Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-257-2013.pdf
PDF · 107.03 KB
Case nature
Subarea
15C/257/2013
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľky : V. Z., K.. XX.X.XXXX, I. O. XXX XX O. - P. XX, právne zastúpená JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin proti odporcovi: X. Z., K.. XX.X.XXXX, I. O. XXX XX O. - P. XX v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.
II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaný na tunajšom súde dňa 24.10.2013 sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd dočasne zakázal odporcovi vstupovať do rodinného domu v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“). Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zdôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo uzavreté 31.3.2001 v Martine. Rozsudkom Okresného súdu Martin, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2012 a vykonateľnosť dňa 11.4.2012 bolo manželstvo s odporcom rozvedené. Z manželstva pochádza jedno dieťa, a to maloletý X. Z., ktorý bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky. K majetkovo-právnemu vysporiadaniu navrhovateľka uviedla, že ešte zatiaľ nie sú vysporiadaní s odporcom. Bývajú v jednom rodinnom dome na adrese O.- P. XX. Predmetný rodinný dom s priľahlým pozemkom je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V rodinnom dome existujú dve bytové jednotky. Prednú časť obýva odporca s partnerkou a deťmi a v zadnej časti býva navrhovateľka so synom. Počas trvania manželstva s odporcom býval agresívny, najmä po konzumácii alkoholických nápojov, vulgárne nadával, dvakrát navrhovateľku zbil. Po rozvode manželstva sa jeho neznesiteľné správanie voči navrhovateľke a ich spoločnému synovi začalo stupňovať. Všetko sa začalo tým, že ich spoločný rodinný dom dal v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva odpojiť bez vedomia a súhlasu navrhovateľky od prívodu elektrickej energie z rozvodnej skrine. Skutok prejednával Obvodný úrad v Martine, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. R.-Q.-XVVS-XXXX/XXXXX/XXX/C. Následne aj odporca začal zabraňovať navrhovateľke spolu so synom v užívaní rodinného domu tým, že im zobral kľúče od prednej časti domu ktorú obáva on s partnerkou a deťmi, ale do časti domu, kde býva navrhovateľka so synom chodí. Znemožňuje im prístup do zadnej časti domu tak, že zaparkuje motorové vozidlo vo dvore, ktorý je úzky, aby nemali kadiaľ prejsť. Vypáčil zámku na detskej izbe v čase ich neprítomnosti, doma berie veci, ktoré používajú - počítač, kuchynský robot, koberec, televízor, nové hrnce a tanierovú súpravu. Maloletému synovi vykradol pokladničku s mincami umiestnenú v obývačke, roztrhal mu výkresy. Neustále ich verbálne napáda, správa sa voči nim dehonestujúco a spôsobuje im psychické utrpenie. Veľmi svojim konaním ubližuje najmä ich spoločnému maloletému synovi, ktorý v dôsledku neusporiadaných rodinných problémov má psychické problémy, ktoré sa pri osobnom kontakte s odporcom zhoršujú, pretože chodí do domu, búcha na vchodové dvere, na spoločnú stenu domu, hlasno púšťa hudbu v altánku vo večerných hodinách, lebo vie, že navrhovateľka chodí do práce, syn do školy. Svojim správaním u ich spoločného syna vyvoláva strach a obavy. Pre takéto správanie odporcu
syn navštevuje od 16.1.2012 do súčasnej doby detskú psychologičku PhDr. Annu Štefkovú, ktorá u syna diagnostikovala veľmi akútnu stresovú reakciu zapríčinenú a dlhodobo udržiavanú nevypočitateľným správaním sa odporcu. Stresová reakcia sa u maloletého prejavuje aj psychosomatickou bolesťou brucha, nepokojným spánkom a námesačníctvom, výrazným, ostražitým správaním pri každom stretnutí s odporcom, strachom a obavami, čo zasa bude. Pokiaľ sa syn nechce podriadiť príkazom odporcu správa sa k nemu citovo chladne až sadisticky. Napr. mu hovorí, že „ nemá viac“, „ ho mal radšej višťať do trávy, že je špina ako jeho mater a ňou aj zostane, je veľkou nulou, ako mater a tou nulou aj zostane celý život, je vyjebaný zlatokop.“ Vzťah syna k odporcovi je zlý. Obáva sa zostať doma sám, bez toho, aby bol zamknutý, sám ani nevyjde na dvor. Po vyučovaní ide ku starej mame, kde vyčkáva až do príchodu navrhovateľky z práce. Pokiaľ táto nie je doma, tak čakáva pred navrhovateľkinou prácou, aby spoločne išli domov. Situácia bola dvakrát riešená aj policajtmi z OO PZ Príbovce. Správanie odporcu vyriešili vždy len dohovorom, čo zostalo bez efektu. V mesiaci máj 2013 navrhovateľka na Okresnom prokuratúre v Martine urobila oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že dochádza k páchaniu trestného činu. Trestná vec je vedená Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Martine pod ČVS: ORP-372/1- OVK-MT-2013, ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Trestné stíhanie vyšetrovateľ začal dňa 3.7.2013 a obvinenie voči odporcovi vzniesol dňa 30.9.2013. Z tejto neľahkej situácie navrhovateľka vidí momentálne jediné východisko, at o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol odporcovi zakázané vstupovať do ich rodinného domu. Odporca znáša náklady spojené s platením splátok hypotekárneho úveru a koncesionárske poplatky. Navrhovateľka uhrádza mesačné splátky za elektrickú energiu a vodu. Nakoľko sú neustále vystavení psychickému násiliu zo strany odporcu podáva tento návrh. Chce ním dosiahnuť to, aby so synom mohli žiť bez strachu a obmedzovania v bezpečnom prostredí. S prihliadnutím na nevyspytateľné správanie odporcu, ktorý ohrozuje najmä ich maloletého syna sa navrhovateľka domnieva, že má naliehavý právny záujem na bezodkladnej úprave vstupu do rodinného domu na čas do podania žalobného návrhu o trvalé vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu podľa ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Súd v súvislosti s rozhodovaním o nariadenie predbežného opatrenia vykonal dokazovanie nielen dôkazmi, ktoré doložila navrhovateľka do súdneho spisu, ale vyžiadal si aj od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, odbor kriminálnej polície o doručenie uznesenia o vznesení obvinenia vo vzťahu k odporcovi za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolu aj so sťažnosťou, ktorú podal proti predmetnému uzneseniu odporca.
Súd v súvislosti s rozhodovaním o nariadenie predbežného opatrenia vykonal dokazovanie nielen dôkazmi, ktoré doložila navrhovateľka do súdneho spisu, ale vyžiadal si aj od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, odbor kriminálnej polície uznesenie o vznesení obvinenia vo vzťahu k odporcovi za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolu aj so sťažnosťou a listinnými dôkazmi, ktoré podal proti predmetnému uzneseniu odporca.
Súd z listinného dôkazu, a to rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 23P 2/2012-43 zo dňa 20.2.2012 zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo právoplatne rozvedené dňa 22.3.2012 s tým, že maloletý X. Z. bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky ( č. l. 5 súdneho spisu ). Styk maloletého s odporcom nebol upravený, z odôvodnenia tohto rozsudku bolo zrejmé, že rodičia nežiadali styk upraviť.
Z výpisu z LV č. 1745 ( č. l. 9) mal súd preukázané, že nehnuteľnosti - dom súp. č. 38, nachádzajúci sa na parc. reg. „C“ pod parc. č. 805 o výmere 411 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu.
Z rozhodnutia o zastavení konania č. ObÚ-MT-OVVS-2012/01747/148/C zo dňa 20.6.2012 ( č. l. 10) mal súd preukázané, že sa viedlo vo vzťahu k odporcovi konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal odporca dopustiť tým, že dňa 22.3.2012 v čase okolo 12.30 hod. prostredníctvom zamestnanca Stredoslovenskej energetiky, a.s. Žilina odpojil prívod elektrickej energie z rozvodnej skrine do rodinného domu č. s. 38, v ktorom býva jeho bývala manželka, teda navrhovateľka, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním. Správny orgán uzavrel, že skutok, o ktorý sa koná, nie je priestupkom, ale zastavením konania nie je dotknuté
právo poškodenej, teda navrhovateľky uplatniť si nárok na náhradu škody. Z predmetného rozhodnutia vyplynulo, že odporca ako obvinený priznal, že odpojil prívod elektrickej energie v dome č. 38, ktorého spolumajiteľkou je aj navrhovateľka, čo odôvodnil tým, že sa opakovane pokúšal s navrhovateľkou o platení elektriny dohodnúť, lebo už nechcel, ani nevládal platiť elektriku a všetky poplatky sám, čo potvrdila aj navrhovateľka.
Z lekárskej správy od PhDr. Anny Štefkovej, klinického psychológa ( č. l. 13) súd zistil, že maloletý X. Z. u nej absolvoval v dobe od 16.1.2012 do 3.6.2013 18 sedení, ktoré boli zamerané na nácvik dýchania, relaxácie, nácvik komunikácie v strese, správania sa v stresovej situácie, prijatia novej situácie, upevnenia pocitu istoty a bezpečia, pretože sa u neho prejavila veľmi intenzívna stresová dlhodobá situácia, udržiavaná nevypočítateľným správaním otca, ktorá sa prejavuje psychosomaticky - bolesťou brucha, nepokojným spánkom, výrazným ostražitým správaním pri každom stretnutí s otcom, strachom. Z tejto správy je aj zrejmé, že dňa 11.6.2013 bol vyšetrený obvodnou lekárkou MUDr. Bánovčinovou, lebo má nepokojný spánok, kričí zo spánku, plače, pretože otec sa správa ku nemu konfliktne, berie si veci, chcel mu zobrať mobil, v opitosti búcha na okná, vykrikuje vulgárne slová, hovorí mu, že teraz má lepšieho syna, ako je on, telefonuje mu a potom ho ignoruje. V januári 2013 pre veľké bolesti brucha dostal v nemocnici infúzie. Bojí sa, ako bude otec pri stretnutí reagovať.
Zo správy MUDr. Márie Cuníkovej, pediatrického neurológa ( č. l. 14) zo dňa 25.6.2013 vyplýva, a že maloletý X. Z. trpí námesačníctvom, odporúča vyhýbať sa stresu.
Z podania ( č. l. 15) súd zistil, že navrhovateľka podala na Okresnú prokuratúru dňa 23.5.2013 oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že dochádza k páchaniu trestného činu, a to podľa ust. § 208 ods. 1 písm. a) a f) Trestného zákona.
Z č. l. 16 mal súd preukázané, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície PZ v Martine listom zo dňa 30.9.2013 upovedomil navrhovateľku, že bolo dňa 30.9.2013 vznesené obvinenie voči odporcovi za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z Uznesenia o vznesení obvinenia č. k. ČVS:ORP-372/1-OVK-MT-2013 súd zistil, že bolo vznesené obvinenie voči odporcovi za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že v presne nezistenej dobe od 20.2.2012 do júla 2013, v mieste trvalého bydliska Belá-Dulice č. 38, okres Martin opakovane a neustále spôsobuje psychické utrpenie svoju synovi maloletému X. Z., K.. XX.X.XXXX tým, že ho neustále verbálne napáda, správa sa voči nemu dehonestujúco, komunikuje s ním pohŕdavo, neustále ho ponižuje, vyvoláva v ňom strach, ubližuje mu, v noci mu nedá spať a budí ho búchaním na vchodové dvere a hlasným púšťaním hudby v altánku, teda svojim konaním spôsobuje maloletému X. Z., K.. XX.X.XXXX psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu.
Proti predmetnému uzneseniu podal právny zástupca odporcu sťažnosť, kde uviedol, že skutočnosti uvádzané v uznesení sa nezakladajú na pravde. Právna zástupkyňa odporcu v tejto sťažnosti poukázala na tú skutočnosť, že v rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 23P 2/2012, týkajúci sa rozvodu manželstva nebol ani upravený styk s maloletým dieťaťom, nakoľko ani jeden z rodičov uvedené nežiadal, keďže mali za to, že s ohľadne styku s maloletým dieťaťom budú vedieť dohodnúť. Poukázala na to, že uvedené sa časom zhoršovalo a matka začala synovi brániť v stretávaní sa s otcom. Spolu so sťažnosťou predložila právna zástupkyňa odporcu aj úradný záznam zo 6.2.2013, kde tento úradný záznam bol napísaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny dňa 6.2.2013, kde odporca oznámil tú skutočnosť, že navrhovateľka, ako matka synovi bráni v navštevovaní otca a ako z tohto dôvodu maloletý otca, teda odporcu potajme v jeho časti domu navštevoval. V úradnom známe je aj uvedené, že matka maloletého neustále štve proti otcovi, preto maloleté dieťa nechce chodiť ku nemu cca dva mesiace. Otec má vedomosť, že syn sa túla do 22,00 hod. večer, nemá režim, do školy síce chodí pravidelne, žiada, že by sa chcel naďalej stretávať so synom, ako to bola pred dvoma mesiacmi. V tejto sťažnosti proti uzneseniu je uvedené, že maloletý zastáva výrazne negatívny a odmietavý postoj k otcovi, teda odporcovi a to
je spôsobené konaním matky, teda navrhovateľky, ktorá neustále podporuje maloletého proti otcovi. Čo sa týka skutočnosti, že otec s maloletým komunikuje pohŕdavo, neustále ho ponižuje, podľa právnej zástupkyni odporcu neprimeranému vyjadreniu zo strany otca, ku ktorému sa sám priznal, došlo len raz, a to pod vplyvom hnevu vyvolaným neadekvátnou a neprimeranou reakciou syna voči otcovi.
Súd po oboznámení sa s týmito listinnými dôkazmi s procesným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia rozhodoval o nariadení predbežného nariadenia.
Podľa sut. § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže sú nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa ust. § 75 ods. 2 OSP, návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem náležitosti návrhu podľa ust. § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa ust. § 75 ods. 4 OSP, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa ods. 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 75 ods. 5 OSP, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
Podľa ust. § 75 ods. 6 OSP, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ust. § 75 ods. 8 OSP, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak im bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa ust. § 75 ods. 9 OSP, rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP, nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Podľa ust. § 76 ods. 4 OSP, ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav, ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Nariadením predbežného opatrenia, ktorým sa účastníkovi zakáže vstupovať do domu sa sleduje ochrana práva na život a zdravie. Účastník, ktorému sa má zakázať vstupovať do bytu, vo vzťahu k nej musí byť dôvodne podozrivý z násilia. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g) OSP je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí naďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobu, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad, je ale potrebné preukázať naliehavosť, potrebnosť dočasnej úpravy.
Navrhovateľka v podanom návrhu o nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že žiada, aby súd predbežným opatrením zakázal dočasne odporcovi vstupovať do ich spoločného domu z dôvodu, že je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu k ich maloletému synovi a to na čas do podania žaloby o trvalé vylúčenie odporcu z užívania rodinného domu podľa § 146 ods. 2 OZ. Z listinných dôkazov - uznesenia o vznesení obvinenia, výpovede navrhovateľky je zrejmé, že v dome súpisné č. 38, ktorý je bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu, v súčasnej dome navrhovateľka spolu s maloletým synom X. obýva zadnú časť domu, odporca s priateľkou a s deťmi obýva prednú časť domu, spoločne je obývaný vchod do domu, dvor pri dome. Tvrdenia navrhovateľky, že odporca po rozvode jej a maloletému synovi začal brániť v užívaní rodinného domu, t. j. v tej časti domu, ktorú obývajú, v čase neprítomnosti im berie veci, ktoré používajú, vykradol maloletému synovi pokladničku navrhovateľka súdu nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Doložila rozhodnutie o zastavení konania, podľa ktorého skutok, ktorého sa mal dopustiť odporca tým, že dňa 22.3.2012 odpojil navrhovateľku od elektrickej energie v dome, ktorý obývala v tom čase sama navrhovateľka, nie je priestupkom. Iné dôkazy na preukázanie týchto tvrdení súdu nepredložila.
Z predložených lekárskych správ ( č. l. 13, 14 ) je zrejmé, že, maloletý X. - spoločný syn navrhovateľky a odporcu zle psychicky znáša rozchod navrhovateľky a odporcu, konfliktné správanie otca, preto má psychické problémy - bolesti brucha, nepokojný spánok, tieto lekárske správy sa týkajú obdobia január 2012 až začiatok júna 2013. Z lekárskej správy z 25.6.2013 ( č. l. 14) súd mal preukázané, že maloletý Ján trpí námesačnosťou. Lekárske správy, ktoré by preukazovali, aký je súčasný psychický stav maloletého Jána, či u neho naďalej pretrvávajú psychické problémy, a akej intenzity, či sú spojené s psychickým násilím jeho otca, teda odporcu, navrhovateľka súdu nepredložila. Z predložených lekárskych správ zo strany navrhovateľky podľa názoru súdu nie je dostatočne preukázané, že sa odporca dopúšťa dlhodobo a stále psychického násilia voči maloletému X., či jeho psychické problémy sú dôsledkom násilia odporcu voči maloletému. Z uznesenia o vznesení obvinenia vo vzťahu k odporcovi, z úradného záznamu, ktorý bol spísaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny dňa 6.2.2013 ( č. l. 30) vyplýva, že po rozvode manželstva sa zhoršili vzťahy medzi odporcom a maloletým Jánom, maloletý sa s ním už nechce dva mesiace stretávať. Podľa vyjadrenia odporcu v sťažnosti proti vzneseniu obvinenia vyplýva, že navrhovateľka, ako matka maloletému bráni, aby sa stýkal s otcom. Z výpovede odporcu v trestnom konaní vyplýva, že sa so synom nestretáva, nerozpráva sa s ním, keď ho syn náhodou vidí, tak ujde preč, alebo nejde ani do dvora.
Podľa názoru súdu navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy a nepreukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomeru účastníkov spočívajúcu v nariadení predbežného opatrenia. Navrhovateľka súdu nepreukázala, že odporca v čase, keď navrhuje nariadiť predbežné opatrenie, sa dopúšťa psychického násilia vo vzťahu k ich maloletému synovi, z uznesenia o vznesení obvinenia a zo sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu je zrejmé, že odporca sa vôbec nestýka s maloletým, nakoľko to maloletý odmieta, nejde teda o stav, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľka teda nepreukázala naliehavosť, potrebnosť dočasnej úpravy. A ani z dôkazov, z ktorých vychádzal policajný orgán, ktorý vzniesol obvinenie vo vzťahu k odporcovi pre násilie, súd nemôže konštatovať, že je
dôvodne podozrivý z násilia, berúc do úvahy výpovede svedkov, odporcu, lekárske správy. Od podania trestného oznámenia ( máj 2013) uplynula dlhá doba, a súdu nie je zrejmé z návrhu navrhovateľky, aký je terajší stav vzťahu odporcu k maloletému synovi, aj vzhľadom k tomu, že odporca a maloletý syn s navrhovateľkou bývajú oddelene v dome, a že s odporcom býva jeho súčasná rodina vrátane maloletých detí. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že podmienka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy podľa názoru súdu nebola daná s tým, že je síce pravdou, že vzťahy medzi navrhovateľkou, odporcom a maloletým synom nie sú v poriadku, ale nebolo preukázané, že rozpory sú takej intenzity, že hrozí nezvratný stav, ktorý by vyžadoval zákaz vstupu odporcu do domu. Je zrejmé, že zdravotný stav maloletého je spôsobený stresovou situáciou, ktorá vyplynula z rozvodu rodičov, lekárska správa, ktorá bola dokladaná je z obdobia jún 2013. Po tomto období navrhovateľka nedoložila žiadne listinné dôkazy, prípadne lekárske správy o tom, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého v súvislosti so správaním sa odporcu k maloletému synovi, nedoložila prípadne ďalšie policajné správy. Podľa názoru súdu vzťah maloletého syna k odporcovi je potrebné riešiť v rámci úpravy rodičovských práv a povinností. Súd preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto prípade bol v celom rozsahu úspešný odporca, tento si však žiadne trovy konania neuplatnil a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.