Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4Co-375-2012.pdf
PDF · 101.46 KB
Case nature
Subarea
4Co/375/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa R. X. G., a.s., so sídlom v C., U. č. XXXX/ XXX, IČO: XXXXXXXX proti odporkyni F. Q., bytom v C., D. B. č. XXXX/XX, o zaplatenie 6750,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 01.augusta 2012, č. k. 5C/121/2011-45 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku, ktorý bol v prevyšujúcej častí návrh navrhovateľa zamietnutý, vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka podľa hlavy 7 § 6 úverových podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.938,97 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 3.938,97 eur od 05.07.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 67,64 eur s tým, že na zaplatenie prisúdenej sumy s príslušenstvom a trovami konania povolil súd odporkyni splátky v sume 30 eur mesačne splatné vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej z nich. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej určil, že zmluvná podmienka podľa hlavy 7 § 6 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, ktorej obsahom je právo navrhovateľa v prípade predčasnej splatnosti úveru na zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, na ktorý by navrhovateľovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 24.06.2009, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni sumu 3.500 eur a odporkyňa sa zaviazala vrátiť uvedenú sumu v 84 pravidelných splátkach po 93,15 eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po poskytnutí úveru vždy ku dňu, ktorý pripadá na deň poskytnutia úveru formou poštových poukážok s konečnou výškou úveru pre odporkyne ako spotrebiteľa v sume 3.606,40 eur; z predloženého splátkového kalendára úveru vyplýva, že odporkyňa pred predčasnou splatnosťou úveru uhradila len päť dohodnuté splátok úveru a časť šiestej (poslednú dňa 01.03.2010). V dôsledku omeškania odporkyne so zaplatením dohodnutých splátok vyzval navrhovateľ odporkyňu listom zo dňa 28.06.2010 na splatenie celého zostatku úveru v sume 6.694,98 eur spolu so zmluvnou pokutou v sume 55,89 eur; list odoslal odporkyni dňa 30.06.2010 prostredníctvom pošty. Pokiaľ zo zmluvy o úvere vyplýva, že ju odporkyňa uzavrela ako podnikateľ, z dokazovania vyplýva, že úver nemal súvis s podnikaním odporkyne, pretože pôsobila ako zástupca nebankovej spoločnosti, oprávnenie na podnikanie získala na jej podnet, praktickým účelom bolo obchádzanie predpisov pracovného práva, pretože z hľadiska charakteru vykonávanej činnosti (všetko
na základe pokynov nebankovej spoločnosti bez samostatného rozhodovania v podstatných veciach) išlo prakticky o závislú prácu a nie podnikanie; z dokazovania súčasne nepochybne vyplýva, že suma predmetného úveru tvorila predmet pôžičky, ktorú odporkyňa poskytla tretej osobe a teda v žiadnom prípade nebola použitá na podnikanie. Z tohto dôvodu súd považoval odporkyňu pri rozhodovaní za spotrebiteľa. Predmetom konania bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je na základe vyššie uvedeného potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporkyne založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností resp. následkov omeškania) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv). V dôsledku omeškania odporkyne s plnením peňažného záväzku uplatnil navrhovateľ popri istine úroky z omeškania vo výške 0,024 % denne (t.j. 8,76 % ročne) z dlžnej sumy. V čase uzavretia spornej zmluvy o úvere bola úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere výšku úrokov z omeškania pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval dojednať vyššie úroky z omeškania než maximálne do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného vo vzťahu k odporkyni ako spotrebiteľovi je možné uplatniť len úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, t.j. základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšená o 8 percentuálnych bodov. Preto súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.938,97 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 3.938,97 eur od 05.07.2010 do zaplatenia. Prisúdená suma pozostáva zo sumy 44,88 eur ako nezaplatená časť splátky úveru splatnej dňa 27.12.2009, zo sumy 558,90 eur ako šesť splátok úveru po 93,15 eur do predčasnej splatnosti úveru dňa 28.06.2010, zo sumy 3.279,30 eur ako dlžnej istiny a zo sumy 55,89 eur ako zmluvnej pokuty vo výške 5 % zo sumy 1.117,80 eur ako 12 dlžných splátok. Nakoľko odporkyňa je v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku uložil jej súd povinnosť zaplatiť navrhovateľovi popri istine aj uvedené úroky z omeškania. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 28.06.2010 predstavovala 1 % ročne (1 % + 8 % = 9 %), na úrokoch z omeškania tak navrhovateľ uplatnil menej (8,76 % ročne) ako bol jeho nárok, preto súd viazaný jeho návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.) mu úroky z omeškania v uplatnenej výške priznal. Uvedené úroky z omeškania prisúdil súd navrhovateľovi od 05.07.2010, teda po uplynutí troch pracovných dní od odoslania výzvy na predčasné splatenie úveru, kedy sa výzvy dostala do dispozičnej sféry odporkyne (táto doručenie výzvy v konaní ani nespochybňovala). Pokiaľ ide o obranu odporkyne v konaní, že predmetnú sumu úveru požičala tretej osobe, ktorá by podľa jej názoru mala sporný úver splácať, túto vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Odporkyňa je na základe spornej zmluvy o úvere v právnom vzťahu len s navrhovateľom a je preto povinná dlžnú sumu uhradiť navrhovateľovi. Svoje nároky z titulu pôžičky si musí uplatniť voči tretej osobe ako svojmu dlžníkovi. Navrhovateľ nie je s touto osobou v žiadnom právnom vzťahu a svoj nárok z titulu spornej zmluvy o úvere si môže uplatniť len voči odporkyni. Súd zamietol návrh v časti o zaplatenie sumy 2.811,90 eur ako zmluvnej pokuty za predčasnú splatnosť úveru spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 2.811,90 eur od 29.06.2010 do zaplatenia, pretože podľa názoru súdu túto sumu uplatnil navrhovateľ na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľ túto sumu uplatnil na základe § 6 hlavy 7 úverových zmluvných podmienok, podľa ktorého v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností predpokladaných v uvedenej hlave zmluvných podmienok, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti odporcu uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úver, je odporkyňa povinná uhradiť navrhovateľovi súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by navrhovateľovi vznikol nárok z titulu úveru, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Z uvedeného vyplýva, že pre prípad predčasnej splatnosti úveru ide o dojednanie o zmluvnej pokute a nie o úroku (o úrok by išlo v prípade riadneho splácania úveru). Z dokazovania nevyplýva, že táto zmluvná pokuta bola ako zmluvná podmienka individuálne dojednaná, pretože bola súčasťou vopred pripravenej predtlače úverových zmluvných podmienok navrhovateľa. Dojednanie o zmluvnej pokute považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože podľa názoru súdu vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka), pretože požaduje od odporkyne ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Zo zmluvy vyplýva, že splatenie poskytnutého úveru s úrokom bolo rozvrhnuté na 84 splátok po 93,15 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 27.07.2009 a posledná dňa 27.06.2016, je teda zrejmé, že splatenie úveru s úrokom bolo dohodnuté na dobu 7 rokov. V dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany navrhovateľa, vznikla odporkyni povinnosť vo výraznom predstihu splatiť navrhovateľovi okrem sumy úveru aj celý pôvodne dohodnutý úrok z úveru (nie nepodstatná je v tejto súvislosti aj skutočnosť, že právo jednostranne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru bolo zakotvené len v prospech navrhovateľa v úverových zmluvných podmienkach, ktorých znenie nemohla odporkyňa ovplyvniť), t.j. prakticky po uplynutí 12 mesiacov vznikla odporkyni podľa úverových zmluvných podmienok povinnosť vrátiť navrhovateľovi celý úver aj s úrokom pôvodne rozvrhnutým na 7 rokov. Uvedené výrazné skrátenie splatnosti úveru, bez vplyvu na výšku úroku, považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa s tým, že ani skutočnosť, že k predčasnej splatnosti úveru došlo v dôsledku omeškania odporkyne zo splátkami úveru nemožno v tomto smere absolutizovať, pretože právo vyhlásiť úver za predčasne splatný bolo zakotvené len v prospech navrhovateľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), preto súd návrh v časti o zaplatenie sumy 2.811,90 eur uplatnenej na základe predmetnej zmluvnej podmienky ako nedôvodný zamietol. Keďže sumu 2.811,90 eur zamietol súd ako nedôvodnú, nemohla sa odporkyňa dostať ani do omeškania s jej zaplatením, preto bolo dôvodné zamietnuť aj uplatnené úroky z omeškania z tejto sumy. Na zaplatenie prisúdenej sumy s príslušenstvom a trovami konania povolil súd odporkyni podľa § 160 ods. 1 O.s.p. splátky v sume 30 eur mesačne a podmienky ich splatnosti určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď pri rozhodovaní vychádzal z osobných a majetkových pomerov odporkyne, ktorej bolo v priebehu konania uznesením č. k. 5C/121/2011-34 zo dňa 14.05.2012 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu; odporkyňa je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur mesačne, okrem toho má príjem v sume 15 eur mesačne z dohody o vykonaní práce; je slobodná, bez vyživovacích povinností, keď podľa názoru súdu povolenie splácania prisúdenej sumy v splátkach nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov navrhovateľa. Súčasne súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. obligatórne bez návrhu výslovne uviedol neprijateľnú zmluvnú podmienku, z dôvodu ktorej nepriznal plnenie navrhovateľovi, vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bol vzhľadom na predmet konania a výrok rozsudku pomerne úspešnejší navrhovateľ, ktorému vzniklo voči odporkyni právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z celkovej uplatnenej sumy bez príslušenstva. Z hľadiska náhrady trov konania bol navrhovateľ úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.938,97 eur, t.j. 58,35 %, v časti o zaplatenie zamietnutej sumy 2.811,90 eur bola tak úspešná odporkyňa, t.j. 41,65 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporkyne), navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu 16,70 % (58,35 % - 41,65 %) jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na súd v sume 405,- eur z ktorých 16,70 % predstavuje sumu 67,64 eur. Iné trovy konania nežiadal navrhovateľ nahradiť.
Proti tomuto rozsudku, a to jeho časti vo výroku, ktorým bol v prevyšujúcej častí návrh navrhovateľa zamietnutý /o zaplatenie pokuty 2 811,90 eur/ a vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka podľa hlavy 7 § 6 úverových podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Mal za to, že súd prvého stupňa v tejto časti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že postupoval v súlade s dohodnutými Úverovými podmienkami ich spoločnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, ale zároveň postupoval v súlade aj s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky a to § 565 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy. Uviedol, že suma 2 811,90 eur v splátkovom kalendári uvedená ako pokuta za predčasnú splatnosť úveru, vznikla z dôvodu, že odporca nesplácal úver v pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal zročný. Pokutu predčasného splatenia úveru nie je možné považovať za sankciu, resp. za inštitút zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka a ani podľa Obchodného zákonníka, pretože ide o vyčíslenie ušlého úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach. Bol presvedčený, že dojednania o ušlom úroku zakotvené v úverových podmienkach úverovej zmluvy č. 3906082464 zo dňa 24.06.2009, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, sú platné, zrozumiteľné, odporca mal dostatok času sa s nimi riadne oboznámiť a v ich zmysle je aj nárok navrhovateľa uplatňovaný návrhom na vydanie platobného rozkazu vo výške 2 811,90 eur dôvodný. K zmluvnej podmienke uvedenej v hlave 7 § 6 poukázal na skutočnosť, že podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určí neprijateľnosť podmienky vo výroku rozhodnutia, je dodávateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V náväznosti na to, v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 9C/174/10 .... „uloženia povinnosti do budúcna sa žalobca môže domáhať len v prípade, pokiaľ žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil.....Ukladanie povinností smeruje do budúcna a podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia....“ . Poukázal na to, že z vlastnej iniciatívy uvedenú podmienku v úverových zmluvných podmienkach odstránil. Tiež poukázal na vyjadrenie Generálnej advokátky Verica Trstenjak pri rozhodovaní Súdneho dvora EÚ /C-453/10/, ktorá za najdôležitejšiu časť pri skúmaní podmienok úverovej zmluvy uviedla dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu. Navrhol, aby príslušný súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu navrhovateľa v časti zmluvného úroku vo výške 2 811,90 eur vyhovie a zaviaže odporcu povinným k jeho úhrade spolu s trovami odvolacieho konania.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasila s odvolaním navrhovateľa a vyjadrila súhlas s rozsudkom okresného súdu.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutom rozsahu /vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti o zaplatenie 2 811,90 eur zamietnutý, vo výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako aj vo výroku o náhrade trov konania/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal námietky navrhovateľa, ktoré boli v odvolaní vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci. Z daného titulu si osvojil aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:
Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne uplatňuje dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní uvádza odlišné závery než súd prvého stupňa a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa opodstatnenosti úverovej zmluvnej podmienky navrhovateľa uvedenej v § 7 hlavy 6 úverových zmluvných podmienok.
Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré sú súčasťou danej úverovej zmluvy, a to z hlavy 7 § 6 jednoznačne vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenami a/, b/, a c/ § 3 tejto hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Podľa § 3 hlavy 7 klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že: a/ klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok
alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, b/ klient uviedol v návrhu nepravdivé údaje, c/ klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy.
V preskúmavanej veci je zrejmé, že navrhovateľ požadoval v zmysle hlavy 7 § 6 úverových zmluvných podmienok od odporkyne zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku v dôsledku toho, že mu vznikla predčasná splatnosť úveru pre jeho nesplácanie riadne a včas. Súd prvého stupňa však aj podľa názoru odvolacieho súdu správne považoval túto podmienku uvedenú v úverových zmluvných podmienkach za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Aj keď navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že uplatňovanie sumy 2 811,90 eur ako pokuty za predčasnú splatnosť úveru nemožno považovať za inštitút zmluvnej pokuty podľa Občianskeho ani Obchodného zákonníka, v úverových zmluvných podmienkach, v hlave 7 § 6, tak, ako bolo vyššie citované, je však výslovne uvedené, že veriteľ môže požadovať pri predčasnej splatnosti zmluvnú pokutu. Súd prvého stupňa v tomto smere správne vyhodnotil skutkový stav veci a vyvodil správny právny záver o tom, že pre prípad predčasnej splatnosti úveru ide o dojednanie o zmluvnej pokute, a nič na tom nemení skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty zodpovedá ušlému úroku z titulu predčasného splatenia úveru. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávanej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Z pozície ochrany spotrebiteľa a naplnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu ani v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky, sú typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sú potom irelevantné tvrdenia navrhovateľa uvádzané v odvolaní o tom, že odporca uzavrel úverovú zmluvu dobrovoľne a mal možnosť sa s úverovými podmienkami oboznámiť.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že v danom prípade už nebol dôvod na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v hlave 7 § 6 úverových zmluvných podmienok, nakoľko túto podmienku z úverových zmluvných podmienok svojej spoločnosti odstránil, ničím okrem tohto svojho tvrdenia nepreukázal, že skutočne túto podmienku odstránil, a že ju už nepoužíva ani vo vzťahu k iným spotrebiteľom /§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka/.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporkyňa návrh na priznanie trov odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nepodala.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .