Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-328-2012.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/328/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova č. 8, proti žalovanému Z. Z., G. I. H. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, o zaplatenie 623,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 3. októbra 2012, č.k. 19C/60/2012 - 69 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 215,77 eura s 9 % úrokom z omeškania od 7.12.2010 do zaplatenia, uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 407,68 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania od 7.12.2010 do zaplatenia a trovy konania 11,39 eura, všetko v mesačných splátkach po 30 euro, vždy ku tridsiatemu dňu toho, ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak o v konaní upravenom peňažnom nároku žalobcu pozostávajúceho z nezaplateného hovorného a paušalizovanej náhradu škody v súvislosti s predčasným ukončením zmluvného vzťahu pri poskytovaní mobilných telekomunikačných služieb. Oprávnenosť nároku vyvodzoval zo skutočnosti, že na základe Zmluvy č. M. (neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Všeobecné zmluvné podmienky) zo dňa X.XX.XXXX žalovanému zapožičal SIM kartu umožňujúcu využívať ním poskytované služby a zároveň Dodatkom k zmluve z XX.X.XXXX žalovanému predal mobilný telefón zn. N. D. I. za kúpnu cenu 16,27 eura. Žalovaný zmluvné povinnosti porušil tým, že nezaplatil riadne a včas cenu využívaných služieb mobilného operátora za obdobie od 14.7.2010 do 14.10.2010, preto mu vznikol záväzok zaplatiť okrem dlžného hovorného aj zmluvnú pokutu v sume 497,91 eura. Žalobca oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr (podľa jednotlivých mesiacov) a výšku uplatnenej zmluvnej pokuty pokusom o zmier zo dňa 22.11.2010, napriek tomu záväzok žalovaného ani sčasti nebol splnený, preto žalobca podľa článku IV. Všeobecných podmienok platnosť zmluvy ukončil. Úrok z omeškania uplatnil z celkovej dlžnej sumy (podľa čl. XI. bod 11.14. Všeobecných zmluvných podmienok), a to nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, t. j. od 7.12.2010. Ku dňu podania žaloby tak nárok žalobcu pozostával z neuhradených služieb v sume 125,54 eura a zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eura. V priebehu konania podaním zo dňa 2.10.2012 zobral žalobca čiastočne žalobu o zaplatenie 215,77 eura s príslušenstvom (predstavujúcu časť zmluvnej pokuty) späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Odôvodnil to prekážkou uplatňovania zmluvnej pokuty, ktorá bola v obdobných veciach rozhodnutím iného súdu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žiadal preto, aby okrem náhrady za poskytnuté služby mu bol priznaný nárok na zaplatenie 282,14 eura (suma zodpovedajúca zvyšku pôvodne uplatnenej zmluvnej
pokuty) titulom náhrady škody podľa článku 3. bodu 3.7. Dodatku k zmluve. Takýto nárok odôvodnil tým, že žalovanému bol poskytnutý mobilný telefón za zvýhodnenú cenu iba za podmienky, že zotrvá v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, v opačnom prípade vzniká škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a zvýhodnenou cenou za ktorú bol žalovanému predaný, keď cena mobilného telefónu v tom čase bola 298,41 eura.
Žalobca v priebehu prvostupňového konania zobral čiastočne žalobu späť a za súhlasu žalovaného (podľa ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p.) súd konanie v tejto časti zastavil. Výrok rozsudku, ktorým žalobe v prevyšujúcej časti vyhovel odôvodnil poukazom na ust. § 43 ods. 1,2,5 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, keď vychádzal zo zistenia, že žalovaný nezaplatil žalobcovi cenu poskytnutých služieb v uplatnenom rozsahu a ani náhradu škody, tak ako je vyššie špecifikovaná, keď žalovaný na pojednávaní pred súdom nárok uplatnený žalobcom v takomto rozsahu uznal. Zároveň uznal aj nárok na príslušenstvo pohľadávky predstavujúcej zákonný úrok z omeškania. Vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného (je nezamestnaný a jediným zdrojom jeho príjmu je dávka v hmotnej núdzi, žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je starobnou dôchodkyňou a s nezamestnaným bratom), povolil žalovanému splácať dlžnú čiastku v pravidelných mesačných čiastkach (podľa § 160 O.s.p.) pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ním uplatnené trovy konania nepovažoval za účelne vynaložené. Vychádzal zo zistenia, že vedľajší účastník sa sám prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľov aj v rámci súdneho konania, preto zo svojej podstaty má byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a nie je potrebné, aby bol zastúpený advokátom. Trovy konania nie sú účelné aj z toho pohľadu, že predmetom konania nie je spor, ktorý by presahoval odbornosť, na ktorú vedľajší účastník zameriava svoju činnosť a pre ktorú bol účelovo zriadený. Jeho vyjadrenia sú naviac všeobecné a používané vo veľkom množstve sporov, do ktorých vstupuje na podporu spotrebiteľov. Aj keď nie je vylúčené, aby sa vedľajší účastník dal v konaní zastúpiť advokátom, takéto náklady nemôžu ísť na ťarchu iných účastníkov.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel v časti presahujúcej sumu 125,54 eura a vo výrokoch o splatnosti prísudku a o trovách konania podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil, že novo uplatnený právny titul (náhrada škody) je založený na zmene skutkových tvrdení, pretože vychádza z úplne iných skutkových okolností, než na ktoré poukázal žalobca v návrhu na začatie konania, keď zaplatenie tejto sumy uplatnil titulom zmluvnej pokuty. Bolo preto namieste rozhodovať vo veci procesným postupom podľa § 95 ods. 1 O.s.p. a ak súd prvého stupňa o zmene žaloby nerozhodol, je nutné považovať v tejto časti uplatnený nárok za nárok zo zmluvnej pokuty, ktorý vzhľadom na prezentovaný záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyslovenej v iných konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky nepožíva súdnu ochranu. V súvislosti s uznaním žaloby žalovaným aj v tejto časti uviedol, že je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a zmluvná pokuta je nekalou podmienkou postihnutou absolútnou neplatnosťou, preto ju nemožno ani moderovať. Ak žalobca žalobu zmenil, bolo potrebné vykonať podrobné dokazovanie k okolnostiam a predpokladom nárokov právnym titulom náhrady škody. Považoval preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti za nezákonný. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa zaoberal zhodnotením účelnosti trov konania vedľajšieho účastníka a poukázal na to, že ním uplatnené trovy konania nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 6.10.2013 uviedol, že nedáva súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, skúmal, či sú splnené formálne podmienky pre meritórne odvolacie konanie a dospel k záveru, že vzhľadom na nesúhlas
žalovaného s odvolaním vedľajšieho účastníka bolo podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená.
Podstatným pre rozhodnutie odvolacieho súdu je otázka účinnosti vedľajším účastníkom na strane žalovaného (ktorý je spotrebiteľom) podaného odvolania proti rozsudku v merite veci, ak žalovaný s podaným odvolaním vyslovil nesúhlas.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.).
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1 O.s.p., je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch.
V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona (viď tiež Števček/Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok - Komentár, Nakladatelství c.H.Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z."). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.
Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok, alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená (názor vyslovený v uzneseniach Najvyššieho súdu z 30. apríla 2009 sp. zn. 1Cdo 59/2009 a z 5. februára 2013 sp. zn. 3Cdo 188/2012).
Z obsahu preskúmavanej veci vyplýva, že vedľajší účastník na strane žalovaného, je právnickou osobou v právnej forme občianskeho združenia založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, ktorého legitimácia na vstup do konania sa podporu pasívne legitimovaného účastníka sa neodvodzuje od právneho záujmu na úspechu účastníka, na strane ktorého vystupuje (§ 93 ods. 1 O.s.p.), ale vzhľadom na jeho charakter a poslanie priamo zo zákona (§ 93 ods. 2 O.s.p.).
Dôsledkom takéhoto postavenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v preskúmavanej veci je skutočnosť, že vedľajší účastník na strane žalovaného nemá samostatné procesné právo, nezávislé od vôle účastníka, ktorého v konaní podporuje podať odvolanie, ale ním podané odvolanie je podmienené súhlasom účastníka, na strane ktorého vystupuje.
Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že na výzvu súdu žalovaný neudelil súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolanie vedľajšieho účastníka tak bolo podané osobou, ktorá na podanie odvolania nie je oprávnená.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene; písm. b/ bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; písm. c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; písm. d/ nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1, písm. e/ rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že žalovaný v priebehu konania výslovne uznal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny (prednes na pojednávaní vo veci dňa 3.10.2012) a v súvislosti so zlou sociálnou situáciou žiadal umožniť splácať dlh v splátkach.
Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti, odvolací súd odvolanie podané vedľajším účastníkom podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p..
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.