Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-74S/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ LYŽIARSKA A SNOWBOARDOVÁ ASOCIÁCIA, so sídlom Sásovská cesta 4172/83, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 42 133 700, právne zastúpený: JURIDIKA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 231 456, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014491/2021-243/1134 zo dňa 10. novembra 2021 takto,

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo školstva SR“) ako poskytovateľ uzatvorilo dňa 24.01.2019 s prijímateľom príspevku uznanému športu (v tomto konaní žalobcom) Zmluvu č. 41/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 (ďalej „Zmluva č. 0041/2019/SŠ). Dňa 19.08.2019 bol medzi zmluvnými stranami uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019. Na základe Zmluvy č. 0041/2019/SŠ Ministerstvo školstva SR poskytlo žalobcovi na samostatný bankový účet č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej „samostatný bankový účet“) príspevok spolu v sume 1 404 789,- Eur (dňa 30.01.2019 v sume 326 659,- Eur; dňa 17.04.2019 v sume 319 659,- Eur; dňa 24.04.2019 v sume 7 000,- Eur; dňa 16.07.2019 v sume 326 659 Eur; dňa 09.10.2019 v sume 424 812,- Eur). Dňa 16.03.2020 žalobca predložil Ministerstvu školstva SR Priebežné čerpanie a vyúčtovanie finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu v oblasti športu v roku 2019 (t.j. zoznam dokladov o úhrade oprávnených nákladov za plnenia). Na základe poverenia na vykonanie vládneho auditu č. 20100085-N-03 zo dňa 23.09.2020 (ďalej „poverenie“) Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej „Ministerstvo financií SR“) vykonalo u žalobcu ako prijímateľa príspevku vládny audit, ktorého cieľom bolo overiť a hodnotiť splnenie podmienok použitia verejných financií a ich zúčtovania, ako aj ďalšie skutočnosti ustanovené osobitnými predpismi. Výsledkom vykonaného vládneho auditu bola Správa z vládneho auditu č. 20100085-N-03 zo dňa 02.03.2021 (ďalej „Správa z vládneho auditu“). Výsledky vládneho auditu boli v zmysle o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej „“) postúpené Úradu vládneho auditu (ďalej „prvostupňový správny orgán“) za účelom uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami.

2. Prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu o začatí správneho konania č. B./XXXX vo veci uloženia sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa zistenej vládnym auditom vykonaným Ministerstvom financií SR na základe poverenia. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. zo dňa 20.08.2021 rozhodol, že konaniami špecifikovanými vo výroku I. a II. občianske združenie Slovenská lyžiarska asociácia (ďalej „žalobca“) porušilo finančnú disciplínu podľa celkovo v sume 125 816,39 Eur, za čo žalobcovi uložil odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu v sume 125 816,39 Eur a penále vo výške 0,1 % z odvodu za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu podľa . Uložený odvod bol žalobca povinný uhradiť na príjmový účet Úradu vládneho auditu, najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V prípade, že odvod za porušenie finančnej disciplíny žalobca nezaplatil v stanovenej lehote, vznikla mu aj povinnosť uhradiť vyššie špecifikované penále. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 10.09.2021. 3. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej „žalovaný“) rozhodnutím č. MF/014491/2021-243/1134 zo dňa 10.11.2021 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) podľa Správneho poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.186/7737/21/15 zo dňa 20.08.2021 potvrdilo. 4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k časti výroku II. bod 1, 3 a 8 poukázal na zmluvnú voľnosť strán, uviedol, že žalobca sa podpisom Zmluvy č. 0041/2019/SŠ zaviazal akceptovať povinnosti, ktoré mu boli predmetnou zmluvou stanovené, t. j. aj čl. 5 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, pričom znakom súhlasu so zmluvnými podmienkami bol podpis žalobu na tejto zmluve. Z uvedeného dôvodu je preto nepochybné, že žalobca mal vedomosť o povinnostiach, resp. o podmienkach použitia poskytnutého príspevku, ako aj o tom, ktoré výdavky uhradené žalobcom z poskytnutého príspevku možno považovať za oprávnené náklady podľa jednotlivých ustanovení zmluvy. 5. Žalovaný vo vzťahu k výroku II., bod 1 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu k návrhu žalobcu na zmenu právnej kvalifikácie konania v ňom uvedeného podľa (nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami) namiesto konania vyhodnoteného podľa (poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov) uviedol, že prevedenie finančných prostriedkov bolo v rozpore s článkom 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, ktorým sa za oprávnené použitie príspevku považuje len prevod zo samostatného bankového účtu na účet pod názvom NCL-PROSKI v takej sume, v akej žalobca uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavky v súlade s účelom Zmluvy č. 0041/2019/SŠ. Nakoľko vlastné finančné prostriedky NCL-PROSKI, ktorými žalobca disponoval na predmetnom účte boli pred poukázaním poslednej časti príspevku v sume 19 332,36 Eur, len v tejto sume bol žalobca oprávnený použiť finančné prostriedky s cieľom uhradiť oprávnené náklady z poskytnutého príspevku. K navrhovanej zmene právnej kvalifikácie žalovaný uviedol, že konaním žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v , nakoľko porušením ustanovenia čl. 5 bod 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia. Zo znenia ustanovenia o športe (ďalej „“), podľa ktorého bola Zmluva č. 0041/2019/SŠ uzatvorená, vyplýva podmienka národného športového zväzu mať na príjem a požívanie príspevku zriadený samostatný bankový účet. Porušenie finančnej disciplíny v zmysle by bolo možné brať do úvahy jedine v prípade, ak by finančné prostriedky neboli vedené na presne určenom účte, tak ako to stanovuje Zmluva č. 0041/2019/ SŠ. V kontexte uvedeného poukázal aj na znenie komentára v systéme ASPI k . Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal okrem povinnosti viesť finančné prostriedky na samostatnom účte v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, aj povinnosť dodržania čl. 5 ods. 3 tejto zmluvy, ktorý jednoznačne stanovuje podmienky, na základe ktorých sa prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu považoval za oprávnené použitie príspevku. Nesplnenie podmienok z tohto dôvodu nebolo možné považovať len za „nesprávnu technickú a bankovú operáciu“, v zmysle vyjadrení žalobcu, teda nie je možné hovoriť o naplnení skutkovej podstaty nedodržania ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami podľa . Na porušenie treba nazerať komplexne a nesplnenie vyššie uvedených podmienok znamená najmä porušenie zmluvných podmienok, následkom ktorých je, že prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu

nemožno považovať za oprávnené použitie príspevku v súlade s článkom 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ. Za oprávnené použitie finančného príspevku sa podľa žalovaného považuje výhradne prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu na účet pod názvom NCL-PROSKI v takej výške sumy, v akej žalobca uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavky v súlade s účelom Zmluvy č. 0041/2019/SŠ. 6. K časti výroku II., bod 8 rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaný poukázal na čl. V prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ, podľa ktorého sa za oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť považuje aj propagácia jednotlivých podujatí organizovaných žalobcom alebo na ktorých sa žalobca zúčastnil. Žalovaný podotkol, že žalobca podľa vlastného vyjadrenia pristúpil k výdavku vo výške 6 000,- Eur na úhradu konzultačných služieb a poradenstva v oblasti komunikácie a vzťahov s médiami (public relations) najmä z dôvodu negatívneho mena žalobcu, zvýšenia transparentnosti a informovanosti nielen verejnosti, ale aj jeho členskej základne. Finančný príspevok poskytnutý Zmluvou č. 0041/2019/SŠ však nebol určený na propagáciu mena žalobcu, ale jednotlivých akcií a podujatí uskutočňovaných žalobcom, pričom oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť taxatívne vymedzujú body č. 1. až 20 ustanovenia čl. V písm. a) a b) Prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/ SŠ. Žalobca sa počas vládneho auditu ani správneho konania nevyjadril, ktorým konkrétnym bodom zodpovedajú výdavky uhradené formou paušálnej úhrady za služby public relations a oprávnenosť výdavkov preukazoval najmä monitoringom médií a emailovou komunikáciou s konzultantom, čo nepreukázalo oprávnenosť výdavkov v zmysle ustanovení čl. V Prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/ SŠ, pretože konzultácie a poradenstvo medzi žalobcom a konzultantom žalovaný nevyhodnotil ako propagáciu podujatí podľa vyššie uvedeného ustanovenia Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, a teda takto využité finančné prostriedky neboli použité na športovú činnosť a na plnenie verejného záujmu v športe. 7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový správny orgán, dostatočne odôvodnil úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, pretože sa jednalo o nepochybné porušenia ustanovení Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, s ktorými bol žalobca riadne oboznámený a na znak súhlasu s podmienkami ich vlastnoručne podpísal. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou nezákonnosti rozhodnutia, ktorú považoval za nedôvodnú, rovnako z dôvodu, že žalobca bol riadne oboznámený s obsahom vyššie uvedenej zmluvy. Poukázal i na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 10.09.2020, podľa ktorého „za nedostatočne odôvodnené sa považuje také rozhodnutie, z ktorého obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli správny orgán pri hodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci, alebo ak rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu.“ Po preskúmaní spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia žalovaný zhodnotil, že prvostupňový správny orgán sa náležite vysporiadal s každou námietkou žalobcu, v takom rozsahu, aby bolo jednoznačne zrejmé, na základe akých skutočností správny orgán dospel k prezentovaným záverom. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu považoval žalovaný v jeho jednotlivých častiach za dostatočne odôvodnené a zaoberajúce sa každým zistením vyplývajúcim zo Správy z auditu v tom zmysle, že žalobca dostal zrejmú a jasnú odpoveď, z akých dôvodov a v akom rozsahu mu nebolo vyhovené. Žalobca podľa žalovaného počas prvostupňového, ani odvolacieho konania nepreukázal opak zistení nasvedčujúcich porušenie finančnej disciplíny a vo svojich vyjadreniach len stroho argumentoval a vyjadroval nesúhlas bez náležitého odôvodnenia. Podľa žalovaného zo Správy z auditu a celého spisového materiálu bolo jednoznačne a nevyvrátiteľne preukázané porušenie finančnej disciplíny žalobcom podľa v celkovej výške 125 816,39 Eur, konaním uvedeným v jednotlivých výrokoch rozhodnutia, ktoré žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil. Z pohľadu žalovaného bola v celom správnom konaní dôsledne dodržiavaná zásada zákonnosti a prvostupňový správny orgán konal v rozsahu a spôsobom, ktorý mu ustanovujú platné a účinné právne predpisy Slovenskej republiky, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. zo dňa 20.08.2021 bolo vydané v súlade s ustanovením Správny poriadok (ďalej len „“). Správna žaloba - žalobné body 8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 27.01.2021 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia časti rozhodnutia žalovaného č. MF/014491/2021-243/1134 zo dňa 10.11.2021, ktorou potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. zo dňa 20.08.2021 v znení „Občianske združenie Slovenská lyžiarska asociácia, IČO: 42 133 700, Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad z príspevku poskytnutého Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vo výške 1 404 789,- EUR, na základe Zmluvy č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa 24. 01. 2019 v znení Dodatku č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa 19. 08. 2019, ktorej neoddeliteľnou súčasťou podľa článku 10

bod 10 je Príloha č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa 24. 01. 2019, sa dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to nasledovným konaním: I. prevedením finančných prostriedkov vo výške 85 775,64 EUR z účtu č. A. XXXX XXXX XXXXXXXX na iný účet účastníka konania s č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s názov účtu: C., v rozpore s článkom 5 bod 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa 24. 01. 2019, nakoľko v zmysle zmluvy mohlo Občianske združenie Slovenská lyžiarska asociácia, IČO: 42 133 700, Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad disponovať finančnou čiastkou na úhradu oprávnených výdavkov z príspevku poskytnutého Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky len do výšky vlastných zdrojov, ktoré v dobe prevedenia vyššie spomenutých finančných prostriedkov predstavovali sumu len 19 332,36 EUR. Občianske združenie Slovenská lyžiarska asociácia, IČO: 42 133 700, Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad sa dopustila prevodom sumy vo výške 105 108,- EUR, a to dňa 08. 07. 2019 vo výške 66 833,- EUR a dňa 11. 10. 2019 vo výške 38 275,- EUR vyššieho čerpania verejných prostriedkov v sume 85 775,64 EUR (105 108 - 19 332,36) na aký bol oprávnení v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa 24. 01. 2019; III. použitím finančných prostriedkov vo výške 4 515,- EUR nad rámec oprávnenia dohodnutého v článku 5 bod 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa 24. 01. 2019 v znení Dodatku č. 1 k zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa 24. 01.2019 v spojení s článkom IV a V Prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2019 zo dňa 24.01.2019 na úhradu za nájom motorových vozidiel spoločnosti FIRN SLA s. r. o., so sídlom Karpatská 15, 058 01 Poprad, IČO: 51 277 166 na základe faktúr: č. 19FA00007 v sume 735,- EUR (105,- EUR + 630,- EUR) uhradenej dňa 29. 06. 2019, č. 19FA00008 v sume 630,- EUR uhradenej dňa 12.07.2019, č. v sume 630,- EUR uhradenej dňa 05.082019, č. 19FA00014 v sume 630,- EUR uhradenej dňa 17.09.2019, č. v sume 630,- EUR uhradenej dňa 09.10.2019, č. v sume 630,- EUR uhradenej dňa 22. 11.2019, č. v sume 630,-EUR uhradenej dňa 02.12.2019; VIII. použitím finančných prostriedkov vo výške 6 000,- EUR nad rámec oprávnenia dohodnutého v článku 5 bod 1 a bod 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ v spojení s článkom V Prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ na úhradu konzultačných služieb a poradenstva v oblasti komunikácie a vzťahov s médiami konzultantovi D. E.- MARCUS PR, so sídlom Hrušovská ulica 229/34 93 101, Šamorín IČO: 52 599 191 na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 15.08.2019, na úhradu faktúr: č. 2019001v sume 2 000,- EUR uhradenej dňa 17.09.2019, č. 2019003 v sume 2 000,- EUR uhradenej dňa 24.10.2019, č. 2020001 v sume 2 000,- EUR uhradenej dňa 21.02.2020“ (t.j. v časti výroku II. bod 1, 3 a 8 prvostupňového rozhodnutia) a vrátenia veci v tejto časti na ďalšie konanie. 9. Žalobca podanie správnej žaloby označenej ako správna žaloba vo veciach správneho trestania podľa a nasl. (ďalej „“) odôvodnil tým, že uloženie odvodu a penále za porušenie finančnej disciplíny je možné považovať za uloženie správnej sankcie za porušenie právnych povinností ustanovených príslušnými právnymi predpismi, predovšetkým . Uvedené podľa neho potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „kasačný súd považuje najprv za potrebné uviesť, že rozhodovanie orgánov vládneho auditu o uložení odvodu za neoprávnené použitie verejných prostriedkov z nenávratného finančného príspevku poskytnutého podľa je výkonom administratívneho trestania za porušenie finančnej disciplíny podľa , keďže ide o vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti zo strany orgánu verejnej správy voči súkromnej právnickej osobe za porušenie právnych povinností ustanovených na základe zákona. Preto je sťažovateľovu správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného treba považovať za správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ktorej špecifiká a odlišnosti v postupe správneho súdu pri prejednávaní správnych žalôb tohto typu sú upravené v a nasl. S.s.p.“. 10. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým v časti napadnutej žalobou, žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, z dôvodu že žalovaný v týchto častiach vec nesprávne právne posúdil; z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (arbitrárnosť), ako aj z dôvodu, že tieto rozhodnutia obsahujú aj ďalšie procesné vady. Napadnuté rozhodnutie je z týchto dôvodov nepreskúmateľné pre zmätočnosť a nedostatok dôvodov, čím došlo k zásahu do práv žalobcu, na základe ktorých bolo porušené právo na spravodlivý proces a princíp právnej istoty.

11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobca vo všeobecnosti uviedol, že správne orgány sa pri vydávaní rozhodnutí obmedzili v prevažnej miere na závery prijaté audítorskou skupinou vykonávajúcou vládny audit v Správe z vládneho auditu bez hlbšieho posúdenia a odôvodnenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí bez bližšieho odôvodnenia potvrdil úvahy, skutočnosti a dôvody tvrdené prvostupňovým správnym orgánom v jeho rozhodnutí, bez uvedenia relevantných úvah hodnotiacich a potvrdzujúcich jeho premisy. 12. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu v časti výroku II. bod 1 žalobca uviedol, že konanie opísané v tomto bode malo byť správne vyhodnotené ako konanie podľa (t.j. nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami) a nie ako konanie podľa (poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov). Žalobca poukazoval na to, že finančné prostriedky vo výške 85 775,64 Eur použil v súlade s určeným účelom uvedeným v Zmluve č. 0041/2019/SŠ, ktorú skutočnosť nerozporovala ani audítorská skupina a prvostupňový správny orgán a ktorú potvrdil aj dôkaz - Správa o kontrolnej činnosti Hlavného kontrolóra športu č. 112 zo dňa 13.12.2019. Podľa žalobcu ním vykonanými nesprávnymi účtovnými postupmi vo vzťahu k použitým finančným prostriedkom vo výške 85 775,64 Eur, došlo iba k nedodržaniu určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, účelnosť, oprávnenosť ich použitia, ako aj hospodárnosť je nepochybná. Postup žalovaného, poukazujúceho v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia k prehodnoteniu právnej kvalifikácie navrhovanej žalobcom, na závery uvedené v systéme ASPI - komentár k zneniu zákona o rozpočtových pravidlách, považoval žalobca za arbitrárny. Žalobca na základe postupu žalovaného pristúpil k rovnakému postupu a poukázal na komentár k , uvedený v systéme EPI, podľa ktorého obsahu konanie žalobcu malo byť kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa tohto ustanovenia, za ktoré sa sankcia neukladá. Podľa žalobcu žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil rozpornosť teoretického výkladu uvedených právnych noriem a v odôvodnení rozhodnutia len skonštatoval správnosť právnej kvalifikácie týkajúcej sa konania žalobcu prvostupňovým správnym orgánom podľa . Žalobca konštatoval, že čl. 5 ods. 3 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ ustanovil iba spôsob nakladania s verejnými finančnými prostriedkami žalobcom, ktorý napriek tomu, že spôsob nedodržal, v žiadnom prípade nepoužil verejné finančné prostriedky nad rámec oprávnenia. 13. K nesprávnemu právnemu posúdeniu vo vzťahu k časti výroku II, bod 3 žalobca poukazoval na prílišnú formalizáciu hodnotenia použitia finančných prostriedkov, týkajúcich sa nájmu dopravných prostriedkov od obchodnej spoločnosti, ktorej stopercentným vlastníkom je žalobca. Použitie finančných prostriedkov za nájom dopravných prostriedkov bolo podľa neho jediným možným a z pohľadu účelnosti použitia verejných finančných prostriedkov najideálnejším riešením, ktorý by mal byť sledovaný ako hlavný princíp pri použití verejných prostriedkov. Žalobca poukázal na znenie Zmluvy č. 0041/2019/ SŠ a jej prílohy č. 1, podľa ktorej sa ním uvedené výdavky mali považovať za oprávnené výdavky. Konštatovanie žalovaného, že žalobcom uvedené výdavky v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ nemožno považovať za oprávnené použitie verejných prostriedkov, keď podľa jeho názoru išlo fakticky o uhrádzanie nájmu motorového vozidla za jeho obchodnú spoločnosť, čím došlo k obchádzaniu Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, považoval za zarážajúci. Zmluva č. 0041/2019/SŠ podľa žalobcu neobsahovala ustanovenie, ktoré by jeho konanie vylučovalo, a teda konal v zmysle zásady „čo nie je zákonom výslovne zakázané, je dovolené“. Zdôraznil, že prostredníctvom výdavkov vynaložených na nájom motorového vozidla, zabezpečoval pre športovcov dopravu na súťaže, sústredenia, preteky, pričom náklady na dopravu v takýchto prípadoch sú v prílohe č. 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ výslovne označené ako oprávnené výdavky. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného založenou na obchádzaní Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, pretože úhrada nájomného bola realizovaná na základe riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy a motorové vozidlo bolo používané na oprávnený účel. Poukázal na rozpornosť stotožňovania žalobcu ako samostatnej právnej entity s obchodnou spoločnosťou, v ktorej je žalobca jediným spoločníkom. Bez ďalšieho odôvodnenia nebolo možné konštatovať, že žalobca uzatvoril de facto leasingovú zmluvu (nájomnú zmluvu s právom kúpy predmetu nájmu v stanovenej lehote), čím porušil ustanovenia / SŠ. V kontexte uvedeného žalobca poukázal na fakt, že nájom dopravných prostriedkov je bežne realizovanou činnosťou orgánmi verejnej správy, ktoré si takto zabezpečujú dopravné prostriedky na ich činnosť. Tiež poukázal na návrh zmluvy o poskytnutí príspevku uznanému športu z roku 2022, ktorý Ministerstvo školstva SR ako poskytovateľ príspevku doručilo viacerým národným športovým zväzom, v ktorom sa nachádzajú viaceré ustanovenia umožňujúce použitie verejných finančných prostriedkov, ktoré boli v Správe z vládneho auditu vo vzťahu k žalobcovi označené ako závažné porušenie Zmluvy č.

0041/2019/SŠ alebo zákonných pravidiel finančnej disciplíny podľa (najmä vo vzťahu k možnosti použitia finančných prostriedkov na úhradu splátok zo zmluvy o nájme veci). Žalobca zdôraznil, že právo kúpy prenajatej veci (na ktorý sa vzťahuje zákaz použitia prostriedkov vyplývajúci z zákona o rozpočtových pravidlách) nebolo obsiahnuté v nájomných zmluvách uzatvorených žalobcom so spoločnosťou FIRN SLA, s.r.o., z čoho jednoznačne vyplýva, že svojím konaním neporušil žiadne z ustanovení /SŠ. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí i prvostupňový správny orgán ne/SŠ i zákona a svojvoľne žalobcovi uložili správne sankcie v prípadoch, keď na to neboli oprávnení. 14. K nesprávnemu právnemu posúdeniu časti II. výroku, bod 8 žalobca poukázal na ním podané odvolanie, v ktorom menovite vymenúva, ktoré výdavky sa v zmysle čl. V Prílohy č. 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ považujú za oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť, na ktorú je možné použiť príspevok uznanému športu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so žalobcom predloženým vyjadrením nezávislého odborníka z oblasti public relations, ktoré preukazovalo, aké činnosti a služby je možné pod služby v tejto oblasti zaradiť. Vyjadrenie podľa žalobcu potvrdzovalo, že činnosti označené ako public relations, ktoré konzultant pre neho vykonával, zahŕňajú činnosti, ktoré sú ako oprávnené výdavky označené v Prílohe č. 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ a navyše ním uvedené výdavky jednoznačne propagovali verejný záujem v športe a šport ako zdravý životný štýl. Žalovaný podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil a bez náležitého rozhodovacieho procesu o nej arbitrárne rozhodol. 15. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatok dôvodov i ďalšie procesné vady. Namietal, že viackrát navrhoval nariadenie ústneho pojednávania a vypočutie svedkov (F. F. - štatutára žalobcu, G. H. - člena krízového štábu žalobcu, G. G. I. - vedúceho audítorskej skupiny vykonávajúcej vládny audit) s tým, že predmetom výsluchov mali byť opisované postupy účtovania a nakladania s predmetnými finančnými prostriedkami, postup audítorskej skupiny a jej rozhodovacie úvahy. Pretože týmto návrhom nebolo vyhovené, žalovaný (i prvostupňový správny orgán) podľa žalobcu nedodržali základnú zásadu správneho konania - zásadu zistenia skutočného stavu veci ( Správneho poriadku), pretože sa obmedzili takmer výlučne na Správu z vládneho auditu, slúžiacu iba ako podklad pre vydanie rozhodnutia. Týmto postupom boli naplnené znaky konania opísaného v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 05.10.2012 (z ktorého v žalobe citoval jednotlivé časti), ktorý zrušil obdobné rozhodnutie správneho orgánu o uložení odvodu za porušenie finančnej disciplíny z dôvodu prílišnej arbitrárnosti, bez vnímania kontextu jednotlivých ustanovení zákona a posudzovania celkovej efektivity, hospodárnosti a účelnosti použitia verejných prostriedkov a bez náležitého odôvodnenia vo vzťahu k nevyhoveniu návrhu účastníka konania na vykonanie konkrétnych dôkazov. K možnosti podať písomné vyjadrenie osôb ním označených ako svedkov v 10 dňovej lehote uviedol, že v tak krátkom čase nebol schopný pripraviť písomné vyjadrenia svedkov, pričom vypočuť svedkov, ktorých výpovede mohli prispieť k náležitému objasneniu veci, bolo povinnosťou príslušného správneho orgánu. To isté platí aj k návrhu žalobcu na prizvanie znalca z príslušného odboru do správneho konania. 16. Žalobca uviedol, že prvostupňový správny orgán nedodržaním ustanovení , Správneho poriadku postupoval v rozpore so základnými pravidlami správneho konania, konkrétne zásadou zákonnosti, zásadou súčinnosti, zásadou materiálnej pravdy, na základe čoho bol porušený princíp právnej istoty a princíp oficiality. Žalobca v kontexte uvedeného poukázal na skutočnosť, že obdobné konania, ktoré sú mu vytýkané, alebo za ktoré mu boli uložené sankcie, boli vytýkané aj v iných správach o kontrolnej činnosti vo veciach kontrol v iných národných športových zväzoch, pričom k začatiu správneho konania alebo k uloženiu sankcií u nich neprišlo, čo žalobca považoval za ďalší príklad svojvôle a cielenej šikany zo strany správnych orgánov voči žalobcovi. 17. Žalobca zároveň poukázal na to, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým mu bola uložená sankcia v podobe finančného odvodu a penále, bude musieť finančnú čiastku uhradiť a získať ju z iných zdrojov, čo zásadne ohrozí jeho fungovanie ako organizácie a napĺňanie jeho cieľov. Tento zásah do jeho práv je zásadný, vníma ho ako súčasť spleti konaní (správnych i súdnych), ktoré majú znaky šikany zo strany príslušných orgánov verejnej moci s cieľom spôsobiť koniec činnosti žalobcu. Žalobca poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá nie je spôsobená jeho nečinnosťou, ale nezákonnými postupmi orgánov verejnej moci, ktoré dohliadajú na jeho financovanie. Na preukázanie tejto skutočnosti poukázal na prebiehajúce súdne konania, v ktorých sa domáha svojich práv spojených s jeho statusom ako národným športovým zväzom a zabezpečením jeho financovania (konanie vedené Krajským súdom v Bratislave sp. zn. a Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. ).

Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie zasiahlo do jeho práva zakotvené v čl. 1 Protokolu k Dohovoru a SR. Spolu s podanou správou žalobou žalobca navrhol, aby správny súd žalobe priznal odkladný účinok. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2022 navrhol žalobu zamietnuť. K žalobnému dôvodu nesprávne právne posúdenie veci uvedenom v žalobe, v bodoch 1, 2 a 3 žalovaný uviedol, že žalobca len vo všeobecnosti konštatuje, že rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli vydané v rozpore so zákonom, rozpor bližšie nevysvetľuje, iba zoširoka ako dôvod uviedol opomenutie zásad správneho konania a povinností, ktorými sa má správny orgán pri vydávaní v konaní riadiť. Žalovaný nespozoroval v konaní auditujúceho orgánu ani v konaní prvostupňového správneho orgánu po preštudovaní spisového materiálu, porušenie zákonných povinností. Prvostupňový správny orgán v rámci prvostupňového správneho konania preveroval skutočnosti, či došlo k porušeniam identifikovaným vládnym auditom, pričom tieto skutočnosti preveril aj žalovaný v postavení odvolacieho orgánu. Žalovaný kvalifikoval konanie prvostupňového správneho orgánu ako súladné so zákonmi platnými v Slovenskej republike a s pravidlami správneho konania, keď tento spoľahlivo zistil skutkový stav, vykonal a vyhodnotil dôkazy predložené na prvostupňové správne konanie vo vzájomnej súvislosti a zistil, že konaním žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu . Žalobca bol oboznámený s dôkazným materiálom predstavujúcim podklad pre rozhodnutie, s možnosťou uplatnenia práva nahliadnuť do spisu, vyjadriť sa k podkladom, navrhnúť dôkazy vo svoj prospech v zmysle Správneho poriadku. Vzhľadom na to, že žalobca nevyvrátil relevantnými dôkazmi preukázané porušenie finančnej disciplíny, žalovaný vyhodnotil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vydané v súlade so Správnym poriadkom obsahujúce náležitosti predpísané v . 19. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa výroku II., bod 1, v ktorej žalobca namietal, že jeho konanie malo byť správne kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa , žalovaný uviedol, že podľa čl. 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ sa „za oprávnené použitie príspevku považuje prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu za účelom úhrady oprávnených nákladov účelu na iný účet prijímateľa, ak prijímateľ pred poukázaním príspevku na samostatný bankový účet uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavok na účel, najviac však v sume určenej v tejto zmluve a najviac v sume takto použitých vlastných finančných prostriedkov“. Z predmetného ustanovenia zmluvy pre žalobcu vyplývali povinnosti a podmienky, ktoré mal splniť kumulatívne, aby prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu za účelom úhrady oprávnených nákladov na iný účet prijímateľa bolo možné považovať za oprávnené použitie príspevku. Zmluva č. 0041/2019/SŠ v článku 5 ods. 3 jasne definovala, kedy sa prevod finančných prostriedkov považuje za oprávnené použitie príspevku, t. z. v zmluve si zmluvné strany stanovili rámec oprávnenia konkrétnymi druhmi prevodov finančných prostriedkov konkretizovaných v písm. a) až d), ktoré ak žalobca zrealizuje (za podmienok stanovených v zmluve), považujú sa za oprávnené použitie príspevku. Ak žalobca zrealizoval prevod bez toho, aby dodržal podmienky stanovené v zmluve, prevod bol vykonaný nad rámec oprávnených možností prevodu príspevku a použitie príspevku sa považovalo za neoprávnené. Konanie žalobcu bolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa , pretože zmluvné strany si podmienky prevodov finančných prostriedkov zmluvne nastavili tak, že realizácia prevodov, za zmluvne stanovených podmienok, je spojená s oprávnenosťou použitia príspevku. Logicky, akýkoľvek iný prevod, nespadajúci pod prevody taxatívne uvedené v článku 5 ods. 3 zmluvy, je považovaný za neoprávnené použitie príspevku, pretože je uskutočnený mimo limitovaných možností stanovených zmluvou, čo sa kvalifikuje ako použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. K navrhovanej zmene právnej kvalifikácie konania žalobcu uviedol, že prevod finančných prostriedkov si zmluvné strany nastavili do takej miery, že nesplnenie podmienok prevodu (prevod nad rámec oprávnenia) má za následok neoprávnenosť použitia príspevku, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Žalobcom navrhovaná kvalifikácia nebola spojená s oprávnenosťou použitia príspevku, a teda s použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Žalovaný dodal, že nesplnenie podmienok uvedených v článku 5 ods. 3 písm. b) zmluvy nemožno považovať len za „nesprávnu technickú a bankovú operáciu, resp. nesprávne účtovné postupy“, pretože nesplnenie podmienok znamená, že prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu sa nepovažoval za oprávnené použitie príspevku. Ak by došlo zo strany žalobcu k použitiu verejných prostriedkov v rozpore so zmluvne určeným účelom, takéto konanie by bolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny podľa

, za ktoré sa ukladá najprísnejšia sankcia s porovnaním sankcie ukladanej za porušenie písm. b) zákona. Žalovaný dodal, že jednotlivé vecne súvisiace ustanovenia a ich dodržiavanie nemožno vykladať iba s ohľadom na účel, pretože finančná disciplína sa neviaže iba na účel použitia verejných prostriedkov, ale na viacero ďalších povinností, ktoré je žalobca povinný dodržať. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa v rozhodnutí odvolával na závery uvedené v systéme ASPI v komentári k . V tejto súvislosti poukázal na to, že výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože sa ním vyslovuje vznik, zmena alebo zánik práv a povinností účastníkov konania a uvedené obsahoval aj výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj napadnutého rozhodnutia keď jasne definovali, že žalobcom bol porušený článok 5 ods. 3 Zmluvy. Žalovaný vyjadrenie z komentára využil výlučne na podporu svojich tvrdení a dovysvetlenie týkajúce sa použitia . Pokiaľ žalobca poukazoval na rozpor v znení komentárov v systéme EPI a ASPI k , podľa žalovaného z oboch textov je jednoznačné, že texty si neodporujú a stanovujú to isté, t. j. kedy by sa mohlo jednať o porušenie písm. k) predmetného zákona, 20. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia vzťahujúcej sa na časť výroku II., bod 3 ohľadne použitia finančných prostriedkov za nájom dopravných prostriedkov od obchodnej spoločnosti, ktorej stopercentným vlastníkom je žalobca, žalovaný uviedol, že pri posudzovaní predložených dokladov, ktoré mali deklarovať oprávnené použitie príspevku sa vychádzalo z ustanovení Zmluvy č. 0041/2019/SŠ a Prílohy č. 1 k Zmluve, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou. Zmluva obsahovala okrem iného aj podmienky, za ktorých sa mal poskytnutý príspevok použiť a zároveň v Prílohe č. 1 v článkoch I. až VI. bolo v jednotlivých bodoch uvedené, ktoré výdavky možno považovať za oprávnené. V súvislosti s dopravou sa za oprávnené výdavky podľa Prílohy č. 1 Zmluvy považovali cestovné náhrady do výšky určenej o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na článok 10 bod 3 zmluvy, z ktorého vyplýva „zmluvné strany sa dohodli, že meniť a dopĺňať túto Zmluvu možno len po vzájomnej dohode formou písomných a očíslovaných dodatkov, ktoré sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy. Návrh na uzatvorenie dodatku Poskytovateľ zasiela elektronicky na emailovú adresu Prijímateľa uvedenú v záhlaví tejto Zmluvy. Prijímateľ zasiela návrh na uzatvorenie dodatku na adresu elektronickej pošty Poskytovateľa "J.". Žalovaný v reakcii na tvrdenie žalobcu, že ním zvolené riešenie bolo jediným možným a z pohľadu účelnosti použitia verejných prostriedkov aj najideálnejším, uviedol, že pokiaľ mienil žalobca verejné prostriedky použiť inak, ako dovoľovala uzatvorená zmluva, mal možnosť predložiť poskytovateľovi (Ministerstvu školstva SR) návrh na uzatvorenie dodatku k zmluve, keďže uzatvorená zmluva neobsahovala v Prílohe č. 1 možnosť použitia poskytnutého príspevku požadovaným spôsobom (t. j. za nájmy motorových vozidiel), čo však žalobca neurobil, a preto konal nad rámec uzatvorenej zmluvy. Žalovaný tvrdenie žalobcu o prílišnej formalizácii hodnotenia finančných prostriedkov považoval za neopodstatnené, keďže podpisom zmluvy akceptoval podmienky v nej uvedené, teda si bol vedomý, ktoré výdavky sú považované za oprávnené. Žalovaný nespochybnil uzatvorenie zmluvy o nájme žalobcom, avšak úhradu nájomného podľa žalovaného nebolo možné považovať za oprávnený výdavok vynaložený v súlade so zmluvou, a to ako výdavok súvisiaci so športom. Nákup pohonných hmôt pri preukázanom využívaní automobilu na prevoz športovcov by bol oprávneným výdavkom. Nad rámec uvedeného, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nájmom predmetného motorového vozidla zabezpečoval pre svojich športovcov dopravu na súťaže, sústredenia a preteky. K vyjadreniu žalobcu o tom, že nájom dopravných prostriedkov je bežne realizovanou činnosťou na zabezpečenie dopravy aj orgánmi verejnej správy a poukazu na konkrétnu zmluvu uzatvorenú Ministerstvom školstva SR, žalovaný uviedol, že hlavným rozdielom medzi zmluvou o nájme, ktorú uzavrelo Ministerstvo školstva SR a ktorú uzavrel žalobca je v tom, že nájomné žalobca uhrádzal z príspevku poskytnutého na základe zmluvy, v zmysle ktorej úhrada nájomného za nájom motorových vozidiel medzi oprávnenými výdavkami nie je uvedená, čo je podstatou neoprávneného konania žalobcu, ktoré bolo jedným z predmetov správneho konania. Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenie návrhu zmluvy o príspevku uznanému športu 2022 (podľa ktorého príspevok nie je možné použiť na úhradu splátok zo zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci), žalovaný konštatuje, že uvedené ustanovenie nie je možné striktne vykladať tak, že keď nie je povolené použiť príspevok na úhradu splátok zo zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci, automaticky zmluva oprávňuje prijímateľa príspevku použiť príspevok na splátky akéhokoľvek nájomného vzťahu, i keď takéto ustanovenie nebolo súčasťou zmluvy, ako ani iných zmlúv o poskytnutí finančného príspevku uznanému športu v predchádzajúcich obdobiach, ktoré žalobca s Ministerstvom školstva SR uzatvoril. Zmluva, ktorou bol žalobca viazaný stanovovala v Prílohe č. 1 ako oprávnené náklady - nájom kancelárskych prostriedkov, prenájom športovej infraštruktúry,

športových zariadení. Nájom motorových vozidiel medzi oprávnenými výdavkami uvedený nebol. Žalovaný nespochybnil uzatváranie zmlúv o nájme motorových vozidiel, avšak žalovaný aj prvostupňový správny orgán úhrady za nájom dopravných prostriedkov vyhodnocovali v spojitosti s ustanoveniami zmluvy a použitím verejných prostriedkov. Pokiaľ žalobca opätovne uvádzal, že motorové vozidlo bolo používané na oprávnený účel, žalovaný uviedol, že konanie žalobcu nebolo kvalifikované ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle súvisiace s porušením určeného účelu, ale ako porušenie finančnej disciplíny v zmysle tohto zákona. Žalovaný uviedol, že ak by článok 5 ods. 3 zmluvy znel takisto ako článok 5 ods. 3 návrhu zmluvy o príspevku uznanému športu 2022, na ktorý žalobca poukazoval, žalobca by taktiež svojím konaním (ktoré je jedným z predmetov správneho konania) porušil finančnú disciplínu v zmysle , pretože podmienky prevodu uvedené v písm. b) predmetného článku sú v podstate totožné s podmienkami prevodu uvedenými v zmluve. Poukazovanie žalobcom na zmluvy o poskytnutí príspevku uznanému športu v roku 2022, ktoré Ministerstvo školstva SR uzatvorilo v znení návrhu zmluvy o PUŠ 2022 so Slovenským futbalovým zväzom, Slovenským zväzom ľadového hokeja či Slovenským tenisovým zväzom, je bezpredmetné. Okrem iného predmetom tohto konania je zmluva a dodržiavanie zmluvne dohodnutých podmienok, ktorú žalobca uzatvoril s Ministerstvo školstva SR a nie zmluvy s inými športovými zväzmi. 21. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia časti výroku II. bod 8 týkajúcej sa posúdenia oprávnenosti výdavkov public relations žalovaný uviedol, že v článku 5 Prílohy č. 1 zmluvy bolo stanovené, že za „oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť“ sa okrem iného považuje aj propagácia jednotlivých podujatí, okrem výdavkov súvisiacich s propagáciou komerčných partnerov, pričom tieto výdavky mali súvisieť so súťažami, športovými podujatiami organizovanými žalobcom v Slovenskej republike a so súvisiacimi aktivitami spojenými s organizovaním a taktiež s majstrovstvami sveta, majstrovstvami Európy, svetovým pohárom a európskym pohárom a kvalifikáciou na ne a s tradičnými športovými podujatiami aspoň celoštátneho významu v Slovenskej republike, ktoré organizoval žalobca. Uvedené bolo možné docieliť napr. reklamou, plagátmi. Príspevok bolo možné použiť aj na vykonávanie aktivít, ktoré propagujú šport ako súčasť zdravého životného štýlu a zvyšujú jeho úroveň na území Slovenskej republiky a na uchovávanie a propagáciu historických materiálov a hodnôt v športe. Propagácia podujatí neznamenala propagáciu žalobcu ako organizácie, ale jednotlivých podujatí, ktorých bol žalobca organizátorom. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 18.12.2020 vyplynulo, že k výdavku pristúpil aj z dôvodu jeho negatívneho mena v spoločnosti, avšak poskytnutý príspevok nebol zmluvou určený na propagáciu žalobcu. Žalobca predloženými dokladmi (týkajúcimi sa monitoringu médií, dokladmi preukazujúcimi emailovú komunikáciu medzi poradcom v oblasti PR a marketingu a členmi predsedníctva žalobcu súvisiacu s monitoringom médií, fotokópiami článkov z periodickej tlače, dokladmi preukazujúcimi emailovú komunikáciu medzi poradcom v oblasti PR a marketingu a členmi predsedníctva žalobcu, stanoviskami k vnútorným sporom žalobcu, resp. v slovenskom lyžovaní ani pozvánkou na tlačovú konferenciu žalobcu) nepreukázal použitie príspevku na propagáciu ním organizovaných športových podujatí a súvisiacich aktivít, ani na propagáciu športu ako súčasti zdravého životného štýlu. Následné onačenie konkrétnej skupiny oprávnených výdavkov žalobcom v zmysle prílohy č. 1 zmluvy nemenilo nič na skutočnosti, že žalobca nepoužil príspevok na oprávnený výdavok. Žalovaný dodal, že s poukazom na príslušné ustanovenia zmluvy nebolo možné akceptovať výdavky za služby v oblasti public relations, nezodpovedajúce zmluvným podmienkam, ktoré žalobcom neboli ani dodatočne vyšpecifikované v takom rozsahu a kvalite, aby žalovaný konštatoval, že nedošlo k porušeniu zmluvných podmienok. Napriek tomu, že žalovaný opomenul v napadnutom rozhodnutí zaujať stanovisko ku konštatovaniu konateľky predloženom žalobcom, vo vyjadrení k žalobe uviedol, že toto jej konštatovanie k funkciám a cieľom aktivít public relations nespochybňuje. Pri kvalifikácii porušenia finančnej disciplíny však prvostupňový správny orgán, aj žalovaný vychádzali z reálne predložených listinných dokladov, ktoré vyhodnotili v kontexte s podmienkami stanovenými v zmluve č. 0041/2019/SŠ . 22. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že prvostupňový správny orgán neopodstatnene vo veci nenariadil ústne pojednávanie a nevypočul v rámci správneho konania svedkov navrhovaných žalobcom, aj k námietke, že správny orgán nevykonal znalecké dokazovanie (čím neobjektivizoval skutkový stav v potrebnom rozsahu a pre rozhodnutie), žalovaný poukázal na to, že správne konanie je koncipované na zásade písomnosti. Žalovaný aj prvostupňový orgán ako správne orgány môžu nariadiť ústne pojednávanie fakultatívne (nie obligatórne), a to na základe vlastnej úvahy, pojednávanie nenariadia, ak si to nevyžaduje povaha veci a ak to nie je dostatočne opodstatnené. Vzhľadom k tomu, že povaha veci to nevyžadovala, prvostupňový správny orgán nenariadil ústne pojednávanie, čo však nevylučovalo povinnosť správnych orgánov úplne a presne zistiť skutočný stav veci. Nenariadením ústneho pojednávania v danom prípade zo strany prvostupňového správneho orgánu nebolo porušené

právo na spravodlivý proces. Žalovaný v súvislosti s nenariadením ústneho pojednávania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 08.06.2016 podľa ktorého „Obligatórne sa ústne pojednávanie nariadi vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje i povaha veci. Nariadenie ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci, najmä v konaniach, kde je spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav veci, môže byť porušením jednej zo základných zásad správneho konania, a to rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko správny orgán je povinný v konaní postupovať bez zbytočného zaťažovania účastníkov“. Prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi vzhľadom na nenariadenie ústneho pojednávania zabezpečiť písomné vyjadrenie osôb navrhovaných na vypočutie (s výnimkou G. G. I.), ktorú žalobca nevyužil. Žalovaný uviedol, že ani nariadené ústne pojednávanie by nezmenilo skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi, pretože na preukázanie porušenia podmienok zmluvy je absolútne postačujúce preukázanie rozporu v konaní žalobcu - listinnými dôkazmi a kogentným ustanovením článku 5 ods. 3 Zmluvy. Úmysel žalobcu týkajúci sa prevodu finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu na účet pod názvom NCL-PROSKI bol vo vzťahu k ustanoveniu článku 5 ods. 3 Zmluvy irelevantný, na základe čoho by bolo vypočutie svedkov a vykonanie znaleckého dokazovania nadbytočné. Po prehodnotení všetkých dôkazov žalovaným jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, žalovaný dospel k názoru, že vo veci nebolo potrebné vypočuť svedkov, ktorých výsluch navrhoval žalobca a nebolo potrebné ani vykonať znalecké dokazovanie, keďže prvostupňový správny orgán disponoval dostatočným rozsahom listinných dôkazov. 23. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 05.10.2012, žalovaný uviedol, že sa týkal konania vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa , pričom v prípade konania žalobcu, išlo konanie nad rámec podmienok stanovených zmluvou, t. j. nad rámec oprávnenia. Konanie žalobcu sa neposudzovalo z hľadiska efektivity, hospodárnosti, či účelnosti konania. 24. K vyjadreniu žalobcu týkajúceho sa nedodržania princípu právnej istoty a porušenia základných ústavných práv žalobcu tým, že správny orgán nezohľadnil správu z kontroly vykonanej Ministerstvom školstva SR, žalovaný uviedol, že nie je viazaný závermi správy, pretože kontrolu, na podklade ktorej bolo vydané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vykonalo Ministerstvo financií SR a nie Ministerstvo školstva SR. S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. zo dňa 16.06.2000), správny orgán nebol povinný zohľadniť výsledky iného kontrolného orgánu, a to aj vtedy, pokiaľ výsledky kontroly vykonanej Ministerstvom školstva SR nekonštatovali žiadne porušenie. Zároveň podotkol, že kontrola vykonaná Ministerstvom školstva SR bola vykonávaná ešte v priebehu čerpania poskytnutých finančných prostriedkov. 25. S námietkou žalobcu týkajúcou sa arbitrárnosti a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, aj napadnutého rozhodnutia sa žalovaný nestotožnil. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia náležite vysporiadal s každou námietkou žalobcu v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov správny orgán námietkam nevyhovel. Zaoberal sa tými argumentami žalobcu, ktoré sa vecne dotýkali danej veci a súviseli s jej meritom. Rozhodnutie bolo v jednotlivých častiach dostatočne odôvodnené, správny orgán dal žalobcovi zrejmú a jasnú odpoveď, z akých dôvodov mu nebolo vyhovené. Rozhodnutie nebolo možne považovať za nedostatočne odôvodnené a svojvoľné. Žalovaný v konaní kontrolného orgánu, ani prvostupňového správneho orgánu nezákonnosť nespozoroval, po posúdení obsahu odvolania, celého spisového materiálu a po vykonaní a vyhodnotení dôkazných materiálov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel k nespornému záveru, že argumentácia v odvolaní žalobcu nemala objektívne vplyv na skutkový stav veci a jej právne posúdenie, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 26. K poukazu žalobcu na obdobné konania, v ktorých za konania vytýkané žalobcovi nedošlo k začatiu správnych konaní alebo uloženiu sankcií, žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa v predmetnom prípade zaoberal len spisovým materiálom postúpeným kontrolným orgánom za účelom začatia správneho konania a rovnako sa ním zaoberal aj žalovaný po postúpení odvolania podanému voči prvostupňovému rozhodnutiu. K žalobcom uvádzaným skutočnostiam žalovaný nie je kompetentný zaujať relevantné stanovisko, pretože predmetom správneho konania boli výsledky vládneho auditu vykonaného Ministerstvom financií SR u žalobcu a uvádzané podnety sú vo vzťahu k predmetnému správnemu konaniu irelevantné. 27. Žalovaný k ujme tvrdenej žalobcom a prebiehajúcim súdnym konaniam uviedol, že prvostupňový správny orgán, ani žalovaný pri ukladaní odvodu a penále za porušenie finančnej disciplíny nemali povinnosť skúmať majetkové a ekonomické pomery žalobcu a až na základe preukázania majetku rozhodovať o porušení finančnej disciplíny. Uložený odvod predstavuje časť finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi poskytnuté na základe zmluvy a podľa zákona o rozpočtových

pravidlách verejnej správny predstavuje výšku porušenia finančnej disciplíny. Stanovenie výšky odvodu sa neuskutočňovalo v rámci úvahy správneho orgánu, zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom by správny orgán v zákonom stanovenej hranici uplatňoval svoju právomoc s prihliadnutím najmä na povahu, závažnosť, trvanie a následky porušenia povinnosti, tak ako je to napr. v prípade ukladania pokút. Prebiehajúce súdne konania žalobcu, na ktoré žalobca poukazoval nijako nesúvisia s predmetným konaním a tvrdenia žalobcu o šikane zo strany príslušných orgánov verejnej moci ako aj žalovaného, žalovaný zo strany žalobcu považoval za špekulatívne. 28. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný konal v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, žalovaný poukázal na Uznesenie ÚS SR -19 z 05.02.2014, podľa ktorého „v prípade neuskutočnenia ústneho pojednávania v konaní pred radou (správnym orgánom) nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci. Správny orgán, akým bola v tomto konkrétnom prípade rada ako orgán výkonnej moci štátu, totiž nespĺňal a nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia, resp. uskutočnenie ústneho pojednávania pred takýmto orgánom, preto nemôže naplniť čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý zaručuje takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom.“ 29. K tvrdeniu žalobcu, že oba správne orgány konali v rozpore s SR, žalovaný uviedol, že posudzovanie ústavnosti právnych noriem, porušenie SR, ústavných zákonov je v kompetencii Ústavného súdu SR. Prvostupňový správny orgán, aj žalovaný rozhodovali len v medziach zákona, uložením odvodu a penále nerozhodli nad rámec zákona o rozpočtových pravidlách verenej správy. Oba správne orgány konali podľa článku 2 ods. 2 SR, v mene , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon a žalovaný má za to, že nedošlo k porušeniu princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, princípu riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu predvídateľnosti práva a rozhodnutí orgánov verejnej moci, princípu ochrany legitímnych očakávaní. 30. Žalovaný uviedol, že uloženie odvodu žalovaným žalobcovi nie je nezákonné, ani nepredstavuje zásah do práv žalobcu vlastniť majetok, pretože žalovaný rozhodol o uložení odvodu v zmysle zákona a v jeho medziach z dôvodu porušenia finančnej disciplíny žalobcom. Účelom uloženia povinnosti odvodu bola reparácia, t. z. náprava nezákonného stavu spočívajúca vo vrátení finančných prostriedkov použitých nad rámec oprávnenia stanoveného zmluvou, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom. Uloženie odvodu nemôže znamenať zásah do majetkových práv žalobcu, keďže sa nejedná o žalobcove prostriedky, ale verejné finančné prostriedky, ktoré boli žalobcovi dané, a ktoré bol oprávnený použiť za podmienok stanovených Zmluvou, nad rámec ktorých žalobca konal, a preto je povinný ich vrátiť. 31. Žalovaný poukázal na to, že správnym trestaním sa na účely rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Rozhodovanie žalovaného o porušení finančnej disciplíny s uložením odvodu a penále nie je správnym trestaním, preto sa neriadi trestnoprávnymi zásadami. Žalobca nebol napadnutým rozhodnutím trestaný, bola mu ním uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, ktoré použil nad rámec oprávnenia, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom. Tým, že žalobca ako príjemca finančných prostriedkov porušil zákon o rozpočtových pravidlách verenej správy použitím verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čo odôvodnilo porušenie zákona, žalobcovi vznikla povinnosť odvodu, čiže vrátenia neoprávnene použitých prostriedkov. Nie je opodstatnené považovať napadnuté rozhodnutie za výsledok správneho trestania, preto podľa názoru žalovaného žalobca podal nesprávnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa a nasl. . Na základe uvedeného súdu navrhol žalobu zamietnuť podľa z dôvodu jej neprípustnosti, pretože v prípade žalobcu ide o rozhodnutie, voči ktorému sa v súlade s podáva iný typ žaloby v súlade s ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia a nie s ods. 2 písm. b) citovaného ustanovenia. 32. Uznesením č. k. -201 zo dňa 13.04.2022 správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením sp. zn. -17 zo dňa 13.10.2022 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Replika 33. Žalobca v replike zo dňa 02.05.2022 zotrval na svojich tvrdeniach a argumentoch uvedených v správnej žalobe. Uviedol, že podmienkou naplnenia skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia

a súčasne, že uvedeným konaním dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Pretože v predmetnej veci nedošlo k vyššiemu čerpaniu finančných prostriedkov žalobcom, konanie žalobcu bolo žalovaným i prvostupňovým správnym orgánom kvalifikované nesprávne podľa . Žalobca poukázal na to, že žalovaný si príslušné právne predpisy vykladá tak, aby jeho výklad zapadol do rozhodovacieho procesu v rámci správneho konania, pretože v jednom prípade zásady súkromného práva na použitie verejných prostriedkov aplikuje (odkazuje ho na uzatvorenie dodatku k zmluve ohľadne úhrady splátok nájomného za motorové vozidlo v zmysle zásady zmluvnej voľnosti) a v inom neaplikuje (uplatnenie zásady, čo nie je právnym predpisom zakázané, je dovolené vo vzťahu k úhrade nájmu z nájomnej zmluvy). 34. Žalovaný bez bližšieho vyjadrenia vo vzťahu k oprávneným výdavkom na vykonávanie aktivít propagujúcich šport ako súčasť zdravého životného štýlu konštatoval, že ciele mal žalobca dosiahnuť iným spôsobom, ako to robil, avšak neuvádza, na základe akých kritérií aktivity v oblasti public relations nie je možné považovať za aktivity v oblasti propagácie športu ako súčasti zdravého životného štýlu. Žalovaný sa pridržiaval iba jedného z tvrdení žalobcu uvedeného v jeho vyjadrení, v ktorom uviedol, že k výdavkom v oblasti public relations pristúpil aj z dôvodu negatívneho mena žalobcu v spoločnosti. 35. Žalobca sa nestotožnil ani s vyjadrením žalovaného o dodržaní zásad správneho konania, skutkový stav si žalovaný odvodil podľa žalobcu zo Správy z vládneho auditu, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní a ktorú žalovaný vo viacerých častiach svojho odôvodnenia kopíruje bez kritického a právneho hodnotenia subjektívnych názorov audítorskej skupiny. 36. Žalobca nesúhlasil so žalovaným v tom, že uložením odvodu nedochádza k zásahu do majetkových práv žalobcu z dôvodu, že darovanie (za ktoré sa poskytnutie finančných prostriedkov z verejných prostriedkov považuje) je jedným z legitímnych prostriedkov nadobudnutia vlastníckeho práva a pri neziskových organizáciách ako je žalobca je jedným z hlavných spôsobov nadobudnutia majetku a zabezpečenia činnosti. Tieto tvrdenia potvrdzujú príslušné právne predpisy z oblasti účtovníctva a správy príslušných daní, v zmysle ktorých sa tieto finančné prostriedky riadne účtujú a v stanovených prípadoch zdaňujú. Ak by sa žalobca stotožnil s tvrdeniami žalovaného, znamenalo by to, že verejné prostriedky poskytnuté podľa sú počas celej doby použitia vo vlastníctve štátu a súkromné subjekty pri svojej činnosti nehospodária s vlastnými, ale s cudzími finančnými prostriedkami, čo je argument ab absurdum. 37. K tvrdeniu žalovaného o tom, že rozhodnutie žalovaného o porušení finančnej disciplíny a uložení odvodu sa nepovažuje za správne trestanie, žalobca poukázal na znenie v spojení s , v zmysle ktorého sa za porušenie finančnej disciplíny ukladá odvod rozhodnutím príslušného orgánu v správnom konaní a povinnosť odvodu nevzniká priamo zo zákona. Žalobca opätovne zdôraznil svoje vyjadrenie uvedené v správnej žalobe, ktorým odôvodňoval podanie správnej žaloby vo veciach správneho trestanie podľa a nasl. . Duplika 38. Žalovaný v podanej duplike zo dňa 19.05.2022 uviedol, že žalobca nekonkretizoval, na akých konkrétnych právach a právom chránených záujmoch bol ukrátený a zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v napadnutom rozhodnutí a vyjadrení k žalobe. Dedukcia žalobcu, že v predmetnej veci nedošlo k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov je nesprávna a zavádzajúca. Žalovaný dodal, že žalobca s poskytovateľom príspevku podpísal zmluvu, podpisom ktorej vyhlásil, že porozumel jej obsahu, tento zodpovedá prejavu jeho vôle a na znak súhlasu ju podpisuje, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je aj Príloha č. 1 k Zmluve (v ktorej boli bližšie špecifikované oprávnené náklady, na ktoré mohol byť príspevok použitý). Úhrada nájomného za dopravné prostriedky nebola v zmluve (Prílohe č. 1) zahrnutá medzi oprávnenými výdavkami, a to je podstatou neoprávneného konania žalobcu. V danom prípade boli zmluvou stanovené oprávnené výdavky, na ktoré mohol žalobca poskytnutý príspevok použiť, a preto zásadu „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ na daný prípad nebolo možné aplikovať v kontexte prezentovanom žalobcom. Zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená podľa až 69a , avšak oprávnenosť nákladov bola stanovená zmluvou, konkrétne Prílohou č. 1 k zmluve. Žalovaný preto vyjadrenia žalobcu vytrhnuté z kontextu považoval za nelogické a zavádzajúce, keď v danom prípade preukázateľne došlo k porušeniu zmluvy, a tým k porušeniu finančnej disciplíny podľa . 39. V článku 5 Prílohy č. 1 zmluvy bolo podľa žalovaného jasne stanovené, čo sa považovalo za „oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť“. Žalovaný uviedol vo vzťahu k týmto nákladom ako príklad vo vyjadrení k žalobe reklamu, plagáty, pričom nevylúčil propagáciu v online priestore, keďže aj reklamu a plagáty možno vykonávať v online priestore. Zdôraznil, že príspevok nebolo možné použiť na propagáciu žalobcu ako organizácie, ale na propagáciu jednotlivých podujatí, ktorých bol žalobca

organizátorom (propagácia žalobcu z akéhokoľvek dôvodu nebola v danom prípade možná, resp. financovaná z verejných prostriedkov). 40. Žalovaný sa opätovne vyjadril k dôvodom nenariadenia ústneho pojednávania, konštatoval, že Správa z vládneho auditu bola v konaní len jedným z dôkazov, ktorými sa žalovaný náležite zaoberal, v konaní sa dôsledne zoberal každým zistením, ktoré vyplývalo zo správy v porovnaní s celou spisovou dokumentáciou. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v replike ohľadne darovania a zdôraznil, že príspevok bol žalobcovi ako prijímateľovi poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí príspevku uznanému športu a nie darovacou zmluvou, preto nevidí súvis s argumentáciou žalobcu o darovaní. Zároveň zotrval na svojom názore, že napadnuté rozhodnutie nie je výsledkom správneho trestania, a preto žalobca podal nesprávny druh žaloby. 41. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod novou spisovou značkou: . 42. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), (žalobca a ani žalovaný nepožiadali o nariadenie pojednávania a ani súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle ) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 25.07.2024 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 18.07.2024 v zmysle . 43. Správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Právny rámec 44. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 45. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 46. Podľa o športe v znení účinnom do 31.12.2019 (ďalej „“) na príjem a používanie príspevku je národný športový zväz povinný zriadiť samostatný bankový účet. 47. Podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej „“) porušením finančnej disciplíny je: a) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom, b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, k) nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami. 48. Podľa za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho auditu, správne konanie sa nezačne. Posúdenie veci správnym súdom

49. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/014491/2021-243/1134 zo dňa 10.11.2021 v časti výroku II. bod 1, 3 a 8, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. zo dňa 20.08.2021 o tom, že žalobca konaniami špecifikovanými vo výroku I. a II. rozhodnutia porušil finančnú disciplínu podľa celkovo v sume 125 816,39 Eur, za čo žalobcovi uložil odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu v sume 125 816,39 Eur a penále vo výške 0,1 % z odvodu za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu podľa . Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svoje argumentácie tak, že rozhodnutie žalovaného je v napadnutých častiach výrokov nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tieto rozhodnutia obsahujú aj ďalšie procesné vady. 50. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Ministerstvo školstva SR v postavení poskytovateľa uzatvorilo dňa 24.01.2019 so žalobcom v postavení prijímateľa príspevku uznanému športu Zmluvu č. 0041/2019/SŠ v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 19.08.2019, na základe ktorej Ministerstvo školstva SR poskytlo žalobcovi na samostatný bankový účet, č.ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX príspevok spolu v sume 1 404 789,- Eur. Ministerstvo financií SR na základe poverenia na vykonanie vládneho auditu č. 20100085-N-03 zo dňa 23.09.2020 vykonalo u žalobcu vládny audit za účelom overenia a vyhodnotenia splnenia podmienok použitia verejných financií a ich zúčtovania, výsledkom ktorého bola Správa z vládneho auditu č. 20100085-N-03 zo dňa 02.03.2021, výsledky ktorej boli následne podľa postúpené prvostupňovému správnemu orgánu za účelom uloženia sankcie žalobcovi za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. zo dňa 20.08.2021 rozhodol, že konaniami špecifikovanými vo výroku I. a II. rozhodnutia žalobca porušil finančnú disciplínu podľa celkovo v sume 125 816,39 Eur, za čo mu uložil odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu v sume 125 816,39 EUR a penále vo výške 0,1 % z odvodu za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu podľa . Žalobca bol povinný odvod uhradiť na účet prvostupňového správneho orgánu najneskôr do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a v prípade nesplanenia zaplatenia odvodu v stanovenej lehote žalobcovi vznikla aj povinnosť uhradiť penále. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 10.09.2021, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. MF/014491/2021-243/1134 zo dňa 10.11.2021 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č.186/7737/21/15 zo dňa 20.08.2021 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podpisom Zmluvy č. 0041/2019/ SŠ zaviazal akceptovať povinnosti, ktoré boli zmluvou stanovené, na základe čoho je nepochybné, že žalobca mal vedomosť o povinnostiach a podmienkach použitia poskytnutého príspevku. K navrhovanej zmene právnej kvalifikácie týkajúcej sa výroku II. bod 1 žalovaný uviedol, že konaním žalobcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v , pretože porušením ustanovenia čl. 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ došlo k použitiu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, pretože okrem povinnosti viesť finančné prostriedky na samostatnom účte v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ mal žalobca i povinnosť dodržať čl. 5 ods. 3 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, určujúci za akých podmienok sa prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu považuje za oprávnené použitie príspevku. Nesplnenie podmienok nebolo možné považovať za „nesprávnu technickú a bankovú operáciu“, preto nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty nedodržania ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami podľa . K odôvodneniu výroku II. bod 3 týkajúceho sa použitia finančných prostriedkov vo výške 4 515,- Eur za nájom dopravných prostriedkov od obchodnej spoločnosti, ktorej stopercentným vlastníkom je žalobca, žalovaný uviedol, že pri posudzovaní predložených dokladov deklarujúcich oprávnené použitie príspevku bolo potrebné vychádzať z ustanovení Zmluvy č. č. 0041/2019/SŠ a Prílohy č. 1 k Zmluve tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť, ktorá v článkoch I. až VI. uvádzala, ktoré výdavky sa považujú za oprávnené. Z dôvodu, že úhrada nájomného dopravných prostriedkov nebola medzi oprávnenými výdavkami uvedená, nebolo možné tento výdavok považovať za oprávnený a vynaložený v súlade so zmluvou ako výdavok súvisiaci so športom. Na odôvodnenie časti výroku II. bod 8 rozhodnutia týkajúceho sa použitia finančných prostriedkov vo výške 6 000,- Eur na úhradu za konzultačné služby a poradenstvo v oblasti komunikácie a vzťahov s médiami žalovaný uviedol, že podľa čl. V prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ sa za oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť považovala aj propagácia jednotlivých podujatí

organizovaných žalobcom alebo na ktorých sa žalobca zúčastnil. Z vyjadrenia žalobcu však vyplynulo, že k výdavku pristúpil najmä z dôvodu jeho negatívneho mena, avšak finančný príspevok poskytnutý Zmluvou č. 0041/2019/SŠ nebol určený na propagáciu mena žalobcu, ale jednotlivých akcií a podujatí ním organizovaných. Článok V písm. a) a b) Prílohy č. 1 k Zmluve č. 0041/2019/SŠ taxatívne uvádzal, aké výdavky sa považujú za oprávnené náklady na ostatnú športovú činnosť. Pretože služby „public relations“, konzultácie a poradenstvo medzi žalobcom a konzultantom nebolo v zmysle týchto ustanovení považovať za propagáciu podujatí, takto využité finančné prostriedky neboli použité na športovú činnosť a na plnenie verejného záujmu v športe predpokladaných Zmluvou č. 0041/2019/SŠ. 51. Správny súd sa s poukazom na žalovaným vznesenú námietku týkajúcu sa poukazu na skutočnosť, že v predmetnej veci sa nejedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, tak ako to mylne interpretuje žalobca v podanej žalobe a replike, zaoberal prioritne posúdením, či rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené žalovaným o uložení odvodu v sume 125 816,39 Eur za porušenie finančnej disciplíny podľa pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a penále vo výške 0,1 % z odvodu za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu podľa , možno považovať za rozhodnutie orgánov verejnej správy podľa , teda rozhodnutie o priestupku, správnom delikte alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Správny súd pokladal za potrebné pred vyhodnotením jednotlivých žalobných námietok žalobcu ustáliť druh správnej žaloby, keďže táto skutočnosť mala zásadný vplyv na procesný postup a rozhodovanie správneho súdu. 52. Všeobecná správna žaloba je vymedzená v ustanovení , podľa ktorého sa správnou žalobou žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Všeobecná správna žaloba predstavuje základný druh správnej žaloby, ktorý sa uplatní vždy, ak nie sú dané podmienky pod zaradenie žaloby pod iný druh ( až j) ). Podľa sa správnym trestaním na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. V predmetnej veci žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného týkajúce sa porušenia finančnej disciplíny podľa , ktorú vo všeobecnosti vymedzuje ustanovenie a tohto zákona a konkrétne skutkové podstaty porušenia finančnej disciplíny sú vymedzené v tohto zákona. Aby bolo možné správnu žalobu žalobcu klasifikovať ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa museli by orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný vo veci porušenia finančnej disciplíny žalobcom rozhodovať o a) priestupku, b) správnom delikte alebo c) sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Z predmetných ustanovení je zrejmé, že v prípade porušenia finančnej disciplíny zodpovedným subjektom sa nejedná o priestupok a ani iný správny delikt, keďže zákon porušenie finančnej disciplíny za priestupok a ani iný správny delikt neoznačuje. Porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami je nesporne protiprávnym konaním, ktorým je dotknutý záujem na účelnom, hospodárnom a efektívnom poskytovaní a používaní verejných prostriedkov (, ). v ustanovení používa pre postih ukladaný ako následok porušenia finančnej disciplíny pojem „odvod“, ktorý však nemá trestnú povahu, a v ods. 7 uvádza ohľadom postihu zodpovedného subjektu za porušenie finančnej disciplíny, že „v prípade, ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).“ Zákon v tejto súvislosti používa pojem „sankcia“, avšak význam tohto pojmu je pomerne široký, pričom vo všeobecnosti predstavuje akýkoľvek postih prijímateľa finančných prostriedkov ako následok nesplnenia jeho povinností určených právnou normou a nemožno ho chápať len v jeho užšom význame ako ujmu v podobe trestu. Pri výklade slovného spojenia „rozhodovanie o sankcii za iné podobné protiprávne konanie“ teda nemožno automaticky a bez ďalšieho usudzovať, že sa vzťahuje na akýkoľvek následok za porušenie povinností ustanovených zákonom, resp. zmluvou uzatvorenou na základe zákona. Podstatné v tomto ohľade je, či sa sankcia (resp. „odvod“) ukladá za protiprávne konanie, ktoré je podobné postihovaniu za priestupky a iné správne delikty, teda či pôjde o postihovanie, ktoré má represívno- preventívnu povahu a jeho účelom je zásah do osobnostnej alebo majetkovej sféry prijímateľa na odradenie od ďalšieho páchania skutku. 53. Správny súd má za to, že v prípade postihu žalobcu za porušenie finančnej disciplíny sa nejedná o sankčný postih trestnej povahy, a teda správna žaloba, ktorou napáda rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a žalovaného, nie je správnou žalobou vo veciach správneho

trestania, ale všeobecnou správnou žalobou. Účelom odvodu finančných prostriedkov do príslušných verejných rozpočtov, ktorý bol žalobcovi uložený napadnutými rozhodnutiami orgánov verejnej správy za porušenie finančnej disciplíny podľa je reparácia, teda náprava nezákonného stavu, a nie represívno-preventívny zásah do majetkovej sféry žalobcu. Preskúmavanými rozhodnutiami nebolo rozhodnuté o uložení pokuty podľa , teda žalobca nebol za porušenie finančnej disciplíny potrestaný. Napadnutými rozhodnutiami bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok po porušení finančnej disciplíny do príslušných verejných rozpočtov, aby bol dosiahnutý stav súladný so zákonom na základe dohodnutých podmienok v zmysle zmluvy, čím do majetkovej sféry žalobcu nebolo zasiahnuté. 54. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej odvod finančných prostriedkov pre porušenie finančnej disciplíny v zmysle nie je správnym trestaním, a ktorá prekonáva dovtedajšiu rozhodovaciu prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.01.2021). V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.05. 2021 „zákonodarca pre prípad porušenia finančnej disciplíny v zmysle upravil v ust. tohto zákona osobitný mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti, založený na vydaní rozhodnutia v administratívnom konaní, ktorým sa zodpovednému subjektu uloží povinnosť odvodu čerpaných verejných finančných prostriedkov do príslušného rozpočtu verejnej správy. Účelom takto konštruovaného postupu je zosúladenie nezákonného stavu spočívajúce vo vrátení verejných prostriedkov, ktoré má však na rozdiel od sankčných mechanizmov represívno – preventívnej povahy (upravených v ust. ) výlučne reparačný charakter. ... V posudzovanom prípade tak rozhodnutie vydané podľa bez tohto, aby došlo k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, nebolo možné kvalifikovať ako rozhodnutie vo veci správneho trestania. Zároveň protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v porušení kasačný súd neposúdil ako tzv. iný správny delikt, s ktorým je spojené uloženie sankcie v trestnoprávnom zmysle aj s poukazom na to, že ani samotný zákon ho normatívne za správny delikt neoznačuje.“ Správny súd v tomto kontexte poukazuje i na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 04.06.2009 vo veci C-158/08 Agenzia Dogane Ufficio delle Dogane di Trieste, v zmysle ktorého „povinnosť vrátiť výhodu neoprávnene získanú v dôsledku protiprávneho konania neporušuje zásadu zákonnosti. Táto povinnosť totiž nie je sankciou, ale len dôsledkom zistenia, že podmienky požadované na získanie výhody vyplývajúcej z právnej úpravy Spoločenstva boli vytvorené umelo, pričom sa tým poskytnutá výhoda stala neoprávnenou, a teda povinnosť vrátiť ju je odôvodnená.“ 55. Správny súd ďalej uvádza, že ani penále vo výške 0,1 % za každý, aj začatý deň omeškania, ktoré bolo žalobcovi vyrubené podľa nemožno považovať za sankciu za iné podobné protiprávne konanie. Ako bolo vyššie uvedené, pod takou sankciou možno rozumieť len ujmu na majetku alebo právach prijímateľa, ktorá nemá kompenzačný, resp. reparačný charakter, ale charakter represívno-preventívny. Charakter sankcie za iné podobné protiprávne konanie v zmysle nemajú platby, ktorých účelom je predovšetkým vyrovnať majetkový prospech, ktorý vznikol tým, že prijímateľ nevrátil včas finančné prostriedky, ktoré bol povinný vrátiť do príslušného verejného rozpočtu v dôsledku jeho protiprávneho konania spočívajúceho v porušení finančnej disciplíny. Takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti vrátiť finančné prostriedky do verejného rozpočtu, ktoré prijímateľ zadržiava bez právneho dôvodu, a má teda akcesorický charakter. V prípade, ak sa prijímateľ neomešká s vrátením finančných prostriedkov, a teda si splní uloženú povinnosť podľa rozhodnutia orgánu verejnej správy riadne a včas, k vzniku povinnosti zaplatiť penále nedôjde. Penále podľa sa tak svojou povahou blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch. Výška penále je závislá výlučne od výšky odvodu finančných prostriedkov a trvania omeškania so zaplatením odvodu (teda vrátením finančných prostriedkov do príslušného verejného rozpočtu), pričom sadzba je stanovená zákonom. Orgán verejnej správy nemá žiadnu možnosť výšku penále ovplyvniť, resp. ju podriadiť svojej úvahe a rovnako ani nemá možnosť penále neuložiť, ak sú splnené zákonné podmienky podľa . Inými slovami, v prípade splnenia zákonných predpokladov penále uložiť musí, a to vo výške, ktorá je stanovená zákonom. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná správna žaloba nie je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, ani v rozsahu uloženej povinnosti zaplatiť penále v prípade nezaplatenia uloženého odvodu podľa . Keďže správny súd posudzoval podanú žalobu podľa jej obsahu, napriek tomu, že žalobca nesprávne uviedol, že podaná žaloba je žalobou vo veciach

správneho trestania, správny súd nemohol aplikovať postup navrhnutý žalovaný podľa . 56. Podľa čl. 1 bod 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ zo dňa 24.01.2019 uzatvorenej medzi žalobcom a Ministerstvo školstva SR je predmetná zmluva uzatvorená podľa až za účelom poskytnutia príspevku uznanému športu z rozpočtu poskytovateľa pre oblasť športu v roku 2019. Podľa čl. 1 bod 2 predmetnej zmluvy poskytovateľ poskytne prijímateľovi, teda účastníkovi konania v roku 2019 príspevok uznanému športu, ktorého výška špecifikácie a účel použitia sú uvedené v čl. 3 a 4 tejto zmluvy. Podľa čl. 2 bod 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ poskytovateľ poskytne v priebehu roka 2019 prijímateľovi, teda účastníkovi konania príspevok bezhotovostne na samostatný bankový účet vedený v banke na území Slovenskej republiky uvedený v záhlaví predmetnej Zmluvy, ktorého majiteľom je prijímateľ, a ktorý bol zriadený prijímateľom výhradne na príjem a používanie príspevku. O poukázaní každej splátky príspevku poskytovateľ zašle prijímateľovi písomné oznámenie na adresu prijímateľa uvedenú v záhlaví predmetnej zmluvy. Podľa čl. 3 bod 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ (výška a špecifikácia príspevku) príspevok uznanému športu lyžovanie sa podľa poskytuje v sume 1 404 789,- Eur z podprogramu 026 02 v členení: a) Bežné transfery v sume 1 397 789,- Eur, b) Kapitálové transfery v sume 7 000,- Eur. Podľa čl. 4 ods. 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ (účel príspevku) prijímateľ je povinný rozdeliť príspevok tak, že: a) najmenej 15 % výšky príspevku použije na účel športu mládeže s jeho príslušnosťou, a to pomerne medzi športové kluby podľa počtu aktívnych športovcov do 23 rokov v individuálnych športoch alebo počtu súťažiacich družstiev do 23 rokov v kolektívnych športoch v sume 210 718,- Eur, b) najmenej 20% výšky príspevku použije na Účel rozvoja talentovaných športovcov v sume 280 958,- Eur, c) najmenej 25% výšky príspevku použije na Účel športovej reprezentácie v sume 351 197,- Eur, d) najviac 15% výšky príspevku použije na účel výdavkov na správu a prevádzku v sume 210 718,- Eur, e) na kapitálové výdavky použije sumu 7 000,- EUR. (1x motorová štvorkolka na prepravu materiálu a stavbu tratí na podujatiach lyžovania na tráve). Podľa čl. 5 (podmienky a obdobie použitia príspevku) bod 1 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ je prijímateľ povinný použiť príspevok na športovú činnosť a na plnenie verejného záujmu v športe. Podľa čl. 5 bod 2 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ za výdavky na oprávnené náklady sa považujú a) úhrady oprávnených nákladov špecifikované v Prílohe č. 1, b) výdavky preukázateľne viazané na príslušný účel a zároveň nevyhnutne potrebné na jeho uskutočnenie, c) výdavky hospodárne vynaložené na príslušný účel v správnom čase, vo vhodnom množstve, kvalite a za najlepšiu cenu. Podľa čl. 5 bod 3 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ za oprávnené použitie príspevku sa považuje prevod finančných prostriedkov zo Samostatného bankového účtu za účelom úhrady oprávnených nákladov účelu a) na účet dodávateľa tovaru alebo služby, b) na iný účet prijímateľa, ak prijímateľ pred poukázaním príspevku na Samostatný bankový účet uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavok na účel, najviac však v sume určenej v tejto zmluve a najviac v sume takto použitých vlastných finančných prostriedkov, c) na účet priameho realizátora, ak z vlastných finančných prostriedkov uhradil výdavok na účel, najviac však v sume určenej v tejto Zmluve a najviac v sume takto použitých vlastných finančných prostriedkov; všetky povinnosti a zmluvné záväzky prijímateľa, najmä v súvislosti s vyúčtovaním príspevku a jeho zverejňovaním zostávajú v prípade takéhoto použitia nedotknuté, d) na účet inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa čl. 4 bodu 1 písm. a) na úhradu oprávnených nákladov na športovú činnosť v súlade s Prílohou č. 1. 57. Námietku žalobcu, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne právne kvalifikoval konanie žalobcu uvedené vo výroku II. bod 1 predmetného rozhodnutia ako porušenie finančnej disciplíny podľa , s čím sa následne stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca argumentoval, že jeho konanie uvedené časti výroku II. bod 1 rozhodnutia (t.j. prevedenie finančných prostriedkov vo výške 85 775,64 Eur zo samostatného bankového účtu na účet žalobcu s názvom NLC-PROSKI) malo byť správne kvalifikované podľa ako nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s finančnými prostriedkami, namiesto konania vyhodnoteného podľa ako poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Podľa žalobcu nesprávnymi účtovnými postupmi vo vzťahu k finančným prostriedkom vo výške 85 775,64 Eur došlo iba k nedodržaniu určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, účelnosť, oprávnenosť ich použitia, ako aj hospodárnosť je nepochybná. Správny súd k žalobnej námietke žalobcu uvádza, že podľa ust. , podľa ktorého bola Zmluva č. 0041/2019/SŠ uzatvorená (čl. 1 bod 1 zmluvy) bol žalobca ako národný športový zväz povinný zriadiť samostatný bankový účet na príjem a používanie príspevku uznanému športu. V kontexte vyhodnotenia námietky žalobcu ohľadne nesprávnej právnej kvalifikácie jeho konania, správny súd považoval za nevyhnutné poukázať na celý

postup žalobcu, ktorým nakladal s poskytnutým príspevkom s ohľadom na podmienky uvedené v Zmluve č. 0041/2019/SŠ. Žalobca si v zmysle /SŠ poskytlo príspevok v celkovej výške 1 404 789,- Eur (poskytnutie príspevku vyplýva z bankových výpisov č. 1/2019 zo dňa 30.01.2019 v sume 326 659,- Eur, č. 4/2019 zo dňa 17.04.2019 v sume 319 659,- Eur, č. 4/2019 zo dňa 24.04.2019 v sume 7 000,- Eur, č. 7/2019 zo dňa 16.07.2019 v sume 326 659,- Eur, č. 10/2019 zo dňa 09.10.2019 v sume 424 812,- Eur). Dňa 01.07.2019 si žalobca zriadil tiež ďalší bankový účet s názvom NLC-PROSKI (t.j. iný účet žalobcu ako samostatný bankový účet), na ktorý v deň jeho zriadenia vložil sumu 150,- Eur. Z následných finančných transakcií žalobcu vyplynulo, že dňa 08.07.2019 žalobca previedol finančné prostriedky zo samostatného bankového účtu na účet NLC - PROSKI v sume 66 833,- Eur. V období od 08.07.2019 do 09.10.2019 bol zo strany žalobcu zrealizovaný príjem z iných zdrojov ako zo samostatného bankového účtu v celkovej sume 19 182,36 Eur. Dňa 09.10.2019 bola žalobcovi poukázaná na samostatný bankový účet posledná časť príspevku v sume 424 812,- Eur. Dňa 11.10.2019 žalobca previedol zo samostatného bankového účtu na účet NLC-PROSKI sumu 38 275,- eur. Na účet NLC – PROSKI prijal teda žalobca od zriadenia tohto účtu pred poukázaním poslednej časti príspevku, príjmy z iných zdrojov ako zo samostatného bankového účtu celkovo vo výške 19 332,36 Eur. Suma 19 332,36 Eur teda tvorila vlastné finančné prostriedky žalobcu, ktorými disponoval na účte NLC-PROSKI. Vychádzajúc z čl. 5 ods. 3, písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ upravujúceho, čo je možné považovať za oprávnené použitie príspevku, výdavky uhradené z účtu NLC- PROSKI vo výške 19 332,36 Eur (t.j. vo výške ktorou disponoval z vlastných finančných prostriedkov) žalovaný považoval za oprávnené použitie príspevku. Čl. 5 ods. 3, písm. b) Zmluvy jasne stanovoval, že za oprávnené použitie príspevku sa považuje prevod finančných prostriedkov zo samostatného bankového účtu za účelom úhrady oprávnených nákladov účelu na iný účet prijímateľa, ak prijímateľ pred poukázaním príspevku na samostatný bankový účet uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavok na účel, najviac však v sume určenej v tejto zmluve a najviac v sume takto použitých vlastných finančných prostriedkov. Pretože žalobca previedol časť príspevku poskytnutého od Ministerstva školstva SR v celkovej výške 105 108,- Eur ( + 38 275 Eur) na svoj ďalší účet NLC-PROSKI, na ktorom disponoval vlastnými finančnými prostriedkami iba vo výške 19 332,36 Eur (t.j. príjmy z iných zdrojov ako zo samostatného bankového účtu), z ktorého účtu následne hradil oprávnené náklady účelu, za oprávnené použitie v zmysle čl 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ bolo možné považovať výlučne sumu prostriedkov, ktorými sám disponoval, t.j. sumu 19 332,36. Z uvedeného dôvodu bol rozdiel sumy poskytnutého príspevku (105 108,- Eur) a sumy vlastných finančných prostriedkov (19 332,36 Eur) v celkovej výške 85 775,64 Eur, ktoré žalobca použil v rozpore so zmluvnými podmienkami považovaný za použitie príspevku v rozpore s čl. 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ. 58. Toto konanie žalobcu prvostupňový správny orgán a následne i žalovaný posúdili ako porušenie finančnej disciplíny podľa ako poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov. Správny súd uvádza, že rámcom oprávnenia použitia príspevku je v danom prípade Zmluva č. 0041/2019/SŠ, ktorá stanovila podmienky, aké použitie finančného príspevku sa považuje za oprávnené. Akékoľvek použitie príspevku v rozpore s čl. 5 ods. 3 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ bolo použitím nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu prostriedkov podľa (v dôsledku toho, že žalobca mohol v danom čase uhradiť výdavok v súlade s určeným účelom najviac v sume určenej v tejto zmluve a najviac v sume použitých vlastných finančných prostriedkov). Rámec oprávnenia je spravidla vymedzený priamo zákonom, ale môže byť vymedzený aj zmluvne, ak sa tak stalo na základe /SŠ, ktorá stanovila v čl. 5 podmienky použitia príspevku, má svoj právny základ v ust. , podľa ktorého zmluva obsahuje najmä podmienky a obdobie použitia príspevku. V prípade ak žalobca porušil Zmluvu č. 0041/2019/SŠ tým, že finančné prostriedky vo výške 85 775,64 Eur si previedol zo samostatného bankového účtu na účet NLC-PROSKI za účelom úhrady oprávnených nákladov účelu, a takto postupoval ešte predtým, ako by reálne uhradil z vlastných finančných prostriedkov výdavok na účel v čase pred poskytnutím príspevku na samostatný bankový účet, finančné prostriedky vo výške 85 775,64 Eur (po odpočítaní sumy 19 332,36 Eur tvoriacej vlastné finančné prostriedky od celkovo prevedenej sumy 105 108,- Eur) boli potom použité v rozpore so Zmluvou č. 0041/2019/SŠ, teda v rozpore s rámcom oprávnenia. Finančné prostriedky z príspevku uznanému športu v sume 85 775,64 Eur boli žalobcom preto použité neoprávnene, teda v rozpore so zmluvne stanovenými podmienkami, v dôsledku čoho sa žalobca dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa , keď použil verejné prostriedky nad rámec oprávnenia určeného zmluvou, čím došlo k vyššiemu čerpaniu verejných

prostriedkov v sume 85 775,64 Eur. Prvostupňový správny orgán a žalovaný podľa správneho súdu postupovali správne, keď kvalifikovali porušenie finančnej disciplíny žalobcom v predmetnom rozsahu podľa , keďže hypotéza danej skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny bola naplnená. 59. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný mal prehodnotiť právnu kvalifikáciu konania uvedeného v bode 58 tohto rozhodnutia ako skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny podľa , teda nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, správny súd takto vznesenú námietku žalobcom nepovažoval za dôvodnú. Žalobca v rámci svojej argumentácie sám uznal, že pri nakladaní z finančnými prostriedkami poskytnutými z príspevku nakladal v rozpore s podmienkami uvedenými v zmluve, zároveň však poukazoval na to, že finančné prostriedky použil v súlade s určeným účelom. V tomto kontexte správny súd upriamuje pozornosť na čl. 3 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, ktorý upravuje výšku a špecifikáciu a čl. 4 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ, ktorý upravuje účel príspevku. Poukazovanie žalobcom na použitie príspevku v súlade s určeným účelom neobstálo, pretože ak by žalobca použil príspevok v rozpore s účelom určeným Zmluvou č. 0041/2019/SŠ, dopustil by sa porušenia finančnej disciplíny podľa . Bagatelizovanie žalobcovho konania ohľadne použitia poskytnutého príspevku spočívajúce v tom, že nesprávnymi účtovnými postupmi vo vzťahu k finančným prostriedkom, nedodržal iba určený spôsob nakladania s verejnými prostriedkami nemá oporu v uzatvorenej Zmluve č. 0041/2019/SŠ tvoriacej rámec oprávnenosti použitia príspevku, ktorá jasne stanovila v čl. 5 ods. 3 podmienky použitia príspevku, v rámci ktorých si podmienky prevodu finančných prostriedkov strany zmluvne nastavili tak, že realizácia prevodov za zmluvne stanovených podmienok je spojená s oprávnenosťou použitia príspevku. Správny súd sa tak stotožnil s argumentáciou žalovaného, na základe ktorej konanie žalobcu nemožno kvalifikovať ako porušenie finančnej disciplíny podľa , pretože zmluvné strany si prevod finančných prostriedkov nastavili do takej miery, že následkom nesplnenia podmienok prevodu je neoprávnenosť použitia príspevku, ktorá tvorí základ skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny podľa . K námietke žalobcu, že žalovaný sa obmedzil v kontexte uvedeného iba na poukazovanie na znenie zákonného ustanovenia vyložené v komentári (čo potom učinil i žalobca), správny súd uvádza, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, na základe akých úvah vyhodnotil konanie žalobcu ako porušenie finančnej disciplíny podľa , a to najmä s ohľadom na zmluvné dojednania zmluvných strán. Poukazovanie na znenie komentára k zákonným predpisom žalovaný (rovnako i žalobca) využil na podporu svojich tvrdení a správny súd sa nestotožňuje so žalobcom, že by žalovaný takto postupovať nemohol. Správny súd porovnaním poukazu znenia na žalobcom a žalovaným uvedené znenia komentárov vo vzťahu k a zákona o rozpočtových pravidlách nevzhliadol, že by si tieto vzájomne odporovali a uvedené by malo slúžiť ako podpora žalobcom uplatnenej žalobnej námietky. Konanie žalobcu nebolo možné kvalifikovať ako porušenie finančnej disciplíny podľa ani z dôvodu, že nedodržanie určeného alebo ustanoveného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami, nie je spojené s oprávnenosťou použitia príspevku. Pokiaľ sa jednalo o spôsob nakladania s verejnými prostriedkami, tento je určený v tak, že na príjem a používanie príspevku uznanému športu je národný športový zväz povinný zriadiť samostatný bankový účet. Pretože žalobca si splnil svoju povinnosť a zriadil samostatný bankový účet, nemohlo sa jeho konanie kvalifikovať ako porušenie finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách. O porušenie finančnej disciplíny podľa tohto ustanovenia by išlo v prípade, ak by žalobca porušil svoju povinnosť uvedenú v a verejné prostriedky by neviedol na samostatne zriadenom bankovom účte vytvorenom na príjem a používanie príspevku uznanému športu. Správny súd konštatuje, že žalobca vyjadril touto žalobnou námietkou svoj nesúhlas s právnym posúdením porušenia finančnej disciplíny orgánmi verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach a svoje vlastné právne hodnotenie veci, čo však samo o sebe nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Orgány verejnej správy posúdili porušenie finančnej disciplíny žalobcom vo vzťahu k použitiu príspevku tak, že žalobca sa svojím konaním uvedeným v časti výroku II. bod 1 dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa a svoje posúdenie logicky a zrozumiteľne odôvodnili. 60. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení časti výroku II. bod 3 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa použitia finančných prostriedkov vo výške 4 515,- Eur za nájom motorových vozidiel nad rámec oprávnenia dohodnutého v čl. 5 ods. 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ správny súd uvádza, že námietku žalobcu taktiež nepovažoval za

dôvodnú. Pokiaľ žalobca opätovne svoju námietku založil na prílišnej formalizácii hodnotenia použitia finančných prostriedkov a poukazovaní na účelnosť použitia príspevku v tomto rozsahu, správny súd konštatuje, že žalobca s Ministerstvom školstva SR dobrovoľne uzatvoril Zmluvu č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu. Podpisom tejto zmluvy sa žalobca zaviazal akceptovať povinnosti a podmienky uvedené v zmluve v znení Dodatku č. 1. Zmluva č. 0041/2019/SŠ v čl. 5 ods. 2 písm. a) uvádzala, ktoré výdavky a úhrady sú považované za výdavky na oprávnené náklady s odkazom na Prílohu č. 1 zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa čl. 10 bod 10 zmluvy. Príloha č. 1 v jednotlivých článkoch taxatívne vymenúvala, ktoré výdavky sú oprávnenými nákladmi vo vzťahu k danému účelu. Správny súd konštatuje, že pokiaľ zo Zmluvy č. 0041/2019/SŠ uzatvorenej medzi žalobcom a Ministerstvom školstva SR a jej Prílohy č. 1 jednoznačne vyplývalo, ktoré výdavky sa v prípade použitia finančného príspevku uznanému športu považujú za oprávnené výdavky, nebolo možné žalobcom vykladať tieto ustanovenia zmluvy rozširujúco s poukazom na uplatňovanie zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“ a odvolávať sa vo vzťahu k použitiu finančných prostriedkov za nájom dopravných prostriedkov na to, že táto činnosť je bežne realizovanou činnosťou, ktorou si aj orgány verejnej správy zabezpečujú dopravné prostriedky na svoju činnosť. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že uzatvorené nájomné zmluvy neobsahujú ustanovenia o práve kúpy prenajatej veci, na základe ktorých by použitie finančných prostriedkov bolo v rozpore s ust. , v dôsledku čoho neporušil žiadne z ustanovení zmluvy, správny súd zdôrazňuje, že prvostupňový správny orgán i žalovaný založili podstatu svojej argumentácie v rozhodnutiach vo vzťahu k týmto výdavkom na tom, že zmluvné strany dobrovoľne uzatvorili zmluvu s obsahom v nej uvedenom a že vo vzťahu k týmto výdavkom sa nejedná o oprávnené výdavky v zmysle uzatvorenej zmluvy, ktorá taxatívne oprávnené výdavky vymenúva. Skutočnosť, že žalobca použil finančné prostriedky na oprávnený účel nie je rozhodujúca, keďže porušenie finančnej disciplíny nebolo kvalifikované ako porušenie podľa zákona o rozpočtových pravidlách ale podľa tohto zákona. Vo vzťahu k poukazovaniu žalobcu na iné zmluvy o poskytnutí príspevku uzatvorené s inými subjektami, obsahujúcimi ustanovenia umožňujúce použitie verejných finančných prostriedkov, ktoré boli žalobcovi v Správe z vládneho auditu vytknuté, správny súd uvádza, že poukazovanie na tieto zmluvy ako dôvodná námietka neobstojí. Je vecou zmluvných strán, aké podmienky, práva a povinnosti sú obsahom zmluvy, ktorú dobrovoľne podpisujú. V prípade, ak by aj iné zmluvy uzatvorené medzi Ministerstvom školstva SR a inými subjektami obsahovali totožné ustanovenia ako zmluva č. 0041/2019/SŠ, automaticky to neznamená, že u týchto subjektov ich konanie nebude vyhodnotené ako porušenie finančnej disciplíny. Správny súd konštatuje, že v každom jednotlivom prípade posudzovania príslušných orgánov ohľadne konania kontrolovaných subjektov môžu byť rôzne okolnosti, na ktoré orgány prihliadajú, avšak správny súd sa v tomto konkrétnom prípade zaoberal a zameral na zmluvu, ktorá bola predmetom posudzovania v tomto správnom súdnom konaní. Orgány verejnej správy vzhľadom na uvedené posúdili porušenie finančnej disciplíny žalobcom vo vzťahu k použitiu príspevku v rozpore s čl. 5 ods. 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ v znení jej Prílohy č. 1 (čl. IV. a V.) tak, že žalobca sa svojím konaním uvedeným v časti výroku II. bod 3 dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa a svoje posúdenie podľa názoru správneho súdu logicky a zrozumiteľne odôvodnili. 61. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení v časti výroku II. bod 8 napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa použitia finančných prostriedkov vo výške 6 000,- Eur na úhradu konzultačných služieb a poradenstva v oblasti komunikácie a vzťahov s médiami konzultantke D. E. – MARCUS PR nad rámec oprávnenia dohodnutého v čl. 5 ods. 1 a 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ , správny súd uvádza, že námietku žalobcu nepovažoval rovnako za dôvodnú. Správny súd opätovne ako v predchádzajúcom bode odôvodnenia konštatuje, že žalobca s Ministerstvom školstva SR dobrovoľne uzatvoril Zmluvu č. 0041/2019/SŠ o poskytnutí príspevku uznanému športu. Podpisom tejto zmluvy sa žalobca zaviazal akceptovať povinnosti a podmienky uvedené v zmluve v znení Dodatku č. 1. Zmluva č. 0041/2019/SŠ v čl. 5 ods. 2 písm. a) uvádzala, ktoré výdavky a úhrady sú považované za výdavky na oprávnené náklady s odkazom na Prílohu č. 1 zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy podľa čl. 10 bod 10 zmluvy. Príloha č. 1 v jednotlivých článkoch taxatívne vymenúvala, ktoré výdavky sú oprávnenými nákladmi vo vzťahu k danému účelu. Správny súd konštatuje, že zo Zmluvy č. 0041/2019/SŠ uzatvorenej medzi žalobcom a Ministerstvom školstva SR a jej Prílohy č. 1 jednoznačne vyplývalo, ktoré výdavky sa v prípade použitia finančného príspevku uznanému športu považujú za oprávnené výdavky. Článok V. Prílohy 1. zmluvy obsahoval taxatívne vymedzenie oprávnených nákladov za ostatnú športovú činnosť, medzi ktoré podľa písm. a) patrili aj výdavky na organizovanie súťaží, športových podujatí a súvisiacich aktivít spojené s organizovaním súťaží, športových podujatí a súvisiacich aktivít v oblasti športu v Slovenskej republiky a

podľa písm. b) patrili aj výdavky na organizovanie majstrovstiev sveta, majstrovstiev Európy, svetového pohára a európskeho pohára a kvalifikácie na ne a organizovanie tradičných športových podujatí aspoň celoštátneho významu v Slovenskej republike vzťahujúce sa na propagáciu podujatia, okrem výdavkov súvisiacich s propagáciou komerčných partnerov (písm. a) bod 12; písm. b) bod 11). Podľa písm. j) tohto článku zmluvy medzi oprávnené náklady patrili aj výdavky na vykonávanie aktivít, ktoré propagujú šport ako súčasť zdravého životného štýlu a zvyšujú jeho úroveň na území Slovenskej republiky. Podstatou žalobnej námietky žalobcu bolo vyjadrenie nesúhlasu s tvrdením žalovaného o neoznačení konkrétnej skupiny oprávnených výdavkov v zmysle Prílohy č. 1 zmluvy a nepoužití výdavkov výlučne na poradenstvo a konzultácie medzi žalobcom a poradcom v oblasti PR a marketingu (služby označované konzultantom ako „public relations“). Argumentácia orgánov verejnej správy, s ktorou sa správny súd stotožnil vo vzťahu k posúdeniu použitia finančných prostriedkov na úhradu konzultačných služieb a poradenstva v oblasti komunikácie a vzťahov s médiami v rozhodnutiach bola založená najmä na špecifikácii služieb v oblasti public relations uvedených v Zmluve o spolupráci zo dňa 15.08.2019, uzatvorenej medzi žalobcom a konzultantkou, po posúdení obsahu ktorých služieb bolo orgánmi konštatované, že pod aktivitami public relations nemožno rozumieť automaticky propagáciu podujatí v zmysle Prílohy č. 1 čl. V písm. a) bod 12, písm. B) bod 11 a písm. j), ktoré konkrétne uvádzajú v prípade akých aktivít sa výdavky využité na propagáciu týchto podujatí považujú za oprávnené náklady. Služby fakturované faktúrami konzultantkou v celkovej výške 6 000,- Eur nebolo možné považovať za oprávnené náklady v zmysle čl. 5 ods. 2 Zmluvy č. 0041/2019/SŠ v spojení s čl. V Prílohy 1 Zmluvy 0041/2019/SŠ , ktorá tieto náklady taxatívne vymedzuje z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by týmito službami propagoval v tomto článku uvedené podujatia, ktorých bol organizátorom, pričom poskytnutie týchto služieb aj sám žalobca odôvodnil tým, že „je všeobecne známe, že SLA nemá dobré meno na verejnosti. V záujme zvýšenia transparentnosti a informovanosti nielen verejnosti, ale aj členskej základne sa SLA rozhodla využívať takýto druh služieb.“, z čoho bolo možné usúdiť záver, že propagoval skôr seba a svoje dobré meno. Ako vyplýva z uvedených ustanovení zmluvy a jej prílohy, finančný príspevok bol určený na propagáciu jednotlivých podujatí uskutočňovaných žalobcom. Správny súd konštatuje, že preukazovanie oprávnenosti výdavkov monitoringom médií a emailovou komunikáciou s konzultantkou samo osebe nepreukazuje oprávnenosť výdavkov v zmysle Zmluvy č. 0041/2019/SŠ a Prílohy č. 1, teda propagáciu podujatí uskutočnených žalobcom a súvisiacich aktivít ani propagáciu športu ako zdravého životného štýlu. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nevysporiadania sa žalovaného s dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní (t.j. konštatovanie odborníčky k funkciám a cieľom aktivít v oblasti public relations), správny súd uvádza, že žalovaný nepostupoval síce správne, keď sa s týmto dôkazom v rámci odvolacieho konania nezaoberal, avšak tento dôkaz spočívajúci vo vymedzení služieb a činností spadajúcich pod public relations a jeho prípadné posúdenie by nemenilo nič na skutočnosti, že orgány verejnej správy pri posudzovaní oprávnenosti nákladov ohľadne výdavkov použitých z poskytnutého príspevku vychádzali z predložených listinných dokladov, ktoré následne posudzovali v kontexte podmienok uvedených v Zmluve č. 0041/2019/SŠ. Orgány verejnej správy vzhľadom na uvedené posúdili porušenie finančnej disciplíny žalobcom vo vzťahu k použitiu príspevku v rozpore s čl. 5 ods. 2 písm. a) Zmluvy č. 0041/2019/SŠ v znení jej Prílohy č. 1 (čl. V.) tak, že žalobca sa svojím konaním uvedeným v časti výroku II. bod 8 dopustil porušenia finančnej disciplíny podľa a svoje posúdenie logicky a zrozumiteľne odôvodnili. 62. Námietku žalobcu spočívajúcu v prílišnej formalizácii rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu i napadnutého rozhodnutia, založenú na tom, že ich hlavným podkladov bola Správa z vládneho auditu a poukazovanie žalobcu na rozpor rozhodnutí orgánov verejnej správy so zákonom, správny súd vyhodnotil ako všeobecnú, predstavujúcu vyjadrenie nesúhlasného názoru žalobcu s predmetnými rozhodnutiami. Takto všeobecne formulovaná námietka bez toho, aby žalobca uviedol, v čom konkrétne sú rozhodnutia nezákonné a aký vplyv to má na jeho práva a právom chránené záujmy, správnemu súdu neumožňuje vykonať súdny prieskum. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že nedisponuje oprávnením za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. 63. Žalobca žalobný dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a žalobný dôvod spočívajúci v poukaze na procesné vady rozhodnutí orgánov verejnej správy založil najmä na námietke spočívajúcej v tom, že viackrát v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom aj žalovaným navrhoval nariadenie ústneho pojednávania podľa Správneho poriadku, na ktorom navrhoval vypočutie svedkov, ktorému návrhu však orgány nevyhoveli. V kontexte nevyhovenia jeho návrhu malo dôjsť k porušeniu ust. Správneho poriadku (postupovanie v úzkej súčinnosti

s účastníkom konania), § 32 ods. 1 Správneho poriadku (presné a úplne zistenie skutočného stavu veci a obstaranie si podkladov pre rozhodnutie) i zásady zákonnosti, zásady súčinnosti, zásady materiálnej pravdy a princípu právnej istoty a princípu oficiality. Správny súd zdôrazňuje, že správne orgány v rámci správneho konania ústne pojednávanie nariaďujú na základe vlastnej úvahy. V prípade, ak správny orgán posúdi a vyhodnotí, že vo veci sa nevyžaduje ústne pojednávanie, nezbavuje ho to povinnosti úplne a presne zistiť skutočný stav veci. K nenariadeniu ústneho pojednávania sa prvostupňový správny orgán a rovnako i žalovaný podrobne vyjadrili vo svojich rozhodnutiach, pričom nevykonanie ústneho pojednávania odôvodnili skutočnosťou, že mali v predmetnej veci dostatok dôkazov, na základe ktorých bolo možné vydať rozhodnutie, pretože bol náležite zistený skutkový stav, a to i s prihliadnutím na ďalšiu zásadu správneho konania - zásadu hospodárnosti a efektivity správneho konania. Žalobca požiadavku nariadenia ústneho pojednávania odôvodňoval tým, že chcel vykonať výsluch svedkov (štatutára žalobcu, člena krízového štábu žalobcu a vedúceho audítorskej skupiny vykonávajúcej vládny audit), pričom výsluchmi chcel poukázať na postupy účtovania a nakladania s finančnými prostriedkami a na postup audítorskej skupiny a ich rozhodovacie úvahy. Z odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplynulo, že nenariadenie ústneho pojednávania odôvodnili tým, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci, pretože skutkový stav bol náležite a dostatočne zistený a žalobca neuviedol žiadne argumenty, na základe ktorých by v dôsledku vykonania ústneho pojednávania malo dôjsť k precíznejšiemu objasneniu veci. Nad rámec uvedeného prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi ohľadne ním navrhovaných skutočností vyjadriť sa písomne, čo žalobca nevyužil. Správny súd odôvodnenie orgánov verejnej správy ohľadne nenariadenia ústneho pojednávania vyhodnotil ako dostačujúce s ohľadom na nimi zistený stav konania pri aplikácii ustanovení Správneho poriadku. Zároveň konštatuje, že pokiaľ by pre žalobcu bolo vykonanie výsluchu ním navrhovaných svedkov (pôsobiacich aspoň v rámci jeho štruktúr, ktorých vyjadrenia bol schopný zabezpečiť) tak dôležité a rozhodujúce v predmetnej veci, mohol reagovať prostredníctvom písomného vyjadrenia, ktoré mu bolo umožnené a v prípade potreby dlhšej lehoty na zabezpečenie vyjadrení mal možnosť požiadať aj správny orgán aj o predĺženie lehoty. Vzhľadom na uvedené, založenie námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a napadnutého rozhodnutia žalobcu a poukazovanie na procesné vady s ohľadom na nevykonanie ústneho pojednávania v správnom konaní, správny súd nepovažoval za dôvodné. 64. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval aj na ďalšie prebiehajúce súdne konania, ktoré sú podľa neho dôsledkom šikany zo strany orgánov verejnej správy, správny súd uvádza, že ním uvedené súdne konania nesúvisia s predmetným konaním, a preto sa správny súd nimi bližšie nezaoberal. 65. Správny súd mal za to, že sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami vznesenými žalobcom, pričom zároveň poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, v ktorej konštantne zdôrazňuje „sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje v tom, že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 18.09.2008). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú. Článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (rozsudok K. L. proti M. zo dňa 21.01.1999). 66. Na základe uvedených záverov správny súd konštatoval nedôvodnosť žaloby a absenciu dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného uplatneného žalobcom podľa , , , a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa zamietol. 67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa a contrario, pretože nevzhliadol v okolnostiach prípadu výnimočnosť dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy. 68. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.