Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-600-2013.pdf
PDF · 73.03 KB
Case nature
Subarea
10Co/600/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O.
- P. XX, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, so sídlom Q., U. S. XX, proti odporcovi X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. - P. XX,o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 15C/257/2013-36 zo dňa 25.10.2013 takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia zákazu odporcovi dočasne vstupovať do rodinného domu v zmysle § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. Vychádzal z toho, že vzťahy medzi navrhovateľkou, odporcom a ich maloletým synom nie sú síce v poriadku, ale nebolo preukázané, že rozpory sú takej intenzity, že hrozí nezvratný stav, ktorý by vyžadoval zákaz vstupu odporcu do domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov a v ktorom obaja (navrhovateľka spoločne s maloletým synom účastníkov a odporca s terajšou priateľkou a deťmi) žijú. Nekonštatoval ani, že by odporca bol dôvodne podozrivý z násilia. To znamená, že navrhovateľka neosvedčila nebezpečenstvo hroziacej ujmy a nepreukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy. Odporca sa s maloletým vôbec nestýka, nakoľko to syn odmieta; nejde teda o stav, ktorý neznesie odklad. Okresný súd mal za to, že navrhovateľka tvrdenia, že odporca po rozvode jej a ich maloletému synovi bráni v užívaní rodinného domu, berie im veci, vykradol synovi pokladničku, nepreukázala. Obdobne nebolo preukázané, že u maloletého naďalej pretrvávajú psychické problémy a akej sú intenzity a či sú spojené s psychickým násilím zo strany otca - odporcu.
O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže tento - v spore úspešný účastník - si žiadne trovy konania neuplatňoval.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude vyhovené. Zdôraznila, že sťažnosť odporcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola dozorujúcim prokurátorom zamietnutá ako nedôvodná. V tejto súvislosti namietala, že okresný súd si nepripojil kompletný trestný spis; pričom v rámci trestného konania bolo nariadené i znalecké dokazovanie z odboru psychológie ohľadne vzťahov (v širšom význame) maloletého syna k otcovi a práve na základe záverov znalca bolo odporcovi vznesené obvinenie. Takisto v trestnom spise sa nachádzajú doklady - fotografie vylomených dverí do izby maloletého, resp. fotografie potvrdzujúce bránenie odporcom vstupu navrhovateľke a synovi do časti domu, ktorú užívajú. Navrhovateľka uviedla, že neochota maloletého stretnúť sa s otcom/odporcom
je práve dôsledkom jeho správania k synovi. Doložila taktiež potvrdenie psychologičky PhDr. B., že maloletý sa naďalej t.j. i v aktuálnom štádiu, podrobuje psychoterapii.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením§ 212 ods. 1O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne, hoci (prevažne) z iných dôvodov.
Odvolací súd sa nestotožnil so záverom, že nebolo preukázané/osvedčené dôvodné podozrenie odporcu zo spáchania násilia voči maloletému synovi účastníkov. Uvedené je v rozpore so vznesením obvinenia odporcovi pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Vo všeobecnosti podstatou vznesenia obvinenia je totiž práve dôvodné podozrenie zo spáchania skutku kladeného obvinenému za vinu (napr. § 33 či § 206 Tr. por.). Len skutočnosť, že obvinený - odporca podal sťažnosť voči takémuto rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní neznamená, že sa nejedná o dôvodne vznesené obvinenie. Hoci navrhovateľka - odvolateľka nedoložila doklad potvrdzujúci jej vyjadrenie o zamietnutí dotknutej sťažnosti dozorujúcim prokurátorom, z aktuálneho stavu dokazovania/osvedčenia je potrebné mať za to, že predmetné trestné konanie voči odporcovi naďalej prebieha, t.j. že dôvodné podozrenie voči odporcovi je osvedčené.
Na druhej strane krajský súd, (čiastočne) zhodne s okresným súdom, konštatuje, že z tvrdení navrhovateľky nie je osvedčená bezprostredne hroziaca ujma. Pretrvávanie psychických problémov maloletého syna účastníkov síce (na rozdiel od okresného súdu) považoval za osvedčené, avšak ani z listín predložených v odvolacom konaní nevyplýva, že by dočasné vylúčenie odporcu z užívania (spoločnej) nehnuteľnosti/rodinného domu účastníkov viedlo k odstráneniu aktuálneho stresového vnímania/prežívania jednotlivých udalostí maloletým X.. Naopak z doporučenia klinickej psychologičky PhDr. B. sa z hľadiska úspešnej psychoterapie javí nevyhnutnou spolupráca otca v danom (liečebnom) procese. Inými slovami, nebolo osvedčené, že (samotný) zákaz odporcovi dočasne vstupovať do predmetného rodinného domu by bol zásadným z hľadiska momentálneho psychického a emocionálneho stavu maloletého.
Ak má byť - podľa navrhovateľky - stresujúcim pre maloletého, čo len potenciálna možnosť stretnutia sa s odporcom, dočasným zákazom vstupu do rodinného domu v O. - P. č. XX, by dotknutá možnosť s určitosťou nebola vylúčená a ani významne znížená. Osobitne, ak na dotknutej adrese by naďalej bývala aktuálna partnerka odporcu, aj pri rešpektovaní eventuálneho zákazu vstupu do domu odporcom je viac ako pravdepodobné, že by sa „v okolí domu“ často pohyboval; to znamená, naďalej by tu bola (pomerne veľká) potenciálna možnosť stretnutia maloletého s otcom - odporcom.
V spojitosti s intenzitou aktuálne tvrdených a osvedčených atakov zo strany odporcu voči navrhovateľke a ich spoločnému maloletému synovi krajský súd zároveň prihliadol na princíp proporcionality. Odporca je bezpodielovým (spolu)vlastníkom predmetného domu, v ktorom aj reálne býva spoločne s terajšou rodinou. Zákaz vstupu, hoci dočasný, by ho zásadným spôsobom obmedzil nielen vo výkone vlastníckeho práva, ale i vo výkone práva na bývanie a v súkromnom živote, vrátane rodinných (resp. im na roveň postavených) väzieb s ním spojených. Za súčasného stavu osvedčenia momentálnych, resp. bezprostredne hroziacich útokov odporcu popísané obmedzenie prekračuje primeranú mieru proporcionality, ktorá je významným kritériom pri nariadení predbežného opatrenia.
Na základe uvedeného krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne, a to i vo výroku o trovách konania, nakoľko navrhovateľka bola/je v konaní o nariadení predbežného opatrenia procesne neúspešnou sporovou stranou.
Bez ohľadu na predmetný (vecný) záver krajský súd v záujme ochrany (potenciálnych) obetí násilia, či už psychického alebo fyzického, konštatuje, že je (aspoň v rovine osvedčenia) prítomné neadekvátne správanie odporcu najmä vo vzťahu k maloletému synovi účastníkov. Hoci jeho intenzita nie je dostatočná na vyslovenie dočasného zákazu vstupu odporcovi do rodinného domu, (minimálne) sa javí dostatočnou na prijatie iných dočasných opatrení (napr. obmedzenia, resp. úpravy spôsobu užívania spoločného rodinného domu, uloženie zákazu určitých konkrétnych činností/správaní - obťažovanie
hlukom, v závislosti od aktuálneho psychického stavu maloletého eventuálne i zákazu približovania odporcu k synovi atď.). Nakoľko prejednávaná vec je štandardným návrhovým konaním a dotknuté obmedzenia predstavujú kvalitatívne odlišnú dočasnú úpravu ako navrhovala navrhovateľka, nemohol o ich prípadnom uložení bezprostredne rozhodnúť odvolací súd.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľka - navrhovateľka nebola v tomto štádiu konania úspešná, a preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi - odporcovi v súvislosti s terajším konaním krajského súdu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.