Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/28/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Antona Lukáča a JUDr. Petra Reváka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2013, v trestnej veci obžalovanej ml. R. W. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obhajcu mladistvej proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 31.05.2013 takto

rozhodol:

Podľa z dôvodu uvedeného v z r u š u j e napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanej ml. R. W. v celom rozsahu a p o s t u p u j e trestnú vec obžalovanej ml. R. W., nar. XX.XX.XXXX v P. A., trvale bytom W. č. XX, okres P. A., nezamestnanej, Okresnému úradu Stará Ľubovňa pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa k Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že

- dňa 10.02.2013 okolo 13.00 hod. po spoločnej dohode, prišli k rodinnému domu F. B. v obci W. č. XX, okres P. A., kde po tom, ako zistili, že poškodený sa nenachádza doma, obvinený L. G. preliezol oplotenie domu a z neuzamknutej kôlne odcudzil 33 ks naštiepanej drevnej hmoty, ktorú naložil do tam nájdeného vreca a prehodil ho cez plot, kde čakala obvinená R. W. a vrece potom spoločne odniesli domov, čím takto poškodenému F. B. spôsobili škodu v sume 3,50 €,

lebo nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 31.05.2013 bola obžalovaná ml. R. W. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 10.02.2013 okolo 13.00 hod. po spoločnej dohode, prišli k rodinnému domu F. B. v obci W. č. XX, okres P. A., kde po tom, ako zistili, že poškodený sa nenachádza doma, obvinený L. G. preliezol oplotenie domu a z neuzamknutej kôlne odcudzil 33 ks naštiepanej drevnej hmoty, ktorú naložil do tam nájdeného vreca a prehodil ho cez plot, kde čakala obvinená R. W. a vrece potom spoločne odniesli domov, čím takto poškodenému F. B. spôsobili škodu v sume 3,50 €.

Za to bol obžalovanej uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určil obžalovanej skúšobnú dobu na 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obhajca obžalovanej, čo do výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania obhajca viedol, že súd uznal obžalovanú za vinnú na základe výpovede dvoch policajtov, ktorí však neboli priamymi svedkami skutku. V prípravnom konaní sa nezistili žiadne dôkazné materiály, ktoré by nasvedčovali, že mladistvá obžalovaná mala spáchať skutok tak, ako sa jej kladie za vinu. Policajti len stroho vypovedali, že obžalovaná sa následne ku skutku priznala. Takéto výpovede však nie sú dôkazným prostriedkom, a to zvlášť pri trestnom stíhaní osoby mladistvej. Nakoľko nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorým by prvostupňový súd mohol konštatovať vinu obžalovanej, navrhol odvolaciemu súdu obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým oprávnená osoba - obhajca podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obhajcu obžalovanej je dôvodné, avšak z iných, ako ním uvádzaných dôvodov.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli prvostupňovým súdom vykonané dôkazy, na základe ktorých mal bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, a to najmä z výpovedí svedkov policajtov L. R. a F. B., že žalovaný skutok sa stal a dopustila sa ho aj ml. R. W. a takýmto konaním naplnila všetky pojmové znaky spolupáchateľstva prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Na základe hodnotenia osoby mladistvej potom okresný súd uložil vyššie uvedený trest.

S takýmto záverom sa však z nižšie uvedených dôvodov nestotožnil krajský súd.

Podľa (, ďalej len „Tr. zákon“), trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa § 95 ods. 2 Tr. zákona prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.

V citovanom ustanovení § 95 ods. 2 Tr. zákona je vyjadrený zámer zákonodarcu stavať mladistvých pred súd len v závažnejších prípadoch a využívať u nich v širšom rozsahu než u dospelých mimotrestné výchovné prostriedky, prípadne iné formy právnej zodpovednosti, najmä administratívnej. Osobitné spôsoby trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých vyplývajú z toho, že u tejto kategórie osôb sa prejavuje nedostatok životných skúseností, schopností správne hodnotiť niektoré životné situácie, sklon k napodobňovaniu negatívneho správania dospelých. Túto skutočnosť rešpektuje aj naše trestné právo, ktoré vo svojich normách obsahuje osobitnú úpravu trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých, ktorá je upravená rozdielnym spôsobom od všeobecnej trestnoprávnej zodpovednosti. Trestnoprávny postih u mladistvého má nastúpiť vtedy, ak postih prostriedkami správneho práva by neplnil svoj účel. Samozrejme, nie je vždy jednoduché stanoviť jednoznačnú deliacu čiaru, ktorá diferencuje protispoločenské konanie za priestupok alebo trestný čin. Pri stanovovaní hranice medzi priestupkom a trestným činom treba postupovať dostatočne obozretne, t. j. tak, aby umiestnenie danej hranice malo svoje logické opodstatnenie a zároveň, aby sa táto deliaca hranica aplikovala na neurčitý počet prípadov rovnakého druhu a aby nemala iba individuálne použitie. Takouto deliacou čiarou medzi priestupkom a

trestným činom býva spravidla závažnosť určitého protispoločenského konania. Hoci závažnosť nie je exaktným pojmom, možno ju „merať“, inter alia, s prihliadnutím na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku.

1

V prvom rade mal preto okresný súd dôkladnejšie skúmať, či v žalovanom konaní ml. obžalovanej R. W. došlo k naplneniu všetkých znakov súdeného trestného činu a to aj z pohľadu spôsobu vykonania krádeže, jeho neskoršieho následku, mieru spoluúčasti obžalovanej na tomto skutku a najmä, či intenzita takéhoto konania mladistvej obžalovanej presahuje malú závažnosť, tak ako to ustanovuje § 95 ods. 2 Tr. zákona z hľadiska jej trestnej zodpovednosti.

Ako vyplýva z popisu skutkovej vety obžaloby ml. obž. R. W. sa po spoločnej dohode s už odsúdeným L. G. dopustila konania spočívajúceho v tom, že odsúdený G. preliezol oplotenie domu a z neuzamknutej kôlne odcudzil 33 ks naštiepaného dreva, ktoré po vložení do vreca prehodil cez plot, kde čakala mladistvá obžalovaná a potom spoločne vrece odniesli domov. Uvedeným konaním spôsobili poškodenému škodu vo výške 3,50 Eur. Ako je zrejmé, obžalovaná cez plot neliezla, len čakala za plotom rodinného domu a následne pomáhala odsúdenému s odnesením vreca.

Ako vyplýva zo súdnej praxe, čin, ktorý síce vykazuje znaky prečinu krádeže, avšak ktorým bola spôsobená minimálna škoda a ktorého závažnosť je u mladistvých páchateľoch nižšia ako malá, i so zreteľom na všetky ostatné okolnosti charakterizujúce čin a jeho páchateľa, nie je prečinom. Taký čin však možno postihnúť ako priestupok.

Zároveň je nutné uviesť, že samotné zistenie, že mladistvý páchateľ sa dopustil vlámania za účelom zmocnenia sa cudzej veci, opodstatňuje len záver o naplnení formálneho znaku skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona Pri posudzovaní materiálnej stránky tohto trestného činu je však nutné komplexne sa zaoberať tými okolnosťami, ktoré spoluurčujú stupeň závažnosti. Predovšetkým je potrebné posudzovať samotnú intenzitu naplnenia formálneho znaku „vlámania“ (t.j. vlastný spôsob prevedenia vlámania, intenzitu použitého násilia a pod.), ďalej povahu a výšku spôsobeného škodlivého následku, mieru zavinenia a pohnútku činu mladistvého, jeho postoj ku spáchanému činu a hodnotenie jeho osoby. Až potom je možné urobiť záver o tom, či čin mladistvého vykazuje takú závažnosť pre spoločnosť (t.j. vyššiu než malú), akú predpokladá ustanovenie § 95 ods. 2 Tr. zákona.

U prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona síce výška spôsobenej škody nie je jej zákonným (formálnym) znakom, to však neznamená, že hodnota odcudzenej veci páchateľom je i v týchto prípadoch celkom bezvýznamná pre posúdenie trestnosti takéhoto činu. Pri zistení zanedbateľnej hodnoty odcudzenej veci a pri súčasnej neexistencii iných okolností zvyšujúcich závažnosť je možné urobiť záver, že nie je splnená materiálna podmienka trestnosti činu a to najmä v prípadoch, pokiaľ ide o posudzovanie trestnej zodpovednosti u mladistvého z pohľadu ust. § 95 ods. 2 Tr. zákona. Pri posudzovaní konkrétnych okolností spáchania činu, ako aj i pri posudzovaní ostatných kritérií je u mladistvých páchateľov potrebné oveľa viac než u dospelých páchateľov prihliadať k rôznym vplyvom, ktoré na ne pôsobia a taktiež do akej miery bol mladistvý schopný čeliť či odolávať určitej situácii a je potrebné aj zhovievavejšie hodnotiť pohnútky konania mladistvého, ako je tomu u dospelého páchateľa.

Ako vyplýva zo spisu, motívom konania malo byť zabezpečenie si vykurovacej drevnej hmoty počas zimného mesiaca február 2013. Taktiež okolnosti a spôsob spáchania trestného činu vlámaním u obžalovanej nebol v žiadnej vysokej intenzite, stála za plotom rodinného domu a čakala na odsúdeného.

V súdenej trestnej veci je potrebné tiež zdôrazniť, že ml. obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a podľa správy obvodného úradu od roku 2011 nemá záznam v evidencii priestupkov. Pokiaľ sa u nej vyskytovali určité výchovné problémy (žobranie, nevhodné správanie na verejnosti), tak to neboli až tak závažné negatívne javy, ktoré by nasvedčovali nejakému zvýšenému stupňu narušenia jej osoby.

Po zvážení všetkých vyššie uvedených okolností posudzovaného prípadu, tak ako boli zistené okresným súdom (najmä spôsob prevedenia vlámania, miera zavinenia obžalovanej a jej pohnútka, povaha a výška spôsobenej škody), tak je nesprávny záver prvostupňového súdu, podľa ktorého čin mladistvej obžalovanej vykazuje takú závažnosť, akú predpokladá ust. § 95 ods. 2 Tr. zákona. Keďže čin mladistvej

obžalovanej nevykazuje zákonom vyžadovaný stupeň závažnosti, tak sa nejedená o trestný čin. Takýto čin obžalovanej však by mohol prejednať príslušný orgán ako priestupok.

Vo vzťahu k odvolaniu obhajcu krajský súd poukazuje na vyššie uvedené právne závery, ktorými sa riadil pri preskúmavaní rozhodnutia, a preto sa nezaoberal zákonnosťou výsluchov svedkov - policajtov.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.