Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-89-2023.pdf
PDF · 94.44 KB
Case nature
Subarea
9Co/89/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore navrhovateľa: J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX, proti odporcom: 1. N. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. nad F., Y. 3, 2. H. N., bytom X. nad F., Y. 3, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16. júna 2023 č. k. 12C/26/2023-54 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) a § 31 ods. 2 Zákona ć. 36/2005 Z. z. o rodine a uviedol, že navrhovateľ sa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručenom súdu prvej inštancie dňa 24. 04. 2023 (ktorý doplnil na základe výzvy súdu dňa 23. 05. 2023) domáhal, aby bol prostredníctvom súdu odporcom v 1. a 2. rade nariadený zákaz priblíženia sa k jeho maloletým deťom J. Q., nar. XX. XX. XXXX a J. Q., nar. XX. XX. XXXX. Odporcovia sú bratmi matky maloletých detí, ktorí maloletých bijú, pričom toto už má riešiť Okresná prokuratúra v Leviciach. Bitky majú prebiehať v rôznych formách, varechami, kľačanie pri stene, čo v modernej dobe navrhovateľ nechce tolerovať. Navrhovateľ opakovane uviedol vo svojich písomných podaniach, aby súd vyjadrenia matky nebral do úvahy, pretože tá svojich bratov chráni a klame. Navrhovateľ za dôležité považuje výpovede maloletých detí, mal. J. matku nerešpektuje z dôvodov, že ho bijú, otcovi volá s tým, aby ho prišiel vziať, lebo ho bijú. Otec mu podľa svojho vyjadrenia nedokáže pomôcť, nejde za ním, pretože v danom čase má byť maloletý u matky. Navrhovateľ syna upokojuje cez telefón, nechce mať konflikty, taktiež uviedol, že maloletým deťom vypínajú telefóny, aby sa mu nesťažovali. Maloletý J. u matky plače, mal. J. vyhadzuje zo skrini oblečenie, z čoho je navrhovateľ nešťastný, matka je podľa navrhovateľa agresívna, nepríčetná a nemieni s ňou vyjednávať, pretože to vedie iba k hádkam. Matka maloletým zakazuje telefonovať s otcom, láme im SIM karty, navrhovateľ ku dňu 16.05.2023 nehovoril s mal. J. 10 dní. Navrhovateľ taktiež žiadal, aby súd nebral do úvahy kurátorku, pani X.. Deti sú rozdelené tak, že jedno je v X. nad F. a druhé v W.. Podľa názoru navrhovateľa si odporcovia myslia, že maloletí sú ich deťmi, čo nie je pravdou. Deti majú byť podľa neho ohrozené tým, že odporcovia havarujú na autách. Dňa 14.05.2023 si navrhovateľ išiel vyzdvihnúť mal. J., pričom mu matka písala, aby nechodil, pretože neboli ešte doma. Podľa navrhovateľa je v matkinej domácnosti násilie, bijú sa spolu jej bratia a aj ona. Zároveň uviedol, že aj stará matka potrebuje zákaz približovania sa k jeho maloletým deťom. Maloletému J. podľa navrhovateľa nestrihá nechty, deťom sa nevenuje, mal. J. mu povedal, že mu zapínajú telefón na letový režim, a keď si ho chce vypnúť, tak mu hrozia bitkou, deti húckajú proti nemu, aby mu klamali a nadávali mu, avšak maloletí mu hovoria všetko. Navrhovateľ
záverom uviedol, že maloletí majú u neho psa a mačku, vôbec od neho nechcú odísť, matka opakovane pije alkohol, užíva návykové látky na spanie, je agresívna a navrhovateľovi má rozbíjať autá. K návrhu navrhovateľ pripojil fotokópie rodných listov maloletých detí, fotokópiu zápisnice o trestnom oznámení sp. zn. 1 Pn/23/4402-1 zo dňa 20.04.2023 a 9 ks farebných fotografií. Súd sa oboznámil s navrhovateľom priloženými prílohami, ako i so záznamom ORPZ-LV-OPP7-12/2023-P zo dňa 06.04.2023 o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. (v napadnutom uznesení je nesprávne uvedené, § 60 ods. 52 Zákona č. 372/1990 Zb.), z ktorého vyplýva, že matka maloletých detí J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 3, X. nad F. o svojom bratovi N. N. uviedla, že jej príkladne pomáha s výchovou detí, keď je to potrebné. Tvrdila, že deti ho majú radi a sú v jeho prítomnosti spokojné, sú na neho zvyknuté. K zakazovaniu mobilného telefónu deťmi uviedla, že súhlasila, aby sa redukovalo používanie mobilného telefónu deťmi, a to najmä vo večerných hodinách, pretože mal. J. sa zhoršil zrak a musel navštíviť odborného očného lekára. Matka pri výsluchu na OR PZ v Leviciach uviedla, že všetky podania, ktoré proti nej navrhovateľ robí, sú iba z dôvodu, aby jej spôsobil psychickú traumu a aby mu to pomohlo na súde v dokazovaní, že matka nie je schopná postarať sa o deti. Záverom matka uviedla, že nesúhlasí, aby boli v danej veci vypočúvané maloleté deti, aby neboli zbytočne stresované. V prejednávanej veci sa súd primárne zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu, poukazujúc pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo/205/2009, sp. zn. 3 Cdo/192/2004 a dospel k záveru, že v zmysle podaného návrhu maloleté deti nie sú stranami sporu, pričom okruh strán sporu vymedzuje navrhovateľ/žalobca v podanom návrhu s tým, že podľa § 60 CSP sú stranami sporu žalobca a žalovaný. Maloleté deti nie sú stranami sporu, pretože ich navrhovateľ v podanom návrhu neoznačil ako strany sporu a to i napriek tomu, že žiada uložiť povinnosť protistrany vo vzťahu k maloletým deťom. Pokiaľ § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle uvedeného, pokiaľ ide o uloženie povinnosti protistrane nepribližovať sa k maloletým deťom, sú nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie výlučne dotknuté maloleté deti, zastúpené zákonným zástupcom, navrhovateľ však podal návrh tak, že maloleté deti ako stranu sporu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol. Keďže navrhovateľ na podanie návrhu aktívnu vecnú legitimáciu nemá, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a keďže maloleté deti v predmetnom konaní nie sú stranami sporu, súd rozhodol bez potreby ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletým deťom podľa § 31 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie zamietol i z dôvodu, že navrhovateľ ani v jednom svojom písomnom podaní neuviedol, kedy došlo k incidentom, pri ktorých mali odporcovia maloletých trestať navrhovateľom deklarovaným spôsobom, taktiež k pripojeným fotografiám nepripojil nijaké vysvetlenie a ani lekárske potvrdenie, z ktorých by bez pochýb vyplývala príčinná súvislosť prípadných poranení maloletých s konaním odporcov, resp. iných osôb, a preto je súd názoru, že v tomto prípade nebola osvedčená nevyhnutná potreba úpravy pomerov ku maloletým deťom (za predpokladu, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by figurovali na strane aktíve legitimovanej strany). S poukazom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , ktorým sa domáhal uloženia zákazu priblíženia sa odporcom k maloletým deťom, neopomínajúc neosvedčenie dôvodnosti samotného návrhu, keď v konaní nebolo osvedčené, že by odporcovia v čase bezprostredne predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu maloletých detí, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktoré bolo na základe výzvy (uznesením zo dňa 04.07.2023 č. k. 12C/26/2023-63) doplnené podaním doručeným súdu prvej inštancie osobne dňa 17.07.2023. Podaným odvolaním navrhovateľ poukazuje na to, že súd prvej inštancie nerozhodol spravodlivo, a trvá na tom, čo mu deti hovoria. Vypínajú im telefóny, žiada, aby súd ďalej nerozhodoval v tejto veci, kým deti nebudú vypovedať na súde pred sudcom v jeho prítomnosti. Deti sú dosť stresované, matka robí 120 hodín týždenne a skade ona vie, čo robia jej bratia s maloletými deťmi a razantne žiada, aby odporcovia mali zákaz približovania sa k deťom, alebo do miestností kde deti budú. V ostatnej časti navrhovateľ poukazuje už na skôr uvádzané skutočnosti. V doplnenom podaní, doručenom súdu dňa 17.07.2023 navrhovateľ žiada, aby súd vo veci konal, zobral si mal. J. a mobil, kde sa dáva SIM karta mal vypálený plast, keď sa maloletého spýtal, kto to urobil, povedal že H. N.. Vždy mu takto robia zle, naprieky a nechce nič iné, len aby H. N. a N. N. mali zákaz priblížiť sa k jeho deťom. Dňa 13.07.2023 matka maloletých detí robila živé vysielanie na sociálnej sieti, ohovárala ho, chválila sa tam, že na ňu nemá posielať policajtov, pretože policajti si z neho robia srandu a smejú sa mu. K podanému odvolaniu pripojil upovedomenie o preskúmaní postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku vydané Okresnou prokuratúrou v Leviciach 2 Pv 66/23/4402-9 zo dňa 15.06.2023, z
ktorého vyplýva, že na základe jeho žiadosti bol zo strany prokurátora preskúmaný postup policajta so zameraním na ním uvádzané skutočnosti, týkajúce sa plynulého postupu vo vyšetrovaní. Dňa 01.02.2023 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 138 písm. b) Trestného zákona a to na základe navrhovateľom podaným trestným oznámením, v ktorom vystupuje v postavení poškodeného V tomto konaní bolo zabezpečené podanie informácie od J. N. zo dňa 23.01.2023.
3. Odporcovia sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané navrhovateľom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania v zmysle § 359, § 362 ods. 1 CSP a zistení, že spĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie v zmysle § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, avšak z iného právneho dôvodu.
5. Navrhovateľ sa v odvolacom konaní domáha zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože podľa jeho názoru dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade existujú.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
9. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
10. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich vrátane konaní súdov predchádzajúcich príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise civilného procesného práva (v CSP) je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím.
Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Tu je tiež potrebné si uvedomiť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladnom opatrení. V konaní o neodkladnom opatrení postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie a to spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.
11. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu, alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
12. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.
13. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty:
- násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku;
- násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci;
- násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach;
- násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky;
- psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.“ (uznesenie NS SR z 15. októbra 2012, sp. zn. 5M Cdo 10/2012).
14. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.
15. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu, vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, pretože ide o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, výsluch strán nie je nevyhnutný (§ 329 ods. 1 CSP).
Skutočnosti uvedené v odvolaní navrhovateľa, vzhľadom na vyššie uvedené, o tom, že maloleté deti sú aktuálne v nebezpečenstve a ohrození, neobstoja.
16. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených navrhovateľom v odvolaní dospel k záveru, že ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, avšak z iného právneho dôvodu ako uvádza súd prvej inštancie.
17. Navrhovateľ sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, tak aby odporcom bola uložená povinnosť nepribližovať sa k jeho maloletým deťom: J. Q., nar. XX. XX. XXXX a J. Q., nar. XX. XX. XXXX. Návrh dôvodil tým, že odporcovia maloleté deti fyzicky napádajú, matka starostlivosť o maloletých nezabezpečuje na požadovanej úrovni, a bráni ich spoločnému kontaktu. Na základe výzvy (uznesením zo dňa 24.04.2023 č. k. 12C/26/2023-4) súdu doručil navrhovateľ doplnené podanie v ktorom uviedol, že odporcovia maloleté deti stále bijú a šikanujú, maloletých húckajú proti nemu, vypínajú im telefóny, dávajú ich kľačať a bijú ich varechami. Uvedené mu povedali priamo maloletí, pričom mal. J. mu priamo ukázal, kde ho bijú varechami na tele. Vo zvyšnej časti návrh neobsahoval skutočnosti, ktoré sú potrebné na prejednanie predmetnej veci. K návrhu pripojil kópie rodných listov maloletých detí, fotokópiu zápisnice o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 prvej vety Trestného poriadku v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Leviciach ČVS: ORP-377 / KA-LV-2023 zo dňa 23.05.2023 (č. l. 17-18), fotokópiu zápisnice o trestnom oznámení podanom na Okresnej prokuratúre v Leviciach sp. zn. 1 Pn /23/4402-1 zo dňa 20.04.2023 a 9ks farebných fotografií.
18. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 16. (okrem vety uvedenej v zátvorke) napadnutého uznesenia, že v uvedenom prípade nie
sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní nebola osvedčená nevyhnutná potreba upraviť pomery tým, že by sa dočasne uložil zákaz priblíženia odporcov k maloletým deťom, pretože súd nevzhliadol dôvody pre jeho nariadenie. Navrhovateľ dôvodil udalosťami vo februári 2023, odvtedy nie si je vedomý, že k niečomu ešte došlo. Toto jeho tvrdenie vyplýva z návrhu, ako i jeho výpovede pred OR PZ, OO Kalná nad Hronom. Už z uvedeného je zrejmé, že tu nie je daná naliehavá a osvedčená potreba neodkladnej úpravy navrhovaná v neodkladnom opatrení. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 14. napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa zaoberá problematikou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a maloletých detí, keďže ich navrhovateľ ako stranu v návrhu výslovne neoznačil. Navrhovateľ je (tak, ako to vyplýva z priložených fotokópii rodných listov č. l. 15-16) otcom maloletých detí, zároveň je v zmysle § 36 Zákona o rodine ich zákonným zástupcom, z obsahu spisu nevyplýva, že by bol otec pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, na základe čoho by návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol podať (§ 37 ods. 1 Zákona o rodine). Pokiaľ sa otec domáha cestou súdu ochrany práv maloletých detí, je v zmysle cit. zákonných ustanovení aktívne vecne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. V opačnom prípade, podľa úvah súdu prvej inštancie, otec detí nebude nikdy aktívne vecne legitimovaný na podanie akéhokoľvek návrhu, ktorý by sa týkal ochrany práv a oprávnených záujmov maloletých detí. Odvolací súd je toho názoru, že v predmetnom konaní je otec mal. detí aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a stranami sporu sú i priamo maloletí, ktorí mali byť v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, napriek procesným pochybeniam, keď rozhodnutie vo veci považoval za prioritné.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným odporcom síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).