Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/237/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.

v právnej veci ţalobcu: A., trvale bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. M., Advokátska

kancelária so sídlom Č. proti ţalovanému: Akademický senát Univerzity veterinárskeho

lekárstva v Košiciach, Ul. Komenského č. 73. Košice o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného

č. 2/2008/AS zo dňa 30. júna 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 25. februára 2009, č. k. –52, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 25. februára 2009, č. k. –52 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

/AS z 30. júna 2008 o zamietnutí jeho odvolania

a potvrdení rozhodnutia rektora Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach (ďalej len

„UVL“) č. 90/2007 zo 6. februára 2007, ktorým bol ţalobca vylúčený zo štúdia na Univerzite

veterinárskeho lekárstva v Košiciach od letného semestra 2006/2007 s tým, ţe dňom 5.2.2007

prestáva byť študentom univerzity z dôvodu, ţe podľa informácie zo Szent István University,

Budapešť, Maďarsko potvrdenie, ktoré Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach

dostala od ţalobcu o ukončenej skúške z predmetu „Anatómia“, je nepravdivé. Ţalovaný

svoje rozhodnutie z 30. júna 2008 zdôvodnil tým, ţe ţalobca skúšku z predmetu

„Anatómia“ v lehote určenej študijným poriadkom a predĺţenej vedením Univerzity

veterinárskeho lekárstva v Košiciach úspešne neabsolvoval, čím došlo k naplneniu dôvodu

na vylúčenie zo štúdia podľa ods. l písm. c/ o vysokých školách

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o vysokých školách“), pretoţe ţalobca nesplnil poţiadavku vyplývajúcu zo študijného

programu a Študijného poriadku Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach (ďalej len

„študijný poriadok“).

Krajský súd tak rozhodol potom, čo po preskúmaní ţaloby v rozsahu a z dôvodov

uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného je v súlade

so zákonom a príslušnými ustanoveniami študijného poriadku najmä § 66 ods. l písm. c/

a § 108 zákona o vysokých školách a článkom 8 bod 4, 5, 6, 7, 8, článkom 21 bod 2, 3,

článkom 35 bod 1 a článkom 1 bod 1 Študijného poriadku Univerzity veterinárskeho lekárstva

v Košiciach.

V súvislosti s námietkami ţalobcu vznesenými v ţalobe, súd v odôvodnení svojho

rozsudku poukázal na to, ţe ţalobca bol prijatý na štúdium na UVL v Košiciach v študijnom

odbore, ktorého výučba prebiehala v anglickom jazyku, a preto nemohlo dôjsť k ujme

na právach ţalobcu, ak rozhodnutie rektora UVL o jeho vylúčení zo štúdia ako aj rozhodnutie

ţalovaného boli vyhotovené a jemu doručené v anglickom jazyku. Ţalobca potvrdil doručenie

takto vyhotoveného rozhodnutia rektora UVL v Košiciach vo svojom odvolaní z 19.2.2007,

ktoré ţalovaný kvalifikoval ako riadne a včas podané.

Krajský súd nezohľadnil námietku vytýkajúcu nedodrţanie zákonného postupu

vyplývajúceho z ust. § 72 ods. 4 aţ 6 zákona o vysokých školách (disciplinárny priestupok)

3

poukazom na to, ţe z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj ţalovaného

nevyplýva, ţe by ţalobca bol vylúčený zo štúdia podľa § 66 ods. 1 písm. d/ zákona

o vysokých školách, t.j. v dôsledku uloţenia disciplinárneho opatrenia – vylúčenia zo štúdia

pre spáchanie disciplinárneho priestupku podľa § 72 ods. 1, 2 písm. c/ zákona o vysokých

školách. Takýto záver podľa názoru krajského súdu nemoţno vyvodiť zo skutočností

uvedených v rozhodnutí rektora UVL v Košiciach z 6. februára 2007 i napriek tomu,

ţe v ňom chýba uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého bol ţalobca vylúčený

zo štúdia. Pripomenul, ţe v samotnom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa iba

konštatuje nepravdivosť potvrdenia predloţeného ţalobcom o vykonanej skúške z predmetu

„Anatómia“ a vzhľadom na to, ţe na konanie o vylúčení študenta zo štúdia na vysokej škole

sa v zmysle § 108 zákona o vysokých školách nevzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní, t.j. o správnom konaní, rozhodnutie rektora UVL nemuselo

spĺňať náleţitosti poţadované zákonom o správnom konaní pre správne rozhodnutie.

Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu predstavujú jeden

celok, ktorým sa rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konania. Z rozhodnutia

rektora UVL v Košiciach v spojení s rozhodnutím ţalovaného nesporne vyplýva záver,

ţe dôvodom vylúčenia ţalobcu zo štúdia bolo nesplnenie poţiadaviek vyplývajúcich

zo študijného programu a študijného poriadku v zmysle § 66 ods. l písm. c/ zákona

o vysokých školách a nie vylúčenie v dôsledku uloţenia disciplinárneho opatrenia podľa § 72

ods. 2 písm. c/ zákona.

Súd prvého stupňa tieţ vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca bol zapísaný na štúdium

do 3. ročníka študijného odboru Všeobecné veterinárske lekárstvo v akademickom roku

2006/2007 len podmienečne, keďţe na základe ním predloţeného dokladu o prepise známok

vyplýva, ţe nemohol byť zapísaný do tretieho ročníka študijného odboru v zmysle čl. 8 bod 4

Študijného poriadku, lebo nepreukázal, ţe úspešne absolvoval všetky skúšky predpísané

pre daný ročník najneskôr do dňa zápisu do vyššieho ročníka. Pretoţe nemal vykonané všetky

skúšky mohol byť do tretieho ročníka v študijnom odbore zapísaný len podmienečne v súlade

s čl. 8 bod 5 Študijného poriadku, o čom svedčí aj skutočnosť, ţe svojou ţiadosťou zo dňa

4.10.2006 poţiadal o predĺţenie skúšobného obdobia z dôvodu potreby vykonať skúšku

z „Anatómie“ a ţiadosťou zo dňa 25.10.2006 opäť sám poţiadal o predĺţenie skúšobného

obdobia na vykonanie skúšok z fyziológie, biochémie a anatómie. Vedenie UVL v Košiciach

dňa 5.12.2006 ţalobcovi vyhovelo a umoţnilo mu vykonať chýbajúcu skúšku

4

z „Anatómie“ do 20.12.2006. Ţalobca sám predloţil doklad o prepise známok zo dňa

14.10.2006, podľa ktorého mal vykonanú skúšku z Anatómie I. za 3/5, Anatómie II.

za 2/5 a z Anatómie III. nemal vykonanú skúšku a následne predloţil doklad o prepise

známok z 28.11.2006 v ktorom bolo uvedené, ţe skúšku z Anatómie I. vykonal za 4/5,

Anatómia II. za 3/5 a Anatómie III. za 2/7. Sama UVL v Košiciach po predchádzajúcej

informácii zo Szent István Univerzity Budapešť si vyţiadala prepis známok ţalobcu

z Univerzity z Budapešti a podľa tohto prepisu zo dňa10.1.2007 ţalobca nemal vykonanú

skúšku z Anatómie I, Anatómie II. a Anatómie III. ako aj ďalších tam uvedených predmetov.

Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca nepredloţil ţiaden hodnoverný doklad o tom, ţe má

vykonanú skúšku z Anatómie do 6.2.2007, kedy bolo vydané rozhodnutie o jeho vylúčení

zo štúdia. Ţalobca teda nesplnil poţiadavky stanovené v článku 8 bod 4 Študijného poriadku

teda nepreukázal, ţe úspešne absolvoval všetky skúšky predpísané pre daný ročník najneskôr

do dňa zápisu do vyššieho ročníka prípadne tak ako je to uvedené v bode 5 uvedeného článku

a nepreukázal, ţe skúšku z „Anatómie vykonal do 20.12.2006 dokedy mu bol predĺţený

termín na vykonanie uvedenej skúške a hodnoverne nepreukázal vykonanie skúšky

z Anatómie ani počas predchádzajúceho štúdia na Fakulte veterinárnych vied na Szent István

University v Budapešti. Vykonanie chýbajúcich skúšok je odkladacou podmienkou

a v dôsledku jej splnenia by sa ţalobca stal riadnym študentom tretieho ročníka UVL

v Košiciach v príslušnom odbore. Tým, ţe ţalobca nevykonal skúšku z Anatómie na UVL

v Košiciach a nepreukázal, ţe túto skúšku vykonal na Szent István University Budapešť

v zmysle článku 8 ods. 8 Študijného poriadku mu zaniklo právo zúčastňovať sa praktických

cvičení. Preto ani nemohlo dôjsť k ukráteniu ţalobcu na jeho práva tým, ţe v rozhodnutí

rektora UVL v Košiciach zo 6.2.2007 sa konštatuje, ţe prestáva byť študentom dňom

5.2.2007 a následne mu nebolo umoţnené pokračovať v štúdiu.

Súd prvého stupňa nepovaţoval za nedôvodnú námietku, ţe o odvolaní ţalobcu bolo

rozhodnuté aţ po 16 mesiacoch od vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,

s poukazom na to, ţe na konanie o vylúčenie ţalobcu zo štúdia sa nevzťahoval zákon

o správnom konaní a ani vnútorný predpis UVL v Košiciach (Študijný poriadok) neupravuje

lehoty na rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu rektora univerzity.

Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal,

ţe prvostupňový súd neakceptoval jeho námietky uvedené v ţalobe a s poukazom

na ustanovenia , , , ,

5

písm. d/ a f /, a a sa nestotoţnil s rozhodnutím súdu

prvého stupňa, ktoré bolo zistené na základe predloţených listinných dôkazov.

Namietal tvrdenie, ţe bol podmienečne zapísaný na štúdium na UVL v Košiciach

a spochybnil konštatovanie súdu, ţe by z obsahu rozhodnutia rektora UVL v Košiciach,

vyplývalo, ţe bol zo štúdia vylúčený v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. c/ zákona

o vysokých školách. Vytýkal tieţ, ţe toto rozhodnutie neobsahovalo ani poučenie o moţnosti

podať voči nemu opravný prostriedok, v akej lehote a na ktorý orgán a poukázal aj nato,

ţe doposiaľ nebolo nikým kompetentným z UVL v Košiciach preukázané, ţe transkript

prepisu absolvovaných skúšok zo zahraničnej univerzity, ktorý mal predloţiť a údajne

sfalšovať, je nepravdivý a falošný.

Pripomenul, ţe prvostupňový súd nevzal do úvahy závery Ministerstva školstva

Slovenskej republiky v stanovisku z 15. apríla 2008, kde sa jasne konštatuje, ţe aţ

do rozhodnutia o odvolaní je ţalobca riadnym študentom UVL v Košiciach, napriek tomu

mu pokračovanie v štúdiu zo strany kompetentných osôb UVL v Košiciach nebolo umoţnené

a preto sa nemoţno stotoţniť so záverom súdu, ţe rozhodnutím rektora o vylúčení, ktoré

nebolo právoplatné, nedošlo k ujme na jeho právach.

Namietal, ţe iba na základe ústnej, a neskôr písomnej informácie obdrţanej rektorom

UVL v Košiciach dňa 6. marca 2007 z Univerzity v Budapešti dospel rektor k záveru,

ţe skúška z predmetu anatómia nebola ţalobcom vykonaná a na základe tejto informácie

ho vylúčil zo štúdia.

Za pozoruhodný označil záver v liste samotného rektora UVL pri korešpondencii s jej

právnym zástupcom, ţe konanie ţalobkyne ako vylúčenej študentky rektor UVL v Košiciach

nekvalifikoval ako disciplinárny priestupok v zmysle § 72 zákona o vysokých školách,

nakoľko nedošlo k porušeniu vnútorných predpisov UVL, ale k porušeniu vnútorných

predpisov partnerskej univerzity, ktorej podklady o absolvovaní štúdia boli sfalšované,

pričom tieto skutočnosti neboli v rozhodnutí súdu prvého stupňa zohľadnené.

Podľa jeho názoru bolo potrebné vziať do úvahy, ţe aj samotný súd konštatuje

vo svojom odôvodnení, ţe aţ dňa 9. marca 2007 bol ţalobca ako študent vylúčený

z Univerzity v Budapešti s tým, ţe sa dopustil váţneho disciplinárneho priestupku tým,

6

ţe predloţil UVL v Košiciach opis uvádzajúci úspešné absolvovanie skúšky z predmetu

Anatómia III, pričom sa zistilo, ţe tento opis je sfalšovaný. Avšak zo štúdia na UVL

v Košiciach bol ţalobca neprávoplatne vylúčený uţ mesiac pred týmto rozhodnutím

univerzity v Budapešti, pričom dňom skončenia štúdia je aţ deň, kedy rozhodnutie o vylúčení

nadobudlo právoplatnosť, avšak jemu nebolo umoţnené pokračovať v štúdiu.

Podľa ţalobcu sa natíska aj úvaha, ţe ak teda boli podkladom pre vylúčenie zo štúdia

na UVL v Košiciach závery partnerskej univerzity v Budapešti, mala byť aj na UVL

v Košiciach ţalobkyňa vylúčená pre spáchanie disciplinárneho priestupku tak, ako tomu bolo

v Budapešti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, ţalobca namietal uţ aj v podanej ţalobe,

ţe Univerzita Szent Istvána v Budapešti je zahraničnou právnickou osobou a jej podklady

nepotvrdené a hodnovernými dôkazmi nepodloţené dohady nemôţu byť relevantné

pre rozhodovanie UVL v Košiciach, nakoľko sa jedná o dva samostatné právne subjekty,

pôsobiace v dvoch rôznych krajinách.

S poukazom na uvedené ţalobca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť

tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec vráti ţalovanému na ďalšie

konanie.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení označil skutočnosti uvádzané ţalobcom

v odvolaní za irelevantné a napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť

ako celom rozsahu, nakoľko vychádza zo správnych skutkových zistení a správneho

právneho posúdenia veci.

Opätovne zdôraznil, ţe pri rozhodovaní o vylúčení ţalobcu sa postupovalo v súlade

s § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, podľa ktorého okrem riadneho skončenia

štúdia sa štúdium končí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú

zo študijného programu a študijného poriadku vysokej školy.

Pripomenul, ţe vnútorný predpis UVL v Košiciach č. 1, teda Študijný poriadok

doktorského. magisterského a bakalárskeho štúdia na UVL v Košiciach platný pre školský rok

2006/2007 priamo v čl. 21 ods. 2 a 3 stanovoval, ţe študent, ktorý nesplnil podmienky

pre pokračovanie v štúdiu, je zo štúdia vylúčený podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona

o vysokých školách. Proti vylúčeniu zo štúdia sa môţe študent odvolať rektorovi UVL

7

do 8 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podľa čl. 35 ods. 1 študijného poriadku proti

rozhodnutiu rektora v zmysle tohto študijného poriadku, môţe študent do 8 dní od doručenia

písomného rozhodnutia podať odvolanie Akademickému senátu UVL, ktorého rozhodnutie

je konečné.

Poukázal na to, ţe ţalobca nespochybnil stanovisko ţalovaného ohľadne skutočnosti,

ţe ani v predĺţenom termíne určenom na vykonanie chýbajúcich skúšok, tieto nevykonal,

ani ţiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal ich vykonanie.

Poukázal na to, ţe ţalobca bol prijatý na štúdium na UVL v Košiciach dekrétom

zo dňa 17.7.2006 v akademickom roku 2006/2007 do tretieho ročníka v študijnom odbore

Všeobecné veterinárske lekárstvo podľa či. 23 bod 3 študijného poriadku, na základe ktorého

prestup na UVL študentovi zahraničnej vysokej školy povoľuje rektor po akceptácii

vykonaných skúšok. Ţalobca predloţil výpis o priebehu štúdia na Szent-István-Egyetem

Állatorvos-tudományii Kar v Budapešti osobne, v neoverenej kópii. Z predloţených výpisov

bolo zistené, ţe ţalobca nemá vykonané všetky potrebné skúšky pre zapísanie do tretieho

ročníka, preto bol zapísaný na štúdium len podmienečne, ktorú skutočnosť potvrdil aj ţalobca

vo svojom vyjadrení. Podľa čl. 8 bod 6 študijného poriadku, podmienečne zapísaní študenti

musia úspešne absolvovať chýbajúce skúšky do 4. týţdňa od začiatku akademického roku.

Ţalobca v tejto lehote potrebné skúšky nevykonal, ale písomne poţiadal o ďalšie predĺţenie

tejto lehoty. Vedenie UVL mu dňa 5.12.2006 vyhovelo, keď rozhodlo o moţnosti chýbajúcu

skúšku dokončiť do 20.12.2006.

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe nakoľko neabsolvovanú skúšku nie je moţné uznať, neboli

splnené poţiadavky podľa s čl. 8 bod 6 študijného poriadku, a preto rektor vylúčil ţalobcu

zo štúdia v súlade s § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách. Po nesplnení uvedenej

podmienky ţalobca nepoţiadal rektora UVL o opakovanie ročníka podľa čl. 8 bod 7

Študijného poriadku, ani nepodal prihlášku na štúdium v nasledujúcom akademickom roku.

V tomto prípade sa teda nejednalo o spáchanie disciplinárneho priestupku podľa § 72 zákona

o vysokých školách, o ktorom sa rozhoduje podľa § 66 ods. písm. d/ zákona o vysokých

školách. Tým, ţe ţalobca potrebné skúšky nevykonal, nikdy sa nestal riadnym študentom

Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, a teda nebol ukrátený na svojich právach.

8

Podľa ţalovaného z dôkazov vyplýva, ţe ţalobca nebol vylúčený na základe

informácií z partnerskej univerzity v Budapešti, ale pre nesplnenie podmienok podľa § 66

ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, a teda výsledky disciplinárneho konania na tejto

univerzite neboli podnetom pre vylúčenie zo štúdia ţalobcu na Univerzite veterinárskeho

lekárstva v Košiciach.

Tieţ poukázal na to, ţe zákon o vysokých školách ani študijný poriadok nestanovujú,

aké formálne náleţitosti má spĺňať rozhodnutie vydané v zmysle § 66 ods. 1 písm. c) zákona

o vysokých školách, keďţe podľa § 108 zákona o vysokých školách ide o konanie, na ktoré

nie je moţné aplikovať ustanovenia správneho poriadku a preto. predmetné rozhodnutie

nemusí obsahovať ani poučenie o moţnosti podať voči nemu opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ) odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol v súlade s a v spojení s veta prvá

a zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk,

oboznámil sa aj s obsahom spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. vedeného

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu,

ktorý sa dôvodmi ţaloby, ktoré sa v podstate neodlišovali od dôvodov odvolania, náleţitým

spôsobom vysporiadal a jeho skutkové a právne závery si osvojil ako vecne správne.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie, ktorým ţalovaný

správny orgán podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách potvrdil rozhodnutie

rektora č. 90/2007 zo dňa 6. februára 2007 o vylúčení ţalobcu zo štúdia a jeho odvolanie

zo dňa 20. februára 2007 zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného ţalobca

nesplnil poţiadavku vyplývajúcu zo študijného programu a študijného poriadku, pretoţe

v lehote určenej študijným poriadkom a predĺţenej vedením UVL neabsolvoval skúšku

z predmetu „Anatómia“.

9

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podstatou správneho súdnictva podľa citovaného ustanovenia je ochrana

práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Je preto

nepochybné, ţe kaţdá osoba, ktorá sa cíti poškodená, má priamu moţnosť dovolať sa toho,

aby o jej práve rozhodol nezávislý súd.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ) sa postupuje v zmysle ustanovení

druhej hlavy piatej časti .

Správne súdnictvo obdobne ako občianskoprávne konanie je ovládané dispozičnou

zásadou. Súd zásadne namiesto ţalobcu nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu.

Správny súd preskúmava zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia a postupu

správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie ţalobcu, ţe bol rozhodnutím

a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach.

Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je

súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( veta prvá ). Preto

v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie,

ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (, veta druhá ).

V zmysle ustálenej judikatúry a súdnej praxe sa za nevyhnutné dôkazy povaţujú tie, ktorých

vykonanie slúţi účelu správneho súdnictva ( ). Za dôkazy nevyhnutné

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v intenciách ustanovenia treba

pritom povaţovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase

vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.

10

Iba v prípadoch, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo

o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných

vzťahov ( ) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto

rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe

vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané

správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods. 2

).

neurčuje na vykonanie dôkazov v rozhodovaní o ţalobách

proti rozhodnutiam správnych orgánov osobitnú právnu úpravu ohľadom dôkaznej povinnosti,

dôkazných prostriedkov, prípadne hodnotenia dôkazov (, 125, 132 a nasl. ), hoci

špecifikuje účel, za ktorým sa dôkazy vykonajú alebo zopakujú, t.j. s cieľom posúdiť

zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. O tom, či v konkrétnom prípade

vyvstala potreba takéto dôkazy vykonať, ďalej v akom rozsahu a akým spôsobom budú takéto

dôkazy vykonané, však rozhoduje iba súd. Pri svojom rozhodovaní o vykonaní dôkazov

v správnom súdnictve sa však súd zásadne obmedzí len na tie z nich, ktoré sa týkajú

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Účastníci preskúmavacieho konania

síce môţu navrhnúť dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení ( ), sú ďalej

povinní svedčiť ( ), ale nemajú právo rozhodovať o tom, ktoré dôkazy a v akom

rozsahu budú v súdnom konaní vykonané. Označenie dôkazov ţalobcom (či ţalovaným)

nezakladá teda povinnosť súdu ich vykonať.

Pokiaľ ide o vady konania, správny súd v zmysle prihliadne

len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. l písm. c/ zákona o vysokých školách okrem riadneho skončenia

štúdia sa štúdium skončí vylúčením zo štúdia pre nesplnenie poţiadaviek, ktoré vyplývajú

zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy.

Podľa § 66 ods. 2 písm. c/ zákona o vysokých školách dňom skončenia štúdia je podľa

§ 66 ods. 1 písm. c/ a d/ deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť.

11

Podľa článku 8 bod 5, 6, 7, 8 Študijného poriadku UVL v Košiciach podmienečne

zapísaní do vyššieho ročníka sú tí študenti, ktorí získali všetky zápočty a chýbajú

im maximálne dve skúšky za daný ročník do konca druhého septembrového týţdňa (posledný

týţdeň pred zápisom). Podmienečne zapísaní študenti musia úspešne absolvovať chýbajúce

skúšky do 4. týţdňa od začiatku akademického roka. V prípade, ţe študent neabsolvoval

úspešne všetky skúšky do 4. týţdňa od začiatku akademického roka, môţe poţiadať rektora

UVL o opakovanie ročníka, najneskôr do 30. októbra toho istého kalendárneho roka.

Podmienečne zapísaní študenti môţu absolvovať praktické cvičenia vo vyššom ročníku.

V prípade, ţe neuspel pri skúškach a opakujú ročník, uznávajú sa im absolvované praktické

cvičenia z niţšieho ročníka, ktoré sa konali do 4. týţdňa od začiatku školského roka.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení a zásad odvolací súd nepovaţoval námietky

ţalobcu uvedené v odvolaní vytýkajúce nedostatočne a neúplne vykonané dokazovanie

krajským súdom a v dôsledku toho nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav a nesprávne

právne posúdenie za dôvodné a spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu

prvého stupňa.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, ţe konanie a rozhodovanie o ţalobe

podanom proti rozhodnutiu ţalovaného je vţdy konaním o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia podľa V. časti ; preto nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať

dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutkového stavu

uţ v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia, ani dopĺňať vecnú či právnu

argumentáciu rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Odvolací súd neprihliadol na námietku ţalobcu týkajúcu sa podmienečného zápisu

do tretieho ročníka, keďţe táto skutočnosť vyplývajúca z údajov výkazu o štúdiu v osobnom

spise ţalobcu na UVL zodpovedala aj právnemu stavu v zmysle čl. 8 bod 5 Študijného

poriadku (keďţe ţalobca nevedel dokladovať včas vykonanie poţadovaných skúšok) a tohto

statusu si bol ţalobca vedomý a akceptoval ho, keďţe ţiadal o absolvovanie chýbajúcich

skúšok.

V súvislosti s vytýkanými formálnymi vadami rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa odvolací súd uvádza, ţe aj keď mu moţno dôvodne vytýkať značnú stručnosť

a absenciu citácie pouţitých zákonných ustanovení, z jeho obsahu je zrejmá konštatácia

12

zániku statusu študenta a súvislosť s nepreukázaním vykonania skúšok z predmetu

„Anatómia“ (pričom nekonštatuje disciplinárne previnenie ako tvrdí ţalobca). Uvedený

nedostatok po podaní odvolania ţalovaný odstránil precizovaním dôvodu vylúčenia

ako aj citovaním relevantného zákonného ustanovenia, preto táto skutočnosť podľa názoru

odvolacieho súdu nie je v zmysle dôvodom na zrušenie rozhodnutia

ţalovaného súdom, najmä keď z rozhodnutia ţalovaného je nesporné, ţe dôvodom

pre vylúčenie ţalobcu zo štúdia bolo v konečnom dôsledku nesplnenie poţiadaviek, ktoré

vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy v zmysle § 66

ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách, konkrétne neabsolvovanie skúšky

a to ani v dodatočnej lehote, ktorú mu UVL poskytla. Takýto postup odvolacieho orgánu je

v súlade s princípom apelácie, v rámci ktorého nie je vylúčené ani prípadné

rozhodnutie potvrdzujúce prvostupňové správne rozhodnutie z iných dôvodov.

Účelom odvolania v správnom konaní (pričom nemusí ísť iba o konanie podľa

správneho poriadku) je preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu. Odvolací správny orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní

a rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami ani právnym názorom, ku ktorým dospel

prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie moţnosti rozhodovať

v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne,

pritom odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť.

Odvolanie nielen podľa správneho poriadku ale všeobecne je vybudované na apelačnom

princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Pretoţe odvolací

orgán nie je v ţiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu a hodnotí vec

zo skutkovej a právnej stránky samostatne, môţe v prípadoch, keď nezistí také nedostatky,

pre ktoré by bolo treba povaţovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne,

a preto neprichádza do úvahy jeho zmena alebo zrušenie; odvolanie zamietnuť

pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť aj z iných skutkových a právnych

dôvodov.

Napriek skutočnosti, ţe ustanovenia § 108 zákona o vysokých školách, vyplýva,

ţe na konanie podľa § 66 ods. 1 písm. c/ zákona o vysokých školách o vylúčení zo štúdia

nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o správnom konaní a teda ani rozhodnutie

ţalovaného v danej veci nevyţadovalo splnenie formálnych a obsahových náleţitostí v zmysle

§ 46 a § 47 Správneho poriadku, moţno dôvodne konštatovať splnenie aspoň minimálnych

13

poţiadaviek kladených na administratívne rozhodnutie v zmysle Rezolúcie Výboru ministrov

Rady Európy č. / 77/31 z 28. septembra 1977 a ,

keďţe z obsahu administratívneho i súdneho spisu je nepochybné, ţe dôvody rozhodnutia boli

pre ţalobcu jasné a zrozumiteľné, keď nevykonanie skúšky z predmetu „Anatómia“, ktoré

bolo podmienkou riadneho zápisu do tretieho ročníka UVL v Košiciach a na vykonanie ktorej

mu bola UVL poskytnutá predĺţená lehota do 20.12.2006, nespochybnil.

V súlade s názorom súdu prvého stupňa odvolací súd nepovaţoval za právne

relevantnú námietku, ţe rektor UVL vylúčil ţalobcu zo štúdia len na základe informácie

z Univerzity v Budapešti, nakoľko v správnom konaní (rovnako ako v konaní súdnom)

„ústny dôkaz“ nemá niţšiu relevanciu ako dôkaz písomný a niţšiu relevanciu nemá ani dôkaz

získaný z cudziny; rozhodujúce je, ţe dôkaz bol získaný zákonným spôsobom, pričom

v danom prípade sa neskoršie (disciplinárnym rozhodnutím Fakulty veterinárnych vied

Univerzity Svätého Štefana, Maďarsko. č. 163/2007 zo 6. marca 2007) preukázala

aj hodnovernosť tohto dôkazu.

Obdobne nebolo moţné prihliadnuť ani na námietku ţalobcu, ţe minimálne

do rozhodnutia odvolacieho orgánu UVL v Košiciach, mal byt študentom UVL, odkazujúc

na záver, v súlade s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca sa nestal riadnym študentom

Univerzity veterinárskeho lekárstva v Košiciach, ale bol zapísaný „podmienečne“ do

22.10.2006 a pretoţe ani v predĺţenej lehote do 12.12.2006 nepreukázal úspešné absolvovanie

skúšky z predmetu „Anatómia“ (čl. 8 bod 6 študijného poriadku) a o opakovanie ročníka

v zmysle čl. 8 bod 7 študijného poriadku nepoţiadal, za daných okolností mohol byť síce

do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení zo štúdia študentom UVL

(aj v zmysle stanoviska Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15.4.2008 č. CD-2007-

16084/49973-2;071), avšak táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Z obsahu spisového materiálu ani z tvrdení ţalobcu nevyplýva, ţe by mu bolo

ţalovaným bránené vo vstupe na univerzitu či v návšteve prednášok a praktických cvičení

a tvrdenie ţalobcu, ţe „mu nebolo umoţnené v štúdiu pokračovať“ nie ani bliţšie

špecifikované ani nijako preukázané. Ak v tomto smere ţalobca namieta porušenie svojich

práv, nemoţno opomenúť, ţe danú situáciu si vlastne privodil sám, tým, ţe UVL uviedol

nepodloţené údaje, ktoré sa preukázali ako nepravdivé.

14

Na základe uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

ţe krajský súd nepochybil, keď ţalobu podľa zamietol z dôvodu,

ţe preskúmavané rozhodnutie a postup ţalovaného bolo v súlade so zákonom, preto jeho

rozsudok podľa v spojení s a s potvrdil.

Vzhľadom na neúspech ţalobcu v odvolacom konaní, súd mu právo na náhradu trov

odvolacieho konania v súlade s ustanovením v spojení s veta

prvá nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. júla 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová