Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/3/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.07.2020, v trestnej veci proti obžalovanej M.. V. M. pre prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 26.09.2019, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovanej M.. V. M..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovanú M.. V. M. vinnou z prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1, písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- po tom čo dňa 07.12.2018 v čase asi o 09.30 hod. Z. M. J. K. v spoločnosti s obžalovanou M.. V. M. pod zámienkou vypýtania pohára vody a následného vpustenia do kuchyne v byte na prvom poschodí v obytnom bloku číslo X G. F.. XX. Q. XXX/X Z. K., Z. M. využila nepozornosť Z. K.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., F.. XX.Q. X a zo stolíka v kuchyni jej odcudzila voľne položenú 50 eurovú bankovku a dala ju do vrecka obžalovanej M.. V. M., s ktorou sa následne po vyjdení z bytu a rozmenení peňazí rozdelili po 25,- eur, za ktoré si obžalovaná M.. V. M. kúpila jedlo a zbytok použila pre vlastnú potrebu, pritom mala vedomosť, že tieto peniaze pochádzajú z trestnej činnosti.

Za to jej podľa § 231 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zákona a § 117 ods. 1 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré dodatočne písomne odôvodnila prostredníctvom obhajcu. V jeho dôvodoch po rekapitulácii odvolaním napadnutého výroku rozsudku uviedla, že podľa § 95 ods. 2 Tr. zákona: „Prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá." Súd pri posudzovaní, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu prečinu musí vždy obligatórne skúmať pri mladistvých aj kritérium závažnosti v zmysle citovaného ustanovenia § 95 ods. 2 Tr. zákona. Ak tomu tak nie je a súd sa obmedzí iba na preskúmanie formálnych znakov prečinu, de facto rozširuje trestnú zodpovednosť tam, kde ju nepredpokladá ani sám zákonodarca. V napadnutom rozsudku súd posúdil a zistil naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1, písm. a) Tr. zákona len po jeho formálnej stránke, pričom sa vôbec nezaoberal skúmaním materiálneho korektívu napriek tomu, že na túto skutočnosť bolo poukazované už v rámci prípravného konania (sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a návrh pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu), ako aj na hlavnom pojednávaní

dňa 26.09.2019 v rámci záverečnej reči obhajoby (v zápisnici je záverečná reč obhajcu zachytená len veľmi stručne). V odôvodnení napadnutého rozsudku sa však prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s posúdením závažnosti spáchaného činu. Súd si teda nesplnil svoju povinnosť skúmať stupeň závažnosti skutku prejavujúci sa v jeho spoločenskej nebezpečnosti, a to ani za situácie, že obžalovanou je mladistvá. Zo zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia o vine zo spáchania skutku naplňujúceho prečiny mimo rozumných pochybnosti, zodpovedalo požiadavke preukázania zákonných znakov oboch prečinov aj preukázaním materiálneho korektívu." (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.03.2016 sp. zn. ) Pri posudzovaní materiálnej stránky tohto trestného činu je potrebné komplexne sa zaoberať okolnosťami, ktoré spoluurčujú stupeň závažnosti. Treba posúdiť a prihliadať na povahu, intenzitu a výšku spôsobeného škodlivého následku, postoj obžalovanej ku spáchanému činu a hodnotenie jej osoby. V danom prípade ide o bagateľný delikt, ktorý zdanlivo spadá pod kategóriu trestného činu podielnictva v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, avšak pri posúdení jednotlivých špecifík tohto prípadu nie je naplnený tzv. materiálny korektív. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.10.2013 sp. zn. : „Pri zistení zanedbateľnej hodnoty odcudzenej veci a pri súčasnej neexistencii iných okolností zvyšujúcich závažnosť je možné urobiť záver, že nie je splnená materiálna podmienka trestnosti činu a to najmä v prípadoch, pokiaľ ide o posudzovanie trestnej zodpovednosti u mladistvého z pohľadu ustanovenia § 95 ods. 2 Tr. zákona. Pri posudzovaní konkrétnych okolností spáchania činu, ako aj i pri posudzovaní ostatných kritérií je u mladistvých páchateľov potrebné oveľa viac než u dospelých páchateľov prihliadať k rôznym vplyvom, ktoré na ne pôsobia a taktiež do akej miery bol mladistvý schopný čeliť či odolávať určitej situácii a je potrebné aj zhovievavejšie hodnotiť pohnútky konania mladistvého, ako je tomu u dospelého páchateľa." Právna úprava pri mladistvých kladie benevolentnejšie požiadavky na vznik trestnej zodpovednosti u mladistvých kvôli osobitostiam ich vývoja a rozvíjajúcej sa osobnosti. „Pokiaľ bol mladistvý uznaný vinným za trestný čin napriek tomu, že stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť bol malý a konanie naplňovalo iba znaky prečinu, došlo nesprávne k prísnejšiemu postihu mladistvého. Pokiaľ sa obdobné pochybenie vyskytlo pri rozhodovaní o prečine, súdny postih neprichádzal do úvahy a mladistvý bol tak postavený pred súd bezdôvodne. Pri prejednávaní trestných vecí súdy náležíte nezisťovali a nehodnotili pomery mladistvého a neprihliadali k jeho charakteristickým vlastnostiam a rysom. Niekedy tiež vychádzali z neúplných správ orgánov poverených starostlivosťou o mládež o pomeroch mladistvého alebo rozhodovali bez nich. V takýchto prípadoch nebol stupeň rozumového a mravného vývoja dôkladne zistený a zhodnotený alebo sa súdy touto otázkou nezaoberali. Účasť spoločenských organizácii na trestnom konaní proti mladistvým bola minimálna a neuspokojivá, najmä nedostatočne prispievali svojimi bezprostrednými poznatkami k hodnoteniu osoby mladistvého a stupňa jeho rozumového a mravného vývoja." (R 16/1982) V súvislosti s postojom obžalovanej je potrebné poukázať na zásadný nedostatok napadnutého rozsudku, keď súd prvého stupňa v odôvodnení konštatuje, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila podľa , že je nevinná. Táto skutočnosť sa však celkom evidentne rozchádza s realitou, pretože na pojednávaní dňa 26.09.2019 využila svoje právo a neurobila žiadne z vyhlásení podľa , čo vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2019 (ako aj zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania). Zdôraznila, že v priebehu celého trestného konania ani raz nepoprela spáchanie daného skutku, práve naopak, ku skutku sa v priebehu celého trestného konania konštantne priznávala, svoj čin úprimne oľutovala a pred spáchaním skutku viedla riadny život (súdom priznaná poľahčujúca okolnosť). S poukazom na uvedené skutočnosti jej tak súd prvého stupňa mal správne priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa písm. I) Tr. zákona (priznanie sa a oľutovanie skutku). V predmetnom trestnom konaní bol porušený princíp „ultima ratio“, resp. princíp subsidiarity trestnej represie, nakoľko predmetný delikt nie je trestným činom z dôvodu absencie materiálneho korektívu (závažnosť skutku nie je väčšia ako malá) a sú k dispozícii iné ako trestnoprávne prostriedky pre potrestanie a nápravu páchateľa. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti sa závažnosť skutku popísaného v napadnutom rozsudku nejaví vyššia ako malá. Napadnutý rozsudok preto navrhla postupom podľa zrušiť a vec postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie priestupku podľa .

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav, a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené, na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný - krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovanej a druhu a výmere trestu tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Krajský súd preto v ďalšom postupe v reakcii na odvolacie námietky obžalovanej túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrne s dôvodmi, už uvedenými v odôvodení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovanej M.. V. M..

Krajský súd len v stručnosti opäť považuje za potrebné zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním bolo bez rozumných pochybností preukázané, že už v čase, kedy pôvodne so spoluobvinenou Z. M. vchádzali do bytu poškodenej (ktorú už deň pred tým Z. M. navštívila), musela mať obžalovaná vedomosť z jej správania o tom, že poškodená má zdravotný hendikep (hluchonemá), a pokiaľ v čase, kedy Z. M. bola spoločne s poškodenou v priestoroch kuchyne bytu a mala za úlohu poškodenú „zabaviť - zdržať ju“, obžalovaná M.. V. M. sama, zjavne po predchádzajúcej dohode, prehľadala kabelku poškodenej, ktorú mála na stolíku v chodbe, čo si poškodená všimla už v čase, kedy sa jej konečne podarilo obe menované z bytu poslať preč. Svedkyňa Z. M. predsa vo svojej prvotnej výpovedi zrozumiteľne uviedla, že 50,- eur, ktoré odcudzila zo stolíka v kuchyni, mala ešte v byte vsunúť do vrecka obžalovanej M.. V. M.C., o čom mala vedomosť. Za danej situácie vyznieva nedôveryhodne vyjadrenie obžalovanej, že nemala vedomosť, za akým účelom ju v skutočnosti zavolala spolu so sebou Z. M. (dňa 07.12. - vinšovať na vianočné sviatky, resp. či nemajú nejaké staré veci) a rovnako tak, že v čase, keď odchádzali z bytu poškodenej, nemala vedomosť o tom, že odcudzených 50,- eur má pri sebe. Platí tiež, ako to plynie z doposiaľ uvedeného, že keď sa rozhodla odcudzené finančné prostriedky Z. M. ponechať, bola predsa uzrozumená s tým, že tieto odcudzili osobe staršieho veku, dokonca so zdravotným hendikepom. Okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu skutku jej kladeného za vinu a spôsob jeho vykonania (sama sa pokúšala poškodenú okradnúť), závažnosť konania obžalovanej zjavne zvyšuje.

Charakter páchateľa z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti, ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa, a teda osobu obžalovanej M.. V. M., potom dopĺňajú zistené skutočnosti, že od roku 2016 bola vedená v evidencii problémovej mládeže v rámci oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ÚPSVaR v Bardejove, nakoľko sa dňa 15.01.2016 dopustila protiprávneho konania - priestupku proti majetku podľa o priestupkoch - vo forme drobnej krádeže z predajne potravín, za ktorú v tom čase, keďže ešte nebola z dôvodu veku ani priestupkovo spôsobilá, nebola postihnutá. V nasledovnom období školskom roku 2017/2018 mala zase 145 neospravedlnených vyučovacích hodín, a dopustila sa záškoláctva. Napokon skutku, ktorý sa jej v posudzovanej veci kladie za vinu, sa dopustila v čase, keď ešte bola školopovinná a mala byť na vyučovaní v škole.

Za danej situácie, podľa názoru krajského súdu, bolo vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu a súd prvého stupňa následne správne argumentoval oproti argumentácii obhajoby, že hore opísaným konaním jeho spôsob a okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, pri súčasnom hodnotení samotnej osoby páchateľa, a teda obžalovanej, boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovanej za spáchaný skutok prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1, písm. a) Tr. zákona, a to nielen z hľadiska naplnenia formálnych znakov základnej skutkovej podstaty žalovanej trestnej činnosti, ale aj z hľadiska závažnosti konania obžalovanej, ktorá bola zjavne väčšia než malá tak, ako to predpokladá ustanovenie § 95 ods. 2 Tr. zákona za použitia základných kritérií upravených v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zákona, z ktorých je potrebné vychádzať pri určovaní stupňa závažnosti konania páchateľa - a to spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.

Odvolávajúc sa na hore opísaný spôsob spáchania skutku kladeného za vinu obžalovanej a okolností, za ktorých bol skutok spáchaný, dopĺňajúc o hodnotenie hľadísk rozhodných pre určovanie stupňa závažnosti konania páchateľa, niet potom pochýb o miere zavinenia obžalovanej, keďže, ako už bolo skôr konštatované, zásadným spôsobom bolo spochybnené jej tvrdenie v rámci obrany v prípravnom konaní, keďže na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení odmietla vypovedať bez toho, aby sa vyjadrila k skutku jej kladenému za vinu, keď tvrdila že nemala žiadnu vedomosť o tom, za akým účelom navštívili práve poškodenú spolu s Z. M. a už vôbec nedôveryhodne vyznieva jej tvrdenie, že nemala vôbec vedomosť o tom, že Z. M. odcudzila poškodenej 50,- eur, ktoré si potom spoločne, k čomu sa už priznala, spolu s menovanou rozdelili a použili pre vlastnú potrebu. Niet potom pochýb o jej zištnej pohnútke spáchať tento trestný čin a že konala s priamym úmyslom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a) Tr. zákona.

Všetky tieto posudzované hľadiská predstavujúce kritériá určujúce stupeň závažnosti konanie páchateľa, v posudzovanom prípade pri ich hodnotení v súhrne nepochybne napĺňajú záver o naplnení stupňa závažnosti konania obžalovanej tak, ako to predpokladá zákonodarca v ustanovení Tr. zákona, preto je možné argumentáciu obhajoby, že v posudzovanom prípade boli splnené podmienky podľa na postúpenie veci inému orgánu keďže žalovaný skutok nie je trestným činom a iný orgán by ho mohol prejednať ako priestupok, považovať za nedôvodnú.

Už skôr naznačené správanie sa obžalovanej v rámci dokazovania v prípravnom konaní a následne na hlavnom pojednávaní, keď odmietla vypovedať, súčasne nemôže napĺňať podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, kedy zákon predpokladá, že páchateľ trestného činu sa k jeho spáchaniu v celom rozsahu priznal so všetkými dôsledkami a svoje konanie aj úprimne oľutuje. Práve správanie sa obžalovanej na hlavnom pojednávaní v rámci vyjadrenia sa k obžalobe - skutku jej kladeného za vinu - keď po zákonom poučení odmietla urobiť niektoré z vyhlásení podľa , , a súčasne odmietla vypovedať vo veci, s tým spojenej následnej možnosti vyjadriť sa v rámci záverečnej reči a posledného slova, čo vlastne tiež nevyužila (odmietla len vykonanie prípadne uloženého trestu povinnej práce), keďže už samotné trestné konania a prejednanie veci v konaní pred súdom v prípade mladistvých je možné považovať za započatie ich nápravy tak, aby do budúcna viedli riadny život, čo len svedčí o jej ľahostajnom postoji k protiprávnemu konaniu, ktorého sa dopustila.

Opierajúc sa o doposiaľ uvedené, krajský súd má za to, že v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku - opísaným postupom - si okresný súd teda splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v neprospech obžalovanej, ako to v rámci dokazovania namietal samotný obžalovaný.

Ani vo výroku o druhu a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o potrebe tento výrok naprávať, a to v prospech obžalovanej.

Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanej sa zjavne riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy. Vzhľadom na to, že obžalovaná bola v čase spáchania trestného činu mladistvou, súd prihliadal na to, že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia (§ 97 ods. 1 Tr. zákona), ako aj na to, že pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom (§ 97 ods. 3 Tr. zákona).

Okresný súd následne správne určil trestnú sadzbu postupom podľa , Tr. zákona, za použitia keďže vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v prospech poľahčujúcich, keď priznal obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zákona a

teda, že viedla doposiaľ riadny život, bez priznania priťažujúcich okolností upravených v ustanovení § 37 Tr. zákona.

Okresný súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií, podľa názoru krajského súdu, určil správny druh trestu ako trest odňatia slobody, pričom trest uložený vo výmere 2 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, je podľa krajského súdu, trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovanej, ako aj jej osobu, a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.

Toto boli dôvody pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovanej M.. V. M. za nedôvodné a postupom podľa ho zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.