Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/264/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Y. proti odporkyni D. o zaplatenie 1.578,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. februára 2012, č.k. -27, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.021,94 Eur s 0,024 %-ným úrokom z omeškania denne zo sumy 124,75 Eur od 30.06.2009 do zaplatenia a od splatnosti jednotlivých mesačných splátok vo výške 28,95 Eur za obdobie od 30.07.2009 až od 30.01.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 28,35 Eur. Súčasne uložil odporkyni istinu s príslušenstvom zaplatiť navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach po 30 Eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s tým, že splátky sa započítajú najskôr na úhradu istiny a následne na úhradu úroku z omeškania a náhradu trov konania, omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Zo zhodných tvrdení účastníkov, ako aj zo zmluvy o úvere bolo zistené, že navrhovateľ ako podnikateľ poskytujúci úvery poskytol odporkyni ako fyzickej osobe nepodnikateľovi úver 995,82 Eur, ktorý sa odporkyňa zaviala splácať v pravidelných mesačných splátkach (72 splátok do 08/2013) po 28,95 Eur so splatnosťou k 30. dňu v mesiaci, počnúc 30.09.2007. Ku dňu rozhodnutia okresného súdu bolo splatných celkovo 53 splátok. Odporkyňa si povinnosť splácania úveru riadne neplnila a zo splátkového kalendára vyplýva, že do rozhodnutia súdu zaplatila iba 512,15 Eur. Poslednú úhradu na splátku úveru vykonala 28.02.2009. Výzvou zo dňa 29.6.2009 žiadal navrhovateľ odporkyňu o zaplatenie 1.583,23 Eur a uviedol, že pre omeškanie splátok úveru mu vznikol nárok splatenie celého poskytnutého úveru, ako aj zmluvnej pokuty vo výške ušlého úroku, čo spolu predstavuje práve uvedenú sumu. Z vykonaného dokazovania bolo okresným súdom zistené, že medzi účastníkmi existoval právny vzťah zo zmluvy o úvere. Nebolo sporné, že odporkyňa úver riadne nesplácala a vznikol jej voči navrhovateľovi dlh. V konaní však nebolo preukázané, že výška dlhu predstavuje žalovanú istinu. Navrhovateľ tvrdil, že úver pre jeho neplnenie zosplatnil. To znamená, že v dôsledku oneskorenia so zaplatením dvoch splátok, alebo jednej po dobu viac ako tri mesiace (ako to predpokladá Hlava 7. § 3 písm. a) úverových zmluvných podmienok) vzniklo navrhovateľovi právo požadovať zaplatenie celého nezaplateného zostatku poskytnutého úveru naraz. I keď je zrejmé, že podmienky pre zosplatnenie úveru boli naplnené, predstavuje výška nároku zo zosplatnenia iba nezaplatený zostatok poskytnutej istiny a nie aj celý úrok, ktorý by sa navrhovateľovi dostal pri riadnom splácaní úveru. V návrhu požadovaná istina 1.578,23 Eur je však súčtom nezaplatenej istiny spolu s nezaplateným

úrokom za celé predpokladané obdobie trvania úverového vzťahu. V dôsledku zosplatnenia však nárok v takejto výške nevznikol a dôvodná by mohla byť iba časť pripadajúca na nezaplatenú istinu. Pre úspešné uplatnenie práv zo zosplatnenia by však bolo nevyhnutné, aby bola výška nezplatenej istiny preukázaná. Pretože navrhovateľ nepreukázal a dokonca ani len netvrdil, aká časť požadovanej istiny pripadá na zosplatnenú istinu úveru, nebolo možné priznať práva vyplývajúce zo zosplatnenia, ale iba práva vyplývajúce z prostého neplnenia úverovej zmluvy, ktoré bolo navrhovateľom jednoznačne tvrdené a preukázané, teda práva na postupné zaplatenie jednotlivých splátok. V čase rozhodnutia tak bolo splatných 53 splátok, čo pri výške splátky 28,95 Eur predstavuje 1.534,09 Eur. Táto suma mala byť teda do rozhodnutia zaplatená. Zaplatených však bolo celkovo iba 512,15 Eur a nezaplatený zvyšok predstavuje priznaných 1.021,94 Eur. V časti istiny, prevyšujúcej túto sumu, potom súd žalobu zamietol, pretože zosplatnením nevznikol nárok aj na zvyšok dovtedy nezaplateného úroku a pre nepreukázanie výšky zostatku nesplatenej istiny nebolo možné priznať práva zo zosplatnenia. Vychádzajúc z prostého neplnenia úverovej zmluvy potom omeškanie vznikalo až od splatnosti jednotlivých splátok a iba v rozsahu jednotlivých splátok, ktorý úrok z omeškania okresný súd navrhovateľovi priznal. Vo zvyšku tohto nároku súd návrh zamietol, pretože nebolo preukázané, že by výška dlhu odporkyne bola 1.578,23 Eur, a ani to, aká suma pripadá na zosplatnenú istinu, kedy by došlo v rozsahu zosplatnenej istiny k jednorazovému vzniku omeškania, ako ho uplatnil navrhovateľ. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, táto bola uplatnená v dovolenom rozsahu. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že z výzvy na zaplatenie sa javí, že navrhovateľom požadovaná istina 1.578,23 Eur je tvorená aj zmluvnou pokutou, ktorej výška zodpovedá podľa dohody účastníkov výške ušlého úroku. Navrhovateľ však v návrhu právo zo zmluvnej pokuty netvrdil, a teda neuplatnil. Tvrdenia navrhovateľa sa týkali iba neplatenia splátok úveru (čo bolo i preukázané a priznané) a zosplatnenia úveru, kde však nebola už preukázaná výška zosplatnenej istiny. Zdôraznil, že súd môže rozhodovať iba v medziach návrhu, a preto sa prípadným nárokom zo zmluvnej pokuty nezaoberal a zaoberať ani nemohol. Prekročil by totiž medze návrhu. Vzhľadom na nízky príjem odporkyne (358 Eur mesačne) a objektívny výpadok príjmu v dôsledku úmrtia jej manžela, povolil okresný súd odporkyni splácanie dlhu v splátkach po 30 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Jednorazová splatnosť dlhu by pri príjme odporkyne viedla jednoznačne k nesplneniu si uloženej povinnosti. Pokiaľ však odporkyňa nezaplatí včas čo i len jednu splátku dlhu, stane sa splatný celý dlh naraz. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , O náhrade trov konania rozhodol podľa , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Navrhovateľ bol čo do istiny úspešný v časti 65 % (priznaných 1.021,94 Eur / žiadaných 1.578,23 Eur) a odporkyňa v časti 35 % (zamietnutých 556,29 Eur / žiadaných 1.578,23 Eur). Navrhovateľovi preto patrí náhrada 30 % (65 % - 35 %) trov konania. Celkové trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo súdneho poplatku 94,50 Eur, z čoho 30 % predstavuje 28,35 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a odporkyňa.

Navrhovateľ sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol jeho návrh v časti zamietol, zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil odvolací dôvod podľa (súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam). Vyjadril presvedčenie, že spolu s nárokom na zosplatnenú istinu má nárok aj na zosplatnený úrok. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že nepreukázal, aká časť požadovanej istiny pripadá na zosplatnenú istinu úveru, pretože spolu s návrhom na vydanie platobného výmeru doručil súdu splátkový kalendár, z ktorého bolo zrejmé, aká časť dlhu po zosplatnení úveru dňa 29.06.2009 tvorila zosplatnenú istinu, t. j. suma 852,43 Eur a aká je výška zosplatneného úroku 624,02 Eur. Poukázal na úverové podmienky, ktoré v Hlave 7. upravujú povinnosť uhradiť spolu s úverom aj ušlý úrok v prípade, že príde k zosplatneniu úveru, t. j. úrok, ktorý by bol pri riadnom splácaním započítaný v mesačných splátkach. Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2007 poskytol odporcovi úver, ktorý sa odporca zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok. V zmysle úverových podmienok v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu, prípadne úhrada za poistenie, ktorú je klient podľa úverovej zmluvy a úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. V zmysle uvedeného bol odporca ako dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru do doby, kedy mu bol úver poskytnutý až do jeho úplného zaplatenia. Podľa štandardného výkladu, podávaného súdnou praxou, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú podľa

príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v rozumie peňažné plnenie, na ktoré ma veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku zaniká aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva povinnosť zaplatiť už dospelé úroky.

Odporkyňa sa podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil ohľadne splatnosti jej dlhu voči navrhovateľovi tak, že jej uloží povinnosť dlh zaplatiť v splátkach po 20 Eur mesačne. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nedostatočne posúdil jej finančnú situáciu, keď pri určovaní splátky vychádzal z jej príjmu 386 Eur, z ktorého sa prevádzajú zrážky na poistné a pripoistenie k dôchodku, stravné, čo predstavuje výplatu na jej účet okolo 290 Eur - 300 Eur. Z tejto sumy uhrádza náklady na bývanie, stravu, cestovné a lieky, pričom v domácnosti žije jej nezamestnaný syn, ktorý nepoberá žiadnu podporu, pretože nedovŕšil vek 25 rokov. Zdôraznila, že je vdova a po zosnulom manželovi nemá nárok na vdovský dôchodok.

Navrhovateľ k odvolaniu odporkyne navrhol, aby mu súd priznal plnenie zo strany odporkyne bez splátok. Prípadné splátky dlhu zváži až v exekučnom konaní po zistení skutočných majetkových pomerov odporkyne.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, súdiac podľa obsahu jej podania, navrhla aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o priznanú výšku plnenia navrhovateľovi, ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že ďalšia čiastka vo výške 500 Eur, ktorú navrhovateľ od nej požaduje, by znamenala, že pri riadnom splácaní úveru by sa tento navýšil o 100 %. Žiadala o objektívne rozhodnutie v danej veci.

Krajský súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní a ich dôvodov podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa

Rozsudok okresného súdu nebol odvolaním napadnutý v časti, v ktorej bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.021,94 Eur s príslušenstvom. V tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, krajský súd sa ho svojím rozhodnutím nedotýkal ( ).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené navrhovateľom a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o jeho výrok, ktorým bol v časti návrh navrhovateľa zamietnutý a v podrobnostiach na ne v zmysle odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie dôkazov (odvolací dôvod podľa ).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že tento nepreukázal a dokonca ani netvrdil, aká časť požadovanej istiny pripadá na zosplatnenú istinu úveru. Nebolo mu teda možné priznať práva vyplývajúce zo zosplatnenia, ale iba práva vyplývajúce z prostého neplnenia úverovej zmluvy, ktoré bolo navrhovateľom jednoznačne tvrdené a preukázané, a teda práva na postupné zaplatenie jednotlivých splátok. V časti prevyšujúce túto sumu súd návrh zamietol, pretože zosplatnením nevznikol nárok aj na zvyšok dovtedy nezaplateného úroku a pre nepreukázanie výšky zostatku nesplatenej istiny nebolo možné priznať práva zo zosplatnenia. Za dôvodný považoval iba nárok na postupné zaplatenie jednotlivých splátok, splatných do rozhodnutia súdu. Zdôraznil, že navrhovateľ právo zo zmluvnej pokuty netvrdil a ani neuplatnil.

Navrhovateľ podaným odvolaním vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nebol priznaný nárok v celom rozsahu vrátane úroku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach s tým, že poukazoval na Hlavu 7 § 6 úverových zmluvných podmienok.

Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti Y., ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, a to z Hlavy 7 § 6 vyplýva, že v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočnosti uvedenej pod písm. a), b), c) § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Podľa § 3 Hlavy 7 klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že: a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) klient uviedol v návrhu nepravdivé údaje, c) klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcu z úverovej zmluvy.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenie sumy 1.583,23 Eur s príslušenstvom, pričom svoj návrh špecifikoval výlučne tým, že došlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 Eur, ktoré odporkyňa sa zaviazala zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 28,95 Eur, spolu teda 2.084,40 Eur. Uviedol, že dňa 29.06.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1.583,23 Eur, z ktorého odporkyňa zaplatila sumu 5 Eur. K svojmu návrhu pripojil výpis z obchodného registra, fotokópiu úverovej zmluvy o úverových zmluvných podmienkach, prehľad o čerpaní a splácaní úveru a výzvu k úhrade dlhu. Žiadnym spôsobom svoj nárok nešpecifikoval. Na pojednávaní dňa 20.02.2012 sa navrhovateľ, ktorému bolo riadne predvolanie na pojednávanie doručené, nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal o rozhodnutie v danej veci bez jeho prítomnosti.

Pokiaľ súd prvého stupňa svoj rozsudok vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol odôvodnil tým, že navrhovateľ nepreukázal a dokonca ani netvrdil, aká časť požadovanej istiny pripadá na zosplatnenú istinu úveru, preto mu nebolo možné priznať práva vyplývajúce zo zosplatnenia, ale iba práva vyplývajúce z prostého neplnenia úverovej zmluvy, ktoré bolo navrhovateľom jednoznačne tvrdené a preukázané, a teda práva na postupné zaplatenie jednotlivých splátok a na tom závere, že zmluvnú pokutu navrhovateľ vôbec neuplatnil, ani nešpecifikoval, odvolací súd sa s jeho názorom stotožňuje. Nie je totiž možné prenášať na súd povinnosť uloženú navrhovateľovi v

(návrh na začatie konania musí obsahovať ... pravdivé popísanie rozhodujúcich skutočností, ... musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha) a ukladať súdu, aby na základe predložených listín sám špecifikoval nárok navrhovateľa. Súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní z návrhu na začatie konania, v ktorom navrhovateľ uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy 1.578,23 Eur s príslušenstvom, z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a z výpovede odporkyne, ktorá sa na pojednávaní zúčastnila. Dôkazy, vykonané v konaní, vyhodnotil v súlade s ustanovením až , jeho skutkové zistenia i právne posúdenie danej veci zodpovedá obsahu spisu, nie je možné so závermi súdu prvého stupňa preto polemizovať a nie je možné mu vytknúť žiadne pochybenie.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní predovšetkým na znenie Hlavy 7 § 6 úverových podmienok, odvolací súd zdôrazňuje, že uvedená zmluvná podmienka bola opakovane súdmi vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , Okresný súd Partizánske, č.k. -45 zo dňa 01.08.2012). Súdna prax ohľadne tejto zmluvnej podmienky ustálila, že pre prípad predčasnej splatnosti úveru ide o dojednanie o zmluvnej pokute, na ktorom právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty zodpovedá ušlému úroku z titulu predčasného splatenia úveru. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu ani v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sú potom irelevantné tvrdenia navrhovateľa uvádzané v odvolaní, že odporkyňa uzavrela úverovú zmluvu dobrovoľne a mala možnosť sa s úverovými podmienkami oboznámiť.

Záverom odvolací súd poukazuje, že z úradnej činnosti Krajského súdu v Trenčíne je známe, že už v konaní vedenom na tunajšom súde, sp. zn. , navrhovateľ dôvodil, že zmluvnú podmienku uvedenú v Hlave 7 § 6 úverových zmluvných podmienok nepoužíva, a že ju zo svojich zmlúv odstránil, ktorá skutočnosť však nebola preukázaná.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v navrhovateľom napadnutej časti ako vecne správny podľa , potvrdil a ďalej sa zaoberal odvolaním odporkyne, týkajúcom sa splatnosti dlhu voči navrhovateľovi.

Ust. upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v rozsudku. Ide o zákonnú lehotu, ktorá je 3 dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná úprava paričnej lehoty však pripúšťa výnimku, keď za určitých okolností môže súd určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má odporcovi, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť odporcu, teda pomery povinného, ale aj hľadisko ochrany oprávneného (navrhovateľa), teda, či prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti v splátkach nebude vzhľadom na jeho pomery príliš ťaživé. Závisí preto od okolností konkrétneho prípadu, či návrhu na určenie dlhšej lehoty splatnosti alebo na zaplatení dlhu v splátkach vyhovie.

V danej veci súd prvého stupňa umožnil odporkyni zaplatenie jej pohľadávky voči navrhovateľovi v splátkach po 30 Eur mesačne z dôvodu, že prihliadol na jej nízky príjem a objektívny výpadok príjmu v dôsledku úmrtia jej manžela s tým, že jednorazová splatnosť dlhu by pri príjme odporkyne viedla jednoznačne k nesplneniu uloženej povinnosti. Vychádzal z tvrdení odporkyne, že je zamestnaná s príjmom 358 Eur mesačne, z ktorého platí DDS 7,63 Eur mesačne, dôchodkové pripoistenie 52 Eur mesačne, náklady na domácnosť 28 Eur mesačne na elektriku, plyn, spláca dlh v Orange 68 Eur

mesačne, platí Magio 27 Eur mesačne, pričom pomáha i synovi, ktorý má 24 rokov a je nezamestnaný a žije s ňou v spoločnej domácnosti. Odporkyňa sa domáhala na znížení splátok na sumu 20 Eur mesačne.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vzhľadom na výšku plnenia 1.021,94 Eur, a teda aj ochranu samotnej odporkyne dospel k záveru, že nie je možné určiť splátky dlhu nižšou sumou tak, ako sa domáhala odporkyňa. Treba uviesť, že sociálna situácia odporkyne nie je jediným kritériom pre určenie výšky splátok, je potrebné tiež prihliadnuť na skutočnosť, že odporkyňa svoju povinnosť voči navrhovateľovi neplní od roku 2009, je potrebné zohľadniť výšku dlhu, ktorý presahuje 1.021,94 Eur a pri povolení zaplatenia v splátkach po 30 Eur mesačne odporkyňa len istinu bude splácať viac ako 34 mesiacov. Ďalším znížením splátok v zmysle návrhu odporkyne (20 Eur mesačne) by sa dĺžka splácania jej dlhu predĺžila, ktorú skutočnosť odvolací súd posúdil ako absolútne neprimerané zvýhodnenie úspešného navrhovateľa. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na iné dlhy odporkyne, ktoré má voči tretím osobám (Orange, Magio, a pod.), ako ani na skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti so synom, ktorý nie je zamestnaný a má XX rokov, zákonnú vyživovaciu povinnosť k nemu nemá.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu, aj pokiaľ ide o splatnosť peňažného plnenia zo strany odporkyne, ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , a tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom je potrebné zdôrazniť, že žiadny z nich si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .