Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/744/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou FRIDRICH PAĽKO, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. -51 zo dňa 9. júla 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd nemal v konaní za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. )) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zistil, že predmetný exekučné konanie sa začalo 19. 10. 2004 , a preto vo veci bolo potrebné aplikovať ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 08. 2005, ktorá norma neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomuto došlo až s účinnosťou 01. 09. 2005. S poukazom na ustanovenie konania začaté pred 01. 09. 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. 08. 2005 ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie taxatívne vymedzuje ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01. 09. 2005, avšak s výnimkou ustanovenia Exekučného poriadku. Taktiež úprava obsiahnutá v ustanovení Exekučného poriadku platného od 01. 12. 2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 01. 12. 2006, ako to vyplýva z ustanovenia a . O nároku navrhovateľa okresný súd rozhodol podľa ust. , , , a , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. , veta prvá, ) odvolanie navrhovateľ z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , a to, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom ( v spojení s ), rozhodoval vylúčený sudca ( v spojení s ), súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( v spojení s ). Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ust. preto, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo na konanie pred súdom.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Tvrdil, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.

Navrhovateľ ďalej namietal, že meritórne rozhodnutie vo veci (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. , proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Namietal tiež, že súd ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich proti tvrdení.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise, a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe, mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj k právnym otázkam. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.

Podľa navrhovateľa, ak odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa .

Ďalšou z námietok navrhovateľa bola tá skutočnosť, že súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti. Súd však v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd však úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov. Nesúhlasil ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Súd dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa ust. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej. Súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prielohov zaručeného , ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Predsa sám súd zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny

úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

K odvolaniu navrhovateľ pripojil vo fotokópii uznesenie Krajského súdu v Nitre č . k. -10 zo dňa 19. októbra 2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -25 zo dňa 22. októbra 2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 18. 10. 2012, týkajúce sa vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci v obdobných veciach.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu ( a v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli súdu ( vyhl. č. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, okresný súd vo veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery na základe aplikácie správnych právnych ustanovení. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku podal výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti. Odvolací súd nezistil, že by bola navrhovateľovi postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by rozhodoval vo veci vylúčený sudca, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že by súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je prvostupňový súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku navrhovateľa. Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v súdenej veci nemá právo na náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov z dôvodu nesprávneho úradného postupu (, ). Súd nemohol porušiť právo navrhovateľa na rozhodnutie o zmene exekútora v zákonom určenej lehote vzhľadom k tomu, že v čase podania návrhu na zmenu súdneho exekútora zákon žiadnu zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora neustanovoval. V tomto smere odvolací súd ďalej len poukazuje na závery prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že nie je pravdivým tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa preto, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávania nedostavil. O veci rozhodol zákonný sudca, o nezaujatosti a nestrannosti ktorého odvolací súd nemá žiadne pochybnosti. Nie je pravdivým ani tvrdenie navrhovateľa, že súd v rovnakom rozhodnutí, keď

rozhodol o veci meritórne, rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa Ani tvrdenie navrhovateľa, že súd ignoroval žiadosť navrhovateľa o odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, keďže súd v súdenej veci vôbec nepojednával a nie je pravdivým ani tvrdenie navrhovateľa, že nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal. Z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ sa dostatočne neoboznámil s rozsudkom prvostupňového súdu, keď v odvolaní tvrdí skutočnosti, ktoré ani zo súdneho spisu, ani zo samotného rozsudku okresného súdu nevyplývajú. Súd netvrdil ani v konaní, ale ani v rozsudku, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník a nie je pravdivým ani tvrdenie navrhovateľa, že súd nepoučil navrhovateľa podľa ust. .

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril na výzvu súdu podaním zo dňa 27. 02. 2013, ktorá bola doručená na vedomie právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 22. apríla 2013 (viď doručenku na č. l. 33 p. v. spisu), a teda, navrhovateľovi nebola súdom odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu v konaní, ktorú možnosť navrhovateľ nevyužil. Túto možnosť nevyužil ani po poučení podľa ust. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložil alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Poučenie okresného súdu podľa ust. bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 13. júna 2013 (viď doručenku na č. l. 37 spisu).

Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci boli splnené podmienky na rozhodnutie o veci bez pojednávania podľa ust. , ako aj ods. 2 , nakoľko v súdenej veci išlo o drobný spor ( ), pričom okresný súd urobil oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku zákonným spôsobom najmenej 5 dní pred verejným vyhlásením rozsudku.

Z dôvodov napadnutého rozsudku nevyplýva, že súd zistil, že o návrhu (na zmenu exekútora) nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase tak, ako to tvrdil navrhovateľ, práve naopak, súd zistil, že v čase podania návrhu na zmenu exekútora žiadna zákonná lehota pre rozhodnutie o návrhu neexistovala.

V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody rozsudku prvostupňového súdu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov konania si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a v zmysle ust. , vety prvej, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.