Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12C-26-2023.pdf
PDF · 83.07 KB
Case nature
Subarea
12C/26/2023
Uznesenie
Okresný súd Levice v konaní navrhovateľa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti odporcovi v 1. rade: D. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. X, F. B. G., odporcovi v 2. rade: H. D., bytom E. X, F. B. G., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd zamieta návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 12C/26/2023 vedie konanie v spore navrhovateľa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti odporcovi v 1. rade: D. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. X, F. B. G., odporcovi v 2. rade: H. D., bytom E. X, F. B. G., o nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Navrhovateľ sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 24.4.2023, ktorý doplnil na základe výzvy dňa 23.5.2023 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bol odporcovi v 1. a 2. rade nariadený zákaz priblíženia k maloletým deťom navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX a A. B., nar. X.X.XXXX. Tento návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporcovia sú bratia matky maloletých detí, ktorí bijú maloletých, pričom toto už má riešiť Okresná prokuratúra v Leviciach. Maloletí majú svojmu otcovi, že ich bijú varechami, čo má na nich veľký vplyv. Mal. A. má D. D. kázať, aby sa otočil k stene a kľačal, čo v modernej dobe navrhovateľ nechce tolerovať. Navrhovateľ opakovane uviedol vo svojich písomných podaniach, aby vyjadrenia matky mal. detí nebral do úvahy, pretože táto chráni svojich bratov a klame. Navrhovateľ za dôležité považuje výpovede mal. detí. Mal. A. matku nerešpektuje z dôvodu, že ho bijú, otcovi volá s tým, aby ho prišiel vziať, lebo ho bijú. Otec mu, podľa svojho vyjadrenia, nedokáže pomôcť, nejde za ním, pretože v danom čase má byť maloletý u matky. Navrhovateľ syna upokojuje cez telefón, nechce mať konflikty. Navrhovateľ tiež uviedol, že deťom vypínajú mobilné telefóny, aby sa otcovi nesťažovali. Navrhovateľ uviedol, že mal. A. u matky plače, mal. A. vyhadzuje zo skrine oblečenie, otec je z tohto nešťastný. Matka je podľa neho agresívna, nepríčetná, navrhovateľ s ňou nemieni vyjednávať, pretože to vedie iba k hádkam. Matka zakazuje maloletým telefonovať s otcom, láme im SIM karty, navrhovateľ ku dňu 16.5.2023 nehovoril s mal. A. 10 dní. Navrhovateľ uviedol, aby konajúci súd nebral do úvahy ani kurátorku, pani F.. Deti sú rozdelené tak, že jedno je v Kalnej nad Hronom a druhé v Tehle. Navrhovateľ uviedol, že odporcovia si podľa neho myslia, že maloletí sú ich deťmi, čo nie je pravdou. Deti majú byť podľa neho ohrozené tým, že odporcovia havarujú na autách. Dňa 14.5.2023 si navrhovateľ išiel vyzdvihnúť mal. A., pričom mu matka písala, aby nechodil, pretože neboli ešte doma. Podľa navrhovateľa je v matkinej domácnosti násilie, bijú sa spolu jej bratia a aj ona. Zároveň uviedol, že aj stará matka potrebuje zákaz približovania sa k jeho maloletým deťom. Mal. A. matka, podľa navrhovateľa, nestrihá nechty, deťom sa nevenuje. Mal. A. vravel otcovi, že mu zapínajú telefón na letový režim a keď si ho chce vypnúť, hrozia mu bitkou, deti huckajú proti otcovi, aby ho klamali a nadávali mu, avšak jeho deti mu hovoria všetko. Navrhovateľ záverom uviedol, že deti uňho majú mačku a psa, vôbec od neho nechcú odísť, ďalej tiež to, že matka opakovane pije alkohol, užíva návykové látky na spanie, je agresívna a navrhovateľovi má rozbíjať autá. K návrhu pripojil navrhovateľ fotokópie rodných listov maloletých detí, fotokópiu zápisnice o navrhovateľa
v konaní I.: J./F. zo dňa 23.5.2023, fotokópiu zápisnice o trestnom oznámení sp. zn. 1 Pn/23/4402-1 zo dňa 20.4.2023, 9 ks farebných fotografií
3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu dňa 24.4.2023, ktorý doplnil na základe výzvy dňa 23.5.2023, všetkými prílohami tohto návrhu a tiež so záznamom J./ XXXX-X zo dňa 6.4.2023 o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 52 zákona č. 372/1990 Zb., z ktorého vyplýva, že matka maloletých detí A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. X, F. B. G. o svojom bratovi D. D. uviedla, že jej príkladne pomáha s výchovou detí, keď je to potrebné. Tvrdila, že deti ho majú radi a sú v jeho prítomnosti spokojné, sú naňho zvyknuté. K zakazovaniu používania mobilného telefónu deťmi uviedla, že súhlasila, aby sa redukovalo používanie mobilného telefónu deťmi, a to najmä vo večerných hodinách, pretože mal. A. sa zhoršil zrak, musel navštíviť odborného očného lekára. Matka pri výsluchu na ORPZ v Leviciach uviedla, že všetky podania, ktoré proti nej navrhovateľ robí, sú iba z dôvodu, aby jej spôsobil psychickú traumu a aby mu to pomohlo na súde v dokazovaní, že matka nie je schopná postarať sa o deti. Záverom matka uviedla, že nesúhlasí, aby boli v danej veci vypočúvané maloleté deti, aby neboli zbytočne stresované.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Nariadiť neodkladné opatrenie môže súd na návrh, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Neodkladným opatrením možno uložiť strane sporu podľa § 325 ods. 2 CSP aby niečo konala, alebo sa zdržala nejakého konania. Stranami sporu v predmetnej veci sú ako aktívne legitimovaný žalobca a pasívne legitimovaný je žalovaný. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán. Ako vyplýva z tohto procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu práv a právom chránených záujmov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu. Pred začatím, počas konania ako aj po jeho skončení, je možné nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by táto mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný charakter. Znamená to, že sa nimi dočasne upravujú pomery strán alebo zabezpečuje exekúcia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
12. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, ktorú súd skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
13. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)
14. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žaloby vyplýva, že navrhovateľom neodkladného opatrenia/žalobcom je plnoletá fyzická osoba, otec maloletých detí a protistranou sú tiež plnoleté fyzické osoby- strýkovia maloletých datí, pričom predmetom neodkladného opatrenia je zákaz priblíženia sa protistrany k maloletému A. B. a maloletému A. B.. Z podaného návrhu tak vyplýva, že maloleté deti nie sú stranou sporu predmetného súdneho konania, pričom okruh strán sporu vymedzuje navrhovateľ/žalobca v podanom návrhu s tým, že podľa § 60 CSP, stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Maloleté deti nie sú stranou sporu, pretože ho navrhovateľ v podanom návrhu neoznačil za stranu sporu, a to napriek tomu, že žiada uložiť povinnosť protistrany vo vzťahu k maloletým deťom. Pokiaľ § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle uvedeného, pokiaľ ide o uloženie povinnosti protistrane nepribližovať sa k maloletým deťom, sú nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie výlučne dotknuté maloleté deti, zastúpené zákonným zástupcom. Navrhovateľ však podal návrh tak, že maloleté deti ako stranu sporu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol. Keďže navrhovateľ na podanie návrhu aktívnu vecnú legitimáciu nemá, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V tejto súvislosti je potrebné pre doplnenie ešte uviesť, že keďže maloleté dieťa nie je v predmetnom konaní stranou sporu, súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez potreby ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu podľa § 31 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
15. Odhliadnuc od uvedeného, vychádzajúc z podaného návrhu, skutkových tvrdení navrhovateľa a predložených listinných dôkazných prostriedkov je však nutné v druhom rade konštatovať, že navrhovateľ neosvedčil dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity osôb, ktorým sa má požadovaná ochrana poskytnúť, a to konaním osôb, proti ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, za súčasnej existencie takých závažných dôvodov, ktoré sú dostatočným a spoľahlivým podkladom domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Túto skutočnosť však navrhovateľ v predmetnom konaní nijakým spôsobom neosvedčil. Ohrozenie integrity navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí tiež zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, keď obmedzenie musí byť na jednej strane primerané poskytnutej ochrane a na druhej strane nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať protistranu.
16. V prvom rade je potrebné v tejto súvislosti poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ ani v jednom svojom písomnom podaní neviedol kedy došlo k incident/incidentom, pri ktorým mali odporcovia maloletých trestať žalobcom deklarovaným spôsobom, taktiež k predloženým fotografiám nepripojil nijaké vysvetlenie a ani lekárske potvrdenie, z ktorých by bez pochýb vyplývala príčinná súvislosť prípadných poranení maloletých s konaní odporcov, resp. iných osôb, a preto je súd názoru, že v tomto
prípade nebola osvedčená nevyhnutná potreba úpravy pomerov ka maloletým deťom (za predpokladu, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by figurovali na strane aktívne legitimovanej strany).
17. Na základe vyššie uvedených skutočností, keď navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má uložiť zákaz priblíženia sa odporcom(strýkom) k maloletým deťom, neopomínajúc neosvedčenie dôvodnosti samotného návrhu, keď v konaní nebolo osvedčené, že by odporcovia v čase bezprostredne predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu maloletých detí, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci s týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis.
Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.