Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26CoE-51-2013.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/51/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti povinnej C. G., bytom T. č. XX, o vymoženie sumy 875,66 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/195/2007 - 45 zo dňa 28. februára 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, oprávnenému ani povinnej právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania. S odkazom na § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovení smernice Rady č. 93/13/EHS, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve o úvere, v rámci vopred určených všeobecných obchodných podmienok a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že povinnej ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktoré poskytujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a smernice Rady č. 93/13/EHS. Rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný, čoho následkom exekučný titul predložený oprávneným a vydaný orgánom, ktorému nebola daná právomoc vo veci konať a rozhodnúť nie je spôsobilým titulom na vedenie núteného výkonu rozhodnutia. Exekučný súd je oprávnený tieto skutočnosti skúmať a v prípade zistenia rozporu exekučného titulu so zákonom, exekúciu v ktoromkoľvek štádiu konania aj bez návrhu zastaviť.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodňuje tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, účastníkovi konania svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a tým, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a následne vec nesprávne právne posúdil. Okrem iného uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na
príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané účastníkovi v zmysle tohto zákona. Oprávnený tiež nesúhlasí s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Je toho názoru, že súd porušil procesné práva oprávneného, keď mu nebola daná možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii exekučného titulu a následnému zastaveniu konania, čím mu bola odňatá možnosť konať, vyjadriť sa vo veci a predkladať dôkazy. Súd podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietala povinná, resp. bez toho, aby súd sám vyzval povinnú, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Oprávnený trvá na tom, že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola bezpochyby daná. Nakoľko vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného titulu a jeho súlad so zákonom v zmysle postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od vydania poverenia nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu postoja súdu. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.
Zároveň s podaným odvolaním oprávnený podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia resp. zastavenie konania.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava tiež spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17., ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 29.5.2005 uzavretej medzi oprávneným a povinnou nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. V konaní takto nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená.
S odkazom na formuláciu predmetných vyhlásení súd musí konštatovať, že rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti individuálneho dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
Rozhodcovská doložka predformulovaná dodávateľom, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je taktiež z tohto pohľadu považovaná za zmluvnú podmienku v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011).
Taktiež je namieste posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, § 4 ods. 1 - 3 a posúdenie, či bola dodržaná písomná forma, ako uviedol už súd prvého stupňa.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3 <javascript:%20fZzSRInternal('16081',%20'13117726', %20'13117726',%20'200341',%20'200344',%20'0')>.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozhodcovská doložka v tejto veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, nakoľko nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa, ak je rozhodcovská doložka zahrnutá iba vo všeobecných obchodných podmienkach, s ktorými netransparentne splynula, na osobitnom dokumente, a ten nie je osobitne podpísaný zmluvnými stranami. Písomná forma je zachovaná len v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Z formy zmluvy o úvere je nesporné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania a nedošlo ani k podpisu všeobecných obchodných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu v zmluve o tom, že sa dlžník oboznámil a súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď opätovne preskúmal exekučný titul a následne v súlade s postupom podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a jeho zamietnutiu odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým na to, že je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže prerušenie konania navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka. V tomto prípade má súd za to, že nie je namieste podávať prejudiciálne otázky, nakoľko oprávneným nastolená
problematika už bola opakovane niekoľkokrát riešená ako vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi inštitúciami.
Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997- III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd preto s vyslovením neplatnosti rozhodcovskej doložky nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami oprávneného.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s postupom podľa § 224 ods. 4 v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.