Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-319-2013.pdf
PDF · 93.61 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/319/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu Prof. Ing. T. W., PhD., bytom W., J. C. M. XX, právne zastúpený JUDr. Rudolfom Stejskalom, advokátom so sídlom Bratislava, Šustekova 51, proti žalovanému Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Študentská 2, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 6667, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 27. marca 2013, č.k. 21C/124/2009-203, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o určenie, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou danou žalovaným dňa 02.02.2009 je neplatné. Uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že výpoveď daná mu žalovaným dňa 02.02.2009 je neplatná a zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy za čas od 11.05.2009 do doby umožnenia výkonu práce. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že listom zo dňa 18.03.2008 bol žalobca menovaný do funkcie dekana so štvorročným funkčným obdobím, pričom jeho funkčné obdobie začínalo plynúť od 19.03.2008. Dňa 18.03.2008 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu č. 73/2008, so začiatkom pracovného pomeru dňom 19.03.2008 na dobu určitú do 18.03.2012. Dohodnutým druhom práce bola koncepčná a analytická činnosť pri zabezpečení hospodárskeho a správneho chodu vysokej školy a riadenie fakulty v plnom rozsahu vo funkcii dekana Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov. Listom zo dňa 29.01.2009 oznámil rektor univerzity žalobcovi, že ho s účinnosťou ku dňu 28.01.2009 odvoláva z funkcie dekana. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo zasadnutie akademického senátu na základe listu rektora univerzity zo dňa 27.01.2009, kde akademický senát fakulty rokoval o návrhu rektora na udelenie súhlasu k odvolaniu žalobcu z funkcie dekana, pričom prebehlo zároveň hlasovanie desiatich prítomných členov akademického senátu a väčšinou hlasov akademický senát rozhodol, že s odvolaním žalobcu z funkcie dekana súhlasí. Zo zápisnice z rokovania rady základnej organizácie odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka bolo zistené, že dňa 30.01.2009 bola prerokovaná žiadosť rektora o prerokovaní výpovede z pracovného pomeru žalobcu. Účastníci mali uzatvorenú aj druhú pracovnú zmluvu dňa 14.03.2008 č. 72/2008 s dňom začatia pracovného pomeru dňa 15.03.2008 na dobu určitú do 14.03.2013. Dohodnutým druhom práce boli konkrétne činnosti, ktoré vykonával žalobca ako učiteľ vysokej školy na funkčnom mieste profesor s tým, že dňa 02.02.2009 žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ bodu 1, 2 Zákonníka práce a to z toho dôvodu, že žalobca odvolaním z funkcie dekana fakulty ku dňu 28.01.2009 prestal spĺňať predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme ustanovené v § 3 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 zák.č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme a z dôvodu, že odvolaním z funkcie dekana žalobca prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 na výkon funkcie dekana fakulty.
Žalovaný tiež uviedol, že nemá možnosť ďalej žalobcu zamestnávať a tiež, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s príslušným odborovým orgánom.
Súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 ods. 2 Zákonníka práce, ďalej § 5 Zákona o vysokých školách, § 22, § 24, § 26, § 27 ods. 1 písm. b/ cit. zákona ako aj ust. § 28 ods. 2 Zákona o vysokých školách. Súd prvého stupňa sa v prvom rade zaoberal námietkou vecnej príslušnosti, ktorá bola vznesená zo strany žalovaného a dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že súd je viazaný žalobným návrhom a v tomto prípade je predmetom sporu určovacia žaloba, konkrétne žaloba o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a tiež žaloba na plnenie, konkrétne žaloba o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi konkrétnu náhradu mzdy. Súd však dospel tiež k záveru, že nie je v právomoci súdu zaoberať sa dôvodnosťou odvolania žalobcu z funkcie dekana, keďže táto právomoc patrí výhradne samosprávnym orgánom konkrétnej fakulty a to konkrétne akademickému senátu fakulty. Preto sa súd ani bližšie nezaoberal otázkou plagiátorstva, ktorá mala byť základom odvolania žalobcu z jeho funkcie. Po preskúmaní znenia výpovede z pracovného pomeru zo dňa 02.02.2009 súd dospel k záveru, že táto nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ju bolo možné považovať za neplatnú. Vo výpovedi je vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru ako aj skutkový základ, teda že odvolanie žalobcu z funkcie dekana je dôvodom, pre ktorý žalobca prestal spĺňať predpoklady pre výkon dohodnutej práce z pracovnej zmluvy č. 73/2008. Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že odvolanie z funkcie nebolo dôvodné, prípadne bol porušený postup pri odvolávaní jeho osoby z funkcie, či už na strane rektora univerzity, alebo rozhodovania akademického senátu fakulty, mohol sa pokúsiť spochybniť tento postup o jeho výsledku práve prostredníctvom preskúmania zákonnosti postupu pred príslušným orgánom. Toto však neurobil. Súd mal tiež ďalej za to, že žalobca mal možnosť zostať pracovať na univerzite aj naďalej na základe pracovnej zmluvy č. 72/2008, pretože tento pracovný pomer žalobca skončil z vlastnej iniciatívy. Ak aj mal záujem pracovať ako vysokoškolský pedagóg na univerzite, ale na inej fakulte, nemal v tom zmysle voči žalovanému žiaden legitímny nárok. Súd tiež bez pochybností mal za to, že skončenie pracovného pomeru bolo riadne prerokované príslušnou odborovou organizáciou a preto žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru ako nedôvodnú zamietol. Rozhodoval pritom čiastočným rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určí, že skončenie pracovného pomeru žalobcu, ktoré mu žalovaný oznámil listom zo dňa 02.02.2009 je neplatné. Namietal, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je v právomoci súdu zaoberať sa dôvodnosťou odvolania žalobcu z funkcie dekana, keď táto právomoc patrí výhradne akademickému senátu fakulty. Poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie rektora o odvolaní žalobcu nemá náležitosti rozhodnutia v správnom konaní a predmetné odvolanie nie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy. Neexistuje iný príslušný orgán, preto má súd v súlade s čl. 46 Ústavy SR možnosť a povinnosť skúmať zákonnosť postupu orgánov žalovaného. Okrem toho žalobca namietal najmä absolútnu neplatnosť odvolania ako právneho úkonu žalovaného. Súd je povinný z úradnej moci prihliadnuť na absolútnu neplatnosť právneho úkonu a na skutočnosť, že takýto právny úkon nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. V súvislosti s tým odvolanie žalobcu z funkcie dekana žalovaný použil ako výpovedný dôvod. To znamená, že súd sa vôbec nezaoberal základnou otázkou konania o určenie neplatnosti výpovede, ktorou je existencia výpovedného dôvodu. V konaní o určenie neplatnosti výpovede mal súd za povinnosť v prvom rade skúmať existenciu výpovedného dôvodu a s rovnakou dôslednosťou aj hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede. Výpoveď síce obsahuje právnu kvalifikáciu výpovedného dôvodu, avšak tento výpovedný dôvod nie je dostatočný v skutkovom znení tak, ako to vyžaduje pod sankciou neplatnosti § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Sporný je najmä dátum odvolania, pretože dňa 28.01.2009 ako sa uvádza vo výpovedi, žalobca odvolaný z funkcie nebol. Výpovedný dôvod teda nie je dostatočný, skutkovo a časovo špecifikovaný, pretože sa zamieňa termín súhlasu s odvolaním s termínom odvolanie. Čo sa týka povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi inú vhodnú prácu, v prejednávanej veci mal žalobca uzatvorené dva samostatné pracovnoprávne vzťahy s rôznymi podmienkami výkonu práce, ktoré boli ukončené rôznymi spôsobmi. Skutočnosť, že žalobca prejavil záujem skončiť pracovný pomer založený pracovnou zmluvou č. 72/2008 nezbavila žalovaného zákonnej povinnosti vyplývajúcej z § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Žalovaný mal povinnosť poskytnúť žalobcovi inú vhodnú prácu a túto zákonnú povinnosť si nesplnil, keď vo výpovedi uviedol, že pre žalobcu inú vhodnú prácu nemá. Pritom toto tvrdenie uvedené vo výpovedi nie je pravdivé, pretože žalovaný inú vhodnú prácu mal, avšak túto mu ponúkol len pod podmienkou, že tento akceptuje návrh žalovaného na skončenie pracovného pomeru
založené pracovnou zmluvou č. 73/2008 dohodou. Súd sa však s touto skutočnosťou v odôvodnení žiadnym spôsobom nevysporiadal. Popieral tiež tú skutočnosť, že skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s odborovou organizáciou. Poukázal na rozhodnutie NS SR, z ktorého vyplýva, že účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď podľa § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovaní skončenia pracovného pomeru výpoveďou obsahuje náležitosti určené v § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Text výpovede bol vyhotovený až 02.02.2009 popoludní, potom ako žalobca odmietol dohodu o skončení pracovného pomeru podpísať s tým, že ak odborová organizácia skutočne prerokovala návrh dňa 30.01.2009, žalovaný by túto skutočnosť nesporne vo výpovedi aj uviedol.
Žalovaný podal k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na tú skutočnosť, že žalobca po celý čas v konaní pred súdom prvého stupňa žiadal, aby bolo preskúmané jeho odvolanie z funkcie dekana. Poukázal na čl. 46 ods. 1, 2, čl. 48 ods. 1, 2 Ústavy ako aj § 7 ods. 2 a § 244 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 O.s.p., kedy vyslovil ten právny záver, že v konaní o určení neplatnosti výpovede a náhradu mzdy nie je možné súdom prvého stupňa preskúmavať zákonnosť rozhodnutia rektora žalovaného o odvolaní žalobcu z jeho funkcie dekana. Poukázal na tú skutočnosť, že v správnom súdnictve sú v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutia a postupy ďalších fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalobca mylne stotožňuje pojem verejnej správy s pojmom štátna správa. Verejná správa je však pojem širší ako štátna správa, pričom verejná správa pozostáva zo štátnej správy a samosprávy. Poukázal na znenie § 244 ods. 3 O.s.p. a § 108 Zákona o vysokých školách ako aj judikatúru NS SR, z ktorej je zrejmé, že v správnom konaní môžu byť preskúmavané aj rozhodnutia, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok, s tým, že vylúčenie správneho poriadku neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Sžo 237/2009, v ktorom súd preskúmaval rozhodnutie akademického senátu verejnej vysokej školy. Pokiaľ ide o otázku platnosti samotnej výpovede z pracovného pomeru, žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že výpoveď nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ju bolo možné považovať za neplatnú. Výpovedný dôvod je dostatočný a presne vymedzený tak, aby nemohol byť zamenený s iným výpovedným dôvodom, má všetky náležitosti právneho úkonu, je dostatočne určitá a zrozumiteľná, bola prerokovaná s odborovou organizáciou. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede za splnenie ponukovej povinnosti k tejto žalovaný uviedol, že žalobca sám prejavil iniciatívu ďalej u žalovaného nepracovať s tým, že dňa 02.02.2009 mu bola doručená výpoveď, na základe ktorej bol so žalobcom skončený pracovný pomer dekana založený pracovnou zmluvou č. 73/2008, avšak žalobca mal u žalovaného uzatvorený aj ďalší pracovný pomer na pracovnú pozíciu profesora v odbore priemyselné inžinierstvo na základe pracovnej zmluvy č. 72/2008. Potom, ako bol žalovaný odvolaný rektorom, doručil žalobca žalovanému list nazvaný skončenie pracovného pomeru, v rámci ktorého uviedol, že končí pracovný pomer výpoveďou podľa § 67 Zákonníka práce s tým, že potom ako bol žalobca odvolaný z pozície rektora bolo mu umožnené aj naďalej pre žalovaného pracovať na pracovnej pozícii profesora v odbore priemyselného inžinierstva, avšak na základe vlastného slobodného rozhodnutia žalobcu aj tento ďalší pracovný pomer bol skončený dohodou dňa 06.02.2009. Splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce znamená, že zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer výpoveďou, ak nemá zamestnanca možnosť ďalej zamestnávať. Žalovaný mohol žalobcu ďalej zamestnávať ako profesora v odbore priemyselné inžinierstvo, avšak žalobca sa sám rozhodol, že pre žalovaného nechce ďalej pracovať. Žiadal preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Podstatnou odvolacou námietkou zo strany žalobcu bola tá skutočnosť, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci nepreskúmaval postup žalovaného pri jeho odvolaní z funkcie dekana. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý uviedol,
že predmetom konania na súde prvého stupňa je určovacia žaloba, teda žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a preto nie je v právomoci súdu zaoberať sa dôvodnosťou odvolania žalobcu z funkcie dekana, keďže táto právomoc patrí výhradne samosprávnym orgánom konkrétnej fakulty, pričom súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal i Zákonom o vysokých školách a postupom dekana pri vymenovaní a odvolaní žalobcu z funkcie rektora. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že ten, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon nestanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutie týkajúcich sa základných práv a slobôd v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Je síce pravdou, že ust. § 108 Zákona o vysokých školách vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní, avšak toto vylúčenie správneho poriadku neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom, pokiaľ ho zákon výslovne nevylúči z preskúmania. Zák.č. 131/2002 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej normy. Naopak v zmysle ust. § 244 O.s.p. vyplýva právo žalobcu domáhať sa prieskumu rozhodnutia postupov týchto právnických osôb, ktorý im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V tomto prípade je jednoznačné, že Zákonom o vysokých školách zákonodarca zveril vysokým školám a im príslušným orgánom kompetencie rozhodovať v zmysle § 28 ods. 2 Zákona o vysokých školách rektorom so súhlasom akademického senátu o odvolaní z funkcie dekana za zákonom predpokladaných náležitostí. Preto v prejednávanej veci neobstoja námietky žalobcu, že nemal možnosť sa obrátiť formou správneho súdnictva na súd na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia akademického senátu, prípadne rektora s jeho odvolaním z funkcie dekana.
V tomto smere bol v celom rozsahu správny záver súdu prvého stupňa, že v žalobe o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru nie je v právomoci súdu preskúmavať takéto rozhodnutie kolektívneho orgánu, pričom prieskumná činnosť súdu následne bola zameraná len na okolnosti predpokladané v ust. § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce v náväznosti na § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2 Zákonníka práce, kedy výpovedným dôvodom zo strany zamestnávateľa, teda žalovaného bola tá skutočnosť, že žalobca prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce preto, lebo odvolaním z funkcie dekana fakulty ku dňu 28.01.2009 prestal spĺňať predpoklady na výkon práce vo verejnom záujme stanovené § 3 ods. 1 písm. e/ a ods. 2 zák.č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme.
Súd prvého stupňa následne správne zameral svoje dokazovanie na predpoklady skončenia pracovného pomeru výpoveďou s tým, že dospel k záveru, že tomuto skončeniu pracovného pomeru predchádzalo zasadanie akademického senátu, ktorý na návrh rektora dospel k záveru po hlasovaní kolektívneho orgánu, že súhlasí s návrhom rektora žalovaného s odvolaním dekana Prof. Ing. Dušana Barana, PhD.. Rovnako je nepochybné, že v dôsledku tejto skutočnosti došlo k odvolaniu žalobcu z funkcie dekana, pričom zároveň ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvého stupňa daná výpoveď bola riadne prerokovaná so základnou organizáciou odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri Trenčianskej univerzite dňa 30.01.2009.
Neobstoja preto námietky zo strany žalobcu v tom smere, že daná výpoveď nebola riadne prerokovaná s odborovou organizáciou, pretože z obsahu spisu je zrejmé, že daná výpoveď so všetkými náležitosťami bola s danou odborovou organizáciou riadne prerokovaná.
Pokiaľ žalobca poukazuje na nezrovnalosti v danej výpovedi, odvolací súd zdôrazňuje, že ak nie je možné zo samotného znenia písomnej výpovede z pracovného pomeru pre neurčitosť, či nezrozumiteľnosť prejavu vôle dovodiť v čom spočíva skutkovo vymedzenie výpovedného dôvodu, je výpoveď z pracovného pomeru daná zamestnancom neplatným právnym úkonom len vtedy, ak nemožno ani výkladom prejavu vôle zistiť prečo bola daná zamestnancovi výpoveď. Pomocou výkladu vôle nemožno nahradzovať alebo doplňovať vôľu, ktorú ten, kto výpoveď dáva v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju. Čo však nie je prejednávaný prípad.
V prejednávanej veci je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že akademický senát udelil rektorovi súhlas po tajnom hlasovaní k odvolaniu z funkcie dekana na strane žalobcu, v dôsledku tejto skutočnosti došlo následne k odvolaniu z jeho funkcie a po prerokovaní príslušnou odborovou organizáciou bola žalobcovi doručená výpoveď, ktorá je jasná, zrozumiteľná a určitá.
Čo sa týka ponukovej povinnosti, na ktorú žalobca poukazoval vo svojom odvolaní, i v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa a dodáva, že pokiaľ by aj žalovaný mal voľné pracovné miesta a pokiaľ vo výpovedi konštatoval, že pre žalobcu nemá inú vhodnú prácu, odvolací súd zdôrazňuje, že faktom je, že žalobca mal uzatvorené u žalovaného paralelne dva pracovné pomery. Za stavu, kedy pred tým, ako bola žalobcovi doručená výpoveď zo strany žalovaného v dôsledku jeho odvolania z funkcie dekana, žalobca dáva sám výpoveď žalovanému z paralelného pracovného pomeru, ako aj za stavu, kedy po doručení samotnej výpovedi dochádza k dohode medzi účastníkmi o rozviazaní pracovného pomeru, ťažko tu možno hovoriť o reálne vôli žalobcu zotrvať u žalovaného v inom pracovnoprávnom vzťahu. Táto okolnosť je vylúčená priamo konaním samotného žalobcu, ktorý v konečnom dôsledku ku dňu 06.02.2009 uzatvára so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru uzatvoreného na základe pracovnej zmluvy č. 72/2008. Preto i táto odvolacia námietka zo strany žalobcu o nesplnení ponukovej povinnosti na strane žalovaného pri výpovedi neobstojí.
Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, pričom vo zvyšku v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .