Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., A. X, zastúpený JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.1 Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.4.2022 žiadal súd, aby zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 50.000,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 50.000,- Eur odo dňa 19.11.2021 do zaplatenia titulom nemajetkovej ujmy a sumu 6.614,57 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.614,57 Eur odo dňa 19.11.2021 do zaplatenia titulom majetkovej ujmy. 1.2 Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal proti žalovanej nárok na náhradu vzniknutých trov konania v celom rozsahu.

2.1 Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že uznesením zo dňa 14.4.2009 mu bolo vyšetrovateľom Ministerstva vnútra, Sekcie inšpekčnej služby, 4. inšpekčného oddelenia Košice, vydaným pod sp. zn. ČVS: SKIS-133/IS- -2009 vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. ods. l písm. a) ods.2 písm. a), b), c) , s poukazom na ust. , , ust. a § ust. 140 písm. d/ a zločin vydierania podľa ust. , a ust. , formou spolupáchateľstva podľa ust. , a to na skutkovom základe bližšie popísanom v predmetnom uznesení. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť. Vyšetrovateľ podanej sťažnosti nevyhovel, postúpil vec Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a Generálny prokurátor Slovenskej republiky uznesením zo dňa 11.5.2009 vydaným pod č.k. -22 sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Následne bola dňa 13.5.2010 zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podaná na neho obžaloba na Okresný súd Košice II, a toto konanie sa na súde viedlo pod sp.zn. . Dňa 27.2.2015 ho Okresný súd Košice II rozsudkom spod obžaloby oslobodil, pretože ani po vykonaní dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, z ktorého bol obvinený. Proti rozsudku, ktorým bol oslobodený spod obžaloby, podal prokurátor odvolanie a Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok na verejnom zasadnutí dňa 18.4.2016 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie. Po vrátení veci bolo doplnené dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, pričom súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol tak, že ho spolu s ďalšími spoluobvinenými oslobodil spod obžaloby,

pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. Prokurátor proti oslobodzujúcemu rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd na verejnom zasadnutí dňa 4.4.2018 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a prikázal mu po vrátení veci ustanoviť znalca za účelom posúdenia kvality obrazovo-zvukového záznamu. Dňa 4.12.2019 Okresný súd Košice II aj po doplnení dokazovania vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, proti ktorému opätovne podal odvolanie prokurátor, o ktorom rozhodol odvolací súd dňa 1 1.12.2020 v konaní pod sp.zn. tak, že odvolanie ako zjavne nedôvodné odmietol. Rozhodnutie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2020. 2.2 Listom zo dňa 24.8.2021 v súlade s ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 56.614,57 Eur titulom majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá mu listom zo dňa 15.11.2021 oznámila, že uplatnený nárok neuspokojí ani čiastočne, nakoľko jeho nárok, z dôvodu uplynutia objektívnej 10 ročnej premlčacej lehoty, považuje v celom rozsahu za premlčaný. 2.3 Žalobca v žalobe uviedol, že s právnym názorom žalovanej sa nestotožňuje, pretože v čase kedy mala uplynúť objektívna premlčacia lehota podľa názoru žalovanej, t.j. dňa 17.4.2019, ešte nemohol mať vedomosť o výsledku trestného konania, pretože súd prvej inštancie vydal oslobodzujúci rozsudok po vrátení veci odvolacím súdom až dňa 4.12.2019 a proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie. Má za to, že objektívne mohol nadobudnúť vedomosť o nezákonnosti rozhodnutia až právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2020. 2.4 V tejto súvislosti poukázal žalobca na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vydaný pod sp. zn. zo dňa 21.11.2017, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ nezavinil márne uplynutie objektívnej desaťročnej premlčacej doby v zmysle ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keďže táto uplynula skôr, ako bolo trestné stíhanie sťažovateľa zastavené, pričom zastavenie trestného stíhania bolo podmienkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a vznesenie námietky premlčania možno v tomto prípade považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu opačný výklad, pri ktorom by sa nárok na náhradu škody premlčal v objektívnej premlčacej lehote skôr, ako vznikne samotná škoda, nie je logickým, ani spravodlivým, pretože by tým došlo k absolútnemu znemožneniu uplatnenia práva na náhradu škody voči štátu, a to nie v dôsledku môjho zavinenia, ale v dôsledku toho, že v danej veci súdy rozhodovali viac ako desať rokov. 2.5 Žalobca tiež nesúhlasil s názorom žalovanej, že výška nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú požaduje, presahuje maximálnu zákonnú hranicu výšky nemajetkovej ujmy. Uviedol, že nezákonné rozhodnutie, t.j. uznesenie o vznesení obvinenia bolo v danom prípade vydané dňa 14.4.2009, pričom ustanovenie zákona limitujúce výšku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy bolo prijaté s účinnosťou od 1.1.2013, a to , ktorým sa zmenil a bolo doplnené ust. , podľa ktorého výška nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Je tak podľa žalobcu zrejmé, že novelizácia právneho predpisu sa vzťahuje iba na škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti , t.j. po 1.1.2013. Vyše uvedené tvrdenia verifikuje podľa žalobcu aj rozsudok Okresného súduv Spišskej Novej Vsi, vydaný pod sp. zn. zo dňa 19.10.2011, v zmysle ktorého nemožno nárok na náhradu nemajetkovej ujmy posudzovať podľa zákona, ktorý vstúpil do účinnosti až po vzniku skutočnosti, ktorá zakladá nárok. Žalobca dôvodil, že právna úprava platná a účinná v čase vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu, nestanovuje minimálnu hranicu pre výšku uplatneného nároku, a preto uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy považuje za dôvodnú, nakoľko následky nezákonného rozhodnutia mali nezvratné negatívne dôsledky, ktoré zasiahli do všetkých oblastí jeho života. 2.6 Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca odôvodnil predovšetkým tým, že trestné stíhanie predstavuje vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život. Poukázal, že trestné stíhanie bolo proti nemu vedené od roku 2009 až do roku 2020, kedy bola vec právoplatne skončená. Ide o dobu jedenástich rokov, počas ktorých trestné stíhanie negatívne poznačilo jeho život. Navyše bol celý prípad medializovaný, a preto podľa žalobcu zohľadňujúc tieto skutočnosti len samotné ospravedlnenie nemožno pokladať za dostatočné. Má za to, že pri posudzovaní miery, akou bola vydaním nezákonného rozhodnutia znížená jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, je potrebné dôkladne zvážiť a zohľadniť všetky negatívne dopady, ktoré trestné stíhanie v jeho živote zanechalo. Poukázal na rozsiahle medializovanie prípadu, kedy kamerový záznam, ktorý bol použitý v trestnom konaní bol verejne dostupný na internete, kde sa spustila značná komunikácia, v ktorej bol mnohokrát osočovaný a bolo mu vulgárne nadávané, pričom sa pravidelne

jeho fotografie zverejňovali aj v časopisoch či denníkoch. Spolu s ostatnými obvinenými bol označovaný za rasistu, bezcitného príslušníka Policajného zboru, agresora, a čelil nadávkam, vyhrážkam, a ďalším neprimeraným prejavom zo strany okolia, ako aj širšej verejnosti. Uviedol, že trestné stíhanie negatívne poznačilo aj jeho pracovný život. Takmer okamžite bol prepustený z Policajného zboru a náhle zostal bez práce. Žalobca v tejto súvislosti poukázal, že ho nikto nechcel zamestnať, prácu si bol schopný nájsť až po vyše roku, kedy začal robiť rozvoz jedla. Žalobca zdôraznil, že po prepustení z práce bol absolútne bez príjmu, žil z úspor, neskôr ho podporovala aj matka. Uviedol, že nedokázal zabezpečiť ani základné potreby svojej rodiny. Túto situáciu veľmi negatívne prežíval, keďže vždy pociťoval naplnenie z výkonu svojej práce, v ktorej dlhé obdobie pracoval. Poukázal, že mal v práci postavenie, uznanie, finančné ohodnotenie. Žalobca vznik nemajetkovej ujmy a jej výšku odôvodnil aj zásahom do jeho cti a dobrej povesti. Uviedol, že v byte, v ktorom býval, sa na neho susedia začali pozerať cez prsty. Vychádzal preto z bytu tak, aby sa s nikým nemusel stretnúť, ale veľmi dobre vedel, že o ňom kolujú reči v celom bytovom dome. Navyše jeho susedmi boli aj viacerí príslušníci Policajného zboru, ktorí sa tiež postarali o šírenie negatívnych informácií o jeho osobe medzi ostatnými susedmi. Prišiel tak o prácu, česť, o známych, narušili sa jeho susedské vzťahy, pričom cítil obrovskú beznádej, stres, vypätie, strach z budúcnosti. Žalobca konštatoval, že jeho psychika bola tak výrazne narušená, že už ďalej nevládal žiť na rovnakom mieste, a aby sa vyhol ľuďom, presťahoval sa na chatu, kde ho spočiatku manželka s dcérou cez víkendy navštevovali. Zásah do rodinného živote žalobca odôvodnil tým, že stratil príjem, minul úspory, musela mu dokonca s bežnými výdavkami pomáhať matka, pričom bol z toho nervózny, vystresovaný, a aj pod tlakom týchto okolností sa s ním jeho manželka rozviedla. Uviedol, že v dôsledku trestného stíhania sa od neho odvrátili aj obe dcéry z prvého manželstva, s ktorými mal do začatia trestného stíhania výborné vzťahy, stretávali sa. Po prepuknutí kauzy však prestali s ním komunikovať, hanbili sa a odsudzovali ho. Odvtedy ich nevidel, a nevidel ani svoje vnúčatá. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že bál sa aj o svoju matku, ktorá pri ňom napriek všetkému stála, ale doliehali na ňu reakcie okolia, ohováranie, osočovanie, samotná medializácia, ako aj rozpad jeho rodiny. Navyše jeho matka pracovala v polícii 30 rokov, preto ju mnoho ľudí spoznávalo. Žalobca uviedol, že v tom čase sa jej rapídne zhoršil zdravotný stav. Podľa žalobcu výrazná zmena nastala aj v sociálnej oblasti. Dovtedy mal množstvo priateľov, no väčšina sa mu v tom čase otočila chrbtom, čo znášal veľmi ťažko, prestal sa zúčastňovať spoločenských akcií, stretnutí či osláv. Uviedol, že prestal chodiť aj do posilňovne s priateľmi. Podľa tvrdení žalobcu následky vydaného nezákonného rozhodnutia pretrvávajú aj teraz, a vníma to napríklad, keď komunikuje s príslušníkmi polície, a stále vidí ako na neho pozerajú, alebo si šepkajú. Dokonca ešte aj v situácii, keď šiel na mzdové oddelenie Policajného zboru vybavovať podklady k doplateniu mzdy, nikto sa mu nechcel venovať a posielali ho stále za niekým iným, pretože nikto nejavil záujem vybaviť jeho žiadosť. Žalobca v žalobe popísal situáciu, keď po zrušení rozkazu, kedy mal opätovne nastúpiť na svoje pôvodné pracovné miesto na pohotovostnej motorizovanej jednotke, mu oznámili, že nech neočakáva, že ho vezmú späť, aby im tam rozvracal morálku mladých policajtov. Ešte aj administratíva ho častovala poznámkami, ako mohol také niečo urobiť. Po mnohých takýchto skúsenostiach sa napokon rozhodol opustiť Policajný zbor Slovenskej republiky a v súčasnosti pracuje ako vrátnik. 2.7 Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s vedením trestného konania mu vznikla škoda titulom účelne vynaložených trov tohto trestného konania, pozostávajúcich z trov obhajoby vo výške 6.614,57 Eur. 2.8 V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca do konania predložil a označil tieto listinné dôkazy: žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.8.2021 adresované žalovanej, oznámenie žalovanej zo dňa 15.11.2021 sp. zn. VI/4 Gc 93/21/1000 o neuspokojení uplatňovaného nároku na náhradu škody. Žalobca navrhol do konania pripojiť trestný spis Okresného súdu Košice II vedený na súde pod sp.zn. a za účelom preukázania skutkových tvrdení navrhol okrem svojho výsluchu aj výsluch svedkov D. E. a F. E., ktorých označil v podaní doručenom súdu dňa 12.5.2022, súčasťou ktorého boli aj žalobcom označené a pripojené ďalšie listinné dôkazy: uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby, 4. inšpekčného oddelenia zo dňa 14.4.2009, vydané pod sp.zn. ČVS:SKIS – 133/IS - 4 -V - 2009, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a bolo mu vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. ods. l písm. a) ods.2 písm. a), b), c) , s poukazom na ust. , , ust. a § ust. 140 písm. d/ a zločin vydierania podľa ust. , a ust. , formou spolupáchateľstva podľa ust. , prvé tri strany rovnopisu rozsudku Okresného súdu Košice II vydaného dňa 4.12.2019 pod sp.zn. , prvú stranu rozsudku Okresného súdu Košice II vydaného dňa

19.5.2020 pod sp.zn. , ktorým súd rozviedol manželstvo žalobcu a C. B., nar. XX.XX.XXXX a upravil ich práva a povinnosti k maloletej G., pochádzajúcej z ich manželstva, vyúčtovanie odmeny za poskytnuté právne služby JUDr. Tatianou Vorobelovou vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. zo dňa 26.6.2015 v celkovej sume 2.760,60 Eur, vyúčtovanie odmeny za poskytnuté právne služby JUDr. Tatianou Vorobelovou vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. zo dňa 2.2.2021 v celkovej sume 984,57 Eur, kópie príjmových pokladničných dokladov zo dňa 17.4.2009, zo dňa 19.8.2009, zo dňa 12.1.2010, zo dňa 4.2.2014, výpis z účtu A. H. I., vedený v J. J., K. preukazujúci bezhotovostný vklad žalobcom na tento účet v sume 1.000,- Eur.

2.9 Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.6.2022 žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Vzniesla námietku premlčania nároku, nakoľko zastáva názor, že žaloba žalobcu bola na súd podaná po uplynutí zákonnej objektívnej desaťročnej lehoty, odo dňa, keď bolo žalobcovi doručené uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby, sp. zn. ČVS: SKIS - 133/IS – 4 – V - 2009 zo dňa 14.4.2009. Má za to, že objektívna lehota na uplatnenie práva uplynula najneskôr dňa 17.4.2019, pretože žalobca prevzal uznesenie dňa 17.4.2009. 2.10 Žalovaná namietala aj nepreukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého by žalobcovi prináležal nárok na náhradu škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Zastáva názor, že konštrukciu spočívajúcu v tom, že nezákonným je uznesenie o vznesení obvinenia s poukazom na to, že trestné stíhanie obvineného bolo zastavené alebo obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený a vzhľadom na zastavenie alebo oslobodenie je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím, nie je možné akceptovať, a to najmä s prihliadnutím na to, že takáto konštrukcia nemá oporu v žiadnom ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Uviedla, že citovaný zákon v žiadnom ustanovení neupravuje, čo i len rámcovo, takúto konštrukciu a nepriznáva jej status nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaná odkázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vydané pod sp.zn. , podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. 2.11 Vo vzťahu k náhrade vynaložených trov obhajoby v trestnom konaní žalovaná ponechala na súd, aby účelnosť a správnosť trov obhajoby v trestnom konaní náležite posúdil prostredníctvom pripojenia súvisiaceho trestného spisu. 2.12 Vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že nemajetková ujma v peniazoch sa v zmysle ust. uhrádza len vtedy, ak vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, pričom na určenie jej výšky je súčasne potrebné zohľadniť kritéria uvedené v ust. citovaného zákona, a to osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Uviedla, že na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať novelizované znenie ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platné a účinné odo dňa 1.1.2013, nakoľko žalobný návrh bol podaný na súd dňa 6.4.2022 a zohľadniť tiež skutočnosť, že výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým je o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení k žalobe aj na tú skutočnosť, že žalobcom tvrdený záujem médií o jeho osobu (ničím nepreukázaný) nie je možné jej dávať na ťarchu. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zodpovednosť za obsah uverejnených informácií má vlastník masmédia, resp. vydavateľ. Takúto zodpovednosť podľa žalovanej nemožno prenášať na iný subjekt. 2.13 Žalovaná v otázke určovania výšky nemajetkovej ujmy a potreby akceptácie limitov stanovených pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo, Flux v. Moldavsko, Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo, Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko) ako aj rozhodnutia dovolacích súdov v obdobných veciach: rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.6.2013, sp.zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.7.2018, sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2021, sp. zn. . Vo vzťahu

k žalobcom uplatneným úrokom z omeškania žalovaná upriamila pozornosť na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.10.2018, sp.zn. , podľa ktorého povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia.

3.1 Žalobca v replike zo dňa 21.7.2022 zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Opakovane uviedol, že vznesenú námietku premlčania považuje za neúčinnú. Konštatoval, že v súlade s ustálenou súdnou praxou možno vznesenie námietky premlčania v určitých situáciách považovať za neúčinné, a námietku premlčania pokladať za takú, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi môže byť taký výkon práva stranou sporu, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhej strany sporu, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť vtedy, ak druhá strana sporu márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nej by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného nároku. Žalobca v tejto súvislosti opakovane poukázal nielen na už ním spomínaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ale ďalej argumentoval aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. , podľa ktorého v prípade, ak skončila objektívna premlčacia doba skôr, ako poškodený zistil, že mu vznikla škoda v dôsledku nezákonného rozhodnutia, bolo by odopretie práva na náhradu škody v dôsledku uplatnenia námietky premlčania popretím základných mravných hodnôt právneho štátu. Vzhľadom na uvedené má za to, že v prejednávanej právnej veci nemohla uplynúť premlčacia doba skôr, ako mu bol známy výsledok trestného konania. Akýkoľvek iný výklad by bol v rozpore so zmyslom a účelom odškodnenia. 3.2 Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o neexistencii nezákonného rozhodnutia žalobca zotrval na právnej argumentácii, že uznesenie o vznesení obvinenia v danej veci je potrebné považovať za nezákonné rozhodnutie. Poukázal, že rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou štátu jednoznačne ustálila na názore, že štát za podmienok ustanovených v o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zásade zodpovedá za škodu vzniknutú trestným stíhaním, ktoré bolo ukončené zastavením trestného stíhania, resp. vydaním oslobodzujúceho rozsudku, teda štát zodpovedá za výsledok a na všetky rozhodnutia, ktoré boli v súvislosti s takýmto trestným stíhaním vydané, je potrebné okrem rozhodnutia, ktorým bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené, alebo ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o oslobodení spod obžaloby, hľadieť ako nezákonné. 3.3 K namietanej výške náhrady nemajetkovej ujmy zo strany žalovanej uviedol, že kritériá ustanovené v ust. a limitáciu v odseku 4 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nemožno aplikovať na prípady, keď bolo uznesenie o vznesení obvinenia vydané pred dňom nadobudnutia ich účinnosti. V danom prípade bolo nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia vydané dňa 14.4.2009, t.j. pred novelou ust. vykonanou . 3.4 Navyše žalobca dôvodil, že výška nemajetkovej ujmy má byť vecou voľnej úvahy súdu, pričom je potrebné vychádzať z intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, ktoré negatívne zasiahli do jeho života. 4. Za účelom verifikácie svojich tvrdení o dôvodnosti priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v prílohe repliky žalobca predložil do konania ako dôkaz čestné prehlásenie L. M..

5.1 Žalovaná v duplike zo dňa 6.9.2022 zotrvala na svojom stanovisku prezentovanom vo vyjadrení k žalobe. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu, označenému žalobcom ako „čestné prehlásenie svedka“, uviedla, že predmetná príloha nespĺňa atribúty výsluchu svedka, a to ani v zmysle ust. , pretože osoba, na ktorej vyhlásenie sa žalobca odvoláva nebola, okrem iného poučená o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť vypovedať. Z uvedeného dôvodu, nie je podľa jej názoru možné prihliadnuť na tento listinný dôkaz a tvrdenia v ňom obsiahnuté. 5.2 Na podporu svojej právnej argumentácie žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2021, sp.zn. a uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.4.2017, sp.zn. .

6. Žalovaná po nahliadnutí do pripojeného trestného spisu vedeného v trestnej veci žalobcu, po posúdení žalobcom špecifikovaných úkonov právnej služby a na základe ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v podaní zo dňa 2.5.2023 namietala opodstatnenosť, účelnosť a zákonnosť niektorých úkonov právnej služby, ktoré boli žalobcovi poskytnuté v trestnom konaní advokátkami JUDr. Máriou Hencovskou, JUDr. Tatianou Vorobelovou, JUDr. Helenou Knopovou. Mala za to, že vo vzťahu k uplatňovanej náhrade škody spočívajúcej v trovách obhajoby, má žalobca nárok len na zaplatenie sumy 5.353,04 Eur.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami a vyjadreniami strán sporu, výpoveďami strán sporu, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, pripojením si spisu Okresného súdu Košice II vedeného na súde pod sp.zn. a zistil skutkový stav totožný s opisom skutkového stavu žalobcom a uvedeným v bodoch 2.1 a 2.2 tohto rozsudku.

8. Žalovaná tento skutkový stav nerozporovala žiadnym spôsobom, avšak po otvorení prvého pojednávania vo veci dňa 18.4.2023, na ktorom bol vyslúchnutý žalobca a svedkyňa K. B., matka žalobcu, Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o sťažnosti proti postupu Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. a jeho rozsudku zo 4.12.2019 a proti postupu Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. a jeho uzneseniu z 11.12.2020 svojím nálezom zo dňa 24.5.2023, vydaným pod sp.zn. rozhodol, že postupom a rozsudkom Okresne´ho su´du Kosˇice II zo 4.12.2019 v konani´ vedenom pod sp. zn. bolo porusˇene´ za´kladne´ pra ´vo stˇazˇovatelˇov podlˇa cˇl. 16 ods. 2 v spojeni´ s cˇl. 12 ods. 2 U´stavy Slovenskej republiky a ich pra ´vo podlˇa cˇl. 3 v spojeni´ s cˇl. 14 Dohovoru o ochrane lˇudsky´ch pra´v a za´kladny´ch slobo^d (I. výrok nálezu), postupom a uzneseni´m Krajske´ho su´du v Kosˇiciach z 11.12.2020 v konani´ vedenom pod sp. zn. bolo porusˇene´ za´kladne´ pra´vo stˇazˇovatelˇov podlˇa cˇl. 16 ods. 2 v spojeni´ s cˇl. 12 ods. 2 U´stavy Slovenskej republiky a ich pra´vo podlˇa cˇl. 3 v spojeni´ s cˇl. 14 Dohovoru o ochrane lˇudsky´ch pra´v a za´kladny´ch slobo^d (II. výrok nálezu), rozsudok Okresne´ho su´du Kosˇice II sp. zn. zo dňa 4.12.2019 a uznesenie Krajske´ho su´du v Kosˇiciach sp. zn. zo dňa 11.12. 2020 zrusˇil a vec vrátil Okresne´mu su´du Kosˇice II na dˇalsˇie konanie (III. výrok nálezu), uložil Okresnému su´du Kosˇice II a Krajskému su´du v Kosˇiciach spolocˇne a nerozdielne nahraditˇ stˇazˇovatelˇom trovy konania v sume 1 217,52 Eur (IV. výrok nálezu) a vo zvysˇnej cˇasti u ´stavnej stˇazˇnosti nevyhovel (V. výrok nálezu).

9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:

10. Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

11. Podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (1.7.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi ( o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

12. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004.

13. Podľa ust. § 1 citovaného zákona tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

(Poznámka súdu - v danom prípade k žalobcom tvrdenej škode malo dôjsť nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci zo dňa 14.4.2009, preto súd na posúdenie nároku žalobcu aplikoval zákon v znení účinnom do 31.12.2010).

14. Podľa ust. § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

15. Podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 16. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

18. Podľa ust. § 6 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

19.1 Podľa ust. § 15 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 19.2 Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

20. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa ust. § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

22. Podľa ust. § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 23. Za´kon cˇ. bol od svojho vydania viackra´t novelizovany´. Vy´sˇky na´hrady nemajetkovej ujmy sa ty´kala novela vykonana´ za´konom cˇ. , ktory´m sa meni´ a dopl´nˇa

za´kon cˇ. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov u´cˇinny´m od 1.1.2009 a dˇalej za´konom cˇ. , ktory´m sa meni´ a dopl´nˇa za´kon cˇ. o zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ pri vy´kone verejnej moci a o zmene niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov u´cˇinny´m od 1.1.2013. 24. Ust. za´kona cˇ. v zneni´ za´kona cˇ. bol stanoveny´ minima´lny limit vy´sˇky nemajetkovej ujmy spo^sobenej neza´konny´mi rozhodnutiami uvedeny´mi v ust. a ust. tohto za´kona (tak, zˇe jej vy´sˇka je najmenej jedna tridsatina priemernej nomina´lnej mesacˇnej mzdy zamestnanca v hospoda´rstve Slovenskej republiky za predcha´dzaju´ci kalenda´rny rok, a to za kazˇdy´, aj zacˇaty´ denˇ pozbavenia osobnej slobody). 25. V zmysle ust. za´kona cˇ. v zneni´ za´kona cˇ. vy´sˇka na ´hrady nemajetkovej ujmy priznana´ podlˇa ust. tohto za´kona nemo^zˇe bytˇ vysˇsˇia ako vy´sˇka na´hrady poskytovana´ osoba´m posˇkodeny´m na´silny´mi trestny´mi cˇinmi podlˇa osobitne ´ho predpisu (pricˇom osobitny´m predpisom sa tu podlˇa pozna´mky pod cˇiarou rozumie za´kon cˇ. ). Za´konom cˇ. bol teda stanoveny´ maxima´lny limit vy´sˇky na´hrady nemajetkovej ujmy spo^sobenej neza´konny´m rozhodnuti´m. 26. Na tomto mieste súd uvádza, že v ra´mci existujúcej judikatúry sa usta´lilo, zˇe pra´vo posˇkodene ´ho na na´hradu sˇkody (nemajetkovej ujmy) vznika´ momentom vydania neza´konne´ho rozhodnutia, vzatia do va¨zby, cˇi zbytocˇny´mi prietˇahmi v konani´, bez ohlˇadu na to, zˇe zˇalovatelˇny´m na´rokom sa sta´va azˇ po splneni´ dˇalsˇi´ch podmienok. Preto aplikovatˇ ust. v zmysle novely (za´kona cˇ. ) na pri´pady, kedˇ uznesenie o vzneseni´ obvinenia bolo vydane´ pred 1.1.2013, by znamenalo pripustitˇ, zˇe hoci v cˇase pred nadobudnuti´m u´cˇinnosti novely vzniklo posˇkodene´mu pra´vo na na´hradu nemajetkovej ujmy vo vysˇsˇej vy´sˇke, toto jeho pra´vo v cˇasti prevysˇuju´cej horny ´ limit zavedeny´ novelou (za´kon cˇ. ) zaniklo dnˇom jej u´cˇinnosti. Znamenalo by to popretie princi´pu u´plne´ho odsˇkodnenia, ale spo^sobilo by aj nepri´pustne´ odnˇatie uzˇ existuju´ceho pra´va, za´sah do legiti´mnej na´deje posˇkodene´ho na satisfakciu a bolo by aj porusˇeni´m za´kazu retroaktivity (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dnˇa 16.3.2016, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 29.6.2021). 27. Podľa ust. citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 28. Podľa ust. citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. 29. Podľa ust. citovaného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8. 30. Podľa Článku 46 ods. 3 každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. 31. Podlˇa Článku 39 ods. 3 Listiny za´kladny´ch pra´v a slobo^d kazˇdy´ ma´ pra´vo na na´hradu sˇkody, ktoru´ mu spo^sobilo neza´konne´ rozhodnutie su´du, ine´ho sˇta´tneho orga´nu cˇi orga´nu verejnej spra ´vy alebo nespra´vny u´radny´ postup. 32. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu majetkovej ujmy. Žalobca odôvodnil vznik škody nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.

33. V danom prípade za nezákonné rozhodnutie žalobca v žalobe označil uznesenie vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Sekcie inšpekčnej služby, 4. inšpekčného oddelenia Košice, vydané pod sp. zn. ČVS: SKIS-133/IS- -2009, ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. ods. l písm. a) ods. 2 písm. a), b), c) , s poukazom na ust. , , ust. a § ust. 140 písm. d/ a zločin vydierania podľa ust. , a ust. , formou spolupáchateľstva podľa ust. .

34. Vo veci nebolo sporné, že uznesením vydaným dňa 14.4.2009 poverený vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Sekcie inšpekčnej služby, 4. inšpekčného oddelenia Košice vzniesol žalobcovi obvinenie pre

zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. ods. l písm. a) ods.2 písm. a), b), c) , s poukazom na ust. , , ust. a § ust. 140 písm. d/ a zločin vydierania podľa ust. , a ust. , formou spolupáchateľstva podľa ust. , proti ktorému podal obvinený žalobca sťažnosť. Vyšetrovateľ podanej sťažnosti nevyhovel, postúpil vec Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a Generálny prokurátor Slovenskej republiky uznesením zo dňa 11.5.2009 vydaným pod sp.zn. sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Nestalo sa v konaní sporným, že dňa 13.5.2010 bola zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podaná na obvineného žalobcu obžaloba, a toto konanie sa na Okresnom súde Košice II viedlo pod sp.zn. . Sporným nezostalo, že dňa 27.2.2015 obžalovaného žalobcu Okresný súd Košice II rozsudkom spod obžaloby oslobodil, pretože ani po vykonaní dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, z ktorého bol obvinený, proti ktorému podal prokurátor odvolanie a Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok na verejnom zasadnutí dňa 18.4.2016 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol tak, že obžalovaného žalobcu spolu s ďalšími spoluobvinenými oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. Prokurátor proti oslobodzujúcemu rozsudku podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd na verejnom zasadnutí dňa 4.4.2018 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a prikázal mu po vrátení veci ustanoviť znalca za účelom posúdenia kvality obrazovo-zvukového záznamu. Nesporným zostalo, že dňa 4.12.2019 Okresný súd Košice II aj po doplnení dokazovania vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, proti ktorému opätovne podal odvolanie prokurátor, o ktorom rozhodol odvolací súd dňa 1 1.12.2020 v konaní pod sp.zn. tak, že odvolanie ako zjavne nedôvodné odmietol. Rozhodnutie Krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2020.

35. Žalobca ako poškodený podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Listom zo dňa 15.11.2021 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky žalobcu upovedomila, že ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojí ani čiastočne, nakoľko jeho nárok, z dôvodu uplynutia objektívnej 10 ročnej premlčacej lehoty, považuje v celom rozsahu za premlčaný.

36. Sporným je a žalovaná v konaní namietala, okrem premlčania nároku žalobcu, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, a teda existenciu prvého predpokladu zakladajúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, nakoľko podľa jej názoru nie každé uznesenie o vznesení obvinenia možno automaticky považovať za nezákonné, rozporovala výšku uplatnenej majetkovej a nemajetkovej škody.

37. Po otvorení pojednávania súd zo svojej úradnej činnosti zistil, že nálezom vydaným pod sp.zn. dňa 24.5.2023 Ústavný súd Slovenskej republiky okrem iného rozhodol, že postupom a rozsudkom Okresne´ho su´du Kosˇice II zo dňa 4.12.2019 v konani´ vedenom pod sp. zn. bolo porusˇene´ za´kladne´ pra´vo stˇazˇovatelˇov podlˇa cˇl. 16 ods. 2 v spojeni´ s cˇl. 12 ods. 2 U ´stavy Slovenskej republiky a ich pra´vo podlˇa cˇl. 3 v spojeni´ s cˇl. 14 Dohovoru o ochrane lˇudsky´ch pra´v a za´kladny´ch slobo^d, postupom a uzneseni´m Krajske´ho su´du v Kosˇiciach zo dňa 11.12.2020 v konani´ vedenom pod sp. zn. bolo porusˇene´ za´kladne´ pra´vo stˇazˇovatelˇov podlˇa cˇl. 16 ods. 2 v spojeni´ s cˇl. 12 ods. 2 U´stavy Slovenskej republiky a ich pra´vo podlˇa cˇl. 3 v spojeni ´ s cˇl. 14 Dohovoru o ochrane lˇudsky´ch pra´v a za´kladny´ch slobo^d a rozsudok Okresne´ho su ´du Kosˇice II sp. zn. zo dňa 4.12.2019 a uznesenie Krajske´ho su´du v Kosˇiciach sp. zn. zo dňa 11.12.2020 zrusˇil a vec vrátil Okresne´mu su´du Kosˇice II na dˇalsˇie konanie.

38. Žalovaná s poukazom na predmetný nález ústavného súdu na pojednávaní súdu konanom dňa 19.6.2023 namietala neexistenciu nezákonného rozhodnutia ako základného právneho predpokladu pre samotný vznik zodpovednosti štátu za škodu, a mala za to, že nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka pre vznik zodpovednosti za škodu a je na mieste, aby súd zamietol žalobu žalobcu bez ďalšieho dokazovania, ktoré v tomto prípade považuje za nehospodárne a nadbytočné. Súčasne žalovaná mala za to, že v danom prípade nie je dôvod ani na prerušenie konania, nakoľko nálezom ústavného súdu bol zrušený rozsudok ako aj uznesenie krajského súdu, a teda bolo zrušené žalobcom

označené nezákonné rozhodnutie, a to uznesenie o vznesení obvinenia, a nie je tak dôvod na ďalšie konanie vo veci.

39. V tejto súvislosti súd konštatuje, že základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade nezákonného rozhodnutia sú existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. 40. Zodpovednostˇ sˇta´tu za sˇkodu spo^sobenu´ pri vy´kone verejnej moci vznika´ len z rozhodnutia, ktore´ je neza´konne´. Podlˇa ust. za´kona cˇ. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti sˇta´tu, aby bolo pra´voplatne´ rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrusˇene ´ alebo zmenene´ pre nezákonnosť. Vznik zodpovednosti sˇta´tu podlˇa za´kona teda predpoklada´ zistenie, zˇe rozhodnutie bolo neza´konne´. V ra´mci konania o na´hrade sˇkody podlˇa za´kona cˇ. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov preto potom nie je mozˇne´ riesˇitˇ ota´zku neza´konnosti ako ota´zku predbezˇnu´, kedˇzˇe tu ´ musi´ vyriesˇitˇ príslušný orga´n (t.j. orgán urcˇeny´ platny´mi pra´vnymi predpismi, ktore´ho autoritu musi´ resˇpektovatˇ nielen su´d, ktore´mu bola vec vra´tena´ na dˇalsˇie konanie, ale i su´d rozhoduju´ci v konani´ o na´hradu sˇkody). Pre su´d, ktory´ rozhoduje o na´hrade sˇkody, je potom take´to rozhodnutie za´va¨zne´ a musi´ vycha´dzatˇ zo zistenia neza´konnosti pri´slusˇny´m orga´nom. 41. V danom prípade bol rozsudok Okresného súdu Košice II vydaný dňa 4.12.2009 pod sp. zn. , ktorým súd oslobodil obžalovaného žalobcu spod obžaloby a nadväzujúce uznesenie Krajske´ho su´du v Kosˇiciach vydané dňa 11.12.2020 pod sp. zn. zrusˇené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.5.2023, sp.zn. a vec vrátená Okresne´mu su´du Kosˇice II na dˇalsˇie konanie. 42. Vzhľadom na uvedené nie je splnený prvý predpoklad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to samotná existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na neexistenciu prvého predpokladu v prejednávanom prípade, nie je ani mozˇne´ následne preuka´zatˇ priamu a bezprostrednu´ su´vislostˇ medzi neza´konny´m rozhodnuti´m a vznikom uplatnenej sˇkody, a preto su´d ani nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom preukázania ďalších predpokladov zodpovednosti štátu, a to vznik sˇkody a pri ´cˇinnu´ su´vislostˇ (kauzálny nexus), a žalobu musel bez ďalšieho zamietnuť. 43. Su´d prvej inštancie na za´ver poznamena´va, zˇe z do^vodu, keďže nemal za preuka´zane´ kumulati ´vne splnenie podmienok na vznik zodpovednosti sˇta´tu za sˇkodu, teda konštatoval, že zˇalobcovi nevznikol na´rok na na´hradu sˇkody, podrobne sa preto nevenoval na´mietke premlcˇania vznesenej zˇalovanou. Súd má za to, zˇe pokialˇ nie je na´rok, nie je mozˇne´ posu´ditˇ ani skutocˇnostˇ, cˇi uplynula alebo neuplynula v tomto pri´pade namietana´ 10-rocˇna´ premlcˇacia lehota v zmysle ust. za´kona cˇ. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z uvedene´ho do^vodu, kedˇ su´d posudzoval, cˇi su´ naplnene ´ znaky zodpovednosti za sˇkodu a dospel k za´veru, zˇe tieto naplnene´ nie su´, neposudzoval na ´mietku premlcˇania zˇalovanej, pretozˇe zˇaloba bola zamietnutá uzˇ pre neexistenciu neza´konne´ho rozhodnutia. 44. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa ust. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa ustanovení účinného odo dňa 1.7.2016 súd rozhoduje o trovách konania z úradnej povinnosti aj bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t.j. ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má povinnosť rozhodnúť o trovách celého konania a nároku na ich náhradu vo vzťahu ku všetkým sporovým stranám, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie vo veci končí (ust. ). Výrok o nároku (všetkých) strán sporu na náhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a to aj v prípade,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, dokonca aj vtedy, ak sa v konaní úspešná strana svojím výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, nároku na náhradu trov konania vzdá. Ani v prípade, ak strana zostane pri uplatnení nároku na náhradu trov nečinná, bez ďalšieho nie je možné ustáliť, že sa nároku na náhradu trov vzdáva (pozri Števček, M. a kol.: . Komentár, vyd. C. H. Beck v Prahe, 2016, s. 960 - 961.)

48. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.

49. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej v spore vznikli. Plný úspech v spore sa určuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak je výrok meritórneho rozhodnutia totožný so žalobným petitom, t.j. ak súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu súdom v celom rozsahu zamietnutá.

50. Žalobca v spore úspech nemal, nakoľko súd žalobu zamietol, a preto mu súd v súlade so zásadou úspechu v spore ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania proti úspešnej žalovanej nepriznal.

51. V danom prípade žalovanej ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. náhrada trov konania v celom rozsahu. Tieto však žalovanej súd nepriznal, nakoľko žalovaná si neuplatnila nárok na náhradu trov konania a z obsahu spisu vyplýva, že jej v spore ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. ).