmi v tejto prejednávanej veci nebola spornou len otázka oprávnenosti držby, ale aj existencie faktickej držby spornej nehnuteľnosti navrhovateľmi (§ 129 ods.1 Obč. zák.). Súd dodáva, že navrhovatelia v konaní preukázali svoju držbu len vo vzťahu k časti spornej nehnuteľnosti a to tej, ktorú majú oplotenú a užívajú ju spolu s ostatnými svojimi nehnuteľnosťami, tak ako je táto časť nehnuteľnosti identifikovaná v predloženom geometrickom pláne č. 21/2013 a bola takto zistená i ohliadkou na mieste samom. Vo vzťahu k zostávajúcej časti spornej nehnuteľnosti sú tvrdenia navrhovateľov nedostatočne hodnoverné, nezodpovedajúce na mieste zistenému skutočnému stavu, nekorešpondujúce s citovanými výpoveďami časti vypočutých svedkov (s výnimkou svedkyne V. N., sestry navrhovateľky v rade 2/ a čiastočne i svedka M. O., ktorého tvrdeniu, podľa ktorého nemal vedomosť o tom, že by spornú nehnuteľnosť užíval odporca resp. jeho predchodcovia, odporuje odporcom predložená fotodokumentácia, zachytávajúca okrem iných i tohto svedka pri práci výkopu odvodného kanála zo žumpy pri rodinnom dome odporcovho otca smerom k hlavnej ceste, cez sporný pozemok) i so správaním sa účastníkov sporu, z ktorých odporca najneskôr v r. 2008 umiestnil na tejto časti sporného pozemku svoju garáž, zatiaľ čo navrhovatelia proti takémuto inak nepochybne významnému zásahu do prípadnej pokojnej držby nehnuteľnosti, preukázane nepodnikli žiadne právne kroky, s výnimkou žiadosti podanej Obci R. s dopytom na existenciu stavebného povolenia, podanej v máji r. 2013 už v priebehu tohto súdneho konania.
Pokiaľ ide o spornú otázku oprávnenosti držby navrhovateľov podľa § 129 v spojení s § 130 ods.1 Obč. zák. vo vzťahu k nimi preukázane držanej oplotenej časti spornej nehnuteľnosti, súd v podrobnostiach odkazuje na vyššie citované právne závery z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5 Cdo 49/2010. Navrhovateľka v rade 2/ vo svojej cit. výpovedi na pojednávaní i sama potvrdila, že „si bola vedomá potreby spísania riadnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, s následným vkladom do príslušného katastra nehnuteľností“, ale potom vzhľadom na iné povinnosti „na túto vec zabudla“. Vzhľadom na toto jednoznačné vyjadrenie navrhovateľky je nadbytočné ďalej podrobnejšie odôvodňovať i v kontexte miestnom a časovom (na sklonku 20. storočia na Slovensku je nevyhnutne vo všeobecnom právnom povedomí občanov vzhľadom na účinnosť súčasného Občianskeho zákonníka od r. 1964 a predpisov o evidencii nehnuteľností, neskôr od r. 1992 o katastri nehnuteľností, akou formou sa postupuje pri prevode vecných práv k nehnuteľnostiam, vrátane nevyhnutnosti následného osobitného konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, predtým do r. 1992 o registrácii zmluvy) a tiež osobnom (najmä vo vzťahu k veku a plnej spôsobilosti navrhovateľov na právne úkony, ktorú nadobudli plnoletosťou a tým postupne i právne povedomie práve v čase účinnosti právnej úpravy Obč. zák. o nakladaní s vecnými právami s nehnuteľnosťami) neakceptovateľnosť prípadného právneho omylu navrhovateľov - ktorého existenciu v zmysle cit. vyjadrenia navrhovateľky v rade 2/ vlastne ani netvrdia. Opomenutie, zanedbanie všeobecne známeho právneho postupu navrhovateľmi v konkrétnej veci vzhľadom na zistené okolnosti je (vo vzťahu k ust. § 130 ods.1 Obč. zák. a vo svetle cit. rozhodnutia NS SR) neospravedlniteľné zanedbanie obvyklej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo očakávať a vyžadovať, nehovoriac už, pokiaľ ide o zrejmé nejasnosti ohľadom správnej identifikácie a označenia parcely, ktorá mala byť predmetom prevodu, o rovnako všeobecne predpokladanej znalosti občanov o existencii verejného katastra nehnuteľností, obsahujúceho potrebné údaje o nehnuteľnostiach a o vecných právach k nim. Súd ďalej zdôrazňuje v ust. § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov zakotvenú nevyvrátiteľnú zákonnú domnienku o všeobecne predpokladanej známosti o existencii všeobecne záväznej, v Zbierke zákonov zverejnenej právnej úpravy každým, koho sa táto právna úprava týka.
Súd preto, keďže navrhovatelia v sporovom konaní neuniesli dôkazné bremeno (§ 120 ods.1 OSP), osobitne vo vzťahu k existencii oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti podľa § 129, § 130 ods.1 Obč. zák. - na čom vzhľadom na ich rozhodujúce skutkové tvrdenia a nim zodpovedajúce právne posúdenie zisteného skutkového stavu súdom nič nemení ani zamietnutie ich ďalšieho vyššie označeného
dôkazného návrhu - ako jedného zo zákonných predpokladov na preukázanie existencie titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134 ods.1 Obč. zák., ich návrh proti odporcovi, ktorému svedčí zápis vlastníctva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a ktorého hodnovernosť navrhovatelia v konaní nevyvrátili a ktorý tak požíva v plnom rozsahu ochranu svojho vlastníctva v zmysle vyššie citovanej úpravy, ako nedôvodný zamietol.
Súd dodáva, že vzhľadom na predmet konania (o určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k spornej nehnuteľnosti), ktorým je súd v sporovom konaní viazaný (§ 153 ods.2 OSP) a jeho účastníkov (navrhovatelia v zmysle vyššie uvedených záverov súdu nie sú aktívne vecne legitimovaní na uplatnenie vlastníckeho nároku k spornej nehnuteľnosti voči odporcovi) nebolo potrebné ďalšie dokazovanie v tejto veci na odstránenie či potvrdenie skutkových zistení smerujúcich k spochybneniu existencie vlastníckeho titulu odporcu (jeho predchodcov) k spornej nehnuteľnosti, vo vzťahu k pôvodnému, zrejme neusporiadanému pozemkovoknižnému stavu, so zápisom vlastníctva pôvodných pkn. vlastníkov len k podielom pôvodne spoločnej nehnuteľnosti vo viacerých pkn. vložkách. Účastníci, prípadne i v nevyhnutnej súčinnosti s ďalšími osobami, ktorých práva a právom chránené záujmy by mohli byť dotknuté, by vzhľadom na všetky v konaní vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti mali skôr usilovať o nekonfliktné spolužitie a tomu zodpovedajúce pokojné, konsenzuálne a nesporové právne usporiadanie sporných právnych vzťahov, napr. v súlade s jestvujúcim faktických stavom držby a užívania, bez presadzovania svojho záujmu bez ohľadu a na ujmu druhej strany.
Pretože odporca mal v občianskom súdnom sporovom konaní, iniciovanom navrhovateľmi, plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1 OSP mu súd proti neúspešným navrhovateľom priznal náhradu trov konania v plnej riadne a včas (§ 151 ods.1 OSP) uplatnenej výške preukázaných účelne vynaložených trov, ktoré predstavujú trovy vzniknuté odporcovi z titulu jeho právneho zastúpenia v konaní advokátkou za podmienok zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia v rozsahu piatich úkonov právnych služieb (1/ prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 11.01.2013, 2/ vyjadrenie zo dňa 14.01.2013 k návrhu na začatie konania vo veci samej, 3/ - 5/ zastupovanie na pojednávaniach súdu vo veci samej dňa 19.7.2013 a 25.10.2013 a zastupovanie na ohliadke na mieste samom dňa 14.8.2013) pozostávajú z odmeny za každý z vymenovaných úkonov právnej služby v plnej tarifnej sadzbe po 60,07 eur podľa ust. § 11 v spojení s § 14 ods.1 písm. a), b) a c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a s paušálnou náhradou režijných výdavkov podľa § 16 ods.3 v spojení s ust. § 1 ods.3 cit. vyhlášky 5x po 7,81 eur, spolu takto vyčíslená odmena a paušálna náhrada hotových výdavkov za päť úkonov právnych služieb 339,40 eur, s pripočítaním paušálnej náhrady za stratu času právnej zástupkyne odporcu na ceste na ohliadku na mieste samom z Čadca do Zákopčia a späť, spolu za dve začaté polhodiny, vo výške 2x po 13,01 eur, podľa § 17 ods.1 cit. vyhl., spolu uplatnený nárok na náhradu trov konania (ktorým je čo do rozsahu súd v zmysle § 151 ods.1 OSP viazaný) odporcu z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 365,42 eur.
Súd po preskúmaní predmetného vyčíslenia trov právneho zastúpenia odporcu a obsahu spisu konštatuje, že takto uplatnený nárok na náhradu trov zodpovedá preukázane a účelne vynaloženým trovám právneho zastúpenia odporcu v konaní vo veci návrhu navrhovateľov, ktorých preto ako neúspešných účastníkov v spore v zmysle § 142 ods.1 OSP zaviazal solidárne (so zreteľom na ich postavenie v spore v zmysle ust. § 91 ods.2 OSP) povinnosťou ich náhrady odporcovi v plnej uplatnenej výške 365,42 eur. Dôsledkom neúspechu navrhovateľov v zmysle rovnakého zákonného ustanovenia tiež je, že v plnej výške znášajú trovy, ktoré v konaní vynaložili oni. Odporca, ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy náhrady trov konania ako trov právneho zastúpenia (§ 151 ods.8 OSP), je v zmysle ust. § 149 ods.1 OSP účet (adresa sídla) jeho právnej zástupkyne, ako je uvedené v príslušnom výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania štátu, vzniknutých titulom nákladov spojených s použitím služobného osobného motorového vozidla súdu na cestu na ohliadku na mieste samom z Čadce do Zákopčia a späť dňa 14.8.2013, vyúčtovaných správou konajúceho súdu dňa 02.9.2013 spolu vo výške 13,38 eur z titulu cestovných náhrad podľa ust. § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a opatrenia MP,SvaR SR č. 632/2008 Z.z. (§ 1 písm. b/), účinného od 01.01.2009 za 50 km
jazdy za spotrebované pohonné hmoty (spotreba na 1 km 0,055, pri cene pohonných hmôt á 1,539/l) a za použitie motorového vozidla vo výške á 0,183 eur/1 km podľa cit. opatrenia a hradených z rozpočtových prostriedkov súdu, okresný súd rozhodol podľa ust. § 148 ods.1 OSP v spojení s ust. § 142 ods.1 OSP a i na náhradu takto vzniknutých trov zaviazal solidárne navrhovateľov, z titulu ich neúspechu v konaní a preto i zodpovednosti za náhradu s ním súvisiacich trov, trovy vzniknuté štátu nevynímajúc.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2 OSP).