Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e37/367134.b7e449.pdf
PDF · 156.37 KB
No categories available
1Sžo/237/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/237/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.
v právnej veci ţalobcu: A., trvale bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. M., Advokátska
kancelária so sídlom Č. proti ţalovanému: Akademický senát Univerzity veterinárskeho
lekárstva v Košiciach, Ul. Komenského č. 73. Košice o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného
č. 2/2008/AS zo dňa 30. júna 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 25. februára 2009, č. k. 6S/101/2008–52, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 25. februára 2009, č. k. 6S/101/2008–52 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
2
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2/2008/AS z 30. júna 2008 o zamietnutí jeho odvolania
a potvrdení rozhodnutia rektora Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach (ďalej len
„UVL“) č. 90/2007 zo 6. februára 2007, ktorým bol ţalobca vylúčený zo štúdia na Univerzite
veterinárskeho lekárstva v Košiciach od letného semestra 2006/2007 s tým, ţe dňom 5.2.2007
prestáva byť študentom univerzity z dôvodu, ţe podľa informácie zo Szent István University,
Budapešť, Maďarsko potvrdenie, ktoré Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach
dostala od ţalobcu o ukončenej skúške z predmetu „Anatómia“, je nepravdivé. Ţalovaný
svoje rozhodnutie z 30. júna 2008 zdôvodnil tým, ţe ţalobca skúšku z predmetu
„Anatómia“ v lehote určenej študijným poriadkom a predĺţenej vedením Univerzity
veterinárskeho lekárstva v Košiciach úspešne neabsolvoval, čím došlo k naplneniu dôvodu
na vylúčenie zo štúdia podľa § 66 ods. l písm. c/ zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o vysokých školách“), pretoţe ţalobca nesplnil poţiadavku vyplývajúcu zo študijného
programu a Študijného poriadku Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach (ďalej len
„študijný poriadok“).
Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní ţaloby v rozsahu a z dôvodov
uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného je v súlade
so zákonom a príslušnými ustanoveniami študijného poriadku najmä § 66 ods. l písm. c/
a § 108 zákona o vysokých školách a článkom 8 bod 4, 5, 6, 7, 8, článkom 21 bod 2, 3,
článkom 35 bod 1 a článkom 1 bod 1 Študijného poriadku Univerzity veterinárskeho lekárstva
v Košiciach.
V súvislosti s námietkami ţalobcu vznesenými v ţalobe, súd v odôvodnení svojho
rozsudku poukázal na to, ţe ţalobca bol prijatý na štúdium na UVL v Košiciach v študijnom
odbore, ktorého výučba prebiehala v anglickom jazyku, a preto nemohlo dôjsť k ujme
na právach ţalobcu, ak rozhodnutie rektora UVL o jeho vylúčení zo štúdia ako aj rozhodnutie
ţalovaného boli vyhotovené a jemu doručené v anglickom jazyku. Ţalobca potvrdil doručenie
takto vyhotoveného rozhodnutia rektora UVL v Košiciach vo svojom odvolaní z 19.2.2007,
ktoré ţalovaný kvalifikoval ako riadne a včas podané.
Krajský súd nezohľadnil námietku vytýkajúcu nedodrţanie zákonného postupu
vyplývajúceho z ust. § 72 ods. 4 aţ 6 zákona o vysokých školách (disciplinárny priestupok)
3
poukazom na to, ţe z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj ţalovaného
nevyplýva, ţe by ţalobca bol vylúčený zo štúdia podľa § 66 ods. 1 písm. d/ zákona
o vysokých školách, t.j. v dôsledku uloţenia disciplinárneho opatrenia – vylúčenia zo štúdia
pre spáchanie disciplinárneho priestupku podľa § 72 ods. 1, 2 písm. c/ zákona o vysokých
školách. Takýto záver podľa názoru krajského súdu nemoţno vyvodiť zo skutočností
uvedených v rozhodnutí rektora UVL v Košiciach z 6. februára 2007 i napriek tomu,
ţe v ňom chýba uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého bol ţalobca vylúčený
zo štúdia. Pripomenul, ţe v samotnom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa iba
konštatuje nepravdivosť potvrdenia predloţeného ţalobcom o vykonanej skúške z predmetu
„Anatómia“ a vzhľadom na to, ţe na konanie o vylúčení študenta zo štúdia na vysokej škole
sa v zmysle § 108 zákona o vysokých školách nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie rektora UVL nemuselo
spĺňať náleţitosti poţadované zákonom o správnom konaní pre správne rozhodnutie.
Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu predstavujú jeden
celok, ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania. Z rozhodnutia
rektora UVL v Košiciach v spojení s rozhodnutím ţalovaného nesporne vyplýva záver,
ţe dôvodom vylúčenia ţalobcu zo štúdia bolo nesplnenie poţiadaviek vyplývajúcich
zo študijného programu a študijného poriadku v zmysle § 66 ods. l písm. c/ zákona
o vysokých školách a nie vylúčenie v dôsledku uloţenia disciplinárneho opatrenia podľa § 72
ods. 2 písm. c/ zákona.
Súd prvého stupňa tieţ vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca bol zapísaný na štúdium
do 3. ročníka študijného odboru Všeobecné veterinárske lekárstvo v akademickom roku
2006/2007 len podmienečne, keďţe na základe ním predloţeného dokladu o prepise známok
vyplýva, ţe nemohol byť zapísaný do tretieho ročníka študijného odboru v zmysle čl. 8 bod 4
Študijného poriadku, lebo nepreukázal, ţe úspešne absolvoval všetky skúšky predpísané
pre daný ročník najneskôr do dňa zápisu do vyššieho ročníka. Pretoţe nemal vykonané všetky
skúšky mohol byť do tretieho ročníka v študijnom odbore zapísaný len podmienečne v súlade
s čl. 8 bod 5 Študijného poriadku, o čom svedčí aj skutočnosť, ţe svojou ţiadosťou zo dňa
4.10.2006 poţiadal o predĺţenie skúšobného obdobia z dôvodu potreby vykonať skúšku
z „Anatómie“ a ţiadosťou zo dňa 25.10.2006 opäť sám poţiadal o predĺţenie skúšobného
obdobia na vykonanie skúšok z fyziológie, biochémie a anatómie. Vedenie UVL v Košiciach
dňa 5.12.2006 ţalobcovi vyhovelo a umoţnilo mu vykonať chýbajúcu skúšku
4
z „Anatómie“ do 20.12.2006. Ţalobca sám predloţil doklad o prepise známok zo dňa
14.10.2006, podľa ktorého mal vykonanú skúšku z Anatómie I. za 3/5, Anatómie II.
za 2/5 a z Anatómie III. nemal vykonanú skúšku a následne predloţil doklad o prepise
známok z 28.11.2006 v ktorom bolo uvedené, ţe skúšku z Anatómie I. vykonal za 4/5,
Anatómia II. za 3/5 a Anatómie III. za 2/7. Sama UVL v Košiciach po predchádzajúcej
informácii zo Szent István Univerzity Budapešť si vyţiadala prepis známok ţalobcu
z Univerzity z Budapešti a podľa tohto prepisu zo dňa10.1.2007 ţalobca nemal vykonanú
skúšku z Anatómie I, Anatómie II. a Anatómie III. ako aj ďalších tam uvedených predmetov.
Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca nepredloţil ţiaden hodnoverný doklad o tom, ţe má
vykonanú skúšku z Anatómie do 6.2.2007, kedy bolo vydané rozhodnutie o jeho vylúčení
zo štúdia. Ţalobca teda nesplnil poţiadavky stanovené v článku 8 bod 4 Študijného poriadku
teda nepreukázal, ţe úspešne absolvoval všetky skúšky predpísané pre daný ročník najneskôr
do dňa zápisu do vyššieho ročníka prípadne tak ako je to uvedené v bode 5 uvedeného článku
a nepreukázal, ţe skúšku z „Anatómie vykonal do 20.12.2006 dokedy mu bol predĺţený
termín na vykonanie uvedenej skúške a hodnoverne nepreukázal vykonanie skúšky
z Anatómie ani počas predchádzajúceho štúdia na Fakulte veterinárnych vied na Szent István
University v Budapešti. Vykonanie chýbajúcich skúšok je odkladacou podmienkou
a v dôsledku jej splnenia by sa ţalobca stal riadnym študentom tretieho ročníka UVL
v Košiciach v príslušnom odbore. Tým, ţe ţalobca nevykonal skúšku z Anatómie na UVL
v Košiciach a nepreukázal, ţe túto skúšku vykonal na Szent István University Budapešť
v zmysle článku 8 ods. 8 Študijného poriadku mu zaniklo právo zúčastňovať sa praktických
cvičení. Preto ani nemohlo dôjsť k ukráteniu ţalobcu na jeho práva tým, ţe v rozhodnutí
rektora UVL v Košiciach zo 6.2.2007 sa konštatuje, ţe prestáva byť študentom dňom
5.2.2007 a následne mu nebolo umoţnené pokračovať v štúdiu.
Súd prvého stupňa nepovaţoval za nedôvodnú námietku, ţe o odvolaní ţalobcu bolo
rozhodnuté aţ po 16 mesiacoch od vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
s poukazom na to, ţe na konanie o vylúčenie ţalobcu zo štúdia sa nevzťahoval zákon
o správnom konaní a ani vnútorný predpis UVL v Košiciach (Študijný poriadok) neupravuje
lehoty na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu rektora univerzity.
Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal,
ţe prvostupňový súd neakceptoval jeho námietky uvedené v ţalobe a s poukazom
na ustanovenia § 4 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1, § 125, § 153 ods. 1, § 205 ods. 2
5
písm. d/ a f /, § 244 ods. 1 a ods. 2 a § 245 ods. 1 OSP sa nestotoţnil s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, ktoré bolo zistené na základe predloţených listinných dôkazov.
Namietal tvrdenie, ţe bol podmienečne zapísaný na štúdium na UVL v Košiciach
a spochybnil konštatovanie súdu, ţe by z obsahu rozhodnutia rektora UVL v Košiciach,
vyplývalo, ţe bol zo štúdia vylúčený v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c/ zákona
o vysokých školách. Vytýkal tieţ, ţe toto rozhodnutie neobsahovalo ani poučenie o moţnosti
podať voči nemu opravný prostriedok, v akej lehote a na ktorý orgán a poukázal aj nato,
ţe doposiaľ nebolo nikým kompetentným z UVL v Košiciach preukázané, ţe transkript
prepisu absolvovaných skúšok zo zahraničnej univerzity, ktorý mal predloţiť a údajne
sfalšovať, je nepravdivý a falošný.
Pripomenul, ţe prvostupňový súd nevzal do úvahy závery Ministerstva školstva
Slovenskej republiky v stanovisku z 15. apríla 2008, kde sa jasne konštatuje, ţe aţ
do rozhodnutia o odvolaní je ţalobca riadnym študentom UVL v Košiciach, napriek tomu
mu pokračovanie v štúdiu zo strany kompetentných osôb UVL v Košiciach nebolo umoţnené
a preto sa nemoţno stotoţniť so záverom súdu, ţe rozhodnutím rektora o vylúčení, ktoré
nebolo právoplatné, nedošlo k ujme na jeho právach.
Namietal, ţe iba na základe ústnej, a neskôr písomnej informácie obdrţanej rektorom
UVL v Košiciach dňa 6. marca 2007 z Univerzity v Budapešti dospel rektor k záveru,
ţe skúška z predmetu anatómia nebola ţalobcom vykonaná a na základe tejto informácie
ho vylúčil zo štúdia.
Za pozoruhodný označil záver v liste samotného rektora UVL pri korešpondencii s jej
právnym zástupcom, ţe konanie ţalobkyne ako vylúčenej študentky rektor UVL v Košiciach
nekvalifikoval ako disciplinárny priestupok v zmysle § 72 zákona o vysokých školách,
nakoľko nedošlo k porušeniu vnútorných predpisov UVL, ale k porušeniu vnútorných
predpisov partnerskej univerzity, ktorej podklady o absolvovaní štúdia boli sfalšované,
pričom tieto skutočnosti neboli v rozhodnutí súdu prvého stupňa zohľadnené.
Podľa jeho názoru bolo potrebné vziať do úvahy, ţe aj samotný súd konštatuje
vo svojom odôvodnení, ţe aţ dňa 9. marca 2007 bol ţalobca ako študent vylúčený
z Univerzity v Budapešti s tým, ţe sa dopustil váţneho disciplinárneho priestupku tým,
6
ţe predloţil UVL v Košiciach opis uvádzajúci úspešné absolvovanie skúšky z predmetu
Anatómia III, pričom sa zistilo, ţe tento opis je sfalšovaný. Avšak zo štúdia na UVL
v Košiciach bol ţalobca neprávoplatne vylúčený uţ mesiac pred týmto rozhodnutím
univerzity v Budapešti, pričom dňom skončenia štúdia je aţ deň, kedy rozhodnutie o vylúčení
nadobudlo právoplatnosť, avšak jemu nebolo umoţnené pokračovať v štúdiu.
Podľa ţalobcu sa natíska aj úvaha, ţe ak teda boli podkladom pre vylúčenie zo štúdia
na UVL v Košiciach závery partnerskej univerzity v Budapešti, mala byť aj na UVL
v Košiciach ţalobkyňa vylúčená pre spáchanie disciplinárneho priestupku tak, ako tomu bolo
v Budapešti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, ţalobca namietal uţ aj v podanej ţalobe,
ţe Univerzita Szent Istvána v Budapešti je zahraničnou právnickou osobou a jej podklady
nepotvrdené a hodnovernými dôkazmi nepodloţené dohady nemôţu byť relevantné
pre rozhodovanie UVL v Košiciach, nakoľko sa jedná o dva samostatné právne subjekty,
pôsobiace v dvoch rôznych krajinách.
S poukazom na uvedené ţalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť
tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec vráti ţalovanému na ďalšie
konanie.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení označil skutočnosti uvádzané ţalobcom
v odvolaní za irelevantné a napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť
ako celom rozsahu, nakoľko vychádza zo správnych skutkových zistení a správneho
právneho posúdenia veci.
Opätovne zdôraznil, ţe pri rozhodovaní o vylúčení ţalobcu sa postupovalo v súlade
s § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, podľa ktorého okrem riadneho skončenia
štúdia sa štúdium končí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú
zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy.
Pripomenul, ţe vnútorný predpis UVL v Košiciach č. 1, teda Študijný poriadok
doktorského. magisterského a bakalárskeho štúdia na UVL v Košiciach platný pre školský rok
2006/2007 priamo v čl. 21 ods. 2 a 3 stanovoval, ţe študent, ktorý nesplnil podmienky
pre pokračovanie v štúdiu, je zo štúdia vylúčený podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona
o vysokých školách. Proti vylúčeniu zo štúdia sa môţe študent odvolať rektorovi UVL
7
do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podľa čl. 35 ods. 1 študijného poriadku proti
rozhodnutiu rektora v zmysle tohto študijného poriadku, môţe študent do 8 dní od doručenia
písomného rozhodnutia podať odvolanie Akademickému senátu UVL, ktorého rozhodnutie
je konečné.
Poukázal na to, ţe ţalobca nespochybnil stanovisko ţalovaného ohľadne skutočnosti,
ţe ani v predĺţenom termíne určenom na vykonanie chýbajúcich skúšok, tieto nevykonal,
ani ţiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal ich vykonanie.
Poukázal na to, ţe ţalobca bol prijatý na štúdium na UVL v Košiciach dekrétom
zo dňa 17.7.2006 v akademickom roku 2006/2007 do tretieho ročníka v študijnom odbore
Všeobecné veterinárske lekárstvo podľa či. 23 bod 3 študijného poriadku, na základe ktorého
prestup na UVL študentovi zahraničnej vysokej školy povoľuje rektor po akceptácii
vykonaných skúšok. Ţalobca predloţil výpis o priebehu štúdia na Szent-István-Egyetem
Állatorvos-tudományii Kar v Budapešti osobne, v neoverenej kópii. Z predloţených výpisov
bolo zistené, ţe ţalobca nemá vykonané všetky potrebné skúšky pre zapísanie do tretieho
ročníka, preto bol zapísaný na štúdium len podmienečne, ktorú skutočnosť potvrdil aj ţalobca
vo svojom vyjadrení. Podľa čl. 8 bod 6 študijného poriadku, podmienečne zapísaní študenti
musia úspešne absolvovať chýbajúce skúšky do 4. týţdňa od začiatku akademického roku.
Ţalobca v tejto lehote potrebné skúšky nevykonal, ale písomne poţiadal o ďalšie predĺţenie
tejto lehoty. Vedenie UVL mu dňa 5.12.2006 vyhovelo, keď rozhodlo o moţnosti chýbajúcu
skúšku dokončiť do 20.12.2006.
Ţalovaný ďalej uviedol, ţe nakoľko neabsolvovanú skúšku nie je moţné uznať, neboli
splnené poţiadavky podľa s čl. 8 bod 6 študijného poriadku, a preto rektor vylúčil ţalobcu
zo štúdia v súlade s § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách. Po nesplnení uvedenej
podmienky ţalobca nepoţiadal rektora UVL o opakovanie ročníka podľa čl. 8 bod 7
Študijného poriadku, ani nepodal prihlášku na štúdium v nasledujúcom akademickom roku.
V tomto prípade sa teda nejednalo o spáchanie disciplinárneho priestupku podľa § 72 zákona
o vysokých školách, o ktorom sa rozhoduje podľa § 66 ods. písm. d/ zákona o vysokých
školách. Tým, ţe ţalobca potrebné skúšky nevykonal, nikdy sa nestal riadnym študentom
Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, a teda nebol ukrátený na svojich právach.
8
Podľa ţalovaného z dôkazov vyplýva, ţe ţalobca nebol vylúčený na základe
informácií z partnerskej univerzity v Budapešti, ale pre nesplnenie podmienok podľa § 66
ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, a teda výsledky disciplinárneho konania na tejto
univerzite neboli podnetom pre vylúčenie zo štúdia ţalobcu na Univerzite veterinárskeho
lekárstva v Košiciach.
Tieţ poukázal na to, ţe zákon o vysokých školách ani študijný poriadok nestanovujú,
aké formálne náleţitosti má spĺňať rozhodnutie vydané v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona
o vysokých školách, keďţe podľa § 108 zákona o vysokých školách ide o konanie, na ktoré
nie je moţné aplikovať ustanovenia správneho poriadku a preto. predmetné rozhodnutie
nemusí obsahovať ani poučenie o moţnosti podať voči nemu opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol v súlade s § 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
a § 211 ods. 2 OSP zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk,
oboznámil sa aj s obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S 71/2008 vedeného
na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Sţo 236/2009 a dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu,
ktorý sa dôvodmi ţaloby, ktoré sa v podstate neodlišovali od dôvodov odvolania, náleţitým
spôsobom vysporiadal a jeho skutkové a právne závery si osvojil ako vecne správne.
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie, ktorým ţalovaný
správny orgán podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách potvrdil rozhodnutie
rektora č. 90/2007 zo dňa 6. februára 2007 o vylúčení ţalobcu zo štúdia a jeho odvolanie
zo dňa 20. februára 2007 zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného ţalobca
nesplnil poţiadavku vyplývajúcu zo študijného programu a študijného poriadku, pretoţe
v lehote určenej študijným poriadkom a predĺţenej vedením UVL neabsolvoval skúšku
z predmetu „Anatómia“.
9
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podstatou správneho súdnictva podľa citovaného ustanovenia § 244 OSP je ochrana
práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Je preto
nepochybné, ţe kaţdá osoba, ktorá sa cíti poškodená, má priamu moţnosť dovolať sa toho,
aby o jej práve rozhodol nezávislý súd.
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP) sa postupuje v zmysle ustanovení
druhej hlavy piatej časti OSP.
Správne súdnictvo obdobne ako občianskoprávne konanie je ovládané dispozičnou
zásadou. Súd zásadne namiesto ţalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu.
Správny súd preskúmava zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia a postupu
správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe bol rozhodnutím
a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.
Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je
súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP). Preto
v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,
ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, veta druhá OSP).
V zmysle ustálenej judikatúry a súdnej praxe sa za nevyhnutné dôkazy povaţujú tie, ktorých
vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva (§ 244 OSP). Za dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 250i ods. 1 OSP treba
pritom povaţovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase
vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.
10
Iba v prípadoch, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo
o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných
vzťahov (§ 7 ods. 1 OSP) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto
rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe
vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané
správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2
OSP).
Občiansky súdny poriadok neurčuje na vykonanie dôkazov v rozhodovaní o ţalobách
proti rozhodnutiam správnych orgánov osobitnú právnu úpravu ohľadom dôkaznej povinnosti,
dôkazných prostriedkov, prípadne hodnotenia dôkazov (§ 120, 125, 132 a nasl. OSP), hoci
špecifikuje účel, za ktorým sa dôkazy vykonajú alebo zopakujú, t.j. s cieľom posúdiť
zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. O tom, či v konkrétnom prípade
vyvstala potreba takéto dôkazy vykonať, ďalej v akom rozsahu a akým spôsobom budú takéto
dôkazy vykonané, však rozhoduje iba súd. Pri svojom rozhodovaní o vykonaní dôkazov
v správnom súdnictve sa však súd zásadne obmedzí len na tie z nich, ktoré sa týkajú
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Účastníci preskúmavacieho konania
síce môţu navrhnúť dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení (§ 249 OSP), sú ďalej
povinní svedčiť (§ 131 OSP), ale nemajú právo rozhodovať o tom, ktoré dôkazy a v akom
rozsahu budú v súdnom konaní vykonané. Označenie dôkazov ţalobcom (či ţalovaným)
nezakladá teda povinnosť súdu ich vykonať.
Pokiaľ ide o vady konania, správny súd v zmysle § 250i ods. 3 OSP prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 66 ods. l písm. c/ zákona o vysokých školách okrem riadneho skončenia
štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú
zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy.
Podľa § 66 ods. 2 písm. c/ zákona o vysokých školách dňom skončenia štúdia je podľa
§ 66 ods. 1 písm. c/ a d/ deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť.
11
Podľa článku 8 bod 5, 6, 7, 8 Študijného poriadku UVL v Košiciach podmienečne
zapísaní do vyššieho ročníka sú tí študenti, ktorí získali všetky zápočty a chýbajú
im maximálne dve skúšky za daný ročník do konca druhého septembrového týţdňa (posledný
týţdeň pred zápisom). Podmienečne zapísaní študenti musia úspešne absolvovať chýbajúce
skúšky do 4. týţdňa od začiatku akademického roka. V prípade, ţe študent neabsolvoval
úspešne všetky skúšky do 4. týţdňa od začiatku akademického roka, môţe poţiadať rektora
UVL o opakovanie ročníka, najneskôr do 30. októbra toho istého kalendárneho roka.
Podmienečne zapísaní študenti môţu absolvovať praktické cvičenia vo vyššom ročníku.
V prípade, ţe neuspel pri skúškach a opakujú ročník, uznávajú sa im absolvované praktické
cvičenia z niţšieho ročníka, ktoré sa konali do 4. týţdňa od začiatku školského roka.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení a zásad odvolací súd nepovaţoval námietky
ţalobcu uvedené v odvolaní vytýkajúce nedostatočne a neúplne vykonané dokazovanie
krajským súdom a v dôsledku toho nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav a nesprávne
právne posúdenie za dôvodné a spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, ţe konanie a rozhodovanie o ţalobe
podanom proti rozhodnutiu ţalovaného je vţdy konaním o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia podľa V. časti OSP; preto nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať
dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutkového stavu
uţ v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia, ani dopĺňať vecnú či právnu
argumentáciu rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Odvolací súd neprihliadol na námietku ţalobcu týkajúcu sa podmienečného zápisu
do tretieho ročníka, keďţe táto skutočnosť vyplývajúca z údajov výkazu o štúdiu v osobnom
spise ţalobcu na UVL zodpovedala aj právnemu stavu v zmysle čl. 8 bod 5 Študijného
poriadku (keďţe ţalobca nevedel dokladovať včas vykonanie poţadovaných skúšok) a tohto
statusu si bol ţalobca vedomý a akceptoval ho, keďţe ţiadal o absolvovanie chýbajúcich
skúšok.
V súvislosti s vytýkanými formálnymi vadami rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa odvolací súd uvádza, ţe aj keď mu moţno dôvodne vytýkať značnú stručnosť
a absenciu citácie pouţitých zákonných ustanovení, z jeho obsahu je zrejmá konštatácia
12
zániku statusu študenta a súvislosť s nepreukázaním vykonania skúšok z predmetu
„Anatómia“ (pričom nekonštatuje disciplinárne previnenie ako tvrdí ţalobca). Uvedený
nedostatok po podaní odvolania ţalovaný odstránil precizovaním dôvodu vylúčenia
ako aj citovaním relevantného zákonného ustanovenia, preto táto skutočnosť podľa názoru
odvolacieho súdu nie je v zmysle § 250i ods. 3 OSP dôvodom na zrušenie rozhodnutia
ţalovaného súdom, najmä keď z rozhodnutia ţalovaného je nesporné, ţe dôvodom
pre vylúčenie ţalobcu zo štúdia bolo v konečnom dôsledku nesplnenie poţiadaviek, ktoré
vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy v zmysle § 66
ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, konkrétne neabsolvovanie skúšky
a to ani v dodatočnej lehote, ktorú mu UVL poskytla. Takýto postup odvolacieho orgánu je
v súlade s princípom apelácie, v rámci ktorého nie je vylúčené ani prípadné
rozhodnutie potvrdzujúce prvostupňové správne rozhodnutie z iných dôvodov.
Účelom odvolania v správnom konaní (pričom nemusí ísť iba o konanie podľa
správneho poriadku) je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Odvolací správny orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní
a rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým dospel
prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie moţnosti rozhodovať
v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne,
pritom odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť.
Odvolanie nielen podľa správneho poriadku ale všeobecne je vybudované na apelačnom
princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Pretoţe odvolací
orgán nie je v ţiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu a hodnotí vec
zo skutkovej a právnej stránky samostatne, môţe v prípadoch, keď nezistí také nedostatky,
pre ktoré by bolo treba povaţovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne,
a preto neprichádza do úvahy jeho zmena alebo zrušenie; odvolanie zamietnuť
pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť aj z iných skutkových a právnych
dôvodov.
Napriek skutočnosti, ţe ustanovenia § 108 zákona o vysokých školách, vyplýva,
ţe na konanie podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách o vylúčení zo štúdia
nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o správnom konaní a teda ani rozhodnutie
ţalovaného v danej veci nevyţadovalo splnenie formálnych a obsahových náleţitostí v zmysle
§ 46 a § 47 Správneho poriadku, moţno dôvodne konštatovať splnenie aspoň minimálnych
13
poţiadaviek kladených na administratívne rozhodnutie v zmysle Rezolúcie Výboru ministrov
Rady Európy č. / 77/31 z 28. septembra 1977 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
keďţe z obsahu administratívneho i súdneho spisu je nepochybné, ţe dôvody rozhodnutia boli
pre ţalobcu jasné a zrozumiteľné, keď nevykonanie skúšky z predmetu „Anatómia“, ktoré
bolo podmienkou riadneho zápisu do tretieho ročníka UVL v Košiciach a na vykonanie ktorej
mu bola UVL poskytnutá predĺţená lehota do 20.12.2006, nespochybnil.
V súlade s názorom súdu prvého stupňa odvolací súd nepovaţoval za právne
relevantnú námietku, ţe rektor UVL vylúčil ţalobcu zo štúdia len na základe informácie
z Univerzity v Budapešti, nakoľko v správnom konaní (rovnako ako v konaní súdnom)
„ústny dôkaz“ nemá niţšiu relevanciu ako dôkaz písomný a niţšiu relevanciu nemá ani dôkaz
získaný z cudziny; rozhodujúce je, ţe dôkaz bol získaný zákonným spôsobom, pričom
v danom prípade sa neskoršie (disciplinárnym rozhodnutím Fakulty veterinárnych vied
Univerzity Svätého Štefana, Maďarsko. č. 163/2007 zo 6. marca 2007) preukázala
aj hodnovernosť tohto dôkazu.
Obdobne nebolo moţné prihliadnuť ani na námietku ţalobcu, ţe minimálne
do rozhodnutia odvolacieho orgánu UVL v Košiciach, mal byt študentom UVL, odkazujúc
na záver, v súlade s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca sa nestal riadnym študentom
Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, ale bol zapísaný „podmienečne“ do
22.10.2006 a pretoţe ani v predĺţenej lehote do 12.12.2006 nepreukázal úspešné absolvovanie
skúšky z predmetu „Anatómia“ (čl. 8 bod 6 študijného poriadku) a o opakovanie ročníka
v zmysle čl. 8 bod 7 študijného poriadku nepoţiadal, za daných okolností mohol byť síce
do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení zo štúdia študentom UVL
(aj v zmysle stanoviska Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15.4.2008 č. CD-2007-
16084/49973-2;071), avšak táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu ani z tvrdení ţalobcu nevyplýva, ţe by mu bolo
ţalovaným bránené vo vstupe na univerzitu či v návšteve prednášok a praktických cvičení
a tvrdenie ţalobcu, ţe „mu nebolo umoţnené v štúdiu pokračovať“ nie ani bliţšie
špecifikované ani nijako preukázané. Ak v tomto smere ţalobca namieta porušenie svojich
práv, nemoţno opomenúť, ţe danú situáciu si vlastne privodil sám, tým, ţe UVL uviedol
nepodloţené údaje, ktoré sa preukázali ako nepravdivé.
14
Na základe uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
ţe krajský súd nepochybil, keď ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol z dôvodu,
ţe preskúmavané rozhodnutie a postup ţalovaného bolo v súlade so zákonom, preto jeho
rozsudok podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Vzhľadom na neúspech ţalobcu v odvolacom konaní, súd mu právo na náhradu trov
odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. júla 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová