Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/106/2012

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľa Ing. J.R., CSc., bývajúceho v B., proti odporkyni E., a.s., so

sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou a., s.r.o., so sídlom v B.,

o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ,

o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2011 sp.

zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 5. októbra 2010 č.k. -161:

I. uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní 3 319 € a tiež náhradu trov

konania vo výške 1 137,19 €, II. návrh v časti o zaplatenie 11 681 €, zamietol a III. konanie

v časti týkajúcej sa ospravedlnenia odporkyne zastavil. V odôvodnení uviedol, že odporkyňa

je vydavateľka denníka „H. noviny“, v ktorom bola 6. – 8. februára 2009 v časti prílohy na

2

víkend publikovaná tematická strana s titulkami „Naše deti a alkohol“, „Policajné razie

v nočných podnikoch, pobyt v protialkoholickej liečebni, príbeh 16-ročnej alkoholičky.

Slovenská realita“, „Mala som dva panáky, ujček. Teda pardón, policajt“ a „V detskom raji.

Sex, drogy a ... chľast“. Autor tejto tematickej strany v článku označenom „V detskom raji.

Sex, drogy a ... chľast“ (ďalej len „článok“) podal čitateľovi opis nočnej návštevy diskotéky

v B. na P. ulici, kde sa aj mladiství môžu dostať k alkoholu, drogám a prostitúcii, pričom

spolumajiteľ diskotéky takýto stav toleruje tým, že, ak on alebo personál diskotéky naďabia

na opitých tínedžerov, nevolajú policajtov. Za spolumajiteľa diskotéky bol označený „J. R.“.

Dňa 13. februára 2009 bolo v H. novinách uverejnené ospravedlnenie sa navrhovateľovi,

v zmysle ktorého navrhovateľ je generálny riaditeľ obchodnej spoločnosti D., a.s. a nesprávne

bol v článku označený za spolumajiteľa predmetnej diskotéky, s ktorou nič nemá. S tým sa

však navrhovateľ neuspokojil a ochrany osobnosti sa domáhal v občianskom súdnom konaní.

Súd prvého stupňa konštatoval, že v dôsledku uverejnenia nepravdivej informácie

o navrhovateľovi došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostnej sféry, predovšetkým do

jeho cti, vážnosti, mena a dôstojnosti. Navrhovateľ preto opodstatnene požadoval od

odporkyne ospravedlnenie a tiež primerané finančné zadosťučinenie. Ospravedlnenie, ktoré

odporkyňa uverejnila v najbližšom vydaní víkendovej prílohy, navrhovateľ prijal a v priebehu

konania zobral návrh v tejto časti späť; naďalej však trval na poskytnutí náhrady spôsobenej

nemajetkovej ujmy. Na odôvodnenie výšky požadovanej náhrady, ktorú vyčíslil sumou 15

000 €, uviedol, že uverejnením článku bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť a vážnosť

v spoločnosti a poškodené bolo jeho meno a česť. Poukázal na to, že je štatutárnym orgánom

viacerých spoločností sídliacich v B. na P. ulici, kde sa nachádza aj spomínaná diskotéka,

a mnohí čitatelia v B. ho v dôsledku toho spájali s osobou spolumajiteľa tejto diskotéky.

Svedkyňa Ing. M. S., riaditeľka spoločnosti D. S. s.r.o., potvrdila, že na porade riaditeľov sa

obrátila na navrhovateľa s tým, či neodstúpi z funkcie generálneho riaditeľa, nakoľko mala

veľa telefonátov od obchodných partnerov v súvislosti s uverejneným článkom

o navrhovateľovi. Svedok JUDr. Ľ. P., generálny sekretár Združenia p., sa vyjadril, že článok

prejednávali na generálnej rade tohto združenia a navrhovateľa vyzvali, aby si vec dal do

poriadku a očistil svoje meno. Vypočutí svedkovia potvrdili, že vzhľadom na uvedenie mena

a priezviska navrhovateľa a so zreteľom na totožnosť sídla diskotéky a sídiel firiem, v ktorých

navrhovateľ pôsobí, nemali pochybnosti o tom, že článok sa týka navrhovateľa. Z týchto

skutočností súd prvého stupňa vyvodil, že článok, označujúci „J. R.“ za spolumajiteľa

diskotéky, kde sa predáva alkohol, ku ktorému sa dostanú aj mladiství a ktorá sa spája

s užívaním drog a kupovaním „mladých dievčat“, treba považovať za taký neprípustný zásah

3

do osobnostných práv navrhovateľa, ktorý odôvodňuje aj priznanie finančnej satisfakcie.

Výšku, ktorú požadoval navrhovateľ, označil súd prvého stupňa za neprimeranú, lebo

navrhovateľ nie je verejne činná a všeobecne známa osoba, preto je opodstatnený predpoklad,

že prevažná časť čitateľov nemala vedomosť o tom, kto je J. R.. Taktiež H. noviny – jeho

prílohu Víkend nečíta široká verejnosť, ale len okruh prevažne odborne zameraných čitateľov.

Súd prvého stupňa uznal, že navrhovateľovi bola uverejnením článku spôsobená závažná

ujma na jeho cti a vážnosti, predovšetkým v podnikateľských kruhoch, nejde ale

o nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú ujmu. Vzhľadom na to mu priznal náhradu vo

výške 3 319 € a návrh vo zvyšku zamietol. Vzal pri tom do úvahy aj to, že priznanie

finančného odškodnenia má mať aj prevenčný charakter a jeho cieľom má byť tiež to, aby

vydavatelia denníkov boli prinútení publikovať iba overené informácie s dostatočne

preverenými zdrojmi, čo sa v danom prípade nestalo. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 3

Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním navrhovateľ vo výroku,

ktorým bol jeho návrh vo zvyšku zamietnutý. Proti výroku tohto rozsudku o trovách konania

podala odvolanie odporkyňa.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. novembra 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že odporkyňa

je povinná zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní sumu 11 681 €. Rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o trovách potvrdil a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní

náhradu trov odvolacieho konania vo výške 457,22 €. Na odôvodnenie zmeňujúceho výroku

odvolací súd uviedol, že sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, v zmysle ktorého

uverejnením článku došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa.

Článok, ktorý obsahoval meno a priezvisko navrhovateľa, citoval jeho údajné odpovede

na otázky novinára a navrhovateľa označoval za jedného z majiteľov diskotéky, v priestoroch

ktorej sa k alkoholu a drogám dostanú aj mladiství, bol aj podľa názoru odvolacieho súdu

spôsobilý vyvolať ujmu na chránených osobnostných právach navrhovateľa a ohroziť

či poškodiť jeho česť a vážnosť v spoločností. Článok navodzuje dojem, že navrhovateľ

je totožný s osobou majiteľa „problematickej“ diskotéky, ktorý organizáciou diskotéky

a svojimi postojmi dostatočne nezabraňuje tomu, aby sa alkohol v priestoroch diskotéky

podával osobám mladším ako 18 rokov. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu nie

je za týchto okolností postačujúca morálna satisfakcia poskytnutá už odporkyňou

4

navrhovateľovi vo forme ospravedlnenia. Vzhľadom na intenzitu, povahu, spôsob

neoprávneného zásahu odporkyne do osobnostných práv a tiež negatívne dopady vyvolané

zásahom dospel aj odvolací súd k záveru, že sú dané zákonné podmienky pre priznanie

náhrady spôsobenej nemateriálnej ujmy v peniazoch. Na rozdiel od súdu prvého stupňa

nepovažoval však odvolací súd za primeranú náhradu vo výške, ktorú určil súd prvého stupňa

sumou 3 319 €; podľa jeho názoru boli v danom prípade dôvody na úplné vyhovenie návrhu.

Odvolací súd sa priklonil k názoru navrhovateľa, že aj z hľadiska grafickej úpravy, veľkosti

písma, rozsahu a umiestnenia ospravedlnenia, bolo toto ospravedlnenie neadekvátne

spôsobenému zásahu. Aj ďalšia podmienka pre vznik nároku na priznanie náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch bola splnená, lebo k zníženiu vážnosti osoby navrhovateľa

došlo v značnej miere. Tento záver vyvodil odvolací súd z výsledkov vykonaného

dokazovania, ktoré preukázali, že navrhovateľ bol spájaný s osobou majiteľa diskotéky

a s nedovolenou, až trestnou činnosťou tam prebiehajúcou. Táto skutočnosť bezpochyby

vyvolala negatívne následky v podobe zníženia spoločenskej vážnosti, profesionálnej cti,

dôveryhodnosti a bezúhonnosti osoby navrhovateľa. Pri posudzovaní závažnosti týchto

dôsledkov vzal odvolací súd na zreteľ aj osobu navrhovateľa, dlhé roky budujúceho svoje

postavenie a meno v podnikateľských kruhoch, odborne sa angažujúceho a zastávajúceho

viacero funkcií v rôznych organizáciách, napríklad v Generálnej rade Združenia p. alebo

v Priemyselnej rade S.. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne

zohľadnil všetky okolnosti, ktoré sú z hľadiska

významné pri určovaní primeranej výšky finančnej náhrady za ujmu na osobnostných právach

navrhovateľa. Závažnosť vzniknutej ujmy je daná predovšetkým samotnými účastníkmi tohto

konania. Navrhovateľ aktívne dlhodobo úspešne pôsobí v podnikateľskej oblasti, má

významné postavenie vo viacerých organizáciách a asociáciách, so zreteľom na čo sa u neho

predpokladá bezúhonnosť, dôveryhodnosť a vážnosť vo všetkých oblastiach

života. Odporkyňa je silná mediálna spoločnosť, ktorá vydáva denník H. noviny

s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý je možné označiť za mienkotvorný a zameriavajúci sa

prevažne na ekonomické a iné odborné témy; tento denník má vysokú čítanosť práve

u odborne zameraných čitateľov (podnikateľov, manažérov, vysokoškolských študentov) a vo

víkendových prílohách sa venuje aj rôznym iným aktuálnym spoločenským témam. Denník

H. noviny nie je „bulvárny plátok“, preto aj jeho čitatelia očakávajú poskytovanie serióznych

informácií a poskytnutým informáciám pripisujú „nebulvárny“ význam. Ako dôvodnú

vyhodnotil odvolací súd námietku navrhovateľa, že práve okruh odborne zameraných

čitateľov je dôležitý, nakoľko ujma mu bola spôsobená najmä v podnikateľských

5

a spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje. Výsledky dokazovania preukázali, že pri

spracovávaní článku nedošlo síce k úmyselnému zásahu do osobnostnej sféry navrhovateľa,

v dôsledku hrubej nedbanlivosti došlo ale k omylu, ktorým nemožno zľahčovať následky

vyvolané uverejnením článku. Publicita článku obsahujúceho nepravdivé difamačné

informácie o navrhovateľovi navyše nebola obmedzená len na územie Slovenskej republiky –

článok bol dostupný aj na internete. Odvolací súd zohľadnil aj to, že článkom boli porušené

viaceré osobnostné práva navrhovateľa – článok zasiahol do jeho osobnej cti, profesionálnej

vážnosti a dôstojnosti. Závažnosť zásahu bola umocnená uvedením mena a priezviska

navrhovateľa a citáciou „jeho“ vyjadrení v priamej a nepriamej reči, ktorá mala dodať článku

väčšiu autenticitu a vyvolať rozhorčenie čitateľa nad tým, že majiteľ diskotéky sa nečinne

prihliada na to, čo sa deje v jej priestoroch. Článok bezpochyby vyvolal podozrenia z účasti

navrhovateľa na prevádzkovaní diskotéky spájaného s porušovaním zákona a trestnou

činnosťou. So zreteľom na to dospel odvolací súd k záveru, že uverejnenie článku s daným

obsahom pôsobilo značne difamačne a nanajvýš znevažujúco vo vzťahu k osobnosti

navrhovateľa a bolo spôsobilé negatívne ovplyvniť jeho spoločenské hodnotenie, spochybniť

jeho ďalšie postavenie a uplatnenie v pracovnom živote a v podnikateľských kruhoch, pri

komunikácii s obchodnými partnermi a tiež znevážiť jeho pôsobenie v rôznych asociáciách.

Vzhľadom na to, že výška náhrady nemajetkovej ujmy má byť primeraná podstate, charakteru

a dôsledkom zásahu, mala byť v danom prípade navrhovateľovi priznaná celá ním

požadovaná suma. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

zamietajúcej častí zmenil podľa a zaviazal odporkyňu na zaplatenie aj zvyšnej

častí nemajetkovej ujmy vo výške 11 681 €. Výrok o trovách prvostupňového konania

potvrdil odvolací súd ako vecne správny; o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa §

224 ods. 2 v spojení s

Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu podala odporkyňa dovolanie

s tým, že nepadnutý výrok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v predmetnej veci v tom, že

odvolacím súdom priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy nemá základ v skutkovom

stave a rozhodnutie odvolacieho súdu nerešpektuje základné právne princípy priznávania

náhrady nemajetkovej ujmy. Takto priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy

je neopodstatnená a neodôvodnená. Žiadala napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu

zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie (prípadne napadnuté rozhodnutie zmeniť),

a to z týchto dôvodov:

6

1. výška náhrady nemajetkovej ujmy nie je opodstatnená a odôvodnená vzhľadom

na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práv

navrhovateľa (zásah do osobnostných práv trval krátku dobu, lebo od uverejnenia

článku do vysvetlenia obsiahnutého v ospravedlnení uverejneného v denníku uplynul

iba týždeň, prílohu, v ktorej bol článok uverejnený, číta pomerne malý okruh

čitateľov, navrhovateľ nie je verejne známa osoba, svedkovia nepotvrdili trvalý

charakter dôsledkov zásahu do osobnosti navrhovateľa, odvolací súd nesprávne

vyriešil predmetnú kolíziu práva na ochranu osobnosti s právom na šírenie

informácií),

2. rozhodnutie odvolacieho súdu nerešpektuje princípy vyjadrené v judikatúre

Európskeho súdu pre ľudské práva, predovšetkým princíp ochrany dobrej viery

novinára a právo na ospravedlniteľný omyl (autor článku konal v dobrej viere

s cieľom poskytovať presné a spoľahlivé informácie o prípadoch prístupu mladistvých

k alkoholu, postupoval v súlade s etikou žurnalistiky, mal dostatok dôvodov, aby

považoval informácie o navrhovateľovi za pravdivé, lebo obchodné spoločnosti,

v ktorých navrhovateľ v tom čase pôsobil, mali sídla totožné s miestom konania

diskotéky, meno navrhovateľa a tiež jeho telefónne číslo poskytol autorovi článku

zamestnanec diskotéky, na danom telefónnom čísle sa ohlásila osoba s totožným

menom, zo strany autora článku nešlo o úmysel, ale len o ospravedlniteľný omyl),

3. náhrada nemajetkovej ujmy vo výške priznanej odvolacím súdom stráca svoju

kompenzačnú a preventívnu funkciu a naopak, pôsobí represívne až odstrašujúco

(autor článku konal v dobrej viere, nechcel škandalizovať ani difamovať navrhovateľa,

iba objektívne informovať o závažnej otázke verejného záujmu, po zistení omylu

sa odporkyňa sama ospravedlnila navrhovateľovi aj čitateľom),

4. náhrada nemajetkovej ujmy je neprimeraná i vo vzťahu k výške náhrad, ktoré sú podľa

slovenských právnych predpisov priznávané za telesné zranenia alebo obetiam

násilných činov (podľa názoru dovolateľky sa v danom prípade výška náhrady

priznaná odvolacím súdom blíži k náhrade, ktorá v zmysle

o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi a podľa zákona

č. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského života

zodpovedá výške náhrady za smrť spôsobenú násilným trestným činom);

5. neprimeraná výška náhrady nemajetkovej ujmy nevedie k odstráneniu a nahradeniu

ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv navrhovateľa, ale blíži

sa k zneužívaniu tohto prostriedku na neprípustné obohacovanie sa (navrhovateľ

7

pôvodne požadoval náhradu vo výške 5 000 €, postupne svoje nároky zvyšoval

a viedol aj smerom, ktorý nesvedčí o tom, že mu ide výlučne o náhradu jemu

spôsobenej ujmy);

6. priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy nie je odôvodnená subsidiaritou nároku

na jej priznanie voči morálnemu zadosťučineniu (navrhovateľovi bola poskytnutá

adekvátna morálna satisfakcia už uverejnením ospravedlnenia v najbližšom vydaní

obdobnej prílohy denníka H. noviny, pokiaľ sa už naďalej nedomáha morálnej

satisfakcie, treba vidieť v požadovaní peňažnej náhrady len jeho zámer ťažiť z danej

situácie a obohatiť sa);

7. odvolacím súdom priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy nie je opodstatnená

a odôvodnená ani vzhľadom na odstup času (článok síce vyvolal isté, krátkodobé

pochybnosti o osobe navrhovateľa, tieto sa však postupom času zmiernili až zanikli;

trvalé následky článok nevyvolal).

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje

za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v súlade

so zákonom ( ), proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý výrok rozsudku bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi ( ); obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľka procesné vady uvedené v a nenamietala

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

V dovolaní je uplatnený dovolací dôvod v zmysle ;

odporkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

v ustanovení priznáva každej fyzickej osobe právo

na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako

aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych

foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva, stanovuje ale znaky,

za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna

spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu

a príčinná súvislosť medzi určitým konaním a porušením alebo ohrozením osobnostných

práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä

sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,

aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (viď

). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej

vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch (viď ). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí

súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu

práva došlo (viď ).

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola

v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody

priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Podmienkou priznania

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy – v závislosti

na individuálnych okolnostiach daného prípadu – existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu

treba podľa právneho názoru dovolacieho súdu považovať ujmu, ktorú fyzická osoba

vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie

9

alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej

subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom

mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá

iná fyzická osoba.

Súdy oboch nižších stupňov dospeli v danom prípade k zhodnému záveru, že konanie

odporkyne vykazuje znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv, ktorý bol objektívne

spôsobilý privodiť navrhovateľovi ujmu. Zaujali tiež zhodný názor, že so zreteľom

na charakteristiky zásahu, okolnosti, za ktorých k nemu došlo a s prihliadnutím na jeho

dôsledky, je opodstatnené priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s uvedenými závermi súdov nižších stupňov.

Preskúmaním veci dospel dovolací súd k právnemu záveru, že odvolací súd

pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch postupoval dôsledne v zmysle

vyššie citovaných ustanovení a náležite zohľadnil závažnosť

vzniknutej nemajetkovej ujmy ako aj všetky okolnosti, za ktorých došlo k zásahu

do osobnostných práv navrhovateľa. S hodnotením jeho intenzity, trvania, rozsahu

nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľovi vzhľadom na jeho spoločenské

a odborné postavenie, ako i ohlasu na neoprávnený zásah tak, ako ich posúdil odvolací súd,

sa dovolací súd v celom rozsahu stotožňuje a rovnako má za to, že v danom prípade boli

splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 a 3

vo výške určenej odvolacím súdom.

Námietky odporkyne, ktoré uviedla v dovolaní s cieľom vysvetliť, v čom spočíva jej

názor, že dovolaním napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ), považuje dovolací súd za neopodstatnené z týchto dôvodov:

1. Dovolateľka odvolaciemu súdu vytýka, že dostatočne nezohľadnil tú skutočnosť, že

zásah do osobnostných práv navrhovateľa trval iba pomerne krátku dobu, lebo už po týždni

bolo uverejnené ospravedlnenie sa navrhovateľovi a čitateľom denníka.

K tejto námietke treba uviesť, že článok bol zásahom do osobnostných práv

a ospravedlnenie malo byť len prostriedkom, ktorý mal zmierniť jeho dopady. Poskytnutím

ospravedlnenia ale nenastal stav, akoby k zásahu nikdy nedošlo. Článok bol publikovaný

10

a možnosť oboznámiť sa s ním bola (stále je) zvýšená aj jeho dostupnosťou na internete.

Samo ospravedlnenie sa (či vysvetlenie, že ide o omyl a ako k nemu došlo) nie je vždy

spôsobilé celkom odstrániť negatívne dopady spôsobené publikovaním nepravdivých údajov.

Relevantnosť námietky, že H. noviny víkendovú prílohu tohto denníka číta len užší okruh

čitateľov, adekvátne posúdil už odvolací súd; dovolací súd sa s jeho posúdením v plnom

rozsahu stotožňuje.

Odporkyňa ďalej namieta, že odvolací súd nesprávne vyriešil kolíziu práva na ochranu

osobnosti s právom na šírenie informácií, ku ktorej v danom prípade došlo.

V prípade konfliktu slobody prejavu na jednej strane ( Slovenskej

republiky) a základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti

a na ochranu mena na strane druhej ( ) je úlohou

súdu zistiť mieru dôležitosti oboch v kolízii stojacich ústavných hodnôt a na tomto podklade

dospieť k záveru o potrebe uprednostnenia jednej z nich. Všetky základné práva a slobody

sa totiž chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody

nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody

().

Právo slobodne šíriť informácie zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať

a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu

na hranice. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre pripomína, že tlač

je „strážnym psom verejných vecí“ a hrá významnú úlohu v právnom štáte, pretože dovoľuje

slobodnú hru politickej diskusie. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie

a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto

informácie získať. Dovolací súd zdôrazňuje, že verejnosť má právo na „úplné a presné“

informácie (porovnaj News Verlag GmbH & CoKG proti Rakúsku, rozsudok z 2000).

Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti

a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen

vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú

za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť

obyvateľstva. V niektorých situáciách však musí sloboda prejavu ustúpiť. Limitačné klauzuly

v explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody

11

prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru

spoločnosti. Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj ochrana práv a slobôd iných, teda

okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu

garantovanom v a konkretizovanom najmä v a nasl.

, ktoré chránia fyzické osoby pred neoprávnenými zásahmi

do ich osobnostných práv.

V preskúmavanej veci treba odporkyňu považovať za „nositeľa“ slobody prejavu,

a preto sa na ňu vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná

novinárom. Obsahom článku boli nepochybne veci dôležitého verejného záujmu. Išlo o veci,

o ktorých sú novinári v súlade so svojimi úlohami a poslaním v demokratickej spoločnosti

oprávnení a povinní informovať. Je pravdou, že článok informoval o otázkach legitímneho

verejného záujmu – o konzumovaní alkoholu a drog mládežou a jej „problematickom

zabávaní sa“ na diskotéke. Aj pri zohľadnení tejto stránky veci ale nemožno prehliadať

prípustné medze realizácie slobody prejavu a práva na informácie, ktoré boli v prípade

navrhovateľa prekročené odporkyňou zverejnením informácií nepravdivých, neúplných

a pravdu skresľujúcich.

Článok tvoril súčasť tematickej strany víkendového vydania H. novín, ktorá bola

venovaná mládeži a alkoholu. Opisuje sa tu neviazaná večerná „zábava“ mládeže na jednej

z bratislavských diskoték s alkoholom, drogami a sexom, atmosféra na ktorej je

nabitá ľahkou erotikou, vôňou „marišky“, tabakového dymu a alkoholu, pri bare skupina

adolescentov popíja fernet a vodku, avšak ochrankári si ich nevšímajú. Za majiteľa diskotéky,

ktorá sa nachádza v priestoroch donedávna patriacich „spoločnosti V.“, označil článok „J.

R.“, ktorý má podľa slov zamestnanca diskotéky (ochrankára) aj akademický titul. Odporkyňa

nepopiera, že navrhovateľ bol takto v článku stotožnený s osobou majiteľa diskotéky

v dôsledku omylu autora článku.

Obsah spisu svedčí o tom, že navrhovateľ síce nie je osoba všeobecne známa širokej

verejnosti, avšak nejde ani o „radového občana“ – navrhovateľ sa pohybuje a angažuje

v takých podnikateľských a odborných kruhoch (Generálnej rade Združenia p. alebo

v Priemyselnej rade S.), zastávanie funkcií v ktorých predpokladá seriózne správanie, vážnosť

a rešpekt, a v ktorých je už len z etického hľadiska vylúčené osobné podnikanie spojené

s tolerovaním podávania alkoholu mladistvým alebo s nepriamym tolerovaním drog.

12

Uvedenie nepravdivej informácie o tom, že navrhovateľ je takýmto „podnikateľom“, a teda že

tieto etické predpoklady nespĺňa, malo bezpochyby v okolnostiach prípadu negatívne dopady

na jeho meno, vážnosť, dôstojnosť a česť.

Pokiaľ teda odvolací súd v preskúmavanej veci pri riešení konfliktu slobody prejavu

a práva na ochranu osobnosti zohľadnil, že článok prekročil medze slobody prejavu

a neprípustne zasiahol do chránených osobnostných práv navrhovateľa, nespočíva jeho

rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci.

2. Odporkyňa uznáva, že novinár, ktorý bol autorom článku, sa dopustil omylu. Podľa

jej názoru ale rozhodnutie odvolacieho súdu nerešpektuje princípy vyjadrené v judikatúre

Európskeho súdu pre ľudské práva, predovšetkým princíp ochrany dobrej viery novinára

a právo na jeho ospravedlniteľný omyl.

Uvedená argumentácia dovolateľky vychádza z tézy, v zmysle ktorej vo všeobecnosti

treba akceptovať, že pravdivosť niektorých informácií (tvrdení alebo údajov) nie je možné

v reálnom živote vždy s úplnou istotou overiť. Námietka odporkyne spočíva v názore, že

ak novinár čerpá zo zdroja, ktorý je považovaný za spoľahlivý, koná v dobrej viere,

s náležitou starostlivosťou dbá o to, aby pravdivosť určitej informácie bola dostatočne

overená a v novinovom článku použije náležite opatrné formulácie, nemal by byť v zásade

zodpovedný, ak sa ním publikovaná informácia o záležitosti verejného záujmu ukáže

nepravdivou.

V danom prípade autor článku podľa všetkého skutočne konal v dobrej viere s cieľom

poskytovať presné a spoľahlivé informácie o prípadoch porušovania

o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke

protialkoholických záchytných izieb, obsah spisu ale svedčí o tom, že jeho prístup nebol

dostatočne profesionálny, lebo si správnosť svojich zistení a poznatkov neoveroval priamo

a bezprostredne u osoby (navrhovateľa), ktorých sa tieto zistenia týkali. Vo vzťahu

k navrhovateľovi išlo v danom prípade o nelegitímne zverejnenie nepravdivých informácií

difamačného charakteru, pri ktorom ten, kto tieto informácie šíril, nepreukázal, že podnikol

všetky dostupné kroky k tomu, aby si overil pravdivosť informácie priamo u osoby, ktorej

sa informácia týka. Autor článku si svoje informácie overoval nedostatočne – len nepriamo,

telefonicky a rozhovorom s osobou odlišnou od navrhovateľa. Za tohto stavu nemal novinár

13

dostatok hodnoverných podkladov postačujúcich na to, aby informácie o navrhovateľovi

považoval za pravdivé; na tom nemení nič skutočnosť, že obchodné spoločnosti, v ktorých

navrhovateľ v tom čase pôsobil, mali sídla totožné s miestom konania diskotéky.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba zohľadniť aj to, že meno a priezvisko

údajného majiteľa diskotéky bolo v článku použité zrejme iba z dôvodu, aby podané

vykreslenie nočnej zábavy mladých ľudí na diskotéke s alkoholom, drogami a sexom bolo

autentickejšie. So zreteľom na účel sledovaný článkom možno konštatovať, že samotnú

výpovednú hodnotu článku ani jeho kritické smerovanie a hodnotiace vyústenie by neznížilo,

keby v ňom meno a priezvisko údajného majiteľa diskotéky vôbec nebolo uvedené, alebo

keby pri označovaní majiteľa „novinár volil opatrnejšie formulácie“.

Dovolací súd túto časť odôvodnenia svojho rozsudku uzatvára konštatovaním, že

odvolací súd pri posudzovaní závažnosti týchto dôsledkov neoprávneného zásahu

do osobnostných práv navrhovateľa správne vychádzal z celého komplexu okolností,

za ktorých k zásahu došlo. Aj podľa názoru dovolacieho súdu bola znížená profesionálna

česť, dôveryhodnosť a bezúhonnosť navrhovateľa tým, že bol v článku stotožnený

s majiteľom diskotéky, ktorý sa, zjavne aj kvôli príjmom plynúcim z prevádzky diskotéky

nečinne prihliada na dianie na diskotéke spojené s užívaním drog a konzumáciou alkoholu

priečiacou sa vyššie uvedenému zákonu. Odvolací súd svoj záver o primeranej výške

peňažnej náhrady ujmy, ktorá bola spôsobená navrhovateľovi, náležite vyvodil

aj z charakteristiky objektu a subjektu zásahu. S prihliadnutím na to, kto, o kom a v akom

periodiku uviedol nepravdivé difamačné údaje, dospel odvolací súd k logickým záverom, že

práve okruh čitateľov, na ktorých je zameraný denník H. noviny, bol v danom prípade

významný z hľadiska úsudku o negatívnych dôsledkoch publikovania článku. Sám

navrhovateľ sa totiž pohybuje práve v prostredí, v ktorom je činný typický čitateľ tohto

periodika. Navyše, článok bol a stále ešte aj je (viď http://hnonline.sk/vikend/c1-33971440-v-

detskom-raji-sex-drogy-a-chlast) dostupný tiež na internete, čo vzhľadom na toto rozšírenie

možností oboznámiť sa s obsahom článku umocnilo jeho negatívne dopady na osobnostnú

sféru navrhovateľa. Odvolací súd v danom prípade opodstatnene zohľadnil, že článok mal

negatívny dopad na viaceré osobnostné práva navrhovateľa (meno, osobnú česť, dôstojnosť,

bezúhonnosť, spoločenskú vážnosť) a zasiahol do profesionálnej sféry navrhovateľa

spôsobom, pri ktorom bola súdom prvého stupňa priznaná náhrada nemajetkovej ujmy

v peniazoch neprimeraná zásahu a ním vyvolaným dôsledkom. Aj podľa názoru dovolacieho

14

súdu výsledky vykonaného dokazovania umožnili prijať záver, že navrhovateľovi patrí táto

náhrada v ním požadovanej výške.

3. Odporkyňa tvrdí, že náhrada nemajetkovej ujmy vo výške priznanej odvolacím

súdom stráca svoju kompenzačnú a preventívnu funkciu a naopak pôsobí represívne

až odstrašujúco.

Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah

do osobnostných práv fyzickej osoby je v zmysle vecou

voľnej úvahy, ktorá ale musí byť odôvodnená a musí mať základ v skutkových zisteniach,

ku ktorým sa dospelo v priebehu dokazovania. Priznaná výška tejto náhrady musí byť

primeraná závažnosti (podstate, intenzite, trvalosti, šírke a oblasti negatívneho dopadu,

možnostiam eliminácie dôsledkov a pod.) vzniknutej ujmy a musí zohľadňovať okolnosti,

za ktorých došlo k porušeniu práva tak na strane toho, do chránených práv koho bolo

zasiahnuté, ako aj na strane toho, kto do týchto práv zasiahol.

Nemožno prehliadnuť, že náhrada priznaná podľa

má plniť nielen funkciu satisfakčnú (poskytnúť zadosťučinenie v peniazoch tam, kde sama

morálna satisfakcia nevyjadruje dostatočne podstatu zásahu a okolnosti, za ktorých k nemu

došlo) a reparačnú (nahradiť vzniknutú ujmu), ale aj preventívno-sankčnú [na toho, kto

do chránených práv zasiahol, má pôsobiť tak, aby sa v budúcnosti vyhol obdobným zásahom

do chránených osobnostných práv (to napríklad znamená, že médiá nemá odrádzať od šírenia

informácií, má ich ale viesť k tomu, aby nešírili nepravdivé difamačné informácie)].

Dovolací súd zastáva názor, že odvolacím súdom stanovená výška primeranej náhrady

za spôsobenú ujmu na osobnostných právach navrhovateľa zodpovedá uvedeným funkciám

tejto náhrady a nie je pre odporkyňu likvidačná.

4. Dovolateľka namieta, že náhrada nemajetkovej ujmy je neprimeraná i vo vzťahu

k výškam náhrad, ktoré sú priznávané za telesné zranenia alebo obetiam násilných činov.

Podľa jej názoru sa v danom prípade výška náhrady priznaná navrhovateľovi odvolacím

súdom blíži k náhrade, ktorá sa v zmysle o odškodňovaní osôb

poškodených násilnými trestnými činmi (ďalej len „“) a podľa zákona

č. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

15

a o zmene a doplnení

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) blíži k výške

náhrady za smrť spôsobenú násilným trestným činom.

V súvislosti s tým dovolací súd uvádza, že ustanovenie § 13 ods. 3 Občianskeho

zákonníka nelimituje súd pri priznaní rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy. Posúdenie

relevantných okolnosti ponecháva na úvahu súdu, ktorá, samozrejme, nesmie a nemôže byť

bezbrehá a musí spočívať na logických a legitímnych faktoch. Je nepochybné, že mantinely,

v rámci ktorých sa môže pohybovať táto úvaha súdu, sú dané individualitou každého prípadu

a podmienené dôvodmi, na ktorých sa priznanie náhrady zakladá.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva má byť výška náhrady

nemajetkovej ujmy primeraná utrpenej ujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavsky

v. Spojené kráľovstvo) a má zohľadňovať tak výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi

súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti (napr. Flux v. Moldavsko,

Steel a Morris v. Spojené kráľovstvo), ako aj výšku náhrad, ktorá je priznávaná za telesné

zranenia alebo obetiam násilných činov, pričom by bez existencie závažných a dostatočných

dôvodov nemala prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo

násilné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko).

Dovolací súd zastáva názor, že rozsudok odvolacieho súdu zohľadňuje vyššie uvedené

interpretačné východiská. Požiadavku, aby pri určovaní výšky náhrady za porušenie

osobnostných práv bola zohľadnená aj výška náhrady, ktorá je priznávaná obetiam násilných

činov alebo za telesné zranenia, a aby priznaná náhrada za porušenie iných osobnostných práv

bez existencie závažných a dostatočných dôvodov neprevyšovala maximálnu výšku náhrady

priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy, treba považovať za jedno z viacerých

významných hľadísk usmerňujúcich úvahu súdu pri riešení otázky primeranosti priznávanej

náhrady za ujmu spôsobenú na osobnostných právach, avšak nie za stanovenie hranice,

prekročenie ktorej je vylúčené aj tam, kde to inak zodpovedá vyššie uvedeným funkciám

relutárnej satisfakcie.

Odvolací súd, ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku, pri rozhodovaní o výške

primeranej náhrady za ujmu spôsobenú odporkyňou na osobnostných právach navrhovateľa

16

vychádzal z náležitej aplikácie a interpretácie ustanovenia

a relevantné okolnosti posúdil spôsobom, ktorý aj podľa názoru dovolacieho súdu zodpovedá

tomuto ustanoveniu. Jeho úvaha o primeranej náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej

navrhovateľovi spočíva na logických faktoch a zohľadňuje individualitu daného prípadu.

Dovolací súd zastáva názor, že odvolacím súdom priznaná náhrada je primeraná utrpenej

ujme na osobnostných právach navrhovateľa a jej výška v konkrétnom prípade zohľadňuje

v zásade výšky náhrad priznávaných súdmi v iných obdobných prípadoch a tiež výšku

náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných

činov.

Právne posúdenie primeranosti morálneho zadosťučinenia poskytnutého v danom

prípade navrhovateľovi odvolacím súdom vo forme relutárnej satisfakcie považuje dovolací

súd za správne.

5. Dovolateľka argumentuje aj tým, že navrhovateľ pôvodne požadoval náhradu

spôsobenej nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 €, postupne ale svoje požiadavky zvyšoval

a dokonca spájal s takými podnikateľskými aktivitami svojich obchodných spoločností, ktoré

v ničom nesúvisia s ohranou jeho osobnosti.

Uvedená časť argumentácie odporkyne má podklad v spise – viď elektronickú

korešpondenciu účastníkov konania na č.l. 10 a 11 spisu. I keď obsah tejto komunikácie

účastníkov nevylučuje, že navrhovateľ svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej

publikovaním článku subjektívne vníma a interpretuje spôsobom nezodpovedajúcim zmyslu

a účelu ustanovenia , nič to nemení na správnosti záveru

odvolacieho súdu o samej podstate navrhovateľovi spôsobenej ujmy, ako aj o zodpovednosti

odporkyne za ňu, vzniku práva na relutárnu satisfakciu a primeranosti jej výšky.

6. Odporkyňa v dovolaní uvádza, že priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy nie

je odôvodnená subsidiaritou nároku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch voči

morálnemu zadosťučineniu, lebo navrhovateľovi bola poskytnutá primeraná morálna

satisfakcia už uverejnením ospravedlnenia v najbližšom vydaní obdobnej prílohy denníka

Hospodárske noviny. Poukazuje na to, že navrhovateľ sa už nedomáha morálnej satisfakcie,

a v tom vidí jeho zámer ťažiť z danej situácie a obohatiť sa.

17

Táto argumentácia nevystihuje dostatočne účel a zmysel ustanovenia § 13 ods. 2 a 3

, osobitne to, že peňažná náhrada za spôsobenú nemajetkovú ujmu

je opodstatnená vždy vtedy, ak sama morálna satisfakcia je nepostačujúca. Dovolací súd

zastáva názor, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia

a výška náhrady, ktorú navrhovateľovi priznal odvolací súd, je primeraná zásahu

do osobnostných práv navrhovateľa a okolnostiam, za ktorých k nemu došlo (viď tiež bod 2.

odôvodnenia tohto rozsudku).

7. Dovolateľka napokon tvrdí, že odvolacím súdom priznaná výška náhrady

nemajetkovej ujmy nie je opodstatnená a odôvodnená vzhľadom na odstup času. Pripúšťa, že

článok vyvolal isté, krátkodobé pochybnosti o osobe navrhovateľa (má tým zrejme na mysli

pochybnosti navonok vyjadrené otázkami kladenými navrhovateľovi v jeho podnikateľskom

a profesijnom prostredí, či nemieni odstúpiť z ním zastávanej funkcie, prípadne vyjadrené

navrhovateľovi adresovanou výzvou, aby očistil svoje meno), tieto sa však postupom času

zmiernili až zanikli.

Dovolací súd k tomu uvádza, že obsah spisu neumožňuje prijať záver, ktorý

by dovoľoval stotožniť sa s touto argumentáciou odporkyne. Pochybnosti o cti, dôstojnosti

a vážnosti určitej fyzickej osoby tvoria súčasť vnútorných postojov hodnotiaceho subjektu

a nie vždy sa prejavujú navonok, pretrvávať môžu niekedy dlhší čas, v niektorých prípadoch

aj bez časového ohraničenia. Na neopodstatnenosti tejto argumentácie odporkyne nemení nič

ani skutočnosť, že v priebehu týždňa od uverejnenia článku publikovala v prílohe

Hospodársky novín ospravedlnenie sa navrhovateľovi a čitateľom (viď tiež úvod bodu 1.

odôvodnenia tohto rozsudku).

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že nie je dôvodná

dovolacia námietka odporkyne, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny

predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého

právneho predpisu, je rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska tohto dovolacieho dôvodu (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by v konaní na súdoch nižších

stupňov došlo k procesným vadám v zmysle a ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne zamietol ( ).

18

V dovolacom konaní nebola odporkyňa procesne úspešná a vznikla jej povinnosť

nahradiť trovy procesne úspešnému navrhovateľovi ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal

navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na priznanie tejto

náhrady ( v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júna 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková