Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/160/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci navrhovateľa: Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324, zastúpeného JUDr. Petrom Psotkom, advokátom so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen proti odporcovi: O. T., nar.XX.X.XXXX, trvale bytom O. N., toho času na neznámom mieste, zastúpenému súdom ustanoveným opatrovníkom JUDr. H. S., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu A. o zaplatenie 904,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k -137 zo dňa 29. 04. 2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporcovi sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a vyslovil, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že ide o spor, v rámci ktorého došlo k postúpeniu pohľadávok voči spotrebiteľovi na subjekt úpadcu, za ktorý uplatňuje pohľadávku správca konkurznej podstaty. Skúmal postup, ktorým došlo k postúpeniu pohľadávky na subjekt úpadcu.

Pôvodne išlo o pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom, a. s. zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejnej telefónnej služby. Z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík, boli preskúmané podmienky uzavretej zmluvy majúcej nepochybný charakter spotrebiteľskej zmluvy. Konštatoval, že predmetná pohľadávka voči odporcovi majúca pôvod v spotrebiteľskom vzťahu bola pred začatím konania opakovane postupovaná. Najskôr z postupcu Slovak Telekom na postupníka MEDIATION KMCH s.r.o.. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 07. 2009 v spojení s odovzdávacími protokolmi o postúpení pohľadávok zo dňa 08. 12. 2009, 11. 01. 2010, 10. 02. 2010 a 10. 03. 2010 a následne postupcom MEDIATION KMCH s.r.o. na postupníka KFZ Sys, s. r. o. v konkurze konajúceho správcom konkurznej podstaty SKP, k. s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 08. 2010, pričom posledným postupníkom je úpadca. V priebehu konania malo dôjsť k ďalšej zmene v osobe veriteľa z dôvodu postúpenia na navrhovateľa. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie. Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej nemôže mať za následok zhoršenia postavenia dlžníka. Práve predmetná vec je typická tým, že to tak nie vždy je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú

obchodnú praktiku. Preto platí, že ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práva okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ) a o taký prípad ide vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. (ďalej aj len ,,ZOS“ alebo ,,spotrebiteľský kódex“) za konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody ( ).

Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítavá nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé a tieto sú uvedené v prílohe č.1 k .

Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v prílohe od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t.j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to 1.) či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2.) či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napr. uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a pod. U praktík, ktoré nie sú uvedené v prílohe je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 ZOS).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ ZOS).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r/ ZOS).

V prejednávanej veci bola opakovane pohľadávka postupovaná a posledným postupníkom je úpadca. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako také, nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka, avšak práve predmetná vec je typická tým, že to tak vždy nie je a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 ZOS). Nekalé obchodné praktiky sú pritom v zákone uvedené len indikatívne čo je zrejmé so slova „najmä“ („Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä...“, § 7 ods. 4 ZOS).

V predmetnej veci išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejnej telefónnej služby. Poukázal, že právny predchodca navrhovateľa uvedeným postupom vykonával štandardnú podnikateľskú činnosť ako iné podnikateľské subjekty vykonávajúce správu a vymáhanie pohľadávok. V tisíckach konaní vymáhal pohľadávky bez povinnosti zaplatiť súdny poplatok , ktorá ostatné subjekty podnikajúce v danej oblasti výrazne zaťažuje a znevýhodňuje. Hoci často ide o minimálne súdne poplatky s poukazom na obrovské množstvo takýchto súdnych konaní, získaval neprimeranú a účelovú výhodu. Týmto postupom tak dochádzalo k neoprávnenému zvýhodňovaniu právneho predchodcu navrhovateľa oproti ostatným podnikateľským subjektom obchádzaním zákona. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (platenia súdneho poplatku) použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný

(konkurz), avšak je použitý za tým účelom, ktorý zákon nepredvída a nikdy k nemu účelom nesmeroval. Pripustením takejto možnosti by mohol nastať stav, kedy by správcovia vymáhali pohľadávky rôznych subjektov, ktoré by nadobudli za trvania konkurzu bez znášania poplatkovej povinnosti a rizika náhrady trov konania. Zmyslom právnej úpravy je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť - bez zaťaženia poplatkovou povinnosťou - tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu“ úpadcu. Prebiehajúce konanie rozhodne nevykazuje znaky takéhoto postupu, naopak ide o vstup správcu do ďalších súdnych konaní vo vzťahu k pohľadávkam nadobudnutých až po vyhlásení konkurzu. Poukázal na to, že reálne právneho predchodcu navrhovateľa nezaťažovala ani hrozba náhrady trov konania, čo ešte viac zvýrazňuje deformáciu voľnej súťaže na trhu vymáhania pohľadávok.

Súd považuje postup dodávateľa ako postup v rozpore s úrovňou osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (nedostatok odbornej starostlivosti). Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku hodnotí súd ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to jednak nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania, obchádzanie poplatkového zákona), ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi a preto absolútne neplatné ( ). Nekalá obchodná praktika predstavuje zákonom zakázané konanie ( ZOS), pričom práve takéto konanie malo byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie žalobcu. Súd v prejednávanej veci musel prihliadať na takúto nekalú činnosť a žalobu zamietnuť pre nedostatok aktívnej legitimácie.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na Smernicu 2005/29 ,,o nekalých obchodných praktikách“ (ďalej len ,,smernica“) a dal do pozornosti aj list Európskej komisie vláde Slovenskej republiky zo 14. 09. 2010, v ktorom EK na margo nekalého vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov (zjavne po vzniku zmluvy) uvádza, že ,,útvary komisie by len sotva uverili tomu, že by bol niekto schopný nepovažovať tieto praktiky za nekalé“ ((http://ekonomika.sme.sk/c/5645476/brusel-mate-problem-s- uzerou.html). Poukázal, že nemá výhrady k postúpeniu pohľadávky v spotrebiteľských veciach. V konečnom dôsledku a je bežným a pomerne častým právnym úkonom aj v spotrebiteľských veciach. Za nekalé však považuje také postupovanie pohľadávok, k akému došlo v prejednávanej veci na úpadcu za účelom vymáhania pohľadávok.

Tiež poukázal, že navrhovateľa nijako neospravedlňuje z nekalej obchodnej praktiky prípadná existencia pohľadávky proti odporcovi. Návrhom uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 18,25 % ročne. Úrok z omeškania je nad zákonom prípustný limit neplatný pre rozpor so zákonom, . Nebol dôvod na priznanie akýchkoľvek úrokov z omeškania, pretože navrhovateľ nedisponuje aktívnou legitimáciou. Aj dodávatelia na telekomunikačnom trhu sú subjektmi súkromného práva a dopadá na nich úprava o ochrane spotrebiteľa. Zmena ustanovenia s účinnosťou od 15.1.2009 nijako neovplyvnila zákonné pravidlo, že v občianskoprávnych veciach aj pred týmto dátumom boli úroky z omeškania zákonom limitované. V tomto smere pripomenul R 5/2000, ale aj napr. rozhodnutie NS SR . V spotrebiteľskej veci je neprípustné dojednať zmluvné podmienky nevýhodnejšie oproti ( , porov. ). Bol názoru, že výkonu práv úpadcu na základe nekalej obchodnej praktiky nie je možné poskytnúť súdnu ochranu. Nielenže ide o nedostatok odbornej starostlivosti voči spotrebiteľom, ale aj defraudovanie zdravého podnikateľského prostredia na trhu s vymáhaním pohľadávok. Súd postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania na právneho predchodcu navrhovateľa považuje za postup odporujúci dobrým mravom, preto takýto právny úkon nie je možné považovať za platný. Prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie právneho predchodcu navrhovateľa bola nekalá obchodná praktika, ktorá predstavuje zákonom zakázané konanie. Preto musel na to prihliadať. Právny predchodca navrhovateľa nemal aktívnu vecnú legitimáciu a nemá ju ani navrhovateľ. Keďže zmluva o postúpení pohľadávok na právneho predchodcu navrhovateľa bola absolútne neplatným právnym úkonom, v dôsledku zásady že nikto nemôže preniesť na iného viac práv ako má sám, nemohol ani navrhovateľ od svojho právneho predchodcu postúpením platne nadobudnúť práva, ktoré jeho predchodca nemal. Poukázal na to, že prejednávaná vec zapadá do väčšieho počtu obdobných vecí navrhovateľa a jeho právneho predchodcu

a súdu je tak z jeho činnosti dobre známa argumentácia navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu, ktorou sa snaží spochybňovať závery vyslovené súdom. Jedným z takýchto argumentov býva, že v prípade predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej po vyhlásení konkurzu išlo vlastne o pokračovanie v predkonkurznej podnikateľskej činnosti, o postup podľa o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa názoru súdu však hromadné nakupovanie tisícok pohľadávok takého charakteru, ako bola pohľadávka voči odporcovi po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu uskutočňované spôsobom, ktorý vyplýva zo zistení v prejednávanej nie je možné subsumovať pod činnosť podľa o konkurze a reštrukturalizácii, nie je ho možné považovať ani za súladný s účelom konkurzu a s účelom sledovaným zákonodarcom pri tvorení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetom činnosti úpadcu zapísaným v obchodnom registri v čase, keď mal nadobudnúť pohľadávku proti odporcovi boli kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľných živností, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľných živností, atď.. K uplatneniu nároku na súde došlo v súvislosti s nadobudnutím pohľadávky proti odporcovi jej postúpením za odplatu a je zrejmé, že z uvedených predmetov činnosti predmetom záujmu súdu musí byť faktoring a forfaiting. Podľa ekonomickej encyklopédie ( Slovník A-Ž), Vydavateľstvo SPRINT, Bratislava 1995, autori prof. Ing. Ľubomír Michník, CSc, Doc.Ing. Drahoš Šíbl, DrSc, Ing. Marta Smreková, CSc a spol. výrazom faktoring sa rozumie odkúpenie krátkodobej pohľadávky od dodávateľa faktoringovou spoločnosťou (faktorom) alebo inou špecializovanou inštitúciou s cieľom jej správneho a včasného inkasa, a to bez regresu či už z dôvodu platobnej neschopnosti alebo platobnej nevôle dlžníka. Výrazom forfaiting sa rozumie bezregresné diskontovanie exportných pohľadávok. Forfaiting je pojem, ktorý sa všeobecne používa na odkúpenie pohľadávok splatných v budúcom termíne. Je to forma dodávateľského úveru, čo znamená, že dodávateľ poskytuje kupujúcemu úverové podmienky a potom predáva dlh banke bez regresu. Bol názoru, že v danom prípade postup úpadcu pri nadobudnutí pohľadávok nemožno subsumovať pod faktoring a forfaiting, zapísané predmety činnosti úpadcu vrátane faktoringu a forfaitingu nelegitimizujú postup úpadcu v danom prípade a samé osebe neznamenajú automatický súlad tohto postupu s ust. zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Základným účelom konkurzu je riešenie úpadku dlžníka prostredníctvom speňaženia jeho majetku, z ktorého sa kolektívne uspokoja veritelia tohto dlžníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii zaiste nebolo, aby subjekt, vo vzťahu ku ktorému sa vedie súdne konanie, sledujúce čo najrýchlejšie a najefektívnejšie speňaženie jeho majetku a rozdelenie výťažku veriteľom, aktívne vo veľkom množstve nadobúdal pohľadávky, ktoré by následne jeho správca musel hromadne, často zdĺhavo, komplikovane a s neistým výsledkom ich vymoženia uplatňovať na súde. Je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa po celom Slovensku hromadne uplatňoval pohľadávky, ktoré boli postúpené na subjekt v úpadku, za ktorý ich následne uplatnil na súde správca konkurznej podstaty. V súdenej veci išlo pôvodne o pohľadávku spoločnosti Slovak Telekom, a. s zo spotrebiteľskej zmluvy o pripojení a poskytovaní verejnej telefónnej služby.

K presvedčeniu o tom, že motiváciou postupov, keď je na úpadcov postupované značné množstvo pohľadávok, ktoré následne správcovia uplatňujú na súdoch, je žalovať postúpené a po vyhlásení konkurzu nadobúdané pohľadávky bez povinnosti platiť súdny poplatok, za účelom obchádzania skutočného zmyslu a účelu konkurzu, nedospel totiž len súd v prejednávanej veci, ale k takémuto presvedčeniu dospel sám zákonodarca. Ten totiž reagujúc na uvedené postupy s účinnosťou od 01. 10. 2012 zmenil o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zákonom č.2 tak, že správcu konkurznej podstaty od poplatku oslobodil už len pre konania, v ktorých nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu. Ak teda sám zákonodarca považoval za potrebné zasiahnuť a zamedziť postupom, keď sa obchádza spôsobom, ako tomu došlo aj v prejednávanom prípade, tak potom je zrejmé, že nemôže obstáť argumentácia snažiaca sa legitimizovať takýto postup právneho predchodcu navrhovateľa. Podľa názoru súdu už samotné vyššie popísané obchádzanie by bolo vzhľadom na ust. dostatočným dôvodom na to, aby Zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej pôvodný navrhovateľ vyvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu bolo možné považovať za absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na to, že vzhľadom na charakter postupovaných pohľadávok je nemožné uveriť tomu, že v čase uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo zrejmé, či bude nutné súdne uplatnenie práv. Je nevierohodné a nepresvedčivé odvolávanie sa na vieru postupníka v mimosúdne vymoženie postúpených pohľadávok v situácii, keď sa súčasne tvrdí, že ani trojstupňový mimosúdny inkasný proces priamo u dodávateľa spočívajúci v

množstve výziev a upomienok neviedol k mimosúdnemu riešeniu veci. Opakovane tvrdená dobrá viera právneho predchodcu navrhovateľa, že po mnohých márnych výzvach dlžníci odrazu po postúpení pohľadávok začnú mu svoje niekoľko rokov neuhradené splatné záväzky hromadne mimosúdne splácať, odporuje logike.

Poukazoval na to, že v danom prípade medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok podľa ustanovenia a nasl sa charakter tohto právneho úkonu nezmenil. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie spotrebiteľa ako dlžníka. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky. Charakter pohľadávky vyplývajúci z práva spotrebiteľského sa teda nezmenil ani tým, že sa pohľadávka postúpila na iný subjekt. V prejednávanej veci pôvodným veriteľom postúpenej pohľadávky bola spoločnosť Slovak Telekom a. s. Táto spoločnosť postúpila spoločnosti MEDIATION KMCH s.r.o. aj pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Stalo sa tak v súlade s rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi týmito subjektmi dňa 22. 07. 2009. Poukázal na to, že Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách (ďalej len ,,smernica“) výslovne stanovila za cieľ ochranu pred nekalými obchodnými praktikami aj po uzavretí zmluvy. ,,Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu“ (čl. 3 ods. 1 smernice). Niektoré nekalé obchodné praktiky uvedené v prílohe 1. k Zákonu o ochrane spotrebiteľa sa už s ohľadom na svoju podstatu nemôžu týkať konania pred dojednaním služby, napr. osobné navštevovanie domácnosti spotrebiteľa, ignorujúc žiadosť spotrebiteľa odísť alebo sa nevracať, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku. Postúpenie pohľadávky nemá charakter propagácie, ponuky, predaja, dodania výrobku, teda činnosti dodávateľa adresovanej spotrebiteľovi za účelom dosiahnutia resp. maximalizácie zisku súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky síce nie je žiadna služba, ale spadá do sféry praktík, ktoré musia byť podrobené súdnej kontrole z hľadiska imperatívu dobrých mravov.

Ďalej uviedol, že už na inom mieste poukázal, že nemá výhrady k postúpeniu pohľadávky v spotrebiteľských veciach. V konečnom dôsledku cesia je bežným a pomerne častým právnym úkonom aj v spotrebiteľských veciach. Súd však postupovanie pohľadávok na úpadcu, za účelom vymáhania pohľadávok dejúce sa spôsobom ako v prejednávanej veci považuje za nekalé a zákonom zakázané z dôvodov, ktoré už uviedol. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 26. 06. 2012 a tam citované pripomienky Európskej komisie vo veci SKP, k.s. správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o.“ v konkurze“ proti G. A., Smerovo, vedenej pred súdnym dvorom pod č.C-433/11, v ktorých je uvedené, že je evidentné, že súdna kontrola nekalých obchodných praktík vo svetle dobrých mravov nekončí podpisom zmluvy. Smernica 2005/29 Európskeho parlamentu a Rady z 11. 05. 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu explicitne v čl. 3 ods.1 upravuje, že predmetom jej ochrany je obdobie pred uzavretím zmluvy, počas uzavretia zmluvy a po zániku zmluvy. K tomu, aby bolo možné určitú obchodnú praktiku považovať za nekalú postačuje potencionálna hrozba, odradiť spotrebiteľa od určitého ekonomického správania. Z uvedeného konania je zrejmý postoj Európskej komisie, ktorá poukázala na to, že „postúpenia sa zdajú byť v niektorých ohľadoch zvláštnymi a ťažko zlučiteľnými so zásadami čestnej obchodnej praxe a dobrej viery, ktoré sú v zmysle článku 2 písm. h) Smernice 2005/29/ES súčasťou požiadavky odbornej starostlivosti“. Európska komisia sa v návrhu priklonila k možnosti označenia obchodnej praxe za nekalú obchodnú praktiku (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co 135/2011 zo dňa 05. 09. 2012).

Jeho závery sa v danej veci neodkloňujú od záverov, ku ktorým v skutkovo a právne obdobných veciach dospeli aj iné súdy, tak okresné ako aj krajské (viď. napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 25. 03. 2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 05. 09. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 26. 06. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.7Co 4/2012 zo dňa 19. 04. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 14. 07.2011 atď.). Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov, na sebe nezávislom skúmaní praktík právneho predchodcu navrhovateľa, dospel

k záveru, ide o nekalosti poškodzujúcich spotrebiteľa, o obchádzaní a vyvodili z toho takisto závery o neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. v spojení s ust. O. s .p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak a žalobe vyhovieť, resp. aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že zákon o ochrane spotrebiteľa v ust. § 1 upravuje práva spotrebiteľa a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky. Účelom ZOS je predovšetkým vymedziť obsah a rozsah práv spotrebiteľa a k nim korešpondujúcich povinností dodávateľov, ktorí v trhovom prostredí predávajú, dovážajú, resp. inak dodávajú svoje tovary a služby spotrebiteľovi, ako aj vymedzenie úloh verejnej správy pri kontrole spotrebiteľských vzťahov a dodržiavaní tohto predpisu. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu možno súhlasiť s názorom, že postúpením pohľadávky dodávateľa voči spotrebiteľovi zostávajú spotrebiteľovi všetky práva priznané mu ZOS zachované ako aj všetky námietky s týmito právami spojené a to aj vo vzťahu k postupníkovi. Takéto námietky však musia mať pôvod v prvotnom právnom vzťahu spotrebiteľa s dodávateľom. Ide teda o prípady, kde práva spotrebiteľa so spotrebiteľského vzťahu boli dodávateľom v rámci jeho povinností vymedzených ZOS porušené a takéto námietky zostávajú spotrebiteľovi zachované aj voči právnemu nástupcovi dodávateľa. Nemožno však súhlasiť s názorom, že postupníkovi pohľadávky, ktorý v žiadnom smere nenapĺňa zákonnú definíciu pojmu dodávateľ, by v dôsledku postúpenia takéhoto majetkového práva, ktoré v čase postúpenia nebolo zaťažené žiadnymi nedostatkami na strane dodávateľa v zmysle ZOS, mali v dôsledku postúpenia vzniknúť povinnosti dodávateľa vo vzťahu k dlžníkovi postúpenej pohľadávky a to bez ohľadu na skutočnosť, že tento je spotrebiteľ. Inými slovami povedané je mylný a nesprávny názor, podľa ktorého postúpením určitého konkrétneho majetkového práva postupník takejto pohľadávky, pôvodne síce vzniknutej so spotrebiteľského vzťahu, nastupuje generálne namiesto dodávateľa do všetkých jeho práv a povinnosti, ktoré vymedzuje ZOS vrátane možnosti naplnenia znakov vymedzených pre správanie dodávateľa označené ako nekalá obchodná praktika. V takomto konkrétnom prípade sa totiž jedná o singulárnu sukcesiu postupovaného práva, ktoré súdom uvádzané povinnosti dodávateľa bez ďalšieho na postupníka neprenáša, pričom opodstatnené námietky spotrebiteľa, ktoré majú základ v pôvodnom záväzkovom vzťahu mu zostávajú prirodzene zachované. Jedná sa teda najmä o námietky proti neprijateľným zmluvným podmienkach, voči preukázateľne neprimeraných sankciám a podobne. Povinnosti dodávateľa v zmysle ZOS však takýmto postúpením vo všeobecnosti na postupníka neprechádzajú, nakoľko takáto súdom želaná, avšak logiku postrádajúca konštrukcia je už len z povahy veci nezmyslom, nakoľko je možné si len ťažko predstaviť, že subjekt obchodujúci na trhu pohľadávok by mal byť v zmysle názoru prvostupňového súdu schopný spotrebiteľovi zabezpečovať všetky podmienky vymedzené ZOS vo vzťahu k tovaru alebo službe.

Obchodnou praktikou je konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi. Postúpenie pohľadávky možno síce charakterizovať ako určité konanie, avšak v tomto okamihu jeho totožnosť s pojmom obchodná praktika dodávateľa v zmysle ZOS končí. Obchodná praktika v zmysle ZOS má predstavovať také konanie dodávateľa, ktoré je priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku, teda s činnosťou dodávateľa adresovanou spotrebiteľovi za účelom dosiahnutia, resp. maximalizácie zisku dodávateľa z takéhoto konania. Postúpenie pohľadávky sa takýmto charakterom nevyznačuje, nakoľko je jednoznačné, že zmenou v osobe veriteľa pohľadávky nemôže byť sledovaný a dosiahnutý taký účel, ktorým by si dodávateľ klamlivým, zavádzajúcim resp. dezinformujúcim konaním a správaním vo výsledku zvyšoval predaj svojich produktov v neprospech spotrebiteľa a tým poškodzoval jeho práva, čo je v zmysle ZOS hlavným účelom úpravy nekalých obchodných praktík.

Postúpením pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu dodávateľ nesleduje zhoršenie právneho postavenia spotrebiteľa, ale prevod postupovanej pohľadávky v bežnom obchodnom styku, ktorá v dôsledku protiprávneho konania dlžníka vznikla a ktorá ho ekonomicky negatívne zaťažuje na tretí subjekt, ktorý sa v rámci svojej obchodnej činnosti väčšinou špecializuje na uplatnenie takýchto práv. Takýmto subjektom bol v čase pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok aj úpadca teda spoločnosť, ktorá sa v rámci predmetu svojej činnosti zaoberala prevažne obchodovaním s pohľadávkami a ich uplatňovaním. V dôsledku obchodnej činnosti úpadcu v čase pred konkurzom bola uzatvorená aj rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007.

Správca úpadcu s prihliadnutím na ustanovenie § 7 zákona o konkurze a reštrukturalizácii s odbornou starostlivosťou zistil všetky dostupné informácie na vyhodnotenie rozhodnutia uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej účel sa spochybňuje a podriaďuje pod zákonom nedovolené konanie v podobe tzv. nekalej praktiky. Správca si v tomto procese rozhodovania zabezpečil tak posudky odborne spôsobilých osôb v tejto oblasti ako aj vyjadrenia príslušných orgánov v konkurze, pričom právnu súladnosť svojho postupu, ako aj jeho pozitívny vplyv na vyhlásený konkurz a jeho veriteľov niekoľkokrát podrobne zdôvodnil. Konanie správcu v prejednávanej veci bolo až nadštandardne súladné s odbornou starostlivosťou.

Súdne uplatnenie pohľadávok úpadcu voči jeho dlžníkom je až sekundárnym prejavom potreby ich uplatnenia správcom v čase, keď už hrozí obava o právne znehodnotenie týchto práv, resp. ak je zo správania dlžníka nepochybné, že jeho vôľa plniť dobrovoľne v žiadnom smere nenastane. Inak ako súdnym uplatnením a prípadným následným exekučným vymáhaním majetkovým práv úpadcu po tom, čo dlžníci majetkových práv zostávajú v mimosúdnej fáze uplatňovania nečinní, nemá správca pri zachovaní odbornej starostlivosti inú možnosť dosiahnuť speňaženie a čo možno najvyššie uspokojenie majetkových nárokov veriteľov úpadcu ako hlavnej podmienky začatia a výkonu týchto činností. V takto začatých súdnych konaniach je samozrejme každý účastník oprávnený dať sa zastúpiť advokátom, účasťou ktorého vznikajú každej sporovej strane trovy konania, ktoré je neúspešná strana povinná nahradiť úspešnej protistrane.

Hlavnou podmienkou možnosti a právnej dovolenosti pokračovať vo výkone niektorých podnikateľských činností úpadcu, resp. prevádzkovaní podniku je dosahovanie výnosu z takýchto činností, ktorý je v konečnom dôsledku pripísaný v prospech príslušnej podstaty za účelom uspokojenia veriteľov úpadcu. Náhrada trov úspešných účastníkov sporových konaní so správcom je v tomto prípade považovaná za náklady pokračovania týchto činností. Ak by teda správca v podmienkach realizácie jeho činnosti a v ktoromkoľvek štádiu dospel k výsledku, že tieto náklady presahujú výnosy a teda nie je možné trovy účastníkov riadne uspokojovať, musel by takúto činnosti bezodkladne ukončiť a ďalej v týchto činnostiach nepokračovať. Dozor nad plnením týchto zákonných predpokladov vykonáva po celú dobu výkonu týchto činnosti konkurzný súd, ktorému správca pravidelne zasiela hodnotenie celkových ekonomických výsledkov týchto činností. Uvedená skutočnosť je zároveň aj odpoveďou na otázku celkového efektu zo zvoleného postupu správcu, ktorú vyslovil súd pri svojom odôvodnení, pričom pri tomto hodnotení by bola vhodná jednoznačne vyššia, než priemerná úroveň povedomia subjektu práva. Za uvedeného predpokladu a rovnako za okolnosti, že priemerný subjekt práva je schopný právne zhodnotiť prípadnú alternatívu, že mu môže byť náhrada trov konania zaplatená len pomerne, mal by byť zároveň schopný dospieť aj k záveru, že v prípade dvojročného výkonu činnosti správcu v zmysle § 86 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii budú jeho nároky uspokojené v celosti. Navyše v prípade drobných sporov, kde je najčastejším účastníkom konania spotrebiteľ vo všeobecnosti platí, že obava z čiastočného alebo dokonca žiadneho uspokojenia náhrady trov konania úspešného účastníka (spotrebiteľa) tu existuje vždy. Platí totiž ustanovenie , podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Základným predpokladom použitia ustanovenia je existencia zákona vo význame objektívneho práva, ktoré právny úkon svojím obsahom alebo účelom obchádza a tak vedie vo svojom výsledku k jeho nedodržaniu. Snaha správcu za zmluvne výhodných podmienok nadobudnúť do majetkovej podstaty úpadcu práva, ktoré mu patria a zhodnocujú podstatu nie je možné považovať za dosiahnutie výsledku právnou normou nepredvídaného, resp. nežiadúceho, nakoľko takýto postup

je plne v súlade s účelom a cieľom konkurzného konania. Pokiaľ prvostupňový súd tvrdí opak mal by to aj patrične skutkovo podložiť, nakoľko z obsahu súdneho spisu a vykonaných dôkazov žiadny iný záver nevyplýva.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vyvodil právne závery a vo veci aj správne rozhodol, na zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje aj odvolací súd.

V danom prípade ako vyplýva z obsahu spisu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok podľa ustanovenia a nasl sa charakter tohto právneho úkonu nezmenil. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie aby nastala zmena aj v obsahu postúpenej pohľadávky, ktorá by mohla zhoršiť postavenie spotrebiteľa ako dlžníka. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky nemá vplyv na obsah pohľadávky. Charakter pohľadávky vyplývajúci z práva spotrebiteľského sa teda nezmenil ani tým, že sa pohľadávka postúpila na iný subjekt.

V prejednávanej veci pôvodným veriteľom postúpenej pohľadávky bola spoločnosť Slovak Telekom a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako poskytovateľom na základe Zmluvy o pripojení číslo 9901119325, predmetom ktorej bolo zriadenie vysokorýchlostného internetu Plus s DSL prístupom a programom 4G Turbo 2 Plus, spolu s doplnkovými službami a kúpa zľavneného modemu za podmienok uvedených v tejto zmluve, pričom odporca ako účastník sa zaviazal platiť cenu za sprístupnenie a poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet podľa platnej tarify. Neoddeliteľnou súčasťou hore uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky Poskytovateľa, ktoré sa odporca zaviazal dodržiavať. Dňa 07. 08. 2007 uzatvoril odporca ako účastník so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom tiež Zmluvu o pripojení číslo 9901119336, predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie doplnkovej služby PC Secure so zľavou na 36 mesiacov za podmienok uvedených v tejto zmluve, pričom odporca ako účastník sa zaviazal platiť cenu za sprístupnenie a poskytovanie uvedenej služby podľa platnej tarify. Dňa 07. 08. 2007 uzatvoril odporca ako účastník so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako poskytovateľom aj tretiu Zmluvu o pripojení číslo 9901119351, predmetom ktorej bol predaj PC s LCD za akciovú cenu 1 Sk za podmienok uvedených v tejto zmluve, pričom odporca ako účastník sa zaviazal platiť cenu za sprístupnenie a poskytovanie služby podľa platnej tarify. Na základe týchto vyššie uvedených zmlúv bola odporcovi ako účastníkovi poskytovaná verejná komunikačná služba v súlade s dojednanými podmienkami.

Predmetom konania bol nárok navrhovateľa vyplývajúci zo zmlúv o pripojení uzavretých s odporcom ako fyzickou osobou, nepodnikateľom. Predmetná pohľadávka voči odporcovi má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu pôvodne zo spoločnosťou Slovak Telekom, a. s., ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 07. 2009 postúpila spoločnosti MEDIATION KMCH, s.r.o. aj pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Následne postupcom MEDIATION KMCH s. r. o. došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na postupníka KFZ Sys s. r. o. „v konkurze“ konajúceho správcom konkurznej podstaty SKP k. s., a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 08. 2010. Pritom posledným postupníkom bol úpadca. V priebehu konania došlo k ďalšej zmene v osobe jej veriteľa z dôvodu postúpenia na navrhovateľa. Dôsledkom postúpenia bola zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie. Dňa 26.10.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie obchodnej spoločnosti Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324 ktorým oznámila, že dňa 20.6.2012 spoločnosť KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148 v mene ktorej konal správca SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691 ako postupca uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou THORPE CORPORATION LTD., so sídlom Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe, Seycheles, IČO: 63 513, zapísanou v Seychelles International Business Authority- Registrar of International Business Companies ako postupníkom, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky postupcu voči odporcovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania na postupníka. Na dôkaz uvedenej skutočnosti označila Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2012.

Ďalej tvrdila, že následne dňa 27.6.2012 spoločnosť THORPE CORPORATION LTD., so sídlom Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe, Seycheles, IČO: 63 513, zapísaná v Seychelles International Business Authority- Registrar of International Business Companies ako postupca uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Thorpe recovery, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324 ako postupníkom, pričom predmetom tejto zmluvy bolo aj postúpenie pohľadávky voči odporcovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania na postupníka. Na dôkaz uvedenej skutočnosti označila Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012. Odvolávajúc sa na uvedené zmluvy o postúpení pohľadávok a tvrdiac, že došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania obchodná spoločnosť Thorpe recovery, s.r.o. navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa a pripustil, aby na miesto pôvodného navrhovateľa SKP, k.s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ, Sys, s. r. o. „v konkurze“ vstúpil do konania nový navrhovateľ, obchodná spoločnosť Thorpe recovery, s. r. o.

Správne a dôvodne súd prvého stupňa zameral svoju pozornosť aj na to, čo bolo predmetom konania. Zistil, že išlo o zaplatenie úroku z omeškania so sadzbou 18,25 % ročne a že je nad zákonom prípustný limit a v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. .

Postúpenie pohľadávky, ktoré je predmetom tohto konania na právneho predchodcu navrhovateľa bolo potrebné považovať za postup odporujúci dobrým mravom, a preto takýto úkon nie je možné považovať za platný. Prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie právneho predchodcu navrhovateľa bola nekalá obchodná praktika, ktorá predstavuje zákonom zakázané konanie.

Cieľom zmlúv o postúpení pohľadávok bolo vyhnúť sa plneniu poplatkovej povinnosti vo veľkom množstve sporov, nakoľko o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v ustanovení priznáva správcovi oslobodenie od poplatkov. Rovnako akékoľvek riziko spojené s neúspechom v spore bolo prenesené na úpadcu, čím sa zhoršilo postavenie žalovanej ako spotrebiteľa pri prípadnom vymáhaní priznaných trov konania.

Podľa ustanovenia výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Postúpenie pohľadávky na subjekt v konkurze predstavuje nekalú obchodnú praktiku nepožívajúcu súdnu ochranu.

Na tomto závere nič nemení ani ďalšie postúpenie pohľadávky v priebehu odvolacieho konania na terajšieho navrhovateľa. Ak postúpenie pohľadávky uplatňovanej v konaní na subjekt v konkurze je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi ( ) nemohol ani tento subjekt platne postúpiť pohľadávku nakoľko nikto nesmie previezť na iného viac práv než má sám.

V dôsledku uvedeného odvolací súd mal za to, že je potrebné napadnutý rozsudok v zmysle ust. potvrdiť ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. , pričom v odvolacom konaní úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli a neúspešný navrhovateľ na ich náhradu nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.