Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23P-2-2012.pdf
PDF · 95.69 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, v právnej veci navrhovateľa S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. - A. XX, právne zast. K.. H. L., advokátom, AK E.. D.. Q. X, K., proti odporkyni N. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. - A. XX, právne zast. S.. Z. J., advokátkou, AK A. J. XX, K., za účasti mal. dieťaťa S. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa S. H., nar. XX.X.XXXX a odporkyne N. H. rod. I., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 31.3.2001 v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. K., vo zväzku 30, ročník 2001, na str. 144, pod por. č. 45 rozvádza.
Maloletý S. H., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá je povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj dieťaťa, maloleté dieťa zastupovať ako aj spravovať jeho majetok.
Styk otca s maloletým synom súd neupravuje.
Otec je povinný platiť výživné na maloletého syna S. H., nar. XX.X.XXXX, a to vo výške 280,-Eur, z ktorej suma 200,-Eur bude určená na bežné výživné a splatná vždy do každého 10-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a suma 80,-Eur mesačne bude určená na tvorbu úspor a túto je povinný otec poukazovať taktiež vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred na osobitný účet, ktorý je matka povinná v prospech maloletého dieťaťa zriadiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.1.2012 domáhal rozvodu manželstva uzavretého s odporkyňou dňa 31.3.2001 v Martine. Na čas po rozvode navrhol zveriť mal. syna S. H., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné vo výške 100,-Eur mesačne, splatné do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 13.2.2012 uviedla, že s rozvodom manželstva súhlasí. Rovnako súhlasí, aby mal. syn S. bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Nesúhlasí však s navrhovanou výškou výživného, nakoľko manžel má podstatne vyšší príjem. Navrhuje preto
navrhovateľovi uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 250,-Eur mesačne ako bežné výživné a 150,- Eur mesačne na tvorbu úspor.
Navrhovateľ sa na pojednávaní pred súdom pridržiaval písomne podaného návrhu ako i vyjadrení svojho právneho zástupcu. Vypovedal, že rozvrat vzťahov nastal asi pred 4 - 5 rokmi. V spoločnej domácnosti nežijú asi 3 mesiace, odsťahoval sa ku priateľke do Martina. Na bývanie jej prispieva 60,-Eur mesačne. Obnoviť spolužitie s odporkyňou nemieni, taktiež nechce navštíviť manželskú poradňu. Zamestnaný je vo C. K.. Počas manželstva nadobudli rodinný dom, na ktorý majú spoločné úvery s tým, že mesačné splátky predstavujú spolu 420,-Eur. Od odchodu zo spol. domácnosti výživné na maloletého neplatí, avšak uhrádzal splátky úverov ako aj náklady na bývanie. V budúcnosti by v rámci vyporiadania BSM chcel, aby rodinný dom zostal jemu a manželku by vyplatil. Styk s mal. synom osobitným výrokom nenavrhuje upravovať.
Odporkyňa sa pred súdom pridržiavala písomne podaného vyjadrenia a stanoviska právnej zástupkyne. Vypovedala, že rovnako nemieni obnoviť spolužitie s navrhovateľom a chce sa rozviesť. Ako hlavný dôvod rozvratu vzťahov považuje neveru navrhovateľa, pričom to nebolo jeden krát. Tieto nevery mu nedokáže odpustiť, vzťahy medzi nimi sú narušené dlhodobo, približne 5 rokov. Zamestnaná je v N. D. - A., má výrazne nižší zárobok ako navrhovateľ. Styk otca s maloletým upraviť nežiada. Výživné navrhuje určiť po 200,-Eur mesačne ako výživné bežné a sumu 100,-Eur mesačne na tvorbu úspor mal. dieťaťa. Syn chodí do štvrtej triedy na ZŠ v obci D.Á. -A.. V škole sa stravuje, za obedy platí okolo 25,-Eur/ mesačne, poplatok za školský klub 2,-Eur/mesačne. Syn má i zdravotné problémy, alergiu, astmu, kožné ochorenie. Na lieky dopláca 5,-Eur/mesačne ( kožné ) resp. 20,-Eur/štvrťročne ( alergia ). Náklady na bývanie sú 180,-Eur/mesačne na elektrinu a 10,-Eur/mesačne na vodu. Na kúrenie drevom je to okolo 400,-Eur/ročne, poistka domu 50,-Eur/ročne, odvoz komunálneho odpadu 30,-Eur/ročne, daň 18,-Eur. Poukázala tiež, že maloletý je pohybovo nadaný, korčuľuje, lyžuje, v domácnosti má viaceré domáce zvieratá ako psa, mačku, morské prasiatko, škrečka.
Kolízna opatrovníčka predložila súdu písomnú správu z prešetrenia rodinných a sociálnych pomerov. Uviedla, že vzhľadom na dohodu rodičov ohľadne starostlivosti o mal. dieťa, navrhuje ho v prípade rozvodu zveriť do osobnej starostlivosti matky. Vychádzajúc zo zistených príjmov na strane rodičov rozhodne nesúhlasí s pôvodne navrhovaným výživným 100,-Eur a navrhuje otcovi určiť bežné výživné vo výške 200,-Eur mesačne a na tvorbu úspor dieťaťa v sume 100,-Eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania; prešetrením rodinných a sociálnych pomerov prostredníctvom kolízneho opatrovníka ako aj prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci :
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 31.3.2001 v Martine, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Martin, vo zväzku 30, ročník 2001, na str. 144, pod por. č. 45. Obidvaja sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa S. H., nar. XX.X.XXXX. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bola adresa D. - A. Č.. XX.
Podľa § 22 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“ ), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Súd mal na základe výpovedí účastníkov preukázané, že hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva stanovené v § 23 Zákona o rodine sú splnené. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od decembra r. 2011, kedy spoločnú domácnosť opustil navrhovateľ a presťahoval sa do K., kde býva u priateľky. Od tejto doby sa
nepokúšali o obnovenie spolužitia, ani na súde o prípadné obnovenie vzťahov či návštevu manželskej poradne neprejavili záujem. Účastníci v súčasnej dobe spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, ani nezabezpečujú spoločnú výchovu mal. dieťaťa. Manželstvo si v čase rozhodovania súdu neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií, či už funkciu ekonomickú, biologickú a ani výchovnú. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva obaja označili nadviazanie mimomanželského vzťahu navrhovateľa s inou ženou. Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila. Z postoja oboch účastníkov v priebehu konania vyplýva, že v ich manželstve existuje kvalifikovaný rozvrat, vzájomne voči sebe stratili citovú náklonnosť a nie je u nich záujem na obnovení manželského spolužitia. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol súd toho názoru, že v danom prípade sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že nie sú predpoklady pre to, aby si manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel, nakoľko bolo už dlhšiu dobu iba formálnym zväzkom.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1, 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd prihliadol na prednesy účastníkov v priebehu konania ako i stanovisko kolízneho opatrovníka. Rodičia sa dohodli, aby mal. Ján bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude maloletého zároveň zastupovať a spravovať jeho majetok. Ako mal súd preukázané zo správy o prešetrení rodinných pomerov, odporkyňa zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, jeho výchovu nezanedbáva a má pre neho zabezpečené priaznivé podmienky. Bývajú v 3-izbovom byte dvojgeneračného rodinného domu, kde doposiaľ žili spoločne s manželom. Súd preto po dohode rodičov rozhodol o zverení mal. S. do osobnej starostlivosti matky a v zmysle § 25 ods. 2 ZR, styk otca neupravoval, nakoľko rodičia zhodne uviedli, že styk upravovať nežiadajú.
Podľa § 62 ods. 1,2 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4,5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ust. Zákona o rodine sa na výžive dieťaťa musia podieľať obaja rodičia, podľa pomeru svojich možností a schopností, zárobkových a majetkových pomerov. Súd mal preukázané, že otec je zamestnaný vo firme C. I., O..I.., U. K. ako výrobný pracovník obsluha CNC. Podľa správy zamestnávateľa dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu cca. 1.281,-Eur. Matka je zamestnaná na N. A. D. - A. a jej čistá mzda dosahuje v priemere okolo 430,-Eur mesačne. V priebehu roku 2011 však bola počas 177 dní práceneschopná a preto jej priemerná čistá mzda bola za celý rok 2011 vo výške cca. 272,-Eur mesačne ( bez započítania nemocenského od Sociálnej poisťovne ). Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Maloletý S. navštevuje základnú školu v mieste bydliska, t. č. štvrtý ročník. V škole sa stravuje, chodí do školského klubu. Je v evidencii alergologickej a kožnej ambulancie. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti s ním matka navštevuje i psychologičku, nakoľko dieťa neprítomnosť otca ťažko prežíva. Odporkyňa na pojednávaní navrhla určenie bežného výživného vo výške 200,-Eur mesačne, s čím navrhovateľ v podstate vyjadril súhlas. Pokiaľ ide o výživné určené na tvorbu úspor mal. dieťaťa, nakoľko k dohode rodičov nedošlo, súd určil jeho výšku na 80,-Eur mesačne, čo považoval za sumu zodpovedajúcu jednak zárobkovým pomerom otca ako i veku a potrebám mal. dieťaťa. Keďže súčasné zárobkové pomery otca umožňujú okrem bežného výživného, ktoré slúži predovšetkým na uhrádzanie priebežných, opakovaných a pravidelných potrieb dieťaťa ( spotrebný charakter výživného ) prispievať i na tvorbu úspor v zmysle § 63 ods. 3 ZR, súd mu takúto povinnosť uložil, pretože je to bezpochyby na prospech mal. dieťaťa. Súd ešte dodáva, že ako vyplynulo z výpovedí rodičov na pojednávaní, zatiaľ medzi nimi nedošlo ani k predbežnej dohode o vyporiadaní majetku patriaceho do BSM, ktorý má zahŕňať najmä spoločný rodinný dom či viaceré úvery. Jedná sa o skutočnosti, ktoré v budúcnosti výrazne ovplyvnia pomery rodičov, nie je však úlohou súdu, aby tieto otázky riešil v konaní ohľadne úpravy vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Súd v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov. Preto rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 4 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v platnom znení ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. tzn.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ) tzn.
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.