Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/12/2022

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1./ E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., 2./ B. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., obaja zastúpení JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom so sídlom Floriánska 16,040 01 Košice, o vypratanie nehnuteľností, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.1 Žalobca žalobou zo dňa 21.3.2022 žiadal súd, aby uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku vypratať nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným č. XXXX na pozemku KN „C" č. XXXX a pozemok parc. KN ,,C" č. XXXX o výmere 102 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie a parc. KN ,,C“ č. XXXX/X o výmere 299 m2, druh: záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom v Košiciach katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie Severné mesto. 1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných v 1. a v 2. rade k povinnosti nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že dňa 17.12.2021 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 21.12.2021 vydaný pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2021 vydaným pod sp.zn. , ktorým súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a tieto prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Poukázal, že je pripravený splniť si svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená rozsudkom a vyplatiť žalovanému v 1. rade sumu 70.000,- Eur z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel. Neurobil to doposiaľ len z dôvodu, že mu zástupca žalovaného v 1. rade, a ani sám žalovaný v 1. rade neoznámil číslo bankového účtu, a to aj napriek tomu, že ich o poskytnutie tejto informácie výslovne žiadal vo výzve zo dňa 31.1.2022. Uviedol, že nehnuteľnosti neoprávnene užívajú okrem žalovaných v 1. a v 2. rade aj družka žalovaného v 1. rade s ich spoločnou maloletou dcérou. Žalovaní v 1. a 2. rade nemajú záujem predmetné nehnuteľnosti vypratať a výslovne mu neoprávnene bránia ich užívať, čo preukazuje aj skutočnosť, že na vchodových dverách rodinného domu vymenili zámky. Poukázal, že táto výmena prebehla bez jeho súhlasu, pričom žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade mu neodovzdali ani jedno vyhotovenie nových kľúčov k novému zámku na vchodových dverách. Za tejto situácie podal trestné oznámenie na žalovaného v 1. rade z dôvodu oprávneného podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa ust. .

3. Pred prvým pojednávaním vo veci žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.6.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť, a to v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.8.2022. V podaní žalobca ďalej uviedol, že v čase podania žaloby disponoval právoplatnými súdnymi rozhodnutiami, rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp.zn. a rozhodnutím Krajského súdu Košice, sp.zn. , ktorým nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, evidované na Liste vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie F. E., a to rodinný dom súpisné číslo XXXX a pozemky parc. KN „C“ č. XXXX a parc. KN „C“ č. XXXX/X v katastrálnom území F. E.. Po začatí tohto konania Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.8.2022, sp.zn. vyhovel žalovanému v 1. rade a zrušil rozsudok Krajského súdu Košice sp.zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedeného tak požiadal súd, aby prebiehajúce konanie zastavil a žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by súd nemal v súlade s ust. priznať nárok na náhradu žalovaným v 1. a v 2. rade.

4. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým späťvzatie žaloby nepochybne je, a ktorý žalobca urobil pred začatím prvého pojednávania, súd rozhodol tak, že konanie zastavil. Súd nezisťoval stanovisko žalovaných v 1. a 2. rade k späťvzatiu žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, preto by aj ich prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

9. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Ustanovenia až účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

12. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.

13. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

14. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok konania (ust. ) a zodpovednosti za zavinenie (ust. ), a to v podobe ust. .

15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

16. Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby (ust. ). Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa ust. , z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (viď R 49/1993). Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ust. . Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia 257 (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia 256 v spojení s ust. .

17. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Ustanovenie nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2010, sp. zn. ).

19. Zo slovného znenia ust. vyplýva, že je ustanovením výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.

20. Zákon v ust. explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk R 34/1982, R 23/1989).

21. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

22. Žalobca sa žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti, ktorej sa stal výlučným vlastníkom na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 11.8.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice, sp.zn. zo dňa 21.10.2021. Žalobu zobral späť v celom rozsahu z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30.8.2022, sp.zn. zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.10.2021, sp.zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadal, aby súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ust. z dôvodu, že v čase podania žaloby bol jeho nárok zákonný a dôvodný.

23. V danom prípade súd pri aplikácii ust. neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska sociálnych pomerov, či už žalobcu alebo žalovaného, nakoľko sú tu iné dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa totiž môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Použitie ust. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Ust. umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, čo v danom prípade je na mieste.

24. Žalobca sa v prejednávanom spore domáhal vypratania nehnuteľnosti, ktorej sa stal výlučným vlastníkom na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 11.8.2020, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice, sp.zn. zo dňa 21.10.2021. Súd má za to, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v povahe sporu, okolnostiach vedúcich k podaniu žaloby a následne k späťvzatiu žaloby. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bolo výlučne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.8.2022, sp.zn. , ktorým najvyšší súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. , od ktorého žalobca odvíjal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a vypratania ktorej sa v tomto konaní domáhal.

25. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že okolnosti, na ktoré žalobca poukázal v späťvzatí, a ktoré viedli žalobcu k uplatneniu nároku na súde predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal a považuje za spravodlivé, aby každá zo strán znášala svoje trovy zastaveného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v zmysle ust. .

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.