Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-24-2022.pdf
PDF · 121.23 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
10
Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 41/95, 058 01 Poprad, IČO: 47257113, proti žalovanej: C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX D., občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária VIŠŇOVSKÁ, s. r. o., so sídlom Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní o zaplatenie 4191,61 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
9
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
8
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú vrátiť mu pôžičku vo výške 4191,61 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21.10.2021 do zaplatenia a k náhrade trov konania. V žalobe uviedol, že na základe výslovnej žiadosti žalovanej jej opakovane, poskytoval drobné sumy peňazí. Poskytnutie pôžičky bolo realizované úhradou z jeho účtu v prospech účtu žalovanej. Neboli dohodnutí na lehote splatnosti vrátenia pôžičky. Za obdobie od 24.08.2019 do 29.4.2020 išlo o pôžičku vo výške 4.191,61 €. Pretože sa požiadavky žalovanej opakovali a táto finančné prostriedky nevracala a zo vzájomnej komunikácii vyplynulo, že ani nemá záujem ich vrátiť, žalobca ju vyzval na úhradu celého dlhu výzvou z 12.10.2021, ktorá jej bola doručená doporučene. Žalovaná reagovala na výzvu tak, že má záujem peniaze vrátiť ale nemá dostatok na to, aby vyrovnala celý dlh. Žalobca poukázal na komunikáciu
so žalovanou cez aplikáciu WhatsApp z ktorej vyplýva, že žalovaná prejavuje ochotu niečo zaplatiť, ale s ohľadom na ďalšie okolnosti, ktoré sa udiali následne možno konštatovať, že len naťahovala čas. Žalobca zastúpený právnou zástupkyňou poukázal na ust. § 657 a nasl., § 563 Občianskeho zákonníka s tým, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom lehote splatnosti vrátenia dlhu nebola medzi nimi dohodnutá. Výzva na vrátenie dlhu bola odoslaná dňa 12.10.2021, pričom lehota na vrátenie bola žalobcom stanovená na 7 dní odo dňa jej obdržania. Z WhatsApp komunikácie vyplýva, že predmetná výzva bola doručená a prevzatá dňa 13.10.2021, takže lehota na plnenie uplynula 20.10.2021, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky..
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci „upomínacieho konania“ vo veci platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala vecne odôvodnený odpor. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušil a na návrh žalobcu bola vec postúpená vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Poprad. 3. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná neuznala nárok žalobcu a žalobu žiadala zamietnuť. Uviedla, že medzi žalobcom a ňou neexistoval a neexistuje žiaden záväzkový vzťah, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako pôžička. Nepopierala, že žalobca na jej účet opakovane previedol peňažné prostriedky v rôznych sumách. Poprela, že tak urobil na základe zmluvy o pôžičke, nakoľko medzi nimi nikdy nedošlo k dohode, že uvedené sumy jej poskytuje s tým, že ich má vrátiť. Nikdy sa povinnosťou vrátiť žalobcovi jednotlivé ním poskytnuté sumy peňazí nezaviazala a žalobca to odo nej ani nikdy nežiadal, teda neposkytoval jej peniaze s upozornením, či s podmienkou povinnosti ich vrátenia. Väčšina zo žalobcom prevedených súm navyše nebola ani určená pre jej osobu a pre jej potreby. Medzi ňou a žalobcom bol partnerský vzťah, pričom jej príjmom bol čiastočný invalidný dôchodok. Naopak, žalobca mal niekoľko zdrojov príjmu, jeden oficiálny a ostatné neoficiálne, z čoho vyplývala aj jeho značná pracovná a časová zaneprázdnenosť. Z titulu partnerského vzťahu si navzájom pomáhali tým, že žalobca na ňu „delegoval" časť svojich pracovných úloh, pravidelne ju žiadal, aby mu niečo pomohla vybaviť, kúpiť, vyzdvihnúť, zadovážiť a podobne, čo pre neho aj robila, nakoľko bol jej priateľ a mala dostatok voľného času. Mnohokrát jej na uvedený účel nechával k dispozícii aj svoj automobil. Na vybavenie týchto záležitostí, s ktorými bola častokrát spojená aj uhradzovacia povinnosť, jej zasielal potrebné sumy peňazí. Takto jej napríklad v dňoch 26. a 27. 8. 2019 zaslal sumy 30,- € a 5,- € za účelom nákupu pilín pre jeho nadriadeného, o čom svedčí informácia pre príjemcu „piliny", alebo jej v priebehu mesiacov november 2019 až január 2020 zaslal celkovo sumu 608,- € za účelom nákupu lístkov na koncert kapely ŠČAMBA, o čom svedčí tiež informácia pre príjemcu „scamba lístky" na výpise z účtu predloženom žalobcom. Na koncerte sa ona ani nezúčastnila, mala však z poverenia žalobcu nákup týchto lístkov zabezpečiť. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu je takýmto spôsobom možné zistiť aj účel poskytnutia mnohých ďalších platieb v prospech jej účtu. Napríklad transakcie zo dňa 25. a 26. novembra 2019 v celkovej sume 180,- € s informáciou pre príjemcu „poukaz pre mamku a simonu" znamenajú, že uvedenú sumu jej žalobca zaslal za účelom nákupu poukazov na cvičenie pre jeho matku a jeho sestru G., ktoré poukazy im následne odovzdal ako vianočný darček. Opakujúce sa transakcie s informáciou pre príjemcu „tankovanie“, či „nafta" zase znamenajú, že boli žalobcom realizované za účelom zabezpečenia nákupu pohonných hmôt do motorového vozidla žalobcu, ktorý jej nechával k dispozícii najmä z dôvodu zabezpečovania jeho záležitostí. Je pravdou, že niektoré z platieb žalobca skutočne uskutočnil pre jej potreby, napríklad jej zaslal peniaze pri príležitosti sviatku, aby si kúpila darček, alebo aby vzala svojho malého brata do kina. Ani v týchto prípadoch však nešlo o pôžičku, ale o dar bez povinnosti jeho vrátenia, čo je v partnerskom vzťahu bežnou záležitosťou. Pri žiadnej z platieb žalobcu nie je uvedený účel poskytnutia „pôžička". Z opatrnosti žalovaná namietla aj výšku žalobcom uplatnenej sumy, nakoľko z návrhu vyplýva, že žalobca si ju uplatnil za obdobie od 24.8.2019 do 29.4.2020, pričom uvedenému obdobiu podľa žalobcom predloženého výpisu zodpovedá iba suma 2.284,75 €. Preto sa k transakciám realizovaným pred 24.8.2019 bližšie nevyjadrovala. Namietla aj tvrdenie žalobcu, že na jeho výzvu zo dňa 12.10.2021 reagovala ochotou vrátiť mu peniaze, čo má vyplývať z ich komunikácie prostredníctvom WhatsApp-u po obdržaní výzvy dňa 13.10.2021. K žalobcom predloženej komunikácii uviedla, že išlo o reakciu jej matky na predžalobnú výzvu žalobcu, v ktorej ani ona a ani žalovaná ochotu čokoľvek žalobcovi platiť rozhodne neprejavujú. Naopak, z tejto komunikácie vyplýva, že žalobca ju dlhodobo sleduje a obťažuje.
4. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že žalovaná bola jeho kvázi partnerkou od leta 2018 do januára/februára 2019. Žalovaná mu zatajila, že je inak orientovaná a on je toho názoru, že vzťah s ním
udržiavala vyslovene iba kvôli peniazom. V dátumoch, ktoré uvádza v odpore, jeho partnerkou už nebola, žila so svojou kamarátkou u nej doma na H. F. I. D.. Po tomto termíne ( 8/2018 ) si od žalobcu dokonca dvakrát požičala auto, aby sa mohla súkromne vydať na cestu do D. a presťahovať túto svoju kamarátku (J. K.) späť do D., aby sa k nej mohla nasťahovať a žiť s ňou. Čo sa týka lístkov na skupinu Ščamba, bola to pôžička pre jej osobu nakoľko žalobcovi tvrdila, že je to obľúbená skupina jej otčima a chcela mu to venovať ako darček. Žalobca ju nikdy nepoveril nákupom týchto lístkov. Žalobca má informácie, že všetky tieto peniaze skončili v hracích automatoch, ktorá žalovaná veľmi obľubuje a často na nich aspoň v tom období hrala. Žalobca priznal, že jej automobil požičiaval aj na veci, ktoré on potreboval vybaviť pre seba, ale istotne to neboli veci ako výlety do Prahy po kamarátku, výlety do Košíc za rodinou jej kamarátky. Keďže míňala peniaze aj na pohonné hmoty, na ktoré nemala, požičal jej peniaze aj na ne. Za prácu, ktorú pre žalobcu vykonala je vo výpisoch jednoznačne uvedené výplata a je tam aj obdobie kedy túto prácu vykonávala a tieto peniaze si žalobca nenárokuje späť. Ak by si nárokoval všetko, čo sa nachádza vo výpisoch, bola by to suma vyššia možno aj o 2000,- €, nehovoriac o tom, že časť finančných prostriedkov dostala žalovaná v hotovosti, čo žalobca už nedokáže preukázať. Jediný darček, ktorý od žalobcu ku sviatku dostala bol iPhone 6 v hodnote 300,- € v roku 2018. Žalobca si nie je vedomý toho, že by bol žalovanej poskytol darček formou peňazí, uhradených prostredníctvom účtu. Na darovanie iPhone má žalobca aj svedkov. Následne po pár mesiacoch žalovaná žalobcu pýtala požičať peniaze na kúpu iPhone 7 s tým, že iPhone 6 mu vráti a žalobca ho daruje svojej sestre. Ale ani to sa nestalo a dosvedčiť to vie žalobcova sestra.
5. Svedkyňa L. K., matka žalovanej, v konaní vypovedala, že žalobcu spoznala, som spoznala, keď sa začal priateliť s dcérou, mala ho veľmi rada dcéra aj ona, kým nezistili aký je. Neustále ich sledoval, či v ZOO Košiciach, či v nákupnom centre, stále kde boli, bol aj on. S dcérou sa chcel aj zasnúbiť, načo mu povedala, že je skoro. Vedela, že žalobca chce peniaze od dcéry, ale nevie začo. Vo výpise sú také položky ako napr. nafta, veď ho vozila hlavne jeho do roboty a z roboty, k pánovi ktorého opatroval, tiež jeho sestru, jeho mamku. Položka piliny sú peniaze, ktoré jej poslal peniaze na nákup pilín pre jeho šéfa, permanentky chcel, aby kúpila pre jeho sestru a mamku, oni ich nevyužili a teraz chce od dcéry peniaze. Kvôli nemu, jeho sledovaniu, sa dcéra dostala aj do nemocnice, lebo on ju tak psychicky vydieral, že sa dostala až na JISKU. Vyhrážal sa jej, že skočí pod vlak, čo jej písal v SMS, písal, že jemu dlhujú peniaze nejakí ľudia, že ju miluje, že nechce o ňu prísť. Až keď zistil, že je definitívny koniec, že sa s ním C. rozišla a potom si našla priateľku, pretože po skúsenostiach s ním povedala, že nechce chlapov vidieť, tak potom začal žiadať peniaze. Dcéra mu napísala, že mu niečo vráti, chcela mať pokoj, ale svedkyňa jej povedala, že nie, že začo mu má platiť. Ešte mu robila aj taxikárku, aj večer pre neho chodila, keď bol na nejakej akcii. 6. Svedok L. B. M. je kamarátom žalobcu, poznajú sa dlhé roky aj zo školy, aj ako rodinní známi. Dlhé roky vykonával pre neho osobného asistenta, tak boli spolu 24 hod. denne, pomáhal mu. Mal vedomosť, že žalobca žalovanej dal peniaze. Keďže sa A. o neho staral, boli spolu 24 hod. a keď sa zoznámili partia, aj s C., tak vyšlo z toho, že A. chcel pomôcť Nike s babkou. Požičiaval jej finančné prostriedky, svedok bol pri tom, ako sa dohodli, že jej ich požičia s tým, že mu ich neskôr vráti. Bolo to v období keď mu vykonával asistenciu. Konkrétne sumy uviesť nevedel, ale vedel, že tých peňazí bolo poskytnutých viac a viac čiastok peňazí. Keď A. nastúpil do práce, asi dva týždne mu asistenciu robila aj žalovaná, bola aj na nejakých stretnutiach s ním, asi reálne to boli asi 4 dni. Mala aj ona nejaké zdravotné problémy. Žalobca žalovanej požičiaval aj svoje auto. K účelu sa vyjadriť nevedel.
7. Svedkyňa A. N. poznala strany sporu. Žalobca sa na ňu nakontaktoval prostredníctvom ďalších osôb a od neho vie, čo je predmetom konania, že pani E. dlhuje peniaze pánovi B.. Žalovaná sa nakontaktovala na svedkyňu prostredníctvom sociálnej siete a prostredníctvom tretej fiktívnej osoby, za ktorú sa vydávala a vystupovala pod menom N. O. alebo B. P.. Prijali ju do svojej rodiny ako mladé, milé, ťažko choré 20 ročné dievča. Fiktívny N. O. chcel svedkyňu zoznámiť so svojou priateľkou, ktorú vychválil a po nejakej komunikácii sa s ňou stretla na kolotočoch v Spišskej Novej Vsi. Rozprávali sa o bežných veciach, ich vzťah sa prehlboval. Svedkyňa si k nej vytvorila dôveru a situácia dospela do takého štádia, že sa nechala nahovoriť, aby sa išla do Bratislavy starať o malú sestru chorého N. O.. Dcéru prihlásila na gymnázium do Bratislavy, išli tam bývať prechodne k tete, kde žili v jednej izbe v zlých podmienkach. Keď svedkyňa zistila, že niečo v súvislosti s tvrdeniami žalovanej nie je v poriadku, rozhodla sa vrátiť naspäť do Popradu, začala pátrať a zistila, že IP adresa slečny E., N. O. a B. P., sú tá istá osoba. Ide o osobu manipulatívnu, ktorá si vytvorí nejaký príbeh a vtiahne do toho iných ľudí, psychicky ich ovláda, zneužíva svoje zdravotné problémy a ochorenie v snahe získať nejaký profit, či už finančný, ako to bolo zrejme u pána B., alebo sa jednoducho zabaviť s dievčatami, alebo si požičať auto, ako to bolo aj u svedkyne
a pod.. Keďže v súvislosti s cestami a presťahovaním sa do Bratislavy mala svedkyňa náklady, narýchlo spísala výdavky, ktoré mala v súvislosti s tým, ako ju oklamala, dala to žalovanej podpísať. Bolo to okolo 2.000,- €. Aj to podpísala, ale nezaplatila dodnes. Keď ju začali podozrievať, tak pani E. si začala manipuláciou pumpy zhoršovať zdravotný stav a tak skončila v nemocnici, tak ovplyvňovala aj svoju babku, aby nemusela ísť do školy. Finančný prospech nemohla od svedkyne získať, pretože vedela v akej je situácii.
8. Po vykonanom dokazovaní právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči trvala na podanej žalobe. Uviedla, že za účelom preukázania existencie právneho vzťahu, pôžičky, súdu doručili výpisy z účtu žalobcu z obsahu ktorých je možné zistiť, že v žalovanom období (24.8.2018 – 29.4.2020) boli posielané finančné prostriedky na účet žalovanej. Žalovanou namietané položky v odpore si žalobca v konaní neuplatňuje. Žalovaná v komunikácii cez na WhatsApp opakovane prisľúbila vrátiť, aj keď len časť finančných prostriedkov, a to najskôr sumu 2.000,- €, neskôr ju znížila na sumu 500,- €. Právna zástupkyňa poukázala na čestné prehlásenie pána Q., ktorý potvrdil, že žalovaná si u neho ako nadriadeného v zamestnaní vyžiadala zálohu 250,- € s tvrdením, že pán B. žiada od nej vrátiť peniaze, a že tieto finančné prostriedky budú použité na vrátenie dlhu žalobcovi. Nikdy ich nevrátila ani len čiastočne. Právna zástupkyňa poukázala aj na svedeckú výpoveď pána M., ktorý potvrdil, požičiavanie finančných prostriedkov, niekedy bol aj osobne prítomný pri vyžiadaní si peňazí alebo pri komunikácii, že peniaze boli alebo budú žalovanej poskytnuté a jednoznačne potvrdil, boli poskytnuté s podmienkou, že niekedy budú vrátené. Čo sa týka svedkyne A. N., zmyslom procesnej obhajoby žalobcu bolo poukázať na nedôveryhodnosť správania sa žalovanej, na manipulatívny vzťahom k ľudom, ktorý sa stal jej životným štýlom, pričom rovnako potvrdila, že ak sa žalovaná dostane do nepriaznivej konfrontačnej situácie, vie si sama privodiť zhoršenie zdravotného stavu až tak, že skončí v nemocnici. Čo sa týka čestného vyhlásenia svedkyne J. K. uviedla, že podľa ich názoru nie je pravdivé, svedkyňa žije v blízkom partnerskom vzťahu so žalovanou a len opakovala vo svojom čestnom vyhlásení skutočnosti, a to dokonca rovnakými slovami, ktoré v tomto konaní prezentovala žalovaná. Pri kontakte so žalobcom hovorila niečo úplne iné. Žalovaná v čase, kedy ešte nemala vedomosť o tom, že bude čeliť žalobe o vrátenie peňazí komunikovala so žalobcom v tom zmysle, že je ochotná tieto finančné prostriedky vrátiť. Právna zástupkyňa spochybnila svedeckú výpoveď matky žalovanej, že malo ísť o priateľské darovanie peňazí medzi blízkymi osobami, nakoľko vzťah medzi nimi bol ukončený v januári 2019, čo obaja potvrdili. Žalovaným obdobím je aj obdobie po januári 2019, a to rok a pol po ich rozchode a žalovaná nepreukázala žiaden osobný dôvod, pre ktorý by žalobca mal jej len tak darovať finančné prostriedky. Právna zástupkyňa mala vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke bez lehoty na vrátenie, preto jej splatnosť má byť posúdená podľa § 563 OZ a mala tiež zato v súvislosti s vysloveným predbežným právnym posúdením súdom, že dohoda medzi účastníkmi konania, že termín vrátenia pôžičky bol ponechaný na vôli dlžníka nebola a nebola preukázaná. Žalovaná má viacero problémov a nezmení svoje správanie, pokiaľ bude prekĺzať životom bez sankcií a ponaučenia. 9. Žalobca v záverečnej reči dodal, že pokiaľ sa hovorilo o partnerskom vzťahu, tak C. E. je inej sexuálnej orientácie, takže partnerský vzťah ani nebol, len ona ho tak zmanipulovala, že si to myslel. Nikdy medzi nami nedošlo k intímnemu styku. Už počas ich vzťahu sa snažila kontaktovať J. K., lebo bola do nej zamilovaná. Všetky finančné prostriedky, čo jej poskytoval, bral on ako pôžičku a vyplácal za ňu aj dlhy u iných osôb. 10. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči sa v plnom rozsahu pridržiavala vyjadrenia, ktoré bolo súdu doručené ako odpor proti platobnému rozkazu a uviedla, že z pohľadu žalovanej ide o pomstu ohrdnutého partnera, nakoľko k žiadnym pôžičkám v akýchkoľvek čiastkach nikdy nedošlo. Aj napriek skutočností, že pre zmluvu o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, v tomto prípade chýba podstatná vec, prejav vôle uzatvoriť zmluvu o pôžičke zo strany žalovanej. Podstatou pôžičky je, že veriteľ požičiava za dohodnutých podmienok finančnú čiastku, ktorú sa dlžník zaväzuje vrátiť. V tomto konkrétnom prípade žalovaná nikdy nemala vôľu uzatvárať akékoľvek pôžičky, a pokiaľ by mala vedomosť, že finančné prostriedky by mala niekedy vrátiť, tak by tieto vôbec nebola prijala. Aj vo svojich vyjadreniach či už prostredníctvom SMS medzi žalobcom a žalovanou, aj vo vyjadrení na pojednávaní žalovaná nikdy nepotvrdila skutočnosť, že si peniaze požičala, a taktiež sa nikdy nevyjadrila v tom zmysle, že pôžičky vráti. Pokiaľ je aj niekde vyjadrenie o vrátení peňazí, bolo to len z toho dôvodu, že ju žalobca opakovane atakoval SMS a telefonátmi a pokiaľ sa chcela týchto telefonátov zbaviť uviedla, že mu finančné prostriedky vráti, aj keď nikdy nepotvrdila, že išlo o pôžičku. Svedok pán M. nemal vedomosť o tom, načo boli peniaze poskytované. Sám potvrdil, že za žalobcu chodila poskytovať opatrovateľskú službu pre neho a to aj s jeho motorovým autom. Svedkyňa A. N. potvrdila, že žalovaná od nej žiaden majetkový
prospech nezískala. Najpodstatnejšou skutočnosťou okrem toho, že chýba prejav vôle uzatvoriť zmluvu o pôžičke je tá skutočnosť, že žalobca dobrovoľne poskytoval, nie požičiaval finančné prostriedky, čo je dôležité, počas ich partnerského vzťahu a aj následne po jeho skončení, nakoľko mal záujem si priazeň žalovanej udržať. Vzhľadom ku skutočnosti, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke nie je dôvod, aby žalovaná akékoľvek finančné prostriedky žalobcovi vrátila, a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že už priamo z výpisu žalobcu je zrejmé, že nešlo o pôžičky, ale o poskytovanie drobných finančných čiastok aj niekoľkokrát denne, ktoré vyplývali z toho, že pokiaľ žalovaná vyslovila, že si chce niečo kúpiť, žalobca jej dobrovoľne obratom poslal peniaze. Je smiešne, aby ako pôžičky boli poskytované sumy 2,- €, 0,75 centov a podobne. A to aj niekoľkokrát denne. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že finančné prostriedky boli pôžičkami, preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania v rozsahu 100%. 11. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení strán sporu, z výsluchu svedkov, z výpisu z účtu žalobcu, z komunikácie strán sporu prostredníctvom aplikácie WhatsApp, z čestných prehlásení, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd zato, že žaloba nie je opodstatnená. Žalobca v konaní nepreukázal, že so žalovanou mali uzavretú (é) zmluvu (y) o pôžičke. Zmluva o pôžičke obligatórne nemusí mať písomnú formu, ale musia v nej byť dohodnuté podstatné náležitosti takéhoto druhu zmluvy. Vzhľadom na partnerský vzťah, či skôr kamarátsky vzťah (aspoň zo strany žalovanej) možno mať zato, a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že strany sporu si vzájomne pomáhali, a to nielen žalobca žalovanej nejakými finančnými čiastkami, ale aj žalovaná žalobcovi, keď ho napr. vozila autom do roboty, išla pre neho na nejaké akcie, ktorých sa zúčastnil, pomáhala mu s pracovnými povinnosťami. Tieto tvrdenia žalovanej, či svedkyne K., jej matky, neboli žalobcom popreté, preto ich súd považuje v súlade s § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku za nesporné. 12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 13. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú
- prenechanie veci- reálne odovzdanie, v tomto prípade peňazí
- druhové určenie veci, čiže, ako už je uvedené, v tomto prípade malo ísť o peniaze
- povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu (peniaze), čo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dohody strán sporu na vrátení peňazí; ako už súd vyššie uvádza, títo boli v partnerskom vzťahu (minimálne žalobca si to myslel, čo preukázal aj tvrdením v záverečnej reči, keď uviedol, že partnerský vzťah ani nebol, len ona ho tak zmanipulovala, že si to myslel), kedy je bežné, že si blízki ľudia pomáhajú
- určenie času vrátenia; ten samozrejme nemusí byť dohodnutý dátumovo, ako to vyplýva aj z právnej úpravy.
14. Aj keď o. i. z výpovede svedkyne A. N. vyplývajú určité charakterové vlastnosti žalovanej, ktoré nie je možné hodnotiť kladne a snáď v tej súvislosti možno súhlasiť aj s názorom právnej zástupkyne žalobcu, že žalovaná má viacero problémov a nezmení svoje správanie, pokiaľ bude prekĺzať životom bez sankcií a ponaučenia, to ale neznamená, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke, len to poukazuje na istý model správania sa žalovanej, zrejme aj jej schopnosti účelovo manipulovať s druhými. V tomto súdnom konaní súd ale nehodnotí, či správanie sa žalovanej je v súlade s dobrými mravmi, či jej prístup k ostatným ľuďom je založený na morálnych zásadách a pod., ale výlučne len to, či si peniaze od žalobcu požičala s povinnosťou ich vrátenia, alebo či jej peniaze žalobca ako partner, či kamarát v snahe jej pomôcť, alebo ju potešiť prípadným darčekom dal. Okrem toho, že nebolo v konaní ani jednoznačne preukázané napr. pri poznámke tankovanie, či tankovala do auta žalobcu pre jeho, či vlastnú potrebu, ani ďalšie položky neboli zidentifikované s potrebami žalovanej, súd má na podklade vykonaného dokazovania zato, že peniaze žalobca poskytol žalovanej (samozrejme tie, ktoré jej neboli poskytnuté na iný účel, ako na jej osobnú potrebu) z druhého dôvodu, teda preto, lebo ako osobe blízkej chcel pomôcť, uľahčiť jej život, či jednoducho ju potešiť. Tento záver súdu preukazujú správy, ktoré si strany sporu posielali cez aplikáciu WhatsApp. Súdu z nej vychádza pravdivosť tvrdení žalovanej a svedkyne K., že ak žalovaná písala žalobcovi, že mu nejaké peniaze vráti, dôvodom bolo to, že chcela mať už od neho pokoj. Tak napr. na správu žalovanej: „Keď zarobím, pošlem ti tie peniaze ako si sa pochválil tanicke s tými dlhmi“, reagoval žalobca: „... a takisto som jej povedal že som od teba nechcel ani korunu naspäť a vždy som ti s peniazmi pomohol“ (obe na č.l. 61 spisu). Na č.l. 64 spisu sa nachádza správa, v ktorej žalobca písal žalovanej: „Ahoj Nika nemáš mi požičať 100 euro lebo ešte aj nemám výplatu a zajtra musím ísť dať meniť olej na aute a už som nervózny“. Súd má za to, že ak by mu žalovaná peniaze z titulu pôžičky dlhovala, nežiadal by ju o požičanie 100,- €, alebo o vrátenie aspoň tejto čiastky
za uvedeným účelom. Ani v žiadnej poznámke účelu poslania peňazí vo výpise z účtu žalobcu nie je uvedené „pôžička“. A to, že žalobca mal, či má nejaké finančné problémy resp. že hrozili, svedčí aj ďalšia správa, v ktorej vyslovil, že ak mu investor nevráti jeho investované peniaze, tak sa ide postaviť na koľajnice.. (č. l. 63). Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovanej strany, že darovanie peňazí sa „zmenilo“ na pôžičku až vtedy, keď žalobca zistil, že medzi ním a žalovanou je, čo sa týka partnerského vzťahu, definitívny koniec. Dovtedy jej dobrovoľne poskytoval finančné prostriedky, a to aj počas ich partnerského vzťahu a aj následne po jeho skončení, nakoľko mal záujem si priazeň žalovanej udržať. Svedčia o tom napr. jeho správy (č.l.58), v ktorých píše: „C., keď si myslíš že som mal nejaké iné dievčatá keď som bol s tebou tak to nie, ja som ti bol verný, ani teraz nikoho nemám, lebo stále ľúbim teba. A keď budeš hocičo potrebovať som tu pre (teba, asi malo byť; pozn. súdu)stále. A napíš mi koľko dávaš na lieky mesačne, od júna ti začnem posielať na lieky peniazky“. Z tejto správy vyplýva ochota aj po rozchode pomáhať žalovanej.
15. Súd na podklade vykonaného dokazovania vylučuje, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale aj keby tomu tak bolo, nesporne aj z výpovede svedka L. M. vyplynulo, že žalovaná má peniaze žalobcovi vrátiť, keď bude mať, teda bolo to na vôli žalovanej. Opak v konaní relevantne preukázaný nebol, bol len tvrdený žalobcom. V súvislosti s tým súd poukazuje napr. na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.9.2010, sp. zn. 5Cdo/254/2009, v zmysle ktorého „ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie, len čo mu bude dlžníkom ponúknuté; nemôže však sám čas splnenia určiť, a to ani tým, že by dlžníka požiadal o splnenie dlhu (ako je tomu v prípadoch uvedených v ustanovení § 563 OZ); môže iba navrhnúť, aby splatnosť dlhu určil súd. Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh požadujúci uloženie povinnosti plniť, bez toho, aby mu predchádzalo právoplatné rozhodnutie určujúce čas, kedy má dlžník splniť, nemôže byť pre predčasnosť úspešný“. To vylučuje aplikáciu ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ako to prezentovala právna zástupkyňa žalobcu.
16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010). 17. V predmetnom súdnom konaní ale žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení uvádzaných v žalobe a v priebehu súdneho konania. V konaní nebol produkovaný zo strany žalobcu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o pôžičke v ústnej forme, že došlo k reálnemu kontraktu, odovzdaniu peňazí žalobcom žalovanej (z titulu pôžičky), a následne nebola bez pochýb preukázaná ani prípadná výška pôžičky. Samozrejme ani úmysel uzavrieť zmluvu o pôžičke preukázaný nebol. Strana sporu musí pre úspech v konaní uniesť nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno dôkazu, v opačnom prípade musí zniesť neúspech v súdnom spore. Žalovaná tvrdenia uvedené v žalobe v celom rozsahu poprela. 18. Podľa článku 6 ods. 1 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa článku 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, teda žalobu zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola v spore úspešná, preto jej súd priznal II. výrokom rozsudku nárok na 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
2
Ř Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
Ř Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ř Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ř Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ř Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ř Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ř Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ř Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ř Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).